Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

63/2020 Z. z.

najpravo.sk • 31.3. 2020, 15:42

Dôvodová správa a spoločná správa výborov NRSR

 

A. Všeobecná časť

 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny návrh.

 

V Čl. I. sa navrhuje v reakcii na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia  Covid-19 upraviť podmienky nároku na ošetrovné a nemocenské. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zlepšiť finančnú situáciu poberateľov nemocenského a ošetrovného a pomôcť čiastočne zmierniť negatívne finančné dopady na zamestnávateľov.

 

Vo vzťahu k nároku na dávku nemocenské sa navrhuje v prípadoch karanténneho opatrenia a izolácie nariadeného/nariadenej v súvislosti s šírením ochorenia Covid-19, ustanoviť vznik nároku zamestnanca na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou už od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN). Podľa aktuálneho právneho stavu nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi až od 11. dňa DPN, pričom za prvých 10 dní patri zamestnancovi nárok na náhradu príjmu pri DPN, ktorá je hradená zamestnávateľom. V týchto prípadoch sa teda navrhuje odbremeniť zamestnávateľov od platenia náhrady príjmu pri DPN. Zároveň sa navrhuje, aby v čase krízovej situácie súvisiacej s Covid – 19 bola v prípadoch, v ktorých je poistencovi nariadená karanténa alebo izolácia výška nemocenského 55 % denného vymeriavacieho základu už od prvého dňa DPN.  Aktuálne je to počas prvých troch dní čerpania nemocenského resp. náhrady príjmu pri DPN iba 25 %.

 

Vo vzťahu k ošetrovnému sa navrhuje nastálo upraviť okruh poistencov, ktorí budú mať nárok na ošetrovné. Na ošetrovné budú mať v zmysle navrhovanej právnej úpravy nárok osoby, ktoré sa budú v prípadoch, kedy je dieťaťu nariadené karanténne opatrenie a izolácia, v prípadoch uzatvorenia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch, kedy osoba, ktorá sa o dieťa stará, nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať túto starostlivosť, starať o dieťa mladšie ako 11 rokov, resp. 18 rokov v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

 

V čase krízovej situácie súvisiacej s Covid – 19 sa v takýchto prípadoch a v prípade, ak poistenec osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, bude ošetrovné vyplácať počas celej doby trvania potreby starostlivosti/ošetrovania.

 

Navrhuje sa pojmologicky zosúladiť definície prekážok v práci v zmysle zákonníka práce a podmienok nároku na ošetrovné.

 

Základným cieľom úpravy zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v Čl. III., je posilniť nástroje služieb zamestnanosti, ktoré umožnia zmierniť negatívne vplyvy karanténnych opatrení, najmä čo sa týka zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhlásením núdzového stavu uznesením vlády SR č. 114 z 15. marca 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky.

 

V tejto súvislosti sa s cieľom podpory odstránenia dopadov tejto situácie na zamestnanosť a trh práce navrhuje medzi aktívne opatrenia na trhu práce zaradiť aj projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie a v období po ich skončení. Prostredníctvom tohto nástroja tak bude možné realizovať projekty na kompenzáciu zamestnávateľov, resp. SZČO, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe uznesenia Ústredného krízového štábu, resp. tak museli urobiť v dôsledku ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu zákaziek alebo výpadku subdodávateľov.

 

Zároveň sa v tejto súvislosti navrhuje odložiť termín plnenia niektorých povinností fyzických a právnických osôb vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti a taktiež sa navrhuje umožniť občanom v tomto období podanie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom elektronických prostriedkov bez kvalifikovaného elektronického podpisu.

 

Sledované vybrané vplyvy navrhovaného opatrenia podľa Jednotnej metodiky  na posudzovanie vybraných vplyvov sú zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a v analýze sociálnych vplyvov.

 

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi
a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

B. Osobitná časť

 

K čl. I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)

 

K bodu 1 (§ 33)

V záujme predchádzania interpretačným nezrovnalostiam sa navrhuje  rozšíriť podmienky nároku na nemocenské aj o prípady, kedy poistencovi bola nariadená izolácia podľa§ 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodom 2 a 3 (§ 39 ods. 1 písm. b))

V záujme reflektovania požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje, aby nárok na ošetrovné vznikol aj osobám, ktoré sa v prípadoch kedy je dieťaťu nariadené karanténne opatrenie, uzatvorenia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch kedy osoba, ktorá sa o dieťa stará nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať túto starostlivosť, budú starať o dieťa mladšie ako 11 rokov resp. 18 rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

V záujme predchádzania interpretačným nezrovnalostiam sa navrhuje rozšíriť podmienky nároku na ošetrovné aj o prípady zabezpečovania starostlivosti o dieťa, keď osobe, ktorá sa o dieťa stará bola nariadená izolácia.

 

K bodu 4 (§ 293er a § 293es)

V zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy nárok na nemocenské vzniká v prípade zamestnanca od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“). Za prvých desať dní patrí zamestnancovi náhrada príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 293er ods. 1 sa navrhuje, aby v prípade, ak je zamestnanec počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) uznaný za DPN z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo nariadenej izolácie, nárok na nemocenské vznikol už od prvého dňa DPN; uvedené sa vzťahuje len na tie DPN, ktoré vznikli po účinnosti tohto zákona.  Zároveň sa v  týchto prípadoch pri všetkých poistencoch navrhuje § 293er ods. 2 upraviť aj výšku nemocenského na 55 % denného vymeriavacieho základu počas celého trvania nároku, teda aj za prvé tri dni čerpania nemocenského. Uvedené sa navrhuje v snahe odbremeniť v čase krízovej situácie zamestnávateľa od nákladov súvisiacich s DPN zamestnanca, ako aj v snahe zvýšiť v prípadoch nariadeného karanténneho opatrenia a izolácie príjem poistencov. V prípade zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za DPN pre chorobu alebo úraz ostáva režim § 34 ods. 1 zachovaný a takémuto poistencovi vznikne nárok na nemocenské až od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

 

V záujme zabezpečenia príjmu počas celého trvania krízovej situácie sa § 293er ods. 3, v čase trvania krízovej situácie, v prípadoch, kedy je dieťaťu (mladšiemu ako 11 rokov, resp. 18 rokov v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom) nariadené karanténne opatrenie a izolácia, v prípadoch uzatvorenia zariadenia, ktoré (takéto) dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch, kedy osoba, ktorá sa o (takéto) dieťa stará, nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať starostlivosť, ako aj v prípadoch ošetrovania dieťaťa mladšieho ako 16 rokov, navrhuje predĺžiť obdobie trvania nároku na ošetrovné na celú dobu trvania potreby ošetrovania/starostlivosti.  

 

 

V § 293er ods. 4 sa navrhuje, aby sa ošetrovné podľa odseku 3 vyplácalo za to isté obdobie osobnej a celodennej starostlivosti o len raz a len jednému poistencovi a to bez ohľadu na to, koľko detí ošetruje. Na rozdiel od ošetrovného podľa § 39 sa však navrhuje, aby v tom istom prípade (napr. na základe toho istého uzatvorenia školy, nariadenia tej istej karantény) bolo možné ošetrovné vyplácať postupne aj viacerým poistencom (napr. rodičom, osvojiteľom). Keďže ošetrovné za to isté obdobie možno vyplácať iba jednému poistencovi, je pre tento účel potrebné, aby poistenec, ktorému je aktuálne ošetrovné vyplácané požiadal o zastavenie jeho výplaty. Uvedené sa navrhuje v záujme zabezpečenia možnosti rodičom prestriedať sa pri starostlivosti/ošetrovaní dieťaťa, napr. s ohľadom na potrebu opätovného nástupu do zamestnania.

 

V § 293er ods. 5 sa navrhuje, aby poistencovi, ktorý by v čase krízovej situácie splnil podmienky nároku na ošetrovné podľa navrhovanej právnej úpravy (ods. 3) pred jej účinnosťou, bolo ošetrovné vyplatené aj za toto obdobie.

 

Z dôvodu predĺženia doby nároku na ošetrovné sa v § 293es navrhuje aby sa zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe počas ošetrovania/starostlivosti o dieťa podľa § 293er ods. 3 neprerušovalo poistné štandardne podľa § 26 od 11. dňa potreby ošetrovania/starostlivosti.  V tomto kontexte sa tiež navrhuje, aby zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti bola počas celej doby ošetrovania/starostlivosti o dieťa podľa § 293er ods. 3 oslobodená od platenia poistného.

 

K čl. II (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov)

 

K bodom 1 a 2 (§ 141 ods. 1 a § 144a ods. 3 písmeno d))

V záujme aplikačnej praxe sa navrhuje zosúladiť rozsah prekážok v práci v zmysle Zákonníka práce a podmienok nároku na ošetrovné.

 

K čl. III (Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

 

K bodom 1 a 2

 

S cieľom podpory odstránenia dôsledkov vyhlásenia mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 a vyhlásením núdzového stavu uznesením vlády SR č. 114 z 15. marca 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky na zamestnanosť a trh práce sa v § 54 ods. 1 písm. e) navrhuje medzi aktívne opatrenia na trhu práce zaradiť aj projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie a v období po ich skončení. Prostredníctvom tohto nástroja tak bude možné realizovať projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní, pričom tieto projekty budú určené výhradne na kompenzáciu finančných nákladov pre zamestnávateľov, resp. SZČO, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ochrane zdravia, resp. tak museli urobiť v dôsledku ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu zákaziek alebo výpadku subdodávateľov. Navrhovaným novým nástrojom aktívnej politiky trhu práce sa tak jednoznačným spôsobom zabezpečuje finančná podpora zamestnávateľov a SZČO na účely zmiernenia  negatívnych dopadov na zamestnanosť, čo môže výrazne prispieť k udržaniu sa zamestnancov, SZČO i zamestnávateľov na trhu práce, ako aj k preklenutiu príslušnej mimoriadnej situácie, núdzového stavu a pod.

 

Zároveň sa v § 70 ods. 6 navrhuje tento nový nástroj vyňať spomedzi fakultatívnych nástrojov aktívnej politiky trhu práce. To znamená, že po splnení podmienok pre poskytnutie takejto podpory bude mať žiadateľ na ňu nárok.

 

K bodu 3

 

V rámci prechodných ustanovení v § 72al ods. 1 sa navrhuje ustanoviť, že ústredie alebo úrad neuložia sankciu

-          právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva činnosť sprostredkovania zamestnania, agentúre dočasného zamestnávania, zamestnávateľovi prechodného zamestnávania a agentúre podporovaného zamestnávania za nesplnenie povinnosti predložiť ústrediu správu o svojej činnosti v stanovenom termíne do 31. marca 2020,

-          zamestnávateľovi za nesplnenie povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok, povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok zadaním zákazky alebo povinnosti odviesť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca 2020,

ak si túto povinnosť dodatočne splnia do 30. júna 2020.

 

V rámci prechodných ustanovení v § 72al ods. 2 sa navrhuje ustanoviť, že v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu sa občan môže uchádzať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj na základe žiadosti podanej elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu.

 

K čl. IV

 

Vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť už dňom vyhlásenia.

 


 

Spoločná správa

 

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 33)

 

 

      Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 33)

(ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:

 

 

I.

 

      Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 35 z 25. marca 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

      Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

      Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

      Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a

      Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

 

Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.

 

 

 

II.

 

      Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 rokovacieho poriadku).

 

III.

 

      Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 33)

prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

 

      Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 7 z 25. marca 2020,

      Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 5 z 25. marca 2020,

      Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 4 z 25. marca 2020,

      Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 5  z 25. marca 2020.

 

IV.

 

      Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy:

 

 

  1. 1.  V čl. I bode 4 § 293er ods. 3 sa vypúšťajú slová „o dieťa“.

 

Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s rozšírením okruhu poistencov, ktorým vzniká nárok na ošetrovné aj na poistencov, ktorí sa osobne a celodenne starajú o príbuzných, ktorým bola v uzatvorených (aktuálne aj v budúcnosti) zariadeniach poskytovaná sociálna služba ambulantnou alebo pobytovou formou.

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

  1. 2.  V čl. I bode 4 § 293er sa odsek 3 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:

„c) sa stará o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.50)“.

 

Z dôvodu rozšírenia núdzového stavu súvisiaceho so šírením ochorenia Covid-19 na zariadenia sociálnych služieb, ktoré boli na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia č.  OLP/2775/2020 uzavreté sa navrhuje rozšíriť okruh poistencov, ktorým vzniká nárok na ošetrovné aj na poistencov, ktorí sa osobne a celodenne starajú o príbuzných, ktorým bola v uzatvorených (aktuálne aj v budúcnosti) zariadeniach poskytovaná sociálna služba ambulantnou alebo pobytovou formou.

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

  1. 3.  V čl. I bode 4 § 293er sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Podmienky nároku na ošetrovné podľa odseku 3 sa posudzujú u každého poistenca k prvému dňu jeho osobnej a celodennej starostlivosti alebo osobného a celodenného ošetrovania.“.

 

Nasledujúce odseky sa primerane preznačia.

 

 

V záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov a Sociálnej poisťovne sa navrhuje ustanoviť, že pri rozhodovaní o nároku na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 sa pri každom poistencovi budú podmienky nároku posudzovať vždy k vzniku jeho starostlivosti alebo ošetrovania. Podmienky nároku tak nebude potrebné posudzovať opakovane.

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

  1. 4.  V čl. I bode 4 § 293er ods. 4 sa slová „jedno alebo o viac detí“ nahrádzajú slovami „jednu alebo viac fyzických osôb uvedených v odseku 3“  a vypúšťa sa posledná veta.

 

Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s rozšírením okruhu poistencov, ktorým vzniká nárok na ošetrovné aj na poistencov, ktorí sa osobne a celodenne starajú o príbuzných, ktorým bola v uzatvorených (aktuálne aj v budúcnosti) zariadeniach poskytovaná sociálna služba ambulantnou alebo pobytovou formou.

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

  1. 5.  V čl. I bode 4 § 293er sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 až 8, ktoré znejú:

„(5)  Poistenec, ktorému bolo priznané ošetrovné, je povinný ku koncu kalendárneho mesiaca preukázať nárok na výplatu ošetrovného čestným vyhlásením o tom, v ktorých dňoch dieťa osobne a celodenne ošetroval alebo sa o fyzickú osobu uvedenú v odseku 3 osobne a celodenne staral.

 

(6) Predškolské zariadenie poskytuje Sociálnej poisťovni na účel overenia splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné podľa odseku 3 údaje o mene, priezvisku a rodnom čísle dieťaťa, ktoré bolo v čase trvania krízovej situácie zapísané v predškolskom zariadení a o období, v ktorom bolo v čase trvania krízovej situácie zapísané v predškolskom zariadení.

 

(7) Zariadenie sociálnych služieb podľa odseku 3 písm. c) poskytuje Sociálnej poisťovni na účel overenia splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné podľa odseku 3 údaje o mene, priezvisku a rodnom čísle fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje sociálna služba podľa odseku 3 písm. c) a o období, v ktorom sa v čase trvania krízovej situácie mala poskytovať sociálna služba podľa odseku 3 písm. c).

 

(8) Údaje podľa odsekov 6 a 7  je predškolské zariadenie a zariadenie sociálnych služieb podľa odseku 3 písm. c) povinné písomne poskytnúť do troch pracovných dní od účinnosti tohto zákona. Zmeny v údajoch podľa odsekov  6 a 7 je predškolské zariadenie a zariadenie sociálnych služieb podľa odseku 3 písm. c) povinné oznámiť Sociálnej poisťovni bezodkladne.“.

 

Nasledujúci odsek sa primerane preznačí.

 

Navrhuje sa, aby podkladom na výplatu ošetrovného konkrétnemu poistencovi za konkrétne dni v kalendárnom mesiaci bolo čestné vyhlásenie, v ktorom poistenec uvedie, v ktorých dňoch sa o fyzickú osobu staral, resp. v ktorých dňoch dieťa ošetroval. V záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov a Sociálnej poisťovne sa tiež navrhuje ustanoviť povinnosť predškolských zariadení a zariadení sociálnych služieb zasielať Sociálnej poisťovni zoznamy detí, ktoré zariadenie navštevujú resp. klientov, ktorým sa v zariadení poskytuje sociálna služba, ako aj povinnosť tieto zoznamy v prípade zmien aktualizovať.

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

  1. 6.  V čl. I bode 4 §  293es ods. 1 a 2 sa vypúšťajú slová  „o dieťa“ a slovo „potreby“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „a 5“.

 

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa nová právna úprava v súvislosti s oslobodením od povinnosti platiť poistné a tzv. neprerušením povinného poistenia zamestnanca a povinne poistenej SZČO vzťahovala aj na obdobie pred účinnosťou tohto zákona.

Doplnením odsekov 1 a 2 v § 293es predloženého návrhu o odkaz na ustanovenie § 293er ods. 5 sa dosiahne, že sa nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti nepreruší a zároveň sa vylúči povinnosť platiť poistné na tieto poistenia aj v období pred účinnosťou tohto zákona, ak osobné a celodenné ošetrovanie alebo starostlivosť, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto návrhu za krízovej situácie a trvajú aj po jej účinnosti."

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

  1. 7.  V čl. II bode 1 § 141 ods. 1 a bode 2 § 144a ods. 3 písm. d) sa slová „ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu,“ nahrádzajú slovami „osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu,“.

 

Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s rozšírením okruhu poistencov, ktorým vzniká nárok na ošetrovné podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

  1. 8.  V čl. III bode 3 v § 72al ods. 1 sa slová „písm. c) a § 63 ods. 5“ nahrádzajú slovami „písm. c), § 63 ods. 5, § 64 ods. 9 a § 65 ods. 1“.

 

Podobne s analogickými ustanoveniami zákona sa navrhuje neukladať sankciu zamestnávateľovi za nesplnenie povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok, povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok zadaním zákazky alebo povinnosti odviesť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca 2020, ak si túto povinnosť dodatočne splní do 30. júna 2020.

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

  1. 9.  Za čl. III sa vkladá čl. IV, ktorý znie:

„Čl. IV

 

Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z., zákona č. 180/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., zákona č. 136/2013 Z. z., zákona č. 219/2014 Z. z., zákona č. 263/2014 Z. z., zákona č. 375/2014 Z. z., zákona č. 353/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 391/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z. a zákona č. 46/2020 Z. z. sa dopĺňa takto:

 

Za § 67h sa vkladajú § 67i a § 67j, ktoré vrátane nadpisu nad § 67i znejú:

 

„Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie,

núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného

v súvislosti s ochorením COVID-19

§ 67i

 

 (1) V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“), najdlhšie do 30. júna 2020, sa výška peňažného príspevku na opatrovanie zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 150 dní. Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa nezníži podľa prvej vety za dni, počas ktorých fyzická osoba uvedená v § 40 ods. 3 a 4 bola sprievodcom40a) fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.

 

(2) V čase trvania krízovej situácie sa výška peňažného príspevku na opatrovanie zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba uvedená v § 40 ods. 3 a 4 v zdravotníckom zariadení alebo nevykonávala osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov dlhšie ako 150 dní. Peňažný príspevok na opatrovanie podľa prvej vety sa poskytne, ak fyzická osoba zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou alebo sociálnou službou, počas dní, za ktoré sa fyzickej osobe poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie.

 

§ 67j

 

V čase trvania krízovej situácie môže osobnú asistenciu vykonávať aj fyzická osoba uvedená v § 22 ods. 4 prvej vete v rozsahu činností uvedených v prílohe č. 4. Osobný asistent podľa prvej vety môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne.“.

 

 

Doterajší čl. IV sa primerane preznačí.

 

K § 67i

Prechodným ustanovením sa navrhuje počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu súvisiaceho s ochorením COVID-19, aby sa výška peňažného príspevku na opatrovanie znižovala až po uplynutí 150 dňovej lehoty, počas ktorej je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zároveň sa navrhuje peňažný príspevok neznižovať v prípade,  ak opatrovateľ bol sprievodcom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Účinnosť tejto prechodnej úpravy je ohraničená do 30. júna 2020, vzhľadom na to, že 1. júla 2020 nadobúda účinnosť zákon č. 391/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa vypúšťa úprava aktuálne účinná úprava pomerného znižovania peňažného príspevku na opatrovanie za dni, počas ktorých bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (§ 40 ods. 18).   

Obdobným spôsobom sa navrhuje neznižovať peňažný príspevok na opatrovanie za dni,  počas ktorých bol opatrovateľ v zdravotníckom zariadení alebo nevykonával osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov dlhšie ako 150 dní. Tento príspevok je  možné priznať len v prípade, ak opatrovateľ zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou alebo sociálnou službou.

 

K § 67j

Prechodným ustanovením sa navrhuje, aby počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu súvisiaceho s ochorením COVID-19 mohli z dôvodu minimalizovania poskytovania osobnej asistencie treťou osobou osobnú asistenciu vykonávať aj osoby v príbuzenskom vzťahu s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (napr. rodičia maloletého dieťaťa). Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby osobná asistencia mohla byť vykonávaná v celom rozsahu prílohy č. 4 a v časovom rozsahu najviac 10 hodín denne, tzn. v období krízovej situácie sa nebudú uplatňovať aktuálne účinné obmedzenia uplatňované vo vzťahu k poskytovaniu osobnej asistencie najmä rodinnými príslušníkmi. 

 

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

V.

 

      Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 33) a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

 

schváliť.

 

VI.

      Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 9 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

 

      Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci
č. 6 z 25. marca 2020.

 

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločnú spravodajkyňu Janu Žitňanskú, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 

Bratislava 25. marca 2020

 

Jana  Žitňanská v.r

predsedníčka výboru

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 569

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: