Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

70/2018 Z. z.

najpravo.sk • 18.3. 2018, 17:39

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa do legislatívneho procesu predkladá ako iniciatívny materiál vypracovaný v súčinnosti so Združením miest a obcí Slovenska.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je flexibilne reagovať na viaceré poznatky a podnety, ktoré vyplynuli z uplatňovania citovaného zákona v podmienkach územnej samosprávy najmä od jeho poslednej rozsiahlejšej revízie vykonanej zákonom č. 453/2001 Z. z.

 

Navrhovaná právna úprava obsahuje

a) právny režim pričlenenia obce k inej (susediacej) obci, ak v dvoch po sebe nasledujúcich voľbách do orgánov samosprávy obcí nemá obec zvolené svoje ústavné orgány, teda starostu obce ani obecné zastupiteľstvo, v dôsledku čoho nemôže plniť zákonom ustanovené úlohy,

b) postup pri poskytovaní jednorazového finančného príspevku zo štátneho rozpočtu susediacej obci na podporu plynulého výkonu jej samosprávy po vykonanom pričlenení obce, ktorá nemá orgány obce,

c) vymedzenie dosiaľ v právnom poriadku chýbajúcich pojmových znakov definície verejného priestranstva, keďže na tento právny inštitút nadväzujú viaceré úpravy v zákone o obecnom zriadení a v osobitných predpisoch,

d) precizovanie problematiky vzťahu obce a štátu, ak obec dlhodobo nevykonáva štátnu správu, ktorá jej bola zverená zákonom,

e) racionálne zníženie počtu poslancov obecných (mestských) zastupiteľstiev najmä v mestách a vo väčších obciach od najbližších všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí,

f) úpravu poskytovania odmien poslancom obecného zastupiteľstva, ako aj členom komisií obecného zastupiteľstva a členom výborov mestských častí, ktorí nie sú poslancami, a to ustanovením primeraného finančného limitu v príslušnom kalendárnom roku,

g) viaceré nové riešenia i spresnenia ustanovení zákona o obecnom zriadení so zreteľom na ďalšie skvalitnenie a uľahčenie činnosti obcí a miest ako základu územnej samosprávy.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Zo súvisiacich zákonov ide najmä o ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. a zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je taktiež v súlade s právom Európskej únie.

Zo súvisiacich medzinárodných dokumentov navrhovaná právna úprava rešpektuje princípy, na ktorých je založená Európska charta miestnej samosprávy (oznámenie č. 336/2000 Z. z.).

 

Z doložky vybraných vplyvov vyplýva, že schválenie návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočet sektora verejnej správy ani na ďalšie relevantné oblasti sledované v uvedenej doložke, teda sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a na podnikateľské prostredie.

 

B. Osobitná časť

 

K čl. I

 

K bodom 1, 6, 8, 9, 12, 13, 17, 29, 35, 43, 51, 54, 55, 58, 61 a 62

V celom zákone sa najmä vzhľadom na jeho používateľov vykonáva aktualizácia citácií všeobecne záväzných právnych predpisov v poznámkach pod čiarou k príslušným odkazom, a ak je to nevyhnutné, aj zmena poradia odkazov na zabezpečenie ich postupnosti.

 

K bodom 2 a 33

Ak obec neplní svoje funkcie z dôvodu, že nebol ani v opakovaných voľbách zvolený niektorý z orgánov obce, ustanovuje sa možnosť pričleniť takúto obec k inej bezprostredne susediacej obci. Pričlenenie môže vykonať vláda nariadením bez narušenia hraníc územných obvodov okresov a krajov.

Zámerom navrhovanej úpravy je ustanoviť mechanizmus pri zohľadnení demokratických princípov územnej samosprávy, ktorý umožní riešiť prípady dlhodobo nefunkčných obcí, teda obcí neschopných zabezpečovať ani základné samosprávne úlohy a činnosti. Obec, ktorá ani po dvoch po sebe nasledujúcich voľbách nemá zvolený nijaký orgán obce, čoho dôsledkom je, že nemá kto za túto právnickú osobu konať, prestáva spĺňať jednu z podstatných náležitostí týkajúcich sa postavenia obce podľa ústavy. Preto je žiaduce umožniť vrcholnému orgánu výkonnej moci obdobne ako pri zriadení, zrušení, rozdelení a zlúčení obce všeobecne záväzným právnym predpisom vykonať územnú zmenu formou pričlenenia k susediacej obci s jej súhlasom, pričom touto územnou zmenou pričlenená obec zanikne.

Do súčtu dvoch po sebe idúcich volieb do orgánov samosprávy obcí sa zahŕňajú voľby poslancov obecných zastupiteľstiev a starostov obcí vykonané v pravidelných štvorročných obdobiach (tzv. všeobecné voľby) a taktiež ďalšie voľby vykonané počas uvedeného obdobia (tzv. nové voľby). To znamená, že proces pričlenenia sa bude vzťahovať napríklad na obec, ktorá nemá zvolený orgán obce po vykonaní dvoch bezprostredne nasledujúcich tzv. nových voľbách.

Obec po vykonaní dvoch po sebe idúcich voľbách do orgánov samosprávy obcí nemá obecné zastupiteľstvo, ak nebol zvolený nijaký poslanec alebo počet zvolených poslancov nepostačuje na spôsobilosť obecného zastupiteľstva rokovať a uznášať sa podľa § 12 ods. 7 druhej vety zákona o obecnom zriadení, teda napríklad boli zvolení len traja poslanci z určeného počtu siedmich poslancov podľa § 11 ods. 3 uvedeného zákona.

Vzhľadom na význam predmetnej problematiky, ktorá sa týka základných otázok života obce, vydávať súhlas či nesúhlas s pričlenením obce sa zveruje do pôsobnosti kolektívneho orgánu, ktorým je obecné zastupiteľstvo susediacej obce.

Na podporu plynulého výkonu územnej samosprávy v súvislosti s pričlenením obce možno poskytnúť zo štátneho rozpočtu jednorazový finančný príspevok obci, ku ktorej sa obec bez orgánov pričleňuje. Na uvedený príspevok nie je právny nárok a možno ho poskytnúť na základe žiadosti štatutárneho orgánu obce v prekluzívnej 60 dňovej lehote, ktorá začína plynúť nasledujúci deň po nadobudnutí účinnosti príslušného nariadenia vlády. Ide o obdobný inštitút ako regionálny príspevok podľa zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.

Z navrhovanej úpravy vyplýva, že ak s pričlenením nesúhlasí nijaká susediaca obec, túto územnú zmenu nemožno vykonať.

 

K bodu 3

Vymedzujú sa jednotlivé pojmové znaky tvoriace definíciu verejného priestranstva predovšetkým na uľahčenie výkonu pôsobnosti obce, napríklad pri označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev názvami, vymedzení úloh obecnej polície, ustanovení podmienok držania psov, umiestňovaní volebných plagátov počas volebnej kampane a priestupkovom konaní.

Definícia verejného priestranstva vychádza z výpočtu typických verejných priestorov formou príkladu, ktoré sú prístupné verejnosti (každému) bez akéhokoľvek obmedzenia, keďže sa všeobecne užívajú, a ktoré sú vo vlastníctve štátu, obce, inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, teda bez zreteľa na vlastnícke vzťahy k tomuto priestoru.

Verejné priestranstvo sa definuje všeobecne na účel celého právneho poriadku, pričom sa zohľadňuje, že osobitný zákon môže na svoj konkrétny účel definovať verejné priestranstvo odchylným spôsobom.

 

K bodom 4 a 5

Vlastníkovi budovy v obci sa ukladá povinnosť strpieť označenie budovy názvom ulice alebo iného verejného priestranstva. Doplnenie nadväzuje na povinnosť obce zabezpečovať označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev názvami.

Zároveň sa vykonáva úprava právnej terminológie, keďže na daný účel nie je potrebné rozlišovať, či ide o bytovú budovu alebo nebytovú budovu.

 

K bodu 7

Poskytovanie pomoci orgánom obce v prípade vzniku mimoriadnej udalosti v obci sa zosúlaďuje s príslušnými osobitnými zákonmi, najmä so všeobecnou úpravou problematiky zvládnutia jednotlivých druhov mimoriadnych udalostí, ktorá je predmetom zákona o civilnej ochrane obyvateľstva a so súvisiacim zákonom o ochrane pred povodňami.

 

K bodu 10

Keďže základom úpravy pôsobnosti obce pri výkone územnej samosprávy je len § 4 zákona o obecnom zriadení, jeho nadpis sa presúva pod označenie tohto paragrafu.

 

K bodom 11 a 32

Samosprávna pôsobnosť obce sa dopĺňa o vyhlasovanie dobrovoľnej zbierky, čo sa zveruje obecnému zastupiteľstvu. Obecné zastupiteľstvo v uznesení, ktorým vyhlási dobrovoľnú zbierku, zároveň ustanoví podmienky jej vykonania, pretože zákon o verejných zbierkach sa nevzťahuje na obce.

Predmetná pôsobnosť sa zaraďuje k súvisiacej problematike rozpočtu a záverečného účtu obce, keďže podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy príjmom rozpočtu obce je aj výnos dobrovoľnej zbierky v prospech obce.

 

K bodom 14, 16, 18 a 37

Kogentné a fakultatívne splnomocňovacie ustanovenia na vydanie všeobecne záväzných nariadení obcí vo veciach územnej samosprávy sa z hľadiska prehľadnosti a komplexnosti úpravy koncentrujú do paragrafu, ktorý sa týka samosprávy obce. Predmetné splnomocňovacie ustanovenia majú zodpovedajúci hmotnoprávny základ problematiky v príslušných ustanoveniach zákona o obecnom zriadení, na ktoré sa odkazuje.

Nové splnomocňovacie ustanovenia sa navrhujú na účel vymedzenia podrobností o používaní symbolov obce, ako aj pravidiel udržiavania vzhľadu obce starostlivosťou o čistotu v obci a verejnú zeleň.

Navrhovanou úpravou nie sú dotknuté príslušné splnomocňovacie ustanovenia v osobitných zákonoch.

Vypúšťa sa problematické ustanovenie o spolupráci obce, z ktorého možno v podstate dedukovať, že obec je povinná spolupracovať so všetkými právnickými osobami a fyzickými osobami pôsobiacimi v obci. Spolupráca obce s inými subjektmi pritom vyplýva zo základnej úlohy obce ustanovenej v § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, to znamená, že obec má spolupracovať vždy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie starostlivosti o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obec má byť teda oprávnená sama si vybrať bez nútenia zákonom, s ktorými neštátnymi subjektmi bude spolupracovať na napĺňaní svojej základnej úlohy.

 

K bodu 15

Predmetná pôsobnosť obce týkajúca sa územnoplánovacej dokumentácie sa zosúlaďuje s pôsobnosťou obce podľa stavebného zákona.

 

K bodom 19 až 21

V rámci problematiky vzťahu štátu a obce sa precizuje doterajšia úprava zabezpečenia výkonu štátnej správy zverenej obci v prípade dlhodobej pasivity obce bez ohľadu na jej dôvod.

Vzhľadom najmä na organizáciu miestnej štátnej správy sa ustanovuje orgán štátnej správy, ktorý v uvedenej situácii je príslušný konať vo veciach výkonu štátnej správy zákonom preneseného na obec. Týmto orgánom nemusí byť vždy len okresný úrad v sídle kraja ako sa doposiaľ ustanovuje, ale aj iný miestny orgán štátnej správy, napríklad okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru na úseku štátnej správy ochrany pred požiarmi, na ktorom zákon o ochrane pred požiarmi zveruje obci niektoré úlohy štátnej správy, prípadne príslušným orgánom môže byť ústredný orgán štátnej správy.

Zdôrazňuje sa, že ide len o veci, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok), ktorý upravuje postup pri nečinnosti obce ako prvostupňového správneho orgánu v správnom konaní v osobitnom ustanovení, ktoré zostáva nedotknuté.

 

K bodom 22, 25, 26, 27, 28, 36 a 39

Upravuje sa právna terminológia týkajúca sa pripojenia obce na internet používaná vo viacerých osobitných predpisoch. Zároveň sa navrhuje uplatniť zásadu, že všetko, čo sa zverejňuje na úradnej tabuli obce, zverejní sa aj na webovom sídle obce. Ak obec nemá zriadené webové sídlo, môže použiť iný vhodný spôsob zverejnenia, ktorý je v obci obvyklý, napríklad miestnu tlač či miestny rozhlas.

 

K bodu 23

Výnimky z povinného zverejňovania návrhu všeobecne záväzného nariadenia obce na pripomienkové konanie pred jeho prerokovaním v obecnom zastupiteľstve sú opodstatnené nielen v prípade vzniku živelnej pohromy, ale aj inej mimoriadnej udalosti podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva.

Zároveň sa terminológia zákona o obecnom zriadení zjednocuje s terminológiou uvedeného zákona o civilnej ochrane obyvateľstva týkajúca sa pojmu ohrozenie, ktorý súvisí s jednotlivými druhmi mimoriadnej udalosti.

 

K bodu 24

Skorší začiatok účinnosti všeobecne záväzného nariadenia obce sa upravuje presnejšie, a to obdobne ako skorší začiatok účinnosti všeobecne záväzného nariadenia samosprávneho kraja v zákone o samosprávnych krajoch, ako aj skorší začiatok účinnosti iných všeobecne záväzných predpisov v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V doterajšom znení predmetného ustanovenia totiž chýba najmä vyjadrenie relevantnej skutočnosti, že uvedený všeobecne záväzný právny predpis obce môže nadobudnúť účinnosť najskôr dňom jeho vyhlásenia na úradnej tabuli obce.

 

K bodom 30 a 44

Zámerom navrhovaného riešenia je odstránenie stavu, keď zamestnanec obce je nútený v prípade zvolenia za poslanca obecného zastupiteľstva alebo starostu obce skončiť svoj pracovný pomer s obcou, keďže inak by došlo k nezlučiteľnosti funkcií.

Doterajšia úprava v podstate znevýhodňuje uvedené osoby voči iným zamestnancom, ktorí sú podľa Zákonníka práce zamestnávateľmi dlhodobo uvoľňovaní na výkon verejnej funkcie, pričom ich pracovný pomer zostáva zachovaný.

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, aby zamestnanec obce, ktorého obec ako zamestnávateľ dlhodobo uvoľnila na výkon verejnej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva alebo starostu obce, mohol aj naďalej zostať v pracovnom pomere s obcou, avšak bez aktívneho výkonu funkcie zamestnanca obce vzhľadom na právny inštitút dlhodobého uvoľnenia zo zamestnania na výkon verejnej funkcie.

 

K bodu 31

V záujme vyššej efektivity obecných zastupiteľstiev a zníženia finančných prostriedkov na ich činnosť sa upravuje rozpätie počtu poslancov obecných zastupiteľstiev, a to predovšetkým v obciach s vyšším počtom obyvateľov a mestách, kde ich rozpätie je nadhodnotené. Slovenská republika má viac ako dvojnásobne vyšší podiel komunálnych poslancov na 100 000 obyvateľov ako je priemer Európskej únie.

Primeraná účelná redukcia počtu poslancov sa navrhuje tak, aby nebolo ohrozené bezproblémové plnenie úloh zastupiteľského zboru obce.

 

K bodu 34

Spresňuje sa postup obce pred konaním miestneho referenda. Oznámenie o vyhlásení miestneho referenda sa z racionálneho a finančného dôvodu nemusí doručovať každému oprávnenému voličovi, teda obyvateľovi obce nad 18 rokov veku. Na informovanie oprávnených voličov sa javí postačujúce zverejnenie uvedeného oznámenia s taxatívne vymedzenými obsahovými náležitosťami v ustanovenej lehote na úradnej tabuli obce a zároveň na webovom sídle obce.

Navrhovaná úprava nevylučuje možnosť obce informovať oprávnených voličov o konaní miestneho referenda aj iným spôsobom v obci obvyklým podľa miestnych podmienok, napríklad v miestnej tlači, miestnom rozhlase alebo naďalej doručením uvedeného oznámenia každému oprávnenému voličovi.

 

K bodu 38

Umožňuje sa zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce nielen obecnému zastupiteľstvu, ale aj starostovi obce. Navrhovaným riešením možno zvýšiť využitie tohto ústavného inštitútu výkonu samosprávy obce v prospech jej obyvateľov.

Výnimkou je zvolanie zhromaždenia obyvateľov obce okresným úradom v sídle kraja v procese pričleňovania obce, keďže ide o obec, ktorá nemá obecné zastupiteľstvo ani starostu obce.

 

K bodu 40

Skúsenosti s podstatnými či viacerými zmenami programu zasadnutia obecného zastupiteľstva od vopred zverejneného programu, a to bezprostredne pred jeho začatím, odôvodňujú navrhované sprísnené kvórum hlasovania poslancov obecného zastupiteľstva na rozdiel od všeobecnej úpravy hlasovania.

Zmenou návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa rozumie doplnenie alebo vypustenie bodu v návrhu tohto programu, ktorý bol zverejnený podľa § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení.

K bodu 41

V súlade s ustanovenou legislatívnou technikou sa vykonáva väzba na odôvodnené prípady upravené v tomto zákone alebo v osobitnom zákone, v ktorých uznesenie obecného zastupiteľstva sa prijíma inou ako nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov vrátane uznesenia o prijatí všeobecne záväzného nariadenia obce.

Vypúšťa sa ustanovenie o zvolaní nového zasadnutia obecného zastupiteľstva v ustanovenej lehote, ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa. Riešenie uvedenej situácie je vecou samosprávy a možno ho ponechať na rokovací poriadok obecného zastupiteľstva, prípadne uplatniť iniciatívny postup poslancov podľa § 12 ods. 1 druhej vety v spojení s § 12 ods. 3 prvej vety zákona o obecnom zriadení, ak starosta obce nezvolá nové zasadnutie obecného zastupiteľstva.

 

K bodu 42

Predmetné ustanovenie sa vypúšťa, pretože nepatrí medzi základné pravidlá rokovania obecného zastupiteľstva a ani sa neosvedčilo. Nie je totiž dôvodné zákonom ukladať povinnosť obecnému zastupiteľstvu zisťovať pred každým rozhodnutím vo veci stanovisko svojho poradného orgánu, ktorý zriadilo. Z poznatkov vyplýva, že toto stanovisko poradný orgán (spravidla vecne príslušná komisia) mnohokrát ani nezaujme. Navyše stanovisko má len odporúčajúci charakter bez zásadného vplyvu na rozhodovanie obecného zastupiteľstva.

Navrhovaná zmena nebráni obecnému zastupiteľstvu zistiť stanovisko svojho poradného orgánu v konkrétnom prípade, ak to uzná za vhodné.

 

K bodu 45

Vypúšťa sa povinnosť starostu obce prerokovať pozastavenie výkonu uznesenia obecného zastupiteľstva v obecnej rade. Skúsenosti preukazujú, že uvedený postup nemá praktický význam a ide len o formalitu. Okrem toho nie je žiaduce ani opodstatnené viazať toto sistačné oprávnenie starostu obce na prerokovanie vo svojom poradnom orgáne, čím sa neprimerane zasahuje do právomoci predstaviteľa obce. To však nevylučuje, aby starosta obce podľa svojho uváženia zamýšľané pozastavenie uznesenia obecného zastupiteľstva prerokoval v obecnej rade.

 

K bodu 46

Lehotu na potvrdenie pozastaveného uznesenia obecného zastupiteľstva starostom obce je vhodné predĺžiť v nadväznosti na pravidelné zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konajú najmenej raz za tri mesiace.

 

K bodom 47 a 65

Spresňuje sa formulácia ustanovenia týkajúceho sa zániku mandátu starostu obce v dôsledku zákonom ustanoveného zákazu súbehu (inkompatibility) niektorých funkcií.

Obdobné znenie je potrebné doplniť z hľadiska komplexnosti úpravy pri uvedenom dôvode zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, ktoré doposiaľ absentuje v zákonnej úprave. Súvisiaci ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov totiž predmetnú problematiku reglementuje len vo vzťahu k poslancom mestských zastupiteľstiev a poslancom zastupiteľstiev mestských častí v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a meste Košice.

 

K bodom 48 a 49

Vypúšťa sa dôvod na obligatórne vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu obce, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti, porušuje ústavu a iné všeobecne záväzné právne predpisy. Uvedené ustanovenie spôsobuje závažné problémy pri aplikácii, keďže nie je najmä jednoznačne zrejmé, kedy ide o hrubé zanedbávanie povinností starostu obce.

Ďalším úskalím platného znenia je skutočnosť, že uvedené relevantné skutočnosti posudzuje a konštatuje obecné zastupiteľstvo, čo nemožno považovať za vhodné riešenie z hľadiska objektivity, keďže ho možno účelovo použiť, a teda v podstate zneužiť v neprospech starostu obce. Ide o nevyváženú úpravu vzťahu medzi obidvomi orgánmi obce.

V nadväznosti na uvedenú zmenu je potrebné vypustiť súvisiace ustanovenie, ktoré sa stane neaktuálne.

 

K bodu 50

Ustanovuje sa maximálna výška odmeny, ktorú možno poskytnúť členovi komisie obecného zastupiteľstva a členovi výboru mestskej časti (§ 23 zákona o obecnom zriadení), ktorí nie sú poslanci, a to primerane v nadväznosti na navrhovanú úpravu odmeny poslanca obecného zastupiteľstva.

Z navrhovaného znenia vyplýva, že odmena uvedených osôb sa odvíja vždy od základného mesačného platu starostu obce, teda bez započítania prípadného zvýšenia platu starostu obce podľa § 4 ods. 2 druhej vety zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest a taktiež bez ohľadu na ustanovenie § 3 ods. 1 druhej vety uvedeného zákona, podľa ktorého, ak starostovi obce patrí aj plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky patrí starostovi obce plat najviac v sume minimálnej mzdy.

Pritom logicky ide o vzťah k platu starostu tej obce, v ktorej člen komisie obecného zastupiteľstva a člen výboru mestskej časti vykonávajú funkciu.

Podrobnosti o spôsobe určenia výšky odmeny uvedených osôb môžu byť predmetom úpravy zásad odmeňovania poslancov, avšak limitované ustanoveným finančným stropom v kalendárnom roku.

 

K bodu 52

Vypúšťa sa povinnosť obcí uzatvoriť medzi sebou verejnoprávnu zmluvu, ak hlavný kontrolór má vykonávať činnosť pre tieto obce. Ustanovenie sa neosvedčilo a ako ťažkopádne, neflexibilné, nadbytočné a nesystémové sa predovšetkým v menších obciach obchádza, pretože nie sú schopné zvládnuť celý komplikovaný postup kreovania hlavného kontrolóra viacerých obcí. Napríklad pri každej zmene v osobe hlavného kontrolóra je potrebné neustále upravovať predmetnú zmluvu. Hlavný kontrolór viacerých obcí je účelný právny inštitút pracovného práva, ktorý nie je žiaduce kombinovať a komplikovať verejnoprávnou zmluvou.

Dotknuté obce budú môcť naďalej takúto verejnoprávnu zmluvu uzatvoriť, avšak na dobrovoľnom princípe.

Na hlavného kontrolóra viacerých obcí sa vzťahujú všetky ustanovenia zákona o obecnom zriadení ako na hlavného kontrolóra, ktorý vykonáva kontrolnú činnosť len pre jednu obec, s výnimkou odmeňovania.

 

K bodu 53

Z hľadiska právnej stability sa spresňuje spôsob určovania platu hlavného kontrolóra obce týkajúci sa údaja o počte obyvateľov obce. Zákon o obecnom zriadení totiž dosiaľ neustanovuje jednoznačne okamžik, ku ktorému sa zisťuje počet obyvateľov obce. Z platného znenia možno vyvodiť aj záver, že ak kedykoľvek počas kalendárneho roka dôjde k zvýšeniu alebo zníženiu počtu obyvateľov obce, je potrebné neustále upravovať plat hlavného kontrolóra obce.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ustanovuje rozhodujúci deň v kalendárnom roku na zistenie počtu obyvateľov obce podľa údajov príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

 

K bodu 56

Zabezpečuje sa súlad so zákonom o sťažnostiach, ktorý v § 11 ods. 1 ustanovuje, že vybavovanie sťažností orgán verejnej správy upraví vnútorným predpisom, teda explicitne neustanovuje, že hlavný kontrolór obce vybavuje sťažnosti.

Na daný účel obsahovo príslušný interný predpis obce je štatút obce, ktorý ako každý interný predpis obce patriaci do pôsobnosti obecného zastupiteľstva sa schvaľuje formou uznesenia.

 

K bodu 57

Z praktického dôvodu so zreteľom na zvýšenie účinnosti kontrolnej činnosti sa hlavnému kontrolórovi obce ukladá povinnosť vykonať kontrolu na podnet ktoréhokoľvek orgánu obce, teda nielen obecného zastupiteľstva, ale aj starostu obce.

Predpokladá sa, že starosta obce (rovnako ako obecné zastupiteľstvo) využije navrhované oprávnenie len v obzvlášť relevantnom prípade z hľadiska záujmov obce, keďže ide o výkon kontroly mimo plánu kontrolnej činnosti schváleného na príslušný polrok obecným zastupiteľstvom. V mnohých obciach je však už teraz bežné, že hlavný kontrolór obce vykoná kontrolnú akciu na podnet starostu obce.

 

K bodu 59

Z obligatórnych náležitostí verejnoprávnej zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu sa vypúšťa určenie počtu zamestnancov, čo pri vzniku tejto zmluvy nie je relevantné a mnohokrát ani známe. Táto úprava umožní flexibilnejšie zmeny v oblasti personálneho obsadenia spoločného obecného úradu vzhľadom na predmet jeho činnosti.

Keďže spoločný obecný úrad nemá právnu subjektivitu, jeho úlohy naďalej vykonávajú zamestnanci jednotlivých obcí, ktorých počet determinujú vnútorná organizácia a spôsob financovania spoločného obecného úradu.

 

K bodu 60

Na účely hodnotenia preneseného výkonu štátnej správy na obce, fiskálnej politiky, zisťovania efektivity vynakladania finančných prostriedkov na uvedenú nepriamu správu a navrhovania zmien právnych predpisov je žiaduce, aby nielen ministerstvo vnútra, ale taktiež iné príslušné ústredné orgány štátnej správy disponovali relevantnými informáciami o činnosti spoločných obecných úradov vrátane ich hospodárenia.

Uvedené údaje sa budú čerpať zo správ podľa navrhovanej úpravy.

 

K bodu 63

Vypúšťa sa nesúvisiaca podmienka vlastného katastrálneho územia mestskej časti pre vytvorenie výboru mestskej časti.

Zavedením možnosti zvoliť do výborov mestskej časti obyvateľov s trvalým pobytom na jej území sa sprístupní členstvo v týchto výboroch predovšetkým odbornej verejnosti, čím možno skvalitniť podiel výborov na samospráve mesta.

Podrobnosti o štruktúre výboru mestskej časti sa ponechávajú na štatút mesta.

 

K bodom 64 a 67

Rozširujú sa povinnosti poslanca obecného zastupiteľstva o novú povinnosť, ktorou je prehlbovanie svojich vedomostí na účel kvalitnejšieho plnenia úloh súvisiacich s výkonom tejto funkcie. Navrhované riešenie je dôvodné vzhľadom na rôznorodosť a mnohokrát aj zložitosť úloh vyplývajúcich zo zákona o obecnom zriadení a osobitných zákonov priamo obecnému zastupiteľstvu. Obdobná úprava sa už vzťahuje na starostu obce.

Jestvujúca informačná povinnosť poslanca obecného zastupiteľstva vo vzťahu k voličom z dôvodu vylepšenia systematiky zákona o obecnom zriadení a komplexnej úpravy povinností uvedeného komunálneho politika na jednom mieste v uvedenom zákone sa presúva medzi jeho príslušné ustanovenia.

 

K bodom 66 a 69

Ustanovenie o poskytovaní odmien poslancom obecného zastupiteľstva sa vypúšťa ako nadbytočné a nekompatibilné s ucelenou novou úpravou predmetnej problematiky v § 25 ods. 8 zákona o obecnom zriadení.

Na zabezpečenie najmä väčšej hospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami je žiaduce ustanoviť maximálnu výšku odmeny poslanca obecného zastupiteľstva. Platná právna úprava predmetnej problematiky ponechaná výlučne len na interný predpis obce, ktorým sú zásady odmeňovania, je príliš neurčitá a benevolentná. Podrobnosti o spôsobe určenia výšky odmeny poslancov síce naďalej zostávajú predmetom zásad odmeňovania poslancov, avšak limitované ustanoveným finančným stropom.

Z navrhovaného znenia vyplýva, že odmena poslanca obecného zastupiteľstva sa odvíja vždy od základného mesačného platu starostu obce, teda bez započítania prípadného zvýšenia platu starostu obce podľa § 4 ods. 2 druhej vety zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, že ak starosta obce je zároveň poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky patrí starostovi obce len plat najviac v sume minimálnej mzdy (§ 3 ods. 1 druhá veta uvedeného zákona).

Uvedená úprava sa vzťahuje na poslancov, ktorí sú dlhodobo uvoľnení zo zamestnania na výkon funkcie i ostatných poslancov.

Pri navrhovanej reglementácii sa berie zreteľ na zachovanie motivácie osôb stať sa poslancom obecného zastupiteľstva, najmä ak ide o poslancov, ktorí nie sú dlhodobo uvoľnení zo zamestnania na výkon funkcie, ktorých je prevažná väčšina. Navrhované ustanovenie totiž obsahuje napriek svojej určitej reštrikcii dynamickú valorizačnú veličinu, ktorou je priemerná mesačná mzda v hospodárstve štátu.

Z povahy veci je zrejmé, že ide o vzťah odmeny poslanca obecného zastupiteľstva k platu starostu tej obce, v ktorej poslanec obecného zastupiteľstva vykonáva funkciu.

 

K bodu 68

Právna terminológia týkajúca sa odmeňovania a prekážok v práci na strane zamestnanca, ktorý z dôvodu verejného záujmu je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu obce, prispôsobuje sa Zákonníku práce.

Vymedzuje sa postavenie uvedenej osoby v taxatívne ustanovených veciach prostredníctvom právnej fikcie (nevyvrátiteľnej domnienky) rovnako ako pri zamestnancovi v pracovnom pomere.

Na účel komplexnosti úpravy sa vo veciach sociálneho poistenia a zdravotného poistenia odkazuje na príslušné zákony, ktoré upravujú predmetnú problematiku.

 

K bodu 70

Ustanovuje sa skutková podstata iného správneho deliktu než priestupku v súvislosti s povinnosťou právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa ako vlastníka budovy strpieť jej označenie názvom ulice alebo iného verejného priestranstva, na ktorom sa budova nachádza. Ak poruší toto ustanovenie fyzická osoba, možno ju postihnúť za priestupok podľa zákona o priestupkoch.

Uvedenou novou skutkovou podstatou sa nahrádza doterajšia skutková podstata správneho deliktu neposkytnutia osobnej pomoci a vecnej pomoci pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti v obci, ktorá vecne nepatrí do tohto zákona, ale do zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorý ju vymedzuje pri úprave správnych deliktov na úseku civilnej ochrany obyvateľstva.

 

K bodu 71

Prechodné ustanovenie zabraňuje kolízii platnej právnej úpravy počtu poslancov obecných zastupiteľstiev s novým počtom týchto poslancov podľa navrhovanej právnej úpravy.

 

K bodu 72

Zrušuje sa obsahovo neaktuálna, avšak doposiaľ platná zákonná úprava a príslušný vykonávací predpis ešte z obdobia prvej Československej republiky.

Predmetnú problematiku upravuje § 4 ods. 3 písm. s) zákona o obecnom zriadení v rámci samosprávnej pôsobnosti obce.

 

 

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.

 

 

 

 

Bratislava 8. november 2017

 

 

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády

a minister vnútra Slovenskej republiky

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 839
PoUtStŠtPiSoNe
: