344/2017 Z. z.

Dôvodová správa

 

Všeobecná časť 

 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

 

Zákon o dani z príjmov už v súčasnosti obsahuje určité opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom. Predmetom návrhu zákona je stanovenie ďalších pravidiel s cieľom posilnenia úrovne ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu a pravidiel proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov mimo územia SR. Navrhované opatrenia vyplývajú z povinnosti zapracovania Smernice Rady (EÚ) 2016/1164, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

 

V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR sa návrh zákona zameria aj na zatraktívnenie podmienok podnikania v oblasti domáceho kúpeľníctva a turizmu a to prostredníctvom zavedenia stimulov pre rozvoj tohto sektora.

 

Predkladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe upravujú a spresňujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.

 

V čl. II sa mení zákon o správe daní (daňový poriadok). Zmena daňového poriadku je vyvolaná zavedením novej formy oslobodenia pre komerčné využívanie nehmotných aktív zákonom o dani z príjmov, pričom sa Finančnému riaditeľstvu SR ukladá povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie tohto druhu.

 

Návrh zákona ako celok má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv a nemá vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

 

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2018 okrem čl. I bodu 44 § 17h a bodu 131 § 52zm, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.

 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 175 tis. Eur v roku 2017,  11 141 tis. eur v roku 2018, 8 091 tis. eur v roku 2019 a 8 372 tisíc eur v roku 2020.

 

Kvantifikácia príjmov

 

A - Zavedenie daňového bonusu na hypotéky

Kvantifikácia vychádza z individuálnych údajov o poberaní štátneho príspevku pre mladých (ďalej ŠPM) od Datacentra k februáru 2017. Celkový počet poberateľov k danému dátumu bol 73 tisíc. V roku 2016 pribudlo 17 956 poberateľov. Priemerná výška vyplateného príspevku bola 410 eur za rok.

 

Pri kvantifikácií bola použitá úroková miera vo výške 3,2 %. Tá vychádza z dvoch zložiek. Prvá zložka je priemer ročných percentuálnych nákladov pri úveroch na bývanie za roky 2015 a 2016 (2,7 %). Druhá zložka je riziková prirážka bánk vo výške 0,5 p. b. (ŠPM je primárne určený pre žiadateľov s nižšími príjmami, s ktorými je pre banku spojená vyššia rizikovosť). Počet nových poberateľov do ďalších rokov je fixne nastavený na počte nových poberateľov z roku 2016.

 

Od roku 2018 budú existovať dva systémy súčasne. Dobeh pôvodného ŠPM a postupný nábeh daňového bonusu. Plný efekt daňového bonusu na hypotéky sa prejaví až v roku 2023, kedy úplne nahradí existujúci ŠPM. Úspora z uvedeného opatrenia, ktorá sa očakáva na horizonte vyplýva zo skutočnosti, že v rozpočte sa predpokladal pomerne optimistický scenár vývoja poberateľov ŠPM oproti predpokladu fixného počtu poberateľov v aktuálnej kvantifikácii.

 

B – Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo

Pri kvantifikácií boli použité údaje z Ubytovacej štatistiky cestovného ruchu na Slovensku. V roku 2015 počet návštevníkov v kúpeľoch prekročil 241 tisíc. V ďalších rokoch sa predpokladá medziročný rast návštevnosti o 10 %, čo zodpovedá priemernému rastu za posledné 3 roky. Celkový počet návštevníkov bol následne indexovaný o odhadovaný počet pracujúcich osôb. Fiškálny vplyv na rozpočet verejnej správy je -1,9 mil. eur v roku 2018.

 

C – Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách kúpeľov

Kvantifikácia vychádza z dát individuálnych účtovných závierok (hodnota budov) pre vybrané subjekty v odvetví kúpeľníctva, ktoré dosiahli v období 2013 až 2015 kladný hospodársky výsledok. Technické zhodnotenie je podľa aktuálnej legislatívy súčasťou hodnoty budovy. Agregátny objem ročných účtovných odpisov dotknutých subjektov (na základe údajov za rok 2015) je 5,1 miliónov. Podľa novelizovanej legislatívy bude technické zhodnotenie odpisované samostatne. Predpoklad zrealizovaného technického zhodnotenia je arbitrárne zvolený v objeme 20 % zo vstupnej ceny stavieb. Odpis technického zhodnotenia od roku 2019 je v objeme 3,38 milióna eur.

 

D - Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

Kvantifikácia vychádza z dát Štatistického úradu SR o objeme výdavkov na vedu a výskum, ktorý za rok 2015 dosiahol objem 262 miliónov eur. Podľa daňových priznaní za rok 2015 si subjekty uplatnili daňový odpočet v objeme 9,2 milióna eur. Výsledný kvantifikovaný vplyv je priemerom minimálneho a maximálneho vplyvu. Minimálny vplyv je dnešný statický vplyv, ktorý bude rásť na horizonte rozpočtu v súlade s vývojom HDP. U maximálneho vplyvu sa uvažuje s kombináciou dvoch zdrojov rastu. V prvom prípade ide o 3 % medziročný nárast výdavkov na vedu a výskum, ktorý predpokladá dynamický efekt zo zvýšenia superodpočtu (zodpovedá priemernému nárastu počtu subjektov realizujúcich výdavky na vedu a výskum o 3 % ročne po zavedení obdobnej zmeny v ČR v roku 2005). V druhom prípade sa predpokladá, že úsporu na dani z príjmov, ktorú prinesie zvýšenie superodpočtu podniky opätovne reinvestujú do oblasti vedy a výskumu. Očakávaný fiškálny vplyv na rozpočet verejnej správy je v roku 2018 na úrovni -9 miliónov eur.

 

Osobitná časť

 

K Čl. I

 

K bodu 1 - § 2 písm. d)

Do kritérií určenia daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa dopĺňa bydlisko. Fyzická osoba má na území SR bydlisko, ak na území SR má za trvalým účelom k dispozícii možnosť ubytovania, ktoré neslúži len k príležitostnému ubytovaniu z dôvodu krátkodobých návštev napríklad za účelom pracovných ciest, turizmu, rekreácie.

Uvedená terminológia vyplýva z kontextu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Určenie daňovej príslušnosti daňovníka je rozhodujúcou podmienkou pre stanovenie rozsahu daňových povinností daňovníkov v SR.

 

K bodu 2 - § 2 písm. n) a o)

Navrhovaná úprava súvisí s implementáciou Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ďalej len „Smernica ATAD“) a zapracovaním časti smernice, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami.

 

K bodu 3 - § 2 písm. r)

Ide o zmenu v súvislosti so zavedením pojmu subjekt v písm. ac), kedy subjektom sa rozumie právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok.

 

K bodu 4 - § 2 písm. ac) až af)

V písmene ac) sa zavádza definícia subjektu, ktorým sa rozumie právne usporiadanie majetku (trust) alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu (napr. partnership - združenie) alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok. Definícia je potrebná z dôvodu implementácie smernice ATAD.

V písmene ad) sa definuje pojem ústredie, ktorý sa využíva aj v súvislosti so zdanením pri odchode. Ústredím sa rozumie právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne.

V písmene ae) sa zavádza z dôvodu právnej istoty do základných pojmov definícia konečného príjemcu príjmov. Interpretácia konečného príjemcu vychádza z koncepcie používanej v smerniciach EÚ, ako aj zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Doplnenie tohto pojmu má za cieľ zabrániť vyhýbaniu sa daňovej povinnosti z dôvodu, že príjemca príjmov nie je ich skutočným vlastníkom. Konečným príjemcom je osoba, ktorá preberá riziko a kontrolu nad týmito príjmami a má právo využívať tieto príjmy bez povinnosti previesť ich ďalej na inú osobu. Majetok je funkčne spojený so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľa na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.

V písmene af) sa zavádza definícia digitálnej platformy na účely zákona o dani z príjmov (ďalej len „zákon“). Takouto digitálnou platformou rozumieme hardvérovú alebo softvérovú platformu potrebnú na vytvorenie a správu aplikácií. Za takúto platformu možno označiť novodobý technologický  business model umožňujúci výmenu informácií medzi viacerými skupinami užívateľov, najmä medzi koncovými užívateľmi a držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby. Je sprístupnená akýmkoľvek ďalším užívateľom a zdieľa údaje s vývojármi tretích strán. Vyznačuje sa jednoduchým používaním bez potreby školení a predstavuje inovatívny obchodný model. 

 

 

 

K bodom 5 a 12 - § 4 ods. 8 a § 8 ods. 16

Navrhovaná úprava  rieši zdanenie príjmu z prevodu majetku (napr. nehnuteľnosti) alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré jeden z manželov mal zaradený do obchodného majetku a predávajú ho po jeho vyradení z obchodného majetku. Uvedené znamená, že nie je možné v takomto prípade aplikovať ustanovenie § 4 ods. 8 zákona, t.j. nie je možné deliť príjem dosiahnutý z predaja takéhoto majetku v pomere medzi manželov aký si dohodnú, ale vždy celý príjem zdaňuje ten manžel, ktorý mal majetok zaradený v obchodnom majetku ako posledný.

 

K bodom 6, 13, 47 a 48, 50 až 53 - § 4 ods. 9, § 9 ods. 1 písm. e), § 19 ods. 2 písm. h) prvý a druhý bod,  § 20 ods. 2 písm. c), § 20 ods. 10 až 12

Podľa zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) sa s účinnosťou od 1. marca 2017 u fyzických osôb umožňuje vstúpiť do procesu oddlženia a to bez ohľadu na to, či tieto záväzky vyplývajú z podnikateľskej činnosti alebo nie. Dlžník – fyzická osoba si môže vybrať pre oddlženie jednu z alternatív – splátkový kalendár alebo konkurz. Z tohto dôvodu sa z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) vypúšťa reštrukturalizácia, nakoľko túto formu môže využiť už iba právnická osoba a dopĺňa sa odpis záväzku na základe splátkového kalendára. Odpis záväzkov, ktoré nebude musieť dlžník uhradiť v nadväznosti na uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára, bude u dlžníka príjmom oslobodeným od dane. Od dane bude oslobodený aj odpis záväzkov v prípade, ak dôjde k zrušeniu konkurzu, avšak len v prípade podľa § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.

V dôsledku zavedenia nového inštitútu oddlženia formou konkurzu a splátkového kalendára u fyzickej osoby sa umožňuje považovať za daňový výdavok aj odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Za účelom spresnenia sa v § 19 ods. 2 písm. h) spresňuje, že daňovo možno odpísať aj pohľadávku, v prípade, ak došlo u fyzickej osoby k zrušeniu konkurzu podľa § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Zároveň sa upravuje aj možnosť tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok v § 20 odsekoch 10 až 12. Daňovým výdavkom bude aj tvorba opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkovi, ktorému bol rozhodnutím súdu určený splátkový kalendár podľa § 166e a 168e zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa § 168d zákona č. 7/2005 Z. z. správca oznámi v Obchodnom vestníku, že zostavil návrh splátkového kalendára spolu s percentom, v ktorom sa navrhuje uspokojenie nezabezpečených veriteľov, pričom každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, môže podať u správcu námietku. Pri určení splátkového kalendára súd vychádza z návrhu správcu, pravidiel pre zostavenie splátkového kalendára, pričom prihliadne aj na námietky veriteľov a na iné známe okolnosti. Vzhľadom k tomu, že pri inštitúte splátkového kalendára sa nevyžaduje prihlásenie pohľadávok, opravnú položku bude možné považovať za daňový výdavok počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol návrh splátkového kalendára zverejnený v Obchodnom vestníku. Pri bankách sú daňovo uznané opravné položky vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich už vytvorenou opravnou položkou zahrnutou do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 4 zákona. Opravné položky sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bude pohľadávka uspokojená.

 

K bodom 7 a 8 – poznámka pod čiarou k odkazu 27 a § 6 ods. 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu autorského zákona.

 

K bodu 9 - § 8 ods. 1 písm. a)

Návrhom zákona sa ustanovenie len legislatívne spresňuje a to spresnením definície príležitostnej činnosti, za ktorú sa nepovažovalo a ani nepovažuje činnosť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu, kde úhrada za ňu znižuje základ dane podnikateľov podľa § 17 až 29.

V takomto prípade je možné vychádzať z predpokladu, že

-              daňovník vykonávajúci príležitostnú činnosť nemá povinnosť vystavovania dokladov,

-              daňovník, ktorý platí za tovar alebo poskytnutú službu si plánuje takýto výdavok aj uplatniť do daňových výdavkov a preto musí mať zabezpečený preukázateľný doklad, na základe ktorého si tento výdavok zahrnie medzi daňové výdavky. Takýmto dokladom bude zmluva alebo iný doklad, ktorý obsahuje náležitosti účtovného dokladu v súlade so zákonom o účtovníctve. Aby bol však takto vystavený doklad aj hodnoverný mal by byť aspoň podpísaný prijímateľom odmeny, ktorý týmto zároveň dostane informáciu, že vystavením dokladu, si ho daňovník (objednávateľ služby alebo tovaru) plánuje uplatniť medzi daňové výdavky. Uvedené znamená, že odmenu za takúto činnosť už nemôže považovať za príležitostnú činnosť v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktorý by bolo možné oslobodiť do výšky 500 eur ročne.

Aj do účinnosti tohto spresnenia sa za príležitostnú činnosť nepovažovali príjmy, ktoré bolo možné zaradiť medzi príjmy podľa § 5 až 7 zákona a príjmy dosiahnuté z činností, ktoré boli vykonávané na základe uzatvorených zmluvných vzťahov.

Ak fyzickej osobe plynie príjem z činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvne dohodnutých podmienok, či už podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, treba v prvom rade určiť konkrétny druh tohto príjmu. V tomto prípade môže ísť o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku. Iba v prípade, ak takýto druh činnosti nie je možné považovať za činnosť, z ktorej príjmy by sa zaradili medzi príjmy podľa § 5 až 7, je možné ich zaradiť medzi ostatné príjmy uvedené v § 8 zákona. Avšak aj v tomto prípade ide o príjem, ktorý sa zaradí medzi ostatné – iné príjmy a nie príjmy z príležitostnej činnosti. To znamená, že fyzickej osobe plynie príjem z príležitostnej činnosti vtedy, ak sa sama rozhodne vykonať určitú činnosť, a to bez zmluvne dohodnutej povinnosti, ktorú by  jej určila alebo prikázala iná osoba (napr. príjem z príležitostnej činnosti ako je zber lesných plodov, odvoz  nepotrebného papiera do zberných surovín, pokosenie trávy susedovi a pod.).

 

K bodu 10 - § 8 ods. 1 písm. j)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zadefinovaním špeciálneho príjmu športovcov v súvislosti s presunom špeciálnych druhov príjmov športovcov z § 6 ods. 2 písm. b) do ods. 2 písm. e).

 

K bodom  11 a 102 - § 8 ods. 3 písm. c) a § 43 ods. 3 písm. o)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodom 14, 73, 75, 76, 78, 79, 83 až 87, 89 a 91, 93 až 96, 117 a 118, 131 - § 9 ods. 2 písm. n), § 32 ods. 10, § 33a, § 37 nadpis, § 37 ods. 5 a ods. 6, § 38 ods. 4 až 7, § 39 ods. 6, ods. 9 písm. a) a b), ods. 11, 14, 15, § 40 ods. 9 až 12, § 46a druhá veta a § 47 ods. 1 druhá veta, § 52zl ods. 4 a 17

Navrhovanou úpravou sa zavádza daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie určených v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie.

Návrh zákona zároveň upravuje podmienky, po ktorých splnení si môže daňovník  tento daňový bonus uplatniť.

Hlavnými zákonnými podmienkami je skutočnosť, že daňovník – žiadateľ o úver musí mať

-              ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie najmenej 18 rokov, ale najviac 35 rokov

-              priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmov (základov dane) uvádzaných v daňovom priznaní v maximálnej výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

Nárok na daňový bonus vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník musí rovnako spĺňať podmienky veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu.

Nárok na daňový bonus je určený vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.

Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.

Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

Nárok na daňový bonus sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia a to

-              pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom pre zamestnanca na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať  takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu č. 90/2016 Z.z.,

-              pri podaní daňového priznania, na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (rovnako ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).

 

Ak daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, zomrie, nárok na daňový bonus si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli záväzky z úveru na bývanie. V takom prípade sa určité podmienky uplatnenia tohto bonusu neuplatnia, a to podmienky týkajúce sa veku a príjmu daňovníka, pretože tieto museli byť splnené ku dňu podania žiadosti o úver (podmienka veku) a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (podmienka príjmu).   Rovnako sa v takom prípade nemusí dodržať podmienka podľa § 33a ods. 4 písm. c). Zároveň však bude platiť, že ustanovenia § 33a ods. 1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým nie sú dotknuté, čo znamená, že aj daňovník, ktorý prevzal úver po zomrelom daňovníkovi, si môže uplatniť nárok na daňový bonus za príslušné zdaňovacie obdobie len na jednu zmluvu o úvere na bývanie. Ak je zároveň dlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, tak sa musí rozhodnúť, na ktorú z týchto zmlúv si nárok na daňový bonus, ktorý je ohraničený dobou piatich rokov, douplatňuje. Ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus z prevzatej zmluvy si môže uplatniť najskôr za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa prestal uplatňovať nárok zo zmluvy, z ktorej je spoludlžníkom avšak maximálne do piatich rokov od začatia počítania doby pôvodným daňovníkom, ktorý zomrel a po ktorom prebral záväzky z úveru na bývanie.

 

 

 

K bodu 15 a 131 - § 9 ods. 2 písm. y) a § 52zl ods. 5

V navrhovanej úprave zákona sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté  držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávacie účely, ktoré definuje zákon o liekoch, v plnej výške. Oslobodenie nepeňažného plnenia formou poskytnutej stravy sa použije už pri poskytnutej strave na vzdelávacích podujatiach konaných v roku 2017, z ktorých mala byť  daň vyberaná zrážkou po 31. decembri 2017 prostredníctvom oznámenia podľa § 43 ods. 17 zákona podávaného do 31. marca 2018, t.j. poskytnutá strava sa nebude uvádzať ako súčasť zdaniteľných nepeňažných plnení oznamovaných správcovi dane ani od držiteľa a ani od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

 

K bodu 16 - § 9 ods. 2 písm. ac)

Navrhovaná úprava s účinnosťou od 1.1.2018 oslobodzuje  peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní.

 

K bodom 17, 19, 72, 77 a 83  - § 11 ods. 1 a 14, § 32 ods. 6 písm. d),  § 35 ods. 1 písm. b),  § 37 ods. 1 písm. d) a § 38 ods. 4

Navrhovanou úpravou sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na uhradené služby v kúpeľných zariadeniach, ktoré majú povolenie na kúpeľnú starostlivosť podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zo zdravotného poistenia. Odpočítateľná položka je určená v ročnej výške 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad, pričom daňovník si môže uplatniť 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur aj za svoje vyživované dieťa, ktoré je vymedzené v § 33 zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov. Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní až po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo manželku, manžela alebo vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník). V prípade, že  daňovník uplatní túto nezdaniteľnú časť základu dane za manželku (manžela) alebo vyživované dieťa, predloží  zamestnávateľovi vyhlásenie manželky (manžela), resp. plnoletého dieťaťa o tom, že táto osoba si za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje túto nezdaniteľnú časť.

 

K bodom 18 a 131 - § 11 ods. 6 a § 52zl ods. 6

Legislatívna úprava z dôvodu rovnakého daňového posudzovania výsluhových dôchodkov poskytovaných podľa slovenských právnych noriem a zo zdrojov v zahraničí. Uvedeným spôsobom sa bude postupovať už pri výpočte dane za zdaňovacie obdobie 2017.

 

K bodu 20 - § 13a a § 13b

K § 13a

Oslobodením vymedzených príjmov sa navrhuje zaviesť osobitný daňový režim pre komerčné využívanie nehmotných aktív. Jedná sa o oslobodenie príjmov (výnosov) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie udelených a registrovaných patentov a úžitkových vzorov, ale aj z použitia alebo za použitie počítačových programov (softvér). Podmienkou uplatnenia tohto  oslobodenia je, že uvedené predmety duševného vlastníctva sú výsledkami výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, t. j. oslobodenie nie je možné uplatniť na príjmy plynúce z výlučne nakúpených patentov, úžitkových vzorov, alebo softvéru. Oslobodenie sa vzťahuje na právnickú osobu – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale podľa ods. 2 aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom predmetné predmety duševného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, softvér) sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR. Zámerom je podporiť priemyselný výskum a vývoj a z dôvodu, že sa jedná o finančne nákladnú činnosť, len u daňovníkov – právnických osôb. Z dôvodu, že sa navrhuje podporovať finančne nákladný podnikový výskum a vývoj technického charakteru, z predmetov ochrany spadajúcich pod autorský zákon sa navrhuje do oslobodenia zahrnúť len softvér. Okrem toho na príjmy z využívania iných predmetov spadajúcich pod autorský zákon sa aplikujú iné formy daňového zvýhodnenia. 

V ods. 3 je vymedzená doba uplatňovania oslobodenia, a to počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo softvéru. Z uvedeného vyplýva, že oslobodenie od dane je možné uplatniť len na príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie plynúce z patentov, úžitkových vzorov a softvéru, ktoré sú aktivované ako nehmotný majetok daňovníka. Po úplnom odpísaní uvedeného nehmotného majetku do daňových výdavkov, v prípade, že daňovníkovi budú naďalej plynúť príjmy spojené s týmto nehmotným majetkom, budú súčasťou základu dane v súlade s ich zaúčtovaním do výnosov.

Podľa ods. 4 je výška príjmov, na ktoré je možné uplatniť oslobodenie, modifikovaná v závislosti od toho, či pri vývoji aktivovaného nehmotného aktíva bolo potrebné obstarať (kooperácia, resp. outsourcing) čiastkové nehmotné výsledky výskumu a vývoja, vrátane služieb výskumu a vývoja, od inej osoby. V takom prípade je výška príjmov plynúcich z nehmotného aktíva, na ktoré možno uplatniť oslobodenie vo výške podľa ods. 1, modifikovaná spôsobom uvedeným v ods. 4. Čím vyššia hodnota aktivovaného nehmotného aktíva bola obstaraná formou kooperácie od inej osoby, tým menšiu časť príjmov plynúcich z tohto aktíva možno kvalifikovať do oslobodenia.

Podľa ods. 5 sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení, nakoľko by sa jednalo o oslobodenie príjmov plynúcich z nehmotných aktív, ktoré neboli výsledkom vlastnej činnosti právneho nástupcu. Obdobne sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak jeho predmetom sú patent, úžitkový vzor, alebo softvér a z týchto mu budú plynúť príjmy, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje.

V ods. 6 sa ukladá Finančnému riaditeľstvu SR povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie príjmov plynúcich z príjmov z nehmotných aktív.

V ods. 7 sa ukladá daňovníkovi povinnosť vedenia evidencie na účely uplatnenia oslobodenia s uvedením rozsahu tejto evidencie.

Podľa ods. 8 sa ukladá daňovníkovi povinnosť predloženie evidencie vedenej podľa ods. 7 správcovi dane po tom, ako ho správca dane na to vyzve.

Ods. 9 vymedzuje situácie, kedy daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia, pričom podľa ods. 10 sa stanovuje ako následok týchto situácií povinnosť podania dodatočného daňového priznania.

V ods. 11 sa navrhuje špecifický postup uplatnenia oslobodenia u daňovníka, ktorý sa až dodatočne, t. j. až po tom, ako mu začali plynúť príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie, rozhodne tieto náklady na vývoj aktivovať do majetku. Vtedy sa ešte pred uplatnením modifikácie výšky príjmov podľa ods. 4, na ktoré možno uplatniť oslobodenie, uplatní krátenie v závislosti od pomeru medzi aktivovanými nákladmi na vývoj a súčtom nákladov na vývoj vynaložených najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj a aktivovaných nákladov na vývoj.

Ods. 12 reaguje na možnosť, že oslobodenie podľa ods. 1 by mohlo uplatňovať viac daňovníkov z dôvodu, že pri plnení úloh z pracovnoprávneho vzťahu existuje viacero spolupôvodcov vynálezu, úžitkového vzoru alebo softvéru. V takom prípade sa navrhuje, aby sa oslobodenie mohlo uplatniť na každého takéhoto daňovníka len v rozsahu, v akom sa podieľal na výskume a vývoji vynálezu, úžitkového vzoru alebo softvéru.

V ods. 13 sa zamedzuje situácii, aby sa daňovník v priebehu obdobia uplatňovania daňových odpisov z predmetných aktivovaných nákladov na vývoj mohol rozhodovať o uplatňovaní, resp. neuplatňovaní oslobodenia v závislosti od výšky nákladov vzťahujúcich sa k oslobodeným príjmom. Aj v prípade, že náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom prevyšujú príjmy oslobodené od dane podľa tohto ustanovenia, musí daňovník oslobodenie uplatniť, náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom na účely ich zahrnovania do základu dane krátiť podľa § 17 ods. 40, t. j. vylúčiť ich zo základu dane, čím sa zamedzí vzniku daňovej straty z činnosti priemyselného využívania nehmotných aktív, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja.

 

K § 13b

Oslobodením vymedzených príjmov sa navrhuje zaviesť druhú formu osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie tzv. vnorených nehmotných aktív (embedded royalties), t. j. patentov a úžitkových vzorov využívaných pri výrobe výrobkov. Jedná sa o oslobodenie časti príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva registrovaný patent alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom. Pri uplatňovaní oslobodenia je potrebné vychádzať z následnej kalkulácie predajnej ceny výrobkov založenej na skutočných priamych a nepriamych nákladoch vrátane k nim prislúchajúcich réžií (výrobná, správna a odbytová, ktorej súčasťou sú predovšetkým náklady na marketing, reklamu, náklady na sprostredkovanie predaja a pod). Podmienkou uplatnenia tejto formy oslobodenia je, že uvedené predmety duševného vlastníctva sú výsledkami výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom. Oslobodenie sa vzťahuje na právnickú osobu – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale podľa ods. 2, takisto ako pri oslobodení podľa § 13a, aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom predmetné predmety duševného vlastníctva (patent a úžitkový vzor) sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR.

V ods. 3 je vymedzená doba uplatňovania oslobodenia, a to počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom a technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom. Z uvedeného vyplýva, že oslobodenie od dane je možné uplatniť len na príjmy (výnosy) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využili patenty alebo úžitkové vzory, pri ktorých sú náklady na ich vývoj aktivované ako nehmotný majetok daňovníka. Po úplnom odpísaní uvedeného nehmotného majetku do daňových výdavkov, v prípade, že daňovníkovi budú naďalej plynúť príjmy (výnosy) podľa ods. 1, budú súčasťou základu dane v súlade s ich zaúčtovaním do výnosov. 

Oslobodenie, podľa odseku 4 vo výške 50 %, je možné aplikovať len na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta ako súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku po znížení o skutočné priame a nepriame náklady a tiež po znížení o výrobnú, správnu a odbytovú réžiu a o cenovú prirážku uplatnenú tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok. Len na takúto zostatkovú časť príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva patent alebo úžitkový vzor, je následne možné aplikovať oslobodenie vo výške podľa ods. 4.

Podľa ods. 5 je výška príjmov (výnosov), na ktoré je možné uplatniť oslobodenie, modifikovaná v závislosti od toho, či pri vývoji aktivovaného nehmotného aktíva bolo potrebné obstarať (kooperácia, resp. outsourcing) čiastkové nehmotné výsledku výskumu a vývoja, vrátane služieb výskumu a vývoja, od inej osoby. V takom prípade je výška príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, na ktoré možno uplatniť oslobodenie vo výške podľa odseku 4, modifikovaná spôsobom uvedeným v ods. 5. Čím vyššia hodnota špecifikovaného aktivovaného nehmotného majetku bola obstaraná formou kooperácie od inej osoby, tým menšiu časť predajnej ceny výrobku, nesúceho v sebe tento nehmotný majetok, možno kvalifikovať do oslobodenia.

Podľa ods. 6 sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení, nakoľko by sa jednalo o oslobodenie príjmov plynúcich z nehmotných aktív, ktoré neboli výsledkom vlastnej činnosti právneho nástupcu. Obdobne sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak jeho predmetom sú patent alebo úžitkový vzor a tieto sú spojené s predajnom výrobkov, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje.

V ods. 7 sa ukladá Finančnému riaditeľstvu SR povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa patent alebo úžitkový vzor využil.

V ods. 8 sa ukladá daňovníkovi povinnosť vedenia evidencie na účely uplatnenia oslobodenia s uvedením rozsahu tejto evidencie.

Podľa ods. 9 sa ukladá daňovníkovi povinnosť predloženie evidencie vedenej podľa ods. 8 správcovi dane po tom, ako ho správca dane na to vyzve.

Ods. 10 vymedzuje situácie, kedy daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia, pričom podľa ods. 11 sa stanovuje ako následok týchto situácií povinnosť podania dodatočného daňového priznania.

V ods. 12 sa navrhuje špecifický postup uplatnenia oslobodenia u daňovníka, ktorý sa až dodatočne, t. j. až po tom, ako mu začali plynúť príjmy (výnosy) z predaja výrobkov nesúcich v sebe využitý patent alebo úžitkový vzor, rozhodne tieto náklady na vývoj aktivovať do majetku. Vtedy sa ešte pred uplatnením modifikácie výšky príjmov podľa ods. 5, na ktoré možno uplatniť oslobodenie, uplatní krátenie v závislosti od pomeru medzi aktivovanými nákladmi na vývoj a súčtom nákladov na vývoj vynaložených najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj a aktivovaných nákladov na vývoj.

Ods. 13 reaguje na možnosť, že oslobodenie podľa ods. 1 by mohlo uplatňovať viac daňovníkov z dôvodu, že pri plnení úloh z pracovnoprávneho vzťahu existuje viacero spolupôvodcov vynálezu alebo úžitkového vzoru. V takom prípade sa navrhuje, aby sa oslobodenie mohlo uplatniť na každého takéhoto daňovníka len v rozsahu, v akom sa podieľal na výskume a vývoji vynálezu alebo úžitkového vzoru.

V ods. 14 sa zamedzuje situácii, aby sa daňovník v priebehu obdobia uplatňovania daňových odpisov z predmetných aktivovaných nákladov na vývoj mohol rozhodovať o uplatňovaní, resp. neuplatňovaní oslobodenia v závislosti od výšky nákladov vzťahujúcich sa k oslobodeným príjmom. Aj v prípade, že náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom prevyšujú príjmy oslobodené od dane podľa tohto ustanovenia, musí daňovník oslobodenie uplatniť, náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom na účely ich zahrnovania do základu dane krátiť podľa § 17 ods. 40, t. j. vylúčiť ich zo základu dane, čím sa zamedzí vzniku daňovej straty z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa patent alebo úžitkový vzor využil. 

 

K bodu 21 - § 15 písm. a) tretí a štvrtý bod a písm. b) druhý bod

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na spresnenie zdanenia podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností, ktoré sú im vyplácané z dôvodu majetkovej účasti v.o.s. alebo k.s. na inej právnickej osobe.

K bodu 22 - § 15 písm. b) tretí bod

V nadväznosti na implementáciu Smernice ATAD sa v § 17f a 17g upravuje nový koncept - zdanenie pri odchode. Zdanenie pri odchode, ktoré sa týka iba právnických osôb sa vyčísli v osobitnom základe dane, ktorý bude zdaňovaný sadzbou dane vo výške 21 %. V tejto súvislosti sa do § 15 písm. b) dopĺňa tretí bod – sadzba dane 21 % pre osobitný základ dane podľa § 17f ods. 1 a 2.

 

K bodu 23 - § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod

V § 16 v ods. 1 sa dopĺňa desiaty bod, ktorý stanovuje, že za príjem zo zdrojov na území SR možno považovať aj úhrady od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou v prípade, že predmetné odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti sú u týchto daňovníkov uznanými daňovými výdavkami.

 

K bodu 23, 100, 103, 113, 114, 128 až 130 - § 16 ods. 1 písm. e) jedenásty bod,  § 43 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. s), ods. 5 písm. d), ods. 24 a 25, § 44 ods. 7 a § 51e ods. 2 až 4

Navrhovanými úpravami sa spresňuje zdanenie podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností v prípadoch, ak im plynú tieto príjmy z dôvodu, že uvedené spoločnosti majú majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti (napr. s.r.o., a.s.) alebo družstve.

Uvedená úprava je potrebná z dôvodu, že v prípade verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností, tieto nie sú zdaňované na úrovni spoločnosti, ale až na úrovni jednotlivých spoločníkov alebo komplementárov. V prípade, ak má verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti alebo družstve, a táto by delila ňou vytvorené podiely na zisku na verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť, ktorá o nich účtuje do svojho výsledku hospodárenia, ale vzhľadom na skutočnosť, že takéto podiely na zisku sú vylúčené z predmetu dane u prijímateľa právnickej osoby, tak ich vyjme zo základu dane. Týmto spôsobom sa nedostane podiel na zisku ako súčasť deleného základu dane podľa vlastníckych podielov na jednotlivých spoločníkov fyzické osoby a došlo by k zdaneniu v rámci príjmov podľa § 8 zákona a to sadzbou dane vo výške 19 % alebo 25 %. Predmetná úprava by znamenala nerovnaké daňové zaobchádzanie s podielmi na zisku, ktoré sú vyplácané napr. spoločníkom s.r.o. a spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti.

V prípade, ak sú príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona vyplácané zo zdrojov na území SR, môže dôjsť k dvom situáciám v osobe, ktorá je povinná vybrať daň zrážkou, t.j. v osobe platiteľa dane.

Prvým prípadom je skutočnosť, ak sú tieto príjmy vyplácané napr. s.r.o. so sídlom na území SR verejnej obchodnej spoločnosti so sídlom na území SR. V takomto prípade je platiteľom dane verejná obchodná spoločnosť, ktorá presne vie komu a v akej výške vypláca napr. podiely na zisku a preto vie správne vybrať a odviesť daň zrážkou.

Druhým prípadom je skutočnosť, ak vyplácajúca obchodná spoločnosť na území SR vie, že vypláca podiel na zisku právnickej osobe so sídlom v zahraničí, ktorá je zdaňovaná obdobným spôsobom ako naša verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť, pričom ak

-              zahraničná verejná obchodná spoločnosť nepreukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území z celej sumy a to v najvyššej možnej sadzbe dane 35% (nevie preukázať, či sú spoločníci zo zmluvných štátov),

-              zahraničná verejná obchodná spoločnosť preukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku, zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území zo  sumy príslušnej len fyzickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku resp. zo sumy príslušnej právnickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku, ak má táto sídlo v nezmluvnom štáte.

V prípade, ak plynú príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti zo zdrojov v zahraničí, budú tieto príjmy súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

 

K bodu 24 - § 16 ods. 2

Navrhovanou úpravou § 16 ods. 2 je spresnená definícia výkonu činnosti a trvalého miesta, ktoré sú základnými podmienkami pre vznik stálej prevádzkarne na území SR. Za výkon činnosti s trvalým miestom na území SR je možné považovať aj výkon činností prostredníctvom digitálnej platformy na území SR. Za takéto činnosti digitálnej platformy môžeme považovať najmä sprostredkovávanie uzatvárania kontraktov medzi držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby a koncovým užívateľom. Cieľom ustanovenia je spresniť definíciu stálej prevádzkarne zavedením právnej fikcie, nakoľko súčasné znenie nereflektuje novodobé modely podnikania posledných rokov, kedy sa činnosti na území jednotlivých štátov poskytujú aj bez fyzickej prítomnosti podnikateľa na území štátu a postačujúca je jeho virtuálna prítomnosť, pričom prichádza k diskriminácií podnikateľov – daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou poskytujúcich činnosti na našom území prostredníctvom stálych prevádzkarní a daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí sú povinní svoje príjmy riadne zdaňovať. Uvedení podnikatelia operujúci prostredníctvom digitálnych platforiem týmto spôsobom poberajú príjmy zo zdrojov na území SR, pričom na jej území neplatia zo zisku žiadne dane. Navrhovanou úpravou sa zriaďuje pre uvedené podniky povinnosť zdaňovať príjmy, ktoré boli vytvorené prostredníctvom stálej prevádzkarne na území SR.

Prepojenými úpravami sú úpravy v § 16 ods. 1 a § 43 ods. 2 a ods. 6 písm. b) zákona. V § 16 ods. 1 v bode 10 zákona je stanovený nový zdroj príjmov na území SR, ak sú úhrady vykonávané od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Daň z takýchto druhov príjmov sa bude vyberať zrážkou, pokiaľ tieto príjmy plynú daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou. 

SR sa ako člen OECD zaviazala k plneniu odporúčaní projektu BEPS, ktorého cieľom je riešenie praktík vyhýbania sa daňovej povinnosti zo strany niektorých daňovníkov. Súčasťou tohto projektu je aj Akcia 7, ktorej predmetom je spresnenie podmienok vzniku stálej prevádzkarne a Mnohostranný dohovor o zavedení opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami vychádzajúci z Akcie 15. V súlade s navrhovanou úpravou § 16 ods. 2 zákona sa za stálu prevádzkareň bude považovať stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, na ktorom daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vrátane jeho závislých osôb vykonáva činnosť, ak táto činnosť súhrnne presiahne časové obdobie 6 mesiacov. Cieľom tejto úpravy je zamedziť úmyselnému rozdeľovaniu činností navzájom prepojených daňovníkov do niekoľkých kratších činností, z ktorých ani jedna nepresiahne 6 mesiacov. Činnosti vykonávané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho závislými osobami sa budú považovať za jeden celok, ak tieto činnosti spolu súvisia a na sebe nadväzujú, t. j. pri posúdení vzniku stavebnej stálej prevádzkarne sa bude zohľadňovať celkový časový úsek realizácie stavby, stavebných a montážnych projektov.

V nadväznosti na Akciu 7 sa v § 16 ods. 2 zákona zároveň spresňuje podmienka vzniku stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorého na území SR zastupuje iná osoba (zástupca, agent). Akcia 7 identifikovala stratégie, ktoré niektorí daňovníci využívajú za účelom zabránenia vzniku stálej prevádzkarne tým, že zmluvy v podstatnej miere dohodnuté v jednom štáte sú formálne uzavreté daňovníkom v zahraničí. Z tohto dôvodu, v zmysle úpravy § 16 ods. 2 zákona, daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou môže na území SR vzniknúť stála prevádzkareň aj v prípade, že zástupca má rozhodujúci vplyv vedúci k uzavretiu zmluvy následne uzatvorenej daňovníkom bez zásadnej zmeny. V záujme vyhnutia sa vzniku stálej prevádzkarne sa v niektorých prípadoch využívajú aj napríklad komisionárske zmluvy, pomocou ktorých daňovník (komitent) využíva na predaj svojich tovarov v druhom štáte zástupcu (komisionára), ktorý predáva tovary vo vlastnom mene, ale na účet a riziko komitenta. Predmetom týchto komisionárskych zmlúv a obdobných zmlúv môže byť prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom.

 

K bodu 25  - § 17 ods. 6 prvá a druhá veta, ods. 7, § 18 ods. 4, 5, 7 až 10

Ide o zmenu súvisiacu s vnútorným presunom kompetencií v rámci finančnej správy.

 

K bodu 26 -  § 17 ods. 7 posledná veta 

Ide o legislatívno-technickú zmenu, a to o zosúladenie odkazu na postup pri žiadostiach o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne s ustanoveniami v § 18, ktoré upravujú žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy a spôsobu určenia ceny.

 

K bodom  27 a 99  - § 17 ods. 26 a § 41 ods. 12 a 13

V § 41 odseku 12 sa upravuje situácia, kedy pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia nezostáva spoločnosti na území SR stála prevádzkareň. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa v tomto prípade končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla (zápis zmeny do Obchodného registra v SR) alebo ak tu spoločnosť mala iba miesto skutočného vedenia, ku dňu skutočnej zmeny miesta, kde sa tvoria a prijímajú zásadné riadiace a obchodné rozhodnutia pre spoločnosť alebo družstvo ako celok s primeranými vecnými ale najmä personálnymi podmienkami pre takúto činnosť a nevznikne jej tu stála prevádzkareň. Vzhľadom na to, že na území SR nezostáva stála prevádzkareň a všetok majetok je presunutý mimo územia SR, je daňovník povinný na presunutý majetok uplatniť postup podľa § 17f – zdaňovanie pri odchode.

V § 41 odseku 13 sa upravuje situácia, kedy pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia zostáva spoločnosti na území SR stála prevádzkareň. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa v tomto prípade končí posledným dňom zdaňovacieho obdobia, ktoré mal daňovník pred zmenou sídla alebo miesta skutočného vedenia (t. j. posledný deň kalendárneho alebo hospodárskeho roku, ktorý bol zdaňovacím obdobím daňovníka pred zmenou). Daňovník za toto zdaňovacie obdobie podá jedno daňové priznanie, v ktorom uvedie všetky príjmy, ktoré v zdaňovacom období dosiahol: celosvetové príjmy, ktoré dosiahol do dňa zmeny a príjmy zo zdroja na území SR, ktoré dosiahol po zmene.  Na všetok majetok, ktorý bol presunutý mimo územia SR, je daňovník povinný uplatniť postup podľa  § 17f – zdaňovanie pri odchode. V § 17 ods. 26 sa spresňuje, že v tomto prípade daňovník pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a v odpisovaní majetku, ktorý zostáva súčasťou stálej prevádzkarne. Rovnako môže pokračovať aj v odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

 

K bodu 28 - § 17 ods. 40

Navrhuje sa, aby sa pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b vylučovali zo základu dane výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b, a to v rovnakom pomere, v akom sa tieto príjmy (výnosy) oslobodzujú od dane. Jedná sa o všetky náklady vynaložené na tieto oslobodzované príjmy (výnosy), a v rámci nich napr. o náklady marketingového a reklamného charakteru, nákladov na sprostredkovanie predaja a atď. V § 17 ods. 40 sa navrhuje osobitne uviesť pravidlo uplatňované, resp. uvedené v § 21 ods. 1 písm. j) zákona, t. j. že daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane.

 

 

K bodu 29 až 32 a 131 - § 17b ods. 8, 9, 11 a 13 a § 52zl ods. 9

Upravuje sa oblasť nepeňažných vkladov, kedy tieto bude možné na daňové účely realizovať iba v reálnych hodnotách. Iba v reálnych hodnotách bude možné realizovať nielen vklady realizované v rámci slovenských transakcií, ale aj individuálne vklady resp. vklady podniku alebo jeho časti mimo územia SR. Výnimkou z toho pravidla je individuálny vklad, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel, vklad podniku alebo jeho časti, ak prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom v členskom štáte EÚ alebo EHP a na území SR zostáva majetok, podnik alebo jeho časť súčasťou stálej prevádzkarne tohto daňovníka, avšak len v prípade, ak štát prijímateľa nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie majetku iba v pôvodných cenách, alebo dáva možnosť prevzatia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách a rozhodnutie o výbere ocenenia nadobudnutého nepeňažného vkladu je na prijímateľovi nepeňažného vkladu (výnimka uvedená v § 17d). V ostatných prípadoch bude možné na daňové účely uplatniť iba ocenenie v reálnych hodnotách a použiť iba úpravu základu dane v reálnych hodnotách podľa § 17b zákona, pričom ak prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom v zahraničí a nie sú splnené podmienky pre možnosť uplatnenia pôvodných hodnôt, vkladateľ nepeňažného vkladu musí rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku zahrnúť do základu dane jednorazovo, t.j. uplatní iba postup podľa § 17b ods. 1 písm. a) zákona.

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 13, ktorý ustanovuje, že, ak po vzniku stálej prevádzkarne na území SR z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri nepeňažných vkladoch realizovaných mimo územia SR použije až na nepeňažné vklady splatené v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.

 

K bodom 33 a 34 - § 17c ods. 3 písm. a) a § 17c ods. 11

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje daňové posúdenie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Ak príde k ich vyplateniu skôr ako boli v plnej výške zdanené podľa § 17c ods. 3 písm. a), je právny nástupca povinný zahrnúť do základu dane tú časť vyplatených oceňovacích rozdielov, ktorá ešte neprešla zdanením a bude sa vyplácať. V tejto súvislosti sa do § 17c ods. 3 písm. a) dopĺňa podmienka, ak zákon v § 17 ods. 11 neustanovuje inak. Rovnaký postup sa uplatní, ak dochádza k výplate týchto oceňovacích rozdielov, ktoré boli predtým použité na zvýšenie ZI alebo boli účtované ako súčasť kapitálového fondu podľa § 217a Obchodného zákonníka.

 

K bodom 34 a 131 - § 17c ods. 9 a 10 a § 52zl ods. 10

Upravuje sa oblasť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, kedy bude možná uplatniť iba daňový režim v reálnych hodnotách. Výnimkou je iba situácia podľa § 17e. Ak právnemu nástupcovi so sídlom v zahraničí nezostane majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie ako súčasť stálej prevádzkarne (funkčne spojené so stálou prevádzkarňou) na území SR, je povinný uplatniť iba reálne hodnoty a oceňovací rozdiel z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev je povinný zahrnúť do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie jednorazovo.

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 10, ktorý ustanovuje, že ak z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR zostane vkladateľovi nepeňažného vkladu na území SR stála prevádzkareň (majetok a záväzky sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou) a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri cezhraničných zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach obchodných spoločností alebo družstiev použije na situácie, kedy je rozhodný deň stanovený v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, t.j. ak bude rozhodný deň stanovený na 1. januára 2018, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje už podľa ustanovení platných od 1. januára 2018.

 

K bodom 35 až 39 a 131 - §17d ods. 7, 8, 10, 11 a 13, § 52zl ods. 9

Upravuje sa oblasť nepeňažných vkladov a ich dopad na základ dane z príjmov. Individuálne nepeňažné vklady, či už budú vložené daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou do tuzemských spoločností alebo zahraničných spoločností bude možné realizovať už iba v reálnych hodnotách s výnimkou, ktoré je špecifikovaná v § 17d ods. 7. Nepeňažné vklady podniku alebo jeho časti v rámci tuzemských spoločností bude možné na daňové účely realizovať iba v reálnych hodnotách. Možnosť použitia pôvodných hodnôt pri realizácii nepeňažných vkladov sa bude vzťahovať iba na situácie individuálneho nepeňažného vkladu, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel a nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, ak

a)            vkladateľom je daňovník so sídlom na území SR, ktorý vkladá majetok, podnik alebo jeho časť a zároveň

b)           prijímateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo EHP, avšak iba vtedy, ak  majetok, podnik alebo jeho časť, ktoré sú predmetom vkladu zostanú súčasťou stálej prevádzkarne na území SR prijímateľa nepeňažného vkladu a legislatíva členského štátu príjemcu nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie nepeňažného vkladu iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie nepeňažného vkladu v pôvodných cenách.

Ak je predmetom nepeňažného vkladu podnik alebo jeho časť, pričom príjemca nepeňažného vkladu so sídlom v zahraničí nebude na území SR vykonávať činnosť tohto podniku alebo jeho časti prostredníctvom stálej prevádzkarne, t. j. celý podnik alebo jeho časť presunie do zahraničia, vkladateľ bude povinný uplatniť iba postup podľa § 17b, t. j. nepeňažné vklady v reálnych hodnotách.

Podľa odseku 8, ak vkladateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, bude daňovník so sídlom v zahraničí, pričom slovenskému prijímateľovi nepeňažného vkladu vznikne mimo územia SR stála prevádzkareň, môže slovenský daňovník pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne použiť pôvodné hodnoty vkladateľa, avšak len v prípade, že ak štát prijímateľa nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie majetku iba v pôvodných cenách, alebo dáva možnosť prevzatia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách a rozhodnutie o výbere ocenenia nadobudnutého nepeňažného vkladu je na prijímateľovi nepeňažného vkladu a ten si zvolí ocenenie v pôvodných cenách.

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 10, ktorý ustanovuje, že ak z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR zostane vkladateľovi nepeňažného vkladu na území SR stála prevádzkareň (majetok a záväzky zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR) a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

Zároveň sa dopĺňa nový odsek 13, podľa ktorého pôvodné hodnoty nebudú môcť byť použité, ak hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov realizácie nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti bolo zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri nepeňažných vkladov realizovaných mimo územia SR použije až na nepeňažné vklady splatené v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.

 

 

 

K bodom 40 až 43 a 131 - § 17e ods. 8 až 10, 12 a 13 a § 52zl ods. 10

Upravuje sa oblasť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, kedy bude možné uplatniť iba daňový režim v reálnych hodnotách a v pôvodných hodnotách iba po splnení podmienok v § 17e ods. 8.

Možnosť použitia pôvodných hodnôt u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa bude vzťahovať iba na situáciu, ak:

1.            daňovníkom zrušeným bez likvidácie je daňovník so sídlom na území SR a zároveň

2.            právnym nástupcom je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie, avšak iba vtedy, ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostanú súčasťou stálej prevádzkarne právneho nástupcu na území SR a legislatíva členského štátu právneho nástupcu umožňuje prevzatie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.

Ak právnym nástupcom je daňovník so sídlom v zahraničí a nie sú splnené podmienky podľa odseku 8, uplatní sa postup podľa § 17c, t.j. reálne hodnoty.

Podľa odseku 10, ak právny nástupca je daňovník so sídlom na území SR, ktorému z tohto dôvodu vzniká mimo územia SR stála prevádzkareň, môže slovenský daňovník pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne použiť pôvodné hodnoty daňovníka zrušeného bez likvidácie, v prípade, ak štát v ktorom má daňovník zrušený bez likvidácie sídlo umožňuje prevzatie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 12, ktorý ustanovuje, že ak z titulu zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev zostane právnemu nástupcovi na území SR stála prevádzkareň a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

Zároveň sa dopĺňa nový odsek 13, podľa ktorého pôvodné hodnoty nebudú môcť byť použité, ak hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev bolo zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri cezhraničných zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach obchodných spoločností alebo družstiev použije na situácie, kedy je rozhodný deň stanovený v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, t. j. ak bude rozhodný deň stanovený na 1. januára 2018, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje už podľa ustanovení platných od 1. januára 2018.

 

K bodom 43  a 103 - § 17e ods. 14 a § 43 ods. 3 písm. t)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje daňové posúdenie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Pri výplate oceňovacích rozdielov je právny nástupca povinný sledovať, či vyplatená suma oceňovacích rozdielov je vyššia ako suma oceňovacích rozdielov pripadajúca na príslušné zdaňovacie obdobia vypočítaná, tak že suma oceňovacích rozdielov sa delí počtom rokov majetku s najdlhšou dobou odpisovania, ktorý bol nadobudnutý v rámci zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev. Takto vyčíslený podiel sa násobí počtom rokov, počas ktorých bol tento majetok odpisovaný v čase, keď sa oceňovacie rozdiely vyplácajú. Ak vyplatené oceňovacie rozdiely presiahnu takto vypočítanú sumu, suma vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou oceňovacích rozdielov a takto vypočítaným súčinom sa zdaní daňou vyberanou zrážkou podľa § 43.

 

 

K bodu 44 - § 17f až § 17h

K § 17f

Cieľom zdanenia pri odchode je zaistiť, aby v prípade, že daňovník presúva majetok alebo mení svoju daňovú rezidenciu mimo územia SR, zdanil na území SR ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na našom území, hoci tento zisk ešte nebol v čase odchodu realizovaný. Nejde o situácie podnikových kombinácií, kedy napr. pri predaji podniku alebo jeho časti dochádza k skutočnej realizácii ziskov, t.j. daňovník získava príjem z predaja  podniku alebo jeho časti a zároveň dochádza k zmene vlastníckeho práva k majetku z titulu predaja podniku alebo jeho časti. Rovnako v prípade nepeňažného vkladu, napr. vkladu podniku alebo jeho časti dochádza síce k prevodu majetku a záväzkov, avšak vkladateľ nepeňažného vkladu získava ako protihodnotu účasť na spoločnosti (prijímateľovi nepeňažného vkladu), t.j. dochádza tu k zmene právneho vlastníctva k majetku a vkladateľ nepeňažného vkladu získava nový majetok, ktorý u neho bude predmetom dane a SR nestráca právo zdaňovať tento majetok. Ak by však u kupujúceho alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu došlo k presunu majetku mimo územia SR, môže tento presun podliehať zdaneniu pri odchode.

Zdanenie pri odchode bude vyčíslené v osobitnom základe dane  sadzbou dane 21 %. Predmetom zdanenia bude majetok presunutý mimo územia SR, kedy nedochádza k jeho skutočnému predaju, t. j. nenastáva zmena právneho vlastníka tohto majetku, avšak presunom SR stráca právo zdaňovať tento majetok. Majetkom sa rozumejú všetky aktíva podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v súvahe. Za majetok sa považuje aj nehmotný majetok v kontexte transferového oceňovania podľa Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní.

Presunom majetku sa rozumie skutočné premiestnenie majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí, resp. priradenie majetku k stálej prevádzkarni v zahraničí a v dôsledku tohto presunu stráca SR právo zdaniť presunutý majetok, aj keď majetok stále zostáva vo vlastníctve toho istého daňovníka. Presunom majetku sa rozumie aj presun majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí, kedy SR nestráca právo zdaniť presunutý majetok (presun majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí pri uplatnení metódy zápočtu) avšak príjem plynúci z tohto majetku presunom nebude zdanený v rovnakej miere, v akej by bol zdanený, keby k presunu do zahraničia nedošlo.

Presunom podnikateľskej činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou sa rozumie operácia, kedy daňovník už nebude príjmy stálej prevádzkarne zdaňovať na území SR, ale v inom ČŠ alebo tretej krajine bez toho, aby sa daňovník aj stal rezidentom tohto iného ČŠ alebo tretej krajiny.

Presunom daňovej rezidencie sa rozumie situácia, kedy daňovník, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR (t.j. má tu sídlo alebo miesto skutočného vedenia), už nebude zdaňovať celosvetové príjmy na území SR.

Deň presunu môže byť rôzny, pretože môže vychádzať zo skutočností, ktoré nastali resp. v určitých prípadoch z rozhodnutia daňovníka. Za deň presunu majetku a záväzkov sa považuje deň presunu majetku, funkcií a rizík, deň kedy sa daňovník rozhodne priradiť majetok stálej prevádzkarni alebo deň, kedy dochádza k fyzickému presunu majetku mimo územia SR. Zdanenie pri odchode sa vyčísli vo výške rozdielu medzi reálnou (trhovou) hodnotou presunutého majetku a jeho daňovou hodnotou, t.j. uplatní sa fikcia predaja takéhoto majetku. Ide o situácie, kedy dochádza:

a)            k presunu majetku z ústredia na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí, a to aj pri uplatnení metódy zápočtu,

b)           k presunu majetku stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa na území SR do ústredia alebo inej stálej prevádzkarne v inom štáte.

Daňovník zahrnie do osobitného základu dane rozdiel medzi reálnou hodnotou majetku a daňovými výdavkami, ktoré by si uplatnil, ak by prišlo ku skutočnému predaju majetku.

Pri metóde zápočtu má síce SR stále právo zdaňovať majetok presunutý do stálej prevádzkarne, avšak uplatnením metódy zápočtu nie je majetok efektívne zdanený na území SR z hodnoty vytvorenej na našom území.

Podľa odseku 2 sa zdanenie pri odchode uplatní aj v prípade, ak

a)            dochádza k zmene daňovej rezidencie daňovníka z územia SR mimo územia SR alebo

b)           daňovník presúva činnosť alebo jej časť vykonávanú na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne do iného štátu, alebo ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do stálej prevádzkarne v zahraničí.

Pri presune daňovej rezidencie alebo pri presune činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou na území SR do iného štátu však dochádza aj k presunu záväzkov, preto sa rovnako uplatní fikcia predaja, pričom daňovník pri vyčíslení zdanenia pri odchode postupuje primerane ako pri predaji podniku alebo jeho časti podľa § 17a. V prípade presunu podnikateľskej činnosti z ústredia na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí sa rovnako uplatní fikcia predaja a uplatní sa postup podľa § 17a, pričom pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne sa uplatní aj postup podľa § 17 ods. 13 písm. a), t.j. aj výdavky, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení, budú daňovým výdavkom ako v prípade predaja podniku alebo jeho časti, t.j. u kupujúceho v reálnej hodnote. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a vykazujúceho výsledok hospodárenia podľa IFRS sa bude pri zdanení postupovať tak, že reálna hodnota prevádzaného majetku a záväzkov bude súčasťou zdaniteľných príjmov (rovnako ako pri predaji podniku je predajná cena súčasťou výnosov) ako aj hodnota všetkých záväzkov (v prípade predaja podniku sa záväzky zaúčtujú do výnosov). Od tejto sumy sa odpočíta suma všetkého majetku (pri predaji podniku sa aktíva zaúčtujú do nákladov). Takto vyčíslená suma (zisk alebo strata) sa následne upravuje o položky podľa § 17a ods. 3 a 4. U daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) sa uplatní postup primerane podľa § 17a ods. 1 a 2. Rovnako sa odporúča postupovať u daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. d), t.j. tento daňovník bude pri uplatňovaní zdanenia pri odchode uplatňovať postup primerane podľa § 17a ods. 1 a 2 obdobne ako daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva. Zdanenie pri odchode sa však uplatňuje iba na ten majetok a záväzky, ktoré nie sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR. Majetok a záväzky sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľajú na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.

Podľa odseku 3 sa ustanovuje, že celková suma na zdanenie pri odchode podľa odsekov 1 a 2 nesmie dosiahnuť zápornú hodnotu, t. j. z celkového zdanenia pri odchode nemôže byť vykázaná daňová strata.

Podľa odseku 4 sa za presun majetku nepovažuje dočasný presun majetku spojený s financovaním cenných papierov, majetku poskytnutého ako kolaterál (zábezpeka), presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý z územia SR a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak takýto majetok nebude presunutý na územie SR do 12 mesiacov odo dňa presunu, daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k presunu tohto obchodného majetku a zaplatiť daň pri odchode.

Podľa odseku 5 sa zdanenie pri odchode vypočíta ako osobitný základ dane v podanom daňovom priznaní. Táto forma zdanenia je potrebná v nadväznosti na osobitosti platenia dane zodpovedajúcej zdaneniu pri odchode.

Podľa odsekov 6 a 7 - pri presune majetku z ústredia v SR do stálej prevádzkarne v inom štáte je tento majetok stále súčasťou súvahy účtovnej jednotky. Pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne (či už sa uplatňuje metóda zápočtu alebo metóda vyňatia) sa bude vychádzať z reálnej hodnoty majetku. Ustanovenie upravuje aj spôsob odpisovania tohto majetku. Rovnako pri následnom predaji, resp. vyradení majetku (zásob a pod.) sa pri uplatnení daňových výdavkov vychádza z reálnej hodnoty, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode. Pri následnom odpise alebo postúpení pohľadávok sa pri uplatnení daňových výdavkov postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, t. j. vychádza sa z reálnej hodnoty pohľadávok, pričom výška výdavku v % sa viaže na lehotu uplynutú odo dňa presunu pohľadávky.

Podľa odsekov 8 a 9 – ak bude majetok presunutý na územie SR, resp. spoločnosť (vrátane európskej spoločnosti alebo európskeho družstva) presunie svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia na územie SR, čím sa stane daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, zákon upravuje, akým spôsobom sa majetok a záväzky ocenia. Ak bol majetok a záväzky ocenený v štáte prevodcu (odchodu) reálnou hodnotou na účely zdanenia pri odchode, mala by SR akceptovať jeho reálnu hodnotu, ktorú uplatnil štát prevodcu za vstupnú daňovú hodnotu, z ktorej sa bude vychádzať pri uplatňovaní daňových výdavkov. Ak táto hodnota nezodpovedá reálnej hodnote majetku, uplatní sa ocenenie reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve. Prípadné spory týkajúce sa neakceptovania reálnej hodnoty stanovenej v štáte odchodu budú riešené napr. prostredníctvom procedúry vzájomných dohôd (MAP). Ak štát prevodcu neuplatňuje zdanenie pri odchode, bude sa za vstupnú cenu majetku považovať daňová (zostatková) hodnota majetku, ktorou bol majetok ocenený v štáte prevodcu najviac však do výšky ocenenia reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve. Odpisovaný majetok sa bude odpisovať ako novoobstaraný majetok. V prípade majetku a záväzkov, ktoré napr. pri presune daňovej rezidencie na územie SR zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou v zahraničí, sa tieto ocenia hodnotou na daňové účely a bude ho odpisovať ako novoobstaraný majetok. Keďže smernica ATAD je záväzná pre všetky ČŠ EÚ, ocenenie pri presune v rámci ČŠ EÚ by nemalo byť problematické. Vo vzťahu k tretím krajinám, bude daňovník musieť preukázať, že majetok bol pri presune zo zahraničia ocenený reálnou hodnotou a táto hodnota bola aj v krajine odchodu zdanená (uplatnila sa fikcia predaja). Ak daňovník nebude uvedené vedieť preukázať, uplatní postup podľa § 17f ods. 8 písm. b).

Odsek 10 zároveň upravuje uplatnenie výdavkov pri následnom predaji, resp. inom vyradení majetku, ktorý bol presunutý na územie SR. Pri uplatňovaní daňových výdavkov sa bude vychádzať z ocenenia, ktorým boli majetok resp. záväzky ocenené pri presune na územie SR.

 

K § 17g

Ustanovenia obsahujú osobitnú úpravu platenia dane pri zdanení pri odchode v nadväznosti na smernicu ATAD. Vzhľadom k tomu, že ide o daň z nerealizovaných ziskov, smernica umožňuje uhradiť daň v splátkach počas 5-tich rokov, avšak len v prípade, ak sa majetok presúva do štátu, kde je možné reálne zabezpečiť vymáhanie pohľadávok, t. j. ak sa majetok, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť presúvajú do členského štátu Európskej únie, alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak so SR alebo Európskou Úniou tento štát uzavrel dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, ktorá je rovnocenná vzájomnej pomoci ustanovenej v smernici Rady 2010/24/EÚ. V ostatných prípadoch je daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode splatná v lehote na podanie daňového priznania.

Postup pri umožnení platby daňovej povinnosti zodpovedajúcej zdaneniu pri odchode v splátkach je primeraný postupu, ktorým sa postupuje v prípade daňovníka, ktorý žiada o úhradu dane v splátkach, t. j. daňovník podá správcovi dane žiadosť, v ktorej požaduje úhradu dane v splátkach, pričom o možnosť platenia dane v splátkach žiada v podanom daňovom priznaní. V uvedenom prípade nepredkladá žiadnu analýzu o svojej finančnej a ekonomickej situácii. Daň zodpovedajúcu zdaneniu pri odchode je možné uhradiť počas 5 rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. Správca dane vydá rozhodnutie o povolení platenia dane v splátkach, pričom výšku splátok, ako aj dátum splatnosti splátok určí v tomto rozhodnutí; splátkový kalendár však nemôže byť určený na kratšiu dobu ako je 5 rokov. Proti plateniu dane v splátkach nie je možné podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Správca dane zároveň môže požadovať od daňovníka aj zabezpečenie dane napr. záložným právom, avšak iba v prípade preukázateľného a skutočného rizika. Zabezpečenie sa nevyžaduje, ak suma dane súvisiaca so zdanením pri odchode nepresiahne sumu 3 000,- €. Za dobu platenia dane v splátkach zaplatí daňovník aj úrok zo sumy povolenej splátky podľa § 57 ods. 5 Daňového poriadku. Ak daňovník opakovane neuhradí sumu dane v lehote a vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, zostávajúca suma dane sa stáva splatnou dňom pôvodnej splatnosti splátky a správca dane vyrubí daňovníkovi úrok z omeškania podľa § 156 Daňového poriadku. Zároveň je správca dane povinný začať daňové exekučné konanie.

Podľa odseku 8, ak však dôjde k následnému predaju majetku alebo jeho inému prevodu (realizovaný zisk z majetku), resp. sa majetok, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou následne presunie do iného štátu, kde nie je možnosť vymáhania daňových pohľadávok, zostávajúca neuhradená daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode je splatná do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k týmto skutočnostiam. Rovnako sa postupuje v prípade, ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, alebo sa daňovník zrušuje bez likvidácie, resp. ak daňovník opakovane neuhradí včas alebo v správnej výške splátku určenú v splátkovom kalendári.

Daňovník je zároveň povinný oznámiť správcovi dane presun majetku, daňovej rezidencie alebo činnosti, ktorý má za následok ukončenie zvýhodneného režimu platenia dane v splátkach do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k tejto skutočnosti.

 

§ 17h

Hlavným cieľom tohto pravidla je zabrániť narúšaniu základu dane na území SR a presunu ziskov mimo územia SR. Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú za následok priradenie príjmov nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti. Ide o príjmy, ktoré boli umelo odklonené na dcérsku spoločnosť. Pravidlo sa zároveň uplatňuje aj na príjmy stálych prevádzkarní, ktoré by na území SR neboli predmetom dane, alebo by boli od dane oslobodené.

V odsekoch 1 a 3 sa vymedzuje, ktorá právnická osoba, subjekt alebo stála prevádzkareň sa považujú za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť. Zákon ustanovuje 2 základné podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne.

Prvou podmienkou, ktorá sa však nevzťahuje na stálu prevádzkareň je, že ide o spoločnosť (subjekt), v ktorej má daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR majetkovú účasť viac ako 50 % alebo podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo podiel na zisku viac ako 50 %.

Druhou podmienkou je, že platená daň z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti nie je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť zaplatila na území SR po prepočte jej základu dane podľa slovenského zákona a daňou, ktorú spoločnosť zaplatila v zahraničí. Ak sú splnené obidve podmienky, považuje sa spoločnosť (subjekt) za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť a daňovník je povinný vykonať úpravy základu dane podľa § 17h. V prípade stálej prevádzkarne je potrebné splniť iba druhú podmienku.

Príklad – Dcérska spoločnosť v treťom štáte vykáže základ dane 100, sadzba dane je 20 %, daň 20. Základ dane spoločnosti prepočítaný podľa zákona o dani z príjmov je 1 000, sadzba dane je 21 %, daň 210. Rozdiel medzi daňou z príjmov, ktorú by spoločnosť zaplatila na území SR a daňou platenou v zahraničí je 190 (210 – 20). Daň, ktorú by spoločnosť platila v zahraničí (20) je nižšia ako vypočítaný rozdiel (190), preto spoločnosť je aj po splnení  prvej podmienky považovaná za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť slovenskej spoločnosti.

V odseku 2 sa špecifikuje, že daňovník pri posúdení splnenia druhej podmienky berie do úvahy pri prepočte základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v zahraničí všetky jej príjmy s výnimkou príjmov jej stálych prevádzkarní, ktoré sú v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, od dane oslobodené alebo nie sú predmetom dane.

V odseku 4 sa definuje, že predmetom pravidla je príjem stálej prevádzkarne alebo spoločnosti, ktorý však spoločnosť získala využitím opatrenia alebo súboru opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré sa zaviedli s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.

V odseku 5 sa špecifikuje, čo sa považuje za opatrenie alebo súbor opatrení, ktoré nie sú skutočné.

V odseku 6 sa definuje spôsob výpočtu základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorý bude pripočítaný k základu dane daňovníka. Súčasťou základu dane daňovníka sú preto príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v takom rozsahu, v akom je k tomuto príjmu (výnosu) priraditeľný majetok a riziká, ktoré súvisia s vykonávaním významných funkcií daňovníka. Výška priradeného príjmu sa vypočíta v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

V odseku 7 sa ustanovuje, kedy sa základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnie do základu dane daňovníka (ak nemajú rovnaké zdaňovacie obdobia). Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti bude súčasťou základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bude končiť zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (napr. zdaňovacie obdobie daňovníka je od 1.1.2019 - 31.12.2019, zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je od 1.7.2018 – 30.6.2019, t. j. základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období od 1.1.2019-31.12.2019).

V odseku 8 sa zamedzuje dvojitému zdaneniu. Ak súčasťou základu dane daňovníka bude aj príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, umožní sa daňovníkovi zápočet dane zaplatenej touto zahraničnou kontrolovanou spoločnosoťu v zahraničí, avšak daňovník si bude môcť pri zápočte dane započítať iba časť dane vo výške zodpovedajúcej rozsahu, v akom boli zahrnuté príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do príjmov jej materskej spoločnosti. Zároveň zákon umožňuje odpočet iba v rozsahu podľa § 45 zákona,  t. j. najviac vo výške percentuálneho podielu príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období.

V odseku 9 sa rieši situácia, kedy kontrolovaná zahraničná spoločnosť vypláca daňovníkovi už distribuovaný príjem - podiely na zisku (dividendy), resp. iné príjmy a tieto príjmy sú predmetom dane podľa zákona. Aby sa zamedzilo dvojitému zdaneniu, keďže daňovník zdaňoval príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, umožňuje sa daňovníkovi v zdaňovacom období, v ktorom mu budú vyplatené podiely na zisku (dividendy) odpočítať si od základu dane (nie osobitného základu dane z podielu na zisku) sumu, ktorá už bola zdanená ako príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa § 17h ods. 6. Od základu dane je možné odpočítať iba tú časť príjmu (základu dane) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá  podiely na zisku (dividendy) vypláca. Z tohto dôvodu bude potrebné, aby si daňovník viedol evidenciu príjmov (základov dane) podľa jednotlivých kontrolovaných zahraničných spoločností, pričom základ dane si môže znížiť iba do výšky dosiahnutého príjmu (výnosu) z podielov na zisku (dividend) – strata nie je daňovo akceptovaná.

V odsekoch 10 a 11 sa rieši situácia, kedy daňovník predáva účasť na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (predáva akcie resp. obchodný podiel) alebo prevádza (predáva) podnikateľskú činnosť vykonávanú stálou prevádzkarňou. Ak je takýto príjem predmetom dane podľa zákona (nie je od dane oslobodený), je možné k tomuto príjmu uplatniť daňové výdavky podľa § 19 a zároveň je ešte možné odpočítať aj také príjmy (základy dane), ktoré sa vzťahujú k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, na ktorej účasť (podiel) sa predáva alebo z ktorej sa prevádza podnikateľská činnosť, ktoré boli zahrnuté do základu dane podľa odseku 6, prípadne znížené o sumy už odpočítané podľa odseku 9. Výsledkom v tomto prípade môže byť aj strata, ktorá je daňovo akceptovaná.

 

K bodu 45 -  § 18 ods. 6 písm. a) a d) 

Ide o zosúladenie jednotného a množného čísla v uvedenom ustanovení. Podľa nového návrhu sa uvádza už len jednotné číslo pre posudzovanú kontrolovanú transakciu. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 46 - § 18 ods. 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunom zadefinovania legislatívnej skratky „finančné riaditeľstvo“ v § 13a.

 

K bodu 49 - § 19 ods. 2 písm. h) bod 4 a 5

Zákonom č. 2/2007 Z. z. sa s účinnosťou od 1.4.2017 upravuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa upravuje aj oblasť zastavenia exekučného konania. Exekučný poriadok umožňuje 3 spôsoby zastavenia exekúcie: súdom, exekútorom alebo zo zákona. Z uvedeného dôvodu sa upravuje aj oblasť daňového odpisu pohľadávok v § 19 ods. 2 písm. h) 4. a 5. bode zákona o dani z príjmov. Štvrtý bod sa upravuje v nadväznosti na možnosť zastavenia exekúcie súdom a to na možnosť podľa § 61k ods. 1 písm. a), ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Podľa § 61k ods. 5 sa návrh na zastavenie exekúcie podáva u exekútora, ktorý vyzve oprávneného na vyjadrenie sa. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; v opačnom prípade predloží exekútor návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

Podľa § 61n sa umožňuje zastaviť exekúcia aj exekútorom, na čo nadväzuje aj piaty bod zákona o dani z príjmov. Daňovo bude možné odpísať pohľadávku, ak bola exekúcia zastavená podľa § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) Exekučného poriadku, t. j. ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo bolo konanie zastavené z dôvodu, že nebol zanechaný žiadny majetok resp. len majetok nepatrnej hodnoty.  Rovnako bude možné daňovo odpísať pohľadávku, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora resp. pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

Ak exekútor rozhodne o zastavení exekučného konania z týchto dôvodov je predpoklad, že ani iné pohľadávky voči tomu istému dlžníkovi, ktoré oprávnený má avšak nie je na ne uplatnený exekučný titul nebudú uhradené, preto zákon o dani z príjmov umožňuje uplatniť daňový odpis pohľadávok podľa piateho bodu aj u tých pohľadávok, na ktoré nebolo vedené exekučné konania, ale ktoré eviduje oprávnený voči tomu istému dlžníkovi.

V prípade, ak pôjde o zastavenie exekúcie zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa daňový odpis pri zastavení exekúcie neuplatní. V tomto prípade nastupuje proces konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo konania o určení splátkového kalendára, ktoré umožňuje tvorbu opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ako aj zákonný odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) 2. bod zákona o dani z príjmov.

Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou s odkazom na § 61n písm. a), c) a d) Exekučného poriadku.

 

K bodu 54 - § 20 ods. 22

Navrhovanou úpravou sa umožňuje na základe rozhodnutia daňovníka alternatívna možnosť tvorby daňovo uznanej opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky. Daňovník sa bude môcť rozhodnúť, či daňovo uznanú opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky vo výške 100 % vytvorí v zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako1 080 dní, alebo tak urobí až v zdaňovacom období, v ktorom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní od splatnosti samotného príslušenstva.

 

K bodu 55 - § 21 ods. 2 písm. o)  

Cieľom tejto úpravy je zamedziť situáciám, ktoré môžu vzniknúť medzi závislými osobami, kedy môže dôjsť k uplatneniu toho istého daňového výdavku podľa zákona o dani z príjmov, ako aj podľa právneho predpisu v inom štáte (dvojitý odpočet toho istého výdavku), alebo k uplatneniu daňového výdavku na území SR, ktorý nie je zdaniteľným príjmom zahrnutým do základu dane na území SR alebo na území iného štátu (odpočet bez zahrnutia). Riešením týchto situácií je zamietnutie daňového výdavku za účelom ochrany základu dane na území SR. Uvedené situácie môžu vzniknúť v rámci tuzemských aj zahraničných transakcií. Zákon však osobitne ustanovuje, že ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu sa neuplatní, ak závislou osobou je fyzická osoba, u ktorej by bol dosiahnutý príjem oslobodený od dane podľa § 9. Rovnako sa ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu neuplatní v prípade, ak pôjde o výdavky (náklady) realizované voči subjektom nezaloženým alebo nezriadeným za účelom podnikania, avšak len v prípade, že pôjde o situácie týkajúce sa hlavnej (nezdaňovanej) činnosti týchto subjektov. V prípade odpočtu bez zahrnutia je pre účely uplatnenia daňového výdavku (nákladu) potrebné sledovať, či druhá závislá strana uvedenú platbu zahrnula do zdaniteľných príjmov, aj keď v určitých prípadoch nemusí dôjsť k jej skutočnému zdaneniu, napr. ak daňovník v dôsledku iných odpočítateľných položiek vykáže daňovú stratu; podstatné je však skúmať, či  platba ako taká podliehala zdaneniu a ak áno, v akom rozsahu podliehala zdaneniu (napr.  ak by 50 %  platby bolo od dane oslobodenej, potom iba 50 % podlieha zdaneniu a pod.). Príklad pre dvojitý odpočet k písm. o) prvého bodu – spoločnosť A z krajiny A si založí spoločnosť B v krajine B. Z pohľadu krajiny A je spoločnosť B transparentná, t. j. príjmy aj výdavky spoločnosti B považuje krajina A za príjmy a výdavky spoločnosti A. Krajina B však považuje spoločnosť B za samostatného daňovníka a príjmy a výdavky zdaňuje na úrovni spoločnosti B v krajine B. Ak spoločnosť B uskutoční výdavky, ktoré sú daňovými výdavkami v krajine B, spoločnosť A v krajine A si zahrnutím príjmov a výdavkov zo spoločnosti B rovnako môže uplatniť tú istú platbu ako daňový výdavok. Dochádza tak k dvojitému odpočtu toho istého výdavku – v krajine B ako aj v krajine A. Avšak vzhľadom k tomu, že krajina B aj krajina A zdania dvojitým spôsobom aj príjmy, výsledný nesúlad predstavuje iba rozdiel, o ktorý dvojito odpočítavané výdavky prevyšujú dvojito zahrnuté príjmy (v uvedenom prípade je využitý koncept hybridnej entity).

Príklad pre odpočet bez zahrnutia k písm. o) druhého bodu – finančný nástroj je v krajine A považovaný za dlhový nástroj a platby na jeho základe vyplatené za úroky, ktoré sú daňovým výdavkom znižujúcim základ dane. V krajine B je však tento istý finančný nástroj považovaný za majetkový nástroj a platby na jeho základe plynúce za prijaté dividendy, ktoré nie sú v krajine B predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené. V tomto prípade vzniká odpočet výdavku na strane štátu A avšak platba nie je zdanená v krajine B, t. j. vzniká odpočet bez zahrnutia (v uvedenom prípade je využitý koncept hybridného finančného nástroja). V prípade písm. o) tretieho bodu ide o tzv. importované nesúlady, keď platba - výdavok (náklad) uskutočnený z územia SR je priamo alebo nepriamo použitý na financovanie takej operácie, ktorá spôsobí nesúlad dvojitého odpočtu alebo odpočtu bez zahrnutia; aj takýto výdavok nebude považovaný za daňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. o).

 

K bodu 56 - § 22 ods. 6 písm. f)

Hlavným cieľom opatrenia má byť podpora a obnova existujúcich budov, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť vrátane budov, v ktorých sú umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia. Ide o budovy daňovníkov – držiteľov povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební.

Navrhovanou úpravou sa úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, ktorá je umiestnená na kúpeľnom území, slúži na kúpeľnú starostlivosť a služby súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou (vrátane budov, v ktorých sú umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia) a je súčasťou prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľnej starostlivosti, bude považovať za iný majetok, ak úhrn technického zhodnotenia a opráv v príslušnom zdaňovacom období bude rovný alebo vyšší ako 10 % vstupnej ceny budovy (na ktorej sa technické zhodnotenia a opravy vykonali) stanovenej podľa § 25 ods. 1 a 2. Takýto úhrn technického zhodnotenia a opráv bude odpisovaný samostatne oddelene od budovy a zaradený do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov.

Za iný majetok sa bude považovať aj úhrn hodnoty technického zhodnotenia a opráv vykonaných nájomcom na prenajatej budove kúpeľov na základe predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, ak jednotlivé technické zhodnotenia a opravy vykonané v príslušnom zdaňovacom období nie sú uhradené prenajímateľom nájomcovi.

 

K bodu 57 - § 25 ods. 1 písm. i)

Do vstupných cien dlhodobého hmotného a nehmotného majetku sa dopĺňa reálna hodnota, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode. Táto hodnota je vstupnou cenou majetku na účely odpisovania.

 

K bodu 58 - § 25a písm. g)

Do vstupných cien finančného majetku sa dopĺňa reálna hodnota, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode.

 

K bodu 59 - § 26 ods. 11

Navrhovanou úpravou sa stanovuje, že uplatnenie prerušenia odpisovania a zmeny prerušenia odpisovania hmotného majetku nie je možné uplatniť v rámci vyrubovacieho konania.  To znamená, že ak daňovník v riadnom daňovom priznaní uplatnil prerušenie odpisovania, tak v rámci vyrubovacieho konania nemôže zrušiť prerušenie odpisovania a daňové odpisy dodatočne uplatniť.

 

K bodom 60 až 63 - § 30a ods. 8 až 10 a § 30b ods. 8 až 10

Doterajšie ustanovenia upravujúce dôsledky porušenia podmienok pri uplatňovaní úľavy na dani podľa § 30a alebo 30b sa menia tým spôsobom, že porušenie princípu nezávislého vzťahu nebude mať automaticky za následok zánik priznaného nároku na úľavu na dani. Nové ustanovenie tiež zjednotilo sankcie pri nedodržaní podmienok podľa ods. 3 písm. a), b) a d). Ak daňovník neoprávnene čerpal úľavy na dani, sankcia sa bude odvíjať od závažnosti porušenia. Ak ide len o malé porušenie povinnosti daňovníka, ktoré spôsobí zvýšenie pomernej časti základu dane o menej ako 10 %, nárok na úľavu na dani sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá súvisí s porušením podmienky a o rovnakú sumu sa znižuje aj priznaný objem úľavy. Ak ide o zvýšenie pomernej časti základu o viac ako 10 %, nárok na uplatnenie úľavy na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a o neoprávnene čerpanú úľavu na dani sa znižuje aj objem priznanej úľavy na dani. Ak správca dane pri daňovej kontrole zistí nedodržanie podmienky uvedenej v odseku 3 písm. d), ktoré v úhrne za celé obdobie čerpania úľavy na dani spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci, nárok na úľavu na daní zaniká v plnom rozsahu.

 

K bodu 64 - § 30c ods. 1

Navrhovanou úpravou sa mení výpočet odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, v dôsledku čoho prichádza k zvýšeniu odpočtu. Základnou sumou na odpočet u daňovníka, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, je 100 % zaúčtovaných výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj po úprave podľa ods. 4 a 5. Výdavky (náklady) vynaložené na výskum a vývoj sa v tejto časti odpočtu sledujú na úrovni jednotlivého projektu výskumu a vývoja.

 

K bodu 65 - § 30c ods. 2

V súvislosti so zmenou výpočtu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa umožňuje v zdaňovacom období okrem sumy podľa odseku 1 odpočítať aj 100 % prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v úhrne za všetky projekty výskumu a vývoja. Zároveň sa presne definuje, že prírastok výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa nezisťuje len ako medziročný prírastok, ale prostredníctvom priemerných výdavkov (nákladov) sa zohľadňujú až dve bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobia uplatnenia odpočtu výdavkov na výskum a vývoj. Sumu odpočtu podľa odseku 1 je možné zvýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi

a)            priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období, za ktoré sa odpočet uplatňuje a výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období a

b)           priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

 

K bodom 66, 67, 69 a 70 - § 30c ods. 3 až 10

Jedná sa o legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia so zmenou výpočtu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Zároveň sa v § 30c ods. 10 zjednocuje lehota na podanie dodatočného daňového priznanie s daňovým poriadkom.

 

K bodu 68 - § 30c ods. 5 písm. b)

Medzi výdavky (náklady), ktoré možno zahrnúť do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa navrhuje zaradiť aj výdavky (náklady) na licencie za počítačový program (softvér) využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja (napr. grafické a konštrukčné počítačové programy a pod.). Za výskumno-vývojový počítačový program (softvér) nemožno považovať napr. softvér zahrnutý v tzv. kancelárskych balíkoch.

 

K bodu 71 - § 32 ods. 6 písm. c)

Legislatívno-technické zmeny z dôvodu doplnenia definície daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. d)  prvom bode. 

 

K bodu 74 - § 33 ods. 2

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby si nárok na daňový bonus na dieťa mohol uplatniť aj ten daňovník, ktorý bol náhradným rodičom nezaopatreného dieťaťa, a ktorý je naďalej „náhradným rodičom“ tohto už plnoletého nezaopatreného dieťaťa, ak sa toto dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a zároveň platí, že do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Kvôli spresneniu na účely zákona sa starostlivosťou nahrádzajúcou starostlivosť rodičov rozumie:

-              zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča

-              pestúnska starostlivosť

-              poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa

-              zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe (§ 365 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok)

-              zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

Oprávnenosť nároku na daňový bonus môže daňovník preukázať napr. potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa vystavené tomuto vyživovanému dieťaťu. Nárok na daňový bonus na plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, si môže daňovník prvýkrát uplatniť už za zdaňovacie obdobie 2017.

 

K bodom 80 až 82, 90, 92, 121 a 122, 124 až 126 - § 38 ods. 1 až 3, § 39 ods. 7, § 39 ods. 9 písm. b), § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 50 ods. 6 písm. a) a f) § 50 ods. 7

Navrhovanou úpravou dochádza k vráteniu legislatívneho znenia k postupu použitia podielu zaplatenej dane zamestnancov v súlade s legislatívnou úpravou účinnou do 31.12.2015. K predmetnému návrhu sa pristúpilo po predchádzajúcich konzultáciách so zástupcami mimovládnych neziskových organizácií. Medzi hlavné dôvody predkladaného návrhu patria:

- veľká administratívna záťaž pre zamestnávateľov,

- prenos zodpovednosti za správnosť postupu pri asignácii dane zo zamestnanca na zamestnávateľa,

- značné finančné náklady spojené s úpravou mzdového softvéru zamestnávateľov,

- skrátenie lehoty na rozhodovanie pre asignáciu dane u zamestnanca v príslušnom zdaňovacom období z 30. apríla na 15. februára.

Zamestnávateľovi sa ukladá nová lehota na vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely poukázania podielu zaplatenej dane z dôvodu, aby mal zamestnanec dostatok času na uhradenie daňového nedoplatku, ktorý mu vyplýva z ročného zúčtovania. Ide o prípady, keď zamestnávateľ daňový nedoplatok zamestnancovi nezrazil alebo nemohol zraziť (napr. zamestnanec už u neho nepracuje, resp. nedosahuje zdaniteľný príjem) a potvrdenie o zaplatení dane vystavil a doručil zamestnancovi spolu s dokladom o vykonanom ročnom zúčtovaní v zákonnom avšak nie dostatočnom termíne na to, aby zamestnanec stihol uhradiť daňový nedoplatok na účet správcu dane do 30. apríla.

 

 K bodu 88 - § 38 ods. 11

Navrhuje sa ustanoviť osobitný právny režim realizácie daňovej povinnosti tak, aby sa plnenie tejto povinnosti v rámci zabezpečovania ekonomických záujmov štátu na jednej strane súčasne neohrozovalo alebo nevylučovalo zabezpečovanie ochrany bezpečnostných záujmov štátu na strane druhej. Navrhovaný mechanizmus plnenia daňovej povinnosti zabezpečuje rovnováhu medzi týmito základnými záujmami štátu a ich súbežné plnenie bez toho, aby plnenie jedného z nich ohrozovalo plnenie druhého.

 

K bodom 96 a 97 - § 40 ods. 12 písm. a) a b)

Navrhovaná úprava zákona nadväzuje na znenie zákona č. 563/2003 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) novelizovaného zákonom č. 298/2016 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2017. Správca dane nebude určovať daňový bonus ani zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok tomu zamestnávateľovi, ktorý si nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov hlásenia a správca dane nezačal daňovú kontrolu. Ak zamestnávateľ v lehote určenej správcom dane vo výzve neodstráni nedostatky hlásenia, ktoré majú vplyv na výšku daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie, správca dane vykoná u zamestnávateľa daňovú kontrolu alebo vyrubí v skrátenom vyrubovacom konaní daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňovník vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok. Uvedené sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý si v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus alebo na zamestnaneckú prémiu.

 

K bodu 101 - § 43 ods. 2

Z dôvodu právnej istoty sa  ustanovenie spresňuje v tom smere, že výnimka pre výber zrážkovej dane v prípade stálych prevádzkarni daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou sa vzťahuje na tie stále prevádzkarne, ktoré sú riadne registrované podľa § 49a ods. 5 zákona.

 

 

K bodu 104 - § 43 ods. 6 písm. b)

Doplnené v zmysle úpravy § 16 ods. 1 písm. e) desiateho bodu.

 

K  bodu 105 - § 43 ods. 10

Z dôvodu právnej istoty sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa nepovažuje len pripísanie platby na bankový účet daňovníka, ale aj situácia, v ktorej je priama platba nahradená vzájomným započítam pohľadávok a záväzkov medzi dotknutými osobami alebo situácia, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne priradí náklady stálej prevádzkarni, ktoré sú uhradené zriaďovateľom v inom štáte. Toto zohľadňuje aj medzinárodnú prax v kontexte medzinárodných zmlúv – článok 7 ods. 3 väčšiny zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a tiež články 11 ods. 5 a 12 ods. 5 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

 

K bodom 106 a 108 - § 43 ods. 13 a ods. 15

Navrhovanou úpravou dochádza k zjednoteniu lehoty na odvedenie dane vyberanej zrážkou ako aj na predloženie oznámenia o zrazení a odvedení dane spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzickej alebo právnickej osoby, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy s daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými na podnikanie. Dochádza k posunutiu lehoty z 15 dní na koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli príjmy podliehajúce dani vyberanej zrážkou poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.

 

K bodom 107 - § 43 ods. 14

V návrhu úpravy zákona sa spresňuje spôsob, akým bude platiteľ dane oznamovať uzavretie písomnej dohody s daňovníkom o nezrazení dane podľa § 43 ods. 14 zákona. Zároveň zákon stanovuje údaje, ktoré budú súčasťou uvedeného oznámenia.

 

K bodom 109 až 112 - § 43 ods. 17 až 19 a 23

Navrhovanými úpravami dochádza k posunom zákonom určených lehôt pre oznamovacie povinnosti uvedených daňovníkov a zároveň aj k posunutiu lehoty pre odvedenie dane vyberanej zrážkou v zákonom určenom prípade.

 

K bodu 115 - § 45 ods. 1

Navrhovanou úpravou sa spresňuje možnosť využitia metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v prípade príjmov dosiahnutých formou podielov na zisku a príjmov z kapitálového majetku.

 

K bodu 116 - § 45 ods. 5

Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty v prípade zamedzenia dvojitého zdanenia podľa § 45 zákona, daňovníci budú mať k dispozícií podrobnejšie postupy k uplatňovaniu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

 

K bodu 117 - § 49 ods. 3 písm. a) a b)

Navrhovaným ustanovením sa zavádza jednotné tlačivo pre oznámenie predĺženia lehoty na podanie daňového priznania o 3, resp. 6 mesiacov. Z dôvodu lepšej a rýchlejšej spracovateľnosti správcom dane a zjednodušenia formy oznamovania pre daňovníkov  sa navrhuje aby tlačivo určilo a na svojom webovom sídle zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR.

 

K bodu 120 - § 49a ods. 8

Legislatívno-technická zmena z dôvodu zabezpečenia právnej istoty.

 

K bodu 123 - § 50 ods. 6 úvodná veta

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 127 - § 50 ods. 11

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa nová možnosť použitia finančných prostriedkov získaných z podielu zaplatenej dane pre nadácie v zákonom stanovenej výške 25% z prijatého podielu, ktoré môže vložiť do nadačného imania nadácie.

 

K bodu 131 – § 52zl

K odseku 1 - Ustanovenia § 2 písm. n), o), r),  ac) až af), § 17 ods. 40, § 21 ods. 2 písm. o)           a § 30c sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2018.

K odseku 2 - Prechodné ustanovenie umožňuje ustanovenia súvisiace s procesom oddlženia u fyzickej osoby v zákone použiť už pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2017. Úprava spresňujúca možnosť použitia metód na zamedzenie dvojitého zdanenia pri príjmoch formou podielu zaplatenej dane a príjmov z kapitálového majetku sa vzťahuje už na daňové priznanie podávané po 31. decembri 2017.

K odseku 3 - Ustanovenie § 8 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na príjmy z predaja majetku nadobudnutého do 31. decembra 2017.

K odseku 4 - Ustanovenia týkajúce sa zavedenia daňového bonusu na zaplatené úroky sa prvýkrát použijú na zmluvy o úvere na bývanie, ktoré budú uzatvorené po 31. decembri 2017.

K odseku 5 - V navrhovanej úprave zákona sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté  držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávacie účely, ktoré definuje zákon o liekoch, v plnej výške. Oslobodenie nepeňažného plnenia formou poskytnutej stravy sa použije už pri poskytnutej strave na vzdelávacích podujatiach konaných v roku 2017, z ktorých mala byť  daň vyberaná zrážkou po 31. decembri 2017 prostredníctvom oznámenia podľa § 43 ods. 17 zákona podávaného do 31. januára 2018, t.j. poskytnutá strava sa nebude uvádzať ako súčasť nepeňažných plnení oznamovaných správcovi dane ani od držiteľa a ani od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

K odsekom 7 a 8 - Ustanovuje sa, že oslobodenie podľa § 13a § 13b sa bude vzťahovať na daňovníka, ktorému od 1. januára 2018 plynie príjem vo forme licenčných poplatkov z vymedzených druhov nehmotných aktív alebo príjem z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe boli tieto nehmotné aktíva využité. Osobitne sa umožňuje využiť oslobodenie podľa § 13a § 13b aj na tie nehmotné aktíva, ktoré boli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona prevedené daňovníkom na inú osobu a následne po nadobudnutí účinnosti tohto zákona prevedené touto inou osobou naspäť na daňovníka. 

K odseku 11 - Ustanovenia § 17c ods. 3 písm. a) a ods. 11 a § 17e ods. 14 sa po prvýkrát použijú pri výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018. 

K odseku 12 - Ustanovenia § 17f § 17g, § 25 ods. 1 písm. i) a § 25a písm. g)  o zdanení pri odchode v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije po prvýkrát na presuny majetku, činnosti alebo zmenu daňovej rezidencie uskutočnené v zdaňovacom období začínajúcom najskôr  1. januára 2018.

K odseku 13 – Hodnota úhrnu technického zhodnotenia a opráv odpisovaná samostatne ako iný majetok sa použije prvýkrát na technické zhodnotenie a opravy vykonané a zaradené do užívania po 31. decembri 2017.

K odseku 14 –  Ustanovenia § 30a ods. 8,  § 30b ods. 8,  § 30a ods. 9 a § 30b ods. 9 v znení účinnom po 31.decembri 2017 sa po prvýkrát použijú na daňové kontroly ukončené po 1. januári 2018.

 

§ 52zm

Ustanovenie § 17h o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr  1. januára 2019.

 

K bodu 132 – príloha č. 1

Navrhovaná úprava nadväzuje na zavedenie možnosti posúdenia úhrnu hodnoty technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách kúpeľov ako iného majetku v § 22 ods. 6 písm. f) zákona. Úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách kúpeľov bude zaradený do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov.

 

K bodu 133 – príloha č. 2

Do prílohy č. 2 sa dopĺňa Smernica Rady (EÚ) 2016/1164  z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

 

K Čl. II

Zmena daňového poriadku je vyvolaná zavedením novej formy oslobodenia pre komerčné využívanie nehmotných aktív. Nakoľko Finančnému riaditeľstvu sa v zákone o dani z príjmov ukladá povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie tohto druhu, bolo potrebné vykonať nadväzujúcu úpravu aj v daňovom poriadku v ustanovení, ktoré sa týka zverejňovania zoznamov.

 

K Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2018 okrem čl. I bodu 44 § 17h a bodu 131 § 52zm, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.

 

Schválené vládou SR dňa 16. augusta 2017.

 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Peter Kažimír, v.r.

minister financií Slovenskej republiky