Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

102/2014 Z. z.

najpravo.sk • 4.5. 2014, 10:06

Dôvodová správa + Spoločná správa výborov

A. Všeobecná časť

Predloženým novým znením návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona") sa v plnej miere preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (ďalej len „smernica"). Návrh zákona sa predkladá na základe plnenia Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013.

Návrh zákona sa predkladá za účelom úplnej transpozície smernice, ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, ktoré boli do slovenského právneho poriadku prevzaté zákonom č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov. Nakoľko uvedená nová európska legislatíva podstatne mení doteraz platný regulačný rámec, je potrebné prijatie nového zákona, ktorý nahradí zákon č. 108/2000 Z. z. a doplní v súčasnosti platnú právnu úpravu v tejto oblasti.

Zámerom návrhu zákona je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v súlade so súčasnými právnymi predpismi Európskej únie.

Cieľom návrhu zákona je v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou stanoviť podrobnejšie požiadavky na informačné povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, a tým prispieť k zvýšeniu právnej istoty tak spotrebiteľov, ako aj predávajúcich. Návrhom zákona sa okrem iného rozširujú formálne požiadavky na uvedené zmluvy a podrobnejšie sa upravuje postup pri uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa predlžuje lehota na odstúpenie od zmluvy zo siedmych pracovných dní na 14 kalendárnych dní. Zároveň sa zavádza takzvaný vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý spotrebiteľom umožní zjednodušenie postupu pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy.

Nová právna úprava taktiež reguluje niektoré ďalšie požiadavky. Ide najmä o úpravu tzv. predajných akcií, ktoré sú v súčasnosti zneužívané v neprospech spotrebiteľov, pričom sa predovšetkým vymedzujú povinnosti predávajúcich a organizátorov predajných akcií s cieľom zamedziť využívaniu agresívnych a iných nekalých obchodných praktík zo strany predávajúcich na predajných akciách, pri ktorých často dochádza k zneužívaniu dôvery a objektívnej slabosti osobitne zraniteľnej skupiny spotrebiteľov, a to predovšetkým seniorov.

Návrhom zákona sa zároveň mení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, v ktorom dochádza napríklad k rozšíreniu informačných povinností, ktoré je predávajúci povinný vo všeobecnosti poskytnúť spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, či k zákazu využívania niektorých zabezpečovacích prostriedkov vo vzťahu k spotrebiteľom. Návrhom zákona sa tiež menia niektoré súvisiace ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov či zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K článkuI

K § 1

Ustanovuje sa predmet úpravy zákona a rozsah jeho pôsobnosti. Taxatívne sa vymedzuje, na ktoré typy zmlúv sa zákon nevzťahuje.

K § 2

Ustanovenie definuje zmluvy, ktorých uzatváranie upravuje zákon. Definičné znaky nie sú založené na náležitostiach zmluvy, ale na okolnostiach uzatvárania zmluvy a použitých prostriedkoch pri uzatváraní zmluvy. Definujú sa taktiež niektoré základné pojmy používané v zákone.

Zmluvou uzavretou na diaľku (zmluva na diaľku) je zmluva, ktorá sa dojednáva a uzatvára 1. použitím akéhokoľvek prostriedku diaľkovej komunikácie, 2. bez súčasného fyzického kontaktu spotrebiteľa a predávajúceho, a to až do jej uzavretia vrátane tohto okamihu. Oba tieto znaky musia splnené súčasne. Zvýšená ochrana sa poskytuje z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy na diaľku nemá spotrebiteľ totožné možnosti a postavenie ako pri uzatváraní zmluvy v prevádzke predávajúceho. Spotrebiteľ napr. nemá možnosť zistiť najmä charakter a vlastnosti tovaru, je vystavený riziku, že skutočná identita obchodníka môže byť iná, ako prezentovaná. Zároveň spotrebiteľ musí platiť aj náklady vrátenia tovaru predávajúcemu v prípade, že sa od zmluvy na diaľku rozhodne odstúpiť.

Vymedzenie pojmu zmluva na diaľku sa vzťahuje aj na situácie, keď spotrebiteľ navštívi prevádzkové priestory predávajúceho iba na účely získania informácií o tovare alebo službe a následné rokovanie a uzatvorenie zmluvy sa uskutoční na diaľku. Za zmluvu na diaľku sa naopak nepovažuje zmluva, pri ktorej došlo k osobnej interakcii predávajúceho a spotrebiteľa a prerokovanie zmluvy prebehlo osobne, pričom zmluva samotná bola uzavretá použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie a bez súčasnej prítomnosti oboch strán. Spotrebiteľ v takomto prípade nie je vystavený opísaným rizikám, preto nie je dôvod na zvýšenú ochranu. Podobne pojem zmluva uzavretá na diaľku nemá zahŕňať objednávky, ktoré spotrebiteľ uskutoční prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku s cieľom iba požiadať odborníka o poskytnutie služby, ako napríklad v prípade spotrebiteľa, ktorý sa telefonicky objedná u kaderníka. Predmetom takéhoto telefonátu je zvyčajne len dohodnutie si termínu a času návštevy u predávajúceho, ktorý ma službu poskytnúť. V týchto prípadoch je preto potrebné považovať za moment uzavretia zmluvy až okamih, keď sa zmluvné strany dohodnú na podstatných náležitostiach, t. j. na predmete zmluvy a cene za poskytnutie služby, k čomu obvykle dochádza až za súčasnej fyzickej prítomnosti spotrebiteľa a predávajúceho.

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, kedy sa zmluva uzavretá medzi predávajúcim a spotrebiteľom považuje za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov. Dôraz je kladený na proces dojednávania podstatných náležitostí zmluvy a nie na finálny moment uzavretia zmluvy. Ochrana je spotrebiteľom pri týchto zmluvách garantovaná z dôvodu, že spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov môžu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môže byť využitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu predávajúceho vyžiadal alebo nie. Platí, že ak návrh na uzavretie zmluvy dal spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, zvýšená ochrana spotrebiteľovi sa poskytuje tým, že táto zmluva bude považovaná za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov bez ohľadu na miesto a spôsob uzavretia samotnej zmluvy. Doterajšia právna úprava nepoznala situáciu podľa § 2 písm. c), podľa ktorého zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov je aj zmluva, ktorá bola dojednaná aj uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho, ale spotrebiteľ bol oslovený mimo tohto miesta. V praxi ide najmä o prípady, kedy spotrebiteľ je oslovený predávajúcim (alebo jeho zamestnancom) pred predajňou predávajúceho a následne pozvaný do predajne, kde dôjde uzavretiu zmluvy. Spotrebiteľ je vystavený momentu prekvapenia a čas od ponuky do uzavretia zmluvy je veľmi krátky, pričom spotrebiteľ nemusí mať možnosť riadne zvážiť svoje rozhodnutie.

Za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov sa za každých okolností považuje aj zmluva uzavretá na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou.

Dohodou o predplatnom sa predávajúci zaväzuje spotrebiteľovi 1. dodávať tovar alebo službu, 2. počas vopred definovaného (predplateného) obdobia, 3. a spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť za cenu za dodávku na príslušné časové (predplatené) obdobie. Zákon nevyžaduje, aby spotrebiteľ platil vopred, ide iba o záväzok počas predplateného obdobia odoberať plnenie, pričom platiť je možné aj následne. Zákon tiež nevyžaduje, aby išlo o pravidelnú dodávku, je možné dohodnúť akékoľvek intervaly a frekvenciu dodávok. Musí však ísť o opakované plnenie rovnakého druhu a záväzok predávajúceho počas predplateného obdobia dodávať a záväzok spotrebiteľa odoberať dodávku.

Doplnkovou zmluvou je zmluva, ktorá svojim predmetom dopĺňa úžitok spotrebiteľa zo zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov (tzv. hlavnej zmluvy). Pri uzatváraní takejto doplnkovej zmluvy je vzhľadom na účel hlavnej zmluvy rozumné predvídať, že predmet doplnkovej zmluvy stratí pre spotrebiteľa zmysel v prípade zániku hlavnej zmluvy, t.j. spotrebiteľ nebude mať záujem na plnení povinností z tejto zmluvy. Ako príklad možno uviesť kúpnu zmluvu na diaľku, napr. v elektronickom obchode a garanciu pre spotrebiteľa, že v prípade akéhokoľvek poškodenia tovaru mu predávajúci vymení poškodený tovar za nový tovar. Spotrebiteľ za takúto službu platí pre predávajúceho mesačný poplatok. V prípade, že spotrebiteľ odstúpi od hlavnej zmluvy, nedokáže využiť ani výhodu z doplnkovej zmluvy. Preto je žiaduce, aby v prípade, že doplnková zmluva napĺňa znaky podľa zákona, bola jej existencia závislá od existencie hlavnej zmluvy.

Definícia prevádzkových priestorov zahŕňa popri prevádzkarni, vymedzenej v § 17 ods. 1 Živnostenského zákona, aj iné priestory, kde predávajúci zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť alebo povolanie. V zmysle uvedenej definície sa za prevádzkové priestory považujú aj obchodné priestory, v ktorých obchodník vykonáva svoju činnosť len sezónne, napríklad počas turistickej sezóny v lyžiarskom stredisku. Stánky na trhoch a veľtrhoch sa považujú za prevádzkové priestory predávajúceho, len ak spĺňajú vyššie uvedenú podmienku, t. j. že predávajúci týmto spôsobom trvalo alebo zvyčajne realizuje svoju podnikateľskú činnosť. Uvedené kritérium nebude splnené napríklad vtedy, ak sa veľtrh alebo obdobná akcia realizuje príležitostne, za účelom výstavy či propagácie tovarov a služieb, a to aj v prípade, ak na ňom dochádza k ponuke a predaju tovarov a služieb spotrebiteľom.

Trvanlivý nosič je definovaný ako prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi a predávajúcemu uchovávať a reprodukovať jemu adresované informácie v podobe čitateľnej pre adresáta týchto informácií tak dlho, ako to pre neho bude potrebné z hľadiska ochrany záujmov plynúcich zo vzájomného vzťahu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Pod definíciu je potrebné zahrnúť predovšetkým také nosiče informácií, ako je papier, USB kľúče, CD-ROM, DVD, pamäťové karty alebo pevné disky počítačov, ako aj e-maily. V situáciách, keď je z dôvodu právnej istoty či vzhľadom na prípadnú potrebu uniesť dôkazné bremeno dôležité poskytovať informácie alebo dokumenty v určitej forme, zákon na viacerých miestach stanovuje povinnosť poskytnúť ich v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom nosiči. V porovnaní so všeobecnou občianskoprávnou úpravou formy právnych úkonov (§ 40 Občianskeho zákonníka) sa možnosťou poskytnúť určité informácie alebo dokumenty na trvanlivom nosiči rozširuje spektrum dostupných prostriedkov aj na moderné a v súčasnosti čoraz využívanejšie spôsoby, ktoré rovnako dobre umožňujú dosiahnutie účelu uchovania a nezmeneného reprodukovania informácií dôležitých tak pre spotrebiteľa, ako aj predávajúceho. Za trvanlivý nosič sa nepovažuje webová stránka.

Elektronickým obsahom sú dáta, ktoré sú vyrobené a poskytované v elektronickej forme, ako napríklad počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty, bez ohľadu na to, či sú získavané prostredníctvom sťahovania, metódou streamingu z hmotného nosiča alebo iným spôsobom. Zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči sú zmluvami, ktorých predmetom je poskytnutie určitej služby, na druhej strane, ak sa elektronický obsah dodáva na hmotnom nosiči ako je CD alebo DVD, považuje sa elektronický obsah zaznamenaný na tomto nosiči za tovar v zmysle tohto zákona.

K § 3

Vzhľadom na to, že je potrebné, aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke tovaru alebo služby čo najúplnejšie a neskreslené informácie, zákon v odseku 1 ustanovuje povinnosť predávajúceho pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov alebo pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, na základe ktorej sa táto zmluva má uzavrieť, informovať spotrebiteľa o taxatívne vymedzených skutočnostiach. Spotrebiteľovi musia byť poskytnuté napríklad informácie o hlavných vlastnostiach tovaru alebo služby, podrobné údaje o predávajúcom vrátane aktuálnych kontaktných údajov (napr. telefónne číslo, fax a e-mailová adresa, ak sú k dispozícii), o celkovej cene vrátane všetkých nákladov, ktoré bude musieť spotrebiteľ uhradiť v súvislosti so zmluvou či informácie o zákonnej zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru a prípadne o záruke poskytovanej nad rozsah jeho zákonnej povinnosti. Predávajúci je ďalej povinný vopred informovať spotrebiteľa o akýchkoľvek podmienkach, na základe ktorých bude spotrebiteľ povinný zaplatiť zálohu, preddavok alebo inú finančnú zábezpeku, vrátane podmienky, keď dochádza k zablokovaniu určitej sumy na kreditnej alebo debetnej karte spotrebiteľa. Za účelom ochrany spotrebiteľa je potrebné, aby bol spotrebiteľ informovaný o práve odstúpiť od zmluvy, lehote, v ktorej je možné tento právny úkon urobiť, a o postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy. Zákon v záujme zjednodušenia postupu spotrebiteľa pri uplatňovaní práva na odstúpenie zavádza tzv. formulár na odstúpenie od zmluvy (príloha č. 3 tohto zákona), ktorý predávajúci spotrebiteľovi poskytne pred uzavretím zmluvy. Informačné povinnosti týkajúce sa práva spotrebiteľa na odstúpenie zákon umožňuje predávajúcemu splniť tým, že poskytne spotrebiteľovi predvyplnené poučenie o odstúpení od zmluvy podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2 zákona.

Odsek 2 vymedzuje formálne požiadavky na splnenie informačnej povinnosti. V prípade zmluvy na diaľku sa nepredpisuje listinná forma, iba forma primeraná prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý sa použije na uzavretie zmluvy. Ustanovenie však treba vykladať v prospech spotrebiteľa a nemôže dávať priestor na to, aby predávajúci obchádzali povinnosť riadne, jasne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa. Dôkazné bremeno znáša predávajúci. Poskytnutie informácií v listinnej podobe sa naopak vyžaduje v prípade zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov. Na základe súhlasu spotrebiteľa sa môže použiť iný trvanlivý nosič.

Predzmluvné informácie sa z dôvodu ochrany spotrebiteľa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom ich zmena je možná iba na základe výslovného upozornenia spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy a s jeho súhlasom.

Zákon tiež upravuje, že spotrebiteľ musí byť vopred informovaný o nákladoch na doručenie tovaru a iných nákladoch a poplatkoch, ktoré musí hradiť a tiež o tom, že náklady na vrátenie tovaru späť predávajúcemu v prípade odstúpenia od zmluvy znáša spotrebiteľ. Ak o týchto skutočnostiach nie je spotrebiteľ vopred informovaný, predávajúci nemôže od neho žiadať úhradu týchto nákladov.

Dôkazné bremeno splnenia informačnej povinnosti vždy znáša predávajúci.

K § 4

Ustanovenie upravuje niektoré podmienky pri uzatváraní zmlúv na diaľku.

V odseku 1 sa pre prípad uzatvárania zmluvy elektronickými prostriedkami, napr. cez internet, osobitne prostredníctvom internetovej stránky, zavádza povinnosť bezprostredne pred odoslaním objednávky zo strany spotrebiteľa opätovne upozorniť spotrebiteľa na informácie o vlastnostiach tovaru alebo služby, o celkovej cene, o dĺžke trvania zmluvy a o dĺžke trvania záväzkov spotrebiteľa. Nevylučuje sa tým povinnosť tieto informácie poskytnúť aj v rámci všeobecnej predzmluvnej informácie podľa § 3. Uvedené informácie majú najväčší vplyv na rozhodovanie spotrebiteľa a opätovným pripomenutím sa má dosiahnuť, že spotrebiteľ urobí uvážené nákupné rozhodnutie. Zákon nepredpisuje žiadnu osobitnú formu, vyžaduje sa iba jednoznačné a zrozumiteľné upozornenie, tak, aby spotrebiteľ mal možnosť ľahko získať prístup k týmto informáciám. Preto nie je žiaduce, aby bol spotrebiteľ presmerovaný na všeobecné predzmluvné informácie, alebo iným spôsobom sa dosiahlo, že uvedené informácie budú poskytnuté v rámci rozsiahleho textu. Predpokladá sa, že spotrebiteľ bude venovať týmto informáciám pred odoslaním objednávky iba minimálny čas, preto je žiaduce prispôsobiť aj spôsob poskytnutia informácií tejto skutočnosti. Dôkazné bremeno znáša predávajúci.

Odsek 2 upravuje povinnosť predávajúceho zabezpečiť, aby spotrebiteľ potvrdil, že je oboznámený so skutočnosťou, že na základe odoslania objednávky mu vzniká povinnosť zaplatiť cenu za objednaný tovar alebo službu. Cieľom tohto ustanovenia v spojení s odsekom 3 je zabezpečiť, aby si spotrebiteľ mohol pri zmluvách uzatváraných na diaľku prostredníctvom internetových stránok v plnom rozsahu porozumieť záväzku, ktorý uzatvorením zmluvy vznikne pred tým, než podá objednávku. Je tiež dôležité, aby spotrebiteľ v takýchto situáciách mal možnosť určiť okamih, od ktorého preberie záväzok zaplatiť predávajúcemu. Vylučuje sa možnosť používania tzv. internetových pascí. Pozornosť spotrebiteľa by sa preto mala osobitne upriamiť prostredníctvom jednoznačnej formulácie na skutočnosť, že podanie objednávky zahŕňa záväzok zaplatiť obchodníkovi. Ak sa má objednávka odoslať stlačením tlačidla alebo aktivovaním obdobnej funkcie na stránke predávajúceho, spotrebiteľ musí byť informovaný, že bude povinný platiť peňažný záväzok, a to uvedením tejto skutočnosti priamo na tomto tlačidle alebo funkcii. Dôsledkom nesplnenia uvedenej povinnosti je skutočnosť, že spotrebiteľ má možnosť namietať oprávnenosť nárokov predávajúceho, ak ten svoju povinnosť nesplnil. Úspešne sa tak bude môcť brániť spotrebiteľ v prípadoch, ak cena za plnenie je uvedená nejednoznačným spôsobom alebo uvedená vôbec nie je. Účelom ustanovenia je chrániť predovšetkým spotrebiteľa v uvedených prípadoch, ak od neho predávajúci žiada zaplatiť cenu za plnenie.

Na internetovej stránke predávajúceho musí byť v záujme transparentnosti podmienok nákupu najneskôr na začiatku postupu vytvárania objednávky spotrebiteľom jasne a čitateľne uvedené, či platia nejaké obmedzenia týkajúce sa dodávky tovaru a aké platobné prostriedky je možné použiť za účelom realizácie platby za tovar alebo službu.

V odseku 5 sa stanovujú požiadavky na poskytnutie informácií s cieľom zohľadniť technické obmedzenia niektorých médií, ako je napríklad obmedzenie počtu znakov na obrazovkách určitých mobilných telefónov. V takýchto prípadoch by mal predávajúci splniť minimálny súbor požiadaviek na informácie (hlavné vlastnosti tovaru alebo služby, údaje o predávajúcom, celková cena a ďalšie náklady zaťažujúce spotrebiteľa, informácie o práve odstúpiť od zmluvy a o dĺžke trvania zmluvy). Ďalšie informácie musí predávajúci poskytnúť spotrebiteľovi spôsobom primeraným použitému prostriedku diaľkovej komunikácie. V závislosti od povahy konkrétneho prostriedku možno za splnenie danej povinnosti považovať najmä odkázanie spotrebiteľa na iný zdroj informácií, napríklad poskytnutím čísla na bezplatnú telefónnu linku alebo hypertextového odkazu na internetovú stránku predávajúceho, avšak len za predpokladu, že príslušné informácie budú spotrebiteľovi priamo k dispozícii a budú ľahko dostupné.

V odsekoch 6 a 7 sa ustanovuje ochrana spotrebiteľa v prípade zmluvy o službách, ak sa má na základe tejto zmluvy alebo na základe žiadosti spotrebiteľa začať poskytovanie služieb ešte pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. V týchto prípadoch sa od predávajúceho vyžaduje, aby od spotrebiteľa získal výslovný súhlas so začatím takéhoto poskytovania, ako aj vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že bol poučený o právnych následkoch udelenia výslovného súhlasu so začatím poskytovania, t. j. že po úplnom vykonaní služby stratí právo na odstúpenie od zmluvy. Ak by sa služby poskytovali v rozpore s uvedeným, predávajúci pri odstúpení od zmluvy nemôže od spotrebiteľa vyžadovať úhradu za poskytnuté plnenie, bez ohľadu na to, v akom rozsahu k poskytnutiu služieb došlo.

V odseku 8 sa stanovujú obdobné požiadavky ako v prípade zmlúv o službách aj na zmluvy, predmetom ktorých je poskytovanie elektronického obsahu inak ako na hmotnom nosiči, ak sa má poskytovanie elektronického obsahu začať pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Sankciou pri nedodržaní zákonných povinností predávajúceho je obdobne ako v prípade zmlúv o službách bezodplatnosť plnenia, poskytnutého počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.

K § 5

Ustanovuje sa osobitná ochrana spotrebiteľa v prípade telefonického kontaktovania spotrebiteľa predávajúcim s ponukou na uzavretie zmluvy. Na začiatku telefonického hovoru sa predávajúci musí riadne identifikovať a oznámiť svoj obchodný zámer. Taktiež musí spotrebiteľa výslovne informovať o povinnosti zaplatiť za tovar alebo službu alebo uhradiť iné náklady a poplatky, ak ponúka uzavretie odplatnej zmluvy.

Podľa odseku 2 sa na platné uzavretie zmluvy dojednanej telefonicky, v prípade, ak s ponukou oslovil spotrebiteľa predávajúci, vyžaduje súhlas spotrebiteľa s návrhom na uzavretie zmluvy v písomnej forme. V súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa písomná forma považuje za zachovanú aj vtedy, ak je súhlas spotrebiteľa s obsahom zmluvy daný napríklad elektronickými prostriedkami. Nestačí však slovný súhlas spotrebiteľa vyjadrený počas telefonického hovoru, a to ani v prípade, ak predávajúci disponuje audionahrávkou telefonického hovoru, na ktorej je zaznamenaný súhlas spotrebiteľa s uzavretím zmluvy. Požiadavkou na písomný súhlas spotrebiteľa s uzavretím zmluvy dojednanej cez telefón sa má dosiahnuť, aby spotrebiteľ mal možnosť zvážiť svoje nákupné rozhodnutie a nebol tak vystavený momentu prekvapenia či nedostatočnému porozumeniu podmienok, ktoré mu v krátkom čase počas telefonického hovoru povie predávajúci. Zároveň úprava reflektuje nežiaduci stav v praxi, keď sa nezriedka predávajúci dovoláva platnosti zmluvy uzavretej so spotrebiteľom prostredníctvom telefónu, napriek tomu, že spotrebitelia v mnohých prípadoch nevedia, že takýmto spôsobom mohli platne uzavrieť zmluvu, resp. neboli si vedomí dôsledkov, ktoré z takejto komunikácie s predávajúcim pre nich vyplynú.

Odsek 3 nadväzuje na ustanovenie odseku 1 a bude sa aplikovať v prípadoch, ak počas telefonického rozhovoru iniciovaného predávajúcim nedochádza k uzavretiu novej zmluvy, ale k zmene záväzku vyplývajúceho z už existujúcej zmluvy. Aj pri návrhu na zmenu zmluvy je predávajúci povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie v rozsahu podľa odseku 1, avšak na platnosť dohody o zmene zmluvy sa nevyžaduje, aby spotrebiteľ odoslal predávajúcemu súhlas s jej znením v písomnej forme. V takomto prípade sa dohoda o zmene zmluvy považuje za uzavretú, ak s jej obsahom súhlasia obe strany počas telefonického rozhovoru. Predávajúci však poskytne spotrebiteľovi potvrdenie o uzavretí dohody o zmene zmluvy na trvanlivom nosiči.

K § 6

V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť predávajúceho poskytnúť spotrebiteľovi bezodkladne po uzavretí zmluvy na diaľku potvrdenie o uzavretí zmluvy na trvanlivom nosiči, ktoré musí obsahovať všetky informácie podľa § 4 ods. 1 za predpokladu, že všetky tieto informácie predávajúci neposkytol spotrebiteľovi na trvanlivom nosiči už pred odoslaním objednávky, resp. pred uzavretím zmluvy na diaľku. V prípade, že predmetnom zmluvy je poskytovanie služieb alebo elektronického obsahu inak ako na hmotnom nosiči, pričom poskytovanie služieb alebo elektronického obsahu sa má začať ešte pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, predávajúci je povinný poskytnúť spotrebiteľovi aj potvrdenie o predchádzajúcom výslovnom súhlase spotrebiteľa so začatím poskytovania pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a vyhlásení o tom, že spotrebiteľ bol poučený o následkoch udelenia tohto súhlasu.

V prípade zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov je predávajúci bezodkladne po uzavretí zmluvy povinný odovzdať spotrebiteľovi vyhotovenie uzavretej zmluvy alebo písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy a v prípade, že ide o poskytovanie služieb alebo elektronického obsahu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, aj potvrdenie o prijatí predchádzajúceho súhlasu spotrebiteľa a vyhlásení o tom, že spotrebiteľ bol poučený o následkoch udelenia tohto súhlasu. So súhlasom spotrebiteľa možno tieto dokumenty poskytnúť na inom trvanlivom nosiči.

K § 7

V odseku 1 sa ustanovuje možnosť spotrebiteľa aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov alebo zmluvy na diaľku pred uplynutím lehoty na odstúpenie. Právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu je pre spotrebiteľa garantované z dôvodu, že v prípade predaja na diaľku spotrebiteľ nemôže tovar pred uzatvorením zmluvy vidieť a preto by mal mať možnosť otestovať a skontrolovať tovar, ktorý kúpil, v rozsahu potrebnom na zistenie povahy, charakteristík a fungovania tovaru, podobne ako pri kúpe v „kamennom" obchode. Pokiaľ ide o zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov, spotrebiteľ by mal mať právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu potenciálneho prekvapujúceho prvku či psychologického tlaku, ktorý môže byť spojený s týmto spôsobom predaja.

Všeobecná dĺžka lehoty na odstúpenie od zmluvy je 14 (kalendárnych) dní. Platí pre prípad, ak predávajúci riadne splnil príslušnú informačnú povinnosť podľa § 3 ods. 1 písm. h). Ak ju nesplnil ani po uzavretí zmluvy, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie až po 12 mesiacoch a 14 dňoch. Ak predávajúci splní svoju informačnú povinnosť počas 12 mesiacov od začatia plynutia lehoty na odstúpenie, lehota uplynie po 14 dňoch od dodatočného splnenia informačnej povinnosti. Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok času na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií. Neposkytnutie ustanovených predzmluvných informácií znamená také závažné porušenie povinnosti zo strany predávajúceho, že zakladá právo pre spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v predĺženej lehote. Na účely zabezpečenia právnej istoty, pokiaľ ide o dĺžku lehoty na odstúpenie od zmluvy, však ustanovenie zavádza obmedzenie v podobe 12-mesačnej lehoty.

V odseku 2 sa presne vymedzuje okamih začatia plynutia lehoty podľa typu zmluvy, od ktorej sa má odstúpiť, a okolností, za akých sa tovar na základe zmluvy dodáva. Okamihom určujúcim začatie plynutia lehoty je vzhľadom na povahu plnenia v prípade zmlúv o službách a zmlúv o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči moment uzavretia zmluvy. V prípade kúpnych zmlúv bude plynutie lehoty závisieť od skutočnosti, kedy spotrebiteľ alebo ním splnomocnená osoba (okrem dopravcu) prevezme tovar. Vzhľadom na rôznorodosť dodávok tovarov toto ustanovenie zohľadňuje aj situácie, keď sa všetky objednané tovary alebo ich časti nedoručujú spotrebiteľovi zároveň, ale ich dodanie prebieha oddelene, po viacerých dieloch či kusoch, prípadne sa tovar dodáva opakovane počas určitého obdobia.

V záujme eliminácie pochybností o tom, či spotrebiteľ má právo odstúpiť od kúpnej zmluvy ešte pred dodaním tovaru, t.j. pred začatím plynutia lehoty podľa odseku 2, sa výslovne ustanovuje toto právo pre spotrebiteľa. V praxi ide najmä o situácie, keď má byť spotrebiteľovi na základe kúpnej zmluvy dodaný tovar, v skutočnosti však k riadnemu dodaniu nedôjde.

Zákon taxatívne vymedzuje, od ktorých zmlúv nie je možné odstúpiť. Ide hlavne o prípady, pri ktorých je objektívne nemožné vrátiť poskytnuté plnenie alebo pri ktorých by mal predávajúci značne sťažené vrátené plnenie predať inému spotrebiteľovi. Takým prípadom je napríklad víno dodané dlho po uzavretí zmluvy špekulatívneho charakteru, kde jeho hodnota závisí od kolísania cien na trhu ("vin en primeur"). Právo na odstúpenie od zmluvy by ďalej nebolo vhodné uplatňovať pri tovare, ktorý je vyrobený podľa špecifikácií spotrebiteľa alebo ktorý je jasne vyrobený na mieru, ako ani v prípade tovaru, ktorý je svojou povahou po dodaní neoddeliteľne zmiešaný s inými položkami. Poskytnutie práva na odstúpenie od zmluvy spotrebiteľovi sa tiež vylučuje pre niektoré služby, pri ktorých uzatvorenie zmluvy vedie k rezervácii určitej kapacity, pri ktorej by po uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy mohol mať predávajúci problémy s jej naplnením. To by sa mohlo stať napríklad v prípade rezervácií v hoteloch alebo pokiaľ ide o rekreačné chaty, kultúrne alebo športové podujatia.

K § 8

Ustanovuje sa forma odstúpenia od zmluvy. Všeobecne platí, že spotrebiteľ môže uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom nosiči. V prípade, že zmluva bola uzavretá ústne, na uplatnenie práva spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy bude postačovať akékoľvek jednoznačné (aj ústne formulované) vyhlásenie, ak z neho bude jednoznačne zrejmé, že vôľa spotrebiteľa smeruje k odstúpeniu od zmluvy. Dôkazné bremeno znáša spotrebiteľ. Zákon uľahčuje pre spotrebiteľa odstúpenie od zmluvy možnosťou v každom prípade použiť formulár na odstúpenie od zmluvy obsahujúci všetky podstatné náležitosti tohto úkonu. Formulár je predávajúci povinný predvyplniť svojimi identifikačnými údajmi a odovzdať spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov. Ide o významný inštitút ochrany spotrebiteľa predovšetkým tým, že na jeho uplatnenie nie je potrebné splnenie ďalších podmienok, od spotrebiteľa sa vyžaduje iba minimum úkonov, aby mohol odstúpiť od zmluvy.

Podľa odseku 3 je odstúpenie od zmluvy účinné, keď formulár na odstúpenie od zmluvy alebo iný jednoznačne formulovaný prejav vôle spotrebiteľa dôjde predávajúcemu. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy je v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka skutočnosť, že zmluva sa od začiatku zrušuje, t. j. hľadí sa na ňu, ako keby nebola nikdy vznikla. Z uvedeného vyplýva účastníkom zrušenej zmluvy povinnosť vzájomne sa vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (vrátia si to, čo si už predtým plnili).

Ak sa oznámenie obsahujúce právny úkon odstúpenia od zmluvy nepodarí bez zavinenia spotrebiteľa doručiť predávajúcemu, či už z dôvodu neprevzatia zásielky jej adresátom alebo neexistujúcej, resp. nesprávnej korešpondenčnej či e-mailovej adresy (za predpokladu, že spotrebiteľ zaslal oznámenie na správnu adresu poskytnutú mu predávajúcim), uplatní sa všeobecná zásada doručovania podľa občianskeho hmotného práva, v zmysle ktorej prejav vôle voči neprítomnej osobe pôsobí od okamihu, keď jej dôjde (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010. konštatoval, že „voči prítomnej osobe (t.j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). (...) K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať."

V odseku 3 zákon z dôvodu ochrany dobromyseľnosti spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práva na odstúpenie od zmluvy výslovne ustanovuje, že v prípade pochybností sa spotrebiteľom odoslané oznámenie o odstúpení od zmluvy považuje za doručené, ak uplynul primeraný čas po jeho odoslaní. Ide o reakciu na pomerne často sa vyskytujúce prípady v praxi, kedy sa predávajúci bezdôvodným odopretím prevzatia zásielky či zámerným uvedením nesprávnej adresy snažia sťažovať alebo mariť právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Z rovnakého dôvodu je potrebné chrániť spotrebiteľa pred znemožnením uplatnenia jeho práva na odstúpenie od zmluvy spôsobom, že predávajúci zmení sídlo, korešpondenčnú či e-mailovú adresu bez toho, aby spotrebiteľa na túto skutočnosť náležite upozornil. V súlade s vyššie citovaným judikátom Najvyššieho súdu SR je preto potrebné považovať právny úkon smerujúci k odstúpeniu od zmluvy za účinný aj keď nedošlo k jeho skutočnému doručeniu predávajúcemu, za predpokladu, že spotrebiteľ dostatočne preukáže jeho zaslanie a uplynul čas primeraný zvolenému spôsobu prepravy zásielky od jeho odoslania. V prípade odoslania správy emailom, sms, telefaxom alebo iným spôsobom umožňujúcim okamžité doručenie sa predpokladá, že odstúpenie bolo vykonané dňom jeho odoslania. Pri ostatných formách prepravy je potrebné vziať do úvahy priemerný čas potrebný na doručenie zásielky rovnakého druhu. Môže tak urobiť napríklad prostredníctvom dokladu o zaslaní doporučenej zásielky poštou či e-mailom, ktorý preukázateľne odoslal na adresu poskytnutú mu predávajúcim. Dôkazné bremeno o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy v každom prípade znáša spotrebiteľ.

V odseku 4 sa stanovuje povinnosť predávajúceho ihneď poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie o prijatí oznámenia o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy, ak predávajúci ponúka možnosť odstúpiť od zmluvy priamo prostredníctvom platformy na svojej internetovej stránke. Účelom tohto ustanovenia je zaručiť informovanie spotrebiteľa o tom, že jeho právny úkon sa dostal do dispozičnej sféry adresáta, t. j. že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy.

Odsek 5 stanovuje právne následky odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k doplnkovej zmluve. Vzhľadom na charakter doplnkovej zmluvy nie je odôvodnená jej existencia v prípade zrušenia hlavnej zmluvy, preto zákon výslovne ustanovuje, že doplnková zmluva zaniká ex lege v okamihu, keď v dôsledku odstúpenia od hlavnej zmluvy dôjde k zániku tejto hlavnej zmluvy. Zároveň sa zakazuje účtovať spotrebiteľovi akékoľvek poplatky v súvislosti so zrušením doplnkovej zmluvy, okrem oprávnených nákladov predávajúceho spojených s výberom drahšieho spôsobu doručenia tovaru spotrebiteľom ako je štandardný spôsob doručenia ponúkaný predávajúcim. Taktiež nie je dotknutá povinnosť spotrebiteľa uhradiť predávajúcemu cenu za skutočne poskytnuté plnenie počas lehoty na odstúpenie od zmluvy. Spotrebiteľ však aj v prípade zrušenia doplnkovej zmluvy znáša náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu, s výnimkou situácie, ak predávajúci súhlasil, že ich bude znášať sám alebo ak nesplnil povinnosť informovať spotrebiteľa, že tieto náklady bude znášať on.

K § 9

V prípade, že spotrebiteľ odstúpil od zmluvy, predávajúci je povinný vrátiť spotrebiteľovi všetky platby prijaté od spotrebiteľa na základe uzavretej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane nákladov na doručenie tovaru spotrebiteľovi, do 14 dní od doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy. Predávajúci je zároveň povinný prebrať vrátený tovar.

Podľa odseku 2 sa vrátenie platieb musí realizovať rovnakým spôsobom, akým prebehla pôvodná transakcia, ak spotrebiteľ výslovne nesúhlasil s iným spôsobom vrátenia. Je dôvodné predpokladať, že ak spotrebiteľ uhradil cenu za tovar napríklad prevodom z bankového účtu, nebude mať záujem na vrátení peňazí prostredníctvom poštovej poukážky či iným spôsobom.

V odseku 3 sa ustanovuje, že dodatočné náklady spojené s iným ako najlacnejším bežným spôsobom doručenia znáša spotrebiteľ. Ak si spotrebiteľ výslovne zvolil určitý nadštandardný spôsob doručenia (napríklad expresné doručenie do 24 hodín), hoci predávajúci mu ponúkol bežný a všeobecne prijateľný spôsob doručenia, s ktorým by boli spojené nižšie náklady na doručenie, je legitímne požadovať, aby rozdiel v nákladoch medzi týmito dvoma spôsobmi doručenia znášal spotrebiteľ.

Ustanovuje sa tiež povinnosť zabezpečiť vyzdvihnutie tovaru u spotrebiteľa, ak bol tovar dodaný spotrebiteľovi domov na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov a ak vzhľadom na povahu tovaru nie je možné tento poslať predávajúcemu späť poštou. Pri určení, či ide o tovar takej povahy, ktorá znemožňuje jeho vrátenie poštou, je možné vychádzať napríklad z obchodných podmienok poštovej služby, ktoré vymedzujú hmotnostné obmedzenia a maximálne rozmery balíka, ktoré je možné odoslať na poštovú prepravu. Cieľom tohto ustanovenia je ochrana spotrebiteľa v prípadoch, kedy nie je žiaduce, aby náklady na vrátenie nadrozmerného tovaru v prípade zmlúv uzatváraných často za momentu prekvapenia alebo psychologického tlaku znášal spotrebiteľ.

V odseku 5 sa výslovne ustanovuje, že v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy predávajúci nie je povinný vrátiť spotrebiteľovi platby pred tým, ako mu je tovar doručený alebo kým spotrebiteľ nepreukáže jeho zaslanie predávajúcemu, podľa toho, čo nastane skôr. Predávajúci teda nie je povinný vrátiť spotrebiteľovi jeho platby pred tým, ako bude mať istotu, že spotrebiteľ zaslal späť tovar, pričom túto skutočnosť musí spotrebiteľ predávajúcemu dostatočne preukázať, napríklad predložením podacieho lístku dokladujúceho odoslanie zásielky na pošte. Táto právna úprava reaguje na v súčasnosti pomerne rozšírené praktiky spotrebiteľov špekulatívneho charakteru, kedy spotrebiteľ síce odstúpi od zmluvy, avšak následne nesplní svoju povinnosť vrátiť tovar späť predávajúcemu, zatiaľ čo predávajúci ani v takomto prípade nie je zbavený povinnosti vrátiť spotrebiteľovi všetky uhradené platby.

K § 10

Ustanovujú sa povinnosti spotrebiteľa v prípade odstúpenia od zmluvy, najmä jeho povinnosť vrátiť tovar najneskôr do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy predávajúcemu a zodpovednosť za nadmerné opotrebenie tovaru, ktoré bolo spôsobené jeho používaním. Spotrebiteľ musí mať možnosť po doručení tovaru odskúšať jeho funkčnosť, nemôže však tovar používať, ak odstupuje od zmluvy. Na účely zistenia povahy, charakteristík a funkčnosti tovaru by mal spotrebiteľ s tovarom manipulovať a skontrolovať ho len takým spôsobom, akým by mu to bolo umožnené v „kamennom" obchode. Od spotrebiteľa sa vyžaduje, aby počas lehoty na odstúpenie od zmluvy s tovarom manipuloval a kontroloval ho s náležitou starostlivosťou, napríklad zakúpené oblečenie by mal spotrebiteľ len vyskúšať, ale nemal by ho nosiť, čo prezumuje povinnosť vrátiť tento tovar s pôvodnými visačkami či inými ochrannými alebo identifikačnými prostriedkami.

Ak predávajúci zistí, že tovar, ktorý mu vrátil spotrebiteľ po odstúpení od zmluvy, je poškodený zavinením spotrebiteľa, môže sa domáhať zodpovednosti za vzniknutú škodu na súde. Táto skutočnosť však nemá vplyv na povinnosť predávajúceho vrátiť spotrebiteľovi všetky uhradené platby podľa § 9 ods. 1. Jednostranné započítanie pohľadávky predávajúceho na náhradu škody voči pohľadávke spotrebiteľa na vrátenie všetkých platieb podľa § 9 ods. 1 je vylúčené.

Spotrebiteľ v prípade odstúpenia od zmluvy znáša náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu, s výnimkou situácie, ak predávajúci súhlasil, že ich bude znášať sám alebo ak nesplnil povinnosť v súlade so zákonom informovať spotrebiteľa, že tieto náklady bude znášať spotrebiteľ.

V odseku 4 sa spotrebiteľovi ukladá povinnosť uhradiť predávajúcemu cenu za skutočne poskytnuté plnenie, ak na základe zmluvy o službách došlo k poskytovaniu plnenia už pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. V týchto prípadoch sa však vždy v súlade s § 4 ods. 6 vyžaduje predchádzajúci výslovný súhlas spotrebiteľa so začatím poskytovania týchto služieb pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, v opačnom prípade spotrebiteľ nie je povinný platiť predávajúcemu žiadne platby bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia (odsek 5). Rovnaký následok spočívajúci v oslobodení spotrebiteľa od povinnosti platiť za dodané plnenie je zákonom ustanovený aj pre prípad, že predávajúci neposkytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy a nákladoch s tým spojenými v súlade s § 3 ods. 1 písm. h) a i).

Iné poplatky alebo záväzky pre spotrebiteľa vyplývajúce z odstúpenia od zmluvy, ako tie, ktoré výslovne upravuje zákon v § 9 ods. 3 a § 10 ods. 1 až 4, sú vylúčené.

K § 11

Definuje sa pojem predajná akcia ako akcia organizovaná na základe pozvánky alebo iného spotrebiteľom adresovaného oznámenia, z ktorého je zrejmé, že ide o pozvanie, pričom počas konania predajnej akcie dochádza k ponuke tovarov alebo služieb spotrebiteľom alebo aj k uzavieraniu príslušných zmlúv. Zákon nevyžaduje, aby išlo o adresnú pozvánku, stačí, ak bolo pozvanie urobené akýmkoľvek druhom reklamy alebo šírenia informácie. Rozhodujúcou je skutočnosť, že ide o akciu, ktorá vykazuje znaky organizovanosti a ktorá má spravidla uzatvorený charakter a nie je prístupná pre verejnosť. Definícia je poňatá extenzívne, a preto obsahuje iba minimálne, ale jasne definované znaky. Právna úprava za predajnú akciu považuje aj akciu, počas ktorej dochádza iba k prezentácii výrobkov alebo služieb, avšak zmluvy sa uzatvárajú po skončení akcie, t. j. v nadväznosti na akciu, najneskôr do 15 pracovných dní od uskutočnenia predajnej akcie. Uvedená lehota je ochrannou lehotou, zakotvenou s cieľom, aby predávajúci neobchádzali zákon tak, že zmluvy by sa uzavreli následne po skončení predajnej akcie, prípadne by ich uzavretím podmieňovali napríklad odvoz účastníkov z predajnej akcie domov. Predajnou akciou nebude spravidla organizované stretnutie, ktorému už predchádzala záväzná objednávka tovarov alebo služieb, tak ako je tomu napríklad v prípade organizovaného predaja dámskej alebo pánskej kozmetiky.

Za predajnú akciu sa podľa odseku 2 nebude považovať vzhľadom na špecifický charakter predaja predaj na verejnej dražbe. Rovnako za predajnú akciu sa nebude považovať ani akcia organizovaná výlučne za účelom degustácie, konzumácie a predaja degustovaných výrobkov, avšak iba v prípade, ak na takejto akcii nebudú prezentované a ponúkané na predaj aj iné výrobky alebo služby.

V odseku 3 sa zavádza povinnosť organizátora predajnej akcie alebo predávajúceho vopred písomne oznámiť orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI") konanie akcie. Návrh počíta aj so situáciou, ak sú organizátor a predávajúci odlišné osoby, preto osobitne upravuje povinnosti tak organizátora predajnej akcie, ako aj predávajúceho. Písomné oznámenie o konaní akcie musí byť orgánom SOI – ústrednému inšpektorátu a miestne príslušnému inšpektorátu podľa miesta konania akcie oznámené najneskôr 20 kalendárnych dní pred uskutočnením predajnej akcie. Ide o zákonnú hmotnoprávnu lehotu, nie lehotu procesnú ani poriadkovú, teda odpustenie jej zmeškania neprichádza do úvahy a zároveň je zrejmé, že najmenej 20 kalendárny deň pred konaním predajnej akcie musí byť písomné oznámenie už vo sfére dispozície oboch orgánov SOI. Porušenie predmetnej lehoty, čo i len vo vzťahu k jednému orgánu, implikuje právne následky ustanovené v ďalších ustanoveniach zákona.

Návrh taxatívne určuje náležitosti písomného oznámenia, pričom rovnaké náležitosti musí obsahovať aj pozvánka alebo iné pozvanie na predajnú akciu adresované spotrebiteľom. Ide hlavne o identifikáciu organizátora alebo predávajúceho, určenie výrobkov a služieb, ktoré budú prezentované a predávané vrátane ceny, uvedenia miesta a času konania predajnej akcie, ako aj časového harmonogramu predajnej akcie. Všetky náležitosti, ktoré musí oznámenie obsahovať je legitímne požadovať v záujme transparentnosti a informovania spotrebiteľa. Písomné oznámenie musí rovnako obsahovať prílohy, a to vyhotovenie pozvánky, pozvania alebo inej informácie adresovanej spotrebiteľom a návrhy všetkých zmlúv, ktoré budú môcť spotrebitelia na predajnej akcii uzavrieť.

Podľa odseku 5 ústredný inšpektorát SOI zverejní na svojom webovom sídle informáciu o plánovanej predajnej akcii tak, aby sa o nej spotrebitelia mohli dozvedieť v dostatočnom časovom predstihu. Ak však predávajúci nedoručí písomné oznámenie v rozsahu a s náležitosťami podľa odseku 4 najneskôr v lehote podľa odseku 3, ústredný inšpektorát písomné oznámenie na webovom sídle nezverejní.

V odsekoch 6 a 7 sa ustanovujú povinnosti organizátora alebo predávajúceho týkajúce sa obsahových náležitostí pozvánky a prezentácie, ponuky predaja a predaja výrobkov, a to všetko vo väzbe na písomné oznámenie podľa odseku 4. Je dôležité, aby spotrebiteľ nebol uvádzaný na predajnej akcii do omylu, a teda aby nedošlo k tomu, že predávajúci alebo organizátor bude prezentovať, ponúkať alebo predávať iný tovar, o akom informoval spotrebiteľov. Preto právna úprava výslovne zakazuje prezentáciu a predaj výrobkov a služieb, ktoré organizátor neoznámil SOI v písomnom oznámení. Osobitný ochranný význam má norma in fine v odseku 7, podľa ktorej na predajnej akcii nemôže organizátor alebo predávajúci v oznámení určené výrobky predávať za cenu vyššiu, ako uviedol v písomnom oznámení. Uvedená norma významne posilní právnu istotu účastníkov predajnej akcie a umožní preventívne sa lepšie rozhodnúť, či sa predajnej akcie zúčastnia.

Odsek 8 ustanovuje pre spotrebiteľa osobitnú civilistickú ochranu. Podľa odseku 8 platí, že zmluva uzavretá na predajnej akcii, vrátane zmluvy vzájomne závislej, nevznikne, ak organizátor alebo predávajúci nesplní povinnosť podľa odseku 3 (a), ústredný inšpektorát z dôvodu podľa odseku 5 písomné oznámenie nezverejní (b), organizátor alebo predávajúci uskutoční predajnú akciu v rozpore s písomným oznámením a jeho náležitosťami doručeným v lehote podľa odseku 3 (c) alebo jej predmetom je predaj tovaru alebo poskytnutie služby v rozpore s odsekom 7 (d). Uvedené štyri dôvody zakladajú situáciu, kde sa na akúkoľvek na akcii uzavretú zmluvu bude hľadieť, ako keby nikdy nevznikla (non negotium). Predkladatelia zvolili tento koncept na úkor konceptu neplatnosti zmluvy, keďže spotrebiteľ nebude zaťažený nutnosťou vyvolať súdny spor o platnosť zmluvy a ak bude žalovaný, postačí mu obrániť sa iba námietkou, že niet právneho dôvodu plnenia. V tomto smere právna úprava odbremení aj súdy od možného nápadu žalôb na určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv. Právna úprava má v tejto časti aj významný proaktívny a výchovný účinok vo vzťahu k predávajúcemu alebo organizátorovi, ktorí budú prirodzene motivovaní zodpovedne si plniť zákonné povinnosti. Civilistický režim ochrany pritom dopadá na všetky zmluvy, ktoré budú na predajnej akcii a do 15 pracovných dní po uskutočnení tejto uzavreté.

K § 12

Definuje sa okruh osobitných povinností, čerpajúc pritom z poznatkov dozorných orgánov a záverov Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich.

V odseku 1 sa zakazuje organizátorovi alebo predávajúcemu diskriminovať spotrebiteľov. Organizátor alebo predávajúci nesmie odmietnuť účasť na predajnej akcii osobe, ktorá sa preukáže pozvánkou alebo iným oznámením adresovaným spotrebiteľovi; to neplatí, ak účasť nie je možná z dôvodu naplnenia počtu účastníkov predajnej akcie. Účasť na predajnej akcii nemožno odmietnuť ani osobe, ktorej prepravu na miesto konania predajnej akcie zabezpečil organizátor alebo predávajúci.

Odsek 2 výslovne ustanovuje zákaz žiadať a prijať plnenie od spotrebiteľa za predaný výrobok alebo poskytnutú službu počas predajnej akcie a pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Toto isté pravidlo sa uplatňuje nielen vo vzťahu ku kúpnej cene, ale aj vo vzťahu k akýmkoľvek ďalším plneniam, najmä poplatkom alebo preddavkom. Cieľom tohto ustanovenia je predísť neoprávnenej kumulácii bezdôvodného obohatenia na strane organizátora alebo predávajúceho, od ktorého sa pohľadávky spotrebiteľov stávajú nevymožiteľné. Uvedená právna úprava má svoj základ v praktických zisteniach – v prípadoch tzv. sezónnych spoločností, ktoré prišli slovenský trh od spotrebiteľov výhradne vybrať peniaze a následne nenávratne odišli z trhu.

V odseku 3 sa zakazuje vyvíjať na spotrebiteľa počas konania predajnej akcie vplyv, ktorý môže negatívnym spôsobom ovplyvniť jeho nákupné rozhodovanie, najmä nie je možné izolovať spotrebiteľov od ostatných účastníkov predajnej akcie v záujme vyvolania napríklad zdania u dotknutého spotrebiteľa, že je mu ponúkaná výnimočná príležitosť na kúpu tovaru alebo služby. Rovnako je zakázané vystavovať spotrebiteľa ďalším okolnostiam alebo konaniu, ktoré by mohlo mať za následok neprimerané ovplyvnenie ekonomického rozhodnutia spotrebiteľa o ponúkanom tovare alebo službe.

V odseku 4 sa rovnako na základe konkrétnych poznatkov ustanovuje nový príkaz a zákaz pre organizátora alebo predávajúceho. Ak je súčasťou predajnej akcie doprava osôb na miesto konania predajnej akcie, organizátor alebo predávajúci je povinný zabezpečiť aj dopravu osôb z miesta konania predajnej akcie do miesta nástupu uvedeného v pozvánke, v inom spotrebiteľovi adresovanom pozvaní alebo informácii alebo so súhlasom spotrebiteľa aj do iného miesta. Organizátor alebo predávajúci pritom nesmie dopravu odoprieť, a to ani z dôvodu, že spotrebiteľ neurobí ekonomické rozhodnutie o ponúkanom tovare alebo službe.

Odsek 5 definuje porušenie povinností podľa odsekov 1 až 4 ako osobitne závažné porušenie povinností, ktoré v súlade s § 58 živnostenského zákona vedie zrušeniu živnostenského oprávnenia.

K § 13

Navrhovanou úpravou sa rozširujú povinnosti predávajúceho a organizátora na všetky osoby, ktoré konajú v mene a v záujme predávajúceho alebo organizátora, aby sa tým zamedzilo možnosti obísť zákonné povinnosti použitím rôznych právnych inštitútov, napríklad mandátna zmluva, komisionárska zmluva.

K § 14

Ustanovuje pôsobnosť orgánov dozoru. Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie je daná vždy, ak nie je možné určiť pôsobnosť iného orgánu dozoru.

K § 15

Vymedzujú sa skutkové podstaty správnych deliktov a ustanovujú sa sankcie za porušenie povinností podľa zákona, výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

Osobitne sa vymedzujú povinnosti predávajúceho, ktorých opakované porušenie sa označuje ako osobitne závažné porušenie povinnosti vedúce v súlade s § 58 živnostenského zákona k zrušeniu živnostenského oprávnenia protiprávne konajúceho subjektu.

K § 16

Rozširuje sa pôsobnosť zákona aj na osoby, ktoré pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb spotrebiteľom konajú bez oprávnenia na podnikanie, vrátane možnosti uložiť sankciu za takéto konanie.

K § 17

Vylučuje sa retroaktivita zákona, právne vzťahy vzniknuté na základe zmlúv uzavretých podľa doterajších predpisov sa nespravujú týmto zákonom a konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa nich.

K § 18

Zrušuje sa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, ktorý sa v plnom rozsahu nahrádza týmto zákonom.

K § 19

Zákon preberá smernicu EP a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES.

K Čl. II

K bodu 1

Dopĺňajú sa ďalšie dve písmená inštruktívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj podmienka, podľa ktorej spotrebiteľ musí poskytnúť mnohonásobne vyššie zabezpečenie ako je jeho skutočný záväzok. Pre určenie primeranosti výšky zabezpečenia vo vzťahu k záväzku spotrebiteľa bude vždy rozhodujúci čas uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Cieľom je obmedziť zneužívanie zabezpečovacích prostriedkov v neprospech spotrebiteľa.

Ďalej sa ustanovuje, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj ustanovenie zmluvy, ktoré bude požadovať od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Ide o pretavenie koncepcie materiálneho prospechu poskytovania odplatných služieb spotrebiteľom.

K bodu 2

Zákaz zabezpečenia splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho práva k nehnuteľnosti sa rozširuje na akýkoľvek zabezpečovací prevod práva za účelom zabezpečenia záväzku spotrebiteľa, t. j. vrátane zabezpečovacieho prevodu práva k hnuteľným veciam, ktorý sa pri spotrebiteľských zmluvách považuje za neprípustný.

K bodu 3

Ide o zdokonalenie úpravy s prihliadnutím na skutočnosť, že úpravu ochrany spotrebiteľa obsahujú aj iné právne predpisy ako Občiansky zákonník. Je preto žiaduce rozšíriť ochranu aj na práva spotrebiteľa podľa osobitných predpisov.

K bodu 4

V novom odseku 2 sa predávajúcemu stanovuje povinnosť dodať vec kupujúcemu bezodkladne, v každom prípade najneskôr do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy, za predpokladu, že sa zmluvné strany nedohodli na konkrétnom termíne dodania. Ak predávajúci vec nedodá v uvedenom termíne, predtým, ako môže kupujúci odstúpiť od zmluvy, musí predávajúceho vyzvať, aby vec dodal v ním stanovenej primeranej dodatočnej lehote. Táto lehota však nesmie presiahnuť 30 dní. Ak predávajúci nedodá vec ani v tejto dodatočnej lehote, kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, pričom predávajúci je povinný bezodkladne vrátiť kupujúcemu všetky plnenia prijaté od neho na základe zmluvy.

Toto pravidlo sa však nebude uplatňovať, ak predávajúci jednoznačným vyhlásením odmietne vec kupujúcemu dodať. Ďalej sa nebude uplatňovať za určitých okolností, keď je vzhľadom na všetky okolnosti zrejmé, že dodanie veci v rámci dodacej lehoty je pre kupujúceho mimoriadne dôležité, ako napríklad v prípade svadobných šiat, ktoré by sa mali dodať pred svadbou. Rovnako sa nebude vzťahovať ani na situácie, keď spotrebiteľ výslovne informuje predávajúceho, že dodanie veci v stanovený deň má pre neho zásadný význam. Ak predávajúci v týchto špecifických prípadoch nedodá vec včas, spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy ihneď po skončení dodacej lehoty, na ktorej sa s predávajúcim pôvodne dohodli, t. j. bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie.

K bodu 5

Kupujúci nebude znášať náklady spojené s vrátením tovaru, ak mu bol dodaný tovar, ktorý je vadný, nezodpovedá špecifikácii alebo kvalitatívnym požiadavkám podľa poskytnutých informácií alebo vymedzenia uvedeného v zmluve, t. j. v prípadoch, keď je tovar dodaný v rozpore so zmluvou. Náklady na vrátenie tohto tovaru, ako aj náklady na dodanie nového tovaru, ktorý je v súlade s uzavretou zmluvou, vrátane všetkých kupujúcim účelne vynaložená nákladov v súvislosti so zmluvou, znáša predávajúci.

K bodu 6

Ustanovením sa zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pre účinnosťou novej úpravy (1. apríla 2014). Zavádza sa princíp nepravej retroaktivity, s tým, že vznik týchto vzťahov sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku. Rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosťou novej úpravy.

K bodu 7

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K Čl. III

V súlade s logikou zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa dopĺňa § 10 o imperatívnu normu platnú pre záväzkové vzťahy majúce svoj pôvod alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou. Ako neadekvátne sa javí imperatívne normy vymedzovať v jednotlivých zákonoch upravujúcich spotrebiteľské právne vzťahy, ale tieto inkorporovať práve v ustanoveniach o záväzkoch s medzinárodným prvkom v zákone č. 97/1963 Zb. V súlade s filozofiou Nariadenia Rím I. sa zapracúva aj preferencia pre spotrebiteľa výhodnejšieho právneho režimu.

K Čl. IV

K bodu 1

Rozširuje sa definícia pojmu reklama na akúkoľvek formu komunikácie, ktorej cieľom je podporiť odbyt výrobkov alebo služieb na trhu. Doterajšia definícia obmedzovala komunikáciu iba na prezentáciu produktov s cieľom uplatniť ich na trhu. Smernica o porovnávacej a klamlivej reklame však vyžaduje širšiu definíciu, čo potvrdil aj ESD v rozhodnutí vo veci C-657/11.

K bodu 2

Umožňuje sa, aby šíriteľom reklamy bol aj iný subjekt ako podnikateľ. Doterajšia úprava je neprimerane obmedzujúca a nedávala možnosť šíriť reklamu mimo podnikateľskej činnosti.

Úpravou sa zároveň umožňuje orgánom verejnej správy šíriť reklamu vo vlastnej pôsobnosti a vytvára sa tým priestor na financovanie potrieb orgánov verejnej správy prostredníctvom tzv. sponzoringu.

K Čl. V

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zmien v návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. Ide o návrh na zlúčenie Štátnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie, pričom pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. marca 2014 prechádza dňom 1. apríla 2014 na Slovenskú obchodnú inšpekciu. V súvislosti s prechodom kompetencií na úseku energetiky, Slovenská obchodná inšpekcia bude vykonávať štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitného predpisu - zákona č. 251/2012 Z. z.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Ustanovuje sa explicitné oprávnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonávať kontrolný nákup za účelom kontroly dodržiavania zákonných povinností kontrolovaných osôb. Výslovná úprava sa vyžaduje z dôvodu odstránenia právnej neistoty, o ktorú sa opiera argumentácia viacerých kontrolovaných osôb.

K bodu 4

Ustanovujú sa podmienky výkonu kontrolného nákupu podľa predchádzajúceho bodu. SOI je povinná do 30 dní oznámiť kontrolovanej osobe, že išlo o kontrolný nákup. Zároveň sa upravuje povinnosť kontrolovanej osoby vrátiť kúpnu cenu za predmet kontrolného nákupu, ak ho SOI vráti v lehote 30 dní. Ustanovenie § 7 ods. 4 touto úpravou nie je dotknuté, t.j. náklady na kúpu vzoriek a na vykonanie skúšky vždy uhrádza kontrolovaná osoba, ak výrobok nevyhovel skúškam.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou v bode 1 a 2. Zabezpečuje sa možnosť vykonávať kontrolný nákup bez toho, aby sa inšpektor musel vopred identifikovať ako inšpektor SOI.

K Čl. VI

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava. Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ verejného vodovodu mohol vystupovať v mene vlastníka verejného vodovodu aj v záležitostiach týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa pri zmluvách na diaľku a zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov.

K bodu 2

Ustanovuje sa povinnosť informovať spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o dodávke vody v zmysle § 4, ak bola uzavretá ako zmluva na diaľku alebo zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov. Taktiež sa stanovujú ďalšie povinnosti predávajúceho a práva spotrebiteľa týkajúce sa predovšetkým uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy a s tým súvisiacich nárokov. Ide o osobitnú úpravu, ktorá kopíruje princípy vyjadrené v návrhu zákona v čl. I. V záujme právnej istoty sa navrhuje osobitná úprava priamo v Zákone o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

K bodu 3

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K Čl. VII

K bodu 1

Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré ustanovovalo fikciu doručenia elektronickými prostriedkami. Úprava však bola vecne nesprávna a nerešpektovala prax v doručovaní elektronickými prostriedkami. Predpokladalo sa doručenie, ak adresát mal na svojom elektronickom zariadení k doručovanej správe prístup. Úprava ignorovala základné ustanovenia Občianskeho zákonníka o doručovaní a tiež nebrala do úvahy technické podmienky elektronického doručovania.

K bodu 2

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode).

K Čl. VIII

K bodu 1

Spotrebiteľ sa definuje na rozdiel od doteraz zaužívanej úpravy ako fyzická osoba, ktorá koná mimo predmetu svojej zárobkovej činnosti (podnikanie, povolanie). S ohľadom na aplikačnú prax sa ustanovuje, že spotrebiteľom môže byť aj právnická osoba, avšak na rozdiel od stavu de lege lata, výhradne taká právnická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb, podporovania verejnoprospešného účelu alebo napĺňania verejnoprospešného cieľa združovania.

Predávajúci je v súlade s ustálenou definíciou v spotrebiteľskej legislatíve vymedzený ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania Definícia predávajúceho sa rozširuje aj na osoby, ktoré konajú v mene a záujme predávajúceho, s cieľom zamedziť možnosti obísť zákonné povinnosti použitím rôznych právnych inštitútov, napríklad prostredníctvom mandátnej zmluvy.

K bodu 2

Upresňuje sa definícia odborného posúdenia s ohľadom na jeho formu, a to v nadväznosti na doplnenie § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má predávajúci povinnosť odovzdať spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie. Odborným posúdením sa má rozumieť nielen samotný proces posudzovania výrobku znalcom, autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou alebo osobou oprávnenou výrobcom na vykonávanie záručných opráv, ale predovšetkým výsledok tohto posúdenia zaznamenaný v písomnej forme v podobe odborného posudku, stanoviska alebo iného písomného vyjadrenia.

K bodu 3

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách"). Doterajšia úprava neobsahovala definíciu pojmu „produkt". Zákon poznal iba definíciu pojmu „výrobok" a pojmu „služba". Navrhovaná definícia je plne v súlade so smernicou. Definícia sa uplatní pre všetky ustanovenia, ktoré upravujú požívanie nekalých obchodných praktík (§7 až 9, príloha č. 1). Produktom sa rozumie výrobok, služba, nehnuteľnosť, iné práva a záväzky, ktoré sa ponúkajú spotrebiteľovi. Definícia sa pritom neobmedzuje len na kúpnu zmluvu, spotrebiteľ bude rovnako chránený aj v prípade nájmu, alebo iného užívania, či už odplatného alebo bezplatného (ako súčasť tzv. balíčka).

K bodu 4 a 5

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6

Zo znenia § 4 ods. 1 písm. i), ktorý ustanovuje povinnosť predávajúceho poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie, sa vypúšťajú slová „pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie". Dôvodom je skutočnosť, že prípady riešené Európskym spotrebiteľským centrom sa netýkajú iba cezhraničných reklamácií, ale často aj pomoci spotrebiteľom v otázkach presahujúcich rámec reklamačného konania, ako je napríklad odstúpenie od zmluvy, náhrada škody, nedodanie tovaru a pod.

K bodu 7

Zavádza sa explicitný zákaz používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Zabezpečuje sa tým administratívno-právna postihnuteľnosť zo strany orgánu dozoru za používanie nekalých obchodných praktík a neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

K bodu 8

Účelom tohto ustanovenia je v spojitosti s § 53 ods. 8 zabezpečiť komplexnú ochranu spotrebiteľa proti nevyžiadanej dodávke tovarov alebo služieb zo strany predávajúceho. Kým Občiansky zákonník upravuje súkromnoprávny aspekt právneho vzťahu, navrhovanou úpravou sa zabezpečuje verejnoprávna ochrana spotrebiteľa. Ustanovuje sa zákaz predávajúceho žiadať od spotrebiteľa úhradu za nevyžiadanú dodávku, pričom za porušenie tejto povinnosti môže byť orgánom dozoru uložená sankcia. Ďalej sa zabezpečuje ochrana spotrebiteľa pre prípad absencie akéhokoľvek konania v prípade nevyžiadanej dodávky. Vychádza sa z predpokladu, že zodpovednosť za dodanie akéhokoľvek tovaru alebo služby v prvom rade nesie predávajúci. Nie je žiaduce, aby sa konaním predávajúceho dostal spotrebiteľ do pozície, že je povinný niečo konať alebo znášať náklady ako následok nevyžiadanej dodávky. Ustanovenie však nie je možné vykladať extenzívne tak, aby sa uplatňovalo na prípady vadného plnenia zo strany predávajúceho, ktoré spočíva v dodaní tovaru alebo služby iného, ako si objednal spotrebiteľ. Rozhodujúcou je okolnosť, že k zo strany spotrebiteľa k žiadnej objednávke nedošlo, t.j. tovar alebo služba, ktorý bol spotrebiteľovi dodaný môže spotrebiteľ oprávnene považovať za neobjednaný. Dôkazné bremeno o existencii objednávky a jej obsahu znáša vždy predávajúci.

K bodu 9

Ustanovuje sa zákaz predávajúceho žiadať od spotrebiteľa akékoľvek poplatky za použitie platobného prostriedku a tiež vyberať poplatok od spotrebiteľa v súvislosti s úhradou záväzku spotrebiteľa iným spôsobom ako platobným prostriedkom podľa zákona o platobných službách (napr. v hotovosti) vo výške prevyšujúcej skutočné náklady predávajúceho súvisiace s použitím tohto spôsobu platby.

Zakazuje sa prevádzkovať spoplatnenú telefonickú linku pod číslom so zvýšenou tarifou (tzv. audiotextové číslo), na ktorú má spotrebiteľ volať, ak potrebuje nadviazať kontakt s predávajúcim po uzavretí zmluvy a v súvislosti so zmluvou. Ak spotrebiteľ zavolá na túto linku, mal by platiť iba cenu za uskutočnenie hovoru, ktorú by platil pri volaní na linku rovnakého druhu. Zákonom používaný pojem „v súvislosti s uzavretou zmluvou" je potrebné vykladať v zmysle, že ide o komunikáciu, ktorej účel je napomôcť k riadnemu napĺňaniu obsahu záväzkov zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy. V praxi pôjde predovšetkým o prípady kontaktovania predávajúceho z dôvodu vytknutia nedostatočného plnenia, nesprávneho účtovania ceny, rôznych žiadosti o informácie, uplatnenia reklamácie a pod. Pojem sa nemá vykladať tak, aby pokrýval aj komunikáciu, počas ktorej dochádza k skutočnému plneniu podľa zmluvy. Ide napríklad o prevádzkovania tzv. helpdesku pre technickú asistenciu, ak pre riadne užívanie tovaru alebo služby táto služba nie je nevyhnutná a predávajúci ju poskytuje ako formu asistencie pre časť spotrebiteľov, ktorí majú záujem ju používať.

Ustanovuje sa zákaz žiadať od spotrebiteľa platbu za iný ako hlavný predmet plnenia, náklady a poplatky oznámené spotrebiteľovi v súlade s § 10a písm. d) bez výslovného súhlasu spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy alebo odoslaním objednávky. Tento súhlas nie je možné získať spôsobom, ktorý od spotrebiteľa vyžaduje určité aktívne úkony smerujúce k tomu, aby odmietol vopred predvolenú možnosť, pričom sa má za to, že ak túto neodmietne, s dodatočnou platbou súhlasí. Príkladom sú rôzne vopred predávajúcim vyplnené políčka alebo časti objednávky, ktoré spotrebiteľ pri menej dôkladnom čítaní môže ľahko prehliadnuť a zaviazať sa tak k plneniu za dodatočnú službu alebo tovar, o ktoré pri uzatváraní hlavnej zmluvy nemusí mať záujem.

K bodu 10

Vylučujú a obmedzujú sa niektoré formy zabezpečenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Vylúčené je zabezpečenie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch a nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť, ako aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom.

Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.

Podľa odseku 2 sa vylučuje možnosť predávajúceho akýmkoľvek spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu, aby svojim konaním určil osobu, ktorá môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností ovplyvnené konaním predávajúceho. Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia predávajúceho, hlavne v čase uzatvárania zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje možnosť, aby táto osoba bola priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ svojim podpisom urobil toto rozhodnutie.

Pod sankciou absolútnej neplatnosti sa zakazujú ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými

spotrebiteľ priamo v zmluve splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie úkonov v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou v mene spotrebiteľa v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy alebo s plnením spotrebiteľskej zmluvy. Znemožňuje sa tým praktika, ktorá spočívala v splnomocnení tretej osoby na uzavretie ďalšej zmluvy v mene spotrebiteľa. O túto zmluvu spotrebiteľ nikdy nemal záujem a v prevažnej väčšine prípadov o jej uzatvorení sa dozvedel až následne. Ustanovenie, ktorým sa znemožňuje v spotrebiteľskej zmluve splnomocniť tretiu osoby na úkony súvisiace s plnením spotrebiteľskej zmluvy vychádzajú z predpokladu, že neexistuje dôvod, prečo by mal spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy na to niekoho splnomocňovať. Nevylučuje sa tým právo spotrebiteľa splnomocniť po uzavretí zmluvy osobitným úkonom.

Rovnako sa pod sankciou absolútnej neplatnosti zakazuje akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré zaväzuje spotrebiteľa (či už vo svojom vlastnom mene alebo prostredníctvom splnomocnenca) uznať svoj dlh pre prípad neplnenia jeho záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. Uznanie dlhu je občianskoprávny inštitút zabezpečenia záväzkov, ktorého účelom je uznať oprávnenosť existujúcej pohľadávky (čo do právneho dôvodu i výšky) a zlepšiť tým procesné postavenie veriteľa. Preto nie je legitímne od spotrebiteľa požadovať, aby ešte pred splatnosťou samotnej pohľadávky (v praxi najčastejšie už v momente podpisu spotrebiteľskej zmluvy) splnomocňoval tretiu osobu na uznanie dlhu v jeho mene, príp. sa sám vopred zaväzoval uznať svoj dlh pre prípad neplnenia svojho záväzku v budúcnosti. Tieto praktiky sa v súčasnosti využívajú ako pomerne jednoduchý prostriedok na získanie vykonateľného exekučného titulu, v niektorých prípadoch dosiahnutého aj bez akejkoľvek vedomosti či aktivity spotrebiteľa po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy.

Neplatným je taktiež akýkoľvek právny úkon (urobený či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy alebo kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa. Napriek tomu, že všeobecná občianskoprávna úprava takúto možnosť pripúšťa, nie je žiaduce, aby v prípade spotrebiteľských zmlúv bola takáto forma zabezpečenia záväzkom spotrebiteľa prípustná. Inštitút dohody o zabezpečení záväzkov spotrebiteľa môže mať za následok významné zhoršenie právneho a ekonomického postavenia spotrebiteľa, preto v záujme jeho čo najvyššej ochrany je potrebné, aby rozhodnutie o uzavretí takejto dohody mohol urobiť výlučne spotrebiteľ.

K bodu 11

S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt" v bode 3.

K bodu 13

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice o nekalých obchodných praktikách. Ochrana pred nekalými obchodnými praktikami sa uplatňuje na všetky úkony predávajúceho smerujúce k spotrebiteľovi, tak pred, ako aj po uzavretí zmluvy.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt" v bode 3.

K bodu 16

Rozširuje sa ochrana podľa tohto zákona aj na konania osôb, ktoré vymáhajú pohľadávku spotrebiteľa.

K bodu 17

Ide o novú, detailnú úpravu informačných povinností pred uzavretím zmluvy. Vzhľadom na to, že je potrebné, aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke výrobku alebo služby čo najúplnejšie informácie, zákon v novom § 10a ustanovuje povinnosť predávajúceho pred uzavretím zmluvy alebo pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, na základe ktorej sa táto zmluva má uzavrieť, informovať spotrebiteľa o taxatívne vymedzených skutočnostiach. Spotrebiteľovi musia byť poskytnuté napríklad informácie o hlavných vlastnostiach výrobku alebo charaktere služby, podrobné údaje o predávajúcom vrátane aktuálneho telefónneho čísla či o predajnej cene vrátane všetkých nákladov, ktoré bude musieť spotrebiteľ uhradiť v súvislosti so zmluvou. Predávajúci je ďalej povinný informovať spotrebiteľa o dĺžke trvania zmluvy vrátane podmienok jej vypovedania, o jeho zákonnej zodpovednosti za vady výrobku a prípadne o záruke poskytovanej predávajúcim nad rozsah jeho zákonnej povinnosti. Súčasťou predzmluvných informácií sú taktiež informácie o platobných a dodacích podmienkach, lehote, do ktorej sa zaväzuje predávajúci dodať výrobok spotrebiteľovi, či informácie o postupoch vybavovania sťažností a podnetov spotrebiteľov.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 19

Odstraňuje sa rozpor s objektívnou skutočnosťou. Určená osoba môže vybaviť reklamáciu iba opravou, v ostatných prípadoch je povinná reklamáciu postúpiť predávajúcemu na vybavenie. Lehota na vybavenie reklamácie sa neprerušuje.

K bodu 20

Ustanovuje sa povinnosť predávajúceho odovzdať spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie. Doklad o vybavení reklamácie nie vždy obsahuje dostatočne jasné a určité vyjadrenie predávajúceho na základe akých skutočností zistených odborným posúdením sa rozhodol zamietnuť reklamáciu. Spotrebitelia teda nemajú komplexné informácie o dôvodoch zamietnutia reklamácie, v dôsledku čoho často dochádza ku konfliktom s predávajúcim.

K bodu 21

Stanovujú sa základné obsahové náležitosti odborného posúdenia podstatné pre účely vybavenia reklamácie. Odborné posúdenie, ktoré nebude obsahovať náležitosti stanovené zákonom, bude neúčinné. To znamená, že na základe nesprávneho alebo neúplného odborného posúdenia predávajúci nebude môcť vybaviť reklamáciu zamietnutím v súlade s § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z.

K bodu 22

Rozširuje sa oprávnenie orgánu dozoru rozhodnutím nariadiť predávajúcemu alebo osobe, ktorá vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, odstránenie zistených nedostatkov a zdržať sa protiprávneho konania, vrátane sankcií za nerešpektovanie tohto zákazu.

Orgán dozoru môže v prípade opakovaného porušovania kolektívnych záujmov spotrebiteľov v priebehu jedného roka po tom, čo bola predávajúcemu uložená pokuta za takéto konanie, rozhodnutím zakázať predávajúcemu predávať výrobky alebo poskytovať služby spotrebiteľom. Orgán dozoru môže túto možnosť využiť iba v krajnom prípade, ak nápravu nie je možné dosiahnuť iným opatrením s menším dopadom.

K bodu 23

Rozširuje sa právomoc dozorného orgánu vydať predbežné opatrenie aj na prípady, keď získa dôvodné podozrenie o skutočnosti, že dochádza k poškodzovaniu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Právna úprava reaguje na súčasnú aplikačnú prax, kedy je v mnohých prípadoch vzhľadom na nemožnosť doručovania zásielok ako aj nečinnosť štatutárnych orgánov kontrolovaných osôb orgánu dozoru znemožnené vykonať kontrolu a všetky zistenia pochádzajú len z podnetov spotrebiteľov.

K bodu 24

Ustanovením sa zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pre účinnosťou novej úpravy (1. apríla 2014). Zavádza sa princíp nepravej retroaktivity, s tým, že vznik týchto vzťahov sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku. Rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosťou novej úpravy.

K bodu 25

Ustanovením sa zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pre účinnosťou novej úpravy (13. júna 2014. Zavádza sa princíp nepravej retroaktivity, s tým, že vznik týchto vzťahov sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku. Rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosťou novej úpravy.

K bodu 26

Zabezpečuje sa správna transpozícia smernice o nekalých obchodných praktikách.

K bodu 27

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt" v bode 3

K bodu 28

Zabezpečuje sa správna transpozícia smernice o nekalých obchodných praktikách.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt" v bode 3

K bodu 30

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K Čl. IX

K bodu 1

Vypúšťa sa zákaz zabezpečiť splnenie záväzku zmenkou alebo šekom, z dôvodu, že zákaz používať zmenku alebo šek za účelom zabezpečenia záväzku spotrebiteľa vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy sa nachádza v zákone č. 250/2007 Z. z. V záujme predchádzania prípadným aplikačným problémom bolo potrebné odstrániť duplicitu v úprave týchto inštitútov v dotknutých predpisoch.

K Čl. X

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením odkazu na nové definície pojmov „spotrebiteľ" a „predávajúci" obsiahnuté v zákone č. 250/2007 Z. z..

K bodom 3 a 4

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES z 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a výmene.

K Čl. XI

K bodom 1 až 5 a 10

Navrhuje sa osobitná úprava ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o združenej dodávke plynu a združenej dodávke elektriny ako zmluvy na diaľku a zmluvy mimo prevádzkových priestorov. Navrhuje sa osobitná úprava, tak aby Zákon o energetike obsahoval kompletnú úpravu, pričom zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepoužije ani podporne. Zákon o energetike komplexne upravuje oblasť poskytovania dodávok plynu a dodávok elektriny, preto v záujme právnej istoty sa navrhuje osobitná úprava, ktorá kopíruje princípy ochrany spotrebiteľa, ktoré žiada smernica o právach spotrebiteľa a ktoré sú pre spotrebiteľa zaručené vo všeobecnej úprave v čl. I.

K § 17a ods. 4 písm. b) – platobné podmienky

Všetky platby podľa zmluvy sa vykonávajú spôsobom dohodnutým v zmluve. V zmluve je možné dohodnúť platbu za dodaný plyn alebo elektrinu bankovým inkasom z bankového účtu odberateľa, bankovým prevodom odberateľa, SIPO-m (sústredené inkaso platieb obyvateľstva) a poštovým peňažným poukazom.

K § 17a ods. 4 písm. g) – minimálna dĺžka trvania záväzkov

Rozumie sa tým ponuka „balíčka služieb" dodávateľom za poplatok. Tieto služby nemusia nevyhnutne súvisieť s dodávkou plynu alebo dodávkou elektriny. Ide napríklad o dojednanie asistenčných služieb ako havárie vodovodu alebo kanalizácie, poruchy elektrickej siete, plynového rozvodu či kotla, zabuchnutých vchodových dverí, drobnej poruchy spotrebičov. Ako vyplýva z aplikačnej praxe, poskytovanie balíčka služieb je viazané na dĺžku trvania zmluvy obvykle pri zmluvách uzavretých na dobu určitú.

K bodom 6, 8 a 9

Navrhujú sa legislatívno-technické úpravy vyplývajúce zo zmien v návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné zmeniť aj zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákona č. 391/2012 Z. z..

K bodu 7

Vypúšťa sa ustanovenie, podľa ktorého inšpektora vymenúva ústredný riaditeľ (generálny riaditeľ v znení pred zmenou), z dôvodu, že inšpektori SOI nie sú menovaní ústredným riaditeľom.

K bodu 11

Dôvodom návrhu zmien v usporiadaní (zlučovaní) organizácií v zmysle predmetného návrhu sú konsolidačné opatrenia predložené Ministerstvom financií SR v rámci procesu tvorby rozpočtu na roky 2014-2016.

Ide o návrh na zlúčenie Štátnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie, pričom pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. marca 2014 prechádza dňom 1. apríla 2014 na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

Návrh počíta s kontinuitou všetkých kompetencií a úloh oboch organizácií, ako aj procesov a postupov dohľadu, dozoru a kontroly podľa doterajších predpisov. Navrhuje sa, aby práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, iných majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov prešli od 1. apríla 2014 zo Štátnej energetickej inšpekcie na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

V súvislosti s prechodom kompetencií na úseku energetiky, Slovenská obchodná inšpekcia bude vykonávať štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitného predpisu - zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov - a následne v zmysle § 89 predmetného zákona tiež podľa zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike ..., zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov ..., nariadenia vlády SR č. 246/2006 Z.z. o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky ..., zákon č. 314/2012 Z.z. o pravidelnej vykurovacích systémov a klimatizačných systémov ..., zákona č. 476/2008 Z.z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) ..., a zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby ...

K bodom 12 a 13

Legislatívno-technická úprava

K bodu 14

Ustanovuje sa formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý môže spotrebiteľ použiť na uplatnenie svojho práva na odstúpenie od zmluvy.

K bodu 15

Uvádza sa transpozičný odkaz.

K Čl. XII

Uvádza sa republikačná klauzula. Zákon o ochrane spotrebiteľa bol počas svojej účinnosti od 1. júla 2007 viackrát novelizovaný, pričom novo navrhovaná úprava predstavuje výraznú zmenu niektorých inštitútov. Z dôvodu, že účelom zákona je chrániť spotrebiteľov, je žiaduce, aby v Zbierke zákonov vydalo úplné znenie zákona, čím sa uľahčí prístup spotrebiteľov k základnej zákonnej informácii o ich právach.

K Čl. XIII

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. apríla 2014, okrem čl. I, čl. II bodu 4, čl. VI, čl. VIII bodov 9, 17 a 25, čl. XI body 1 až 3, 11 a 12, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014. Delená účinnosť sa navrhuje z dôvodu, že smernica o právach spotrebiteľa vyžaduje od členských štátov, aby jej ustanovenia boli vykonávané až po šiestich mesiacoch po uplynutí transpozičnej lehoty, t.j. 13. júna 2014, najmä z dôvodu, aby podnikatelia mali dostatok času pripraviť sa na novú úpravu. Pre ostatné ustanovenia, najmä vzhľadom na ich mimoriadne pozitívny prínos pre spotrebiteľa, sa navrhuje čo najskorší termín účinnosti.

Bratislava 11. decembra 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

820a

S p o l o č n á   s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 820) v druhom čítaní

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 820) (ďalej len „gestorský výbor") podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok") spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

I.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2014 č. 1011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 rokovacieho poriadku).

III.

Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

• Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 391 z 11. marca 2014

• Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti uznesením č. 271 z 11. marca 2014 a uznesením č. 281 z 18. marca 2014

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1. K čl. I § 1 ods. 3

V čl. I § 1 ods. 3 písm. d) znie:

„d) zmluvy o hazardných hrách ,12)".

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa zosúlaďuje navrhovaný text zákona s čl. 3 ods. 3 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ. Uvedená smernica sa nevzťahuje na zmluvy o hazardných hrách, ktoré zahŕňajú uzatváranie peňažných stávok pri hrách založených na náhode, vrátane lotérií, hier v kasínach a stávkových transakcií; zákon č. 171/2005 Z. z pod prevádzkovaním hazardných hier rozumie prevádzkovanie hazardných hier prevádzkovateľom na základe povolenia (licencie), t. j. prevádzkovanie herne.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

2. K čl. I § 1 ods. 5

§ 1 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Na právne vzťahy upravené týmto zákonom sa vzťahuje Občiansky zákonník a osobitné predpisy,x) ak tento zákon neustanovuje inak.".

Poznámka pod čiarkou k odkazu x) znie:

„x) Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.".

Nasledujúce odkazy sa primerane prečíslujú.

Vymedzuje sa vzťah k Občianskemu zákonníku a iným právnym predpisom z oblasti ochrany spotrebiteľa. Návrh zákona sa prepája so všeobecnou právnou úpravou, pričom ustanovenia iných právnych predpisov sa použijú vždy, ak nie je v tomto zákone obsiahnutá špeciálna právna úprava.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

3. K čl. I § 2 ods. 2

V § 2 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Zmluvou, predmetom ktorej je predaj tovaru, sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek zmluva,

a) na základe ktorej spotrebiteľ nadobúda vec za odplatu, najmä kúpna zmluva a zmluva o dielo, alebo

b) ktorej predmetom je predaj tovaru aj poskytnutie služby."

Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.

Doplnenie definície sa navrhuje za účelom identifikácie zmluvných typov, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za zmluvy, predmetom ktorých je predaj tovaru. Ide najmä o výslovné uvedenie, že okrem kúpnych zmlúv do rozsahu pôsobnosti návrhu zákona patria aj ďalšie typy odplatných spotrebiteľských zmlúv, predovšetkým zmluva o dielo, vrátane jej osobitných ustanovení o zhotovení veci na zákazku alebo o úprave a oprave veci podľa § 644 až 656 Občianskeho zákonníka. Za zmluvu, predmetom ktorej je predaj tovaru, sa v súlade s čl. 2 (1) piatym bodom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov považuje aj zmluva, ktorej predmetom je okrem predaja tovaru aj poskytnutie služby.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

4. K čl. I § 2 ods. 4

V § 2 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová:

„a pri jej uzatváraní bolo možné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, že spotrebiteľ po zániku zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho nebude mať záujem na plnení povinností z tejto zmluvy".

Precizuje sa definícia pojmu doplnková zmluva.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

5. K čl. I § 2 ods. 6

V čl. I § 2 ods. 6 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „najmä papier, e-mail, USB kľúč, CD, DVD, pamäťová karta, pevný disk počítača.".

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text v súlade s bodom 23 preambuly k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

6. K čl. I § 2 ods. 7

V § 2 ods. 7 sa slovo „údaje" nahrádza slovom „dáta", bodka sa nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová „najmä počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty.".

Uvedením demonštratívneho výpočtu možných foriem poskytovania elektronického obsahu sa spresňuje právny text v súlade s bodom 19 odôvodnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov. Pojem údaje sa nahrádza širším pojmom dáta, čím sa zabezpečuje dosiahnutie terminologického súladu s vyššie uvedenou smernicou.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

7. K čl. I § 3 ods. 1

V čl. I § 3 ods. 1 sa slová „vo forme podľa osobitného predpisu17)" nahrádzajú slovami „podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná17)".

Ide o legislatívno-technickú pripomienku; Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je medzinárodná zmluva, ktorú podpísala Slovenská republika a súčasne svojím podpisom sa zaviazala plniť v nej obsiahnuté záväzky; túto skutočnosť je potrebné v texte zákona zohľadniť.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

8. K čl. I § 3 ods. 1 písm. e)

V § 3 ods. 1 písm. e) sa slová „spotrebiteľ ich bude povinný uhradiť" nahrádzajú slovami „do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady alebo poplatky".

Spresňuje sa znenie ustanovenia s cieľom vylúčiť prípadné interpretačné a aplikačné problémy týkajúce sa povinnosti spotrebiteľa zaplatiť náklady a poplatky, ktorých cenu nie je možné určiť v čase uzavretia zmluvy, resp. v čase odoslania objednávky spotrebiteľom.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

9. K čl. I § 3 ods. 1 písm. i)

V čl. I § 3 ods. 1 písm. i) sa slová „náklady spojené s vrátením tovaru" nahrádzajú slovami „náklady na vrátenie tovaru".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa zosúlaďuje pojem v návrhu zákona s pojmom použitým v iných ustanoveniach zákona (napr. § 3 ods. 6, § 10 ods. 2).

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

10. K čl. I § 3 ods. 6

V čl. I § 3 ods. 6 sa slová „tieto dodatočné náklady alebo poplatky uhradiť" nahrádzajú slovami „tieto náklady alebo poplatky uhradiť".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upresňuje identifikácia nákladov a poplatkov ktoré podliehajú úhrade.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

11. K čl. I § 4 ods. 3

V § 4 odsek 3 znie:

„(3) Ak je nesplnenie povinnosti podľa odseku 2 spôsobilé uviesť spotrebiteľa do omylu o odplatnosti právneho úkonu, celkovej cene tovaru alebo služby alebo o spôsobe výpočtu celkovej ceny, spotrebiteľ nie je povinný cenu za dodaný tovar alebo poskytnutú službu uhradiť.".

Ide o novú formuláciu ustanovenia za účelom presnejšej transpozície čl. 8 (2) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov. Oproti pôvodnému textu ustanovenia sa civilnoprávny následok v podobe bezodplatnosti právneho úkonu spotrebiteľa obmedzuje len na prípady, ak je nesplnenie informačných povinnosti predávajúceho takého charakteru, že je spôsobilé uviesť spotrebiteľa do omylu, t. j. zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ pod vplyvom nedostatku informácií urobí ekonomické rozhodnutie, ktoré by inak neurobil.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

12. K čl. I § 5 ods. 2

V § 5 ods. 2 sa za slová „počas telefonického rozhovoru" vkladajú slová „z podnetu predávajúceho".

Legislatívno – technická úprava, ktorou sa spresňuje právny text.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

13. K čl. I § 5 ods. 4

§ 5 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Predávajúci je povinný zabezpečiť ochranu osobných údajov získaných počas telefonického rozhovoru podľa odseku 1 podľa osobitného predpisu.x)".

Poznámka pod čiarkou k odkazu x) znie:

„x) Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

Nasledujúce odkazy sa primerane prečíslujú.

V súlade s článkom 1 (1) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa využitím odkazu na osobitný predpis zabezpečuje ochrana osobných údajov spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy prostredníctvom telefónu.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

14. K čl. I § 7 ods. 1 až 3

V § 7 odseky 1 až 3 znejú:

„(1) Ak predávajúci včas a riadne poskytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy podľa § 3 ods. 1 písm. h), spotrebiteľ je oprávnený aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho do 14 dní odo dňa

a) prevzatia tovaru podľa odseku 4 v prípade zmlúv, predmetom ktorých je predaj tovaru,

b) uzavretia zmluvy o poskytnutí služby alebo

c) uzavretia zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.

(2) Ak predávajúci poskytol spotrebiteľovi informácie podľa § 3 ods. 1 písm. h) až dodatočne, najneskôr však do 12 mesiacov od začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 14 dňoch odo dňa, keď predávajúci dodatočne splnil informačnú povinnosť.

(3) Ak predávajúci neposkytol spotrebiteľovi informácie podľa § 3 ods. 1 písm. h) ani v dodatočnej lehote podľa odseku 2, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 12 mesiacoch a 14 dňoch odo dňa začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1.".

Ustanovenia § 7 upravujúce podrobnosti určenia začiatku plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy sa formulačne upravujú za účelom jednoznačnejšej a prehľadnejšej právnej úpravy, ako aj z dôvodu potreby dosiahnutia súladu s nariadením Rady (EHS, EURATOM) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny. Na uvedené nariadenie odkazuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov v 41. bode svojho odôvodnenia, preto je potrebné navrhovaný text zákona prispôsobiť skutočnosti, že do začiatku počítania lehoty sa nezahŕňa deň uzavretia zmluvy, resp. deň, kedy nastala relevantná právne významná skutočnosť. V záujme dosiahnutia prehľadnosti textu návrhu zákona sa ustanovenia § 7 nanovo rozčleňujú do šiestich odsekov.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

15. K čl. I § 7 ods. 3

V § 7 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:

„(4) Tovar sa považuje za prevzatý spotrebiteľom okamihom, keď spotrebiteľ alebo ním určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezme všetky časti objednaného tovaru, alebo ak sa

a) tovary objednané spotrebiteľom v jednej objednávke dodávajú oddelene, okamihom prevzatia tovaru, ktorý bol dodaný ako posledný,

b) dodáva tovar pozostávajúci z viacerých dielov alebo kusov, okamihom prevzatia posledného dielu alebo posledného kusu,

c) tovar dodáva opakovane počas vymedzeného obdobia, okamihom prevzatia prvého dodaného tovaru.

(5) Spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je dodanie tovaru, aj pred začatím plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.".

Nasledujúci odsek sa primerane prečísluje.

Legislatívno – technická úprava, v nadväznosti na predchádzajúci bod pozmeňujúceho návrhu sa vyčleňuje časť pôvodného § 7 ods. 2 do samostatného ustanovenia. V záujme dosiahnutia prehľadnosti textu sa § 7 návrhu zákona nanovo rozčleňuje do šiestich odsekov.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

16. K čl. I § 7 ods. 4 písm. c)

V § 7 ods. 4 písmeno c) znie:

„c) predaj tovaru zhotoveného podľa osobitných požiadaviek spotrebiteľa, tovaru vyrobeného na mieru alebo tovaru určeného osobitne pre jedného spotrebiteľa,".

Rozširuje sa výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy o tovar určený osobitne pre jedného spotrebiteľa. Nie je dôvodné, aby sa právo na odstúpenie od zmluvy vzťahovalo aj na tovar, ktorý bol dodaný na základe individuálnej žiadosti spotrebiteľa, obvykle nad rámec tovaru ponúkaného predávajúcim iným spotrebiteľom, t.j. taký tovar, ktorý je z pohľadu predávajúceho v prípade jeho vrátenia ťažko predajný ďalším spotrebiteľom.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

17. K čl. I § 7 ods. 4 písm. f)

V § 7 ods. 4 písm. f) sa slová „je vzhľadom na jeho" nahrádzajú slovami „môže byť vzhľadom na svoju".

Legislatívno - technická úprava, ktorou sa sleduje spresnenie významu ustanovenia v súlade s bodom 49 odôvodnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

18. K čl. I § 7 ods. 4 písm. g)

V § 7 ods. 4 písm. g) sa vypúšťa slovo „kúpnej".

Legislatívno - technická úprava, ktorou sa zjednocuje právny text.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

19. K čl. I § 7 ods. 4 písm. i)

V § 7 ods. 4 písmeno i) znie:

„i) predaj zvukových záznamov, obrazových záznamov, zvukovoobrazových záznamov, kníh alebo počítačového softvéru predávaných v ochrannom obale, ak spotrebiteľ tento obal rozbalil,".

Precizuje sa formulácia ustanovenia a rozširuje sa výnimka z práva odstúpiť od zmluvy na predaj kníh. Knihy majú vzhľadom na svoju povahu obdobné postavenie ako ostatné zvukové a obrazové záznamy a z tohto dôvodu nie je žiaduce, aby sa na ich predaj vzťahovala 14 dňová lehota na odstúpenie od zmluvy. Nevylučuje sa však právo na odstúpenie od zmluvy, ak je tovar dodaný v ochrannom obale, ktorý nebol spotrebiteľom porušený.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

20. K čl. I § 7 ods. 4 písm. j)

V čl. I § 7 ods. 4 písm. j) sa slová „predaj novín, časopisov a periodickej tlače" nahrádzajú slovami „predaj periodickej tlače".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa vypúšťajú nadbytočné slová na základe definície pojmu „periodická tlač" v tlačovom zákone č. 167/2008 Z. z., podľa ktorej sa pod uvedený pojem zahŕňajú aj noviny a časopisy.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

21. K čl. I § 7 ods. 4 písm. j)

V § 7 ods. 4 písm. j) sa na konci dopĺňajú tieto slová:

„a predaj kníh nedodávaných v ochrannom obale".

Rozširuje sa výnimka z práva odstúpiť od zmluvy na predaj kníh, ktoré nie sú dodávané v ochrannom obale. Knihy majú vzhľadom na svoju povahu obdobné postavenie ako ostatné tlačoviny a z tohto dôvodu nie je žiaduce, aby sa na ich predaj vzťahovala 14 dňová lehota na odstúpenie od zmluvy.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

22. K čl. I § 7 ods. 4 písm. k)

V § 7 ods. 4 písm. k) sa za slová „poskytnutie ubytovacích služieb" vkladajú slová „na iný ako ubytovací účel".

Spresňuje sa právny text v súlade s bodom 19 odôvodnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

23. K čl. I § 8 ods. 3

V § 8 odsek 3 znie:

„(3) Pri pochybnostiach o doručení sa spotrebiteľom odoslané oznámenie o odstúpení od zmluvy považuje za doručené uplynutím času primeraného použitému spôsobu doručovania, ak spotrebiteľ vie preukázať jeho odoslanie na adresu oznámenú spotrebiteľovi predávajúcim v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) až d) alebo na adresu, ktorej zmena bola spotrebiteľovi náležite oznámená predávajúcim po uzavretí zmluvy. Ak poštovú zásielku, ktorej obsahom je oznámenie o odstúpení od zmluvy, nemožno dodať predávajúcemu z dôvodov podľa osobitného predpisu,x) oznámenie o odstúpení od zmluvy sa považuje za doručené dňom jeho odoslania predávajúcemu na adresu podľa prvej vety.".

Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie:

„x) § 34 ods. 2 písm. a), b) a d) zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".

Nasledujúce odkazy sa primerane prečíslujú.

Navrhuje sa explicitnejšia úprava tzv. fikcie doručenia v prípadoch, keď spotrebiteľom odoslané oznámenie o odstúpení od zmluvy nie je možné doručiť adresátovi alebo nastane akákoľvek pochybnosť o tom, či oznámenie bolo predávajúcemu skutočne doručené. Odkazom na ustanovenia osobitného predpisu sa jednoznačne vymedzujú situácie, kedy je nedoručenie poštovej zásielky dôvodom na uplatnenie fikcie, v zmysle ktorej sa poštová zásielka považuje za doručenú dňom jej odoslania predávajúcemu.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

24. K čl. I § 8 ods. 4

V čl. I § 8 ods. 4 sa za slovo „Ak predávajúci" vkladajú slová „na svojom webovom sídle" a slová „formulára na odstúpenie od zmluvy na svojom webovom sídle" sa nahrádzajú slovami „formulára na odstúpenie od zmluvy" .

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text z dôvodu právnej zrozumiteľnosti.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

25. K čl. I § 8 ods. 5

V § 8 ods. 5 druhej vete sa slová „a 4" nahrádzajú slovami „a ceny za službu, ak je predmetom zmluvy poskytnutie služby a ak došlo k úplnému poskytnutiu služby".

Navrhovaná zmena zohľadňuje skutočnosť, že v prípade zániku doplnkovej zmluvy ako právneho následku odstúpenia od hlavnej zmluvy je spotrebiteľ povinný okrem nákladov podľa § 9 ods. 3 a § 10 uhradiť predávajúcemu aj celkovú cenu za (doplnkovú) službu, ak mu táto služba bola poskytnutá ešte pred odstúpením od zmluvy.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

26. K čl. I § 9 ods. 1

V čl. I § 9 ods. 1 sa za slovo „povinný" vkladajú slová „ bez zbytočného odkladu,".

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa zosúlaďuje navrhovaný právny text s textom používaným v čl. 14 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ; súčasne sa právny text spresňuje aj z dôvodu právnej istoty (C-110/03).

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

27. K čl. I § 9 ods. 1

V čl. I § 9 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „tým nie je dotknuté ustanovenie § 8 ods. 5."

Výnimku zo zákazu požadovať od spotrebiteľa úhradu nákladov a poplatkov pri odstúpení od zmluvy vyjadrená v § 8 ods. 5 je potrebné legislatívne vyjadriť v ustanovení § 9 ods. 1 o všeobecnom zákaze takýchto úhrad.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

28. K čl. I § 9 ods. 5

V čl. I § 9 ods. 5 sa slová „kúpnej zmluvy" nahrádzajú slovami „zmluvy, predmetom ktorej je predaj tovaru,".

Legislatívno - technická úprava, ktorou sa zjednocuje právny text.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

29. K čl. I § 10 ods. 1

V čl. I § 10 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Spotrebiteľ je oprávnený vrátenie tovaru, ktorý nadobudol na základe zmluvy uzavretej počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou, predávajúcemu odoprieť až do doby, keď predávajúci spotrebiteľovi vráti zaplatenú cenu alebo preddavok za tovar alebo službu.

Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.

Ustanovuje sa oprávnenie spotrebiteľa, ktorý odstúpil od zmluvy uzavretej na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou, nevrátiť predávajúcemu tovar, kým predávajúci nevráti spotrebiteľovi zaplatenú cenu alebo preddavok. Návrhom sa zachováva ustanovenie, ktoré už je obsiahnuté v § 8 ods. 3 zákona č. 108/2000 Z. z.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča neschváliť

30. K čl. I § 10 ods. 1

V čl. I § 10 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Spotrebiteľ je oprávnený vrátenie tovaru, ktorý nadobudol na základe zmluvy uzavretej počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou, predávajúcemu odoprieť až do doby, keď predávajúci spotrebiteľovi vráti zaplatenú cenu alebo preddavok za tovar alebo službu.

Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.

V súvislosti s vložením odseku 2 a preznačením nasledujúcich odsekov sa vykoná preznačenie vnútorných odkazov v texte zákona [napr. v čl. I § 3 ods. 1 písm. i), § 3 ods. 1 písm. j), § 8 ods. 5, § 17 ods. 2].

Ustanovuje sa oprávnenie spotrebiteľa, ktorý odstúpil od zmluvy uzavretej na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou, nevrátiť predávajúcemu tovar, kým predávajúci nevráti spotrebiteľovi zaplatenú cenu alebo preddavok. Návrhom sa zachováva ustanovenie, ktoré už je obsiahnuté v § 8 ods. 3 zákona č. 108/2000 Z. z.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

31. K čl. I § 11 ods. 1

V § 11 ods. 1 sa za slová „Predajná akcia je akcia" vkladajú slová „určená pre obmedzený počet spotrebiteľov" a za slová „predmetom je najmä" sa vkladajú slová „prezentácia, ponuka alebo".

Ide o doplnenie definície predajnej akcie aj o iné druhy zamerania akcie. Návrh vychádza poznatkov získaných pri kontrolnej činnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie. Organizátori predajných akcií po nezverejnení písomnej informácie o konaní predajnej akcie často úmyselne prekvalifikujú predmet predajnej akcie, za účelom prekryť skutočné zameranie. Doplnením definície o slová „určený pre obmedzený počet spotrebiteľov" sa zjednodušuje podnikanie pre podnikateľov, ktorí neorganizujú predajné akcie, na ktorých dochádza k porušovaniu práv spotrebiteľov (napr. prezentácia jogurtov v osobitných stánkoch v hypermarketoch), a zároveň sa tým odbremení SOI od povinnosti spracovávať oznámenia aj pre takéto akcie.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

32. K čl. I § 11 ods. 4 písm. a)

V čl. I § 11 ods. 4 písm. a) prvom bode sa za slová „miesto podnikania" vkladajú slová „organizátora alebo".

Dopĺňa sa povinnosť v písomnom oznámení uvádzať aj údaj o sídle alebo mieste podnikania organizátora. Doterajšia úprava vyžadovala túto informáciu iba vo vzťahu k predávajúcemu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

33. K čl. I § 11 ods. 5

V § 11 ods. 5 sa na konci pripája táto veta:

„Ústredný inšpektorát písomné oznámenie nezverejní ani vtedy, ak je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom v spoločnosti, ktorá je organizátorom alebo predávajúcim, nedôveryhodná osoba; za nedôveryhodnú osobu sa považuje osoba, ktorá bola v čase konania predajnej akcie, počas ktorej došlo k osobitne závažnému porušeniu tohto zákona, za ktoré bolo predávajúcemu alebo organizátorovi predajnej akcie zrušené živnostenské oprávnenie, štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom v spoločnosti, ktorá túto predajnú akciu organizovala alebo na nej vystupovala ako predávajúci.".

Návrhom sa zamedzuje, aby predajnú akciu organizovala spoločnosť, ktorej štatutárny orgán alebo spoločník bol štatutárom alebo spoločníkom v spoločnosti, ktorej v minulosti bolo za porušovanie práv spotrebiteľov na predajnej akcii odobraté živnostenské oprávnenie. Významne sa tým sťaží možnosť pokračovať v organizovaní predajných akcií pre tieto osoby jednoduchým založením novej spoločnosti.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

34. K čl. I § 11 ods. 9

§ 11 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:

„(9) Ustanovenia odsekov 3 a 4 a § 12 ods. 1 a 2 sa nepoužijú na predajnú akciu, ktorá sa uskutočňuje pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, a počas ktorej dochádza k ponuke alebo predaju tovarov alebo služieb na základe ponukového katalógu predávajúceho, ak

a) má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s ponukovým katalógom aj v neprítomnosti predávajúceho,

b) v ponukovom katalógu alebo v zmluve je uvedená informácia o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní od prevzatia tovaru alebo odo dňa uzavretia zmluvy o poskytnutí služby, a

c) počas predajnej akcie je spotrebiteľom predvádzaný alebo ponúkaný na predaj výlučne tovar alebo služby uvedené v ponukovom katalógu.".

Kontrolná prax Slovenskej obchodnej inšpekcie ukázala, že je potrebné ustanoviť osobitný režim pre predajné akcie organizované v obydlí spotrebiteľa. Odstraňuje sa povinnosť tieto akcie oznamovať SOI, nakoľko inšpektor SOI nemá oprávnenie vstupovať do obydlia spotrebiteľa. Vymedzujú sa však podmienky, ktoré musia byť splnené, aby predajná akcia sa mohla považovať za akciu konanú v obydlí spotrebiteľa, najmä o možnosť spotrebiteľa oboznámiť sa s ponukou predávajúceho prostredníctvom katalógu a v neprítomnosti predávajúceho.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

35. K čl. I § 14 ods. 1 písm. a)

V čl. I § 14 ods. 1 písm. a) sa slová „orgány verejného zdravotníctva" nahrádzajú slovami „orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa nahrádza legislatívna skratka zavedená v § 1 písm. g) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

36. K čl. I § 15 ods. 9

V § 15 odsek 9 znie:

„(9) Ak predávajúci napriek uloženiu pokuty podľa odseku 2 počas 12 mesiacov opakovane bezdôvodne znemožní, neprimeraným spôsobom zabráni alebo inak sťaží uplatnenie práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy podľa § 7 ods. 1, považuje sa toto jeho konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.24)".

Precizuje a dopĺňa sa text ustanovenia s cieľom zmierniť dopad právnej úpravy, vymedzujúcej dôvody vedúce k zrušeniu živnostenského oprávnenia, vo vzťahu k menej závažným prípadom porušenia povinnosti predávajúceho pri uplatňovaní práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Zároveň sa upravuje nesprávny odkaz na poznámku pod čiarou.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

37. K čl. I § 17 ods. 2

V § 17 ods. 2 sa slová „2 až 4" nahrádzajú slovami „3 a 4".

Legislatívno - technická úprava; z dôvodu predchádzania prípadným aplikačným problémom v praxi sa z prechodných ustanovení vypúšťa ustanovenie § 8 ods. 2.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

38. K čl. I § 17 ods. 4

§ 17 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „podomový predaj" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „predaj tovaru alebo poskytovanie služieb mimo prevádzkových priestorov predávajúceho". Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „zásielkový predaj" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „predaj tovarov alebo poskytovanie služieb na diaľku".".

Navrhovaným doplnením prechodných ustanovení sa návrh zákona vysporiadava so zrušovanými právnymi inštitútmi – zásielkový a podomový predaj, ktoré sa naďalej používajú v iných právnych predpisoch.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

39. K čl. I § 18

V čl. I § 18 sa slová „a zákona č. 402/2009 Z. z." nahrádzajú slovami „, zákona č. 402/2009 Z. z. a zákona č. 367/2013 Z. z.".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa dopĺňa zrušovaný zákon o poslednú novelu.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

40. K čl. II bod 1

V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:

„1. V § 52 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita OZ, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Z toho plynie, že OZ aj pri posudzovaní otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča neschváliť

41. K čl. II bod 1

V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:

„1. V § 52 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Tento bod nadobúda účinnosť 13. júna 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita OZ, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Z toho plynie, že OZ aj pri posudzovaní otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

42. K čl. II bod 1

V čl. II bod 1 znie:

„1. V § 53 sa odsek 4 dopĺňa písmenami s) až v), ktoré znejú:

„s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.".".

Rozširuje sa príkladný výpočet katalógu neprijateľných zmluvných podmienok s ohľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax slovenských súdov a činnosť Komisie na posudzovanie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. V písmene u) sa zavádza neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorej účinkom je značne dlhá viazanosť spotrebiteľa zmluvou aj keď účel zmluvy a jej predmet možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase. V písmene v) sa zavádza do výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok taká zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ hradiť plnenia, o ktorých nebol preukázateľne informovaný.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

43. K čl. II bod 4 § 614 ods. 2

V čl. II bode 4, v § 614 odsek 2 znie:

„(2) Ak sa účastníci nedohodli inak, predávajúci je povinný dodať vec kupujúcemu bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Ak predávajúci nesplní svoj záväzok dodať vec v lehote podľa prvej vety a nedodá vec ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu kupujúcim, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť.".

Legislatívno - technická úprava, ktorou sa gramaticky spresňuje a z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti zjednodušuje text ustanovenia.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

44. K čl. II bod 4 § 614 ods. 4

V bode 4, v § 614 ods. 4 sa vypúšťajú slová „spotrebiteľskej kúpnej".

Legislatívno - technická úprava, ktorou sa zjednocuje právny text.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

45. K čl. II bod 5 § 614a

V čl. II bode 5 § 614a sa slová „tovar nezodpovedá zmluve" nahrádzajú slovami „tovar nemá vlastnosti, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhodujú s popisom poskytnutým dodávateľom".

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa terminologicky spresňuje právny text v súlade s terminológiou používanou v Občianskom zákonníku a v súlade so zásadou právnej istoty (C-110/03).

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

46. K čl. IV

Čl. IV sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie:

„3. § 3 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

„(10) Reklama sa nesmie šíriť, ak nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu.9a)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie:

„9a) § 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov".".

Návrhom sa prepojí ustanovenie § 3 zákona č. 129/2010 Z. z. so zákonom o reklame. Ustanovenie § 3 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanovuje základné požiadavky na reklamu úverov a pôžičiek pre spotrebiteľovi, ale za jej porušenie môže byť uložená iba pokuta podľa tohto zákona. Návrhom sa dáva možnosť použiť postih aj podľa zákona o reklame, vrátane možnosti zákazu šírenia reklamy.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

47. K čl. VI

Článok VI sa vypúšťa.

Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.

Vypustenie článku VI sa navrhuje z dôvodu jeho nadbytočnosti. Vlastník a prevádzkovateľ verejných vodovodov pôsobiaci podľa zákona č. 442/2002 Z. z. v platnom znení zabezpečuje hromadné a nepretržité zásobovanie pitnou vodou. Uzavretie zmluvy o dodávke vody je podmienené vybudovaním vodovodnej prípojky, ktorá sa pripojí na verejný vodovod. Vodovodná prípojka podlieha povoleniu stavebným úradom a vyžaduje odsúhlasenie dokumentácie s vlastníkom verejného vodovodu a odsúhlasenie napojenia na verejný vodovod, ak je to technicky možné. Odstúpenie od zmluvy v prípade dodávky vody verejným vodovodom je možné aj podľa platnej úpravy, avšak nie je vykonateľné ani technicky, ani časovo ani finančne spôsobom uvádzaným zákonom. Zákazník požadujúci pripojenie na verejný vodovod nekoná v žiadnej časovej tiesni a nemôže byť manipulovaný. Vybudovanie vodovodnej prípojky je časovo, organizačne, aj fyzicky záležitosťou viacerých týždňov, pričom v každom momente časového úseku viacerých týždňov až do podpisu zmluvy, môže kedykoľvek svoje rozhodnutie o pripojení zmeniť. A ani po uzavretí zmluvy a fyzickom pripojení nie je viazaný povinnosťou odberu vody. Odberateľom podľa § 4 ods. 3 zákona sa stáva nie uzavretím zmluvy o dodávke vody, ale tým, až keď vodu odoberá.

Pitná voda je tovar, ktorý je dodávaný z verejného vodovodu, ale nie je zameniteľný, jeho vlastnosti sú definované všeobecnými právnymi predpismi, pôvod je nespochybniteľný, jej kvalita kontrolovaná orgánmi verejného zdravotníctva, tvorba ceny je regulovaná štátom zriadeným orgánom, odobratý tovar už nie je možné fyzicky vrátiť, nie je ho možné vystavovať, ponúkať na trhoviskách ani ponúkať v rámci podomového predaja, práva i povinnosti dodávateľa i odberateľa upravuje zákon, preto je možné považovať informovanosť a ochranu odberateľa - zákazníka podľa doterajšej právnej úpravy za dostatočnú.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

48. K čl. VII bod 1

V čl. VII bod 1 znie:

„1. V § 5 odsek 6 znie:

„(6) Poskytovateľ služieb je povinný elektronicky potvrdiť objednávku bezodkladne po jej doručení.".".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa jednoznačne ustanovuje znenie odseku.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

49. K čl. VII bod 2

V čl. VII bod 2 sa nad slovo „záväzkov" umiestňuje odkaz 16.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa vkladá odkaz na poznámku pod čiarou rovnako ako v pôvodnom znení textu ustanovenia.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

50. K čl. VIII

Za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie:

„Čl. VIII

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákonom č. 171/2005 Z. z., zákonom č. 266/2005 Z. z., zákonom č. 534/2005 Z. z., zákonom č. 584/2005 Z. z., zákonom č. 659/2005 Z. z., zákonom č. 275/2006 Z. z., zákonom č. 527/2006 Z. z., zákonom č. 678/2006 Z. z., zákonom č. 199/2007 Z. z., zákonom č. 198/2007 Z. z., zákonom č. 323/2007 Z. z., zákonom č. 653/2007 Z. z., zákonom č. 165/2008 Z. z., zákonom č. 383/2008 Z. z., zákonom č. 465/2008 Z. z., zákonom č. 192/2009 Z. z., zákonom č. 390/2009 Z. z., zákonom č. 492/2009 Z. z., zákonom č. 57/2010 Z. z., zákonom č. 403/2010 Z. z., zákonom č. 468/2010 Z. z., zákonom č. 223/2011 Z. z., zákonom č. 512/2011 Z. z., č. 69/2012 Z. z., zákonom č. 223/2012 Z. z., zákonom č. 287/2012 Z. z., zákonom č. 345/2012 Z. z., zákonom č. 352/2013 Z. z. a zákonom č. 436/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 19 ods. 12 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Subjekt verejnej správy, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky,22ab) štátny podnik a obchodná spoločnosť, môže prijímať úvery alebo pôžičky, pričom ak ich celková suma prijatá v príslušnom rozpočtovom roku presiahne sumu 1 000 000 eur len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 22ab znie:

„22ab) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.".

Doterajšie čl. VIII až XIII sa primerane prečíslujú.

Vzhľadom na to, že do sektora verejnej správy boli preradené aj niektoré subjekty, ktorých charakter činnosti si vyžaduje financovanie aj prostredníctvom úverov alebo pôžičiek, navrhuje sa vytvoriť pre Železnice Slovenskej republiky, štátne podniky a obchodné spoločnosti, ktoré sú subjektmi verejnej správy, legislatívny priestor na možnosť prijímania úverov alebo pôžičiek. V prípade, ak celková suma úveru alebo pôžičky prijatá v príslušnom rozpočtovom roku u jednotlivého subjektu verejnej správy, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky, štátny podnik alebo obchodná spoločnosť, presiahne 1 000 000 eur, na prijatie úveru alebo pôžičky sa bude vyžadovať predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií.

K účinnosti

Tento článok nadobúda účinnosť 1. mája 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

51. Kčl. VIII bod 1 § 2 písm. a)

V bode 1, v § 2 písmeno a) znie:

„a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,2) zamestnania alebo povolania,2a)".

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 2a znejú:

„1) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

2) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.

2a) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.".

Vypustením právnických osôb z definície pojmu spotrebiteľ sa zosúlaďuje text návrhu zákona s čl. 2 (1) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov. Zároveň sa gramaticky zjednocuje text tejto časti definície s pojmami používanými v ostatných častiach zákona. Vzhľadom na užšie vymedzenie navrhovaného znenia v porovnaní s čl. 2 (1) smernice sa medzi činnosti, ktoré sa netýkajú podnikania, remesla alebo povolania, zahŕňa aj pracovnoprávny vzťah, aby v praxi nevznikali pochybnosti o tom, kedy konanie fyzickej osoby považovať za konanie spotrebiteľa.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

52. K čl. VIII bod 5

V čl. VIII bod 5 znie:

„5. Nadpis pod § 4 sa vypúšťa.".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa precizuje text, ktorý sa má vypustiť.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

53. K čl. VIII bod 7 § 4 ods. 2 písm.a)

V bode 7, v § 4 ods. 2 písmeno a) znie:

„a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,".

V predmetnom ustanovení sa navrhuje ponechať súčasné znenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v platnom znení, ktoré v aplikačnej praxi nespôsobovalo žiadne problémy. Nové navrhované znenie zákonným zákazom pokrýva užšiu množinu situácií, pričom pri jeho doslovnom výklade možno dôjsť k záveru, že obmedzuje právo zmluvnej slobody a efektívne znemožňuje dojednať si vzájomné práva a povinnosti podľa dohody a vôle predávajúceho a spotrebiteľa, ak tieto výslovne nepredpokladá zákon alebo osobitný predpis.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

54. K čl. VIII bod 7

Za bod 7 sa vkladá nový bod 8, ktorý znie:

„8. V § 4 ods. 10 sa vypúšťajú slová „napriek upozorneniu združenia".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Vypúšťa sa podmienka predchádzajúceho upozornenia združenia na nerešpektovanie súdom uloženej povinnosti zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nie je dôvodné, aby sa takéto nedodržiavanie súdom vyslovenej povinnosti považovalo za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho až vtedy, ak predávajúceho na túto skutočnosť upozorní združenie.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča neschváliť

55. K čl. VIII bod 7

Za bod 7 sa vkladá nový bod 8, ktorý znie:

„8. V § 4 ods. 10 sa vypúšťajú slová „napriek upozorneniu združenia".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Tento bod nadobúda účinnosť 13. júna 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

Vypúšťa sa podmienka predchádzajúceho upozornenia združenia na nerešpektovanie súdom uloženej povinnosti zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nie je dôvodné, aby sa takéto nedodržiavanie súdom vyslovenej povinnosti považovalo za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho až vtedy, ak predávajúceho na túto skutočnosť upozorní združenie.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

56. K čl. VIII bod 9 § 4a ods. 1 písm. a)

V bode 9, v § 4a ods. 1 písm. a) sa slová „v súvislosti s použitím" nahrádzajú slovami „za použitie".

Legislatívno - technická úprava, ktorou sa gramaticky spresňuje text ustanovenia.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

57. K čl. VIII bod 9 § 4a ods. 2

V bode 9, v § 4a sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o poplatok účtovaný poskytovateľom platobných služiebx) za poskytnutú platobnú službu.".

Poznámka pod čiarkou k odkazu x) znie:

„x) § 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".

Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.

Poskytovatelia platobných služieb podľa zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vystupujú pri poskytovaní platobných služieb spotrebiteľom v pozícii predávajúceho. Zároveň však poskytovanie platobných služieb predstavuje takú množinu úkonov, z ktorej niektoré v súlade so zákonom podliehajú poplatkovej povinnosti zo strany klienta - napríklad poplatok za výber z bankomatu či vykonanie príkazu na úhradu v banke. Z uvedeného dôvodu sa zavádza výnimka zo všeobecného zákazu účtovania poplatkov za použitie platobného prostriedku alebo iného spôsobu platby v prospech zákonom určených subjektov.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

58. K čl. VIII bod 9 § 4a ods. 3 a 4

V bode 9, v § 4a odseky 3 a 4 znejú:

„(3) Platbu inú ako je úhrada ceny za hlavný predmet plnenia, náklady a poplatky podľa § 10a ods. 1 písm. d) je spotrebiteľ povinný zaplatiť, len ak s touto platbou výslovne súhlasil pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky. Dôkazné bremeno o udelení výslovného súhlasu podľa prvej vety znáša predávajúci.

(4) Predávajúci nesmie za účelom získania súhlasu podľa odseku 1 ponúkať spotrebiteľovi v návrhu zmluvy alebo pri ktoromkoľvek úkone predchádzajúcom uzavretiu zmluvy predvolené možnosti, pri ktorých sa vyžaduje úkon spotrebiteľa smerujúci k ich odmietnutiu s cieľom vyhnúť sa dodatočnej platbe. Ak bol súhlas spotrebiteľa získaný v rozpore s prvou vetou, spotrebiteľ nie je povinný túto dodatočnú platbu uhradiť.".

Ustanovenie sa v záujme jeho lepšej prehľadnosti a zrozumiteľnosti logickejšie člení do dvoch odsekov. Zároveň sa oproti pôvodnému zneniu upravuje právny následok nedodržania povinnosti predávajúceho uloženej v odseku 4 za účelom presnejšej transpozície článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča neschváliť

59. K čl. VIII bod 9 § 4a ods. 3 a 4

V bode 9, v § 4a odseky 3 a 4 znejú:

„(3) Platbu inú ako je úhrada ceny za hlavný predmet plnenia, náklady a poplatky podľa § 10a ods. 1 písm. d) je spotrebiteľ povinný zaplatiť, len ak s touto platbou výslovne súhlasil pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky. Dôkazné bremeno o udelení výslovného súhlasu podľa prvej vety znáša predávajúci.

(4) Predávajúci nesmie za účelom získania súhlasu podľa odseku 3 ponúkať spotrebiteľovi v návrhu zmluvy alebo pri ktoromkoľvek úkone predchádzajúcom uzavretiu zmluvy predvolené možnosti, pri ktorých sa vyžaduje úkon spotrebiteľa smerujúci k ich odmietnutiu s cieľom vyhnúť sa dodatočnej platbe. Ak bol súhlas spotrebiteľa získaný v rozpore s prvou vetou, spotrebiteľ nie je povinný túto dodatočnú platbu uhradiť.".

Ustanovenie sa v záujme jeho lepšej prehľadnosti a zrozumiteľnosti logickejšie člení do dvoch odsekov. Zároveň sa oproti pôvodnému zneniu upravuje právny následok nedodržania povinnosti predávajúceho uloženej v odseku 4 za účelom presnejšej transpozície článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

60. K čl. VIII bod 9 § 4a ods. 5

V bode 9, § 4a sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi uvádzať pri ponuke možností prepravy alebo dodania objednaného tovaru žiadne údaje, vlastnosti alebo podmienky poštových, prepravných alebo zasielateľských služieb, ktoré sú v rozpore s informáciami uvedenými vo verejne prístupných poštových, obchodných alebo iných podmienkach poskytovania týchto služieb, alebo ktoré nie sú výslovne uvedené v písomnej dohode medzi poštovým podnikom, prepravcom alebo zasielateľom vykonávajúcim prepravu alebo dodanie tovaru a predávajúcim.".

Doplnením navrhovaného odseku sa s cieľom zabezpečiť transparentnosť v prospech spotrebiteľov zakazuje predávajúcemu uvádzať pri ponuke možností prepravy a doručenia tovaru také informácie, ktoré nie sú pravdivé alebo nevychádzajú z obchodných podmienok daného poštového podniku alebo prepravcu, a ktoré tak môžu pôsobiť zavádzajúco na spotrebiteľa.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

61. K čl. VIII bod 10 § 5a ods. 2

V bode 10, v § 5a ods. 2 druhá veta znie:

„Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.".

Legislatívno - technická úprava; navrhovanou zmenou slovosledu sa gramaticky spresňuje text ustanovenia.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

62. K čl. VIII bod 11 § 5b

V bode 11, v § 5b sa vypúšťajú slová „dozoru a orgán" a slovo „prihliadajú" sa nahrádza slovom „prihliada".

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné ustanovenie má za cieľ zdôrazniť povinnosť ex offo postupu orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom takéto hodnotenie a posudzovanie nárokov zo zmluvného vzťahu nie je zverené do pôsobnosti orgánov dozoru, navrhuje sa uvedenú povinnosť vo vzťahu k orgánom dozoru vypustiť.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

63. K čl. VIII bod 11

Za bod 11 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie:

„12. V § 7 ods. 1 sa bodka nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová „a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Ide o precizovanie textu v záujme nepochybného určenia, že ustanovenia zákona sa z časového hľadiska vzťahujú na všetky praktiky predávajúcich či osôb vymáhajúcich pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Úpravou sa reaguje aj na požiadavku Európskej komisie zabezpečiť správnu transpozíciu smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

64. K čl. VIII bod 13

Bod 13 znie:

„13. § 7 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa, vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.".".

Vo vzťahu k jasnému zadefinovaniu nielen subjektov, ale aj časového rozpätia, počas ktorého je spotrebiteľovi poskytovaná ochrana pred nekalými praktikami predávajúcich, sa zdôrazňuje plošný charakter zákazu používania nekalých obchodných praktík.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

65. K čl. VIII bod 16

V čl. VIII, bode 16, § 9a sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Predávajúci ani osoba, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávok osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo na pracovisku. Na tento účel je rovnako zakázané akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas sviatkov, dní pracovného pokoja alebo počas pracovných dní v čase po osemnástej hodine.".

Z poznatkov z aplikačnej praxe sa reaguje na agresívne praktiky vymáhania pohľadávok. Výslovne sa ustanovujú zákonné obmedzenia vymáhania pohľadávok s ohľadom na zabránenie ingerencie do práva spotrebiteľa na súkromie a rodinný život. Generálne sa ustanovuje aj zákaz akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas sviatkov, dní pracovného pokoja alebo počas pracovných dní v čase po osemnástej hodine.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

66. K čl. VIII bod 17 § 10a ods. 1 písm. d)

V bode 17, v § 10a ods. 1 písm. d) sa slová „spotrebiteľ ich bude povinný uhradiť" nahrádzajú slovami „do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady a poplatky".

Spresňuje sa znenie ustanovenia s cieľom vylúčiť prípadné interpretačné a aplikačné problémy týkajúce sa povinnosti spotrebiteľa zaplatiť náklady a poplatky, ktorých cenu nie je možné určiť v čase uzavretia zmluvy, resp. odoslania objednávky spotrebiteľom.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

67. K čl. VIII bod 17 § 10a ods. 2

V čl. VIII bod 17 § 10a ods. 2 sa slová „Odsek 1 sa vzťahuje" nahrádza slovami „Povinnosti podľa odseku 1 sa vzťahujú".

Legislatívno-technická pripomienka.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

68. K čl. VIII bod 17 § 10a

V bode 17, v § 10a sa do poznámky pod čiarou k odkazu 15c na príslušné miesto dopĺňa „zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov".

Vzhľadom na existenciu špeciálnej právnej úpravy poskytovania predzmluvných informácií podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách sa exemplifikatívny výpočet právnych predpisov v poznámke pod čiarou dopĺňa aj o uvedený predpis.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

69. K čl. VIII

V čl. VIII sa za 18. bod vkladá nový bod 19, ktorý znie:

19. V § 13 sa slová „Ak sa informácie uvedené v § 11 a 12 poskytujú písomne" nahrádzajú slovami „Ak sa informácie uvedené v § 10a až 12 poskytujú písomne".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa rozširuje vnútorný odkaz aj na novo vložený § 10a ohľadne povinnosti poskytovať informácie v štátnom jazyku.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča neschváliť

70. K čl. VIII

V čl. VIII sa za 18. bod vkladá nový bod 19, ktorý znie:

19. V § 13 sa slová „Ak sa informácie uvedené v § 11 a 12 poskytujú písomne" nahrádzajú slovami „Ak sa informácie uvedené v § 10a až 12 poskytujú písomne".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Tento bod nadobúda účinnosť 13. júna 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa rozširuje vnútorný odkaz aj na novo vložený § 10a ohľadne povinnosti poskytovať informácie v štátnom jazyku.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

71. K čl. VIII bod 22 § 20a ods. 2

V bode 22, v § 20a ods. 2 sa za slová „služieb spotrebiteľom" vkladajú slová „najdlhšie na tri roky".

Limituje sa možnosť orgánu dozoru zakázať predávajúcemu predaj výrobkov alebo poskytovanie služieb spotrebiteľom vymedzením najdlhšieho prípustného časového obdobia trvania predmetného zákazu.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

72. K čl. VIII bod 23

Za bod 22 sa vkladá nový bod 23, ktorý znie:

„23. V § 21 ods. 1 prvej vete sa za slovo „predávajúci" vkladajú slová „alebo osoba podľa § 9a" a v tretej vete sa za slovo „predávajúci" vkladajú slová „alebo osoba podľa § 9a".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Rozširuje sa oprávnenie združení navrhnúť orgánu dozoru vydanie predbežného opatrenia aj vo vzťahu k osobám, ktoré vymáhajú pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

73. K čl. VIII bod 23

Bod 23 znie:

„23. V § 21 ods. 2 prvej vete sa slová „zistí porušenie" nahrádzajú slovami „získa podozrenie o porušovaní" a za slovo „predávajúci" sa vkladajú slová „alebo osoba podľa § 9a".".

Rozširuje sa oprávnenie orgánu dozoru rozhodnutím nariadiť odstránenie zistených nedostatkov a zdržať sa protiprávneho konania aj vo vzťahu k osobám, ktoré vymáhajú pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

74. K čl. VIII bod 23

Za bod 23 sa vkladá nový bod 24, ktorý znie:

„24. V § 24 odsek 7 znie:

„(7) Konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do 4 rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Ustanovenie sa precizuje z dôvodu potreby jednoznačného zadefinovania zákonnej dĺžky subjektívnej lehoty, v ktorej orgán dozoru môže začať konanie uložení pokuty. Z potreby aplikačnej praxe dozorných orgánov taktiež vyplynula potreba predĺženia subjektívnej i objektívnej lehoty na uloženie sankcie za zistené protiprávne konanie. Navrhovaným znením sa zároveň zosúlaďuje znenie všeobecného predpisu, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, so znením § 15 ods. 7 návrhu zákona.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča neschváliť

75. K čl. VIII bod 23

Za bod 23 sa vkladá nový bod 24, ktorý znie:

„24. V § 24 odsek 7 znie:

„(7) Konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do 4 rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Tento bod nadobúda účinnosť 13. júna 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

Ustanovenie sa precizuje z dôvodu potreby jednoznačného zadefinovania zákonnej dĺžky subjektívnej lehoty, v ktorej orgán dozoru môže začať konanie uložení pokuty. Z potreby aplikačnej praxe dozorných orgánov taktiež vyplynula potreba predĺženia subjektívnej i objektívnej lehoty na uloženie sankcie za zistené protiprávne konanie. Navrhovaným znením sa zároveň zosúlaďuje znenie všeobecného predpisu, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, so znením § 15 ods. 7 návrhu zákona.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

76. K čl. VIII bod 24

Za bod 23 sa vkladá nový bod 24, ktorý znie:

„24. V § 25 ods. 1 sa za slová „práv spotrebiteľov" vkladá čiarka a za čiarku sa pripájajú slová „a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov,".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Ustanovenie sa precizuje s cieľom vylúčenia akýchkoľvek pochybností o založení aktívnej legitimácie združení domáhať sa na súde návrhom na začatie súdneho konania ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

77. K čl. VIII bod 25

V bode 25, v § 29c sa slová „§ 4a ods. 1 a 2" nahrádzajú slovami „§ 4a ods. 1 až 3".

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vložením nového odseku 2 do § 4a.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

78. K čl. VIII bod 26

V čl. VIII bode 26 úvodná veta znie:

„V prílohe č. 1 v časti Klamlivé obchodné praktiky šiesty bod znie:".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa jednoznačne identifikuje ustanovenie, ktoré sa má nahradiť novým znením.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

79. K čl. VIII bod 26

V čl. VIII bod 26 v prílohe č. 1 v šiestom bode písmeno c) sa slová „vzorky, ktorá má vady" nahrádza slovami „chybnej vzorky".

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text v súlade s bodom 6 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES; spojenie chybná vzorka má širší význam.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

80. K čl. VIII bod 27

V čl. VIII bod 27 znie:

„27. V prílohe č. 1 v časti Agresívne obchodné praktiky v siedmom bode sa vypúšťajú slová „alebo službu".".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa jednoznačne identifikuje ustanovenie, v ktorom sa majú vypustiť navrhované slová.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

81. K čl. VIII bod 28

V čl. VIII bod 28 sa slová „V prílohe č. 1 ôsmom bode" nahrádzajú slovami „V prílohe č. 1 časti Klamlivé obchodné praktiky v ôsmom bode".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa jednoznačne identifikuje ustanovenie, v ktorom sa má uskutočniť navrhovaná zmena.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

82. K čl. VIII bod 28

V čl. VIII bode 28 sa nad slovo „podnikania" umiestňuje odkaz 31.

Poznámka pod čiarou k odkazu 31 znie:

„31) § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka.

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text odkazom na Obchodný zákonník a v súlade so zásadou právnej istoty (C-110/03).

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

83. K čl. IX

Za článok VIII sa vkladá nový čl. IX, ktorý znie:

„Čl. IX

Zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 56/2009 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z. a zákona č. 352/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 3 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

„b) investičným zámerom s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur projekt počiatočnej investície zameraný na vybudovanie nového

1.podniku, rozšírenie výroby v existujúcom podniku, diverzifikáciu výroby podniku na nové, dodatočné výrobky alebo zásadnú zmenu výrobného programu existujúceho podniku priemyselnej výroby11a) okrem odvetví a činností podľa osobitného predpisu,11b) ak suma oprávnených nákladov je minimálne 200 000 000 eur,

2.komplexného strediska cestovného ruchu alebo rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu, ak suma oprávnených nákladov je minimálne 200 000 000 eur,".

Doterajšie písmená b) až n) sa označujú ako písmená c) až o).

2. § 4 sa dopĺňa odsekmi 5 až 7, ktoré znejú:

„(5) Všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur v priemyselnej výrobe11a) okrem odvetví a činností podľa osobitného predpisu11b) sú:

a) obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) najmenej v sume 200 000 000 eur, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby podnikateľa,

b) obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely, a to v hodnote najmenej 60 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b),

c) výroba, činnosti, procesy, stavby alebo výrobné a technologické zariadenia spĺňajúce podmienky na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,15)

d) investičný zámer sa realizuje na jednom mieste, pričom za jedno miesto realizácie investičného zámeru sa považuje súhrn nehnuteľností, ktoré tvoria jeden podnikový pozemok.15a)

(6) Ak investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur bude zameraný na rozšírenie výroby v existujúcom podniku, rozšírením výroby v existujúcom podniku na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur sa rozumie nárast výroby v hodnotovom alebo objemovom vyjadrení minimálne o 15 % v porovnaní s priemerom za posledné tri finančné roky, ktoré bezprostredne predchádzajú finančnému roku, v ktorom bol investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur doručený ministerstvu.

(7) Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa nepoužijú na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur.".

3. § 7 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:

„(4) Všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci pre cestovný ruch na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur sú:

a) obstaranie nových technologických zariadení, ktoré sú určené na poskytovanie služieb, a to v hodnote najmenej 40 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b),

b) obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby - podnikateľa,

c) služby, činnosti, procesy, stavby alebo zariadenia spĺňajúce podmienky na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,15)

d) investičný zámer sa realizuje na jednom mieste, pričom za jedno miesto realizácie investičného zámeru sa považuje súhrn nehnuteľností, ktoré tvoria jeden podnikový pozemok.15a)

(5) Ak investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur bude zameraný na rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu, rozšírením existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur sa rozumie nárast výroby v hodnotovom alebo objemovom vyjadrení minimálne o 15 % v porovnaní s priemerom za posledné tri finančné roky, ktoré bezprostredne predchádzajú finančnému roku, v ktorom bol investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur doručený ministerstvu.

(6) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur.".

4. V § 8 ods. 1 písm. a) sa slová „§ 4 ods. 1, § 5, 6, § 7 ods. 1" nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 a 5, § 5, 6, § 7 ods. 1 a 4".

5. V § 9 ods. 2 sa za písmeno g) vkladá nové písmeno h), ktoré znie:

„h) čestné vyhlásenie, že ak bude žiadateľ v postavení predávajúceho,16da) bude vykonávať podnikateľskú činnosť v súlade s osobitnými predpismi,16db)".

Doterajšie písmená h) až j) sa označujú ako písmená i) až k).

Poznámky pod čiarou k odkazom 16da a 16db znejú:

„16da)§ 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

16db) Zákon č. 250/2007 Z. z.

Zákon č. ..../2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

6. V § 12 ods. 3 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

„c) záväzné vyhlásenie, že ak bude žiadateľ v postavení predávajúceho,16da) bude vykonávať podnikateľskú činnosť v súlade s osobitnými predpismi,16db)".

Doterajšie písmená c) až g) sa označujú ako písmená d) až h).

7. V § 13 sa nadpis „Rozhodnutie o schválení investičnej pomoci" presúva nad jeho číselné označenie.

8. § 13 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nepoužijú na konanie o schválení investičnej pomoci na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur, na ktorý sa navrhuje poskytnutie investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b).".

9. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:

㤠13a

(1) Ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov,20) a investičná pomoc nepodlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,21) ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od predloženia žiadosti žiadateľa podľa § 12 na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur a investičná pomoc sa poskytuje výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b) vydá žiadateľovi rozhodnutie o schválení investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b). Rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, poskytovateľom investičnej pomoci podľa § 2 ods. 4.

(2) Ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov,20) a investičná pomoc podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,22) ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od predloženia žiadosti žiadateľa podľa § 12 na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur a investičná pomoc sa poskytuje výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b), vydá žiadateľovi rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b) s tým, že jednou z podmienok uvedených v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci je, že Európska komisia prijme rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom24) a následne postupom podľa osobitného predpisu23) požiada Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom,24) o čom písomne informuje žiadateľa.

(3) Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b) na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur je zlučiteľná so spoločným trhom,24) ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od doručenia konečného rozhodnutia Európskej komisie vydá oznámenie o zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom, o čom písomne informuje žiadateľa. Oznámenie o zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom doručí ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, poskytovateľom investičnej pomoci podľa § 2 ods. 4. Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc podľa § 2 ods. 1 písm. b) na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur nie je zlučiteľná so spoločným trhom, rozhodnutie ministerstva alebo ministerstva dopravy podľa odseku 2 stráca platnosť.".

10. V § 15 ods. 1 písm. a) sa za slová „§ 4 ods. 2 a 3," vkladajú slová „§ 4 ods. 5 písm. a),", slovo „alebo" sa nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú slová „alebo § 7 ods. 4 písm. b),".

11. V § 15 ods. 1 písm. b) sa za slová „§ 4 ods. 1 písm. b)," vkladajú slová „§ 4 ods. 5 písm. b)," a za slová „§ 7 ods. 1 písm. a)," sa vkladajú slová „§ 7 ods. 4 písm. a),".

12. V § 15 odsek 4 prvá veta znie:

„Prijímateľ je povinný splniť podmienky podľa § 4 ods. 1 až 3 a ods. 5, § 5, § 6, § 7 ods. 1 až 4 najneskôr do troch rokov od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci podľa § 13 alebo § 13a.".

13. V § 16 odsek 2 prvej vete sa slová „§ 4 ods. 1, § 5, 6, § 7 ods. 1" nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 a 5, § 5, 6, § 7 ods. 1 a 4" a za každé slovo „zámere" sa vkladajú slová „alebo investičnom zámere s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur".

14. V § 16 ods. 6 sa za slová „§ 4 ods. 1" vkladajú slová „a ods. 5" a za slová „§ 7 ods. 1" sa vkladajú slová „a ods. 4".

15. V § 17 odsek 1 písm. a) a b) znejú:

„a) ministerstvo pri investičnej pomoci uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a) a d), pri podmienke uvedenej v § 4 ods. 1 písm. a), b) a e), § 4 ods. 5 písm. a), b) a d), § 5 písm. a), § 6 písm. a) a povinnosti uvedenej v § 15 ods. 1 a 4,

b) ministerstvo dopravy pri investičnej pomoci uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a) a d), pri podmienke uvedenej v § 7 ods. 1 písm. a), b) a e), § 7 ods. 4 písm. a), b) a d), a povinnosti uvedenej v § 15 ods. 1 a 4,".

16. V § 17 odsek 1 písm. e) znie:

„e) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pri podmienke uvedenej v § 4 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 5 písm. c), v § 7 ods. 1 písm. c) a § 7 ods. 4 písm. c).".

17. V § 17 odsek 3 prvá veta znie:

„Prijímateľ je povinný umožniť kontrolu splnenia podmienok uvedených v § 4 ods. 1 a 5, § 5, § 6, § 7 ods. 1 a 4 a povinností uvedených v § 15, ako aj podmienok uvedených v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci.".

18. V § 17 ods. 4 sa za slová „§ 13" vkladajú slová „alebo 13a".

19. V § 17 ods. 6 sa za slová „§ 13" vkladajú slová „alebo 13a".

20. V § 17 odsek 7 sa za slová „§ 4 ods. 1 písm. a), b), d) a e)," vkladajú slová „§ 4 ods. 5," a za slová „§ 7 ods. 1 písm. a), b), d) a e)" sa vkladajú slová „ a § 7 ods. 4".

21. § 19 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ustanovenia § 1 až 3, § 8 až 12, § 14, § 15 ods. 2, 3, 5 až 11, § 15a, § 15b, § 16 ods. 1, 3 až 5, § 17 ods. 2 a 5, § 17 ods. 8 až 11, § 18, § 19 ods. 1 až 3 sa primerane použijú aj na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur, ak tento zákon neustanovuje inak.".

22. Za § 20d sa vkladá § 20e, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§20e

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2014

(1) Investičná pomoc schválená do 30. apríla 2014 zostáva v platnosti za podmienok a v rozsahu tak, ako je uvedené v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci.

(2) Rozhodnutia o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí investičných stimulov vydané do 30. apríla 2014 ministerstvo na základe oznámenia podľa § 15 ods. 8 posúdi podľa tohto zákona.

(3) Konania začaté a neukončené pred 1. májom 2014 sa dokončia podľa doterajších predpisov.".

Tento článok nadobúda účinnosť 1. mája 2014, čo sa premietne do ustanovení o nadobudnutí účinnosti zákona.

Doterajšie články IX. až XIII sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie:

Pozmeňujúcim návrhom sa dopĺňa povinnosť žiadateľa o investičnú pomoc o čestné vyhlásenie, že v prípade, ak realizáciou investičného zámeru dochádza k takej podnikateľskej činnosti, že žiadateľ je v postavení predávajúceho a vstupuje do právnych vzťahov so spotrebiteľmi, je povinný dodržiavať spotrebiteľské právo.

Zákon o investičnej pomoci sa dopĺňa aj ďalšími ustanoveniami, a to v rozsahu zefektívnenia procesu schvaľovania investičnej pomoci, ak ide o investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur a investičná pomoc sa poskytuje výlučne formou úľavy na dani z príjmu, pričom ide jednak o legislatívno-technickú úpravu ako aj sprehľadnenie zákona a zavedenie novej definície investičného zámeru s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur za účelom zrýchlenia konaní, v ktorých sa poskytuje výlučne daňová úľava

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

84. K čl. X

Čl. X sa dopĺňa bodmi 5 a 6, ktoré znejú:

„5. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„Záverečné ustanovenia

§ 9a

(1) Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak je pre zmluvu o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, predmetom ktorej je užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území členského štátu Európskej únie, uzavretú so spotrebiteľom s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky, rozhodným právom právo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie.

(2) Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj vtedy, ak zmluvu o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb, zmluvu o účasti vo výmennom systéme alebo zmluvu o sprostredkovaní ďalšieho predaja uzatvára so spotrebiteľom s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky predávajúci, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú alebo inú obchodnú činnosť na území členského štátu Európskej únie alebo túto činnosť akýmkoľvek spôsobom smeruje na územie členského štátu Európskej únie.

6. Nadpis § 10 sa vypúšťa.".".

Ide o zosúladenie textu zákona s čl. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene. Navrhovaným znením sa zabezpečuje úplná transpozícia uvedenej smernice.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

85. K čl. XI bod 4 § 17 ods. 20 písm. b)

V bode 4, v § 17 ods. 20 písm. b) sa slová „14 dní po uplynutí 12 mesiacov" nahrádzajú slovami „12 mesiacov a 14 dní".

Legislatívno - technická úprava, ktorou sa gramaticky spresňuje text ustanovenia.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

86. K čl. XI bod 4

V bode 4, § 17 sa dopĺňa novým odsekom 24, ktorý znie:

„(24) Dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný zabezpečiť ochranu osobných údajov získaných počas telefonického rozhovoru podľa odseku 23 podľa osobitného predpisu.x)".

Poznámka pod čiarkou k odkazu x) znie:

„x) Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

Nasledujúce odkazy sa primerane prečíslujú.

V súlade s článkom 1 (1) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa využitím odkazu na osobitný predpis zabezpečuje ochrana osobných údajov odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti pri telefonickom uzatváraní zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

87. K čl. XI bod 5 § 17a ods. 5 písm. a)

V čl. XI bod 5 § 17a ods. 5 písm. a) sa za slovo „čitateľné" vkladajú slová „a zrozumiteľné".

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text v súlade s čl. 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

88. K čl. XI

V čl. XI sa za 5. bod vkladá nový bod 6, ktorý znie:

„6. V § 88 ods. 1 písm. c) znie:

„c) Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „inšpekcia").".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

V súvislosti s prechodom pôsobnosti Štátnej energetickej inšpekcie na Slovenskú obchodnú inšpekciu (čl. XI bod 11 § 96a), je potrebné navrhovanú zmenu vyjadriť aj v ustanovení upravujúcom subjekty štátnej správy v energetike.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

89. K čl. XI

V čl. XI sa za 5. bod vkladá nový bod 6, ktorý znie:

„6. V § 89 ods. 1 písm. e) znie:

„e) vyplývajúcich z opatrení uložených inšpekciou a inšpektorátmi Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „inšpektorát").".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

V súvislosti s prechodom pôsobnosti Štátnej energetickej inšpekcie na Slovenskú obchodnú inšpekciu (čl. XI bod 11 § 96a), je potrebné navrhovanú zmenu legislatívne vyjadriť aj v súvislosti s prechodom kompetencií krajských inšpektorátov na inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

90. K čl. XI bod 7 § 89 ods. 4

V čl. XI bod 7 sa slová „druhá veta" nahrádzajú slovami „tretia veta".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa jednoznačne identifikuje ustanovenie, ktoré sa má vypustiť vzhľadom na znenie dôvodovej správy.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

91. K čl. XI bod 11 § 96a ods. 2 a 3

V čl. XII bod 11 § 96a ods. 2 a 3 sa slová „Ak sa v právnych predpisoch účinných do 31. marca 2014 používa pojem" nahrádzajú slovami „Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používa pojem".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upresňujú ustanovenia (aj z hľadiska ich časovej pôsobnosti), v ktorých sa má vykonať zmena.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

92. K čl. XI bod 11 § 96a ods. 3

V čl. XI bod 11 § 96a ods. 3 sa slová „rozumie sa tým „inšpektorát"" nahrádzajú slovami „rozumie sa tým „inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie"".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upresňuje nahradzovaný pojem, nakoľko pojem „inšpektorát" je len legislatívnou skratkou podľa § 3 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

93. K čl. XI bod 13

V čl. XI sa vypúšťa 13. bod.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa vypúšťa zmätočný bod (vypustenie prílohy č. 1 a preznačenie prílohy č. 2), vzhľadom na znenie ďalších bodov, ktoré predpokladajú existenciu prílohy č. 1 a doplnenie prílohy č. 2.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

94. K čl. XI bod 14 príloha č. 1

V čl. XI bod 14 príloha č. 1 sa v zátvorke za slová „doplní svoje" vkladajú slová „meno, priezvisko a adresu miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom," a za slovo „podnikania," sa vkladajú slová „ak ide o právnickú osobu,".

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

95. K čl. XI bod 14 príloha č. 1

V čl. XI bod 14 v prílohe č. 1 sa slová „Meno odberateľa" nahrádzajú slovami „Meno a priezvisko odberateľa".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upresňujú identifikátory osoby v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

96. K čl. XI bod 14 príloha č. 1

V čl. XI bod 14 v prílohe č. 1 sa na konci vypúšťa veta „Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 2".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa vypúšťa zmätočné ustanovenie o označovaní príloh.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

97. K prílohe č. 2

V časti s názvom „Poučenie o uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy", v druhej vete prvého bodu sa slová „uplynie 14 dní odo dňa" nahrádzajú slovami „uplynie po 14 dňoch odo dňa".

Legislatívno - technická úprava.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

98. K prílohe č. 2

V prílohe č. 2 v 2. bode prvý odsek sa v tretej vete za slová „Platby Vám budú vrátené" vkladajú slová „bez zbytočného odkladu,".

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa zosúlaďuje navrhovaný právny text s textom používaným v čl. 14 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ; súčasne sa právny text spresňuje aj z dôvodu právnej istoty (C-110/03).

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

99. K prílohe č. 2

V časti s názvom „Poučenie o uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy", v druhom odseku bodu dva sa v texte v zátvorke vypúšťa slovo „kúpnej".

Legislatívno - technická úprava, ktorou sa terminologicky zosúlaďuje text prílohy s normatívnym textom návrhu zákona.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča neschváliť

100. K prílohe č. 2

V časti s názvom „Poučenie o uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy", v druhom odseku bodu dva sa v texte v zátvorke vypúšťa slovo „kúpnych".

Legislatívno - technická úprava, ktorou sa terminologicky zosúlaďuje text prílohy s normatívnym textom návrhu zákona.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

101. K prílohe č. 2

V časti s názvom „Pokyny na vyplnenie" bod 1 znie:

„1. Doplňte jeden z textov uvedených nižšie v úvodzovkách:

a) v prípade zmluvy o službách alebo zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči: „uzavretia zmluvy.";

b) v prípade zmluvy, predmetom ktorej je predaj tovaru: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezmete tovar.";

c) ak sa tovary objednané spotrebiteľom v jednej objednávke dodávajú oddelene: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezmete tovar, ktorý bol dodaný ako posledný.";

d) ak sa dodáva tovar pozostávajúci z viacerých dielov alebo kusov: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezmete posledný diel alebo kus.";

e) ak sa tovar dodáva opakovane počas vymedzeného obdobia: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezmete prvý dodaný tovar.".".

Legislatívno - technická úprava, ktorou sa zosúlaďuje text prílohy s normatívnymi ustanoveniami návrhu zákona.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

102. K prílohe č. 3

V prílohe č. 3 sa v zátvorke za slová „doplní svoje" vkladajú slová „meno, priezvisko a adresu miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom ," a za slovo „podnikania," sa vkladajú slová „ak ide o právnickú osobu,".

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

103. K prílohe č. 3

V druhej odrážke sa vypúšťa slovo „kúpnej".

Legislatívno - technická úprava, ktorou sa terminologicky zosúlaďuje text prílohy s normatívnym textom návrhu zákona.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

104. K prílohe č. 3

V prílohe č. 3 sa slová „Meno spotrebiteľa" nahrádzajú slovami „Meno a priezvisko spotrebiteľa".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upresňujú identifikátory osoby v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

105. K čl. XIII

Čl. XIII znie:

„Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2014, okrem čl. I až III, čl. V bod 2, čl. VI, čl. VII, čl. VIII bodov 2, 4 až 6, 8, 9, 17 až 21, 25 a 30 a čl. XI bodov 1 až 5, 10, 14 a 15, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014.".

V tejto súvislosti sa vykonajú nasledovné úpravy:

- v čl. II bod 6 sa v nadpise a texte § 879p slová „1. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „13. júna" v príslušnom gramatickom tvare.

- v čl. II bode 6 sa v texte § 879p slová „31. marca" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „12. júna" v príslušnom gramatickom tvare.

- v čl. VIII bode 24 sa v nadpise a texte § 29b slová „1. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. mája" v príslušnom gramatickom tvare a slová „31. marca" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „30. apríla" v príslušnom gramatickom tvare.

- v čl. XI bode 11 sa v nadpise a texte § 96a slová „1. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. mája" v príslušnom gramatickom tvare a slová „31. marca" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „30. apríla" v príslušnom gramatickom tvare.

Legislatívno-technická pripomienka. Vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu návrhu zákona je potrebné zabezpečiť aspoň minimálnu legisvakančnú lehotu návrhu zákona, vrátane 15 dňovej lehoty na podpis zákona prezidentom Slovenskej republiky v súlade s Ústavou SR.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča neschváliť

106. K čl. XIII

V čl. XIII sa slová „1. apríla" nahrádzajú slovami „1. mája", slová „čl. I, čl. II bodov 4 a 7" sa nahrádzajú slovami „čl. I až III", slová „čl. VI" sa nahrádzajú slovami „čl. VII" a slová čl. VIII bodov 9, 17, 25 a 30," sa nahrádzajú slovami „čl. VIII bodov 2, 4 až 6, 8, 9, 17 až 21, 25 a 30 a".

V tejto súvislosti sa vykonajú nasledovné úpravy:

- v čl. II bod 6 sa v nadpise a texte § 879p slová „1. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „13. júna" v príslušnom gramatickom tvare.

- v čl. II bode 6 sa v texte § 879p slová „31. marca" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „12. júna" v príslušnom gramatickom tvare.

- v čl. VIII bode 24 sa v nadpise a texte § 29b slová „1. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. mája" v príslušnom gramatickom tvare a slová „31. marca" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „30. apríla" v príslušnom gramatickom tvare.

- v čl. XI bode 11 sa v nadpise a texte § 96a slová „1. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. mája" v príslušnom gramatickom tvare a slová „31. marca" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „30. apríla" v príslušnom gramatickom tvare.

Legislatívno-technická pripomienka. Vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu návrhu zákona je potrebné zabezpečiť aspoň minimálnu legisvakančnú lehotu návrhu zákona, vrátane 15 dňovej lehoty na podpis zákona prezidentom Slovenskej republiky v súlade s Ústavou SR.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 28, 30 až 39, 41 až 53, 55 až 57, 59 až 68, 70 až 73, 75 až 98, 100 až 104 a bod 106 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

Gestorský výbor odporúča o bodoch 29, 40, 54, 58, 69, 74, 99 a 105 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť.

V.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona

odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s c h v á l i ť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 18. marca 2014 č. 282.

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Bratislava 18. marec 2014

Ján H u d a c k ý, v.r.

predseda Výboru NR SR pre

hospodárske záležitosti 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1322
PoUtStŠtPiSoNe
: