Dôvodová správa
Všeobecná časť
Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2021.
Primárnym cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností.
Zmenou má prejsť hodnotenie daňových subjektov, tzv. index daňovej spoľahlivosti. Daňové subjekty, ktoré budú zodpovedne pristupovať k svojim daňovým povinnostiam (napr. včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane), budú odmeňované benefitmi. Naopak tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu.
V neposlednom rade na skvalitnenie výberu daní a očistenie podnikateľského prostredia prispeje aj vylúčenie daňovo nespoľahlivých osôb. Zámerom je, aby mal správca dane,
na základe zákonom ustanovených dôvodov, možnosť rozhodnúť o vylúčení osoby, ktorá je štatutárom spoločnosti, ktorá si však riadne neplní svoje povinnosti. Týmto rozhodnutím bude fyzická osoba vylúčená z možnosti byť najmä štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.
S cieľom znižovania administratívnej záťaže sa rušia osvedčenia o registrácii tzv. kartičky. Za týmto účelom sa upravujú aj príslušné ustanovenia zákonov o spotrebných daniach.
Predkladanou novelou sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa prijatie súboru legislatívnych opatrení, ktorých spoločným cieľom je zlepšenie výberu DPH.
Nosným opatrením návrhu zákona je zavedenie povinnosti pre nových aj existujúcich platiteľov dane oznamovať Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti, ktorá je predmetom DPH. S uvedeným opatrením súvisí zverejňovanie a aktualizácia zoznamu týchto bankových účtov platiteľov dane na webovom sídle FR SR.
Priamy vplyv na zlepšenie výberu DPH sa predpokladá aj od zavedenia novej skutočnosti pre uplatnenie inštitútu ručenia za daň, ktorou je platba na bankový účet dodávateľa, ktorý v deň uskutočnenia platby nebol zverejnený na webovom sídle FR SR. Elimináciu rizika, ktoré so sebou prináša uplatnenie inštitútu ručenia za daň, umožňuje novonavrhnutý osobitný spôsob úhrady dane, ktorý umožní odberateľovi zaplatiť dodávateľovi len základ dane a samotnú daň odviesť priamo na osobný účet dodávateľa.
Zámerom návrhu zákona je tiež transpozícia smernice Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie, do zákona o DPH.
Návrh zákona má pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny a negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, nemá vplyv ani na služby verejnej správy pre občana.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Účinnosť zákona sa navrhuje 15. novembra 2021, okrem čl. I, čl. II, čl. V bodov 1 až 5, § 6 ods. 6 v bode 6 a bodov 7, 8, 10, 16, 17, 20 až 47 a § 85kl v bode 48, čl. VI a čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022 a čl. V bodov 9, 11, 12, 14, 18, 19 a 49, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2022.
Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Z dôvodu komplexnej úpravy indexu daňovej spoľahlivosti v § 53d, sa navrhuje zaktualizovať aj jeho definícia v základných pojmoch v § 2. Podnikateľom sa rozumie osoba definovaná v Obchodnom zákonníku.
K bodu 2
Ide o zaktualizovanie poznámky pod čiarou.
K bodu 3
Z dôvodu aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť spôsob preukazovania ušlého zárobku a hotových výdavkov a spôsob rozhodovania o sume uplatneného ušlého zárobku a hotových výdavkov postupom primeraným ako pri aplikácii § 72 až 75 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v neskorších predpisov. Týmto doplnením bude môcť správca dane informovať danú osobu o tom, akým spôsobom môže preukázať uplatňované výdavky.
K bodu 4
Úprava je zameraná na zníženie administratívnej záťaže na strane správcu dane, ako aj daňových subjektov.
K bodu 5
Ide o spresnenie súčasného stavu pri postupe Finančného riaditeľstva SR alebo Ministerstva financií SR, ak im je doručené podanie, na ktorého vybavenie nie sú príslušní.
K bodu 6 a 9
Ustanovenie upravujúce súhrnný protokol sa vypúšťa z dôvodu jeho nevyužívania v praxi.
K bodu 7
Navrhuje sa doplniť, aby predvolaná osoba spolu s ospravedlnením predložila aj dôkazy o tom, že sa nemohla zo závažných dôvodov alebo na základe okolností hodných osobitného zreteľa zúčastniť na požadovanom úkone pri správe daní.
K bodu 8
Úprava vyplýva z aplikačnej praxe. Daňovým subjektom bude umožnené nazrieť do spisu nasledujúci pracovný deň po tom, ako o to požiadajú, pričom požiadať môžu telefonicky, elektronicky alebo listinne.
K bodu 10
Ustanovenie sa precizuje tak, aby bolo jednoznačné, že aj protokol o určení dane podľa pomôcok možno považovať za dôkaz.
K bodu 11
Správcovia dane môžu na účely dokazovania vykonávať aj tzv. spoločné úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov, oboznámenie s obsahom rozhodujúcich skutočností zistených u iných daňových subjektov a oboznámenie s dôkazmi. Spoločným úkonom nie je len úkon viacerých správcov dane, ale aj úkon jedného správcu dane u viacerých daňových subjektov súčasne. Tieto úkony majú smerovať na odbremenenie daňových subjektov, keďže sa často museli zúčastňovať prakticky tých istých úkonov. Účelom tejto úpravy je tiež zníženie času výkonu kontroly a zvýšenie hospodárnosti.
K bodu 12 a 13
Za účelom zvýšenia efektívnosti a hospodárnosti sa ustanovuje pre správcu dane možnosť uskutočniť vypočutie svedka a znalca prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie; z takéhoto vypočutia sa vyhotoví zápisnica podľa § 19 daňového poriadku. Podmienky a podrobnosti o spôsobe vypočutia uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle, nakoľko ide aj o podrobnosti informačno-technického charakteru, ako napríklad hardvérového alebo softvérového riešenia, ktoré môžu podliehať častej aktualizácii.
K bodu 14
Vychádzajúc z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby pri výkone miestneho zisťovania, ako aj pri vykonávaní daňovej kontroly, správca dane nebol povinný vrátiť daňovému subjektu zapožičané doklady, ak ich poskytol Kriminálnemu úradu finančnej správy, Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní na základe ich žiadosti. O takejto skutočnosti bude daňový subjekt riadne upovedomený.
K bodu 15, 16 a 30
Navrhuje sa úprava doručovania protokolu o určení dane podľa pomôcok, rovnako ako je to pri protokole z daňovej kontroly, kedy je výzva súčasťou uvedeného protokolu, čím sa zabezpečí efektívnejší spôsob doručovania, najmä pri elektronickom spôsobe doručovania.
Na základe uvedeného dôvodu sa zosúlaďujú pojmy v ustanovení o daňovej kontrole a aj v ustanovení o vyrubovacom konaní.
K bodu 17 až 19
Ide o legislatívne zjednotenie pojmov.
K bodu 20 a 21
V súvislosti s novou právnou úpravou ručenia v zákone o dani z pridanej hodnoty sa navrhuje sprístupňovať aktualizované údaje zamerané na oznámené čísla bankových účtov platiteľov dane z pridanej hodnoty. Tiež sa navrhuje sprístupňovať aktualizované údaje týkajúce sa čísiel účtov správcu dane vedených pre daňové subjekty (tzv. OÚD). Daňový subjekt môže na tento účel oznámiť aj viac čísiel účtov.
V súvislosti so zavedením tzv. verejného indexu daňovej spoľahlivosti sa navrhuje, aby Finančné riaditeľstvo SR zverejňovalo v novom zozname daňové subjekty spolu s ich indexom daňovej spoľahlivosti.
Zároveň sa spresňuje, že zverejňované a sprístupňované údaje v zoznamoch sú uvedené v štruktúrovanej podobe, ktorá umožňuje ich cielené vyhľadávanie a ďalšie automatizované spracovanie. Bude zavedené také technické riešenie zverejňovania a sprístupňovania údajov, ktoré zabezpečí ochranu osobných údajov v zmysle príslušných pravidiel.
K bodu 22 a 23
Za účelom umožnenia daňovým subjektom častejšie využívať možnosť požiadať o záväzné stanovisko, sa navrhuje zníženie sumy úhrady za poskytnutie záväzných stanovísk. Znížením sumy budú takého stanoviská prístupnejšie. Navrhovaná znížená suma úhrady sa viaže na poskytnutie záväzného stanoviska k jednému obchodnému prípadu a jednému právnemu predpisu. Zároveň sa zjednocuje lehota v ktorej správca zasiela výzvu na doplnenie žiadosti a lehota pre daňový subjekt na doplnenie podania.
K bodom 24 a 36
Tak ako aj doteraz, bude indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu, ktorým je podnikateľ registrovaný na daň z príjmov. Navrhovaný index daňovej spoľahlivosti bude transparentným, nezávislým, objektívnym a aplikovateľným hodnotením takýchto daňových subjektov, a to na základe plnenia ich povinností voči finančnej správe. Takéto hodnotenie bude odrážať to, ako si uvedený daňový subjekt plní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z daňového poriadku alebo z iných osobitných predpisov, akými sú napr. zákon o účtovníctve, zákon o dani z príjmov, zákon o dani z pridanej hodnoty, atď. Zároveň sa bude prihliadať aj na ekonomickú diverzifikáciu daňových subjektov, pri ktorej sa bude posudzovať najmä počet zamestnancov subjektu, výška jeho obratu alebo výška výsledku hospodárenia.
Index daňovej spoľahlivosti bude mať predovšetkým motivačný charakter a nebude hodnotením rizikovosti daňového subjektu, t. j. nemá slúžiť napr. ako podklad pre získanie zákaziek alebo vstupovať do podmienok verejného obstarávania.
Daňový subjekt, ktorým je podnikateľ registrovaný na dani z príjmov, po nadobudnutí účinnosti tejto novely, dostane svoj prvý index daňovej spoľahlivosti najneskôr do konca mesiaca po uplynutí dvoch rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt registrovaný na daň z príjmov.
Daňový úrad zašle hodnotenému daňovému subjektu odôvodnené oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti do konca mesiaca po uplynutí hodnoteného obdobia, ktorým je kalendárny polrok, pokiaľ dôjde k zmene jeho indexu daňovej spoľahlivosti. Ak zmene nedôjde, oznámenie sa zasielať nebude. Na účely navrhovanej právnej úpravy sa hodnotiacim obdobím rozumie interval na vykonanie prepočtu indexu daňovej spoľahlivosti.
V oznámení sa uvedú najmä benefity, na ktoré bol daňový subjekt kvalifikovaný, a čo sa posudzovalo pri tejto kvalifikácii. Daňový subjekt bude môcť podať voči tomuto oznámeniu námietku v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktorá má zároveň odkladný účinok. Námietka musí byť riadne odôvodnená a daňový subjekt musí vedieť preukázať svoje tvrdenia. Ak námietka odôvodnenie neobsahuje, správca dane vyzve subjekt na jej doplnenie podľa príslušných ustanovení daňového poriadku. Voči rozhodnutiu o námietke už nie sú prípustné opravné prostriedky.
Kritériá, na základe ktorých sa bude daňovým subjektom určovať index daňovej spoľahlivosti, budú upravené vo vyhláške ministerstva financií. Kritériami sa rozumejú vybrané povinnosti daňových subjektov vyplývajúce z osobitných daňových predpisov. Samotné podrobnosti o nárokoch, podmienkach určovania indexu daňovej spoľahlivosti, ako aj spôsob akým sa bude určovať, budú zverejnené na webovom sídle finančného riaditeľstva.
Benefitmi, na ktoré bude mať daňový subjekt hodnotený ako vysoko spoľahlivý nárok, sú:
- vyhotovenie čiastkového protokolu v rámci výkonu daňovej kontroly,
- určenie lehoty najmenej 15 dní vo výzve na plnenie si povinnosti, ktorá sa daňovému subjektu zasiela, alebo ktorá je uvedená v zápisnici, v súvislosti s vykonaním daňovej kontroly alebo výkonom miestneho zisťovania.
Na uvedené benefity stráca vysoko spoľahlivý daňový subjekt nárok, ak nebude opakovane spolupracovať so správcom dane, čo v zásade znamená najmä porušenie povinností pri daňovej kontrole, porušenie povinnosti podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, porušenie povinnosti platiť vlastnú daňovú povinnosť, nemožnosť zastihnutia na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne, nereagovanie na žiadosti správcu dane, neplnenie si povinností, ktoré daňovému subjektu vyplývajú z príslušných ustanovení daňového poriadku a osobitných daňových predpisov, spôsobovanie ďalších zbytočných prieťahov v daňovej kontrole.
Daňovým subjektom, ktoré sa na základe indexu budú považovať za nespoľahlivé, správca dane určí lehotu osem dní na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly, vyrubovacieho konania alebo výkonom miestneho zisťovania. Pokiaľ takýto subjekt podá riadne odôvodnenú žiadosť na predĺženie tejto lehoty, správca dane ju môže primerane predĺžiť. Cieľom tohto „malusu“ je motivovať nespoľahlivé daňové subjekty, aby sa svojim riadnym plnením zákonných povinností dostali do skupiny spoľahlivých daňových subjektov a získali tak zvýhodnený prístup správcu dane.
V nadväznosti na zavedenie bonusov a malusu sa upravili aj dotknuté ustanovenia daňového poriadku. Pri ukladaní pokuty bude správca dane určovať jej výšku aj s prihliadnutím na index daňovej spoľahlivosti v čase, keď sa daňový subjekt deliktu dopustil.
K bodom 25 až 28
Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje, aby správca dane nezasielal daňovým subjektom osvedčenia o registrácii tzv. „kartičky,“ ktoré je potrebné vždy pri vykonaní zmien doručiť správcovi dane za účelom ich zapísania do osvedčenia a po skončení podnikania je ich potrebné vrátiť správcovi dane. Správca dane bude daňovým subjektom zasielať rozhodnutia o registrácii. Nadväzne na to sa vypúšťa v § 67 odsek 10, ktorý ustanovuje povinnosť vrátiť osvedčenie.
K bodu 29
Ide o legislatívne zjednotenie pojmov.
K bodu 31
Ustanovenie sa navrhuje nadväzne na zmenu v zákone o dani z príjmov týkajúcej sa uplatňovania daňovej straty.
K bodom 32 a 33
Nadväzne na doterajšie úpravy inštitútu „osobného bankrotu“ v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj z dôvodu odstránenia rôznosti výkladu teraz účinného znenia, sa navrhujú sprecizovať ustanovenia o zániku daňového nedoplatku, v prípade ak dôjde k oddlženiu. Daňový nedoplatok v tomto prípade zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí
6 rokov od:
- vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára (uznesenie obsahuje rozhodnutie o oddlžení) podľa štvrtej časti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, a to v rozsahu tých daňových nedoplatkov, ktoré sú oddlžením nevymáhateľné, pričom rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom,
- vyhlásenia konkurzu, ak sa uplatnil postup podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 206f ods. 4 zákona o konkurze, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu na to, či boli do konkurzu prihlásené.
Predmetom zániku vyššie uvedeným spôsobom sú teda nevymáhateľné daňové nedoplatky z dôvodu oddlženia fyzickej osoby a zánik daňových nedoplatkov sa bude týkať nevymáhateľných daňových nedoplatkov, tak vyhláseného konkurzu podľa štvrtej časti zákona o konkurze, ako aj prípadov vyhláseného konkurzu na majetok fyzickej osoby podľa druhej časti zákona o konkurze a oddlženia realizovaného v kontexte s ustanovením § 206f ods. 4 zákona o konkurze.
Pokiaľ by súd v zmysle ustanovenia § 166f ods. 4 zákona o konkurze následne oddlženie zrušil, stáva sa toto oddlženie neúčinné voči všetkým veriteľom a pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť a nepremlčia sa skôr ako 10 rokov od zrušenia oddlženia.
V praxi nastali prípady, keď daňový dlžník nepodal daňové priznanie v zákonom ustanovenej lehote a následne bolo začaté reštrukturalizačné konanie a povolená reštrukturalizácia. Pokiaľ daňový dlžník podal daňové priznanie po začatí reštrukturalizačného konania a vznikla daňová povinnosť, ktorej splatnosť nastala do začatia reštrukturalizačného konania, ide o daňový nedoplatok, ktorý je pohľadávkou na účely reštrukturalizácie. Správca dane z dôvodu, že uplynula lehota na prihlásenie pohľadávok v reštrukturalizácii už nemohol predmetný daňový nedoplatok prihlásiť. Podľa § 120 odsek 1 zákona o konkurze platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Práve pre objektívnu nemožnosť správcu dane prihlásiť daňový nedoplatok, ako pohľadávku v reštrukturalizácii je potrebné stanoviť, že takýto daňový nedoplatok nezaniká, pokiaľ vyplýva z daňového priznania, ak lehota na jeho podanie uplynula do začatia reštrukturalizačného konania, avšak k jeho podaniu do začatia reštrukturalizačného konania nedošlo. Zároveň sa navrhuje, aby sa takýto daňový nedoplatok považoval za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania.
K bodom 34 a 35
Ide o precizovanie ustanovení. Správca dane neurčí exekučné náklady ani pri výkone exekúcie zadržaním vodičského preukazu. Ustanovenie o poukazovaní platieb z vykonávaných exekúcií sa dopĺňa o už zavedenú exekúciu zadržaním vodičského preukazu.
K bodom 37 až 40 a 42
Navrhuje zosúladenie a sprecizovanie ustanovení daňového poriadku s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, tak aby správca dane v stanovených prípadoch neuložil daňovému subjektu pokutu a nevyrubil úrok z omeškania.
K bodu 41
Do daňového poriadku sa navrhuje vložiť ustanovenie, na základe ktorého môže správca dane rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby. Ustanovenie sa navrhuje v súvislosti s úpravou diskvalifikácie osôb v Obchodnom zákonníku, ako aj v zákone o súdoch, podľa ktorých je možné, aby nielen súd, ale aj iný orgán, vydal rozhodnutie o diskvalifikácii, ak sú na to splnené zákonné dôvody.
Následkom rozhodnutia o vylúčení je, že vylúčená fyzická osoba, ktorá je u daňového subjektu v pozícii štatutára alebo člena štatutárneho orgánu, nesmie vykonávať funkciu štatutára alebo člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. To platí rovnako aj pre pôsobenie tejto fyzickej osoby ako vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo ako prokuristu. Tento následok vyplýva priamo z Obchodného zákonníka.
Správca dane môže vydať rozhodnutie o vylúčení v dvoch prípadoch:
1. ak ide o fyzickú osobu, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u daňového subjektu, ktorý mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a zároveň
výška jeho daňového nedoplatku a nedoplatku na inom peňažnom plnení je v úhrne 5000 eur viac ako jeden rok od splatnosti,
2. ak ide o fyzickú osobu, ktorá bola u daňového subjektu štatutárnym orgánom alebo vo funkcii člena štatutárneho orgánu, v čase keď daňový subjekt podal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňová kontrola oprávnenosti nároku podľa osobitného predpisu ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. c).
Príklady vylúčenia fyzickej osoby podľa § 157a ods. 1 písm. a):
1. Daňový subjekt mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a má:
- daňový nedoplatok vo výške 3000 eur počas 13 mesiacov od splatnosti a zároveň má
- nedoplatok na inom peňažnom plnení vo výške 2000 eur počas 14 mesiacov od splatnosti.
Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u takéhoto daňového subjektu bude vylúčená, pretože výška jeho nedoplatkov je v úhrne 5000 eur a oba nedoplatky má viac ako rok od splatnosti.
2. Daňový subjekt mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a má:
- daňový nedoplatok vo výške 5000 eur počas 13 mesiacov od splatnosti a zároveň má
- nedoplatok na inom peňažnom plnení vo výške 0 eur.
Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u takéhoto daňového subjektu bude vylúčená, pretože výška aspoň jedného z uvedených nedoplatkov je dosahuje 5000 eur a tento nedoplatok má viac ako jeden rok od splatnosti.
3. Daňový subjekt mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a má:
- daňový nedoplatok vo výške 3000 eur počas 5 mesiacov od splatnosti a zároveň má
- nedoplatok na inom peňažnom plnení vo výške 2000 eur počas 14 mesiacov od splatnosti..
Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u takéhoto daňového subjektu, nebude vylúčená, pretože nedoplatky síce dosahujú v úhrne minimálnu výšku 5000 eur, avšak v tejto výške neexistovali počas celého roka od ich splatnosti.
Doba, na ktorú správca dane fyzickú osobu rozhodnutím vylúči je tri roky od právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení, pričom vylúčenie nastáva dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Takáto fyzická osoba sa bude môcť voči rozhodnutiu o vylúčení odvolať, a to v zmysle ustanovení o odvolacom konaní, avšak nebude môcť podať podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a návrh na obnovu konania.
Rozhodnutie o vylúčení je preskúmateľné súdom. Správca dane doručí príslušnému súdu rovnopis rozhodnutia o vylúčení spolu s diskvalifikačným listom:
- po uplynutí 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia,
- v prípade, ak bola podaná správna žaloba podľa Správneho súdneho poriadku, bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o odmietnutí priznania odkladného účinku alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí správnej žaloby.
Ak fyzická osoba podá správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku, informuje o tom bezodkladne správcu dane.
Správca dane po tom, ako nastane niektorá z uvedených situácii, doručí rozhodnutie o vylúčení príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Žilina, ktorý vedie register diskvalifikácií (§ 82i ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.) spolu s diskvalifikačným listom, ktorého náležitosti sú ustanovené zákonom.
Rozhodnutie o vylúčení nie je možné vydať, ak u daňového subjektu, ktorého konateľ má byť vylúčený, prebieha exekučné konanie na nedoplatok, ktorý je uspokojovaný aj po jednom roku od jeho splatnosti, alebo je voči nemu vedené konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, alebo má tento daňový subjekt povolený odklad platenia dane alebo daňového nedoplatku alebo má povolené splátky podľa § 57.
K bodom 43 a 44
Navrhuje sa posunutie registrácie daňových subjektov z úradnej moci z dôvodu zabezpečenia technického fungovania finančnej správy. V súčasnosti register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej správy nie je dostatočne kvalitný (nezrovnalosti a duplicity zapísaných údajov), čo má za následok právnu neistotu vo vzťahu k uvedenej registrácii, to má dopad aj na následné činnosti správcu dane, ktorými sú napr. riadne doručovanie, konanie s oprávnenými osobami, nastavenie prístupov pre elektronickú komunikáciu a pod.
K bodu 45
Vzhľadom na navrhované úpravy sa upravujú prechodné ustanovenia.
Index daňovej spoľahlivosti v zozname podľa § 52 ods. 18 zverejní Finančné riaditeľstvo SR prvýkrát najneskôr do 30. júna 2022.
Tým daňovým subjektom, ktorým bolo doručené oznámenie o osobitných daňových režimoch, v znení zákona účinného do 31.12.2021, zašle daňový úrad oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti podľa § 53d ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2022 najneskôr do 28. februára 2022. Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona finančná správa prestane zasielať oznámenie o osobitných daňových režimoch v zmysle znenia zákona účinného do 31.12.2021, zároveň sa tieto osobitné daňové režimy prestanú voči daňovým subjektom uplatňovať.
Úhrada za žiadosť o záväzné stanovisko podľa § 53c ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa uplatní na žiadosti o záväzné stanoviská podané od 1. januára 2022.
Nezaplatená pokuta podľa § 155 ods. 13 v znení účinnom od 1, januára 2022 alebo úrok z omeškania podľa § 156 ods. 6 v znení účinnom od 1, januára 2022, evidované do 1. januára 2022 zanikajú dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Čl. II
K bodu 1
Rozšírením poznámky pod čiarou sa spresňuje, že oslobodenie finančného príspevku na stravu sa primerane použije aj u zamestnancov, ktorých zamestnávatelia nepostupujú podľa Zákonníka práce ale podľa iných osobitných predpisov.
K bodu 2
Návrh zákona obsahuje legislatívnu úpravu výšky úhrady, ktorú je daňovník povinný zaplatiť spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vo väzbe na index daňovej spoľahlivosti. V prípade žiadosti o vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia a v prípade žiadosti o vydanie rozhodnutia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia správcom dane sa daňovníkovi podľa § 53d zákona č. 563/2009 Z. z., ktorý je v čase podania žiadosti na základe vyhodnotenia indexu daňovej spoľahlivosti považovaný za vysoko spoľahlivého, znižuje zákonná úhrada na polovicu. Zámerom tohto návrhu zákona je zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku a motivovať firmy k dobrovoľnému plneniu daňových povinností.
K bodu 3
Navrhovanou legislatívnou úpravou sa umožní zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a bol povinný podať prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „prehľad“) a tento nepodal, dodatočné splnenie tejto povinnosti v lehote najneskôr 5 dní po uplynutí zákonnej lehoty na podanie prehľadu (§ 49 ods. 2) bez uloženia sankcie.
Toto opatrenie je zamerané na podporu podnikateľského prostredia a vyplýva z Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020.
K bodom 4, 5 a 6 (§ 52zzn)
Z dôvodu zabezpečenia riadnej technickej funkcionality finančnej správy sa navrhuje posunutie registrácie daňovníkov z úradnej moci od 1. 1. 2023. Ustanovenia § 49a ods. 1 až 8 sa prvýkrát uplatnia v zdaňovacom období, ktoré sa začne najskôr 1. 1. 2023. Ustanovenia § 49a ods. 9 až 11 týkajúce sa oznamovacej povinnosti v súvislosti so zavedenými pravidlami pre reverzný hybridný subjekt sa použijú už v zdaňovacom období, ktoré začne najskôr 1. 1. 2022.
K bodu 6 (§ 52zzm)
Odsek 1 - Po prvý krát bude možné uplatniť zníženú výšku úhrady za žiadosti o vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia alebo žiadosti o vydanie rozhodnutia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia pre vysoko spoľahlivých daňovníkov podľa indexu daňovej spoľahlivosti po doručení oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti.
Odsek 2 - Prvýkrát správca dane neuloží sankciu za nepodanie resp. oneskorené podanie prehľadu zamestnávateľovi, ktorý má povinnosť podať prehľad za kalendárny mesiac december 2021 a tento nepodá v zákonnej lehote t. j. do konca mesiaca január 2022 vtedy, ak si túto povinnosť zamestnávateľ splní najneskôr do 5 dní po uplynutí zákonnej lehoty na podanie prehľadu, t. j. najneskôr do 5. februára 2022.
K bodu 7
Z prílohy 2 zákona sa vypúšťa odkaz na Smernicu Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu. Daná smernica je z pohľadu zákona o dani z príjmov aj vzhľadom na neexistenciu úpravy zdanenia kapitálových vkladov do kapitálových spoločností v právnom poriadku SR irelevantná.
Čl. III
K bodom 1 až 3
Navrhovanými úpravami sa spresňuje aké údaje je povinný užívateľský podnik v znení účinnom od 1. júla 2021 oznamovať colnému úradu, ak dôjde k ich zmene a tiež sa spresňuje lehota, v akej má tieto údaje oznámiť. Konkrétne sa stanovuje povinnosť oznamovať identifikačné údaje len o novom odberateľovi daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, ktorým je LPG, prípadne oznámiť ukončenie odberu doterajším odberateľom a identifikačné údaje nového dodávateľa daňovo zvýhodneného minerálneho oleja. Tiež sa ustanovuje, že oznamovanie údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov povinnej osoby alebo jej zodpovedného zástupcu na účel preukázania splnenia podmienky, že nebola právoplatne odsúdená za úmyselne spáchaný trestný čin hospodársky alebo iný trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, bude užívateľský podnik oznamovať len pri zmene zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov.
K bodom 4, 5, 8, 10, 13, 14 a 16
Legislatívno-technické úpravy, ktorými sa zjednocuje v celom zákone pri všetkých typoch daňových subjektov povinnosť pri registrácii alebo vydávaní predmetných povolení, že žiadosť musí okrem iného obsahovať údaje podľa § 67 daňového poriadku. Navrhovanými úpravami sa tiež ustanovuje, že povinná osoba nebude povinná oznamovať zmenu identifikačných údajov podľa tohto zákona.
K bodu 6
Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, že oznamovanie údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov prevádzkovateľa daňového skladu alebo jeho zodpovedného zástupcu, na účel preukázania splnenia podmienky, že nebol právoplatne odsúdený za úmyselne spáchaný trestný čin hospodársky alebo iný trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, bude prevádzkovateľ daňového skladu oznamovať len pri zmene zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov. Tiež sa stanovuje povinnosť oznamovať identifikačné údaje len o novom odberateľovi daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, ktorým je LPG, prípadne oznámiť ukončenie odberu doterajším odberateľom a ruší sa povinnosť colnému úradu zmenu stavu podľa § 21 ods. 4 písm. g) zákona (napr., že nie je v likvidácii).
K bodu 7
Navrhovanou úpravou sa eliminuje množstvo údajov, ktoré je povinný oprávnený príjemca oznamovať colnému úradu, ak dôjde k ich zmene. Zároveň sa zosúlaďuje postup colného úradu po oznámení zmeny povinných údajov oznámených oprávneným príjemcom, rovnako ako je to ustanovené pri prevádzkovateľovi daňového skladu.
K bodom 9, 11, 12
Navrhovanými legislatívnymi úpravami sa spresňuje, ktoré údaje je držiteľ povolenia na obchodovanie, povolenia na distribúciu alebo povolenia na predaj v znení účinnom od 1. júla 2021 povinný oznamovať colnému úradu, ak dôjde k ich zmene a tiež sa spresňuje lehota v akej má tieto údaje oznámiť. Predmetné osoby nebudú musieť oznamovať tie údaje, ktoré colný úrad vie zistiť sám z dostupných databáz.
K bodom 15 a 17
Legislatívno-technická úprava, ktorou sa zjednocujú názvy vydávaných rozhodnutí podľa zákona s Daňovým poriadkom.
K bodu 18
Navrhovaná úprava spresňuje údaje, ktoré bude Finančné riaditeľstvo SR povinné zverejňovať na svojom webovom sídle, o niektorých daňových subjektoch.
K bodu 19
Legislatívno-technická úprava spresňujúca ustanovenia zákona pri zaradení do evidencie alebo vydaní povolenia pre daňové subjekty, na ktoré sa budú vzťahovať ustanovenia Daňového poriadku pri registračnom konaní.
Čl. IV
K bodom 1, 2, 8 a 10
Navrhuje sa vypustiť legislatívnu skratku upravujúcu pojem „identifikačné údaje“ a zosúladiť v celom zákone č. 106/2004 Z. z. pri všetkých typoch daňových subjektov postup žiadateľa pri registrácii alebo vydávaní predmetných povolení, a to cez odkaz na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Zároveň sa z dôvodu prepojenia registra finančnej správy a verejných registrov upúšťa od povinnosti oznamovať zmenu identifikačných údajov.
K bodom 3, 7 a 11
Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje zrušiť povinnosť dotknutých daňových subjektov oznamovať takú zmenu identifikačných údajov, ktorú finančná správa má možnosť získať z verejných registrov.
Z rovnakého dôvodu je tiež možné upustiť od povinnosti oznamovať zmenu údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov fyzickej osoby alebo jeho zástupcu, ak daňovým subjektom je fyzická osoba, alebo právnickej osoby, zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov, ak je daňovým subjektom právnická osoba. Oznamovaciu povinnosť v tejto súvislosti sa navrhuje upraviť tak, aby bol daňový subjekt povinný oznámiť iba údaje o nových členoch riadiacich alebo kontrolných orgánov právnickej osoby a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.
Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže sa navrhovanou úpravou taktiež vypúšťa oznamovacia povinnosť povinnej osoby v súvislosti so zmenou údajov týkajúcich sa likvidácie, konkurzu a reštrukturalizácie, nakoľko finančná správa môže z referenčných registrov získavať informácie o vstupe daňového subjektu do likvidácie, o vyhlásení konkurzu, povoleného vyrovnania, núteného vyrovnania alebo reštrukturalizácie.
K bodom 4 a 5
Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže sa navrhovanou úpravou vypúšťa oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa daňového skladu povinnej osoby v súvislosti so zmenou údajov týkajúcich sa likvidácie, konkurzu a reštrukturalizácie, nakoľko finančná správa môže z referenčných registrov získavať informácie o vstupe daňového subjektu do likvidácie, o vyhlásení konkurzu, povoleného vyrovnania, núteného vyrovnania alebo reštrukturalizácie.
Z rovnakého dôvodu sa navrhuje upraviť a zosúladiť predmetné ustanovenia týkajúce sa oznamovacej povinnosti pri zmene údajov tak, aby bol prevádzkovateľ daňového skladu povinný oznámiť iba údaje o nových členoch riadiacich alebo kontrolných orgánov právnickej osoby a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.
K bodu 6
Podľa platného znenia zákona č. 106/2004 Z. z. oznamuje daňový subjekt aj miesto umiestnenia prevádzkarne, ktoré nemusí byť totožné s jeho sídlom alebo trvalým pobytom. Vzhľadom na to, že daňové subjekty neoznamujú zmenu adresy umiestnenia prevádzkarne voči verejnému registru, je potrebné oznamovaciu povinnosť pri zmene adresy umiestnenia prevádzkarne zachovať.
K bodu 9
Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje upresniť predmetné ustanovenie v súvislosti s oznamovacou povinnosťou pri zmene údajov tak, aby bol oprávnený príjemca povinný oznámiť iba údaje o nových členoch riadiacich alebo kontrolných orgánov právnickej osoby a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.
Zároveň sa zosúlaďuje postup colného úradu po oznámení zmeny povinných údajov oznámených oprávneným príjemcom, rovnako ako je to ustanovené pri prevádzkovateľovi daňového skladu.
Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže sa navrhovanou úpravou taktiež vypúšťa oznamovacia povinnosť oprávneného príjemcu v súvislosti s údajmi týkajúcimi sa likvidácie, konkurzu a reštrukturalizácie.
K bodu 12
Legislatívno-technická úprava spoločných, prechodných a záverečných ustanovení vyplývajúca z navrhovanej úpravy ustanovenia § 9a ods. 1 v bode 2 návrhu zákona.
Čl. V
K bodom 1 a 2
V § 4 sa pri povinnej registrácii pre daň podľa odseku 1, dobrovoľnej registrácii pre daň podľa odseku 2, rovnako pri registrácii zdaniteľnej osoby za platiteľa dane „zo zákona“ podľa odseku 4, vypúšťa v odseku 3 a v odseku 8 povinnosť vydávať osvedčenie o registrácii pre daň. Proti rozhodnutiu o registrácii pre daň, na základe ktorého sa tieto zdaniteľné osoby stávajú platiteľmi dane, nemožno podať odvolanie.
K bodom 3 a 4 a k bodu 48 (§ 85kl ods. 1 a 2)
V § 4b sa navrhuje úprava príslušných ustanovení, súvisiaca so zrušením povinnosti vydávať osvedčenie o registrácii pre daň, v prípade zmeny registrácie skupiny v zrušení povinnosti vykonať zmeny v osvedčení o registrácii pre daň. O zmene registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena, vystúpenia člena zo skupiny, prípadne z dôvodu zániku jedného z členov skupiny bez likvidácie bude daňový úrad vydávať rozhodnutie. Keďže ide o rozhodnutie, ktorým sa „zaeviduje“ zmena registrácie skupiny z dôvodu dobrovoľného vstupu člena do skupiny, výstupu zo skupiny, prípadne z dôvodu zániku člena skupiny, nebude možné proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa nepovoľuje pristúpenie ďalšieho člena do skupiny, bude možné podľa daňového poriadku podať odvolanie.
Účinky rozhodnutia o zmene registrácie skupiny nastávajú taxatívne priamo zo zákona (v prípade pristúpenia ďalšieho člena skupiny alebo zániku člena skupiny bez likvidácie s právnym nástupníctvom), prípadne nastávajú dňom uvedeným v rozhodnutí (pri vystúpení člena skupiny). Ak nastanú účinky zmeny registrácie skupiny dňom uvedeným v rozhodnutí, daňový úrad to musí zohľadniť pri vydaní a doručovaní rozhodnutia. V prípade zániku člena bez likvidácie a prechodu jeho majetku na právneho nástupcu dochádza k vydaniu rozhodnutia o zmene registrácie skupiny na podklade žiadosti o zmenu registrácie skupiny, ktorú podáva zástupca skupiny. V prípade, ak zaniká bez likvidácie samotný zástupca skupiny, je povinný túto žiadosť podať jeho právny nástupca, a to aj ak nespĺňa podmienky podľa § 4a; žiadosť o zmenu registrácie skupiny musí v tomto prípade obsahovať aj dohodu zostávajúcich členov skupiny na mene nového zástupcu skupiny. Proti rozhodnutiu o zmene registrácie skupiny, ktorým sa povolí, aby sa právny nástupca stal členom skupiny, nemožno podať odvolanie. V opačnom prípade sa postupuje podľa daňového poriadku.
Podľa prechodného ustanovenia § 85kl ods. 1 v prípade, že dôjde ku vzniku skupiny po 31.12.2021 a členmi budú zdaniteľné osoby, ktoré mali vydané osvedčenie o registrácii pre daň ešte pred 31.12.2021, budú tieto osoby povinné osvedčenie o registrácii pre daň odovzdať daňovému úradu do desiatich dní odo dňa registrácie skupiny.
Pri zmene registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena do skupiny navrhovaný § 4 ods. 5 už taktiež neobsahuje ustanovenia týkajúce sa zániku platnosti osvedčenia o registrácii pre daň pristupujúceho člena skupiny. Zároveň, ak ide o člena skupiny, ktorý k 31.12.2021 mal vydané osvedčenie o registrácii pre daň a po 31.12.2021 pristúpi do skupiny, bude povinný odovzdať podľa § 85kl ods. 2 vydané osvedčenie o registrácii daňovému úradu.
K bodu 5
Navrhuje sa, aby sa zahraničná osoba stala platiteľom dane dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň, pričom sa jej osvedčenie o registrácii pre daň vydávať nebude. Ak zahraničnú osobu Daňový úrad Bratislava zaregistruje, proti tomuto rozhodnutiu o registrácii nebude možné podať odvolanie.
K bodom 6 a 48 (§ 85kk)
V § 6 ods. 1 sa navrhuje ustanoviť povinnosť platiteľovi dane oznámiť finančnému riaditeľstvu čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré bude využívať na príjem a odosielanie platieb za dodanie tovarov a služieb, ktoré sú predmetom dane (ďalej aj „podnikanie“). Táto povinnosť sa vzťahuje tak k bankovým účtom, ktoré finančnej správe oznámili dotknutí poskytovatelia platobných služieb podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku, ako aj k iným účtom (napr. ktoré sú vedené u zahraničných poskytovateľov platobných služieb a ktoré oznámené neboli). Platiteľ dane je povinný čísla bankových účtov oznámiť bezodkladne odo dňa, keď sa stal platiteľom dane alebo bezodkladne odo dňa, kedy si takýto účet zriadil potom, ako bol daňovým úradom zaregistrovaný ako platiteľ dane. Pokiaľ ide o zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľmi k 15. novembru 2021, z ustanovenia § 85kk vyplýva, že títo sú povinní oznámiť všetky účty, ktoré využívajú na podnikanie podliehajúce DPH, do 30. novembra 2021. Nakoľko sa predpokladá, že platitelia dane môžu mať zriadených viacero bankových účtov a niektoré z nich pôvodne neplánovali využívať na účely podnikania podliehajúcemu DPH, v § 6 ods. 2 sa navrhuje, že ak dôjde k zmene ich rozhodnutia, a budú chcieť na podnikanie využívať aj iné účty, ako tie, ktoré oznámili podľa § 6 ods. 1 alebo § 85kk, tak ich budú musieť oznámiť finančnému riaditeľstvu ešte pred ich použitím na účely podnikania podliehajúcemu DPH. Súčasne sa v § 6 ods. 3 navrhuje, aby bola bezodkladne oznámená aj každá zmena, doplnenie alebo zrušenie oznámených bankových účtov. Povinnosť oznámiť účty sa nebude vzťahovať na poskytovateľov platobných služieb, ktorými sú napr. banky, avšak len vo vzťahu k takým interným/ záväzkovým účtom, ktoré sú pre ne vedené na zúčtovanie platobných operácií. Ide napríklad o situácie, kedy banky ako poskytovatelia platobných služieb platby za vlastné plnenia priamo od klientov inkasujú a inkasované sumy priamo rozúčtujú v prospech rôznych produktových účtov, kde sú vedené pohľadávky voči jednotlivým klientom. Vo všetkých ostatných prípadoch budú banky povinné zverejňovať svoje vlastné bankové účty. To znamená, že ak napr. banka bude poskytovať poradenstvo v oblastí obchodovania cenných papierov klientovi, ktorý uhradí platbu za poskytnuté poradenstvo na účet vedený pre banku, v takomto prípade tento bankový účet podlieha zo strany banky oznamovacej povinnosti.
Ďalej sa navrhuje, aby všetky tieto oznámenia (podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk) platitelia vykonali na tlačive, ktoré im bude sprístupnené v elektronickej podateľni podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku. Nakoľko už v súčasnosti finančná správa disponuje číslami podnikateľských bankových účtov, ktoré jej boli oznámené dotknutými poskytovateľmi platobných služieb, zabezpečí platiteľom predvyplnenie tlačiva podľa § 6 ods. 5 o všetky jej známe čísla bankových účtov a platiteľ si už z nich iba zvolí konkrétne bankové účty pre účely splnenia osobitnej oznamovacej povinnosti oznámenia alebo doplní iné čísla bankových účtov, o ktorých finančná správa nemá vedomosť (napríklad bankové účty vedené v zahraničí).
V § 6 ods. 6 sa ustanovuje pre Finančné riaditeľstvo SR povinnosť viesť aktualizovaný zoznam všetkých bankových účtov, ktoré mu platitelia dane oznámili, nakoľko tento zoznam má úzke previazanie s upraveným inštitútom ručenia za daň odberateľom.
Prioritne sa predpokladá, že platitelia dane budú podľa § 6 ods. 1 oznamovať vlastné bankové účty, ktoré využívajú pri dodávaní tovarov alebo služieb v tuzemsku. Rôzne nadnárodné štruktúry, ktorých dcérske spoločnosti sú usadené v tuzemsku, používajú na účely podnikania bankové účty, ktoré patria ich materským spoločnostiam. Keďže zámerom zákona o DPH nie je v žiadnom prípade snaha meniť existujúce obchodné modely platiteľov dane, v navrhovanom § 6 ods. 7 sa pripúšťa a umožňuje, aby platitelia dane oznámili aj také bankové účty, ktoré patria inej osobe, ako platiteľovi dane. Aby finančná správa mala dosah na finančné prostriedky uložené na takýchto bankových účtoch, ktoré z hľadiska vlastníckeho práva patria inej osobe ako platiteľovi dane, navrhuje sa spoločná a nerozdielna zodpovednosť vlastníka bankového účtu s platiteľom dane, ktorý tento „cudzí“ bankový účet oznámi ako „vlastný“ za platbu dane, ktorú dodávateľ neuhradil, ak platba za dodanie tovarov alebo služieb bola zaplatená na tento bankový účet. Zároveň sa navrhuje v § 6 ods. 8 zamedziť situáciám, kedy by platitelia dane oznamovali cielene bankové účty iných osôb, v uvedenom prípade sa uloží pokuta podľa závažnosti a dĺžky trvania protiprávneho stavu.
K bodom 7 a 48 (§ 85kl ods. 3)
Namiesto vykonania zmien v osvedčení o registrácii pre daň v prípade, že dôjde ku skutočnosti vedúcej k zmene registrácie podľa § 6a ods. 1 a 2, daňový úrad vydá nové rozhodnutie, proti ktorému nebude možné podať odvolanie. Zdaniteľná osoba, ktorá bola zaregistrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 5 do 31. decembra 2021, u ktorej dôjde po 31.12.2021 ku skutočnosti, na základe ktorej dôjde k zmene registrácie podľa § 6a, je povinná spolu s oznámením podľa § 6a ods. 1 alebo ods. 2 odovzdať daňovému úradu aj osvedčenie o registrácii pre daň.
K bodu 8
Pri registrácii osôb podľa § 7a § 7a sa nebude vydávať osvedčenie o registrácii pre daň. Taktiež sa navrhuje, aby v prípade kladného rozhodnutia o registrácii pre daň podľa týchto ustanovení nebolo možné podať odvolanie.
K bodom 9, 11, 12, 14, 18 a 19
V súvislosti s prijatím smernice Rady (EÚ) 2019/2235, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie (ďalej len „smernica 2019/2235“), sa navrhuje považovať za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám členského štátu podieľajúcemu sa na obrannom úsilí, vynakladanom na účely vykonávania spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie.
Súčasne sa v súlade s pravidlami stanovenými smernicou 2019/2235 navrhuje oslobodiť:
dodanie tovarov alebo služieb pre ozbrojené sily členského štátu v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, za podmienky, že k spotrebe týchto tovarov alebo služieb nedôjde v tuzemsku, ale v inom členskom štáte. Členský štát určenia zároveň musí byť odlišný od členského štátu, o ktorého ozbrojené sily sa jedná. Podmienkou priznania oslobodenia od dane je preukázanie potvrdenia podľa § 43 ods. 7 zákona o DPH, ktorého vzor je ustanovený v čl. 51 Vykonávacieho nariadenia 282/2001, a ktoré si platiteľ dane poskytujúci oslobodenie od dane je povinný uchovať,
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v prípade, že ide o tovar dovezený ozbrojenými silami iného členského štátu, určeného na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie,
dovoz tovaru ozbrojenými silami iného členského štátu, určeného na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie.
V prípade dodávok tovarov alebo služieb ozbrojeným silám iného členského štátu, určeného na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú v tuzemsku, v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie, sa navrhuje nerealizovať priame oslobodenie od dane, ale sa navrhuje toto oslobodenie realizovať formou vrátenia dane, tak ako to umožňuje čl. 151 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES, a ako sa už uplatňuje pri dodávkach pre ozbrojené sily štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy. Vrátenie dane by sa v žiadnom prípade nemalo vzťahovať na tovar alebo služby, ktoré ozbrojené sily nadobudnú na vlastné použitie, prípadne na úlohy, ak tieto nie sú priamo spojené s obranným úsilím. Rovnako sa nevracia daň pri nákupoch tovarov alebo služieb civilnými zamestnancami, ktorí sprevádzajú ozbrojené sily, pokiaľ ide o ich použitie na úlohy nesúvisiace s obranným úsilím, alebo na ich vlastné použitie.
K bodu 10
Z dôvodu právnej istoty sa do § 22 ods. 3 navrhuje doplniť, že pri dodaní nápoja v zálohovanom jednorazovom obale na nápoje (napr. PET fľaše alebo plechovky) sa v celom distribučnom reťazci nezahŕňa do základu dane suma zálohu za tento obal.
K bodu 13
Legislatívno – technická zmena.
K bodu 15
Legislatívno – technická zmena.
K bodom 16 a 17
Navrhuje sa precizovať nárok platiteľa na výšku opravy opravenej odpočítanej dane. Ak napríklad platiteľ vykonal pôvodné odpočítanie dane pomerne podľa § 50 zákona o DPH, je povinný uplatňovaný nárok na opätovné odpočítanie dane krátiť o koeficient, ktorý použil pri prvotnom odpočítaní dane. V prípade investičného majetku, ak platiteľ vykonal jednu alebo viac úprav odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d, je potrebné, aby zohľadnil vykonané úpravy odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d aj pri oprave opravenej odpočítanej dane. V tejto súvislosti je potrebné zobrať do úvahy vykonané úpravy odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d nielen pred opravou odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1, ale aj po oprave odpočítanej dane (ak platiteľ opravoval odpočítanú daň z dôvodu, že čiastočne nezaplatil svojmu dodávateľovi).
Navrhuje sa legislatívne upraviť situácia, kedy nedošlo k zaplateniu (ani čiastočnému) za plnenie, ktoré je v zmysle § 54 ods. 2 zákona o DPH investičným majetkom, a dodávateľ po vzniku nevymožiteľnej pohľadávky pristúpil k oprave základu dane podľa § 25a, na základe čoho bol platiteľ (odberateľ) povinný opraviť odpočítanú daň, pričom v období od vykonania opravy odpočítanej dane do vykonania opravy opravenej odpočítanej dane z dôvodu následnej úplnej alebo čiastočnej úhrady protihodnoty došlo k zmene účelu alebo rozsahu použitia investičného majetku takým spôsobom, že ak by nedošlo k vráteniu celej odpočítanej dane, bolo by nevyhnutné vykonať úpravu odpočítanej dane. V tomto prípade bude platiteľ (odberateľ) pri vykonaní opravy opravenej odpočítanej dane z dôvodu následnej úplnej alebo čiastočnej úhrady protihodnoty povinný zohľadniť aj tieto hore uvedené zmeny účelu a rozsahu použitia majetku.
Navrhuje sa spresniť, že ak po oprave odpočítanej dane podľa § 53b ods.1 alebo oprave opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 2 pri investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 bude platiteľ povinný vykonať úpravu odpočítanej dane z dôvodu zmeny a/alebo rozsahu použitia tohto investičného majetku, zohľadní tieto opravy pri výpočte dodatočne odpočítateľnej alebo dodatočne neodpočítateľnej dane.
K bodom 20 a 26
V § 68 ods. 4 sa navrhuje upraviť, aby sa písomnosti osobám uplatňujúcim osobitné úpravy doručovali vždy elektronickými prostriedkami bez ohľadu na to, či pôjde o napr. daňový úrad, alebo odvolací orgán. Písomnosti sa budú týmto zdaniteľným osobám doručovať vždy na elektronickú adresu, ktorá sa uvedie v oznámení pri začatí činnosti.
K bodom 21, 22 a 25
Ak daňový úrad zdaniteľnej osobe, prípadne sprostredkovateľovi, oznamuje rozhodnutím povolenie uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68a, § 68b alebo § 68c zákona o DPH na základe jej (slobodného a dobrovoľného) oznámenia o úmysle uplatňovať niektorú z týchto osobitných úprav, vylučuje sa možnosť podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu.
K bodu 26
Ak v čase zrušenia povolenia na uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68b zákona zdaniteľná osoba používa pridelené IČ DPH iba na uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68b zákona o DPH, navrhuje sa, aby pri zrušení povolenia na uplatňovanie tejto úpravy došlo k zániku platnosti identifikačného čísla pre daň prideleného pre účely uplatňovania tejto úpravy.
K bodu 24
Zdaniteľná osoba, ktorá bude identifikovaná pre uplatňovanie tejto osobitnej úpravy, má povinnosť ju uplatňovať na všetky tovary vymedzené v § 68 písm. c) zákona o DPH dovezené z územia tretích štátov, bez ohľadu na to, či je tovar dovezený do tuzemska alebo na územie iného členského štátu.
K bodom 27 až 29
V § 68ca sa navrhuje ustanoviť rôzne povinnosti pre osoby uplatňujúce osobitné úpravy podľa tohto zákona (alebo len niektorú z nich), alebo podľa podobných ustanovení zákona platného v inom členskom štáte, za podmienky, že členským štátom spotreby je Slovenská republika. Ide o vysporiadanie povinností týchto osôb vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, pričom na zánik práva vyrubiť daň sa uplatnia lehoty podľa daňového poriadku. Ak tieto osoby nepodali daňové priznanie vôbec a uplynuli viac ako tri roky odo dňa uplynutia pôvodnej lehoty na jeho podanie, tieto osoby si majú oneskorene splniť túto povinnosť podaním osobitného tlačiva elektronickými prostriedkami do 30 dní odo dňa zistenia tejto skutočnosti. V osobitnom tlačive, ktoré sa považuje za oneskorene podané riadne daňové priznanie, sa uvedie zdaňovacie obdobie, za ktoré sa pôvodné daňové priznanie malo podať a zároveň všetky údaje potrebné pre výpočet celkovej splatnej dane. Podobne sa navrhuje upraviť aj situácia, kedy daňové priznanie síce podané bolo, ale Slovenská republika v ňom nebola uvedená ako členský štát spotreby a zároveň od lehoty na podanie pôvodného daňového priznania uplynuli viac ako tri roky. V takomto prípade sa osobitné tlačivo podané elektronickými prostriedkami považuje za dodatočné daňové priznanie, čo vyvoláva právne následky podľa daňového poriadku; v tomto prípade sa v osobitnom tlačive uvedie odkaz na zdaňovacie obdobie, ktorého údaje sa opravujú a suma dane vyplývajúca z opravy. Identické povinnosti má určená osoba v prípade, ak zistí, že daň v pôvodnom daňovom priznaní, ak od uplynutia pôvodnej lehoty na jeho podanie uplynuli viac ako tri roky, konečnom daňovom priznaní, alebo v daňových priznaniach podaných pred konečným daňovým priznaním mala byť vyššia. Aj v týchto prípadoch sa osobitné tlačivo považuje za dodatočné daňové priznanie. S výnimkou situácie, kedy daň uvedená v podanom daňovom priznaní mala byť nižšia, sa navrhuje pre dané osoby vysporiadať tieto svoje finančné záväzky voči daňovému úradu do 30 dní odo dňa ich zistenia.
K bodu 30
V súvislosti s navrhovanými zmenami v § 83 ods. 1 až 3 zákona o DPH sa navrhuje zmeniť znenie § 68d ods. 11 písm. e) všeobecnejšie tak, aby bolo zrejmé, že po úmrtí platiteľa dane – fyzickej osoby, je možné, aby došlo k pokračovaniu podnikania aj podľa iných právnych predpisov ako podľa živnostenského zákona.
K bodu 31
Navrhuje sa ustanoviť nová skutočnosť, ktorá v súvislosti s uplatnením inštitútu ručenia za daň bude zakladať domnienku o tom, že platiteľ dane, ktorý je alebo bude príjemcom zdaniteľného plnenia od iného platiteľa dane v tuzemsku, v čase vzniku daňovej povinnosti z dodaného tovaru alebo služby, resp. z prijatia platby pred ich dodaním, vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane nebude z tohto zdaniteľného obchodu dodávateľom zaplatená.
Ručenie za daň bude možné uplatniť v prípade, ak protihodnota za dodanie tovaru alebo služby síce bude uhradená na účet dodávateľa, avšak tento nebude zverejnený v zozname bankových účtov oznámených dodávateľom finančnej správe; ak ide o platiteľov, ktorí sú poskytovateľmi platobných služieb, títo nemajú povinnosť oznamovať účty, ktoré sú určené na zúčtovanie platobných operácií, a preto v prípade, ak je protihodnota za nimi poskytované finančné služby zúčtovaná na takýto účet, prípadné uplatnenie inštitútu ručenia za daň nezaplatenú poskytovateľom finančnej služby, ktorá nie je oslobodená od dane podľa § 39, nebude možné.
Ručenie za daň sa však bude môcť uplatniť v prípade, ak protihodnota bude uhradená na bankový účet inej osoby (ktorá nie je dodávateľom tovaru alebo služby) bez ohľadu na to, či je tento účet zverejnený v zozname oznámených bankových účtov. Naopak, ručenie za daň sa neuplatní, ak protihodnota bude uhradená na bankový účet, ktorý patrí inej osobe, avšak dodávateľ ho podľa navrhovaného § 6 ods. 7 prehlásil za vlastný.
K bodom 32 až 34
V § 69a ods. 3 a ods. 8 sa navrhuje zrušiť vydávanie a odnímanie osobitného osvedčenia o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň pre daňových zástupcov pri dovoze tovaru podľa § 69a zákona o DPH. Súčasne sa navrhuje vylúčiť možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu, ktorým daňový úrad zrušil zástupcovi osobitné identifikačné číslo pre daň na základe jeho žiadosti.
K bodom 35 až 37
V § 69aa ods. 6, ods. 13 a ods. 14 sa navrhuje zrušiť vydávanie a odnímanie osobitného osvedčenia o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň pre daňových zástupcov pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa § 69aa zákona o DPH.
K bodom 38 a 39
Navrhuje sa ustanoviť osobitný spôsob úhrady dane z dodania tovaru alebo služby uskutočneného platiteľom dane v tuzemsku, v cene ktorého bola dodávateľom uplatnená daň. Cieľom tohto opatrenia je umožniť vyhnúť sa potenciálnemu uplatneniu ručenia za daň voči platiteľovi dane, ktorý je odberateľom a ktorý v čase vzniku daňovej povinnosti na základe niektorej zo skutočností uvedených v § 69 ods. 14 vedieť mal alebo vedieť mohol, že jeho dodávateľ daň uvedenú na faktúre o dodaní alebo o prijatí platby pred dodaním tovaru alebo služby úplne alebo čiastočne nezaplatí. Podstata tohto osobitného spôsobu zaplatenia dane spočíva v tom, že daň uvedenú na faktúre nezaplatí odberateľ v cene zdaniteľného plnenia dodávateľovi (čo predstavuje štandardný mechanizmus DPH), ale dodávateľom fakturovanú sumu pri jej úhrade rozdelí tak, že dodávateľovi zaplatí len základ dane a samotnú sumu dane zaplatí na osobný účet daňovníka (ďalej len „OÚD“), ktorý je vedený správcom dane pre dodávateľa. Uvedenú platbu bude odberateľ povinný označiť podľa osobitného predpisu (vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane v znení neskorších predpisov) tak, akoby ju platil sám dodávateľ. Tento spôsob úhrady dane však bude u odberateľa možný len do momentu doručenia rozhodnutia, ktorým mu daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi uložil povinnosť zaplatiť nezaplatenú daň za dodávateľa (rozhodnutie o ručení).
Ak odberateľ zaplatí daň z dodania za dodávateľa, ktorý si v lehote splatnosti splnil svoje platobné povinnosti, daň zaplatená odberateľom sa podľa navrhovaného § 69c ods. 3 stáva daňovým preplatkom (ďalej len „preplatok“) dodávateľa. Odberateľ však v tomto prípade nebude mať možnosť požiadať o jeho preúčtovanie, nakoľko za normálnych okolností by túto daň zaplatil v cene zdaniteľného plnenia dodávateľovi.
Navrhovaný § 69c ods. 4 upravuje situácie, kedy dodávateľ nezaplatí daň uvedenú na faktúre v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH, pričom odberateľ využije možnosť vyhnúť sa ručeniu a túto daň zaplatí na OÚD dodávateľa. V tomto prípade sa odberateľom zaplatená daň použije na úhradu daňového nedoplatku dodávateľa za dotknuté zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla predmetná daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby, resp. z prijatej platby pred ich dodaním. Ak odberateľom zaplatená daň prevyšuje celkovú splatnú daň, ktorú mal dodávateľ zaplatiť za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť z tohto dodania, tento kladný rozdiel bude taktiež predstavovať preplatok dodávateľa. Z rovnakých dôvodov ako v navrhovanom § 69c ods. 3 sa aj v tomto prípade eliminuje možnosť odberateľa požadovať preúčtovanie preplatku podľa príslušného ustanovenia daňového poriadku.
V prípade, že sa preplatok, ktorý vznikne podľa navrhovaného § 69c ods. 3 alebo ods. 4 nepoužije podľa § 55 ods. 6 a 7 alebo podľa § 79 ods. 10 daňového poriadku, môže dodávateľ požiadať o jeho vrátenie v súlade s postupom stanoveným v § 79 daňového poriadku. Ak však daňový úrad bude mať za to, že je potrebné predmetné zdaňovacie obdobie skontrolovať a začne daňovú kontrolu v lehote na vrátenie preplatku podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku, vráti preplatok v ním zistenej výške do desiatich dní odo dňa jej skončenia, ak sa daňovou kontrolou nezistí rozdiel vo výške preplatku. V prípade, že sa daňovou kontrolou rozdiel vo výške preplatku zistí, daňový úrad vráti preplatok do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydanom vo vyrubovacom konaní, a to na niektorý z bankových účtov, ktorý dodávateľ oznámil podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo § 85kk. Pred vrátením preplatku po skončení daňovej kontroly však daňový úrad opäť preskúma, či je možné použiť preplatok spôsobom podľa daňového poriadku (z dôvodu vzniknutého daňového nedoplatku, daňovej pohľadávky a pod.) a ak áno, použije sa preplatok prioritne na úhradu tejto sumy.
K bodu 40
V nadväznosti na navrhovanú povinnosť v § 6 a § 85kk sa navrhuje, aby daňový úrad po skončení daňovej kontroly zápornej sumy dane, ktorú platiteľ dane vykázal za obdobie v ktorom mal byť platiteľom, vrátil daň vo výške ním zistenej na bankový účet, ktorý platiteľ dane oznámil podľa navrhovaného § 6 alebo § 85kk.
K bodu 41
Navrhuje sa ustanoviť, aby daňový úrad vrátil nadmerný odpočet alebo jeho časť len na niektorý z bankových účtov, ktorý mu platiteľ dane oznámil podľa § 6 alebo § 85kk. V prípade, že si platiteľ túto povinnosť nesplnil, daňový úrad vráti nadmerný odpočet do desiatich dní odo dňa oznámenia bankového účtu; v takomto prípade sa lehoty pre vrátenie nadmerného odpočtu ustanovené v § 79 ods. 1, 2, 4, 5, 6 alebo ods. 7 považujú za dodržané. Týmto však nebude dotknutý postup daňového úradu pri použití nadmerného odpočtu spôsobom podľa § 79 daňového poriadku.
K bodom 42 a 48 (§ 85kl ods. 4)
V súlade so zmenami navrhovanými v § 4 a § 5 navrhuje upraviť ustanovenie § 81 ods. 4 tak, aby z neho nevyplývalo, že v prípade zrušenia registrácie bude dochádzať k zániku platnosti osvedčenia o registrácii pre daň, keďže toto sa v kontexte navrhovaných zmien pri registrácii platiteľa nebude vydávať. Podľa § 85kl ods. 4 zdaniteľné osoby, ktoré boli platiteľmi dane pred 01.01.2022, u ktorých dochádza k zrušeniu registrácie po 31.12.2021, budú povinné odovzdať osvedčenie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa, odkedy prestali byť platiteľmi.
K bodom 43 a 48 (§ 85kl ods. 5)
V súlade so zmenami navrhovanými v § 4b navrhuje upraviť ustanovenie § 81a ods. 3 tak, aby z neho nevyplývalo, že v prípade zrušenia registrácie skupiny bude dochádzať k zániku platnosti osvedčenia o registrácii skupiny, keďže toto sa v kontexte navrhovaných zmien pri registrácii nebude vydávať. Členom skupiny, ktorí sa pri zrušení skupiny stávajú samostatnými platiteľmi dane, sa už nebude vydávať osvedčenie o registrácii pre daň. Pri zrušení skupiny po 31.12.2021, ktorá vznikla ešte pred týmto dátumom, budú podľa § 85kl ods. 5 jednotliví členovia skupiny povinný do 10 dní odo dňa zrušenia registrácie pre daň skupiny odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň.
K bodom 44 a 48 (§ 85kl ods. 6) V súlade so zmenami navrhovanými v § 7 a §7a sa navrhuje upraviť ustanovenie § 82 ods. 3 tak, aby z neho nevyplývalo, že v prípade zrušenia registrácie bude dochádzať k zániku platnosti osvedčenia o registrácii skupiny, keďže toto sa v kontexte navrhovaných zmien pri registrácii nebude vydávať. Podľa § 85kl ods. 6 osoby, ktoré boli registrované podľa § 7 a § 7a pred 01.01.2022, a u ktorých dochádza k zrušeniu registrácie po 31.12.2021, budú povinné odovzdať osvedčenie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa zrušenia registrácie.
K bodom 45 až 47 a 48 (§ 85kl ods. 7 a 8)
Keďže po úmrtí platiteľa dane, ktorý je fyzickou osobou, je možné pokračovať v činnosti zomrelého až do skončenia konania o dedičstve aj podľa iných právnych predpisov, ako podľa živnostenského zákona (napr. podľa § 5 ods. 6 z. č. 56/2012 Z.. o cestnej doprave), navrhuje sa zmeniť doterajšie znenie v § 83 ods. 1 na „osoba pokračujúca v podnikaní“.
V prípade fyzickej osoby pokračujúcej v podnikaní po úmrtí platiteľa dane sa v § 83 ods. 1 navrhuje, aby daňový úrad nevykonával zmeny v osvedčení o registrácii pre daň zomretého platiteľa formou vyznačenia dodatku v ňom, ale vykonaním príslušných zmien v registri, ktoré oznámi osobe pokračujúcej v podnikaní v ustanovenej lehote. Podľa § 85kl ods. 7 sa navrhuje, aby sa platnosť osvedčenia o registrácii pre daň s vyznačeným dodatkom týkala len situácií, kedy bol dodatok v osvedčení vyznačený do 31.12.2021.
Ak dôjde k úmrtiu platiteľa dane, po ktorom sa už nepokračuje v podnikaní podľa § 83 ods. 3, navrhuje zmena tohto ustanovenia v nadväznosti na zmeny navrhované v § 4 ods. 3 a 8; ak však bol platiteľ, ktorý zomrel, zaregistrovaný pre daň pred 01.01.2022, navrhuje sa, aby uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia zanikla platnosť osvedčenia o registrácii pre daň, keďže toto bolo ešte vydané podľa § 4 ods. 3 alebo ods. 8 v znení účinnom do 31.12.2021.
Čl. VI
Ustanovenie sa navrhuje doplniť nadväzne na zavedenie možnosti vydania rozhodnutia o vylúčení na základe splnenia podmienok definovaných v daňovom poriadku. Správca dane bude príslušnému súdu zasielať diskvalifikačný list.
Čl. VII
K bodu 1
Ustanovením sa vypúšťa legislatívna skratka upravujúca pojem „identifikačné údaje“. Ďalší postup žiadateľa pri ich zadávaní sa zosúlaďuje s platným znením zákona č. 530/2011 Z. z., a to cez odkaz na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Zároveň sa z dôvodu prepojenia registra finančnej správy a verejných registrov upúšťa od povinnosti oznamovať zmenu identifikačných údajov. Podľa zákona č. 530/2011 Z. z. oznamuje daňový subjekt aj miesto umiestnenia prevádzkarne, ktoré nemusí byť totožné s jeho sídlom alebo trvalým pobytom. Vzhľadom na to, že daňové subjekty neoznamujú zmenu adresy umiestnenia prevádzkarne voči verejnému registru, je potrebné oznamovaciu povinnosť pri zmene adresy umiestnenia prevádzkarne zachovať.
K bodom 2, 15, 16
Vzhľadom na to, že finančná správa informáciu týkajúcu sa identifikačných údajov daňového subjektu získava z verejných registrov, povinnosť oznamovať ich zmenu sa zrušuje.
K bodom 3, 4, 10
Vzhľadom na to, že finančná správa informáciu týkajúcu sa identifikačných údajov daňového subjektu získava z verejných registrov, povinnosť oznamovať ich zmenu sa zrušuje. Ponecháva sa iba povinnosť oznámiť zmenu dodávateľa alkoholického nápoja, ktorého identifikačné údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.
Keďže finančná správa môže z referenčných registrov získavať informácie o vstupe daňového subjektu do likvidácie, o vyhlásení konkurzu, povoleného vyrovnania, núteného vyrovnania alebo reštrukturalizácie, upúšťa sa od povinnosti oznamovať zmeny skutočností a údajov súvisiacich s ich vstupom do likvidácie, vyhlásením konkurzu, resp. do reštrukturalizácie.
Z rovnakého dôvodu sa upúšťa od povinnosti oznamovať zmenu údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov fyzickej osoby alebo jeho zástupcu, ak daňovým subjektom je fyzická osoba alebo právnickej osoby, zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov, ak je daňovým subjektom právnická osoba. Oznamovacia povinnosť sa upravuje tak, aby bol daňový subjekt povinný oznámiť iba údaje o nových členoch riadiacich alebo kontrolných orgánov právnickej osoby a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.
K bodom 5 a 13
Keďže finančná správa môže z referenčných registrov získavať informácie o vstupe daňového subjektu do likvidácie, o vyhlásení konkurzu, povoleného vyrovnania, núteného vyrovnania alebo reštrukturalizácie, upúšťa sa od povinnosti oznamovať zmeny skutočností a údajov súvisiacich s ich vstupom do likvidácie, vyhlásením konkurzu, resp. vstupu do reštrukturalizácie.
Z rovnakého dôvodu sa upúšťa od povinnosti oznamovať zmenu údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov fyzickej osoby alebo jeho zástupcu, ak daňovým subjektom je fyzická osoba alebo právnickej osoby, zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov, ak je daňovým subjektom právnická osoba. Oznamovacia povinnosť sa upravuje tak, aby bol daňový subjekt povinný oznámiť iba údaje o nových členoch riadiacich alebo kontrolných orgánov právnickej osoby a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.
V nadväznosti na novelu daňového poriadku predloženú do legislatívneho procesu, ktorou sa upravuje zavedená registrácia z úradnej moci, sa znenie ustanovenia upravuje tak, aby sa znížila administratívna záťaž subjektov a správca dane nebol povinný zasielať písomné vyhotovenie predmetu registrácie, prípadne evidencie.
K bodom 6 a 8
Keďže finančná správa môže z referenčných registrov získavať informácie o vstupe daňového subjektu do likvidácie, o vyhlásení konkurzu, povoleného vyrovnania, núteného vyrovnania alebo reštrukturalizácie, upúšťa sa od povinnosti oznamovať zmeny skutočností a údajov súvisiacich s ich vstupom do likvidácie, vyhlásením konkurzu, resp. vstupu do reštrukturalizácie.
Z rovnakého dôvodu je možné upustiť od povinnosti oznamovať zmenu údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov fyzickej osoby alebo jeho zástupcu, ak daňovým subjektom je fyzická osoba alebo právnickej osoby, zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov, ak je daňovým subjektom právnická osoba. Oznamovacia povinnosť sa upravuje tak, aby bol daňový subjekt povinný oznámiť iba údaje o nových členoch riadiacich alebo kontrolných orgánov právnickej osoby a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.
K bodom 7, 9, 17, 18, 20, 24
Postup žiadateľa sa zosúlaďuje s platným znením zákona č. 530/2011 Z. z., a to cez odkaz na osobitný predpis, ktorým je daňový poriadok.
K bodom 11, 12, 14 a 25
V nadväznosti na novelu daňového poriadku predloženú do legislatívneho procesu, ktorou sa upravuje zavedená registrácia z úradnej moci, sa znenie ustanovenia upravuje tak, aby sa znížila administratívna záťaž subjektov a správca dane nebol povinný zasielať písomné vyhotovenie predmetu registrácie, prípadne evidencie.
K bodu 19
Vzhľadom na to, že finančná správa informáciu týkajúcu sa identifikačných údajov daňového subjektu získava z verejných registrov, povinnosť oznamovať ich zmenu sa zrušuje.
Keďže finančná správa môže z referenčných registrov získavať informácie o vstupe daňového subjektu do likvidácie, o vyhlásení konkurzu, povoleného vyrovnania, núteného vyrovnania alebo reštrukturalizácie, upúšťa sa od povinnosti oznamovať zmeny skutočností a údajov súvisiacich s ich vstupom do likvidácie, vyhlásením konkurzu, resp. vstupu do reštrukturalizácie.
Z rovnakého dôvodu sa upúšťa od povinnosti oznamovať zmenu údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov fyzickej osoby alebo jeho zástupcu, ak daňovým subjektom je fyzická osoba alebo právnickej osoby, zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov, ak je daňovým subjektom právnická osoba. Oznamovacia povinnosť sa upravuje tak, aby bol daňový subjekt povinný oznámiť iba údaje o nových členoch riadiacich alebo kontrolných orgánov právnickej osoby a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.
V nadväznosti na novelu daňového poriadku predloženú do legislatívneho procesu, ktorou sa upravuje zavedená registrácia z úradnej moci, sa znenie ustanovenia upravuje tak, aby sa znížila administratívna záťaž subjektov a správca dane nebol povinný zasielať písomné vyhotovenie predmetu registrácie, prípadne evidencie.
K bodom 21 a 22
Vzhľadom na to, že finančná správa informáciu týkajúcu sa identifikačných údajov daňového subjektu získava z verejných registrov, povinnosť oznamovať ich zmenu sa zrušuje.
Podľa zákona č. 530/2011 Z. z. oznamuje daňový subjekt aj miesto umiestnenia prevádzkarne, ktoré nemusí byť totožné s jeho sídlom alebo trvalým pobytom. Vzhľadom na to, že daňové subjekty neoznamujú zmenu adresy umiestnenia prevádzkarne voči verejnému registru, je potrebné oznamovaciu povinnosť pri zmene adresy umiestnenia prevádzkarne zachovať.
Keďže finančná správa môže z referenčných registrov získavať informácie o vstupe daňového subjektu do likvidácie, o vyhlásení konkurzu, povoleného vyrovnania, núteného vyrovnania alebo reštrukturalizácie, upúšťa sa od povinnosti oznamovať zmeny skutočností a údajov súvisiacich s ich vstupom do likvidácie, vyhlásením konkurzu, resp. vstupu do reštrukturalizácie.
Z rovnakého dôvodu sa upúšťa od povinnosti oznamovať zmenu údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov fyzickej osoby alebo jeho zástupcu, ak daňovým subjektom je fyzická osoba alebo právnickej osoby, zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov, ak je daňovým subjektom právnická osoba. Oznamovacia povinnosť sa upravuje tak, aby bol daňový subjekt povinný oznámiť iba údaje o nových členoch riadiacich alebo kontrolných orgánov právnickej osoby a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.
K bodu 23
Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže správcu dane sa upúšťa od povinnosti zverejňovať údaj o adrese prevádzkarne.
K bodom 26 a 27
Vzhľadom na to, že finančná správa informáciu týkajúcu sa identifikačných údajov daňového subjektu získava z verejných registrov, povinnosť oznamovať ich zmenu sa zrušuje.
Podľa zákona č. 530/2011 Z. z. oznamuje daňový subjekt aj miesto umiestnenia prevádzkarne, ktoré nemusí byť totožné s jeho sídlom alebo trvalým pobytom. Vzhľadom na to, že daňové subjekty neoznamujú zmenu adresy umiestnenia prevádzkarne voči verejnému registru, je potrebné oznamovaciu povinnosť pri zmene adresy umiestnenia prevádzkarne zachovať.
V nadväznosti na novelu daňového poriadku predloženú do legislatívneho procesu, ktorou sa upravuje zavedená registrácia z úradnej moci, sa znenie ustanovenia upravuje tak, aby sa znížila administratívna záťaž subjektov a správca dane nebol povinný zasielať písomné vyhotovenie predmetu registrácie, prípadne evidencie.
K bodu 28
Legislatívno-technická úprava ustanovenia v nadväznosti na zmeny uvedené v bode 1.
Čl. VIII
Nadväzne na úpravu ustanovenia o registrácii v daňovom poriadku sa navrhuje aj v zákone o dani z poistenia vypustiť zasielanie osvedčenia o registrácii tzv. „kartičky“.
Čl. IX
Účinnosť zákona sa navrhuje 15. novembra 2021, okrem čl. I, čl. II, čl. V bodov 1 až 5, § 6 ods. 6 v bode 6 a bodov 7, 8, 10, 16, 17, 20 až 47 a § 85kl v bode 48, čl. VI a čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022 a čl. V bodov 9, 11, 12, 14, 18, 19 a 49, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2022.
Bratislava 7. júla 2021
Eduard Heger v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Igor Matovič v.r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky