Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

151/2017 Z. z.

najpravo.sk • 14.6. 2017, 19:22

D ô v o d o v á   s p r á v a

 

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, predkladá skupiny poslancov Národnej brady Slovenskej republiky Jaroslav PAŠKA, Eva SMOLÍKOVÁ, Magdaléna Kuciaňová,

Tibor Bernaťák, Štefana ZELNÍKA a Dušan TITTEL.

 

Hlavným dôvodom pre ktorý sa novelizácia zákona č.149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb predkladá je skutočnosť, že za 21 rokov existencie zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb, sa tento zákon zodpovedajúco nepremietol do praxe a za uplynulé roky vzdelávanie nepočujúcich detí v Slovenskej republike stále nerešpektuje ich zdravotné postihnutie, je neprimerané, neefektívne, s negatívnym dopadom na ich intelektuálny a osobnostný vývoj.

           Druhým dôvodom je nesprávna interpretácia pojmov, ktoré sú dôležité pri aplikácii tohto zákona. Zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb sa v § 4 písm. b) odvoláva na zákon č. 29/1984 Z. z. o sústave základných a stredných škôl, ktorý dnes nepovažuje posunkovú reč za prvotný, nepočujúcim osobám vlastný komunikačný prostriedok, ale iba za akýsi pomocný nástroj pri osvojovaní si orálnej reči (ako prvotného komunikačného prostriedku), ktorú musí mať osvojenú aj nepočujúce dieťa, ak chce byť integrované do spoločnosti počujúcich. 

Omyl spočíva pravdepodobne v nesprávnom ponímaní a používaní pojmu „sluchovo postihnutí“ v našej legislatívnej praxi. Ten náležite nerozlišuje jednotlivé druhy sluchového postihnutia, ako sú nedoslýchaví, osoby so zvyškom sluchu, ohluchlí, ale aj nepočujúci. Z metodologického hľadiska je preto nesprávne aplikovať tento všeobecný pojem rovnako na všetky ostatné druhy sluchového postihnutia. Dôvodom je, že každé konkrétne sluchové postihnutie vyžaduje diametrálne odlišný prístup. Nedoslýchavé deti nie sú problémom pri integrácii, pretože načúvací prístroj im umožňuje počuť a vzdelávať sa v školách medzi počujúcimi. Podobne sú na tom aj deti so zvyškom sluchu, alebo deti ohluchlé.

Nepočujúce deti, o ktoré sa jedná predovšetkým v pôvodnom zákone i v tejto jeho novelizácii, potrebujú osobitnú starostlivosť už od útleho veku v špeciálnych školách, v ktorých sa pri ich vzdelávaní využíva tzv. bilingválna metóda. Znamená to, že vo vzdelávacom procese je primárne využívaná ich posunková reč, ktorá je ich prvotným komunikačným prostriedkom, ich „materinskou“ rečou. Osvojovanie si písomnej formy orálnej reči, ktorá je pre nich sekundárnym „cudzím jazykom“ prebieha potom rovnako, ako je tomu u počujúceho dieťaťa, ktoré má už osvojenú materinskú  reč a učí sa ďalší (cudzí) jazyk.

Dôkazom nesprávnej aplikácie zákona o posunkovej reči nepočujúcich je katastrofálny dopad na ich vzdelávanie, keďže boli nepočujúce deti, ako tzv. „sluchovo postihnuté“ preradené zo špeciálnych škôl a následne tzv. „integrované“ do štandardných tried, medzi deti počujúce. V týchto nových podmienkach už však nie je nepočujúcim deťom umožnené vzdelanie adekvátne ich zdravotnému postihnutiu, tak ako to vyžadujú dokumenty OSN i iné dokumenty o právach dieťaťa na vzdelanie.

Predkladaná novela má svoje opodstatnenie v tom, že vymedzuje skupinu „nepočujúcich“, ku ktorým by mala mať spoločnosť z titulu ich špecifickej formy a miery postihnutia aj osobitý, zodpovedajúci a primeraný prístup k spôsobu vzdelávania.

Odlíšenie skupiny nepočujúcich od skupín nedoslýchavých, ohluchlých, či so zvyškom sluchu umožňuje, aby nedochádzalo k nesprávnemu zaradeniu dieťaťa s poruchou sluchu do nesprávnej vzdelávacej inštitúcie. 

Táto novela tiež poukazuje na to, že posunková reč je primárnou zložkou identity nepočujúceho a nie je len akousi pomôckou napĺňajúcou podpornú funkciu pri osvojovaní si orálnej reči. Novela sekundárne deklaruje, že osvojenie si orálnej reči nepočujúcim dieťaťom by nemalo byť považované za nevyhnutnú podmienku integrácie nepočujúceho do komunity počujúcich. Pre nepočujúceho totiž ostáva po celý čas súčasťou identity jeho posunková a nie orálna reč. Preto je dôležité si uvedomiť, najmä pri zásadnej komunikácii s nepočujúcim, význam kvalitného, profesionálneho a precízneho tlmočenia v posunkovej reči, ako aj možnosť využitia vhodných zariadení umožňujúcich konvertovanie orálnej reči do písomnej formy.

Slovenská republika bola v poradí treťou krajinou na svete, ktorá legislatívne upravila vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich samostatným zákonom, a okolitý svet nám za túto prijatú legislatívu vyjadroval široké uznanie. Po neschválení tejto novely, by sme sa stali prvou krajinou sveta, ktorá by spochybnila právo menšiny svojich nepočujúcich občanov na plnohodnotné vzdelávanie sa v posunkovej reči.

Neposledným dôvodom pre zlepšenie podmienok vzdelávania nepočujúcich detí je aj aktuálna situácia v Európe a vo svete, charakterizovaná pretrvávajúcim volaním nepočujúcej komunity po rešpektovaní ich práv v oblasti vzdelávania, pri ktorom má posunková reč, ako ich prvotný (materinský) komunikačný prostriedok, nezastupiteľnú úlohu.

Spomenieme iba najvýznamnejšie udalosti, ktoré sa udiali za ostatné obdobie a ktoré zvýrazňujú všetko to, čo táto novela obsahuje.

Bol to predovšetkým 17. Svetový kongres Svetovej federácie nepočujúcich, uskutočnený v dňoch 28. júla až 1. augusta 2015 v Istanbule, ktorý sa opakovane venoval právu nepočujúcich používať posunkovú reč ako svoj prvotný komunikačný prostriedok vo všetkých oblastiach života, vrátane vzdelávania nepočujúcich detí. K zabezpečeniu tohto práva vyzýva vo svojej rezolúcii všetky štáty sveta. 

Ďalej to bola konferencia, usporiadaná Európskou úniou nepočujúcich (EUD) dňa 29. septembra 2016 na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli. Témou rokovania bola multilingválnosť, práva nepočujúcich a úloha posunkovej reči vo vzdelávaní a začleňovaní nepočujúcich do počujúcej spoločnosti. Rokovanie  vyústilo do Rezolúcie, ktorá vyzýva všetky členské štáty EU, aby rešpektovali právo nepočujúcich používať ich posunkovú reč vo všetkých oblastiach života, vrátane vzdelávania nepočujúcich detí.

Významnou udalosťou bolo tiež Sociálne fórum, ktoré organizovala OSN v Ženeve  dňa 6. októbra 2016. Aj tu za prítomnosti prezidenta Svetovej federácie nepočujúcich Colina Alena a hlavného predstaviteľa Európskej únie nepočujúcich Marka Wheatleyho, rozoberali problémy identity nepočujúcich, majúcich vlastnú históriu, kultúru a posunkovú reč. Účastníci sa zhodli, že práve posunková reč by mala byť považovaná za základ ich vzdelávania, ale aj inklúzie, či integrácie do počujúcej spoločnosti.

 

Predkladaný návrh zákona pravdepodobne bude mať mierne negatívny vplyv  na štátny rozpočet z dôvodu zavedenia možností pre nepočujúce deti, poskytnutím štátneho finančného príspevku na obstaranie zariadenia prevádzajúceho orálnu reč do písomnej formy a naopak, nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie a predpokladajú sa pozitívne sociálne vplyvy.

 

 

B. Osobitná časť

 

K Čl. I

 

K bodu 1

Ustanovenie zavádza používanie posunkovej reči ako primárneho prostriedku vzdelávania nepočujúcich osôb.

 

K bodu 2

Ustanovenie podrobnejšie a presnejšie definuje nepočujúce osoby, čím ich odlišuje od osôb s čiastočným sluchovým postihom.

 

K bodu 3

Ustanovenie zavádza správnu terminológiu.

 

K bodu 4

Ide o ustanovenie, ktorým sa ustanovuje posunková reč ako prvotný prostriedok komunikácie nepočujúcich osôb.

 

K bodu 5

Vypúšťa sa zákonná povinnosť poskytovať informácie v knižniciach a videotékach, keďže tieto štát v súčasnosti nezabezpečuje a ani nedokáže zabezpečiť.

 

K bodu 6

Ustanovenie upravuje vzdelávanie nepočujúcich v špeciálnych školách pre nepočujúce deti. Taktiež ustanovuje povinnosť vzdelávať deti bilingválne. Na vyšších stupňoch vzdelávania sa nepočujúcim deťom stanovuje možnosť využívať zariadenie, ktoré konvertuje orálnu reč do písomnej formy a naopak.

 

K bodu 7

Ustanovuje sa povinnosť pre Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny upraviť všeobecne záväzným predpisom výšku a podmienky poskytnutia finančného príspevku na obstaranie zariadenia prevádzajúceho orálnu reč do písomnej formy a naopak.

 

K čl. II:

 

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť tohto zákona od 1. septembra 2017.

 

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 893
PoUtStŠtPiSoNe
: