Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

188/2015 Z. z. ŠZ

najpravo.sk • 26.10. 2015, 17:21

Dôvodová správa a spoločná správa výborov k novele školského zákona 188/2015 Z. z.

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a úlohy B.22. uznesenia vlády SR č. 638 z 21. novembra 2012

Predložený návrh zákona prináša súbor novelizačných zmien v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 390/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. v znení zákona č. 377/2014 Z. z.

Predložený návrh zákona bol vypracovaný na základe podnetov z praxe a novelizačné zmeny boli prerokované so zástupcami stavovských a profesijných organizácií.

Príslušné ustanovenia v čl. I umožňujú základným školám a gymnáziám využiť vzdelávacie štandardy ako učebné osnovy povinného vyučovacieho predmetu školského vzdelávacieho programu, ktorého časová dotácia sa nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, a to vzhľadom na ich obsah a štruktúru. To platí aj pre povinné vyučovacie predmety všeobecného vzdelávania pre stredné odborné školy a konzervatóriá a kurzov pre jazykové školy. V prípade materských škôl bude možné využiť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí ako učebné osnovy školského vzdelávacieho programu. Učebnými osnovami odborných predmetov ako súčasťou školského vzdelávacieho programu, budú v systéme duálneho vzdelávania vzorové učebné osnovy s cieľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých študijných odboroch a učebných odboroch stredných odborných škôl. Ide tak o výrazné zníženie administratívnej záťaže učiteľov, ak škola prevezme vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu ako učebné osnovy do svojho školského vzdelávacieho programu. Školám sa naďalej ponecháva možnosť tvorby vlastných učebných osnov jednotlivých učebných predmetov.

Navrhuje sa zmena termínu konania zápisu detí do prvého ročníka základnej školy, nakoľko pri posudzovaní ich školskej spôsobilosti je aprílový termín zápisu vyhovujúcejší z dôvodu, že časový posun umožní zlepšenie stupňa vývinu dieťaťa, ktorý mu umožňuje úspešné osvojenie školských povinností. 

Ďalej sa upravuje možnosť zákonnému zástupcovi výberu školy na inú ako spádovú školu, a to len vtedy, ak dieťa prijme riaditeľ vybranej školy.

Ukladá sa povinnosť príslušnému zastupiteľskému úradu oznámiť ministerstvu školstva vznik zahraničnej školy na území SR, a to z dôvodu evidencie takýchto škôl. Navrhuje sa doplniť formy osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky o vzdelávanie žiakov v Európskych školách, ktoré sa vzdelávajú na základe prijatého Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl.

Z dôvodu zvýšenej migrácie občanov SR sa určujú pravidlá školskej dochádzky žiaka, povinnosti pre zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka v súvislosti so vzdelávaním žiaka v zahraničí.

Umožňuje sa spájanie viacerých ročníkov tried prvého stupňa základnej školy, aby týmto školám nehrozil ich zánik z dôvodu výraznejšieho poklesu žiakov na prvom stupni. 

Príslušné ustanovenie zamedzuje žiakovi prijatému do učebného odboru strednej odbornej školy prestup do študijného odboru strednej školy. Takémuto žiakovi sa umožňuje prestup len do učebného odboru inej strednej odbornej školy na ten istý učebný odbor alebo iný učebný odbor.

V záujme zjednotenia podmienok týkajúcich sa prijatia žiaka zo základnej školy do päťročného bilingválneho štúdia a prestupu do tohto štúdia z osemročného gymnázia, je  cieľom navrhovanej úpravy umožniť aj žiakom, ktorí začínajú štvrtý rok štúdia na gymnáziu s osemročným štúdiom prestup do gymnázia s päťročným štúdiom.

Zavádza sa obligatórna podmienka úspešného vykonania rozdielovej skúšky pri prestupe žiaka do inej strednej školy alebo zmene  študijného alebo učebného odboru a to z dôvodu preukázania vedomostí a schopností študovať odbor štúdia, ktorý si žiak pri prestupe zvolil.

 Umožňuje sa jazykovej škole vrátenie školného aj poslucháčovi, ktorý zo závažných dôvodov (napr. preukázané zdravotné problémy, študijné pobyt) nemohol navštevovať vyučovanie v druhom polroku a zaplatil školné na začiatku druhého polroku.

V oblasti maturitnej skúšky sa doplňuje formuláciu textu tak, aby bolo zrejmé, že žiak môže konať dobrovoľnú maturitnú skúšku nielen z časti maturitnej skúšky z predmetu, z ktorého vykonal maturitnú skúšku neúspešne, ale aj z niektorej formy internej časti maturitnej skúšky z daného predmetu. Žiakovi sa tiež umožňuje konať opravnú skúšku aj zo vzájomnej kombinácie častí maturitnej skúšky a foriem internej časti maturitnej skúšky. 

Príslušné ustanovenie upravuje spôsoby klasifikácie žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške doplnením ďalšieho spôsobu klasifikácie o príslušný percentil.

V praktickej škole sa umožňuje spájanie žiakov viacerých ročníkov do jednej triedy s cieľom umožnenia pokračovania žiakov vo svojej príprave na povolanie pri poklese žiakov pod minimálnu hranicu.

Navrhuje sa, aby postupné znižovanie počtov žiakov v osemročných gymnáziách sa predĺžilo do školského roku 2018/2019 s cieľom vytvorenia priestoru na stanovenie stratégie štátu, ktorá bude zameraná na kvalitatívny aspekt v procese prijímania žiakov na gymnáziá s osemročným štúdiom.

Do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov sa dopĺňajú ďalšie údaje súvisiace s právami dieťaťa, žiaka alebo jeho zákonného zástupcu. Ustanovuje sa spôsob poskytovania údajov do centrálneho registra prostredníctvom zriaďovateľov škôl, resp. okresných úradov, nakoľko existujú školy alebo školské zariadenia bez pripojenia na internet.

 

Návrh zákona v čl. II, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. reaguje na vyvolané potreby aplikačnej praxe.

V návrhu sa upravuje menovanie riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Návrhom sa ďalej upravuje doterajší mechanizmus predkladania návrhov rady školy na kandidáta na riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Zriaďovateľovi sa návrhom ustanovuje podmienka, že odmietnutie návrhu rady školy na kandidáta na obsadenie funkcie riaditeľa musí byť riadne odôvodnené.

Návrhom zákona sa ďalej ustanovuje, že výsledok druhého výberového konania, ktoré nasleduje po odmietnutí návrhu rady školy, je pre zriaďovateľa záväzný.

Z dôvodu skvalitnenia odborného výkonu školskej inšpekcie sa upravuje kompetencia Štátnej školskej inšpekcie, ktorá sa týka obsahu súhrnných správ vypracúvaných Štátnou školskou inšpekciou na základe vykonaných inšpekcií s rovnakým predmetom inšpekčnej činnosti, tak že sa v týchto správach budú označovať konkrétne subjekty. Ďalej sa ustanovuje zvýšenie transparentnosti činnosti Štátnej školskej inšpekcie, osobitne vo vzťahu ku kontrolovaným subjektom, ako aj  vo vzťahu k nasledujúcemu správnemu konaniu v súvislosti s najzávažnejším zásahom do činnosti škôl a školských zariadení. 

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe súvisiacich s požiadavkou, aby žiaci vo výchovno-vzdelávacom procese pracovali s digitálnymi technológiami, sa ministerstvu školstva ustanovuje právomoc zabezpečovať školám a školským zariadeniam softvérové licencie, prístup k internetu a súvisiace služby.

Vzhľadom na to, že školskú inšpekciu nad odbornou zložkou prípravy na stredných zdravotníckych školách vykonáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva"), ustanovuje sa ministrovi zdravotníctva kompetencia podať návrh na vyradenie strednej zdravotníckej školy zo siete škôl, ak sa v nej zistia závažné nedostatky v odbornej zložke prípravy.

Zber údajov pre štátnu štatistiku v rezorte školstva sa v minulosti realizoval na základe vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 410/2013 Z. z., ktorou sa mení

a dopĺňa vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 358/2011 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 až 2014 v znení vyhlášky

č. 378/2012 Z. z.. Štatistické zisťovania, ktoré majú charakter administratívnych zdrojov údajov a sú využívané na administratívne účely, riadiacu, kontrolnú  a rozhodovaciu činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, nespadajú pod kategóriu štátnych štatistických zisťovaní.  Nakoľko všetky štatistické zisťovania v rezorte školstva vykazujú znaky administratívnych zdrojov údajov, po vzájomnej dohode so Štatistickým úradom Slovenskej republiky nebudú zaradené do prílohy č. 2 Programu štátnych štatistických zisťovaní na roky 2015 až 2017 medzi štátne štatistické zisťovania vykonávané ministerstvami. Vzhľadom na to Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky rozsah požadovaných údajov pre tieto administratívne zdroje údajov vymedzuje v tomto návrhu zákona. Vo väzbe na údaje požadované do centrálneho registra škôl a školských zariadení ako aj vo väzbe na zber štatistických údajov sa ustanovujú aj sankcie za neposkytnutie požadovaných údajov a nedodržanie stanovených termínov.

Návrh zákona v čl. III novelizuje zákon č. 317/2009 Z. z. Reaguje na závažné podnety z praxe, a to napríklad časté odmietanie výkonu činnosti členov a predsedov skúšobných komisií pre záverečnú skúšku. Najväčší počet vrátených poverení a menovaní orgánom miestnej štátnej správy v školstve  bolo evidovaných v školskom roku 2012/2013. Keďže súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu nie je len prijímanie a jeho priebeh, ale aj  ukončovanie, z uvedeného dôvodu  sa rozširuje sumár povinností pedagogického zamestnanca, čím sa sleduje cieľ zvýšenie právnej istoty zamestnávateľa.

Z dôvodu častých absencií predsedov a členov skúšobných komisií pri vykonávaní záverečných skúšok, maturitných skúšok, absolventských skúšok a štátnych jazykových skúšok sa upravuje povinnosť pre menovaného učiteľa takýchto skúšok sa zúčastniť. Takáto povinnosť nebola doteraz v legislatíve riešená.

Návrh zákona reaguje na zvýšenie odbornosti učiteľov pri vyučovaní cudzích jazykov na jazykových školách.

V pedagogickej praxi sa školy stretávajú s problémom, ktorý väčšinou trvá jeden školský rok alebo inú prechodnú dobu a ktorej neriešenie by mohlo znamenať prepustenie kvalifikovaného pedagogického zamestnanca, na základe skutočnosti, že mu zamestnávateľ nevie naplniť týždenný úväzok v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu sa umožňuje učiteľovi, vychovávateľovi alebo majstrovi odbornej výchovy dopĺňanie si týždenného úväzku v stanovenom rozsahu počtu hodín v inej kategórií, než v ktorej je zaradený.

Výchovno-vzdelávací systém si vyžaduje neustále inovácie, a to napríklad využívaním medzinárodných programov odsúhlasených ministerstvom školstva. V záujme pružnej implementácie týchto projektov do praxe sa umožňuje, aby ministerstvo mohlo udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov určených týmto zákonom, napríklad ak medzinárodný program iného štátu nevyžaduje od pedagogického zamestnanca nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale len prvého stupňa, môže ministerstvo školstva udeliť takémuto zamestnancovi výnimku.

V súčasnosti platná úprava ukladá zamestnancovi, ktorý získal doplňujúce pedagogické štúdium pre nižší stupeň vzdelania, aby pri získaní vyššieho stupňa vzdelania absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium opakovane. Na základe odborných analýz a po konzultácií s akademickým prostredím sa navrhuje, aby absolvované štúdium pre príslušnú kategóriu sa považovalo za platné pre všetky stupne vzdelania, v prípade, že mení kategóriu, dopĺňa sa len didaktická časť.

V záujme motivovania odborníkov z praxe zvyšuje sa počet hodín týždenného úväzku zo sedem na desať, kedy sa od učiteľa profesijných predmetov- odborníka z praxe nevyžaduje doplňujúce pedagogické štúdium.

V záujme zefektívnenia získavania, priznávania a uznávania kreditov sa pristupuje k spresneniu možností, činností a aktivít, za ktoré môže pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec získať kredity.

Z dôvodu potreby aplikačnej praxe a textácie zákona sa upravuje platnosť vykonaných atestácií vo vzťahu ku kvalifikačnému predpokladu pedagogického a odborného zamestnanca v závislosti od zaradenia do kategórie a podkategórie.

Z dôvodu nutnosti vykonania veľkého rozsahu legislatívnych zmien a nutnosti zmeny samotnej filozofie zákona, najmä oddelenie kreditového systému od kariérového systému, čo si vyžaduje príslušnú časovú lehotu, navrhuje sa posunúť zrušenie sedemročného časového obmedzenia platnosti kreditov k 1. 1. 2018.

Aktualizuje sa transpozičná príloha v súvislosti s určeným gestorstvom ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.

Predložený návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani na ďalšie verejné financie. Nemá vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskej únie.

 

B. Osobitná časť

 

 

K čl. I

 

K bodu 1

Bližšie sa špecifikujú učebné osnovy materskej školy, keďže v materskej škole sa výchova uskutočňuje podľa vzdelávacích oblastí.

 

K bodu 2

Ustanovenie umožňuje základným školám a gymnáziám využiť vzdelávacie štandardy ako učebné osnovy povinného vyučovacieho predmetu školského vzdelávacieho programu, ktorého časová dotácia sa nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu. To platí aj pre povinné vyučovacie predmety všeobecného vzdelávania pre stredné odborné školy a konzervatóriá a kurzov pre jazykové školy.

Vzdelávacie štandardy vymedzujú požiadavky, ktoré majú žiaci splniť v rámci konkrétneho časového intervalu. Obsahujú štruktúru učebných cieľov, výkonové požiadavky a vymedzený rámcový učebný obsah. Vzhľadom na obsah vzdelávacích štandardov a ich štruktúru, je tieto možné využiť ako učebné osnovy jednotlivých predmetov v základných a stredných školách. Ide o výrazné zníženie administratívnej záťaže učiteľov, ak škola prevezme vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu ako učebné osnovy do svojho školského vzdelávacieho programu. Školám sa naďalej ponecháva možnosť tvorby vlastných učebných osnov jednotlivých učebných predmetov. V prípade materských škôl je možné využiť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí ako učebné osnovy školského vzdelávacieho programu.

Ustanovuje sa, že učebnými osnovami odborných predmetov ako súčasťou školského vzdelávacieho programu, budú v systéme duálneho vzdelávania vzorové učebné osnovy s cieľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých študijných odboroch a učebných odboroch stredných odborných škôl.

 

K bodu 3

Prax preukázala potrebu zmeny termínu konania zápisu detí do prvého ročníka základnej školy. Pri posudzovaní detí, či má školskú spôsobilosť, je aprílový termín zápisu vyhovujúcejší z dôvodu, že časový posun umožní zlepšenie stupňa vývinu dieťaťa, ktorý mu umožňuje úspešné osvojenie školských povinností.  Dozrievajú  grafomotorické funkcie, motorika očných pohybov, zlepší sa koordinácia, presnosť a plynulosť pohybov  ako aj vývin rečí a sústredenosť. Zároveň dieťa získa dôslednejšie samoobslužné a hygienické návyky.

 

K bodu 4

Zákonnému zástupcovi sa upravuje možnosť výberu školy na inú ako spádovú školu, a to len vtedy, ak dieťa prijme riaditeľ vybranej školy. Povinnosti riaditeľa školy v súvislosti s evidenciou detí vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky sa uvádzajú v § 60 zákona.

 

K bodu 5

Bližšie sa špecifikuje vzdelávanie v školách, ktoré sú zriadené iným štátom na území Slovenskej republiky a ku ktorým bol vydaný  súhlas zastupiteľského úradu iného štátu. Zahraničné školy nie sú zaradené v sieti škôl a školských zariadení SR a neposkytujú sa im finančné prostriedky v rámci normatívneho financovania zo štátneho rozpočtu. Touto úpravou sa ukladá  povinnosť príslušnému zastupiteľskému úradu oznámiť ministerstvu školstva vznik zahraničnej školy na území SR,  a to z dôvodu evidencie takýchto škôl, keďže na vzdelávanie v zahraničných školách sa vzťahuje možnosť osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a písm. c) zákona.

 

K bodu 6

V súčasnosti sa niektoré deti občanov SR vzdelávajú v Európskych školách, zriadených na základe prijatého Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl. Keďže tieto školy majú svoje špecifiká uvedené v dohovore a nie je možné ich zahrnúť do už definovaných foriem osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky, navrhuje sa doplniť tieto formy o ďalšiu.

 

K bodom 7 až 12

Z dôvodu zvýšenej migrácie občanov SR sa určujú pravidlá školskej dochádzky žiaka, povinnosti pre zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka predložiť doklad o návšteve školy  do 30 dní po príchode do krajiny pobytu žiaka v zahraničí a neodkladne oznámiť každú zmenu školy, ktorú v zahraničí navštevuje; dohodnúť termín skúšky školy s dostatočným časovým predstihom pred jej konaním.

Žiak, ktorý plní školskú dochádzku na škole v zahraničí alebo v zahraničnej škole v SR, môže vykonať komisionálne skúšky, ak o to zákonný zástupca alebo plnoletý žiak požiada. Ak žiak nepríde vykonať skúšky, riaditeľ školy podľa výsledkov dosiahnutých v jeho predchádzajúcom vzdelávaní v zahraničí alebo v zahraničnej škole v SR a podľa komisionálnych skúšok zaradí žiaka do príslušného ročníka.

 

K bodu 13

Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona sa vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov. Navrhované ustanovenie zosúlaďuje dikciu s § 30 ods. 2 zákona a umožní spájanie žiakov do viacerých ročníkov do jednej triedy na prvom stupni základnej školy. Ide o odstránenie problému v málotriednych základných školách, aby týmto školám nehrozil ich zánik z dôvodu výraznejšieho poklesu žiakov na prvom stupni. 

 

K bodu 14

Príslušné ustanovenia druhej a tretej vety sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko problematika štúdia žiaka v zahraničí je obsiahnutá v § 23 a § 25 zákona. 

 

K bodom 15 a 16

Navrhované ustanovenie zamedzuje žiakovi prijatému do učebného odboru strednej odbornej školy prestup do študijného odboru strednej školy. Takémuto žiakovi sa umožňuje prestup len do učebného odboru inej strednej odbornej školy na ten istý učebný odbor alebo iný učebný odbor. Žiak, ktorý bol prijatý do učebného odboru strednej odbornej školy nemusel konať prijímacie skúšky. Inštitút prestupu sa  často krát v mnohých prípadoch zneužíval v tom zmysle, že takýto žiak prestupoval na študijný odbor gymnázia alebo strednej odbornej školy napriek tomu, že nekonal na uvedenej škole prijímaciu skúšku. Takéto prestupy sú neetické vo vzťahu k žiakom, ktorí vykonali úspešne prijímaciu skúšku do študijného odboru strednej školy a neboli prijatí pre nedostatok miesta. Uvedené sa vzťahuje aj na inštitút zmeny učebného odboru. Zavádza sa obligatórna podmienka úspešného vykonania rozdielovej skúšky pri zmene študijného alebo učebného odboru a to z dôvodu preukázania vedomostí a schopností študovať odbor štúdia, ktorý si žiak pri prestupe zvolil.

 

K bodu 17

Podľa platného ustanovenia § 35 ods. 2 školského zákona prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do strednej odbornej školy s iným študijným alebo učebným odborom alebo do gymnázia so štvorročným alebo päťročným štúdiom, sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho štúdia. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 zákona do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý okrem iného spĺňa podmienku úspešne ukončeného ôsmeho alebo deviateho ročníka základnej školy. V záujme zjednotenia podmienok týkajúcich sa prijatia žiaka zo základnej školy do päťročného bilingválneho štúdia a prestupu do tohto štúdia z osemročného gymnázia je analogicky cieľom navrhovanej úpravy umožniť aj žiakom, ktorí začínajú štvrtý rok štúdia na gymnáziu s osemročným štúdiom prestup do gymnázia s päťročným štúdiom. To znamená obdobne ako prijatie žiaka po ukončení ôsmeho ročníka základnej školy do päťročného bilingválneho štúdia.

 

K bodu 18

Zavádza sa obligatórna podmienka úspešného vykonania rozdielovej skúšky pri prestupe žiaka do inej strednej školy a to z dôvodu preukázania vedomostí a schopností študovať odbor štúdia, ktorý si žiak pri prestupe zvolil.

 

K bodu 19

Keďže jazykové školy vyberajú úhrady nákladov za štúdium v dvoch častiach, zvlášť za každý polrok, umožňuje sa jazykovej škole vrátenie školného aj poslucháčovi, ktorý zo závažných dôvodov (napr. preukázané zdravotné problémy, študijné pobyt) nemohol navštevovať vyučovanie v druhom polroku a školné zaplatil do 15. februára.

 

K bodu 20

Z dôvodu posunutia termínu zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky sa posúva termín na rozhodnutie riaditeľa o prijatí dieťaťa. Z dôvodu evidencie plnenia povinnej školskej dochádzky žiakov riaditeľ základnej školy zasiela zoznam prijatých detí tej obci, v ktorej majú trvalé bydlisko.

 

K bodu 21

Ustanovením sa umožňuje žiakom konať dobrovoľnú maturitnú skúšku nielen z externej časti maturitnej skúšky a internej časti maturitnej skúšky, ale aj z jednotlivých foriem internej časti maturitnej skúšky a to písomnej alebo ústnej časti maturitnej skúšky. Zámer rozšíriť možnosť konať dobrovoľnú maturitnú skúšku z jednotlivých foriem maturitnej skúšky, prípadne ich kombinácie vyplýva najmä zo záujmu žiakov si rozšíriť predmety maturitnej skúšky v nadväznosti na požiadavky vysokých škôl v prijímacom konaní.

 

K bodu 22

Ustanovenie spresňuje definíciu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky, pretože v doterajšom znení sa písomná forma internej časti maturitnej skúšky definuje ako „písomný test“, čo nie je v súlade so skutočnosťou. Ide o súbor tém alebo zadaní vyhlasovaných centrálne prostredníctvom Rozhlasu a televízie Slovenska, z ktorých si žiak vyberá zvolenú tému alebo zadanie.

 

K bodu 23

Ustanovenie upravuje spôsoby klasifikácie žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške pridaním ďalšieho spôsobu klasifikácie tak, aby ustanovenie bolo v súlade so skutočnosťou. Klasifikácia žiaka z predmetov, ktoré majú externú časť maturitnej skúšky, sa vyjadruje percentom úspešnosti s príslušným percentilom, čo v ustanovení absentovalo.

 

K bodu 24

Spresňuje formuláciu textu tak, aby bolo zrejmé, že žiak môže konať opravnú skúšku nielen z časti maturitnej skúšky z predmetu, z ktorého vykonal maturitnú skúšku neúspešne, ale aj iba z niektorej formy internej časti maturitnej skúšky z daného predmetu. Úpravou formulácie textu sa žiakovi tiež umožňuje konať opravnú skúšku aj zo vzájomnej kombinácie častí maturitnej skúšky a foriem internej časti maturitnej skúšky.  Formulácia textu doterajšej právnej úpravy bola v praxi totiž chápaná nejednoznačne. Úpravou formulácie textu sa nejednoznačnosť v chápaní textu odstraňuje a žiakom sa umožní konať opravnú skúšku z predmetov, ktorých interná časť pozostáva z dvoch foriem (písomnej formy a ústnej formy), iba z tej formy, z ktorej žiak nesplnil požadované kritérium pre úspešné vykonanie maturitnej skúšky z daného predmetu. 

 

K bodu 25

Ustanovenie umožňuje opakovať žiakovi nielen časť skúšky po jej prerušení, ale aj jej formu, to znamená nielen písomnú formu internej časti, ale aj ústnu formu internej časti maturitnej skúšky.

 

K bodom 26 a 27

Praktická škola pripravuje na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov s mentálnym postihnutím alebo s kombinovaným postihnutím, ktorí sa nemôžu z dôvodu svojho zdravotného postihnutia vzdelávať v príprave na povolanie v inom type školy. Vzdelávanie v nej neumožňuje získať výučný list, žiaci v nej môžu ukončiť svoje vzdelávanie skôr ako po absolvovaní posledného ročníka. Za súčasného legislatívneho stavu dochádza k tomu, že pri poklese počtu žiakov v triede pod minimálny možný počet sa trieda praktickej školy v druhom alebo v treťom ročníku zruší a ani zostávajúci žiaci nemôžu pokračovať vo svojej príprave na povolanie. Umožnením  spájania ročníkov praktickej školy sa tento problém odstráni.  Nová právna úprava zabezpečí žiakom praktických škôl uplatnenie práva na ukončenie svojho vzdelávania aj po zrušení samostatnej triedy príslušného ročníka.

 

K bodu 28

Legislatívno-technické spresnenie, zjednotenie a zosúladenie pojmovej so zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 1 smernice  Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie), ktorou sa zosúlaďuje pojem žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ktorý zahŕňa okrem žiadateľa o azyl aj žiadateľa o doplnkovú ochranu.

 

K bodom  29 až 31

Centrálny register detí, žiakov, poslucháčov sa týka aj základných umeleckých škôl a jazykových škôl, poslucháč ktorých môže byť dospelá osoba s titulom. Do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov sa dopĺňajú ďalšie údaje súvisiace s rozšírením potreby zberu údajov a s právami dieťaťa, žiaka alebo jeho zákonného zástupcu.

 

K bodu 32

Touto zmenou sa definuje stanovenie povinnosti poskytnúť údaje v lehote do 15. septembra podľa § 157 ods. 3 do centrálneho registra, ku ktorým došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v čase medzi koncom školského roka a 15. septembrom nového školského roka. Pri pôvodnom znení by sa nedalo poskytnutie údajov do centrálneho registra k požadovanému termínu 15. september vyžadovať.

 

K bodu 33

Nakoľko aj v súčasnosti ešte existujú školy bez pripojenia na internet, bolo potrebné zákonom definovať spôsob poskytovania údajov do centrálneho registra prostredníctvom zriaďovateľov škôl, resp. orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Školy, ktoré nemajú pripojenie na internet, musia údaje oznámiť zriaďovateľovi, resp. orgánu miestnej štátnej správy v školstve v dostatočnom časovom predstihu t.j. desať dní, aby zriaďovateľ, resp. orgán miestnej štátnej správy v školstve bol schopný dodržať predpísaný termín. V prípade, že na škole bez pripojenia k internetu dôjde k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene počas týchto desiatich dní, v takom prípade musí škola oznámiť údaje bezodkladne.

 

K bodu 34

Navrhuje sa, aby postupné znižovanie počtov žiakov v osemročných gymnáziách sa predĺžilo do školského roku 2018/2019. V súčasnosti platné ustanovenie o postupnom prechode na znížený počet žiakov v triedach osemročných gymnázií sa napĺňa, avšak stále pretrváva problém v bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s osemročným štúdiom. Záujem o osemročné gymnáziá je zo strany žiakov a zákonných zástupcov značný a prekračuje stanovené limity, ktoré boli školám pridelené zo strany orgánov miestnej štátnej správy. Cieľom odkladu platnosti opatrenia je vytvoriť priestor na stanovenie stratégie štátu, ktorá bude zameraná na kvalitatívny aspekt v procese prijímania žiakov na gymnáziá s osemročným štúdiom.

 

K bodu 35

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s aktualizáciou transpozičnej prílohy.

 

K bodu 36

Aktualizácia transpozičnej prílohy v súvislosti s určeným gestorstvom ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.

 

 

 

 

 

K článku II

 

K bodu 1

Návrhom sa upravuje doterajší mechanizmus predkladania návrhov rady školy na kandidáta na riaditeľa školy alebo školského zariadenia tak, že zriaďovateľ nie je povinný prvý návrh rady školy akceptovať s odôvodnením, ale vyhlási druhé výberové konanie. Výsledok druhého výberového konania je pre zriaďovateľa záväzný. Navrhovanou úpravou sa umožňuje zriaďovateľovi vstupovať do výberového konania.

 

K bodu 2

V nadväznosti na úpravu znenia § 3 odseku 2 sa upravuje aj odsek 12, ktorým sa zrovnoprávňuje zriaďovaetľ cirkevnej školy a zriaďovateľ súkromnej školy vo veci vymenúvania riaditeľa.  

 

K bodu 3

Konkretizuje sa obsah súhrnnej správy vypracúvanej Štátnou školskou inšpekciou na základe vykonaných inšpekcií s rovnakým predmetom inšpekčnej činnosti, pričom sa uvádza možnosť označovať konkrétne subjekty, v ktorých boli identifikované pozitívne alebo negatívne zistenia, ďalej oblasti vyžadujúce zlepšenie a odporúčania pre riaditeľov škôl a školských zariadení, zriaďovateľov a orgány štátnej správy v školstve.

 

K bodu 4

Praktické skúsenosti z konania o vyradení škôl a školských zariadení zo siete si vyžiadali nevyhnutnosť definovania závažných nedostatkov v školách a v školských zariadeniach ako predpokladu pre návrh hlavného školského inšpektora na vyradenie škôl a školských zariadení zo siete. Ustanovením sa zvyšuje transparentnosť činnosti Štátnej školskej inšpekcie, osobitne vo vzťahu ku kontrolovaným subjektom, ako aj nasledujúcemu správnemu konaniu v súvislosti s najzávažnejším zásahom do činnosti škôl a školských zariadení.

 

K bodu 5

Predmetná úprava súvisí s organizačným začlenením školských výpočtových stredísk do CVTI SR, na základe ktorého prestali byť priamo riadenou organizáciou ministerstva.

 

K bodu 6

Rozširovanie používania digitálnych technológií žiakmi vo výchovno-vzdelávacom procese si vyžaduje, aby malo ministerstvo školstva ustanovenú právomoc zabezpečovať školám a školským zariadeniam softvérové licencie, prístup k internetu a súvisiace služby. 

 

K bodu 7 a 8

V nadväznosti na znenie bodu 4 sa upravuje ustanovenie o možnosti hlavného školského inšpektora dať návrh na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete ak zistí závažné nedostatky v kontrolovanom subjekte. Vzhľadom na to, že školskú inšpekciu nad odbornou zložkou prípravy na stredných zdravotníckych školách vykonáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, obdobne, ako hlavnému školskému inšpektorovi, aj ministrovi zdravotníctva sa ustanovuje kompetencia podať návrh na vyradenie strednej zdravotníckej školy zo siete škôl, ak sa v nej zistia závažné nedostatky v odbornej zložke prípravy.

 

K bodu 9

Pre fungovanie rezortného informačného systému a správne zbieranie údajov potrebných pre financovanie regionálneho školstva je potrebné definovať centrálny register škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov. Aby bola dodržaná jednotná terminológia, keď v inej školskej legislatíve sa používa pojem „centrálny register“ (centrálny register zamestnancov, centrálny register detí, žiakov, poslucháčov) a tým, že tieto dva registre spolu úzko súvisia, aj tu sa to definuje ako centrálny register pozostávajúci z týchto dvoch podregistrov.

Identifikátorom školy, školského zariadenia alebo elokovaného pracoviska a identifikátorom zriaďovateľa je myslený jednoznačný bezvýznamový číselný reťazec pridelený správcom centrálneho registra.

Zároveň sa ustanovuje rozsah údajov spracúvaných v registri, ako aj uvedenie povinných osôb, ktoré tieto údaje spracúvajú.

 

K bodu 10

Určuje sa povinnosť škôl a školských zariadení zaradených do siete škôl a školských zariadení poskytnúť ministerstvu štatistické údaje potrebné pre administratívnu, riadiacu, kontrolnú a rozhodovaciu činnosť ministerstva. Pre jednotlivé štatistické zisťovania realizované v ročných a štvrťročných cykloch sa presne vymedzuje rozsah požadovaných údajov a definuje sa povinnosť zverejňovať podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytovania v určených termínoch na svojom webovom sídle.

 

K bodu 11 a 12

V nadväznosti na úpravu v bode 9 a 10 sa ustanovujú sankcie pre školy a školské zariadenia a ich zriaďovateľov  za neposkytnutie požadovaných údajov a nedodržanie ustanovených termínov.

 

K bodu 13 a 14

Predmetným ustanovením sa explicitne vyjadruje, že ustanovenia § 3 ods. 2 sa nevzťahujú na súkromné školy a cirkevné školy.

 

K bodu 15

V nadväznosti na vloženie centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov sa ustanovuje, že pri spracovaní a ochrane osobných údajov podľa tohto zákona sa postupuje podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.

 

K bodom 16

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015 vo vzťahu k centrálnemu registru a zberu štatistických údajov.

 

K bodu 17

Zosúladenie transpozičnej prílohy s platným právnym stavom.

 

K článku III

 

K bodu 1

Ukončovanie vzdelávania formou záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky, absolventskej alebo štátnej jazykovej skúšky je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu určeného príslušným štátnym vzdelávacím programom. Z uvedeného dôvodu navrhovaná zmena v ustanovení § 5 ods. 2 určuje je pre pedagogického a odborného zamestnanca povinnosť vykonávať činnosť predsedu alebo člena skúšobnej komisie pre záverečnú, maturitnú, záverečnú pomaturitnú, absolventskú alebo štátnu jazykovú skúšku učiteľom, ktorý bol vymenovaný v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a zákonom č. 596/2003 Z. z.

 

K bodu 2

Vypustením jazykových škôl z ustanovenia § 7 ods. 3, ktorým sa umožňuje učiteľom základných a stredných znížiť kvalifikačnú požiadavku vyučovania svojich aprobačných predmetov alebo predmetov študijných odboru znížiť rozsah základného úväzku (napr. 22 vyučovacích hodín) na jednu polovicu mínus jedna hodina, sa sleduje upustiť od tejto možnosti u učiteľa jazykových škôl, aby vyučovacie predmety cudzích jazykov vyučoval len kvalifikovaný učiteľ pre príslušný cudzí jazyk a v plnom rozsahu základného úväzku.  

 

K bodu 3

Odsekom 8 § 7 sa pre zamestnávateľa upravuje možnosť dopĺňať základný úväzok učiteľovi, majstrovi odbornej výchovy a vychovávateľovi výkonom pedagogickej činnosti inej kategórie (napr. učiteľ ako vychovávateľ; vychovávateľ ako učiteľ; majster odbornej výchovy ako učiteľ) s podmienkou, že u vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy je možné si dopĺňať základný úväzok najviac v rozsahu sedem hodín, pričom vychovávateľ si môže dopĺňať základný úväzok len vyučovaním výchovných predmetov v základnej škole. Majster odbornej výchovy si môže doplniť základný úväzok výkonom činnosti učiteľa odborných predmetov, ktoré sú príslušné alebo príbuzné pre študijný alebo učebný odbor, v ktorom sa vyučil.

Odsek 9 návrhu zákona reaguje na skutočnosť, že školský zákon umožňuje aby vzdelávacím programom školy mohol byť aj medzinárodný vzdelávací program ak odsúhlasí ministerstvo. Reálna prax je aj taká, že je potrebné overovať nové formy a metódy výchovy a vzdelávania, ktoré sa nedajú uskutočňovať len pedagogickými a odbornými zamestnancami spĺňajúcimi aktuálne kvalifikačné predpoklady. Z uvedených dôvodov ustanovenie odseku 9 umožňuje ministerstvu pružne reagovať a na základe zákonom uložených podmienok udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov.

 

K bodu 4

Odseky 5 až 8 upravujú problematiku doplňujúceho pedagogického štúdia (DPŠ) a vytvárajú podmienky, aby pedagogický zamestnanec pri zmene kategórie nemusel vykonávať DPŠ pre inú kategóriu v celom rozsahu ale len v tých častiach, ktoré sa dotýkajú činnosti novej kategórie (napr. didaktika vyučovacích predmetov). Zároveň sa určuje povinnosť, aby takýto zamestnanec „rozšírenie DPŠ“ ukončil najneskôr do dvoch rokov od zmeny kategórie. Táto lehota je vzhľadom na skrátenie doby trvania štúdia adekvátna lehote, v ktorej vykonáva DPŠ prvý krát. V záujme predchádzania nejasnosti výkladu sa ustanovuje, že DPŠ platí pedagogickému zamestnancovi v príslušnej kategórii (napr. učiteľ) vo všetkých stupňoch vzdelania.

V záujme „pritiahnutia“ odborníkov z praxe sa navrhuje, aby požiadavka získania požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom odbore (požiadavka pedagogickej spôsobilosti – DPŠ) sa nevzťahovala na odborníkov z praxe, ktorým riaditeľ určil najviac 10 vyučovacích hodín týždenne. Toto sa však vzťahuje len na vyučovanie profesijných (odborných) predmetov.

 

K bodu 5

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje spôsob posudzovania kvalifikačného predpokladu učiteľov profesijných predmetov na výkon pedagogickej činnosti vyučovania predmetov v závislosti na absolvovanú pedagogickú spôsobilosť (DPŠ), obsah študijného odboru a štátnicové skúšky.

 

K bodu 6

Navrhovaná úprava spresňuje podmienky priznania kreditov za vzdelávanie v zahraničí. Súčasná textácia umožňuje priznanie kreditov za absolvované vzdelávanie v zahraničí v akejkoľvek forme účasti. Navrhované ustanovenie umožní uznať kredity len, ak sa vzdelávanie uskutoční priamou účasťou zamestnanca mimo územia Slovenskej republiky. Pôvodný úmysel vzdelávania v zahraničí vychádza z dvoch zásad a to priniesť nové formy, obsah a skúsenosti zo vzdelávacieho systému zo zahraničia a vzdelávať sa v takých oblastiach, v ktorých sa na území Slovenskej republiky neposkytuje. Naplnenie uvedených zásad predpokladá, že pedagogický alebo odborný zamestnanec priamo „zažije“ predmetné vzdelávanie v zahraničí, získa skúsenosti z interpersonálnych vzťahov, nadobudne praktické zručnosti a kompetencie v originálnom jazykovom, kultúrnom a sociálnom prostredí (jazyk, metódy, formy a pod.).

Doteraz platný predpis umožňoval získanie a priznávanie kreditov za široký rozsah tvorivých aktivít, absolvovanie rozširujúceho štúdia, štátnych skúšok alebo rigoróznych skúšok. Navrhovaným ustanovením sa ruší možnosť získavania a priznávania kreditov za rozširujúce štúdium, nakoľko absolvovaním predmetného štúdia si zamestnanec rozširuje kvalifikačný predpoklad na vyučovanie ďalšieho akademického predmetu alebo učiteľ profesijných predmetov na vyučovanie akademického predmetu, čím sa zamestnanec stáva kvalifikovaným a je zaradený do vyššej platovej triedy. Zároveň podľa súčasného právneho stavu sa zamestnancovi priznalo 60 kreditov (po troch rokoch praxe), ktoré využil na 12% zvýšenie platu (12% kreditový príplatok) alebo na vykonanie atestácie a tým aj na zvýšenie platovej tarify platovej triedy. Aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že priznávaním kreditov za rozširujúce štúdium je kontraproduktívne k pedagogickým zamestnancom, ktorí si dopĺňajú kvalifikačný predpoklad pedagogickej spôsobilosti (DPŠ) a špeciálnopedagogickej spôsobilosti (rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky) a za toto štúdium nezískavajú kredity.

Zároveň sa vypúšťajú z ustanovenia tvorivé aktivity (s výnimkou autorstva a spoluautorstva schválených alebo odporúčaných učebníc), ktoré u pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca nepovažujeme za spôsobilé  na udeľovanie kreditov z dôvodu, že niektoré pomôcky a materiály predstavujú bežnú súčasť pedagogickej a odbornej činnosti, ktorá nie je realizáciou novej myšlienky alebo inováciou, iba využívaním poznatkov získaných štúdiom a vykonávanou pedagogickou alebo odbornou činnosťou. Na druhej strane neznamená, že škola a školské zariadenie nemôže ďalej podporovať a odmeňovať takéto aktivity v zmysle platných predpisov (zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní...).  Prax ukázala, že za autorstvo vyňatých tvorivých aktivít sa v rozpore so zákonom priznávali kredity za neschválené a neodporúčané pomôcky a materiály, ktoré mali použitie obmedzené len na príslušnej škole alebo školskom zariadení.

 

K bodu 7

Navrhovanou úpravou odseku 3 sa zvýrazňuje potreba čo najväčšieho počtu autorov a spoluautorov učebníc a pracovných zošitov zo strany pedagogických a odborných zamestnancov, preto sa zo širokej škály tvorivých aktivít pedagogických a odborných zamestnancov ponechala v platnosti táto aktivita. Pedagogická a odborná skúsenosť zamestnancov z regionálneho školstva je výrazným „benefitom“ pri tvorbe učebníc.

 

K bodu 8 až 12

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami § 47a.

 

K bodu 13

Navrhovaná úprava § 47a odsek 9 umožňuje riaditeľovi v nadväznosti na jeho kompetencie uznať priznané kredity poskytovateľom len za jeden program kontinuálneho vzdelávania, ak pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec absolvuje viac programov kontinuálneho vzdelávania, ktorých obsah a ciele sú rovnaké.

 

K bodu 14

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami § 47a.

 

K bodu 15 a 16

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 49 odsek 5 sa sleduje sprehľadnenie podmienok na vykonávanie atestácií pedagogickým a odborným zamestnancom.

Pedagogický zamestnanec sa môže uchádzať o vykonanie atestácie len v tej kategórii a podkategórii, pre ktorú spĺňa kvalifikačný predpoklad v dosiahnutom stupni (§ 7 ods. 2) a odbore vzdelania (§ 7 ods. 1). V prípade, že zamestnanec nespĺňa odbor a stupeň vzdelania, nemôže vykonať atestáciu pre príslušnú kategóriu a podkategóriu, aj napriek tomu, že má uzavretý pracovný pomer pre príslušnú podkategóriu (nekvalifikovaný). Napríklad: absolvent vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom sociálna práca a absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium vykonáva pedagogickú činnosť učiteľa prvého stupňa základnej školy nespĺňa kvalifikačný predpoklad, pretože absolvoval iný ako požadovaný študijný odbor.   

Odborný zamestnanec sa môže uchádzať o vykonanie atestácie len v tej kategórii, pre ktorú spĺňa kvalifikačný predpoklad len v získanom príslušnom odbore vzdelania (§ 7 ods. 1)

Navrhovaná úprava odseku 7 nadväzuje na odsek 5 v tom, že sa uznáva vykonaná atestácia pedagogickému zamestnancovi v tej kategórii a podkategórii, v ktorej ju vykonal ale u učiteľa pristupujeme aj k uznávaniu vykonanej atestácii nielen k podkategórii ale ku kvalifikačnému predpokladu, pre ktorú podkategóriu spĺňa učiteľ kvalifikačný predpoklad. Napr. učiteľ druhého stupňa základnej školy, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad na vyučovanie akademických predmetov (anglický jazyk a nemecký jazyk) ako aj pre strednú školu a jazykovú školu vykonanú prvú atestáciu učiteľa druhého stupňa základnej školy bude mať uznanú, aj keď bude vyučovať na strednej škole resp. jazykovej škole.

 

K bodu 17

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 54 ods. 1 sa doplnením písmena c) „navyšuje“ počet dní (päť) s nárokom na pracovné voľno s náhradou funkčného platu vtedy, ak sa vedúci pedagogický a vedúci odborný zamestnanec v danom roku zúčastní na funkčnom vzdelávaní alebo funkčnom inovačnom vzdelávaní. Povinnosť absolvovať funkčné vzdelávanie a funkčné inovačné vzdelávanie vyplýva pre vedúceho pedagogického a vedúceho odborného zamestnanca z ustanovenia § 34 ods. 2 písm. d) a ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.

 

K bodu 18

Navrhovaným ustanovením odseku 3 (§ 59) sa spresňuje spôsob predkladania údajov do centrálneho registra na spracovanie od škôl a školských zariadení, ktoré nemajú technické možnosti zabezpečenia.

 

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 20

Navrhovaný ustanovením § 61d sa zosúlaďuje ustanovenie § 49 ods. 7 tak, aby učiteľa, ktorý vykonal atestáciu pred 1. septembrom 2015 sa nahliadalo ako na učiteľa, ktorý vykoná atestáciu po 1. septembri 2015. 

 

K bodu 21 až 23

Zosúladenie transpozičných príloh s platným právnym stavom.

 

 

K článku IV

 

Po zvážení možností ďalšej aplikácie ustanovenia upravujúceho dobu platnosti kreditov sa navrhuje odložiť koniec účinnosti predmetného ustanovenia na január 2018 z dôvodu potreby vykonania primeraných zmien v systéme kontinuálneho vzdelávania v prepojení na kariérový systém tak, aby neprišlo k výraznému ekonomickému dopadu na rozpočet bez želaného celoživotného vzdelávania zamestnancov regionálneho školstva.

 

K článku V

 

Ustanovenie upravujúce účinnosť návrhu zákona.

 

 V Bratislave 15. apríla 2015

 

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

Juraj Draxler

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

 

 

Spoločná  správa

 výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1498) vo výboroch v druhom čítaní

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

 

I.

 

            Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 13. mája 2015 č. 1725 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1498) v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom:

 

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky

a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

 

Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.

 

Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

 

II.

 

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

III.

 

K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1498) zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 611 z 9. júna 2015  a

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež

a šport  v uznesení č. 189 z 11. júna 2015

 

zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV. spoločnej správy.

 

 

IV.

 

Z uznesení výborov uvedených v III. časti tejto spoločnej správy vyplývajú tieto  pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy:

 

1.         V čl. I za bod 2 sa vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú:

„3. V § 11 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: „Triedna kniha sa môže viesť aj v elektronickej forme. Triedna kniha vedená v elektronickej forme sa najneskôr na konci príslušného školského roka vytlačí v listinnej podobe, podpíše a opatrí odtlačkom pečiatky školy alebo školského zariadenia.“.

 

4.  V § 11 ods. 9 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

„b)       správa z diagnostického vyšetrenia dieťaťa alebo žiaka a písomné vyjadrenie školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,“.“.

 

Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno c).“.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

 

 

Súčasná právna úprava neumožňuje vedenie triednej knihy aj v elektronickej forme. Preto sa navrhuje možnosť vedenia triednej knihy aj v elektronickej verzii, aby sa znížila administratívna záťaž súvisiaca s vytváraním písomnej verzie. Aby však bola zabezpečená registratúra a jej uchovávanie, zároveň sa navrhuje, že takáto triedna kniha, ktorá je vedená v elektronickej forme sa musí najneskôr na konci školského roka vytlačiť, podpísať a opatriť odtlačkom pečiatky školy.

Úprava v § 11 ods. 9 sa navrhuje z dôvodu spresnenia ďalšej pedagogickej dokumentácie súvisiacej s diagnostikou dieťaťa alebo žiaka z hľadiska jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

2.         V čl. I za bod 6 sa vkladá nový bod 7, ktorý znie:

„7. V § 24 ods. 8 druhej vete sa slovo „štvrťročne“ nahrádza slovom „polročne“.“.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

 

Navrhuje sa predĺžiť periodicitu predkladania písomnej správy na polročnú, čím sa zníži administratívna záťaž.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

3.         V čl. I  za bod 12 sa vkladá nový bod 13, ktorý znie:

„13. V § 28 odsek 13 znie:

„(13) Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je na prospech začlenenému dieťaťu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.“.“.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

 

Dôvodom zmeny je niekedy nesprávne poňaté a tým nepriamo diskriminujúce ustanovenie umožňujúce preradenie týchto žiakov explicitne z dôvodu, že ich zaradenie obmedzuje práva ostatných žiakov v triede pri výchove a vzdelávaní. Preto sa preberá obdobná úprava z § 29 ods. 10 školského zákona.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

4.         V čl. I za bod 13 sa vkladá nový bod 14, ktorý znie:

„14. V § 29 odsek 11 znie:

„(11) V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť špecializovanú triedu. V špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka, na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania. Žiaka do špecializovanej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden školský rok. Špecializovanú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac ôsmich žiakov z jedného ročníka alebo viacerých ročníkov. Ak je počet žiakov  v špecializovanej triede nižší ako štyria žiaci, špecializovaná trieda sa zruší.“.“.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

 

Navrhovanou úpravou sa definuje špecializovaná trieda na účely vzdelávania žiakov, ktorý z výchovno-vzdelávacieho hľadiska potrebujú kompenzačný program alebo rozvojový program.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

5.         V čl. I  za bod 14 sa vkladá nový bod 15, ktorý znie:

„15. V § 33 odsek 8 znie:

„(8) Zriaďovateľ strednej školy môže určiť v osobitnom prípade aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia deväť žiakov a v externej forme štúdia päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje

a)         zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,32b) ak nie je možné zriadiť triedu podľa odseku 10,

b)         výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania,

c)         výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody alebo

d)        stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak  pre výchovu a vzdelávanie štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nie je možné zriadiť triedu podľa odseku 7.“.“.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

 

V nadväznosti na existenciu osobitných prípadov a situácií, keď je nevyhnutné určiť aj nižší počet žiakov v triede, ako je zákonom ustanovený počet, sa uvedeným pozmeňujúcim návrhom tieto osobitné prípady explicitne uvádzajú. 

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

6.         V  čl. I  bode 15 (§ 34 ods. 2) sa slová „za slovom „skúšky“ sa vypúšťa“ nahrádzajú slovami „v poslednej vete sa za slovom „skúšky“ vypúšťa“. 

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu; znenie bodu sa spresňuje v záujme  jednoznačnosti a zrozumiteľnosti navrhovanej úpravy (úprava sa dotýka umiestnenia druhej časti navrhovanej úpravy – posledná veta/nová tretia veta). 

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

7.         V  čl. I bode 16 (§ 35 ods. 1) sa za slovom „školy“ vypúšťa slovo „len“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu; z textu sa vypúšťa nadbytočné slovo.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

8.         V čl. I  za bod 19 sa vkladá nový bod 20, ktorý znie:

„20. V § 55 ods. 10 tretej vete sa vypúšťa slovo „písomnej“.“.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

 

Navrhuje sa umožniť vydávanie vysvedčenia za prvý polrok aj na základe žiadosti podanej inou formou než písomnou.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

9.         V  čl. I bod 21 (§ 74  ods. 7 druhá veta) znie:

„21. V § 74 ods. 7 druhá veta znie: „Vykonaním dobrovoľnej maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky, internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; znenie bodu sa upravuje v záujme jednoznačnosti a zrozumiteľnosti navrhovanej úpravy. 

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

10.       V  čl. I bod 25 (§ 89 ods. 5 a 6) znie:

„25.  V § 89 ods. 5 a 6 sa za slovami „opakuje skúšku“ vypúšťa slovo „prípadne“  a  za slová „jej časť“ sa vkladajú slová „alebo formu“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu; odstraňuje sa nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť navrhovanej úpravy.  

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

11.       V čl. I bod 27 znie:

„27. V § 99 ods. 6 prvá veta znie: „Praktická škola má tri ročníky; žiaci viacerých ročníkov sa môžu vzdelávať v jednej triede.“.“.

 

Aktuálna právna úprava sa v praxi javí ako diskriminačná. Žiakovi bez zdravotného postihnutia môže riaditeľ strednej školy vydať rozhodnutie o umožnení opakovať ročník z rôznych opodstatnených dôvodov, aby mohol pokračovať vo svojom vzdelávaní až do jeho ukončenia posledným ročníkom. Žiakovi s mentálnym postihnutím v praktickej škole, ktorému stupeň alebo kombinácia zdravotného postihnutia neumožňuje prípravu na povolanie v inom type školy, sa toto právo podľa pôvodného znenia predmetnej prvej vety odoberá. Navrhovanou úpravou sa tento stav zosúlaďuje.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

12.       V čl. I  za bod 27 sa vkladajú nové body 28 a 29, ktoré znejú:

„28. § 107 vrátane nadpisu znie:

㤠107

 

Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

 

(1) Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školách uskutočňuje podľa individuálnych podmienok. Individuálnymi podmienkami sú

a) úprava organizácie výchovy a vzdelávania,

b) úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje alebo

c) uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.

 

(2) Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijaté do špeciálnej školy alebo do špeciálnej triedy materskej školy, špeciálnej triedy základnej školy alebo do špeciálnej triedy strednej školy.

 

(3) Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, triedy základnej školy alebo do triedy strednej školy spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi. To neplatí, ak ide o zaradenie žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorý je zaradený

a) do nultého ročníka základnej školy s informovaným súhlasom zákonného zástupcu  alebo

b) do špecializovanej triedy podľa § 29 ods. 11.

 

(4) Ministerstvo školstva môže poskytnúť zriaďovateľovi školy podľa § 27 ods. 2 písm. b) príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej len „príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia“). Príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa poskytuje podľa počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí nie sú vzdelávaní v špeciálnej triede alebo formou školskej integrácie, na úhradu nákladov na

a) mzdu alebo plat asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia vrátane poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie a príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie,

b) vybavenie didaktickou technikou a učebnými pomôckami,

c) účasť žiakov na aktivitách podľa § 30 ods. 7,

d) výchovu a vzdelávanie žiakov v špecializovaných triedach,

e) zabránenie prenosu nákazy prenosného ochorenia,

f) príplatok61) za prácu so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.

 

(5) Výšku príspevku na žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 61 znie:

„61) § 14d zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 390/2011 Z. z.“.

 

29. V § 130 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ministerstvo školstva na základe podnetu preskúma ďalšiu pedagogickú dokumentáciu podľa § 11 ods. 9 písm. a) a b), ak existuje dôvodné podozrenie, že nie je v súlade s výchovno-vzdelávacími potrebami dieťaťa alebo žiaka, a vydá písomné stanovisko, ktoré doručí zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo žiaka, príslušnému školskému zariadeniu výchovného poradenstva a prevencie, riaditeľovi školy alebo riaditeľovi školského zariadenia, ktorý rozhoduje o prijatí dieťaťa alebo žiaka, a Štátnej školskej inšpekcii.“.“.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

 

Ustanovenie § 107 nadobúda účinnosť 1. januára 2016, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť.

 

Precizujú sa základné podmienky výchovy a vzdelávania detí a žiakov so sociálne znevýhodneného prostredia a zakotvenie zásady rovnakého zaobchádzania definovanej v § 3 písm. d) pre potreby prijímania detí a žiakov, ktorým boli na základe odporúčania diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajúce len z ich vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí definovanom na účely školského zákona v § 2 písm. p). Týmto ustanovením v nadväznosti na ďalšie úpravy sa má dosiahnuť taká aplikácia školského zákona, ktorá nedovoľuje zamieňať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajúce zo zdravotného znevýhodnenia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vyplývajúcimi jednoznačne zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vývin v sociálne znevýhodnenom prostredí neznamená sám o sebe existenciu zdravotného znevýhodnenia, ktoré je určujúce pri zaradení dieťaťa alebo žiaka do špeciálnej školy alebo do špeciálnej triedy. Zároveň sa explicitne a priamo v zákone formulujú výnimky pri zaraďovaní detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do tried s ostatnými deťmi a žiakmi. Účel použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa upravuje priamo v školskom zákone. 

Vzhľadom na sprísnenie kontrolného mechanizmu štátu nad činnosťou školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie a nad procesom prijímania detí a žiakov do škôl je potrebné v prípade podnetov zo strany riaditeľov škôl, zákonných zástupcov, alebo iných fyzických osôb a právnických osôb umožniť iniciovanie revízie diagnostických postupov a návrhov na zaradenie dieťaťa alebo žiaka do konkrétnej formy vzdelávania a výchovy vydaním odborného stanoviska zaslaného relevantným subjektom na ďalšie využitie a prijatia potrebných opatrení. 

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

13.       V  čl. I bode 30 § 157 ods. 3 písm. a) pätnástom bode sa slovo „prijatie“ nahrádza slovami „dátum prijatia“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa spresňuje v záujme jeho jednoznačnosti a zrozumiteľnosti. 

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

14.       V  čl. I bode 31 § 157 ods. 3 písm. a) dvadsiatom prvom bode sa za slovom „práv“ vypúšťa slovo „dieťaťa“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa upravuje s  ohľadom  na  konkretizáciu predmetných práv v  § 144 ods. 1 platného zákona 245/2008 Z. z.  

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

15.       V čl. I  za bod 34 sa vkladajú nové body 35 a 36, ktoré znejú:

„35. Za § 161e sa vkladá § 161f, ktorý vrátane nadpisu znie:

 

 

㤠161f

 

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016

 

V školskom roku 2015/2016 sa príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia poskytuje podľa podmienok ustanovených právnymi predpismi účinnými do 31. decembra 2015.“

 

36. § 163 sa dopĺňa bodom 41, ktorý znie:

„41. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v znení vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 452/2011 Z. z.“.“.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

 

Bod 36 nadobúda účinnosť 1. januára 2016, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť.

 

Úprava nadväzuje na zadefinovanie účelu príspevku žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v § 107.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

16.       V  čl. II  bode 1  § 3 ods. 2 druhej vete sa slová „a odseku 8. písm. c)“ nahrádzajú slovami „alebo odseku 8 písm. c)“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa spresňuje tak, aby bolo zrejmé, že ide o alternatívny výpočet dôvodov, v ktorých rada nemôže predložiť zriaďovateľovi návrh na kandidáta na riaditeľa.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

17.       V čl. II za bod 2 sa vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú:

„3. V § 13 ods. 1 sa slová „vo vzdelávacích ustanovizniach“ nahrádzajú slovami

  „nad úrovňou činností v špeciálnych výchovných zariadeniach a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie“.

 

4. V § 13 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Školskú inšpekciu v špeciálnych výchovných zariadeniach a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie vykonávajú školskí inšpektori na základe poverenia hlavného školského inšpektora alebo riaditeľa inšpekčného centra v súčinnosti s prizvaným odborníkom z praxe.“.“.

 

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

 

Podľa v súčasnosti platného zákona č. 596/2003 Z. z. Štátna školská inšpekcia kontroluje zaraďovanie detí a žiakov na základe pedagogickej dokumentácie, ale prax ukázala, že je aj v súčinnosti s odborníkmi z praxe potrebné vstúpiť do samotného vykonávania diagnostiky. Dôvodom je predchádzanie nesprávnym diagnostickým záverom slúžiacim ako podklad pre rozhodovanie riaditeľa o prijatí dieťaťa alebo žiaka do školského zariadenia alebo školy, a tým aj prípadom nerovnakého zaobchádzania na základe etnického pôvodu.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

18.       V  čl. II bode 4 § 13 ods. 15 až 17 úvodných vetách sa slovo „považujú“ nahrádza slovom „považuje“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu; znenie úvodnej vety odsekov sa upravuje s ohľadom na ich obsah.  

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

19.       V čl. II bode 4 § 13 ods. 16 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:

„d)       nevykonávanie činnosti špeciálneho výchovného zariadenia alebo školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie v záujme výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka,“.

 

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).

 

Dôvodom navrhovanej úpravy je možnosť pre Štátnu školskú inšpekciu považovať za závažný nedostatok v činnosti špeciálneho výchovného zariadenia alebo školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie aj vykonávanie činnosti v rozpore s jej účelom, napríklad vykonávanie nesprávnej diagnostiky je v rozpore s jej účelom, ktorým je správne zaradenie dieťaťa na vzdelávanie podľa jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

20.       V  čl. II bode 6 § 14 úvodnej vete sa slová „odsekom 13“ nahrádzajú slovami  „odsekom 12“ a súčasne sa upraví aj označenie dopĺňaného odseku.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu; úvodná veta  a vrátane označenia odseku sa upravuje s ohľadom na znenie § 14 zákona č. 596/2003 Z., po poslednej novelizácii (zákon č. 61/2015 Z. z.).   

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

21.       Za článok II sa vkladá článok III, ktorý znie:

 

„Čl. III

 

Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 689/2006 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 179/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 38/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 325/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 81/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 377/2014 Z. z. a zákona č. 61/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

 

1.         V § 3 ods. 2 písm. a) sa za desiaty bod vkladá nový jedenásty bod, ktorý znie:

     „11. príspevok na kurz pohybových aktivít v prírode podľa § 7 ods. 19,“.

 

Doterajší jedenásty bod sa označuje ako dvanásty bod.

 

2.         V § 3 ods. 3 sa za písmeno k) vkladá nové písmeno l), ktoré znie:

„l) príspevok na kurz pohybových aktivít v prírode a príspevok na školu v prírode podľa § 7 ods. 19,“.

 

Doterajšie písmená l) a m) sa označujú ako písmená m) a n).

 

3.         V § 4e sa slová „verejná základná škola“ vo všetkých tvaroch  v celom texte ustanovenia nahrádzajú slovami „základná škola“ v príslušnom tvare.

 

4.         V § 4e ods. 1 sa slová „zriaďovateľovi22f) základnej školy a základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „verejná základná škola“)“ nahrádzajú slovami „zriaďovateľovi základnej školy“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 22f sa vypúšťa.

 

 

5.         Poznámka pod čiarou k odkazu 22g znie:

     „22g) § 107 ods. 4 a 5 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

 

6.         V § 4e ods. 2 sa vypúšťajú slová „a základných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami“.

 

7.         Poznámka pod čiarou k odkazu 22h znie:

     „22h) § 107 ods. 4  zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

 

8.         § 7 sa dopĺňa odsekom  19, ktorý znie:

     „(19) Výšku a spôsob pridelenia príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode na žiaka a výšku a spôsob pridelenia príspevku na školu v prírode na žiaka určuje a zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle v závislosti od disponibilného objemu finančných prostriedkov ministerstva a ministerstva vnútra. Príspevok na kurz pohybových aktivít v prírode môže škola použiť na toho istého žiaka iba jeden krát počas jeho štúdia v príslušnom druhu školy. Príspevok na školu v prírode môže škola použiť na toho istého žiaka iba jeden krát počas jeho štúdia.“.

 

9.         V § 8b ods. 1 písm. c) jedenástom bode sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a  za jedenásty bod sa vkladá nový dvanásty bod, ktorý znie:

     „12. finančných prostriedkov pridelených podľa § 7 ods. 19,“.

 

Doterajší dvanásty bod sa označuje ako trinásty bod.“.

 

Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.

 

Body 3 až 7 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť.

 

Navrhuje sa vytvoriť možnosť poskytnúť príspevok na organizovanie školy v prírode v základnej škole a na organizovanie kurzov pohybových aktivít v prírode v školách pripravujúcich na povolanie (základnej škole, strednej škole vrátane špeciálnych škôl). Výška príspevku na žiaka bude závislá od disponibilných zdrojov ministerstva školstva a ministerstva vnútra vyčlenených na tento účel a počtu žiakov v príslušných ročníkoch škôl. Cieľom tohto opatrenia je zvýšiť kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v školách, a to účasťou žiakov na uvedených aktivitách. Príspevok je účelovo určený len na uvedený účel. Z dôvodu adresnosti príspevkov môže škola uvedené príspevky použiť len jedenkrát za celé štúdium na žiaka príslušného druhu školy. V nadväznosti na úpravu § 107 (výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia) v školskom zákone sa upravuje aj príslušné ustanovenie zákona č. 597/2003 Z. z.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                       Gestorský výbor odporúča schváliť

 

 

Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať

 

o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 21  spoločne s odporúčaním

 

schváliť.

 

 

V.

 

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v III. časti tejto spoločnej správy, odporúča Národnej rade  Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1498) schváliť v  znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov  uvedených v tejto správe.

 

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1498a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport (gestorský výbor) zo 16. júna 2015  č. 192.

 

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Ľubomíra Petráka, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ho poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Bratislava   jún  2015

 

 

 

Mojmír Mamojka v. r.

predseda

Výboru NR SR  pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 910
PoUtStŠtPiSoNe
: