2/2017 Z. z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA k novele Exekučného poriadku 2/2017 Z. z.

Spoločná správa výborov NR SR

Pozmeňujúce návrhy:

- Jana Laššáková

- Peter Pčolinský

 

A. Všeobecná časť

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2016. 

Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Posilnenie úlohy štátu a ochrany verejného záujmu – Spravodlivosť, súdnictvo, a pripraviť komplexnú právnu úpravu exekučných konaní s cieľom zefektívniť vymáhanie pohľadávok pre veriteľov a zároveň poskytnúť primeranú ochranu základným právam dlžníka a na ten účel ustanoviť jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie a zaviesť procesné pravidlá umožňujúce rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov.

V čl. I sa navrhuje novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Jedným z kľúčových bodov pripravovaného návrhu zákona je zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike, ktorý bude mať výlučnú kauzálnu príslušnosť na vybavovanie exekučnej agendy a ktorým sa stane Okresný súd Banská Bystrica. Tento súd bude so súdnym exekútorom v kontexte zákona o e-Governmente komunikovať výhradne elektronicky, vrátane elektronického doručovania súdnych rozhodnutí a všetkých písomností súdu.

V porovnaní so súčasným právnym stavom, kedy si súdneho exekútora pre výkon exekúcie vyberá oprávnený, predstavuje zásadnú zmenu zavedenie náhodného výberu súdneho exekútora pre každé exekučné konanie. Táto zmena predstavuje významný krok k posilneniu nezávislosti súdneho exekútora a pretrhnutiu väzieb medzi oprávneným a súdnym exekútorom, čo zároveň umožnilo zveriť súdnemu exekútorovi v priebehu exekučného konania rozhodovanie o niektorých vybraných otázkach bez potreby ingerencie exekučného súdu. Náhodný výber exekútorov bude založený na územnom (teritoriálnom) princípe, ktorý má už v súčasnosti nepopierateľný význam napríklad v procese ustanovovania exekútorov do funkcie (výberové konania, menovanie exekútorov). Náhodný výber sa uskutoční zo zoznamu exekútorov sídliacich v príslušnom územnom obvode, ktorým bude územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto pobytu alebo sídlo povinného, pričom tento náhodný výber sa bude uskutočňovať súčasne princípom „ratione causae“, ktorý má súvis s charakterom samotnej exekučnej veci. Jednotlivé exekučné veci sa teda budú exekútorovi prideľovať rovnomerne, s prihliadnutím na výšku a povahu vymáhaných nárokov. V záujme zabezpečiť riadny výkon exekúcií v systéme, kedy bude prísne nastavená možnosť zmeny súdneho exekútora, prekladateľ ustanovuje ako predpoklad zaradenia súdneho exekútora do systému náhodného výberu čestné vyhlásenie súdneho exekútora, že spĺňa personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon svojej činnosti a podá vyhlásenie, že voči oprávneným v exekučných konaniach, v ktorých mu bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie pred účinnosťou novej právnej úpravy, má riadne splnené povinnosti poukázať peňažné prostriedky. Ak sa preukáže, že exekútor uvedené podmienky pre výkon funkcie nespĺňa, následkom bude odvolanie súdneho exekútora z výkonu funkcie.

Jedinú výnimku z režimu náhodného prideľovania vecí predstavuje prípad, kedy je podaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, proti ktorému je vedená exekúcia, v ktorej už súd udelil poverenie niektorému z exekútorov. V takom prípade sa každá ďalšia exekučná vec proti tomu istému povinnému pridelí tomu exekútorovi, ktorý už vykonáva skôr začatú exekúciu. Zmyslom spájania viacerých exekúcií proti jednému povinnému u jedného súdneho exekútora je zníženie nákladov exekúcie a vytvorenie predpokladov pre zahájenie procesu oddlženia alebo vyhlásenie konkurzu na majetok povinného ako dlžníka.

Zároveň sa tiež stanovujú jednoznačné pravidlá pre rozhodovanie o trovách exekúcie všetkých účastníkov exekučného konania vrátane súdneho exekútora a vo vzťahu k exekútorovi sa zavádza paušálne odmeňovanie, v zmysle ktorého bude mať súdny exekútor nárok na vopred známu, jasne určenú a teda predvídateľnú paušálnu odmenu a paušálne výdavky tak, aby mal aj oprávnený od začiatku exekúcie jednoznačnú vedomosť o tom, „koľko ho bude exekúcia stáť“. Tým dôjde aj k odbremeneniu súdov od enormného množstva prípadov, v ktorých je v súčasnosti potrebné rozhodovať o trovách exekúcie. V prípade exekúcie týkajúcej sa uspokojenia práv na nepeňažné plnenie sa stanovuje fakultatívny preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania.

Nová právna úprava prispeje k zníženiu počtu úkonov súdu v exekučnom konaní, ku koncentrácii konania a prepracovaniu procesných obrán povinného proti exekúcii.

V exekučnom konaní dôjde k posilneniu významu elektronickej komunikácie. Návrh na vykonanie exekúcie bude možné podať len elektronickými prostriedkami. V prípade, ak nemá oprávnený, resp. jeho zástupca aktivovanú elektronickú schránku, môže tak urobiť prostredníctvom ktoréhokoľvek súdneho exekútora. Exekučné konanie a jednotlivé procesné úkony budú vo veľkej miere budované na elektronických formulároch, ktoré účastníka konania prevedú samotným procesom a v konečnom dôsledku do značnej miery aj eliminujú vady a chybovosť ich podaní. Súdny exekútor a exekučný súd vzájomne komunikujú výlučne elektronicky. Predkladateľ očakáva od elektronizácie v procese exekučného konania tiež prínos v podobe štruktúrovaných údajov o vývoji exekučnej agendy, ktoré prispejú ku komplexnejšej informácii o vymožiteľnosti práva.

Centrálny register exekúcii by mal byť základným transparentným a aktuálnym informačným zdrojom o priebehu exekúcie.  V súčasnosti má oprávnený k dispozícii nástroje na to, aby mal o stave konania veľmi aktuálne informácie. Ide najmä o právo exekútora zmeniť bez udania dôvodu. Keďže takýto nástroj, z dôvodu zmeny koncepcie prideľovania vecí, by mohol byť oslabený, je treba zvýšiť rozsah  informačnej povinnosti exekútora vo všeobecnosti. Z tohto dôvodu sa rozširuje obsah informácií, ktoré by mali byť z centrálneho registra exekúcii zistiteľné.

Materiál bol vypracovaný v spolupráci so Slovenskou komorou exekútorov a zástupcami sudcov.

No väzbe na novelizáciu Exekučného poriadku sa v čl. II navrhuje aj novelizácia zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k poplatkovej povinnosti viažucej sa k exekučnému konaniu.

Novelizačné články III a IV návrhu zákona boli vypracované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

V čl. III sa v súvislosti so zavedením právnej úpravy konania vo veciach vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhuje rozšíriť povinnosť bánk poskytovať Sociálnej poisťovni údaje potrebné na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky.

V čl. IV sa navrhuje novelizácia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorou sa zavedie výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou.

Napriek tomu, že sa výsledky vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne za súčasného legislatívneho rámca každoročne zlepšujú, nemožno opomenúť negatívne dopady na dlžníkov, ktoré so sebou vymáhanie prináša minimálne v podobe trov exekúcie.

Predloženým návrhom sa chcú eliminovať tieto negatívne dopady a predpokladá sa zároveň pozitívny dopad najmä v prípadoch špekulatívnych postupov, ktorými sa dlžníci Sociálnej poisťovne snažia brániť nútenému výkonu rozhodnutia napr. zlučovaním firiem, predajom obchodných podielov, zánikom firiem a ďalšieho zakladania spoločností osobami, ktoré zapríčinili úpadok predchádzajúcich firiem s dlhmi voči Sociálnej poisťovni.

Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia rozhoduje na základe štátom postúpenej právomoci o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti sociálneho poistenia vrátane platenia poistného na sociálne poistenie a vymáhania pohľadávok, ktoré vznikajú pri výkone sociálneho poistenia.

Sociálna poisťovňa je v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správnym orgánom. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni umožňoval Sociálnej poisťovni vymáhať pohľadávky na základe vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom na peňažné prostriedky vedené na účtoch v peňažných ústavoch povinného, zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ktorými pôsobnosťami od roku 2004 (od zavedenia systému sociálneho poistenia) nedisponuje.

Na základe uvedeného sa Sociálnej poisťovni navrhuje znovu ustanoviť pôsobnosť v oblasti vymáhania pohľadávok zavedením právnej úpravy konania vo veciach vymáhania pohľadávok v zákone o sociálnom poistení, a to tromi spôsobmi

1.         zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

2.         prikázaním pohľadávky a

3.         zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa.

Prenesením výkonu rozhodnutia na Sociálnu poisťovňu stále ostáva zachovaná možnosť účastníka konania využiť súdnu ochranu, a to prostredníctvom podať správnu žalobu na príslušný súd či už proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla o exekučnom titule pred začatím vymáhania pohľadávok alebo aj počas konania o vymáhaní pohľadávok proti rozhodnutiu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti upovedomeniu.

Predpokladá sa pozitívny dopad navrhovaného opatrenia na dlžníkov Sociálnej poisťovne vo všeobecnosti (odbúranie nákladov na trovy exekúcie). Rovnako sa predpokladá pozitívny dopad na činnosť Sociálnej poisťovne, ktorá v súvislosti s výberom poistného na sociálne poistenie disponuje údajmi potrebnými na výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok, čo bude mať za následok rýchlejšiu reakciu Sociálnej poisťovne na neplatenie, neodvedenie poistného na sociálne poistenie a na realizáciu opatrení, zaručujúcich efektívnejšie postupy pri vymáhaní pohľadávok.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie a sociálny vplyv, má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana, ani environmentálny vplyv.

Materiál prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky s pripomienkami na svojom rokovaní dňa 21. septembra 2016.

B. Osobitná časť

 

K Čl. I (Exekučný poriadok)

K čl. I, bodu 1

Z  hľadiska systematického boli ustanovenia upravujúce subsidiaritu všeobecných noriem civilného práva procesného, konkrétne Civilného sporového poriadku, presunuté do samostatnej siedmej časti Exekučného poriadku. 

K čl. I, bodom 2 a 3

Upravuje sa nový predpoklad pre vykonávanie exekučnej činnosti a ďalšej činnosti exekútora a to podmienka plnenia personálnych, materiálnych a technických podmienok, ktorých obsah ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Zabezpečenie takýchto podmienok každým exekútorom je nevyhnutné pre zaradenie exekútora do systému náhodného prideľovania vecí. Komora je povinná overiť splnenie podmienok najneskôr do troch mesiacov od zloženia sľubu.

K čl. I, bodu 4

Navrhovanou právnou úpravou sa v exekučnom konaní posilňuje elektronická komunikácia, pričom exekučné konanie bude možné iniciovať výlučne návrhom doučeným súdu elektronickými prostriedkami. Najmä v počiatkoch aplikácie novej právnej úpravy možno očakávať, že práve súdny exekútor bude tou osobou, prostredníctvom ktorej bude oprávnený najčastejšie podávať návrhy na vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor mu na jednom mieste v prípade potreby zabezpečí aj nevyhnutnú konverziu listinných dokumentov, ktorých priloženie k návrhu na vykonanie exekúcie zákon vyžaduje, do podoby elektronického dokumentu. Z toho dôvodu sa predlžuje čas, kedy musí byť exekútorský úrad verejne prístupný. Zmena ustanovenia § 15 ods. 4 nepredpokladá nevyhnutnú prítomnosť súdneho exekútora v exekútorskom úrade každý pracovný deň vo vymedzenom čase, avšak exekútor je povinný zabezpečiť, aby bol jeho úrad            verejnosti prístupný každý pracovný deň aspoň päť hodín, z  toho vždy medzi 13. a  15. hodinou a  aspoň v  jeden pracovný deň aj medzi 15. a  16. hodinou, napríklad na účel spísania návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice s tým, že vykonanie týchto úkonov môže zabezpečiť aj prostredníctvom poverených zamestnancov.

K čl. I, bodom 5 a 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s prečíslovaním paragrafov tretej časti Exekučného poriadku.

K čl. I, bodu 7

§ 29

(Základné povinnosti exekútora)

Upravujú sa základné povinnosti súdneho exekútora vrátane jeho povinnosti vykonávať úkony exekučnej činnosti s odbornou starostlivosťou a bez zbytočných prieťahov. Návrh zákona tiež kladie dôraz na čestnosť, zodpovednosť, svedomitosť a odbornosť exekútora. Súdny exekútor je povinný pri výkone svojej činnosti používať elektronickú schránku. Povinnosť používať elektronickú schránku na účely elektronickej komunikácie a doručovania vyplýva pre exekútora ako orgán verejnej moci zo zákona o e-Governmente.

Medzi esenciálne povinnosti exekútora patrí bezpochyby povinnosť vedenia prehľadnej evidencie o vymožených nárokoch. Exekučný súd by mal mať k tejto evidencii prístup automatizovaným spôsobom.

Najmä oprávnenému má byť garantované právo byť pravidelne informovaný o stave exekučného konania.  Ide o vyjadrenie pravidla úzkej súčinnosti súdneho exekútora a oprávneného, pokiaľ ide o informácie o exekučnom konaní. Toto právo podrobnejšie a špecificky rozvíjajú ďalšie ustanovenia o povinnosti exekútora podávať mu pravidelné správy o svojich zisteniach pri šetrení majetkových pomeroch povinného.

Vo vzťahu k povinnosti súdneho exekútora poukázať oprávnenému prijaté plnenia je právna úprava totožná s doterajšou právnou úpravou.

Ponechávanie si vymožení plnení exekútorom musí byť z hľadiska disciplinárnej zodpovednosti posudzované veľmi prísne.

§ 30

(Mlčanlivosť exekútora)

Upravuje sa mlčanlivosť súdneho exekútora, jeho zamestnancov, ako aj iných osôb, ktoré sa dozvedeli o skutočnostiach súvisiacich s výkonom exekučnej činnosti. Týmito osobami sú najmä osoby spolupracujúce s exekútorom alebo zúčastňujúce sa na úkonoch exekučnej činnosti.

V odseku 3 sa upravuje všeobecné oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k niektorým orgánom alebo osobám a to vždy na vymedzený účel a to bez toho, aby sa muselo o tom rozhodovať. Inými orgánmi verejnej moci treba rozumieť subjekty ako Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná službu, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor a to najmä z dôvodu zabezpečenia informácií dôležitých pre vykonávanie bezpečnostných previerok fyzických osôb a podnikateľov. V odseku 4 sa upravuje možnosť ministra spravodlivosti zbaviť exekútora mlčanlivosti, ako aj zánik povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak sa stala chránená skutočnosť bežne dostupnou. Odsek 5 vymedzuje, voči ktorým osobám nemá exekútor povinnosť mlčanlivosti ex lege.

§ 31

(Zodpovednosť za škodu)

Vo všeobecnej rovine sa upravuje základná zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa Exekučného poriadku. Zodpovednosť exekútora sa pritom vzťahuje aj na konanie jeho zamestnancov. Exkulpácia zo zodpovednosti za škodu spôsobenú exekútorom sa upravuje štandardne v porovnaní s inými profesiami.

Stanovujú sa jasné pravidlá pre uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody. Náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor a ktorú má podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ (tzn. poisťovňa, s ktorou má súdny exekútor uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu podľa § 12 ods. 2 Exekučného poriadku) priamo poškodenému, pričom poškodený si môže uplatniť právo na náhradu škody priamo od tohto poisťovateľa.

V záujme predísť v budúcnosti pochybnostiam, či štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, sa v odseku 3 výslovne uvádza, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom len vtedy, ak túto nebolo možné uspokojiť. Ak súd vydal pokynové uznesenie, je exekučným titulom. Nárok voči štátu je teda subsidiárny.

§ 32

(Oprávnenia súdu vo vzťahu k exekútorovi)

Exekučné konanie je súdne konanie vedené súdom po udelení poverenia z úradnej povinnosti. Súdu sa preto zveruje oprávnenie žiadať od exekútora vysvetlenia a správy o priebehu každej exekučnej veci, ktorá mu bola pridelená. Upravuje sa tiež oprávnenie súdu ukladať exekútorovi pokyny, či lehoty na uskutočnenie určitých úkonov pre prípady, že by dochádzalo k prieťahom (napr. exekútor nepodáva oprávnenému predpísané správy alebo je inak nečinný) alebo k porušovaniu povinností exekútorom. Nesplnenie pokynov súdu môže zakladať jeho disciplinárnu zodpovednosť, ako aj niektoré ďalšie následky, napr. možnosť súdu zmeniť exekútora.

 

§ 33

(Vylúčenie exekútora)

 

Upravuje sa vylúčenie exekútora z vykonávania úkonov exekučnej činnosti pre jeho zaujatosť. V odsekoch 2 a 4 sa obligatórne uvádza, ktoré vzťahy sa považujú za také, pri ktorých je exekútor z výkonu exekučnej činnosti vylúčený vždy. Podrobne sa upravujú následky vznesenia námietky zaujatosti účastníkom konania ako aj lehota, do uplynutia ktorej má takáto námietka odkladný účinok. Súd pri vylúčení exekútora vydá dodatok k povereniu a náhodným výberom vec pridelí inému exekútorovi. Ak ide viaceré veci týkajúce sa totožného povinného, treba ich prideliť inému exekútorovi tak, že vo vzťahu k nasledujúcim veciam sa náhodný výber nepoužije.

§ 34

(Zmena exekútora)

Nová právna úprava prináša podstatnú zmenu vo vzťahu k inštitútu zmeny súdneho exekútora, ktorý bol doposiaľ chápaný ako prejav dispozičného oprávnenia oprávneného nakladať s návrhom na vykonanie exekúcie. Podľa navrhovanej právnej úpravy súd zmení exekútora aj bez návrhu, len ak exekútor opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené Exekučným poriadkom. Opakovaným porušením treba rozumieť prípad, ak napriek upozorneniu sa v tej istej veci exekútor opätovne dopustí pochybenia. Z tých istých dôvodov môže navrhnúť zmenu exekútora aj účastník konania. Zmena súdneho exekútora podlieha rozhodovaniu súdom podľa rovnakých pravidiel ako pri vylúčení exekútora.

§ 35

 (Účastníci konania)

Ustanovenie rieši účastníctvo v exekučnom konaní. Do vydania poverenia je účastníkom konania len oprávnený. Po vydaní poverenia sú účastníkmi osoby, ktoré zákon za účastníkov označuje. Špecificky je účastníkom konania bezpodielový spoluvlastník (spravidla manžel povinného), ak ide o postihnutie vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pri posudzovaní, ktorý majetok je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného sa presadia ustanovenia hmotného práva. Nie je vylúčené, že v bezpodielovom spoluvlastníctve môže byť aj majetok, ktorý vo verejných registroch nie je „napísaný“ na povinného.

§ 36

(Zmena osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie)

Upravujú sa prípady sukcesie do práv a povinností oprávneného a povinného po vydaní exekučného titulu. Postúpenie  judikovaných pohľadávok sa musí v zásade preukazovať  verejnou listinou alebo inou listinou, ak nevyplýva zo zákona alebo z obchodného registra. Exekučný súd na sukcesiu prihliadne pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.

§ 37

(Zmena účastníkov konania po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie)

Upravuje sa špecifický spôsob rozhodovania exekučného súdu o sukcesiách v priebehu exekučného konania – dodatok k povereniu. Dodatkovanie poverenia je dôležité pre to, aby mal súd prehľad o tom, proti komu sa vedie exekúcia resp. kto je oprávneným. Skutočnosť sukcesie môže zistiť exekútor sám alebo na podnet účastníka konania. Ak súd nemieni vyhovieť podnetu exekútora, podľa povahy veci exekúciu zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu nie je dôvod a v takom prípade sa pokračuje v exekúcii s pôvodnými účastníkmi. Upravuje sa taktiež obmedzenie postupovania pohľadávok (vymáhaných nárokov) po začatí exekúcie a to tak, že nárok je možné postúpiť len v celosti. Hmotnoprávne účinky postúpenia sa týmto neobmedzujú. V prípade drobných nezrovnalostí medzi sumami sa predpokladá postúpenie pohľadávky celkom (typicky pôjde o prípady postúpenia pohľadávky s ohľadom na účtovnú evidenciu).

§ 38

(Smrť povinného)

Špecificky sa rieši prípad smrti povinného počas exekúcie. Ide o to, že síce dedenie je univerzálna sukcesia, avšak s obmedzenou zodpovednosťou (sekundárnym nárokom voči dedičom) za dlhy poručiteľa. Výslovne sa uvádza, že pokračovaní exekúcie s dedičmi povinného sa exekúcia dostáva akoby do štádia vydania upovedomenia o začatí (pokračovaní) exekúcie, proti ktorému sa pripúšťa návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Ide o to, aby v prípadoch ak dedičia zdedili len majetok malej hodnoty, nedostávali sa v dôsledku tejto skutočnosti do exekúcie so zablokovaným individuálnym majetkom, ktorý nenadobudli z dedičstva.

§ 39

(Zoznam majetku povinného)

Počas exekúcie spravidla treba vyhotoviť zoznam majetku povinného (spísať ho), aby bolo možné ustáliť najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie (pri exekúcii na vymoženie peňažnej povinnosti). Rozsah musí byť samozrejme primeraný. Keďže počas exekúcie môže povinný nadobúdať majetok alebo zisťovanie môže prebiehať postupne, predpokladá sa aj dopĺňanie zoznamu dodatkom. Obsahom zoznamu majetku sú exekúcii podliehajúce majetkové hodnoty povinného, ktoré exekútor pri šetrení majetkových pomerov zistil a odhad ich hodnoty uskutočnený spravidla exekútorom. V súpise sa vyjadrí aj spornosť určitej majetkovej hodnoty a to najmä v prípadoch, ak by ohľadom nej prebiehalo na súde nejaké konanie (napr. konanie o určenie vlastníckeho práva) alebo či ide o majetkové hodnoty spojené s právami tretích osôb.

§ 40

 (Súčinnosť povinného)

Upravuje sa všeobecné pravidlo o povinnosti  súčinnosti povinného v exekučnom konaní. Túto povinnosť majú okrem povinného aj jeho štatutári. V rámci súčinnosti môže exekútor vyzvať povinného na splnenie vymáhanej povinnosti. Špecifickou súčinnosťou povinného je vyhlásenie o majetku. V prípade neposkytnutia súčinnosti možno voči povinnému (štatutárom) uplatniť poriadkové opatrenia.

§ 41

 (Vyhlásenie povinného o majetku)

Ak by sa vyhotovením zoznamu majetku povinného bez jeho súčinnosti nezistil majetok vo výške dostatočnej na dovŕšenie exekúcie, treba povinného vyzvať na podanie vyhlásenia o majetku. Na vyhlásenie o majetku exekútor povinného spravidla predvolá. Povinného treba upozorniť na trestnoprávne následky uvedenia nepravdivých údajov. Pri predvolávaní povinného treba prihliadnuť na jeho záujmy, napr. na jeho pracovný čas, či starostlivosť o maloletých.

 

§ 42 a 43

(Súčinnosť tretích osôb)

 

Tretie osoby majú počas exekúcie povinnosť poskytovať exekútorovi súčinnosť potrebnú na dovŕšenie exekúcie. Túto súčinnosť poskytnú prioritne elektronicky a bezodplatne. Exekútor musí pri vykonávaní exekúcie dbať na to, aby tretie osoby, ktoré sú dotknuté exekúciou zaťažoval čo najmenej. Preto, ak má tretia osoba na to vytvorené podmienky, exekútor s ňou komunikuje elektronicky. To platí rovnako o údajoch, alebo listinách, ktoré má takáto osoba k dispozícii elektronicky. Na ich žiadosť tretej osoby jej exekútor preukáže svoje oprávnenie. Zákon tiež predpokladá uzavretie dohôd o poskytovaní súčinnosti osobitnými spôsobmi komunikácie.

Exekútor preukazuje svoje oprávnenie tretím osobám poverením. Osoby, s ktorými bude exekútor konať pri úkonoch exekučnej činnosti sú povinné na požiadanie exekútora preukázať svoju totožnosť (keďže exekútor spravidla povinného nepozná, tento sa môže zatajovať).

 

§ 44

(Vylúčenie veci z exekúcie a vylučovacia žaloba)

 

Na to, aby sa ustálilo, či nejaká majetková hodnota môže byť postihnutá exekúciou, slúži inštitút vylúčenia veci z exekúcie. V navrhovanom koncepte je oprávneným na námietky ten (aktívna vecná legitimácia), kto tvrdí, že má k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou, právo vylučujúce exekúciu (v judikatúre súdov sa spomína v tejto súvislosti aj pojem „lepšie právo“). Pôjde spravidla o vlastnícke právo ale môže ísť aj právo s lepšou prioritou vo vzťahu k uspokojeniu sa z hodnoty veci ako je napr. záložné právo. Výslovne sa uvádza, že poddlžník povinného takouto osobou nie je, keďže ten má zabezpečenú obranu v prípadnej poddlžníckej žalobe. Osobou, ktorá je oprávnená na námietky, je spravidla tretia osoba, výnimočne však aj samotný dlžník, ak ide o vec, ktorá nemôže byť postihnutá exekúciou.

Po námietkach bude iniciovanie sporu spravidla závisieť od oprávneného, ktorý musí ustáliť, či je tu predpoklad, že exekučné zabavenie veci je silnejšie ako právo tretej osoby. Ak je tu teda predpoklad pre spor, rozhodne exekučný súd, koho odkáže na podanie žaloby. Ide o podobný mechanizmus ako pri spore závetných a zákonných dedičov v dedičskom konaní. Jednoduchý spor, môže ho exekučný súd rozhodnúť aj sám. V takom prípade však bude musieť rozhodovať sudca a pripúšťa sa aj odvolanie. Zmeškanie podania vylučovacej žaloby neznamená, že by tretia osoba o svoje „lepšie právo“ prichádzala, znamená len toľko, že stráca procesné prostriedky na prípadné odvrátenie možnosti speňaženia  dotknutého majetku. Prípadné nároky z bezdôvodného obohatenia sú nedotknuté.

Mechanizmus excindácie treba primerane použiť aj na niektoré ďalšie prípady, ako napr. zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku.

Mechanizmus excindácie nie je efektívne vyvolávať v prebiehajúcich sporoch, v ktorých vystupuje povinný pred začatím exekúcie. V týchto prípadoch je dôvodné, aby oprávnený mal možnosť intervencie.

 

§ 45

(Exekučný titul)

 

V súlade s doterajšou právnou úpravou sú v ustanovení vymedzené jednotlivé druhy exekučných titulov, ktoré tvoria podklad na vykonanie exekúcie. Špecificky sa pre odstránení pochybností v starších veciach medzi exekučné tituly zaraďuje aj rozhodnutie o dedičstve. Osobitným titulom bude titul vydaný exekútorom týkajúci sa trov. Tento exekučný titul súd preskúma osobitne na  pri vydaní poverenia na súlad s týmto zákonom (vrátane vykonávacích predpisov).

 

 

 

 

§ 46

(Potvrdenie o vykonateľnosti)

 

Ak zákon vo vymedzených prípadoch neustanovuje inak (napríklad v prípade niektorých cudzích exekučných titulov), exekučný titul musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. V § 45 zákon ustanovuje, ktorý orgán opatrí exekučný titul doložkou vykonateľnosti. Nejde samozrejme o ustanovenie stanovujúce snáď povinnosť cudzím orgánom.

 

§ 47

(Vykonateľnosť viazaná na podmienku)

 

Ak vo výroku exekučného titulu je splnenie povinnosti viazané na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného voči povinnému, k exekučnému titulu musí oprávnený pripojiť listinu, z ktorej vyplýva, že sa podmienka splnila, prípadne, že oprávnený splnil alebo zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.

 

§ 48

 (Návrh na vykonanie exekúcie)

 

Exekučné konanie sa začína na návrh, ktorý môže podať iba ten, kto je oprávnený požadovať nárok z exekučného titulu z dôvodu, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna procesná legitimácia). Úlohou súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nie je vyšetrovať, či povinnosť uložená exekučným titulom bola splnená dobrovoľne, vychádza z tvrdenia oprávneného. Návrh na vykonanie exekúcie môže oprávnený podať až po tom, keď uplynula lehota na splnenie povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom, teda exekučný titul je vykonateľný a povinný napriek tomu svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil.

Odsek 3 ustanovuje náležitosti návrhu a v odsekoch 4 a 5 sú uvedené prílohy k návrhu na vykonanie exekúcie.

Návrh na vykonanie exekúcie možno podať na súd výlučne

-           elektronickými prostriedkami,

-           do elektronickej schránky súdu,

-           prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva,

-           podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, inak sa naň neprihliada.

Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú rovnako elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu. Exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu buď ako pôvodný elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom a opatrený elektronickou časovou pečiatkou alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe.

Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora v Slovenskej republike. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je na účely podania návrhu potrebné vykonať konverziu pôvodného dokumentu v listinnej podobe do elektronickej podoby, vykoná ju tento  exekútor. Tento exekútor je potom zástupcom oprávneného v konaní, koná bez zbytočného odkladu.

 

§ 49

(Príslušnosť exekučného súdu)

 

Ustanovuje sa zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike, ktorý bude mať výlučnú kauzálnu príslušnosť na vybavovanie exekučnej agendy. Exekučným súdom s príslušnosťou pre celé územie Slovenskej republiky pre exekučné veci v konaniach začatých po 1. januári 2017 sa stane Okresný súd Banská Bystrica. Tento súd bude so súdnym exekútorom vzájomne komunikovať výhradne elektronicky, vrátane elektronického doručovania súdnych rozhodnutí a všetkých písomností súdu a exekútora, v režime zákona o e-Governmente.

Exekučné konania začaté pred 1. januárom 2017 sa dokončia podľa doterajších predpisov, to znamená, že tieto konania dokončia okresné súdy, ktorým jednotlivé exekučné veci napadli a ktoré konajú ako exekučné súdy podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2016.

 

§ 50

(Začatie exekučného konania)

 

ods. 1

            Na rozdiel od súčasného právneho stavu, vo väzbe na zavedenie náhodného výberu súdneho exekútora, sa exekučné konanie bude začínať dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu. Návrh na vykonanie exekúcie možno podať výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu. V prípade,  k oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú dátovú schránku, môže podať návrh prostredníctvom ktoréhokoľvek súdneho exekútora v Slovenskej republike, ktorý mu v prípade potreby návrh na vykonanie exekúcie spíše do zápisnice. Súdny exekútor tiež

-           ako orgán verejnej moci podľa zákona o e-Governmente vykoná konverziu pôvodného dokumentu v listinnej podobe do elektronickej podoby (napríklad exekučného titulu),

-           prijíma a odosiela písomností za oprávneného, za ktorého podal elektronicky návrh na vykonanie exekúcie, a to až do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (napr. späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia),

-           informuje oprávneného o výzvach doručených súdom, a to až do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (napr. výzvu na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, výzvu na zaplatenie súdneho poplatku).

Za uvedené úkony bude patriť súdnemu exekútorovi odmena podľa vyhlášky.

 

ods. 2

Procesným následkom podania návrhu na vykonanie exekúcie je vznik prekážky už začatého exekučného konania. Okamihom začatia exekučného konania, teda dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu, vzniká prekážka litispendencie, ktorá bráni, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Ak sa už exekučné konanie začalo, neskoršie konanie sa zastaví.

 

ods. 3

Ustanovenie odseku 3 rieši súbeh viacerých exekučných konaní vykonávaných podľa rôznych procesných predpisov, napríklad exekúcia podľa Exekučného poriadku a daňového poriadku. Samotné začatie niektorého z exekučných konaní ešte nebráni tomu, aby sa na majetok povinného alebo jeho časť súčasne viedla exekúcia podľa iného predpisu. Rozhodujúcim faktorom pre prioritu je však okamih, kedy sa určitá vec alebo časť majetku stala predmetom exekúcie.

 

§ 51

(Späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie)

Ak oprávnený vezme návrh na vykonanie exekúcie späť skôr, ako súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, exekučné konanie sa zastavuje zo zákona dňom, keď bolo späťvzatie návrhu doručené súdu. O zastavení exekučné konanie nie je potrebné rozhodovať osobitným uznesením (pri zaručenom elektronickom podpise nemôže byť spor o to, kto späťvzatie podpísal).

            Na späťvzatie návrhu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 47 ods. 7, to znamená, že späťvzatie návrhu sa podáva

–          elektronickými prostriedkami,

–          do elektronickej schránky,

–          prostredníctvom elektronického formulára, ktorý sa zverení na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR,

–          podpísané zaručeným elektronickým podpisom, inak sa naň neprihliada.

            To rovnako platí aj pre listiny, ktoré sa event. zasielajú spolu so späťvzatím návrhu.

            Ak bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu prostredníctvom exekútora podľa § 47 ods. 8, späťvzatie možno súdu doručiť tiež len prostredníctvom toho istého exekútora.

 

§ 52

(Odstraňovanie vád návrhu na vykonanie exekúcie)

 

Upravuje sa postup exekútora v prípade, že oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie obsahujúci chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Vady návrhu sa odstraňujú prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa rovnako ako návrh doručí súdu do elektronickej schránky. Ak oprávnený napriek výzve súdu v určenej lehote návrh neopraví a v dôsledku toho nemožno v konaní pokračovať, súd návrh na vykonanie exekúcie uznesením odmietne a rozhodnutie doručí len oprávnenému, ktorý je do vydania poverenia jediným účastníkom exekučného konania.

 

§ 53 a 54

(Posudzovanie návrhu na vykonanie exekúcie)

 

Návrh na vykonanie exekúcie, jeho prílohy (t.j. aj exekučný titul) po doručení exekučnému súdu podliehajú jeho preskúmaniu (ex ante skúmanie z úradnej povinnosti). Ak súd nezistí niektorý z dôvodov na zamietnutie návrhu, do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie pre súdneho exekútora, ktorého vyberie postupom podľa § 54 a doručí mu poverenie elektronickými prostriedkami do dátovej schránky. 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí, ak je exekučným titulom na vykonanie exekúcie notárska zápisnica, rozhodcovský rozsudok alebo rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému - fyzickej osobe. Ustanovenie správne zaraďuje do tohto ustanovenia aj doterajšie (mierne upravené) pravidlo, že ak sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. V takom prípade sa návrh zamietne v dotknutej časti. Ide o to, aby oprávnený neprekvapoval povinného po uplynutí relatívne dlhšej doby návrhom na exekúciu.

 

§ 55

(Poverenie na vykonanie exekúcie a prideľovanie vecí)

 

ods. 1

Zavádza sa zmena výberu exekútorov, ktorých má súd poveriť na vykonanie exekúcie. Podľa doterajšej úpravy súd poveril toho exekútora, ktorému oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie (začiatok konania). Viedlo to k neprimeranému vplyvu oprávnených na činnosť exekútorov. 

V nadväznosti na novú úpravu začatia konania podaním návrhu na súde (§ 47 ods. 3) súd bude poverovať exekútorov náhodným výberom, rovnomerne a bez možnosti ovplyvniť prideľovanie vecí. Garanciu predstavujú technické a programové prostriedky ministerstva spravodlivosti obdobne ako pri výbere sudcov (§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a doplnení niektorých zákonov). Pravidlá prideľovania sú uvedené v odsekoch 2 až 5. 

Zmena zabezpečí väčšiu mieru nestrannosti exekútorov, rovnomerné zaťaženie exekútorov a konsolidáciu exekútorských úradov. Bude možné porovnávať vymožiteľnosť a  efektivitu jednotlivých úradov. Pôjde o transparentný nástroj pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou exekútorov.

Náhodným výberom sa prirodzene neprideľujú veci exekútorovi, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, ktorému bol pozastavený výkon funkcie exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol alebo ktorému bol ustanovený zástupca.

 

ods. 2 a 3

Prvé pravidlo náhodného výberu exekútora je založené na územnom princípe. Podľa odseku 2 sa veci prideľujú výberom z tých exekútorov, ktorí boli vymenovaní pre územný obvod toho krajského súdu, v ktorom má povinný trvalý pobyt alebo sídlo. Odsek 3 špecifikuje výber územného obvodu, ak nemožno zistiť adresu trvalého pobytu alebo sídla povinného na území Slovenskej republiky – v takom prípade sú vyberaní exekútori z obvodu, v ktorom mal povinný naposledy trvalý pobyt alebo sídlo. V druhej vete ods. 3 sa určuje zberný obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici pre prípady, ak nemožno určiť príslušný obvod podľa odseku 2 a 3 vety prvej.

 

ods. 4

Druhé pravidlo výberu exekútora je výnimkou z náhodného výberu pre prípad, ak už je proti tomu istému povinnému vedená exekúcia. V takom prípade každá neskoršia vec je pridelená tomu exekútorovi, ktorý už vykonáva exekúciu proti tomuto povinnému. Sleduje sa tým väčšia efektivita exekúcií a zníženie nákladov na exekúciu – doposiaľ viacero exekútorov vyžaduje súčinnosť od totožných inštitúcií ohľadne toho istého povinného. Zjednoduší sa komunikácia zamestnávateľov vykonávajúcich zrážky zo mzdy len voči jedinému exekútorovi. Povinný bude plniť svoje povinnosti (vyhlásenie o majetku, úhrada plnenia) len jedinému exekútorovi a nie opakovane v rovnakom čase.

 

ods. 5

Tretie pravidlo výberu exekútora zabezpečuje rovnomerné rozdelenie vecí medzi exekútorov na základe troch kritérií:

1. výška vymáhaných pohľadávok – generátor bude nastavený tak, aby každý exekútor v rámci jedného kalendárneho roka mal pridelené rovnomerne veci aj s prihliadnutím na výšku vymáhaných pohľadávok (malé, stredné a veľké pohľadávky),

2. povaha vymáhaných pohľadávok – rovnaký princíp ako v predchádzajúcom bode, bude nastavený podľa povahy spôsobov vykonania exekúcie. Každý exekútor v rámci jedného kalendárneho roka bude mať rovnaký počet exekúcií na vymoženie osobitne nepeňažného plnenia a osobitne peňažného plnenia, 

3. počet pridelených vecí – generátor bude nastavený tak, aby každý exekútor v príslušnom územnom obvode mal v reálnom čase pridelený rovnaký počet exekúcií. Zohľadní sa tak výkonnosť jednotlivých exekútorských úradov.

 

ods. 6

Upravujú sa osobitné pravidlá náhodného výberu pri veciach týkajúcich sa ochrany utajovaných skutočností.

 

§ 56

(Obsah poverenia na vykonanie exekúcie)

 

ods. 1

Ustanovenie upravuje štandardný obsah poverenia na vykonanie exekúcie a precizuje označenie exekučného titulu z hľadiska spisovej značky a dátumu jeho vydania. Ustanovenie pri označení výšky vymáhaného nároku nadväzuje na zmenu úpravy rozsahu nároku uvedenú v návrhu na vykonanie exekúcie.

 

ods. 2

Úprava nadväzuje na zavedenie dodatkov k povereniu pri vylúčení exekútora, zmene exekútora a zmene účastníka, ktoré nahrádzajú uznesenia o týchto zmenách v osobe exekútora alebo účastníkov. Dodatok k povereniu má rovnaké náležitosti ako poverenie. Dodatky budú vyhotovované vo forme formulárov a odosielané budú exekútorom elektronicky. Odbremenia sa tým súdy od vyhotovovania uznesení s odôvodneniami.

 

§ 57

(Začatie exekúcie)

 

ods. 1

Ustanovenie jednoznačne upravuje začiatok exekúcie ako štádia exekučného konania, ktoré začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie na súde. Exekúcia začína dňom doručenia poverenia exekútorovi.

 

 

ods. 2

Upravuje sa poradie, v akom má exekútor vybavovať jednotlivé exekúcie, pričom exekúcie pre vymoženie nárokov na výživné sa vybavujú prednostne.

 

§ 58

(Preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania)

 

Zavádza sa preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania pri exekúciách na uspokojenie nárokov na nepeňažné plnenie. Tieto spôsoby spravidla nie je možné realizovať, ak  náklady výkonu oprávnený nepreddavkuje. Exekútor postupuje pri určení výšky preddavku s odbornou starostlivosťou. Napr. ak ide o odstránenie stavby, uskutoční prieskum trhu a porovná dostupné ponuky v danom mieste a čase. Nezloženie preddavku môže mať pre oprávneného negatívne dôsledky (ak nie je osobou oslobodenou od platenia súdnych poplatkov). Zastavenie exekúcie v takom prípade však môže byť podrobené skúmaniu súdu.

 

§ 59    

(Vykonanie exekúcie)

 

Ustanovenie nadväzuje na nové prideľovanie vecí exekútorom zo strany súdu. Exekútor je pri exekúcii na vymoženie peňažného plnenia povinný zistiť majetok povinného prinajmenšom v rozsahu, ktorý ustanoví vykonávací predpis. Oprávnený má možnosť dávať pokyny na ďalšie zisťovania na základe vlastných informácií. Exekútor v určených lehotách informuje oprávneného o zisteniach exekútora a na základe toho má oprávnený možnosť disponovať s návrhom na vykonanie exekúcie a navrhovať určitý spôsob exekúcie. Podrobnosti o rozsahu zisťovania ustanoví vykonávací predpis (ods. 5).

 

§ 60

(Priorita uspokojenia vymáhaných nárokov)

 

V súlade s doterajšou úpravou sa určuje poradie uspokojovania nárokov. Plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa započítajú v tomto poradí:

a) trovy exekútora,

b) istina vymáhanej pohľadávky,

c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,

d) trovy oprávneného.

            Odsek 2 ustanovuje konkrétne pravidlo započítania, podľa ktorého z  prijatého plnenia sa na pohľadávku na trovách započíta vždy najviac 24 % plnenia; zvyšok prijatého plnenia sa započíta na pohľadávku pozostávajúcu z istiny. Nie je pritom striktne dané, na ktorú časť trov exekúcie sa prijatá časť plnenia započíta, či na odmenu alebo na náhrady exekútora. Na príslušenstvo vymáhanej pohľadávky a trovy oprávneného sa plnenia budú započítavať až potom, ako sa uspokojí vymáhaná pohľadávka v rozsahu istiny. Je tak zrejmé, že každé prijaté plnenie sa započíta pomerom 24 % k 76 %, a to na prospech istiny vymáhanej pohľadávky. Až po uspokojení istiny vymáhanej pohľadávky možno 76 % čiastkového plnenia započítať na pohľadávky podľa odseku 1 písm. c) a d).

V odseku 2 sa precizujú pravidlá započítania v prípade, ak zanikne niektorá z pohľadávok uvedených vyššie. Bude platiť, že prijaté plnenie sa započítava v pomere 24 % ku 76 % na pohľadávky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť tento pomer započítania z dôvodu, že ostatné pohľadávky zanikli, započíta sa celé prijaté plnenie na v poradí poslednú neuspokojenú pohľadávku, a to až do okamihu jej zániku.

            V odseku 3 sa vymedzuje osobitné pravidlo započítania pre prípad vymáhania pohľadávok výživného a to tak, že prijaté plnenia sa vždy započítavajú prioritne na bežné výživné a až v ďalšom rade na zameškané výživné.

 

§ 61 a 61a

(Upovedomenie o začatí exekúcie)

 

§ 61

ods. 1

Exekútor po začatí exekúcie (začína dňom doručenia poverenia exekútorovi) upovedomí účastníkov exekúcie o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť (ods. 1 písm. a/). Povinného exekútor vyzve, aby splnil vymáhaný nárok (ods. 1 psím. b/). V ods. 1 písm. c/ sa precizuje úprava v súvislosti s podrobnou úpravou účinkov začatia exekúcie. V praxi spôsobovalo nejasnosti ustanovenie, podľa ktorého exekútor všeobecne zakázal povinnému, aby nakladal so svojim majetkom s výnimkou nakladania majetku za účelom uspokojenia nároku vymáhaného v exekúcii. Nebol zrejmý presný obsah a rozsah zákazu. Namiesto všeobecného zákazu nakladania s majetkom exekútor upovedomí povinného o účinkoch upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré sú podrobne špecifikované v § 61b a nasl.

 

ods. 2

Upovedomenie o začatí exekúcie predchádza vydaniu exekučného príkazu, pretože exekvovať majetok možno až po právoplatnom rozhodnutí o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (predtým námietky proti exekúcii), ktorý má odkladný účinok alebo po márnom uplynutí lehoty na jeho podanie.

 

§ 61a

Upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať predpísané náležitosti a musia byť prevzaté do jeho písomného vyhotovenia. Výslovne sa uvádza, že upovedomenie má obsahovať presnú výšku trov pre prípad úhrady nároku povinným do 15 dní od doručenia upovedomenia a po uplynutí tejto lehoty. Nadväzuje to na zavedenie paušálnych preddavkov (na trovy exekútora), čím odpadá možnosť podávať návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nesprávnej výšky trov exekúcie  (pred tým námietky proti trovám exekúcie). Dosiahne sa tým vyššia efektivita exekúcie a súd nebude zaťažovaný rozhodovaním o trovách exekúcie buď v bagateľných výškach alebo ktoré boli len predbežne určené.

            V ods. 2 sú upravené prílohy upovedomenia v prípade, že ide o niektoré cudzie exekučné tituly, čo vyplýva z osobitných predpisov a nariadení EÚ.

 

§ 61b

(Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie)

 

            Nová úprava doručovania upovedomenia nadväzuje na všeobecné ustanovenie § 106 Civilného sporového poriadku, ktoré s účinnosťou od 1.7.2016 formalizuje doručovanie fyzickým osobám: 1. V prvom rade na adresu uvedenú žalobcom. 2. V druhom rade na adresu uvedenú v registri obyvateľov. 3. Napokon oznámenie na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s účinkami doručenia po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.

            S ohľadom na charakter exekučného konania (nútené a nezvratné exekvovanie majetku) a na to, že náhradné doručenie upovedomenia je pri doručení upovedomenia vylúčené, úprava je nasledovná: 1.Doručuje sa v prvom rade na adresu uvedenú oprávneným (ods. 1). 2. Povinné šetrenie pobytu povinného exekútorom v minimálnom rozsahu stanovenom vykonávacím predpisom (ods. 2 a 4) a doručenie na zistenú adresu (adresy). 3. Oznámenie v Obchodnom vestníku s účinkami doručenia uplynutím 30 dňovej lehoty od oznámenia.

            Podrobnosti o zisťovaní pobytu ustanoví vykonávací predpis. Úpravou sa sleduje ochrana fyzických osôb, aby netrpeli ujmu kvôli nedostatočnému šetreniu ich pobytu.

 

§ 61c

(Bežné právne úkony)

 

            V aplikačnej praxi spôsobovalo nejasnosti ustanovenie, podľa ktorého exekútor všeobecne zakázal povinnému, aby nakladal so svojim majetkom s výnimkou nakladania majetku za účelom uspokojenia nároku vymáhaného v exekúcii. Nebol zrejmý presný obsah a rozsah zákazu, ktorý bol formálne absolútny, ale reálne ho nebolo možné dôsledne dodržiavať. Ak bol povinným podnikateľ, obvykle pokračoval vo vykonávaní podnikateľskej činnosti a splácal nároky a ak bola povinným fyzická osoba, musela prirodzene vykonávať niektoré nevyhnutné úkony pri nakladaní s majetkom v bežnom živote. Absolútny a neživotný zákaz uložený povinnému pri nakladaní s majetkom bol nahradený pozitívnym vymedzením bežných právnych úkonov, na ktoré musí povinný obmedziť svoju činnosť.

V ods. 1 sú vo všeobecnosti bežné právne úkony  definované rozsahom, ktorý možno od povinného spravodlivo požadovať s ohľadom na výšku a význam vymáhanej povinnosti. V ods. 3 sú bežné právne úkony fyzickej osoby limitované rozsahom, ktorý je potrebný na zabezpečenie životných potrieb povinného a tých, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť.

V ods. 2  sú bežné právne úkony podnikateľa limitované nevyhnutným rozsahom. Vymedzuje sa však tiež to, čo sa za bežné úkony podľa tohto zákona nepovažuje ( ods. 4). Úpravou sa sleduje precíznejšie vymedzenie rozsahu práv a povinností povinného pri nakladaní s majetkom a zamedzenie obchádzania týchto povinností povinného.

 

§ 61d

(Nakladanie s majetkom podliehajúcim exekúcii)

 

Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúce ustanovenie, kde sú definované bežné právne úkony. V ods. 1 je upravený zákaz povinného nakladať s majetkom nad rozsah bežných právnych úkonov. V ods. 2 je uvedený dôsledok porušenia povinnosti povinného uvedenej v odseku 1. Úkon porušujúci zákaz je neúčinný voči oprávnenému a nárok oprávneného môže byť uspokojený z toho, čo takýmto úkonom ušlo (odporovateľnosť nastáva zo zákona). Efektívny postup exekúcie je zabezpečený tým, že oprávnený v takomto prípade nemusí úkonu odporovať v osobitnom konaní podľa Civilného sporového poriadku. Musí však ísť o prípad, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech takej osoby, u ktorej sa podľa všeobecných predpisov predpokladá, že o úmysle ukrátiť oprávneného musela vedieť a pri vynaložení náležitej starostlivosti musela vedieť aj o prebiehajúcej exekúcii. Pri významnejších transakciách je súčasťou náležitej starostlivosti preverenie v registri exekúcií. Takáto osoba sa môže voči exekúcii brániť excindáciou.

 

§ 61e

(Započítanie pohľadávok)

 

            Doterajšia právna úprava nevylučovala uplatnenie započítania pohľadávok zo strany povinného kedykoľvek v priebehu exekúcie a to bez ohľadu na to, kedy sa pohľadávky stretli a kedy povinný urobil úkon voči oprávnenému smerujúci k započítaniu. Inštitút započítania tak bolo možné zneužívať na odďaľovanie exekvovania majetku povinného. Oprávnený mal exekučný titul a povinnému postačovalo uplatniť započítanie hoc aj nejudikovanej pohľadávky. Nová úprava obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na prípady, ak ide o pohľadávku povinného priznanú tiež exekučným titulom. Povinný by si mal uplatňovať prípadné následky započítania v základnom konaní alebo bez zbytočného odkladu po tom, ako sa pohľadávky stretli a nie až v exekučnom konaní. Ustanovenia exekučného poriadku nevylučujú, aby povinný, ktorý z procesných dôvodov nemôže nejakú okolnosť uplatniť sa voči žalobcovi domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ak sa podľa hmotného práva oprávnený obohatil (tzv. žaloba z lepšieho práva, keďže započítanie podľa hmotného práva je možné). Ustanovenie sa orientuje len na procesné následky.

 

§ 61f

(Účinky splnenia vymáhaného nároku)

 

            Účelu exekúcie jej efektívnosti zodpovedá pravidlo, aby po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému sa plnenie zo strany povinného dostávalo výlučne exekútorovi. Ten distribuuje plnenia oprávnenému na splnenie jeho nároku a na trovy exekútora. Pre povinného je to tiež efektívnejšie, keďže exekútor vie bezodkladne zrušiť opatrenia, ktorými postihol majetok povinného. V ods. 1 je vyjadrené pravidlo plnenie v rozsahu trov sa musí  dostať k exekútorovi. Exekútor má prehľad o exekúcii a podľa toho sa rozhoduje o ďalšom postupe v exekúcii, prípadne zbytočne nevykonáva úkony exekučnej činnosti. Z aplikačnej praxe je zrejmé, že niektorí povinní až pod ťarchou exekúcie „dobrovoľne“ splnia svoju povinnosť priamo oprávnenému, avšak bez trov exekúcie oprávneného alebo exekútora. Snažia sa tak dosiahnuť, aby oprávnený navrhol zastavenie exekúcie a obísť povinnosti týkajúce sa trov exekúcie.

            V ods. 2 je vyjadrené, že účinku podľa ods. 1 zodpovedá aj povinnosť oprávneného bez zbytočného odkladu oznamovať exekútorovi všetky plnenia povinného do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Zamedzuje sa tým zbytočným úkonom exekútora smerujúcim k už splneným nárokom.

 

§ 61g

(Žiadosť povinného o splátky)

 

            Zavádza sa nový inštitút obligatórneho povolenia splátok povinnému na splnenie vymáhanej povinnosti za zákonom presne stanovených podmienok. Nadväzuje to na zúženie možnosti podať návrh na odklad exekúcie. Doterajšia právna úprava umožňovala splnenie povinnosti splátkami na základe dohody exekútora s povinným za súhlasu oprávneného (exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračoval). Povinný mohol podať žiadosť pri akejkoľvek výške nároku, navrhnúť akékoľvek splátky a zostať pasívny. Nová úprava možnosť splátok presne špecifikuje podmienky splátok z hľadiska výšky vymáhaného  nároku (v rozsahu od minimálnej mzdy po 2.000 eur), osoby povinného (len fyzická) a počtu a výšky splátok (maximálne 10 splátok najmenej po 50 eur mesačne). Nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa na povolenie splátok neprihliada a v dôsledku toho sa povolený odklad zrušuje. Podmienka, aby povinný voči vymáhanej povinnosti nenamietal vychádza z toho, že nie je logicky možné, aby povinný chcel splácať v splátkach niečo, čo namieta. účelom ustanovenia je zabrániť špekuláciám povinného. Minimálna mzda na účely ustanovenia je najnižšia minimálna mzda ku dňu podania žiadosti.

            V ods. 3 sa umožňuje oprávnenému súhlasiť so splátkami aj nad rámec podmienok uvedených v ods. 2. S povolením splátok je spojený odklad exekúcie bez blokovania. Ak by však splátky povinný čo i len raz nesplnil v celom rozsahu a načas výhoda sa mu zo zákona ruší. Nemôže tiež žiadať o odklad exekúcie zo „sociálnych“ dôvodov.

 

§ 61h až 61j

(Odklad exekúcie)

 

Významne sa upravuje a spresňuje inštitút odkladu exekúcie a vymedzujú sa aj následky prípadov, ak má nejaký úkon účastníka odkladný účinok. O odklade rozhoduje exekútor tým, že vydá o tom upovedomenie. Dôvody odkladu sú vymedzené taxatívne. Ak skončia účinky odkladu, pokračuje sa v exekúcii spravidla bez rozhodnutia.

Novým inštitútom je odklad exekúcie na žiadosť povinného. Súčasné rozhodovanie súdom je zdĺhavé a často uplynie aj doba, na ktorú sa odklad žiada. Problémom je tiež, že žiadosť povinného o vyvolávala odkladný účinok. Zavádza sa preto pravidlo – raz za exekúciu odklad na tri mesiace.

Následky jednotlivých odkladov (odklad s blokovaním a odklad bez blokovania) sa upresňujú. Pri odklade „s blokovaním“ nie je dotknuté oprávnenie exekútora vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Ak takéto úkony boli uskutočnené pred vydaním upovedomenia o odklade exekúcie, ich účinky zostávajú zachované. Pri odklade „bez blokovania“ exekútor nevykonáva úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii; ak takéto úkony už v exekúcii uskutočnil, zruší ich. Osobitné účinky odkladov sú potom uvedené pri jednotlivých spôsoboch exekúcie.

Vymedzuje sa jednoznačne, že ak v zákone má procesný úkon účastníka odkladný účinok (napr. návrh na zastavenie exekúcie), rozumie sa tým odklad s blokovaním.

Trvanie odkladu je taktiež jednoznačne zadefinované. Tým sa významne posilňuje právna istota účastníkov konania a tretích osôb.

 

§ 61k

(Zastavenie exekúcie súdom)

 

            Po novom do úvahy prichádzajú tri spôsoby zastavenia exekúcie: 1. súdom, 2. exekútorom a 3. zo zákona. V ustanovení je upravené zastavenie exekúcie súdom, ktorý má rozhodovať v prípadoch, ktoré je potrebné posúdiť a ktoré môžu byť sporné. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenie exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Nová koncepcia upustila od podávania námietok proti exekúcii, pretože duplicitne bolo potrebné rozhodovať vo veci (následné zastavenie exekúcie). Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť.

Keďže podania účastníkov sa posudzujú podľa obsahu, akýkoľvek podnet povinného na zastavenie exekúcie bez návrhu treba považovať za návrh na zastavenie exekúcie.

            Ustanovenie tiež precizuje spôsob podávania návrhov na zastavenie exekúcie. So súhlasom oprávneného môže exekútor návrhu vyhovieť aj sám.

 

§ 61l

 

            Upravuje sa procesný postup súdu pri zastavení exekúcie s tým, že proti uzneseniu je v zásade prípustná sťažnosť s výnimkou vyjadreného špecifického prípadu cudzieho rozhodnutia. Ide o jeden z mála prípadov, kedy je v exekučnom konaní prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu s ohľadom na konečné rozhodnutie v exekúcii.

             V ustanovení sa vyjadruje taktiež významné pravidlo vychádzajúce z koncentračnej zásady a síce, že ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene i keď tu taký dôvod je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. Ide o tzv. žalobu z „lepšieho práva“, ktorá má za cieľ odstrániť napätie medzi požiadavkami hmotného a procesného práva. Právna istota tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli majetok z exekúcie však nemôže byť dotknutá. Súd pri existencii takéhoto inštitútu môže posudzovať namietané skutočnosti prísnejšie.

 

§ 61m

 

            Upravujú sa následky späťvzatia návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý inštitút doposiaľ neexistoval a spôsoboval problémy v praxi.

 

§ 61n

(Zastavenie exekúcie exekútorom)

 

            Upravujú sa dôvody, kedy môže zastaviť exekúciu exekútor. Ide o nesporné prípady ako napr. keď zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, zanikol niektorý z účastníkov bez právneho nástupcu a keď povinný je nemajetný. V takých prípadoch exekútor doručí účastníkom a súdu upovedomenie o zastavení exekúcie (ak sú prípustné námietky, tak až po rozhodnutí o nich). Dôvod zastavenia vždy uvedie. Pri zastavení exekúcie exekútorom ide o prípady, kedy zastavenie exekúcie vyplýva z dôsledkov nesenia kreditného rizika povinného oprávneným a v takýchto prípadoch mu prináleží hradiť trovy exekútora.

Pri nemajetnosti právnických osôb sa upravuje následok takéhoto stavu – zrušenie a výmaz povinného z Obchodného registra v súčinnosti s príslušným súdom. Lehota šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku slúži veriteľom na podanie prípadného návrhu na vyhlásenie konkurzu.

 

 

§ 61o

(Ukončenie exekúcie iným spôsobom ako zastavením exekúcie)

 

Upravujú sa následky splnenia vymáhaného nároku povinným vo vzťahu k ukončeniu exekúcie.           

 

§ 61p

 

            Upravuje sa postup exekútora pri ukončení exekúcie vo vzťahu k opatreniam na postihnutie majetku povinného. V praxi spôsobovalo problém, že v niektorých prípadoch dlhú dobu po skončení exekúcie neboli exekučné príkazy zrušené, čo zaťažovalo povinného.

 

§ 61q

(Rozsah exekúcie)

 

            Podľa ods. 1 rozsah exekúcie je vymedzený negatívne – nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré: 1. Podľa tohto alebo osobitného zákona nepodliehajú exekúcii. 2. Sú z exekúcie vylúčené. 3. Exekúcia na nie  je prípustná.

            Ustanovenie výslovne uvádza možnosť exekvovania zálohu len za predpokladu, že oprávneným je záložný veriteľ alebo s exekúciou súhlasí. Ak by bolo zriadenie záložného práva odporovateľným právnym úkonom, treba mu najprv úspešne odporovať. Prax súdov bola doposiaľ rozdielna.

 

§ 61r

 

            Rozsah exekúcie ďalej limitovaný: 1. Rozsahom vymáhaného nároku s výnimkou exekúcie predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť alebo exekúcie predajom nehnuteľnosti, ak povinný nemá dostatok iného majetku. 2. Rozsahom návrhu oprávneného; exekútor nemôže exekvovať viac, aj keby to vyplývalo z exekučného titulu.

 

§ 61s

 

            Ustanovenie výslovne uvádza, ktorý majetok vo vlastníctve štátu nepodlieha exekúcii, resp. ktorý možno exekvovať.

 

K čl. I, bodu 8 (§ 67 ods. 1)

 

Ustanovenie sa upravuje vzhľadom na vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii. Exekútor vydá exekučný príkaz po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po doručení rozhodnutia súdu o zamietnutí takéhoto návrhu.

 

K čl. I, bodom 9, 11 až 13 (§ 67 ods. 3, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 a 3)

 

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu účinkov upovedomenia o začatí exekúcie.

 

K čl. I, bodu 10 (§ 69 ods. 2)

 

Prídavok na dieťa nemá charakter mzdy, má charakter rodinnej dávky poskytovanej štátom v rámci systému štátnej sociálnej podpory spravidla rodičom na výchovu a výživu nezaopatrených detí.

 

K čl. I, bodom 14 až 16 (§ 79 a 80)

 

Upresňujú sa osobitné účinky odkladu exekúcie a jednoznačne sa vymedzuje povinnosť platiteľa mzdy. Ustanovenie o špecifickom dôvode zastavenia exekúcie bolo prevzaté do všeobecnej časti a to tak, že splnenie zameškaného výživného je dôvod na odklad a plnenie bežného výživného počas 3 nasledujúcich mesiacov je dôvodom na zastavenie exekúcie.

 

K čl. I, bodom 17 až 19

 

Upravuje sa platobné miesto, ktorým je v exekučnom konaní v zásade súdny exekútor. Úprava je podobná ako v prípade konkurzného konania, kde je tiež platobným miestom správca konkurznej podstaty.

Plnenie priamo oprávnenému je na riziko dlžníka, pretože sa predpokladá, že plnenie sa musí dostať exekútorovi.

Iné  zmeny sú legislatívno-technickej povahy.

 

K čl. I, bodu 20 (§ 86 ods. 1)

 

Podľa navrhovanej právnej úpravy v prípade nesplnenia povinností podľa § 84 ods. 1 a 2 a § 85 sa bude oprávnený domáhať voči platiteľovi mzdy vyplatenia súm, na ktoré by mal právo, keby platiteľ mzdy splnil svoje povinnosti, na všeobecnom súde v zásade poddlžníckou žalobou.

 

K čl. I, bodu 21 (§ 86 ods. 2)

 

Vypúšťa sa časť ustanovenia § 86 ods. 2, ktorá pripúšťa proti rozhodnutiu o poriadkovej pokute odvolanie, a to vzhľadom na nové nastavenie opravných prostriedkov vo väzbe na subsidiaritu Civilného sporového poriadku. K tomu pozri viac dôvodovú správu k bodu 68.

 

K čl. I, bodom 22 až 24

 

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu účinkov upovedomenia o začatí exekúcie a spresňujúce doterajšie ustanovenia.

 

K čl. I, bodom 25 až 34 (prikázanie pohľadávky z účtu v banke)

 

§ 96 ods. 1

Vzhľadom na vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii sa formulačne mení ustanovenie § 96 ods. 1. Exekútor vydá exekučný príkaz do 15 dní po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po doručení rozhodnutia súdu o zamietnutí takéhoto návrhu.

 

§ 96 ods. 3

Vzhľadom na úpravu súdneho exekútora ako platobného miesta sa ustanovuje povinnosť banky vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo po doručení exekučného príkazu súdnemu exekútorovi.

 

§ 100

Upravujú sa osobitné účinky odkladu exekúcie vo vzťahu k odkladom bez blokovania a odkladom s blokovaním.

 

§ 104 ods. 1

Upresňuje sa mechanizmus pri vylúčení prostriedkov, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov a s ustanoveniami osobitných predpisov o nútenom výkone (napr. daňová exekúcia) sa zosúlaďuje výška nepostihnuteľnej sumy.

 

Ostatné zmeny v jednotlivých bodoch sú najmä legislatívno-technickej povahy a spresňujú súčasnú právnu úpravu s ohľadom na vykonané zmeny.

 

K čl. I, bodom 35 až 39 (prikázanie iných peňažných pohľadávok)

 

Formulačne sa precizuje znenie dotknutých ustanovení vzhľadom na zmenu nastavenia procesnej obrany povinného v exekučnom konaní a platobného miesta.

 

K čl. I, bodu 39

 

Ustanovenie upresňuje situáciu poddlžníka v prípadoch, ak ide o ručenie podľa osobitného predpisu za účelom predídenia situácii, aby poddlžník plnil dvakrát časť pohľadávky povinného zodpovedajúca dani z pridanej hodnoty.

 

K čl. I, bodu 40 (exekúcia na obchodný podiel)

 

Formulačne sa precizuje ustanovenie § 113b ods. 4 vzhľadom na zmenu nastavenia procesnej obrany povinného v exekučnom konaní a vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii.

 

K čl. I, bodom 41 až 50 (exekúcia predajom hnuteľných vecí)

 

§ 115 ods. 2 písm. i)

 

Ide o zosúladenie s ustanoveniami osobitných predpisov o nútenom výkone (napr. daňová exekúcia) sa zosúlaďuje výška nepostihnuteľnej sumy.

 

116 ods. 1

Ustanovenie viaže sa vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí na súhlas oprávneného.

 

§120 ods. 1 a 2

Ide o zosúladenie s Občianskym zákonníkom.

 

§ 122

Z hľadiska hospodárnosti vedenia exekúcie sa pri odhade ceny spísaných hnuteľných vecí ustanovuje základné pravidlo, podľa ktorého vykoná odhad sám exekútor, a to s odbornou starostlivosťou. Ak sa niektorý z účastníkov exekučného konania domnieva, že odhad je nesprávny, prihliadne exekútor na jeho námietku, ak tento účastník súčasne pripojí znalecký posudok na cenu týchto vecí. O výške ceny spísaných hnuteľných vecí exekútor upovedomí účastníkov s výnimkou, ak boli spísané veci podliehajúce rýchlej skaze.

 

§ 123 ods. 1

Formulačne sa precizuje ustanovenie § 123 ods. 1 vzhľadom na zmenu nastavenia procesnej obrany povinného v exekučnom konaní a vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii.

 

§ 126 ods. 4

Ak nemožno uskutočniť predaj vecí niektorým zo spôsobov uvedených v § 126 ods. 3, exekúciu predajom hnuteľných vecí ukončí súdny exekútor bez toho, aby musel o ukončení exekúcie predajom týchto hnuteľných vecí rozhodovať súd uznesením o zastavení exekúcie v tejto časti.

 

§ 127 ods. 4

Ustanovenie vytvára predpoklady pre presadenie sa inštitútu tezaurácie výživného.

 

§ 131 ods. 2

Ide o legislatívno-technickú zmenu s ohľadom na prečíslovanie paragrafov tretej časti Exekučného poriadku. Rieši sa taktiež notifikačná povinnosť vo vzťahu k správcovi.

 

K čl. I, bodu 51

 

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zmenami v osobitnom predpise.

 

K čl. I, bodu 52 (§ 136 ods. 2)

 

Úprava priority s ohľadom na nové pravidlá podávania návrhov na vykonanie exekúcie.

 

K  čl. I, bodu 53 (§ 137 ods. 1)

 

Úprava pravidla pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného. Rieši sa taktiež notifikačná povinnosť vo vzťahu k správcovi.

 

K  čl. I, bodu 54 (§ 138 ods. 1)

 

Upovedomenie okresného úradu je nadbytočné, a preto sa vypúšťa.

 

 

K  čl. I, bodu 55 (§ 139 ods. 5)

 

Navrhuje sa, aby o vyhotovení znaleckého posudku a o cene (hodnote) nehnuteľnosti exekútor dotknuté osoby len upovedomil.

 

K  čl. I, bodu 56 (§ 139 ods. 6)

 

Znalecký posudok vyhotovený exekútorom má odrážať skutočnú cenu nehnuteľnosti, a preto nie je dôvod zaobstarávať nový. Posudok je podľa predpisov o znaleckej činnosti možné dopĺňať.

 

K čl. I, bodu 57 (§ 140 ods. 2 písm. d/)

 

Doplnenie náležitostí dražobnej vyhlášky v záujme transparentnosti.

 

K čl. I, bodu 58 (§ 140 ods. 2 písm. l/)

 

Oprava vnútorného odkazu.

 

K čl. I, bodom 59 až 63 (§ 141 a § 143 ods. 2)

 

Dražobná vyhláška sa zverejňuje v Obchodnom vestníku a teda je možné zúžiť okruh osôb, ktorým sa doručuje. Dražobnú vyhlášku nie je potrebné doručovať do vlastných rúk; postačí doporučene. Riešia sa taktiež legislatívno-technické úpravy s ohľadom na navrhované zmeny.

 

K čl. I, bodu 64 (§ 144 ods. 3)

 

Vypúšťa sa vnútorný odkaz.

 

K čl. I, bodu 65 (§ 145)

 

Upravujú sa pravidlá pre situáciu, ak termín dražby treba odročiť na neskorší čas a pravidlá pre znižovanie najnižšieho podania a to tak, aby nemusel zasahovať súd.

 

K čl. I, bodom 66 až 70 (§ 147  - § 148 ods. 2)

 

Upravujú sa pravidlá pre schvaľovanie príklepu. Súd o námietkach proti príklepu rozhoduje pri jeho schvaľovaní. Rozhodnutie o príklepe treba urobiť v lehote 30 dní kvôli urýchlenému odstráneniu stavu právnej neistoty.

 

K čl. I, bodom 71 až 73 (§ 152 - § 156)

 

Zjednodušujú sa pravidlá pre rozvrh. Vytvárajú sa taktiež predpoklady pre tezauráciu výživného.

 

K čl. I, bodom 74 až 76 (§ 157 ods. 1 až 3)

 

Upravujú sa pravidlá priority pre uspokojenie jednotlivých veriteľov (nárokov).

Prioritne majú byť uspokojené trovy speňaženia, potom výživné, potom jednotlivé pohľadávky zabezpečené záložným právom, následne pohľadávka oprávneného a pohľadávky na daniach, atď. Pri pohľadávkach zabezpečených záložných právom nemôže ísť o pomerné uspokojenie ale o uspokojenie podľa pravidla absolútnej priority.

Pravidlá priority uspokojenia by mali v zásade zodpovedať pravidlám priority uspokojenia veriteľov v konkurze.

 

K čl. I, bodom 77 až 81 (§ 161 ods. 2 - § 164)

 

Upravujú sa pravidlá pre rozvrh, aby nebolo nevyhnutné, aby o rozvrhu nemusel rozhodovať súd v prípadoch, ak nie sú námietky.

 

K čl. I, bodu 82 (§ 168 ods. 1 písm. b/)

 

Úprava pravidla pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného.

 

K čl. I, bodu 83 (§ 173 ods. 1 písm. b/)

 

Úprava pravidla pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného.

 

K čl. I, bodu 84 (§ 179a ods. 2)

 

Uprednostňuje sa elektronická komunikácia, a teda netreba pripájať fotokópie poverenia.

 

K bodu 85 (§ 181 ods. 1, § 184 ods. 1, § 185 ods. 1, § 186 ods. 1, § 189 ods. 1, § 190 ods. 1,

§ 191 ods. 1 a § 192 ods. 1)

 

Ide o precizovanie právnej úpravy.

 

K čl. I, bodom 86 až 95 (§ 181 ods. 2 - § 192 ods. 1)

 

Úprava pravidiel pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného a legislatívno-technické zmeny s tým súvisiace.

 

K čl. I, bodu 96

 

§ 195 až 199b

Nová právna úprava trov exekučného konania je vybudovaná tak, aby bola vykonateľná bez toho, aby v množstve prípadov rozhodoval súd. Ustanovenia tiež jednoznačne rozdeľujú, čo sa rozumie trovami, kto ich platí a kto ich nahrádza. Pri zmene exekútora a pri vylúčení je dôvodné, aby trovy neplatil povinný 2x, preto sa upravuje pravidlo, že na trovy má nárok len neskorší exekútor. Jednoznačne sa tiež vymedzujú trovy oprávneného a povinného.

 

§ 199c

Ustanovenie rieši to, kto platí trovy exekútora. V zásade je to povinný. Oprávnený platí trovy exekútora vo vymedzených prípadoch a v prípade, ak súd rozhodol, že ich vznik možno oprávnenému pričítať. Do úvahy vezme procesné zavinenie (oprávnený ich vznik zapríčinil a preto mu ich vznik je možné pričítať). Výnimku predstavujú prípady exekúcií na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa. Ustanovenie tiež myslí najmä na situáciu, kedy oprávnený v záujme obísť platenie trov exekútora postúpi vymáhaný nárok. Upravuje sa preto prípad zákonného ručenia. Voči bývalým oprávneným sa takýto nárok nútene presadzuje žalobou na ich všeobecnom súde.

 

§ 199d

Oprávnený má voči povinnému náhradu trov, ktoré účelne vynaložil v rozsahu, v ktorom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie. Povinnému (v zásade výnimočne) možno priznať súdom náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, ktorým bol úspešný. Štát má nárok na náhradu trov, ak ide o trovy vzniknuté procesným zavinením (subjekt ich vznik zapríčinil a preto mu ich vznik je možné pričítať).

 

§ 199e

Ustanovuje sa limitácia pre trovy právneho zastúpenia oprávneného a upravuje sa tiež, že náhrada trov sa priznáva podľa ustanovení o tarifnej odmene.

 

§ 199f

Upravuje sa právo účastníkov žiadať vystavenie konečného vyúčtovania. Exekútor im ho v zásade poskytne elektronicky bezodplatne, v prípade iného spôsobu poskytnutia môže žiadať úhradu vecných nákladov.

 

199g

Upravuje sa osobitná zodpovednosť za škodu oprávneného, ktorú spôsobí povinnému, že iniciuje neoprávnené exekučné konanie, pričom „neoprávnenosť“ treba posudzovať ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie.

 

§ 200, 201 a 203

Ustanovenie § 200 upravuje subsidiaritu Civilného sporového poriadku na exekučné konanie v prípadoch, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak, teda ak Exekučný poriadok obsahuje osobitnú úpravu. Zároveň však vylučuje aplikáciu ustanovení Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii.

            V exekučnom konaní je rovnako vylúčené

-           odpustenie zmeškania lehoty a

-           podanie žaloby na obnovu konania po skončení exekučného konania.

Súd vykonáva nad exekútorom dohľad, preto je potrebné vylúčiť zasahovanie do jeho činnosti neodkladnými opatreniami.

Ustanovenie § 201 ods. 3 predstavuje tiež odklon od Civilného sporového poriadku, keď pripúšťa, že v exekučnom konaní môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Ide o vyjadrenie skutočnosti, že po začatí exekúcie sa konanie vedie z úradnej povinnosti. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to pokladá za potrebné (§ 202 ods. 1).

V exekučnom konaní nemožno vylúčiť (aj keď iste celkom výnimočne) oslobodenie od súdnych poplatkov. Ustanovenie má však za cieľ predchádzať špekuláciám pri masovom prevode pohľadávok na nemajetných, prípadne osoby, ktoré sú podľa osobitného predpisu oprávnené viesť exekúciu bez povinnosti platiť súdne poplatky (napr. správca v konkurznom konaní). Ak sa v dotknutom ustanovení uvádza prechod pohľadávok, týka sa to predaja podniku alebo jeho časti. Netýka sa to však situácii, ak by pôvodný veriteľ a aj jeho právny nástupca boli osobami oslobodenými od platenia súdnych poplatkov.

 

§ 202

Pre rozhodovanie súdu v exekučnom konaní platí, že v exekučnom konaní v zásade rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe, o ktorom podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov môže rozhodovať len sudca. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca.

Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Exekučný poriadok výslovne pripúšťa odvolanie len proti dvom typom rozhodnutí, a to proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie podľa § 61g ods. 1 písm. d) (ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutia neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť) a proti rozhodnutiu exekučného súdu o vylúčení veci z exekúcie podľa § 43 ods. 4. Podľa 5 ods. 2 zákona o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie.

Súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemusí obsahovať odôvodnenie.

Mimoriadny opravný prostriedok proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

Ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje. To isté platí aj pre exekútora.

 

§ 203

V exekučnom konaní môže súd aj bez nariadenia pojednávania nariadiť vypočutie osoby, ak jej výpoveď môže mať význam pre rozhodnutie alebo postup súdu v konaní. To platí napríklad pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie (§ 61h ods. 2). Ide o zjednodušený mechanizmus zisťovania skutkového stavu, známy z predpisov o konkurznom konaní.

 

K čl. I, bodom 97 až 100 (§ 204 ods. 2 - § 207)

 

Zjednodušuje sa mechanizmus nazerania do spisov exekútora a taktiež požičiavania spisov. Na nazeranie sú z povahy veci oprávaní všetci, voči ktorým exekútor nemá povinnosť mlčanlivosti a prípadný znalec. V záujme potreby zabezpečiť pri vykonávaní bezpečnostných previerok fyzických osôb a podnikateľov informácie o finančnej situácii preverovaných subjektov, najmä informácie o splácaní záväzkov a ich ekonomickej a finančnej stabilite, patria medzi oprávnené osoby aj Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor.

 

K čl. I, bodom 101 až 103 (§ 211a)

 

V záujme transparentnosti sa dopĺňajú údaje, ktoré eviduje centrálny register exekúcií.

Rozširuje sa okruh údajov evidovaných v centrálnom registri exekúcií aj o údaje o oprávnenom a o aktuálnom stave vymáhaného nároku a stave vymoženia trov exekútora. Centrálny register exekúcií tak poskytne komplexný pohľad na vedené exekúcie.

 

K čl. I, bodu 104 (§ 221 ods. 3)

 

Vzhľadom na zmenu tretej časti Exekučného poriadku týkajúcej sa exekučnej činnosti sa mení znenie § 221 ods. 3. Následok podľa § 221 ods. 2 písm. b) v podobe disciplinárneho opatrenia – peňažná pokuta až do sumy 3 310 eur bude nasledovať za porušenie povinnosti súdneho exekútora podľa § 57 ods. 2.

 

K čl. I, bodu 105 (§ 222 ods. 2)

 

Upravuje sa pravidlo o pozastavení výkonu funkcie v prípade, ak by si exekútor ponechal peňažné prostriedky (závažné disciplinárne previnenie).

 

K čl. I, bodom 106 a 107 (§ 226 ods. 4, § 227 ods. 2)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K čl. I, bodu 108 (§ 228d ods. 8)

 

Upravuje sa kauzálna príslušnosť súdu na podanie žaloby.

 

K čl. I, bodu 109 (§ 228e a 228i)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K čl. I, bodu 110 (prechodné ustanovenia)

 

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia zákona, ktoré reagujú na navrhované predpoklady pre personálne a materiálno-technické fungovanie exekútorských úradov.

Zavádzajú sa tiež prechodné ustanovenia zákona, ktoré vychádzajú z logiky, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady, keď v exekučnom konaní začatom na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi pred 1. aprílom 2017 dôjde žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd až po 30.6. 2017.  

 

 

 

K Čl. II (Zákon o súdnych poplatkoch)

 

K čl. II, bodu 1

 

Upravuje sa príslušný odkaz v poznámke pod čiarou.

 

K čl. II, bodu 2

 

Legislatívno-technická úprava zameraná na opravu vnútorného odkazu.

 

K čl. II, bodu 3

 

                        Ustanovenie sa upresňuje s ohľadom na poplatky vyberané v exekučnom konaní. V exekučnom konaní sa platí jediný súdny poplatok, a to poplatku, ktorý platí oprávnený v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vo  výške 16,50 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky návrhy na vykonanie exekúcie bez rozdielu už budú na exekučný súd doručované výlučne elektronicky, v ustanovení § 6 ods. 5 sa vylúčilo v exekučnom konaní použitie zvýhodnenej 50% sadzby poplatku ustanovenej pre elektronické podania vo veciach, ktoré vo vzťahu k poplatkovým úkonom pripúšťajú aj inú ako elektronickú formu komunikácie.

 

K čl. II, bodu 4

 

Upravujú sa osobitné pravidlá o platení poplatkov v exekučnom konaní. Osobitné ustanovenia sú potrebné s ohľadom na automatizovaný spôsob ich určovania a notifikácie poplatníka.

 

K čl. II, bodu 5

 

Upravujú sa súdne poplatky vyberané v exekučnom konaní. Poplatkovej povinnosti (tak ako doteraz) podlieha návrh na vykonanie exekúcie. Zavádzajú sa súdne poplatky súvisiace s úkonmi súdu, ktorých vykonanie podnietil účastník konania vlastnou aktivitou (postúpenie pohľadávky, predaj podniku alebo jeho časti). Nieto dôvodu takéto úkony nespoplatňovať, keďže rozhodnutia s tým súvisiace tvoria významnú časť agendy súdov. To platí rovnako aj pri návrhoch na zmenu súdneho exekútora v konaniach podľa pôvodnej právnej úpravy, kde má  oprávnený možnosť vybrať si súdneho exekútora a zmeniť ho bez udania dôvodu.

 

K čl. II, bodom 6 a7

 

Z povahy dotknutých konaní (podpora elektronizácie) nie je vhodné, aby sa v nich uplatňovali dotknuté súdne poplatky.

 

 

K Čl. III (Zákon o bankách)

 

Z dôvodu zavedenia vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou je nevyhnutné ustanoviť povinnosť bánk poskytovať Sociálnej poisťovni na písomné vyžiadanie správy o záležitostiach klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, aj bez súhlasu klienta banky, ak je tento účastníkom konania vo veciach vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky podľa zákona o sociálnom poistení.

 

 

K Čl. IV (Zákon o sociálnom poistení)

 

K čl. IV, bodu 1 (§ 1)

 

V súvislosti so zavedením novej pôsobnosti - výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou sa rozširuje predmet a pôsobnosť zákona o sociálnom poistení.

 

K čl. IV, bodom 2 a 3 (§ 26 ods. 4)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K čl. IV, bodu 4 (§ 142 ods. 1 druhá veta)

 

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje rozpor súčasného znenia § 142 ods. 1 druhej vety

s § 149 ods. 8 a napĺňa sa pôvodný účel zavedenia právnej úpravy § 142 ods. 1 druhej vety, podľa ktorého zaplatením pohľadávky sa dlžné sumy na poistnom majú považovať za zaplatené na účely nároku na dávky sociálneho poistenia.

Pri postúpení pohľadávky v súlade s § 149 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa postupuje pohľadávku za úhradu. Uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenie pohľadávky Sociálnej poisťovni pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne, zaniká právo Sociálnej poisťovne s ňou nakladať a zároveň zaniká povinnosť dlžníka splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni. Z tohto dôvodu zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky musí mať rovnaké právne účinky ako zaplatenie dlžného poistného Sociálnej poisťovni na účely splnenia podmienky zaplatenia poistného na nárok na dávky sociálneho poistenia.

 

K čl. IV, bodu 5 (§ 148 ods. 1)

 

Po zavedení výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávky Sociálnou poisťovňou sa v prípade, že táto nebude môcť uplatniť žiaden zo spôsobov vymáhania pohľadávok  vlastným exekučným konaním (osobitným spôsobom vymáhania pohľadávok – správnym výkonom, zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky z účtu ani zrážkami z dávok), bude  Sociálna poisťovňa vymáhať túto pohľadávku v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku a to bezodkladne od momentu ako sa dozvie, že vymáhanie prostriedkami, ktoré má k dispozícii je, alebo by bolo neúčinné.

 

K čl. IV, bodu 6 (§ 148 ods. 4)

 

Z dôvodu zavedenia zásady, v zmysle ktorej sa pohľadávky Sociálnej poisťovne môžu vymáhať podľa osobitných predpisov až po zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávok niektorým zo spôsobov určeným zákonom o sociálnom poistení z taxatívne vymedzených dôvodov v § 225e návrhu novely, sa navrhuje zosúladiť znenie tohto ustanovenia s § 179 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení z dôvodu jednoznačnosti určenia pohľadávky, ktorej vymáhanie možno previesť.

 

K čl. IV, bodu 7 (§ 149 ods. 2 písm. b/)

 

Navrhuje sa upraviť tak, aby podmienky v ňom stanovené neplatili na možnosť postúpenia pohľadávok voči fyzickej alebo voči právnickej osobe, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz. Dôvodom je, že do konkurzu môžu byť prihlásené pohľadávky, ktoré sú predpísané rozhodnutím, ale od jeho právoplatnosti uplynul menej ako jeden rok alebo neboli predpísané rozhodnutím vôbec.

 

K čl. IV, bodu 8 (§ 150 ods. 1 písm. c/)

 

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou pojmov.

 

K čl. IV, bodom 9 až 12 (§ 178 a 179)

 

Vecná pôsobnosť pobočky Sociálnej poisťovne sa v dôsledku zavedenia konania vo veciach vymáhania pohľadávok dopĺňa o

1. rozhodovanie vo veciach vymáhania pohľadávok na nemocenských dávkach, úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, o ktorých rozhoduje ústredie, dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti, na sociálnom dôchodku, na pohľadávkach na poistnom a na povinnom príspevku na starobné dôchodkové sporenie, na pokute, na penále a na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok, úrazových dávok okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, dávky garančného poistenia a  dávky v nezamestnanosti a

2. vymáhanie pohľadávok na nemocenských dávkach, úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, o ktorých rozhoduje ústredie, dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti, na sociálnom dôchodku, na pohľadávkach na poistnom a na povinnom príspevku na starobné dôchodkové sporenie, na pokute, na penále a pohľadávkach na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok, úrazových dávok okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, dávky garančného poistenia a  dávky v nezamestnanosti.

Z rovnakého dôvodu sa vecná pôsobnosť ústredia Sociálnej poisťovne v § 179 dopĺňa o

1. rozhodovanie vo veciach vymáhania pohľadávok na dôchodkových dávkach, úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente, o ktorých v prvom stupni rozhoduje ústredie, príplatku za štátnu službu k dôchodku a pohľadávok na  pokute, na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty a

2. vymáhanie pohľadávok na dôchodkových dávkach, úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente, príplatku za štátnu službu k dôchodku, pohľadávok na pokute, na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty a o vymáhanie pohľadávok na príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách, príspevku športovému reprezentantovi,  pokute.

To znamená, že pôsobnosť na rozhodovanie a vymáhanie pohľadávok sa delí medzi pobočky a ústredie Sociálnej poisťovne v zásade v závislosti od pôsobnosti tej ktorej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne rozhodovať vo veci samej v prvom stupni.

 

K čl. IV, bodu 13 (§ 224 a 225)

 

Rozširuje sa právna úprava správneho výkonu rozhodnutia Sociálnou poisťovňou zrážkami z dávok v prípade preplatku na dávkach sociálneho poistenia. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhovanou právnou úpravou rozširuje okruh dávok, na ktoré sa táto právna úprava vzťahuje. Navrhuje sa, aby sa vzťahovala na všetky dávky sociálneho poistenia s tým, že tento postup možno uskutočniť len na dávku toho istého druhu sociálneho poistenia t. j. napr. v prípade pohľadávky na dávke v nezamestnanosti – je možné postihnúť týmto spôsobom vymáhania len dávku v nezamestnanosti.

Novo sa navrhuje vymáhanie pohľadávky vzniknutej preplatkom na príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a príspevku športovému reprezentantovi Sociálnou poisťovňou zrážkami z vyplácanej dôchodkovej dávky.

Zákonom sa ustanovuje povinnosť oznámiť začatie vymáhania účastníkovi konania.

Vzhľadom na to, že ide o špeciálnu právnu úpravu, uplatňuje sa vo vzťahu k iným spôsobom vymáhania pohľadávok prednostne.

Právna úprava lehoty, do ktorej možno rozhodnutie vykonať týmto spôsobom sa nepreberá z dôvodu, že tu platí všeobecné ustanovenie § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

 

K čl. IV,  bodu 14

 

Štvrtá časť zákona o sociálnom poistení, Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok

 

§ 225a      

Z dôvodu špecifík, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie nástrojov v rámci konania o vymáhaní pohľadávok vo všeobecnosti a ktoré spočívajú napr. v doručovaní, osobitných postupoch alebo osobitných inštitútoch (upovedomenie, prikázanie) v porovnaní s bežným konaním je potrebné zaviesť do zákona o sociálnom poistení osobitnú právnu úpravu konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Na konanie sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti zákona o sociálnom poistení s výnimkou obnovy konania a s výnimkami ustanovenými v štvrtej časti zákona o sociálnom poistení. Pri jednotlivých spôsoboch vymáhania pohľadávok je konanie upravené osobitne vzhľadom na odlišnosti jednotlivých konaní pri vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy, pri vymáhaní pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu alebo pri vymáhaní pohľadávok zrážkami z dávok.

Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína vydaním rozhodnutia o začatí vymáhania pohľadávok. Ide o administratívne rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, nezakladá práva  ani povinnosti účastníkovi konania. Rozhodnutie možno vyhotoviť s rovnocenným účinkom v písomnej ale aj v elektronickej podobe. Deň jeho vydania je dňom začatia konania vo veci vymáhania pohľadávok. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.

Ustanovenie ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred začatím konania zisťovať splnenie podmienok na začatie konania (vykonateľnosť rozhodnutia – existenciu exekučného titulu, využitie preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdom a priznanie odkladného účinku podania žaloby súdom atď.) a vymáhať pohľadávky spôsobmi, ktoré ustanovuje zákon o sociálnom poistení.

 

§ 225b (Exekučný titul)

            Podkladom na uskutočnenie vymáhania pohľadávok je existencia exekučného titulu. V tomto ustanovení  sa  určuje, čo je exekučným titulom - vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola  uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a on ju v určenej lehote nesplnil,  pričom spravidla ide o rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ale napríklad v prípade tzv. regresnej náhrady ide o rozhodnutie súdu, alebo môže ísť aj o rozhodnutie iného príslušného orgánu vydaného napr. podľa koordinačného nariadenia 1408/1971 alebo 883/2004.

 

§ 225c

Ustanovuje sa deň začatia konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Deň začatia konania je totožný s dňom vydania rozhodnutia  o začatí konania. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho vydania a proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.

Zároveň sa jednoznačne upravujú náležitosti rozhodnutia o začatí konania. Toto rozhodnutie sa nedoručuje účastníkovi konania, aby nemohol vymáhaniu brániť ale ani iným osobám, ktorým vznikajú povinnosti v súvislosti s jednotlivými spôsobmi vymáhania pohľadávok.

 

§ 225d až 225f

Z hľadiska potrieb praxe sa riešia  prípady, v ktorých Sociálna poisťovňa môže povoliť odloženie vymáhania pohľadávok (prerušenie konania), dôvody pre zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok a osoby, ktorým sa  doručuje rozhodnutie o odložení vymáhania pohľadávok, ako aj rozhodnutie vydané v súvislosti so zastavením  konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

 

§ 225g (Spôsoby vymáhania pohľadávok)

Zákon v tomto ustanovení jednoznačne vymedzuje spôsoby, ktorými môže Sociálna poisťovňa vymáhať pohľadávky pričom nevylučuje aj použitie kombinácie niekoľkých spôsobov v tom istom čase. Zákon umožňuje vymáhanie pohľadávky Sociálnou poisťovňou tromi spôsobmi, a to

1.         zrážkami zo mzdy a z iného príjmu,

2.         prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky a

3.         zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa.

Iné spôsoby vymáhania pohľadávok bude Sociálna poisťovňa uplatňovať prostredníctvom exekútora v prípadoch, v ktorých Sociálna poisťovňa nevymôže svoju pohľadávku žiadnym zo spôsobov, ktoré jej zákon zveruje do pôsobnosti.

Predpokladáme kladné dopady navrhovanej zmeny najmä vo vzťahu k povinnosti účastníkov konania hradiť trovy exekúcie.

 

§  225h a 225i (Zrážky zo mzdy)

Vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy je jedným z troch spôsobov vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou. Postup pri výkone tohto spôsobu vymáhania pohľadávok je podrobne rozvedený v jednotlivých paragrafoch.

Základným predpokladom vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy je nárok účastníka konania na mzdu, plat, služobný príjem alebo odmenu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a iný príjem. Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytované platiteľom mzdy  (zamestnávateľom) zamestnancovi za prácu. Rovnaký režim sa vzťahuje aj na plat, služobný príjem alebo odmenu z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Vymáhaniu podliehajú aj iné príjmy, ktoré zákon uvádza príkladom. Z uvedeného dôvodu je potrebné do ich okruhu zahrnúť aj také príjmy, ktoré nie sú v ustanovení uvedené, ale majú rovnaký charakter (napr.dávky vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia alebo doplnkového dôchodkového sporenia).  Zrážky sa vykonávajú z čistej  mzdy podľa Nariadenia vlády SR  č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov a podľa Exekučného poriadku.

Konanie začína vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy. Následne Sociálna poisťovňa doručí do vlastných rúk platiteľovi mzdy príkaz o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, prikáže mu aby vykonal zo mzdy určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy. Sumy zadržané zamestnávateľ poukáže na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne po doručení exekučného príkazu.

Zároveň má Sociálna poisťovňa povinnosť upovedomiť účastníka konania o  začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy. Upovedomenie  má charakter rozhodnutia, ale oznamuje sa  len účastníkovi konania, ktorým je len „povinný“ (osoba, voči ktorej Sociálna poisťovňa má pohľadávku). Upovedomenie  umožňuje účastníkovi konania, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy, ale aj dobrovoľne splniť pohľadávku v lehote určenej v upovedomení. Dobrovoľné splnenie záväzku má za následok zastavenie konania o vymáhaní pohľadávok a zamestnávateľ zadržanú mzdu vyplatí zamestnancovi.

Zákon taxatívne vymedzuje náležitosti upovedomenia a osobitne rieši  jeho doručovanie v spoločných ustanoveniach. V nadväznosti na spoločné ustanovenia návrhu zákona môže účastník konania prostredníctvom príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podať v lehote 15 dní odvolanie proti upovedomeniu, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky. Účastník konania môže podať proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla o odvolaní proti upovedomeniu, správnu žalobu na príslušný súd v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia.

Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po zamietnutí odvolania  príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Zákon upravuje náležitosti exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal účastník konania pri upovedomení o začatí vymáhania pohľadávok). Exekučný príkaz je individuálnym právnym aktom, ktorým sa  oznamuje   začatie plnenia zákonom ustanovenej povinnosti, preto nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. Zároveň  sa určuje, že exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom exekučného konania, tretím osobám a  iným osobám ustanoveným pri jednotlivých spôsoboch  výkonu exekúcie.     

Doručením exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky  zo mzdy  účastníka konania a  poukazovať  zrazené sumy na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne na základe osobitných predpisov (napr. Zákonníka práce). Platiteľ mzdy zodpovedá za zrazené sumy. Zákon ustanovuje možnosť Sociálnej poisťovni uložiť pokutu  platiteľovi mzdy, ak povinnosť vyplývajúcu z exekučného príkazu neplní, a to  až do výšky 16 596,96 eura.

Ďalej sa ustanovujú postupy v prípadoch, keď platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach,  keď dôjde k zmene platiteľa mzdy, prípadne je viac platiteľov mzdy atď.

Pri vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy je jednoznačne ustanovené, ktoré sumy nepodliehajú exekúcii. Ide o sumy dávok napr. dávky v hmotnej núdzi, prídavku na dieťa a pod., ktoré sú rozšírené aj o finančné prostriedky a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z.  o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov  v znení neskorších predpisov.

 

§ 225j až 225l (Prikázanie pohľadávky)

Ďalším spôsobom vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou, ak podkladom pre jeho uskutočnenie je exekučný titul ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy, je prikázanie  pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky (ďalej len „prikázanie pohľadávky“).

V tomto ustanovení sa upravuje vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu vedeného  v banke alebo v pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) v prospech účastníka konania, t.j. odpísaním zo všetkých  účtov účastníka konania vedených v banke alebo viacerých bankách a poukázaním peňažných prostriedkov na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.       

V prípade prikázania pohľadávky sa konanie začína vydaním rozhodnutia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, ktoré sa nedoručuje účastníkovi konania ani platiteľovi mzdy.

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po vydaní rozhodnutia o začatí konania doručí banke  príkaz o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a účastníkovi konania doručí upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, ktoré má charakter rozhodnutia.

Na rozdiel od upovedomenia, proti príkazu o začatí vymáhania nie je prípustné odvolanie a stáva sa právoplatným dňom vydania. Banka je na základe doručeného príkazu povinná zablokovať na účte účastníka konania potrebnú sumu peňažných prostriedkov. Účastník konania po doručení upovedomenia je oprávnený nakladať s prostriedkami na účte do sumy vymáhanej pohľadávky. Režim upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a právne následky podania odvolania proti tomuto rozhodnutiu je rovnaký ako pri zrážkach zo mzdy a rovnaký je aj pri treťom spôsobe vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou.

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky, akk účastník konania nepodá proti upovedomeniu odvolanie alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní. Exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal účastník konania pri upovedomení o začatí vymáhania pohľadávok). Zároveň  sa určuje, že exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkovi exekučného konania a banke.

Náležitosti exekučného príkazu sú taxatívne vymedzené v návrhu novely. Doručuje sa do vlastných rúk.

Zákon ustanovuje, že ak banka povinnosť vyplývajúcu z exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky nesplní, Sociálnej poisťovni umožňuje uložiť banke pokutu  až do výšky 16 596,96 eura.

 V § 225k návrhu zákona sa zároveň ustnaovuje, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky. V návrhu sa osobitne rieši postup pri preukazovaní peňažných prostriedkov, ktoré nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky.

Účastník konania, ktorý má na účte takéto peňažné prostriedky a chce ich oslobodiť spod vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, bude musieť predložiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti, v ktorom je povinný uviesť ich výšku.

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne oznámi banke túto skutočnosť. V prípade pochybností o pravdivosti údajov uvedených v písomnom vyhlásení, príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne preverí ich opodstatnenosť u príslušných subjektov (napr. na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny) a po odstránení nedostatkov oznámi banke sumu peňažných prostriedkov, ktoré nesmie banka od oznámenia tejto skutočnosti odpísať z účtu klienta, ktorý je účastníkom konania.

Z dôvodu prebiehajúceho procesu elektronizácie komunikácie v rámci znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje, aby komunikácia medzi Sociálnou poisťovňou a bankou v procese vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky mohla prebiehať elektronicky. Na tento účel sa umožní Sociálnej poisťovni uzavrieť so záujmovým združením bánk dohodu. V prípade technických prekážok elektronickej komunikácie zadefinovaných v dohode, sa bude doručovať do vlastných rúk.

 

§ 225m (Zrážky z dávok)

Sociálna poisťovňa je oprávnená vymáhať pohľadávky zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca.

Konanie o vymáhaní pohľadávok zrážkami z dávok sa začína vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok.

O začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne upovedomí účastníka konania zaslaním upovedomenia o začatí vymáhania  pohľadávok zrážkami z dávok. Upovedomenie  má charakter rozhodnutia. Upovedomenie  umožňuje účastníkovi konania, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť vymáhaniu pohľadávok zrážkami z dávok.

Zákon taxatívne vymedzuje náležitosti upovedomenia a osobitne rieši jeho doručovanie v spoločných ustanoveniach. V nadväznosti na spoločné ustanovenia § 225n návrhu zákona môže účastník konania prostredníctvom príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podať v lehote 15 dní odvolanie proti upovedomeniu, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky. Toto odvolanie má odkladný účinok a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o odvolaní proti upovedomeniu je, z hľadiska konania Sociálnou poisťovňou, konečné. Účastník konania môže podať proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla o odvolaní proti upovedomeniu, správnu žalobu na príslušný súd do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia.

Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne začne zrážať z dávky účastníka konania sumy na úhradu pohľadávky, pričom pri zrážaní sa uplatňuje  nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a Exekučný poriadok. Zrážky z dávok sa vykonávajú až do uspokojenia vymáhanej pohľadávky. 

 

§ 225n až 225p (Spoločné ustanovenia)

Z dôvodu osobitného charakteru upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok, ako rozhodnutia vydávaného Sociálnou poisťovňou a doručovaného účastníkovi konania pri všetkých troch spôsoboch výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávok sa v spoločných ustanoveniach navrhuje upraviť možnosť podať odvolanie proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok s tým, že podanie odvolania má odkladný účinok a rozhodnutie o ňom je preskúmateľné súdom. Ustanovuje sa vylúčenie náhradného doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok vrátane fikcie doručenia u fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb v prípade, že doručenie do vlastných rúk je neúspešné z dôvodu, že sa nepodarilo doručiť na adresu alebo sídlo Sociálnej poisťovni známe, prípadne zapísané v inom registri.

Pre jednoznačnosť postupu platiteľa mzdy a banky v prípade doručenia viacerých príkazov na začatie vymáhania pohľadávok voči tomu istému účastníkovi konania navrhuje sa, aby sa ich poradie spravovalo dňom doručenia. V prípade doručenia v ten istý deň, pohľadávky majú rovnaké poradie. Ak nestačia peňažné prostriedky na uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne.

 

K čl. IV, bodu 15 (§ 226a)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K čl. IV, bodu 16 (§ 236)

 

Navrhuje sa vypustiť odsek 2 z § 236 zákona o sociálnom poistení nakoľko zavedením právnej úpravy výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou stráca opodstatnenie.

 

K čl. IV, bodu 17 (§ 239)

 

Z dôvodu zavedenia možnosti uložiť zamestnávateľovi alebo banke sankciu v prípade, že nesplní povinnosť určenú v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok, je potrebné doplniť tento dôvod do príslušnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení.

 

K čl. IV, bodu 18 (§ 240)

 

            Po nadobudnutí účinnosti predloženej novely Exekučného poriadku bude jediným miestom zaplatenia dlhu s následkami splatenia dlhu exekútor. To znamená, že len týmto spôsobom bude môcť prísť k vyrovnaniu dlhu (v porovnaní so súčasnosťou, kedy dlžník môže zaplatiť priamo Sociálnej poisťovni). Z uvedeného dôvodu je potrebné doplniť znenie § 240 zákona o sociálnom poistení o túto skutočnosť rozhodujúcu na určenie penále.

 

 

K Čl. V (Zákon o rodine )

 

§ 81 ods. 2

Navrhuje sa spresnenie v tom ohľade, že zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, čo zahŕňa aj ich uplatnenie v exekučnom konaní.

 

 

 

 

K Čl. VI (Účinnosť)

 

Upravujú sa ustanovenia o účinnosti. Delená účinnosť vychádza z nevyhnutnosti prípravy na nový systém náhodného prideľovania vecí súdnym exekútorom najmä s ohľadom na informačné systémy.

 

 

V Bratislave, 21. septembra 2016

 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Lucia Žitňanská, v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

S p o l o č n á    s p r á v a

 

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248) v druhom čítaní

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o  rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

 

 

 

I.

 

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 282 z 20. októbra 2016 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248) na  prerokovanie týmto výborom:

 

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

 

Určila zároveň Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.

 

II.

 

            Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

 

III.

 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248) prerokovali výbory a odporúčali ho schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 103 zo 16. novembra 2016, 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 45 z 21. novembra 2016 a

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 29 z 15. novembra 2016.    

 

IV.

 

            Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

1.         V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:

„1. V § 9 písmeno c) znie:

„c) môže exekútora na jeho žiadosť preložiť s účinnosťou k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho polroka do územného obvodu iného krajského súdu; na tento účel si minister môže vyžiadať stanovisko komory,“.“.

 

Toto ustanovenie nadobúda účinnosť 1. apríla 2017, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti. 

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

            Navrhuje sa, aby exekútor mohol zmeniť sídlo exekútorského úradu do územného obvodu iného krajského súdu len po predchádzajúcom súhlase ministra spravodlivosti.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

2.         V čl. I bod 2 v § 12 ods. 1 písm. d) sa vypúšťa čiarka za slovom „zákona“ a slová „ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo“.

 

Z hľadiska systematického sa materiálne a technické podmienky na výkon činnosti exekútora vrátane splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý ustanoví ich podrobnosti, upravia v samostatných odsekoch § 12, preto sa splnomocňovacie ustanovenie vypúšťa z navrhovanej dikcie § 12 ods. 1 písm. d).

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

3.         V čl. I sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 6, ktoré znejú:

„4. V § 12 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Peňažné prostriedky uložené na osobitnom bankovom účte podľa § 12 ods. 5 a § 61h ods. 1 písm. f) sa na účely osobitného predpisu3cb) považujú za vklad chránený podľa osobitného predpisu.3cb)“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 3cb znie:

„3cb) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

 

Toto ustanovenie nadobúda účinnosť 1. apríla 2017, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.

 

5. § 12 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:

„(7) Exekútor spĺňa materiálne a technické podmienky na výkon činnosti podľa tohto zákona, ak

a) používa programové prostriedky a technické prostriedky určené ministerstvom po dohode s komorou a pri prijímaní elektronických podaní elektronickú schránku exekútora,

b) má zriadený exekútorský úrad, ktorý je

1.         označený v súlade s § 15 ods. 3,

2.         verejne prístupný podľa § 15 ods. 4,

3.         primerane materiálne a technicky vybavený,

c)         v sídle exekútorského úradu je zriadená verejne prístupná podateľňa v súlade s § 15 ods. 4, d) má zriadené osobitné bankové účty vedené v banke na účely podľa § 12 ods. 5 a § 61h ods. 1 písm. f),

e) komunikuje prostriedkami elektronickej komunikácie s tretími osobami, s ktorými komora uzavrela dohodu o elektronickej komunikácii.

 

(8) Podrobnosti o personálnych, materiálnych a technických podmienkach, ktoré musí exekútor spĺňať na riadny výkon svojej funkcie, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.

 

Toto ustanovenie nadobúda účinnosť 1. februára 2017, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.

 

     6. V § 15 ods. 1 druhá veta znie: „Okrem prípadu podľa § 9 písm. c) možno sídlo exekútorského úradu určené podľa prvej vety zmeniť len v rámci územného obvodu krajského súdu; zmenu sídla exekútorského úradu exekútor bezodkladne oznámi komore a ministerstvu.“.“.

 

Toto ustanovenie nadobúda účinnosť 1. apríla 2017, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

Odstraňujú sa výkladové nejasnosti ohľadne peňažných prostriedkov na osobitných účtoch súdneho exekútora vo vzťahu k zákonu o ochrane vkladov.

V zákone sa upresňujú materiálne a technické podmienky riadneho výkonu funkcie súdneho exekútora. Podrobnosti o personálnych, materiálnych a technických podmienkach, ktoré musí exekútor spĺňať, ustanoví vykonávací predpis Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Vzhľadom na zavedenie systému náhodného výberu súdneho exekútora sa umožňuje exekútorovi meniť sídlo exekútorského úradu. Túto zmenu len oznámi Slovenskej komore exekútorov, ako aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré vedie zoznam súdnych exekútorov.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

4.         V čl. I bod 7 v § 29 odsek 6 znie:

„(6) Exekútor je povinný o vymožených nárokoch viesť prehľadnú evidenciu podľa jednotlivých vecí, ktoré mu boli pridelené. Údaje o aktuálnom stave vymoženia nároku a trov exekútora v každej pridelenej veci je exekútor povinný raz mesačne elektronickými prostriedkami zasielať súdu; táto povinnosť sa považuje za splnenú aj vtedy, ak sa plní automatizovaným spôsobom prostredníctvom programových prostriedkov a technických prostriedkov určených ministerstvom po dohode s komorou.“.

 

            Upresňujú sa predpoklady vedenia evidencie o vymožených nárokoch súdnym exekútorom a ich vykazovania exekučnému súdu.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

5.         V čl. I bod 7 v § 33 odsek 3 znie:

 

„(3) Spriaznenou osobou exekútora sa na účely tohto zákona rozumie jeho blízka osoba, jeho zamestnanec, ako aj právnická osoba, v ktorej má exekútor alebo jeho blízka osoba alebo jeho zamestnanec kvalifikovanú účasť. Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“.

            Na účely Exekučného poriadku sa definuje, kto sa rozumie spriaznenou osobou súdneho exekútora. Ustanovenie je inšpirované obdobnou konštrukciou k zákone o konkurze a reštrukturalizácii.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

6.         V čl. I bod 7 sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 7b. Ostávajúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.

 

            Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením poznámky 7b v bode 5 pozmeňujúceho návrhu.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

7.         V čl. I bod 7 v § 39 odsek 3 znie:

„(3) Výnosy a odhadné ceny (hodnoty) zisťuje exekútor z verejne dostupných údajov alebo z listín, ktoré mu boli sprístupnené príslušnými orgánmi alebo tretími osobami, alebo svojím odhadom. Ak niektorý z účastníkov konania predloží znalecký posudok, exekútor z neho vychádza. Pri viacerých znaleckých posudkoch vychádza z posudku, v ktorom je určená vyššia cena (hodnota).“.

 

Upravujú sa jednoznačne následky konkurencie viacerých znaleckých posudkov v exekučnom konaní.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

8.         V čl. I bod 7 v § 42 ods. 13 sa na konci pripája táto veta: „Exekútor nesmie tretiu osobu obťažovať žiadosťami o poskytnutie súčinnosti nad mieru, ktorú možno od nej spravodlivo vyžadovať.“.

 

            Precizuje sa zásada primeranosti výkonu exekúcie vo vzťahu k povinnosti súčinnosti tretích osôb.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

9.         V čl. I bod 7 § 45 ods. 2 písm. a) sa v poznámke pod čiarou k odkazu 7f na konci pripájajú slová „(Ú. v. EÚ C 202, 7. júna 2016)“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zaužívaným spôsobom citácie Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

10.       V čl. I bod 7 v § 48 ods. 3 písm. b) prvý bod sa slová „a rodným číslom, dátumom narodenia alebo identifikačným číslom organizácie“ nahrádzajú slovami „a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom“.

 

            Náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie sa uvádzajú do súladu so znením Civilného sporového poriadku.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

11.       V čl. I bod 7 v poznámke pod čiarou k odkazu 7k sa slová „nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z  18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009) v platnom znení v prípade rozhodnutia vydaného v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007“ nahrádzajú slovami „čl. 26 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z  18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009) v platnom znení“.

            Legislatívno-technická zmena, ktorou sa upravuje znenie poznámky pod čiarou k odkazu 7k.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

12.       V čl. I bod 7 § 48 ods. 5  sa v poznámke pod čiarou k odkazu 7k slová „nariadenie (ES) č. 650/2012 z júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. ES L 201, 27. 7. 2012)“ nahrádzajú slovami „nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu názvu citovaného právneho aktu EÚ.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

13.       V čl. I bod 7 v § 48 ods. 6 sa slová „dokument podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom a opatrený kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou“ nahrádzajú slovami „dokument, ktorý je autorizovaný“.

            Uvedenou zmenou sa znenie zákona zosúlaďuje s režimom zákona o e-Govermente.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

14.       V čl. I bod 7 v § 48 ods. 7 sa v druhej vete slová „podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom“ nahrádzajú slovami „autorizovaný“ a na konci tretej vety sa pripájajú tieto slová: „spolu s návrhom na vykonanie exekúcie“.

 

            Uvedenou zmenou sa znenie zákona zosúlaďuje s režimom zákona o e-Govermente.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

15.       V čl. I bod 7 v § 48 ods. 8 štvrtá veta znie: „Ak sa návrh na vykonanie exekúcie podáva prostredníctvom exekútora, exekútor prevedie písomnosti v listinnej podobe do elektronickej podoby a takto vzniknuté elektronické dokumenty autorizuje; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú.“ a pripája sa piata veta, ktorá znie: „Za činnosť exekútora súvisiacu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom exekútora patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov, ktorých výšku a spôsob určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“.

 

            Navrhovanou zmenou sa znenie zákona zosúlaďuje s režimom zákona o e-Govermente. Súčasne sa ustanovuje, že súdnemu exekútorovi, prostredníctvom ktorého oprávnený podá elektronickými prostriedkami návrh na vykonanie exekúcie, bude patriť odmena a náhrada výdavkov, ktorej výšku a spôsob ustanoví vykonávací predpis Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

16.       V čl. I bod 7 § 53 ods. 2 písm. d) sa v poznámke pod čiarou k odkazu 7o vypúšťajú slová“ v platnom znení“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zaužívaným spôsobom skrátenej citácie právneho aktu EÚ.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

17.       V čl. I bod 7 v § 53 ods. 3 písm. f) štvrtý bod sa slovo „alebo“ za slovom „vykonateľné“ nahrádza čiarkou a v § 53 ods. 3 písm. g) sa bodka na konci nahrádza slovom „alebo“.

 

            Vzhľadom na povahu notárskej zápisnice ako exekučného titulu sa navrhuje jej komplexnejšie skúmanie exekučným súdom.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

18.       V čl. I bod 7 v § 53 sa odsek 3 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:

„h) sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.“. 

 

            Vzhľadom na povahu notárskej zápisnice ako exekučného titulu sa navrhuje jej komplexnejšie skúmanie exekučným súdom.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

19.       V čl. I bod 7 § 54 ods. 2 sa slovo „výkonu“ nahrádza slovami „vykonania exekúcie“.

 

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa  zosúlaďuje pojem v celom ustanovení.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

20.       V čl. I bod 7 v § 56 odsek 3 znie:

  „(3) Údaje z vydaných poverení na vykonanie exekúcie s výnimkou rodného čísla sa po dobu exekúcie zverejňujú na webovom sídle ministerstva v registri poverení na vykonanie exekúcie; ustanovenia osobitného predpisu o zverejňovaní súdnych rozhodnutí7s) sa použijú primerane.“.

            Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza inštitút registra poverení. V tomto registri sa budú zverejňovať údaje z vydaných poverení na vykonanie exekúcie s výnimkou rodného čísla po dobu trvania exekúcie, to znamená len údaje z tzv. „živých“ exekučných konaní, a to primerane podľa pravidiel použiteľných pre zverejňovanie súdnych rozhodnutí, t.j. na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, do 15 dní od vydania poverenia.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

21.       V čl. I bod 7 v § 58 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Exekútor nemôže požadovať preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania, ak ide o exekúciu na peňažné plnenie.“.

            V záujme predísť výkladovým a aplikačným nejasnostiam sa explicitne ustanovuje, že exekútor nemôže žiadať preddavok na nevyhnutné výdavky v exekúcii vedenej na peňažné plnenie. Túto možnosť má len v prípade exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

22.       V čl. I bod 7 v § 59 ods. 1 sa v štvrtej vete slová „značné náklady“ nahrádzajú slovami „náklady vo výške neprimeranej k výške vymáhanej povinnosti“.

 

            Navrhovanou zmenou sa precizuje dikcia ustanovenia § 59 ods. 1.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

23.       V čl. I bod 7 v § 61h odsek 3 znie:

„(3) Exekútor žiadosti povinného podľa odseku 1 písm. d) vyhovie tak, že odloží exekúciu na dobu uvedenú v žiadosti povinného, najdlhšie však tri mesiace od podania žiadosti. Na dobu dlhšiu možno exekúciu odložiť len so súhlasom oprávneného.“.

 

            Ide o legislatívno-technickú úpravu vo väzbe na znenie § 61j ods. 3.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

24.       V čl. I bod 7 v § 61j odsek 3 znie:

„(3) Ak ide o dôvod odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. d), odklad exekúcie trvá dobu, na ktorú exekútor povolil odklad exekúcie.“.

 

            Ide o legislatívno-technickú úpravu vo väzbe na znenie § 61h ods. 3.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

25.       V čl. I bod 7 v § 61n ods. 1 písm. c) sa číslo „18“ nahrádza číslom „30“.

 

            Navrhuje sa predĺžiť lehotu na posúdenie nemajetnosti u povinného, ktorý je právnickou osobou, na 30 mesiacov.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

26.       V čl. I bod 7 v § 61n ods. 1 písm. c) a d) sa slová „majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou a ktorý by stačil“ nahrádzajú slovami „majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili“.

 

            V záujme predísť spornému výkladu sa dopĺňa navrhované ustanovenie § 61n ods. 1 písm. c) a d).

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

27.       V čl. I bod 7 v § 61n ods. 1 písm. d) sa slovo „troch“ nahrádza slovom „piatich“.

 

            Navrhuje sa predĺžiť lehotu na posúdenie nemajetnosti u povinného, ktorý je fyzickou osobou, na päť rokov.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

28.       V čl. I bod 7 v § 61n ods. 3 sa slová „úhradu trov exekútora“ nahrádzajú slovami „zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2)“ a slová „úhradu trov doručí“ sa nahrádzajú slovami „zaplatenie náhrady výdavkov doručí“.

 

                                                                       Ide o terminologické upresnenie.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

29.       V čl. bod 7 v § 61p sa slová „najneskôr nasledujúci pracovný deň“ nahrádzajú slovami „do troch pracovných dní“ a za slovo „úkony“ sa vkladá čiarka a slová „ktoré uskutočnil,“.

 

            Navrhuje sa predĺžiť lehotu na úkony súdneho exekútora súvisiace s odblokovaním majetku povinného tak, aby ju bolo možné zo strany súdneho exekútora reálne dodržať.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

30.       V čl. I bod 11 sa v celom texte slová „8c“ nahrádzajú slovami „8d“.

 

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa  upresňuje označenie nového odkazu, nakoľko odkaz „8c“ je použitý v § 71 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

31.       V čl. I bod 15 v 79 ods. 2 sa slovo „povinnému“ nahrádza slovom „exekútorovi“.

 

                                                                       Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

32.       V čl. I bod 29 sa slová „8c“ nahrádzajú slovami „8d“.

 

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa  upresňuje označenie nového odkazu, nakoľko odkaz „8c“ je použitý v § 71 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

33.       V čl. I sa vypúšťa bod 42.

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

            Vzhľadom na opustenie konceptu skladania povinného preddavku na trovy exekúcie v priebehu legislatívneho procesu je predmetné ustanovenie nadbytočné.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

34.       V čl. I bod 46 § 122 sa v poslednej vete slová „Tretia a štvrtá“ nahrádzajú slovami „Druhá a tretia.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa opravuje nesprávny odkaz na vety v odseku, nakoľko celý odsek má len štyri vety.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

35.       V čl. I sa za bod 81 vkladá nový bod 82, ktorý znie:

„82. V § 165 ods. 2 sa slová „(§ 162 ods. 1)“ nahrádzajú slovami „(§ 162)“.“.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

 

Legislatívno-technická pripomienka ktorou sa reaguje na znenie bodu 79 v čl. I, v ktorom sa navrhuje nové znenie § 162 bez delenia na odseky.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

36.       V čl. I bod 96 § 196 vrátane nadpisu znie:

 

㤠196

Trovy exekútora

 

Trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.“.

Ide o terminologické upresnenie.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

37.       V čl. I bod 96 § 198 znie:

 

㤠198

 

(1) Ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora, odmena ani náhrada výdavkov pôvodnému exekútorovi nepatrí.

 

(2) Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s  § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.“.

 

            Zavádzajú sa pravidlá pre rozhodovanie o náhrade trov exekútora v prípade zastavenia exekúcie. V zásade platí, že pri zastavení exekúcie patrí exekútorovi na trovách čo do výšky len náhrada výdavkov. Ak však exekútor do zastavenia exekúcie vymohol trovy v rozsahu, ktorý si bol oprávnený ponechať v súlade s § 60 Exekučného poriadku, patria mu  tieto trovy, ak presahujú sumu náhrady výdavkov podľa prvej vety. Ak by suma podľa druhej vety bola nižšia, ako náhrada výdavkov, ktorá exekútorovi patrí podľa prvej vety, má exekútor nárok len na rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

38.       V čl. I bod 96 v §199c odsek 1 znie:

„(1) Ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.“.

            Ide o terminologické a legislatívno-technické upresnenie dikcie § 199c ods. 1.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

39.       V čl. I sa za bod 97 vkladá nový bod 98, ktorý znie:

 „98. V § 205 sa vypúšťa nadpis nad paragrafom.“.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

 

Legislatívno-technická pripomienka ktorou sa vypúšťa nadbytočný nadpis nad paragrafom, nakoľko rovnaký nadpis sa vkladá pod paragraf v čl. I bod 98.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

40.       V čl. I bod 103 znie:

„103. V § 211a odsek 5 znie:

„(5) Do registra exekúcií majú bezplatný prístup exekútori, orgány verejnej moci, Centrum právnej pomoci a právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Oprávnený a povinný majú bezplatný prístup do registra vo svojej veci.“.“.

 

            Rozširuje sa okruh osôb, ktoré majú bezplatný prístup do Centrálneho registra exekúcií.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

41.       V čl. I sa vypúšťa bod 107.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

 

Vypúšťa sa nadbytočné ustanovenie, nakoľko poznámka pod čiarou k odkazu 3j sa nevypúšťa a zostáva súčasťou právneho predpisu.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

42.       V čl. I bod 110 § 243g ods. 1 sa slová „15. februárom“ nahrádzajú slovami „1. februárom“.

Legislatívno-technická pripomienka ktorou sa opravuje nesprávny dátum v prechodnom ustanovení, nakoľko zákon má nadobudnúť účinnosť 1. februára 2017.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

43.       V čl. I bod 110 v § 243g sa vypúšťajú odseky 3 a 5. Ostávajúce ustanovenia sa primerane prečíslujú.

            Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenia odsekov 3 a 5 § 243g boli z hľadiska systematického presunuté do § 243h, t. j. do prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

44.       V čl. I bod 110 § 243h znie:

 „§ 243h

 

(1)       Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

(2)       Ustanovenie § 55 ods. 1 sa použije na exekútorov, ktorí podali čestné vyhlásenie v lehote podľa § 243g ods. 1.

(3)       Ustanovenie § 55 ods. 1 sa použije vo vzťahu k exekútorom podľa § 243g ods. 3 od 1. marca 2018.“.

 

                        Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

45.       V čl. I bod 110 § 243i ods. 1 sa slová „po 1. júli“ nahrádzajú slovami „po 30. júni“.

 

Legislatívno-technická pripomienka ktorou sa opravuje nesprávny dátum vzhľadom na znenie predchádzajúceho textu prechodného ustanovenia.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

46.       V čl. I bod 110 sa za § 243i vkladajú § 243j a 243k, ktoré znejú:

 

 „§ 243j

 

V exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä, ak exekútor

a)         v upovedomení o začatí exekúcie alebo v upovedomení o ďalších trovách exekúcie žiadal zaplatenie takých plnení, o ktorých musel predpokladať, že na ich úhradu ako  trov exekúcie nemá nárok,

b)         nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4,

c)         pri vykonávaní exekúcie nepostupoval bez zbytočných prieťahov.

 

§ 243k

 

Ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017.“.

 

Ustanovenia § 243j a 243k nadobudnú účinnosť 1. apríla 2017, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.

            V právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody hodné osobitného zreteľa. To, že súd má pri určovaní trov prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa, vyplývalo pôvodne z § 150 Občianskeho súdneho poriadku, resp. v súčasnosti z § 257 Civilného sporového poriadku. Občiansky súdny poriadok a Civilný sporový poriadok sa na oblasť exekučného konania používajú subsidiálne ako lex generalis (§ 9a Exekučného poriadku).Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody explicitne vymedzené v ustanovení § 243j písm. a) až c). Ide o také záväzné prípady, ktoré by dokonca mohli zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora.

V ustanovení § 243k sa rieši sporná situácia nároku exekútora na náhradu trov exekúcie v prípadoch zmeny a vylúčenia súdneho exekútora a to tak, aby sa zamedzilo neodôvodnenému navyšovaniu týchto trov. V súčasnej konštrukcii hrozí potenciálne riziko, že povinný bude hradiť zvýšené trovy exekúcie v dôsledku zmien v osobe súdneho exekútora.               

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

47.       V čl. II bod 4 v celom texte sa slová „§ 11b“ nahrádzajú slovami „§ 11c“ a slová „§ 11c“ sa nahrádzajú slovami „§ 11d“.

Legislatívno-technická pripomienka ktorou sa reaguje na vloženie § 11c v čl. II návrhu zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov  (tlač 176) schváleného na 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 25. októbra 2016.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

48.       V čl. II sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:

„5. Za § 18f sa vkladá § 18g, ktorý vrátane nadpisu znie:

 

㤠18g

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2017

 

Z úkonov navrhnutých do 31. marca 2017 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, i keď sa stanú splatnými po 1. apríli 2017.“.“.

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

            Z prihliadnutím na zavedenie nových súdnych poplatkov sa navrhuje zavedenie štandardného prechodného ustanovenia.

 

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

49.       V čl. II sa vypúšťajú body 6 a 7.

                        Navrhuje sa vypustenie bodov 6 a 7 z novely zákona o súdnych poplatkoch, keďže rovnaká právna úprava už bola schválená v zákone z 25. októbra 2016 o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, a teda je bezpredmetné schvaľovať takú istú právnu úpravu. Ide o legislatívno-technickú úpravu. 

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

50.       V čl. IV bod 4 znie:

„4. V § 142 ods. 1 druhej vete sa za slovo „Zaplatením“ vkladajú slová „odplaty za postúpenie“.“.

Legislatívno-technická úprava reagujúca na vo vládnom návrhu zákona nesprávne vyskloňované slovo „postúpenú“.

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

51.       V čl. IV bod 6 znie:

„6. V § 148 ods. 4 prvej vete sa za slovo „osobu“ vkladá slovo „najskôr“.“.

 

V právnej úprave „mandátnej správy“ pohľadávok Sociálnej poisťovne na inú osobu navrhujem spresnenie okamihu, ktorým môže Sociálna poisťovňa previesť vymáhanie pohľadávok na inú osobu. Navrhujem, aby okamih prevedenia pohľadávok do „mandátnej správy“ inej osobe nebol viazaný výlučne len na deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ale aby sa umožnilo previesť pohľadávky do „mandátnej správy“ inej osobe aj po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

52.       V čl. IV bod 14 § 225k odsek 3 znie:

„(3) Ak účastník konania, ktorý je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky, predloží banke alebo pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky sú aj peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky a súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov, banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie odpísať z účtu klienta, ktorý je účastníkom konania, tieto peňažné prostriedky od predloženia tohto písomného vyhlásenia.“.

Navrhujem, aby zákonom ustanovené peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu účastníka konania vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky, preukazoval účastník konania písomným vyhlásením priamo banke alebo pobočke zahraničnej banky. Súčasne navrhujem ustanoviť zákaz banke alebo pobočke zahraničnej banky odpísať preukázané peňažné prostriedky nepodliehajúce vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu účastníka konania, a to od okamihu preukázania. Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje právna úprava preukazovania peňažných prostriedkov, ktoré zo zákona nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok v sociálnom poistení prikázaním pohľadávky z účtu účastníka konania vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky s právnou úpravou daňového exekučného konania podľa daňového poriadku.

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

53.       V čl. IV bod 14 § 225l sa za slovami „začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky“ čiarka nahrádza slovom „a“ a vypúšťajú sa slová „a oznámenie podľa § 225k ods. 3“

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou v § 225k ods. 3.

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

54.       Čl. IV sa dopĺňa 19. bodom, ktorý znie:

„19. § 240 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu.102ab)“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 102ab znie:

„102ab) Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.“.

 

Čl. VI o účinnosti zákona sa upraví tak, aby 19. bod čl. IV nadobudol účinnosť 1. marca 2017.

Nevymáhateľné pohľadávky podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii by sa podľa súčasného znenia zákona o sociálnom poistení museli aj napriek ich nevymáhateľnosti (podľa zákona č. 7/2005 Z. z.) predpísať a následne odpísať. Z dôvodu zadefinovania týchto pohľadávok ako trvalo nevymáhateľných v osobitnom predpise, ako aj irelevantnosti predpísania a následného odpísania pohľadávky sa navrhuje ustanoviť priamo v zákone o sociálnom poistení  výnimku z povinnosti Sociálnej poisťovne  predpísať penále, ktoré by po jeho vzniku, t. j. predpísaní zostalo naďalej nevymáhateľné. Tento krok je možné považovať za nadbytočný. 

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

55.       Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie:

 

„Čl. V

 

Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. …/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:

 

V § 39 ods. 1 sa za slová „nad 70 sudcov“ vkladajú slová „a na Okresnom súde Banská Bystrica“.“. 

 

Ostávajúce články sa primerane prečíslujú.

 

            Cieľom pozmeňujúceho návrhu je vzhľadom na očakávaný rozsah agendy na exekučnom súde, ktorým je podľa vládneho návrhu zákona Okresný súd Banská Bystrica umožniť kreovanie ďalšej funkcie podpredsedu súdu, ktorý bude mať v pôsobnosti práve agendu exekučných konaní a aj upomínacie konanie.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

56.       Čl. V znie:

 

„Čl. V

 

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z., zákona č. 201/2008 Z. z., zákona č. 217/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2011 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 124/2015 Z. z., zákona č. 175/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

 

1. V § 45 odsek 8 znie:

„(8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa poukazovali  výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.“.

 

2. V § 51 sa na konci pripája táto veta: „Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.“.

 

3. V § 81 ods. 2 sa na konci druhej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.“.“.

Podľa aktuálnej právnej úpravy súd pri rozhodovaní o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti (výživné) a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti (najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa), úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Výnimku tvoria len prípady náhradnej osobnej starostlivosti, ak je dieťa zverené osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (§ 45 ods. 2) – v tomto prípade súd povinnému uloží povinnosť poukazovať výživné tejto osobe (t.j. nie úradu). 

Navrhuje sa, aby rovnako ako v prípade výživného dieťaťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou (kedy je výživné poukazované na základe rozhodnutia súdu zariadeniu) aj v prípade náhradnej osobnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti, kedy je výživné poukazované úradu, mal úrad (tak ako zriadenie) oprávnenie vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, ak povinný neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu. Je potrebné utvoriť podmienky nielen zariadeniu ale aj úradu na konanie za dieťa, za ktoré preberá, resp. má preberať výživné v prípadoch, kedy si povinné osoby neplnia vyživovaciu povinnosť. Zároveň je potrebné jednoznačne upraviť (bod 1), že úrad nemá oprávnenia vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa v prípadoch, ak bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nakoľko v tomto prípade nie je výživné poukazované úradu ale priamo tejto osobe.  

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

57.       V čl. VI sa účinnosť zákona upraví tak, aby novelizácia ustanovenia § 240 obsiahnutá v 18. bode čl. IV nadobudla účinnosť 1. apríla 2017.

 

Podľa novely exekučného poriadku navrhovanej v čl. I (§ 61f) účinky splnenia vymáhaného nároku nastávajú len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi, dostane exekútorovi. To znamená, že na rozdiel od súčasnej platnej právnej úpravy, kedy môže povinný splniť svoju pohľadávku aj priamo oprávnenému, podľa navrhovanej úpravy aj pohľadávky Sociálnej poisťovne, ktoré bude vymáhať exekútor, sa musia plniť výlučne exekútorovi. Novelizáciou § 240 obsiahnutou v 18. bode čl. IV sa zabezpečuje určovanie sumy penále do dňa zaplatenia dlžnej sumy poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie exekútorovi. Je potrebné, aby účinky tejto právnej úpravy nastali súčasne s účinkami právnej úpravy § 61f novely exekučného poriadku obsiahnutej v čl. I, t. j. od 1. apríla 2017.

 

Výbor NR SR pre sociálne veci

 

                        Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

            Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch (body 1 až 57) s návrhom schváliť.

 

 

V.

 

 

            Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248)  odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

 

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní (tlač 248a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 119 z 22. novembra 2016.

 

 

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Róberta Madeja, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 

 

 

 

 

                                                                                                             Róbert Madej

                                                           predseda Ústavnoprávneho výboru

                                                                                             Národnej rady Slovenskej republiky

 

 

 

 

Bratislava  22. novembra 2016