Dôvodová správa
Všeobecná časť
Predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá vláda Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívnenie procesu povoľovania a výstavby vybraných diaľnic a ciest pre motorové vozidlá uvedených v prílohe zákona č. 669/2007 Z. z. (ďalej len „diaľnice“) so súčasným zachovaním adekvátnej možnosti obhájiť svoje záujmy všetkým dotknutým vlastníkom pozemkov, na ktorých majú byť diaľnice postavené alebo stavieb, ktoré majú byť v súvislosti s výstavbou diaľnic asanované. Toto zefektívnenie sa prejaví celkovým skrátením povoľovacieho procesu a poklesom nákladovosti celého prípravného procesu výstavby diaľnic, ako aj samotného začiatku výstavby diaľnic.
Zároveň sa, za súčasného zachovania princípu proporcionality, navrhuje zaviesť nový právny inštitút predbežnej držby, ktorý pred ukončením časovo náročného vyvlastňovacieho procesu umožní vykonávať vopred vymedzené a odstrániteľné práce v nevyhnutnom rozsahu.
V nadväznosti na prijatie tohto návrhu zákona možno očakávať pozitívny vplyv na zrýchlenie dopravy, čo prináša finančné aj časové úspory. Ďalším prínosom výstavby strategicky dôležitých diaľnic je odklon dopravy z miest a obcí a s tým spojené pozitívne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.
Účinnosť sa navrhuje dňom 15. mája 2017.
Návrh zákona sa predkladá podľa § 27 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného dôvodu nebol návrh zákona predmetom medzirezortného pripomienkového konania.
Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Dopĺňajú sa ustanovenia upravujúce prílohy žiadosti o vydanie stavebného povolenia na stavbu diaľnice, a to tak, aby bolo možné podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia a začať stavebné konanie aj bez preukázania vlastníckeho práva alebo iného práva stavebníka uvedeného v § 139 ods. 1 stavebného zákona – za dodržania podmienok ustanovených v tomto ustanovení a v navrhovaných ustanoveniach § 4 ods. 4 až 6. Zároveň sa tým odstraňujú problémy aplikačnej praxe, keď podľa § 58 ods. 2 druhej vety stavebného zákona postačuje v stavebnom konaní pri povoľovaní stavby diaľnice preukázanie vlastníckeho práva alebo iného práva stavebníka pred vydaním stavebného povolenia, avšak podľa znenia § 2 ods. 2 písm. a) a b) doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo stavebníka k pozemkom a k stavbám je stavebník povinný priložiť už k žiadosti o vydanie stavebného povolenia.
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prečíslovaním poznámky pod čiarou.
K bodu 3
V stavebných konaniach týkajúcich sa stavieb diaľnic sa umožňuje vydať stavebné povolenie aj pred právoplatným skončením vyvlastňovacích konaní, avšak s podmienkami uvedenými v § 4 ods. 5 a 6. Navrhované riešenie korešponduje so závermi vyslovenými Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 19/09 zo dňa 26. januára 2011, ktorý v bode 52 jeho odôvodnenia uviedol, že „nemožno ústavnoprávne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí byť preukázaný pred začatím výstavby. Výnimkou môžu byť len mimoriadne situácie súvisiace so zabezpečením bezpečnosti štátu. Napadnuté ustanovenia zákona o jednorazových opatreniach procesne v režime stavebného konania dočasne kvázi legalizujú stavbu, ktorá by bola obvykle považovaná za neoprávnenú, tým, že umožňujú výstavbu fakticky neodstrániteľnej stavby na cudzom pozemku bez akéhokoľvek hmotnoprávneho titulu stavebníka k pozemku a bez súhlasu vlastníka pozemku“.
Z uvedeného vyplýva, že hmotnoprávny titul k pozemku by mal stavebník preukázať pred začatím výstavby, teda pred uskutočnením faktických úkonov, ktoré reálnym spôsobom zasahujú do ústavne garantovaného vlastníckeho práva vlastníka. Predmetné odôvodnenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky teda rozlišuje medzi okamihom splnenia podmienok na vydanie stavebného povolenia a okamihom samotného začiatku uskutočňovania stavby diaľnice na jeho základe. Ústavnoprávna ochrana vlastníckeho práva je v prvom rade založená na ochrane vlastníka pred faktickým zásahom do jeho vlastníctva pri dodržaní princípu zákazu výstavby fakticky neodstrániteľnej stavby na cudzom pozemku. Neznamená to ale bez ďalšieho ústavný zákaz možnosti vydania stavebného povolenia už pred právoplatným skončením vyvlastňovacieho konania, ak zákonnou podmienkou bude povinnosť stavebníka uskutočňovať stavbu na vyvlastňovanom pozemku až potom, ako sa stane vlastníkom pozemku alebo k pozemku nadobudne iné právo. Rovnako je stavebník oprávnený asanovať inú ako pozemnú stavbu až po tom, ako sa stane jej vlastníkom alebo k stavbe nadobudne iné právo. Pri pozemných stavbách, medzi ktoré patria aj stavby určené na bývanie, ktoré sa majú pri výstavbe diaľnice asanovať, sa navrhuje ponechať podmienku vydania stavebného povolenia až potom, ako stavebník k nim nadobudne vlastnícke právo alebo iné právo, t.j. až po právoplatnom ukončení vyvlastňovacích konaní. Navrhovaná úprava v zásade prenáša zodpovednosť za začatie uskutočnenia stavby diaľnice na stavebníka (s výnimkou asanácie pozemných stavieb), ktorému síce môže byť vydané stavebné povolenie na stavbu diaľnice, avšak pred samotnou realizáciou stavebných prác na vyvlastňovaných pozemkoch musí k nim získať súkromnoprávny titul. Do tohto momentu bude môcť stavebník na vyvlastňovaných pozemkoch a stavbách, ktoré nie sú pozemnými stavbami, vykonávať iba predbežné práce vymedzené v rozhodnutí o predbežnej držbe podľa navrhovaného ustanovenia § 8, ktoré budú umožňovať uviesť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Uvedené bude možné na návrh stavebníka, ktorý posúdi vo vyvlastňovacom konaní vyvlastňovací orgán a rozsah predbežných prác presne vymedzí v rozhodnutí o predbežnej držbe. Zároveň sa navrhuje, aby lehota na začatie stavby diaľnice na vyvlastňovanom pozemku ustanovená v § 67 ods. 2 stavebného zákona počas trvania vyvlastňovacieho konania neplynula.
K bodu 4
Navrhuje sa zaviesť nový inštitút predbežnej držby. V navrhovanom koncepte inštitútu predbežnej držby sa vychádza z nemeckej právnej úpravy predčasného prisúdenia držby podľa § 18f zákona o spolkových diaľniciach, ako aj maďarskej právnej úpravy upravujúcej možnosť vykonávania predbežných prác podľa § 38 až 39 zákona CXXIII z roku 2007 o vyvlastnení, pri súčasnom rešpektovaní podmienok a záverov odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/09 zo dňa 26. januára 2011.
Účelom inštitútu predbežnej držby je podpora väčšej efektivity a rýchlosti prípravy výstavby diaľnic v situácii, kedy je vyvlastňovacie konanie časovo náročné a je blokované najmä zo strany vlastníkov pozemkov a stavieb, ktorí vlastnícke právo k nim nadobudli zo špekulatívnych dôvodov pred začiatkom prípravných prác výstavby diaľnic v snahe ekonomicky profitovať a využiť všetky procesné prostriedky na oddialenie získania stavebného povolenia na stavbu diaľnic a rozhodnutia o vyvlastnení s úmyslom dosiahnuť čo najvyššiu kúpnu cenu za prevod pozemkov a stavieb. Inštitút predbežnej držby v žiadnom prípade nemodifikuje podmienky vyvlastnenia. Uvedeným inštitútom sa zároveň nezasahuje do vlastníckeho práva nad rámec princípu proporcionality – predbežnú držbu možno priznať iba vtedy, ak verejný záujem na dosiahnutie účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného a povolený môže byť iba taký rozsah prác, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu.
Za účelom dosiahnutia väčšej efektivity a rýchlosti prípravy výstavby diaľnic sa ustanovuje, že odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá odkladný účinok a zároveň sa vylučuje možnosť správneho súdu priznať odkladný účinok žalobe proti rozhodnutiu o predbežnej držbe. Taktiež sa ustanovuje, že nadobudnutím predbežnej držby vydražiteľom zanikajú aj niektoré z iných ako vlastníckych práv k vyvlastňovaným nehnuteľnostiam.
Vyvlastňovaný má za čas výkonu predbežnej držby právo na finančnú náhradu. V prípade spôsobenej škody nie je dotknuté právo vyvlastňovaného domáhať sa po zrušení predbežnej držby jej náhrady.
K bodu 5
Za účelom zefektívnenia a skrátenia povoľovacieho procesu a poklesu nákladovosti celého prípravného procesu výstavby diaľnic sa vylučuje možnosť správneho súdu priznať odkladný účinok žalobe proti rozhodnutiu o vyvlastnení vydaného podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení alebo žalobe proti stavebnému povoleniu na stavbu diaľnice.
K bodu 6
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prečíslovaním poznámky pod čiarou.
K bodu 7
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia pre neukončené vyvlastňovacie konania a stavebné konania k dátumu účinnosti návrhu zákona tak, aby bolo možné navrhovanú právnu úpravu uplatniť aj v prebiehajúcich konaniach, v dôsledku čoho sa zefektívni a zníži sa nákladovosť celého prípravného procesu výstavby diaľnic. Zároveň sa ustanovuje, že právne účinky úkonov, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, zostávajú zachované.
K čl. II
Z dôvodu naliehavého verejného záujmu sa navrhuje účinnosť dňom 15. mája 2017.
Bratislava 10. mája 2017
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Arpád Érsek, v. r.
minister dopravy a výstavby
Slovenskej republiky