DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 571 zo dňa 14. decembra 2016, ktorým vláda schválila Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Novela zákona o dani z pridanej hodnoty je orientovaná na oblasti, v ktorých aplikačná prax ukazuje potrebu upraviť existujúce pravidlá uplatňovania dane z pridanej hodnoty a ktoré je potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
V návrhu zákona sa v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ mení úprava zdaňovania prirážky pri poskytovaní služieb cestovného ruchu. Podľa súčasnej právnej úpravy zákona o dani z pridanej hodnoty sa osobitná úprava zdaňovania prirážky môže uplatňovať len v prípade, ak je príjemcom služieb cestovného ruchu konečný spotrebiteľ - cestujúci. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ osobitnú úpravu zdaňovania prirážky musia členské štáty uplatňovať na každý predaj služieb cestovného ruchu bez ohľadu na to, kto je príjemcom týchto služieb. Navrhovaná právna úprava tak rozširuje uplatňovanie osobitnej úpravy aj na prípady, keď príjemcom služieb cestovného ruchu je podnikateľ, ktorý kupuje balík služieb cestovného ruchu na účely svojho podnikania, či už na účely jeho ďalšieho predaja alebo na účely pracovnej cesty.
Finančná správa v súčasnosti akceptuje, ak poskytovateľ služieb cestovného ruchu uplatňuje postup podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ a nie podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Takže v praxi sa uplatňujú dva prístupy, a preto je žiaduce odstrániť možnosť dvojakého postupu pri predaji služieb cestovného ruchu a stanoviť jasné pravidlá.
Ďalej účelom návrhu zákona je odstránenie aplikačných problémov plynúcich z nedostatočnej alebo chýbajúcej právnej úpravy ako napríklad zmena podmienky pri uplatňovaní trojstranného obchodu, vyriešenie vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky v rámci uplatňovania osobitnej úpravy vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby, rozšírenie povinnosti úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia na všetky stavby, zavedenie povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH, podávať súhrnné výkazy, ak sa tieto osoby zúčastňujú na trojstrannom obchode.
Návrh zákona v súlade so smernicou 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty bezodplatné dodanie tovaru formou daru z dôvodu jeho následného vývozu do tretích štátov prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako súčasť humanitárnej a dobročinnej činnosti.
Zámerom návrhu zákona je taktiež umožniť vyhotovenie súhrnnej faktúry aj v prípadoch, ak príjemca je zahraničnou zdaniteľnou osobou. Úprava prispeje k zníženiu administratívnej záťaže platiteľov dane. Platný zákon o dani z pridanej hodnoty umožňuje vyhotovenie súhrnnej faktúry za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov, len ak príjemca plnenia je tuzemskou zdaniteľnou osobou.
Na základe článku 204 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhuje umožniť zahraničným osobám, aby si zvolili daňového zástupcu vo veci nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v tuzemsku na účely jeho dodania z tuzemska do iných štátov. Daňového zástupcu si môžu zvoliť tie zahraničné osoby, ktoré budú tieto obchody uskutočňovať výlučne prostredníctvom elektronického komunikačného rozhrania.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2018.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1 a 3 (§ 4c ods. 1 písm. d/, § 4c ods. 4)
Povinnosť zložiť zábezpeku na daň sa rozširuje aj na prípady, ak je žiadateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň nedoplatok na DPH 1 000 eur a viac alebo ktorej bola zrušená registrácia pre DPH z dôvodu opakovaného porušovania povinností administratívnej povahy (nepodávanie daňových priznaní alebo kontrolného výkazu), opakovaného neplatenia vlastnej daňovej povinnosti, opakovanej nezastihnuteľnosti príp. z dôvodu opakovaného porušovania povinností pri vykonávaní daňovej kontroly.
K bodu 2 (§ 4c ods. 2)
V navrhovanom znení sa rieši situácia, keď bolo vydané rozhodnutie o zastavení registračného konania, pričom už bolo vydané rozhodnutie o zložení zábezpeky. Keďže vydané rozhodnutie o zložení zábezpeky stráca opodstatnenosť, navrhuje sa, aby daňový úrad zrušil rozhodnutie o zložení zábezpeky z úradnej moci a v prípade, ak na základe tohto rozhodnutia subjekt už zaplatil zábezpeku, túto zábezpeku mu vrátil.
K bodu 4 (§ 4c nový ods. 6)
Návrh reaguje na prípady, ktoré môžu v praxi nastať, aj keď veľmi ojedinele. Ide o prípad, keď žiadateľ bol povinný zložiť zábezpeku na DPH a túto povinnosť si včas nesplnil. Keďže nezloženie zábezpeky nemá vplyv na registráciu za platiteľa dane, daňový úrad túto osobu zaregistruje a zábezpeku na DPH vymáha. Ak dôjde k situácii, že v rámci tohto procesu je zrušená registrácia, stráca vymáhanie zábezpeky alebo jej časti opodstatnenie, a preto sa navrhuje, aby takéto rozhodnutie o zložení zábezpeky daňový úrad zrušil z úradnej moci. Ďalej sa navrhuje, aby v prípade, ak platiteľ dane už časť zábezpeky uhradil, daňový úrad túto časť zábezpeky vrátil za predpokladu, že táto čiastka nebola použitá na úhradu nedoplatkov.
K bodom 5 a 6 (§ 4c ods. 7)
Po uplynutí 12 mesiacov je správca dane povinný vrátiť platiteľovi dane zábezpeku alebo jej časť, ktorá v rámci tohto obdobia nebola použitá na úhradu daňových nedoplatkov na DPH. Súčasne platný zákon však nerieši vrátenie zábezpeky v situácii, keď v rámci obdobia 12 mesiacov od zloženia zábezpeky dôjde k zrušeniu registrácie pre DPH, t. j. odpadne dôvod na ponechanie peňažnej zábezpeky v štátnom rozpočte. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť ustanovenie, ktorým sa stanovuje povinnosť daňovému úradu vrátiť bezodkladne zábezpeku alebo jej ostávajúcu časť v prípade, ak je fyzickej alebo právnickej osobe zrušená registrácia za platiteľa DPH. Vrátenie zábezpeky alebo jej ostávajúcej časti sa nebude týkať prípadu, keď ku zrušeniu registrácie dôjde z dôvodu zániku právnickej osoby bez likvidácie, t. j. keď právny nástupca je alebo sa stáva platiteľom dane.
K bodu 7 (§ 4c ods. 9)
Ide o technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie § 4c ods. 1 písm. d).
K bodu 8 (§ 5 ods. 1 písm. d/)
V určitých prípadoch, ktoré sú vymenované v § 5 ods. 1 písm. a) až f) zákona o DPH, sa zahraničná osoba nemusí registrovať pre DPH aj napriek tomu, že v tuzemsku uskutoční zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom DPH v Slovenskej republike. Z dôvodu navrhovaného zavedenia právnej úpravy v § 69aa, ktorá umožní zahraničnej osobe, aby sa na účely nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a na účely jeho dodania do iného členského štátu dala zastupovať daňovým zástupcom, sa dopĺňa ustanovenie § 5 ods. 1 písm. d) zákona o DPH, podľa ktorého zahraničná osoba nebude povinná požiadať o registráciu pre DPH, ak si zvolí daňového zástupcu podľa navrhovaného § 69aa zákona o DPH. Pokiaľ zahraničná osoba nad rámec daňového zastúpenia uskutoční zdaniteľný obchod v tuzemsku, pri ktorom bude osobou povinnou platiť DPH v tuzemsku, musí sa registrovať pre DPH v tuzemsku.
K bodom 9 a 15 (§ 17 ods. 4 písm. c/ a § 45 ods. 1 písm. c/)
Jednou z podmienok pre uplatnenie trojstranného obchodu podľa súčasného znenia zákona je podmienka, že prvý odberateľ nesmie byť v členskom štáte druhého odberateľa registrovaný pre DPH. Takto ustanovenú podmienku trojstranného obchodu uplatňuje viacero členských štátov EÚ. Avšak článok 141 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty túto podmienku formuluje tak, že prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa, t. j. nemôže mať sídlo a ani prevádzkareň v členskom štáte druhého odberateľa. Navrhuje sa zosúladenie zákona s formuláciou podľa čl. 141 smernice o DPH.
K bodom 10, 11, 12 a 50 (§ 21 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 3 a 4, § 85kf ods. 1)
Navrhuje sa zosúladiť vznik daňovej povinnosti pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla s článkom 70 a 71 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Deň vzniku daňovej povinnosti sa tak mení a daňová povinnosť vznikne už dňom prepustenia tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla. V nadväznosti na uvedenú zmenu sa upravuje aj odsek 4.
Podľa prechodného ustanovenia daňová povinnosť, pokiaľ ide o tovar dovezený pred 1. januárom 2018 a prepustený do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, vznikne dňom ukončenia colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla (uplatní sa podľa znenia účinného do konca roka 2017).
Z dôvodu navrhovanej zmeny vzniku daňovej povinnosti pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, sa určuje osobitne lehota pre splatnosť vyrubenej dane pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.
K bodu 13 (§ 21 ods. 5)
Navrhuje sa z dôvodu právnej istoty doplniť ustanovenie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na úroky za oneskorenú úhradu DPH pri dovoze tovaru sa vzťahujú colné predpisy.
K bodu 14 (§ 38 ods. 1)
Podľa § 38 ods. 1 prvá veta zákona o DPH je platiteľ dane povinný uplatniť oslobodenie od dane na dodanie novej stavby alebo jej časti a pozemku, na ktorom tieto stavby stoja. To isté ustanovenie (druhá veta) poskytuje platiteľovi dane (dodávateľovi) právo voľby, aby namiesto oslobodenia od dane boli uvedené nehnuteľnosti (stavby dodané po 5 rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo časti stavby) zdanené DPH.
Podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH, ak sa dodávateľ rozhodne zdaniť nehnuteľnosť, ktorá má byť v zásade oslobodená od DPH, je osobou povinnou platiť DPH kupujúci (nadobúdateľ), pokiaľ má postavenie platiteľa dane. Z dôvodu, aby platiteľ dane, ktorý je nadobúdateľom nehnuteľnosti s istotou vedel, že je osobou povinnou platiť DPH na základe prenesenia daňovej povinnosti, navrhuje sa doplniť do ustanovenia povinnosť pre dodávateľa písomne informovať nadobúdateľa o tom, že sa rozhodol dodanie nehnuteľnosti zdaniť a túto povinnosť musí splniť v lehote na vyhotovenie faktúry.
K bodu 16 (§ 47 ods. 13)
V súlade s článkom 146 písm. c) smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhuje doplniť ustanovenie, na základe ktorého bude bezodplatné dodanie tovaru formou daru poskytnutého na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky oslobodené od dane. Dodanie je oslobodené od dane z dôvodu jeho následného vývozu do tretích štátov ako súčasť humanitárnej a dobročinnej činnosti.
Za účelom kontroly zákon ukladá Ministerstvu vnútra SR povinnosť predkladať po skončení každého kalendárneho roka zoznam darovacích zmlúv, na základe ktorých platiteľ dane bezodplatne dodal (daroval) Ministerstvu vnútra SR tovar, a colné vyhlásenia o vývoze tovaru za príslušný kalendárny rok, ktoré sa týkajú tovaru darovaného platiteľmi dane na účely jeho vývozu.
K bodu 17 (§ 48b ods. 1)
Navrhuje sa dať do súladu ustanovenie o zabezpečení DPH pri dovoze tovaru, ktorý je oslobodený od DPH z dôvodu jeho pokračujúceho dodania do iného členského štátu (§ 48 ods. 3 zákona o DPH), s ustanoveniami Colného zákona (§ 54 a 55 Colného zákona), ktorý vymedzuje jednotlivé možnosti zloženia zábezpeky na clo príp. na iné platby pri dovoze tovaru.
K bodom 18 a 19 (§ 48b ods. 3, 4 a 5)
Ide o spresnenie ustanovení v nadväznosti na ustanovenie § 48 ods. 3 zákona o DPH.
K bodom 20, 21 a 50 (§ 54 ods. 2 písm. b/ a § 54 ods. 2 písm. c/, § 85kf ods. 2)
Prax ukázala, že aj inžinierske stavby, resp. stavby iné ako budovy, môžu podliehať zmene ich použitia na oslobodené činnosti zo zdaňovaných činností a naopak, príp. sa môže meniť rozsah ich použitia na zdaňované činnosti a súčasne na činnosti oslobodené od dane. Z tohto dôvodu sa vymedzenie investičného majetku navrhuje rozšíriť na všetky stavby. Ak dôjde k zmene použitia stavby v rámci 20 - ročného obdobia stanoveného na úpravu odpočítanej dane, platiteľ dane bude povinný upraviť odpočítanú DPH, a to pri každom druhu stavby. Podľa prechodného ustanovenia sa úprava odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH pri stavbe inej ako budova bude vzťahovať len na tú stavbu, pri ktorej si platiteľ dane odpočítal DPH po 31. decembri 2017.
K bodu 22
Doplnením ustanovenia § 55a ods. 2 písm. c) bod 4 sa umožňuje zahraničnej osobe usadenej v inom členskom štáte, aby požiadala o vrátenie dane formou refundácie DPH, aj keď bude za obdobie, za ktoré žiada vrátiť DPH z kúpy tovarov a služieb v tuzemsku, uskutočňovať zdaniteľné obchody v tuzemsku v rozsahu, na ktoré si môže zvoliť daňového zástupcu podľa § 69aa zákona o DPH.
Rovnako sa navrhuje doplniť ustanovenie § 56 ods. 2 písm. c) 4. bod zákona o DPH, ktorý upravuje refundáciu DPH pre zahraničné osoby usadené v treťom štáte.
K bodu 23
Ide o technicko – legislatívnu úpravu bez vecnej zmeny.
K bodom 24 a 25 (§ 55b ods. 7 a § 58 ods. 2)
Vypustením ustanovenia § 10 ods. 3 daňového poriadku, ktorý zakazoval zastupovanie viacerých osôb pred jedným správcom dane, sa ustanovenie § 55b odsek 7 a ustanovenie § 58 ods. 2 posledná veta zákona o DPH stali bezpredmetné, a preto sa navrhuje ich vypustenie.
K bodu 26 (§ 63 ods. 1)
Ustanovenie rozširuje nárok na vrátenie DPH pre ozbrojené sily iného štátu NATO a Partnerstva za mier v súlade s článkom 151 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.
K bodom 27 až 32 (§ 65 ods. 1, 3, 4, 8 a 9)
Ustanovenia týkajúce sa osobitnej úpravy zdaňovania služieb cestovného ruchu bolo potrebné zmeniť v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Európska komisia podala žalobu na Súdny dvor EÚ na 8 členských štátov EÚ za porušenie čl. 306 až 310 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktoré ustanovujú pravidlá osobitného režimu zdaňovania prirážky cestovnými kanceláriami alebo cestovnými agentúrami. Európska komisia považovala za neprípustné, aby platiteľ dane, ktorý predáva zájazd inému podnikateľovi na účely jeho ďalšieho predaja uplatňoval osobitný režim zdaňovania prirážky. Súdny dvor EÚ žalobu EK zamietol a potvrdil, že žalované členské štáty uplatňujú osobitnú úpravu zdaňovania prirážky v súlade s článkami 306 až 310 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (rozsudok Súdneho dvora EÚ C - 269/11).
Na základe uvedeného rozsudku sa právna úprava zdaňovania služieb cestovného ruchu navrhuje v odseku 1 zmeniť tak, že povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu sa bude vzťahovať na všetky predaje balíkov cestovných služieb cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami, ktoré tieto balíky predávajú vo svojom mene. V nadväznosti na zmenu ustanovenia odseku 1 sa vypúšťa v § 65 odsek 10, čo bude v praxi znamenať, že platiteľ dane (cestovná kancelária, cestovná agentúra) nebude môcť zdaňovať jednotlivé služby cestovného ruchu a kupujúci, platiteľ dane, si nebude môcť uplatniť z týchto služieb odpočítanie dane.
Ustanovenie odseku 3 sa navrhuje zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor v prípade C-291/03 (Mytravel plc.) rozhodol, že čl. 26 šiestej smernice (články 306 až 310 smernice 2006/112/ES) sa má vykladať v tom zmysle, že cestovná kancelária alebo usporiadateľ zájazdov, ktorý za zaplatenie ceny za balík služieb poskytuje jednak služby poskytnuté tretími osobami a jednak vlastné služby, v zásade musí oddeliť časť balíka služieb predstavujúcu jeho vlastné služby. Cestovná kancelária (platiteľ dane) do základu dane pre výpočet prirážky nezahrnie vlastné služby, ale tieto zdaní osobitne bežným režimom.
K bodom 33 a 35 (§ 68d ods. 4 a § 68d ods. 5)
S účinnosťou od 1.1.2016 bola v § 68d zákona o DPH zavedená osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby. Postúpenie peňažnej pohľadávky platiteľom dane, ktorý používa túto osobitnú úpravu, môže mať nepriaznivý dopad jednak na podnikateľov (odberateľov), ale aj na príjmy štátu, a preto sa v rámci tohto osobitného režimu navrhuje ustanoviť osobitne vznik daňovej povinnosti pre prípad, ak platiteľ dane (ktorý používa osobitnú úpravu) postúpi pohľadávku. V takýchto prípadoch platiteľovi dane vznikne daňová povinnosť dňom postúpenia pohľadávky a základom dane bude cena bez dane požadovaná za dodaný tovar alebo službu od príjemcu plnenia. Týmto dňom vznikne odberateľovi právo na odpočítanie dane. Pokiaľ pôjde o odberateľa, ktorý používa bežný režim, nebude právo na odpočítanie dane viazané na výšku zaplatenej sumy. Táto úprava týkajúca sa postúpenia pohľadávky predstavuje výnimku zo systému uplatňovania dane na základe prijatia platby.
V § 68d odsek 5 sa navrhuje doplnenie vzniku práva na odpočítanie dane v prípade, ak je odberateľ platiteľom dane, ktorý používa osobitnú úpravu a za dodaný tovar alebo službu nezaplatí dodávateľovi, ale na základe postúpenej pohľadávky zaplatí inej osobe (postupníkovi). Právo na odpočítanie dane vznikne odberateľovi dňom zaplatenia postupníkovi, a to v rozsahu zaplatenej sumy.
K bodom 34 a 44 (§ 68d ods. 4, § 78a ods. 6 a § 74 ods. 3 písm. c/)
Ide o technickú úpravu v nadväznosti na nahradenie diaľničných známok v papierovej podobe elektronickými diaľničnými známkami.
K bodu 36 (§ 69 ods. 12 písm. f/ a g/)
Od 1.1.2014 sa v zákone o DPH zaviedlo prenesenie daňovej povinnosti na poľnohospodárske plodiny, ktoré patria do kapitoly 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, a na kovy ako oceľ a železo a polotovary z kovov, ktoré patria do kapitoly 72 a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka. Podľa súčasne platnej právnej úpravy sa pri uvedených tovaroch prenos daňovej povinnosti na príjemcu (platiteľa dane) uplatní len vtedy, ak je základ dane (cena bez DPH) za dodanie tovarov uvedený na faktúre 5 000 eur a viac. Na základe praktických problémov v súvislosti s týmto limitom, sa navrhuje zrušenie obmedzenia prenesenia daňovej povinnosti a prenesenie daňovej povinnosti sa bude vzťahovať na všetky dodania uvedených komodít.
K bodu 37 (§ 69 ods. 14 písm. b/)
Navrhuje sa v ustanovení § 69 ods. 14 zákona o DPH vypustiť znenie pod písmenom b), ktoré ustanovuje jednu zo zákonných domnienok pre ručenie odberateľa za DPH z predchádzajúceho stupňa. Dôvodom pre vypustenie tohto ustanovenia je najmä to, že v praxi platitelia dane (odberatelia) z obavy ručenia za DPH z predchádzajúceho stupňa, platili čiastku DPH na osobný daňový účet dodávateľa. Takto rozdeľovali platenie protihodnoty za dodanie tovaru a služby, a na podnikateľský účet dodávateľa platili cenu (odmenu) za dodanie okrem čiastky DPH a na jeho osobný daňový účet (správcovi dane) platili čiastku DPH. Takéto rozdelenie platby za dodanie tovaru alebo služby by bolo potrebné osobitne v zákone o DPH upraviť (aj napriek tomu, že takýto postup bol daňovou správou akceptovaný), avšak z dôvodu nepatrného využitia inštitútu ručenia na základe zákonnej domnienky uvedenej v písmene b), sa navrhuje vypustiť predmetné ustanovenie.
K bodu 38 (§ 69aa)
Podľa v súčasnosti platného zákona o DPH sa zahraničná osoba môže dať zastúpiť daňovým zástupcom len vo veci uplatnenia oslobodenia od dane pri dovoze tovaru podľa § 48 ods. 3.
Navrhuje sa na základe článku 204 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zaviesť možnosť osobitného daňového zastúpenia pre zahraničnú osobu aj pre prípad, ak zahraničná osoba nadobúda tovar v tuzemsku z iného členského štátu a tento tovar nadobúda na účely jeho dodania do iného členského štátu s oslobodením od DPH podľa § 43 alebo na účely jeho vývozu s oslobodením od DPH podľa § 47 alebo na účely jeho dodania formou zásielkového predaja, avšak len ak je miestom dodania pri tomto zásielkovom predaji iný členský štát. To znamená, že podmienkou tohto daňového zastúpenia je, že zastúpená zahraničná osoba nie je povinná platiť splatnú DPH v tuzemsku. Ďalšou podmienkou je, že zahraničná osoba, ktorá si zvolí daňového zástupcu, nemôže byť registrovaná ako platiteľ DPH podľa § 5 príp. podľa § 6 zákona o DPH. Pokiaľ zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom plánuje dodať tovar v tuzemsku, z dodania ktorého má byť DPH ním platená v tuzemsku (napr. zahraničná osoba dodá tovar nezdaniteľnej osobe v tuzemsku), musí odvolať plnomocenstvo udelené daňovému zástupcovi a musí sa registrovať pre DPH ako platiteľ dane.
Daňový zástupca môže zastupovať viaceré zahraničné osoby. Je povinný podávať za zastúpené zahraničné osoby jedno daňové priznanie, jeden kontrolný výkaz a jeden súhrnný výkaz. Možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok ( podľa § 80 ods. 2) sa na prípady daňového zastupovania nevzťahuje. Súhrnný výkaz je daňový zástupca povinný podávať za obdobie kalendárneho mesiaca, pokiaľ zahraničná/é osoba/y uskutoční dodanie tovarov do iného členského štátu s oslobodením od DPH podľa § 43 zákona o DPH.
K bodu 39 (§ 70 ods. 2)
Na účely kontroly zákon ukladá platiteľom dane, aby bezodplatne dodané tovary na účely humanitárnej a dobročinnej pomoci podľa § 47 ods. 13 zákona o DPH uvádzali osobitne vo svojich záznamoch.
K bodu 40 (§ 70 ods. 7)
Navrhuje sa, aby údaje o kúpe ojazdených motorových vozidiel z iného členského štátu, uvádzal platiteľ dane na štandardizovanom tlačive, ktorého vzor bude zverejnený na portáli Finančnej správy SR.
K bodu 41 až 43 (§ 72 ods. 3, § 74 ods. 1 písm. j/ a písm. o/)
Ustanovenia týkajúce sa fakturačných povinností sa spresňujú a dopĺňajú v súvislosti so zavedením daňového zástupcu v § 69aa.
K bodu 45 (§ 75 ods. 2)
Platný zákon o DPH umožňuje vyhotovenie súhrnnej faktúry za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov, čo predstavuje administratívne zjednodušenie pre platiteľov dane. Toto zjednodušenie je však limitované len na prípady, ak príjemca plnenia je zdaniteľná osoba usadená v tuzemsku. Zámerom zmeny tohto ustanovenia je umožniť vyhotovenie takejto súhrnnej faktúry aj v prípadoch, ak príjemca je zahraničná zdaniteľná osoba. Takáto úprava prispeje k zníženiu administratívnej záťaže platiteľov dane.
K bodu 46 (§ 79a ods. 2)
Ide o spresnenie ustanovenia.
K bodom 47 a 50 (§ 80 ods. 3 a § 85kf ods. 3)
Navrhuje sa, aby osoby registrované pre daň podľa § 7 a 7a zákona o DPH, ktoré sa zúčastnia na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ, boli povinné podávať súhrnný výkaz, pričom obdobie, za ktoré budú podávať súhrnný výkaz, sa ustanovuje rovnako ako u platiteľov dane, ktorí dodávajú tovar do iných členských štátov resp., ktorí sa zúčastňujú na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ.
K bodu 48 (§ 81 ods. 2)
Ustanovenie odseku 2 sa zosúlaďuje so znením odseku 4 písm. b) bodu 1. Touto zmenou sa taktiež má zabrániť zrušeniu registrácie len z dôvodu, že zdaniteľná osoba skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane. Ak táto osoba bude vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane v inom členskom štáte, nestráca status zdaniteľnej osoby.
K bodu 49 (§ 81 ods. 9)
Navrhuje sa, aby za posledné zdaňovacie obdobie platiteľ dane odviedol DPH, ktorú si odpočítal z titulu zaplatenia za tovar alebo službu pred ich dodaním (vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH). Ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia platiteľovi dane tovar alebo služba neboli dodané, nie je splnená vecná podmienka na odpočítanie dane, ktorou je použitie tovaru alebo služby na uskutočňovanie zdaňovaných činností. Povinnosť vrátenia DPH sa nevzťahuje na prípady, ak platiteľ dane zaniká bez likvidácie a právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom dane.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 20. septembra 2017.
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v. r.
minister financií Slovenskej republiky