Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

204/2013 Z. z.

najpravo.sk • 20.1. 2014, 16:14

Dôvodová správa + Spoločná správa výborov NR SR + Dôvody vrátenia zákona prezidentom

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona").

Predkladaný materiál je iniciatívnej povahy a bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády SR na 2. polrok 2012 schváleným uznesením vlády SR č. 299 z 27. júna 2012.

Účelom návrhu zákona v čl. I (návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov) je transpozícia právne záväzných aktov Európskej únie:

- smernice EP a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV a

- smernice EP a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV.

Návrh v tejto časti súčasne smeruje k dosiahnutiu právneho súladu s požiadavkami vyplývajúcimi z Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (Lanzarote, 25. októbra 2007), ktorý Slovenská republika podpísala 9. septembra 2009 a s Dohovorom Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (Varšava, 16. mája 2005 – ozn. č. 487/2008 Z. z.) ako vyplynuli z hodnotenia Slovenskej republiky Skupinou expertov Rady Európy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi GRETA.

Návrhom súčasne dochádza k zníženiu dolnej hranice trestnej sadzby pri drogových trestných činov s cieľom umožniť súdu ukladať podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody u páchateľov, ktorý nie sú dílermi drog, ale výhradne ich užívateľmi.

Účelom návrhu zákona v čl. II (návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov) je transpozícia vyššie uvedených smerníc Európskej únie v procesnoprávnej oblasti a súčasne transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní.

Návrh zákona v časti I a II súčasne rieši skupinu opatrení prijatých na základe Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2011-2014 schválenej uznesením vlády SR č. 379 z 8. júna 2011, ktoré vyplynuli z návrhov Medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu s cieľom posilniť boj proti extrémizmu prostredníctvom efektívnejšieho potierania a vyšetrovania extrémistickej trestnej činnosti. Návrh zákona obsahuje aj viacero legislatívno-technických oprav, ktorými sa odstraňujú identifikované nepresností textu zákona vrátane chybných vnútorných odkazov.

V čl. III sa navrhuje zmena zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pripravená v gescii Ministerstva zdravotníctva SR s cieľom plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo smernice EP a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV.

V rámci medzirezortného pripomienkového konania vznikli rozpory s Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súvislosti so zabezpečím požiadaviek smernice EP a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV a smernice EP a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV vo vzťahu k prístupu obetí trestných činov patriacich do predmetu označených smerníc na právne zastúpenie a k právnej pomoci. Ministerstvo spravodlivosti má za to, že ciele oboch smerníc sú v tejto otázke naplnené v platnom právnom stave Slovenskej republiky a to prostredníctvom právnej úpravy Trestného poriadku, ktorá garantuje detským obetiam právo na právne zastúpenie v trestnom konaní prostredníctvom zákonného zástupcu, resp. ustanovením opatrovníka (§ 48 Trestného poriadku). V otázke prístupu k právnej pomoci má ministerstvo spravodlivosti rovnako za to, že ciele smerníc sú naplnené prostredníctvom právnej úpravy Trestného poriadku, ktorá garantuje obetiam prístup k právnej pomoci prostredníctvom informačnej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní (§ 49 Trestného poriadku) a v rámci činností organizácií na pomoc poškodeným a služieb nimi poskytovaných vrátane právneho poradenstva. Súčasná právna úprav taktiež garantuje uvedenej skupine osôb právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody v rámci trestného konania (§ 47 ods. 6 Trestného poriadku) ako aj v rámci občianskeho súdneho konania, a to prostredníctvom Centra právnej pomoci za podmienok ustanovených zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Prehodnotenie platnej úpravy práv poškodených v trestnom konaní bude ministerstvom spravodlivosti vykonané v rámci transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV, v rámci ktorej sa predpokladá komplexné riešenie práv obetí v trestnom konaní vrátane prístupu k právnej pomoci v zmysle označenej smernice.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

B. Osobitná časť

K Čl. I

(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Návrhom sa transponuje čl. 8 smernice EP a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV („ďalej len smernica 2011/36/EU) a čl. 14 smernice EP a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (ďalej len „smernica 2011/93/EÚ"), ktoré zaväzujú členské štáty prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich príslušné vnútroštátne orgány boli oprávnené trestne nestíhať alebo neukladať tresty obetiam obchodovania s ľuďmi, resp. sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania, za ich účasť na vedľajšej trestnej činnosti, ak boli na páchanie tejto trestnej činnosti donútené v priamej súvislosti s tým, že boli vystavené akémukoľvek zo skutkov, ktoré sú predmetom týchto smerníc. V tomto ohľade sa navrhuje, aby súd mohol upustiť od potrestania páchateľa, ak ide o prečin, ktorý spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, alebo trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368. Účelom takejto úpravy je motivovať obete týchto trestných činov oznamovať príslušným štátnym orgánom spáchanie takýchto trestných činov a to odstránením rizika ich kriminalizácie za iné trestné činy, ktoré tieto obete spáchali v priamom dôsledku toho, že sa stali obeťou označených trestných činov.

K bodu 2

Zmeny v predmetných ustanoveniach súvisia so zmenou názvu trestných činov podľa § 180 a 181 Trestného zákona (bod 27).

K bodu 3

Návrhom sa transponuje čl. 10 ods. 1 smernice 2011/93/EÚ, v zmysle ktorého sú členské štáty Európskej únie povinné prijať vhodné opatrenia s cieľom minimalizácie rizika recidívy u osôb, ktoré spáchali niektorí z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti na dieťati. Cieľom takýchto opatrení má byť dočasné alebo trvalé zabránenie profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi. Uvedené sa dá dosiahnuť prostredníctvom zavedenia možnosti uloženia trestu zákazu činnosti tým páchateľom, ktorí spáchajú jeden z označených trestných činov na dieťati a u ktorých súd vzhľadom na okolnosti danej veci bude uloženie trestu zákazu činnosti považovať za potrebné.

K bodu 4 a 8

Ide o legislatívno-technické zmeny v súvislosti s prečíslovaním odsekov v § 61 Trestného zákona (bod 3).

K bodu 5 až 7

Zmenou ustanovenia § 65 Trestného zákona sa odstraňuje transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k čl. 28 smernice EP a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, ktorý upravuje podmienky ochrany občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov pred vyhostením z iného členského štátu Európskej únie. V súlade s označenou smernicou sa navrhuje upraviť podmienky ukladania trestu vyhostenia pre občanov členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako aj ich rodinným príslušníkom viazaním na podmienku, že takéto osoby predstavujú hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok (u páchateľa, ktorý je občanom Európskej únie alebo jeho rodinným príslušníkom bez ohľadu na štátnu príslušnosť a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky), alebo ak predstavujú hrozbu pre bezpečnosť štátu (u páchateľa, ktorý je občanom Európskej únie s nepretržitým pobytom na území Slovenskej republiky viac ako 10 rokov), alebo ak uloženie trestu vyhostenia je v najlepšom záujme dieťaťa (u páchateľa, ktorý je dieťaťom a je občanom Európskej únie). V novom odseku 3 (bod 7) sa definuje pojem rodinný príslušník páchateľa k aplikácií odseku 2 písm. b) v súlade s označenou smernicou.

K bodu 9

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vnútorným odkazom a zmenou v bode 1.

K bodu 10

S ohľadom na doterajšiu prax sa navrhuje umožniť súdu uložiť ochranné liečenie aj v prípadoch, ak páchateľ spácha trestný čin v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Uvedená zmena umožní súdu uložiť ochranné liečenia aj tým páchateľom, ktorí spáchali trestný čin v stave plnej príčetnosti pričom skutok nebol spáchaný pod vplyvom návykovej látky ani v súvislosti s jej zneužívaním. Zmena má prispieť k zníženiu rizika recidívy u tých špecifických páchateľov sexuálnych trestných činov, ktorí trestný čin spáchali výlučne v stave vyvolanom duševnou poruchou (sexuálnou deviáciou), u ktorých za platného stavu uloženie ochranného liečenia nie je možné z dôvodu nenaplnenia ostatných podmienok pre jeho uloženie podľa § 73 Trestného zákona.

K bodu 11

Návrhom sa transponujú čl. 15 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ a čl. 9 ods. 2 smernice 2011/36/EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty prijať potrebné opatrenia k tomu, aby premlčacia doba pre trestné stíhanie skutkov, ktoré sú predmetom týchto smerníc, uplynula vždy dostatočný dlhý čas potom, čo obeť týchto trestných činov dosiahla plnoletosť. Z tohto dôvodu sa upravujú osobitné podmienky pre premlčanie trestného stíhania trestných činov týkajúcich sa sexuálneho vykorisťovania a zneužívania detí a obchodovania s nimi. V záujme zvýšenia právnej ochrany dieťaťa sa navrhuje, aby premlčacia doba vybraných trestných činov spáchaných na deťoch, uplynula najskôr tri roky potom, čo osoba, na ktorej bol trestný čin spáchaný, dovŕšila osemnásty rok svojho veku. Návrhom sa v zmysle požiadaviek smerníc jednak zamedzuje možnosť premlčania trestného stíhania u vybraných trestných činoch spáchaných na deťoch pred nadobudnutím ich plnoletosti a súčasne sa vytvára dostatočne dlhý časový úsek po nadobudnutí plnoletosti obete pre jej rozhodnutie daný trestný čin oznámiť.

K bodu 12 a 13

Upravujú sa podmienky pre ukladanie trestu zákazu činnosti mladistvým v nadväznosti na zmenu § 61 ods. 4 Trestného zákona (bod 3).

K bodu 14

V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním a zo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z čl. 2 písm. a) smernice 2011/93/EÚ - viď Tabuľka zhody, sa ustanovuje všeobecná definícia pojmu „dieťa" v Trestnom zákone, v zmysle ktorej sa dieťaťom rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov. Možnosť nadobudnutia plnoletosti pred dovŕšením 18 rokov uzavretím manželstva nezakladá dôvod pre obmedzenie rozsahu trestnoprávnej ochrany dieťaťa v trestnom konaní v zmysle označených medzinárodných právnych aktov.

K bodu 15 a 16

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s chýbajúcim odsekom s označením 7 v platnom znení § 130 a s tým súvisiacu legislatívno-technickú zmenu vnútorného odkazu v odseku 8.

K bodu 17 – 21

V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo smernice 2011/93/EÚ a Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním sa na účely Trestného zákona ustanovujú osobitné definície detskej prostitúcie (bod 18) a detského pornografického predstavenia (bod 20). Súčasne sa rozširuje definícia detskej pornografie o osoby, ktoré v pornografickom materiáli vyzerajú, resp. predstierajú, že sú dieťaťom, a to bez ohľadu na ich skutočný vek (bod 19). Pre potreby trestného konania bude naplnenie tohto znaku pravdepodobne predmetom znaleckého skúmania.

S cieľom zamedzenia výkladových problémov sa v súvislosti so zavedením osobitnej definície detskej prostitúcie súčasne dopĺňa aj definícia prostitúcie o odkaz na dospelú osobu (bod 17).

K bodu 22

Navrhuje sa doplnenie osobitného motívu podľa § 140 písm. f) o spáchanie trestného činu z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu. Návrh bol prijatý v súvislosti s plnením úloh Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2011-2014 schválenej uznesením vlády SR č. 379 z 8. júna 2011 v rámci činnosti Medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu.

K bodu 23

Navrhuje sa rozšírenie katalógu trestných činov extrémizmu o trestný čin popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d, ktorý bol do Trestného zákona zaradený zákonom č. 262/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2011.

K bodu 24

Navrhuje sa zníženie dolnej hranice trestnej sadzby u trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa (§ 172 ods. 1) zo štyroch na tri roky trestu odňatia slobody. Navrhovaná zmena má za cieľ umožniť súdu podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51 (trest odňatia slobody nesmie prevyšovať tri roky), a to najmä v tých prípadoch, ak odsudzuje páchateľa za nelegálnu držbu drogy, ktorej množstvo mierne prevyšuje hranicu desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky, ktorej držba je v zmysle Trestného zákona posudzovaná ako horný limit pre stanovenie, že sa v danom prípade jedná o prechovávanie drog pre vlastnú potrebu podľa § 135.

Kvalifikácia skutku v prípade nelegálnej držby drogy vyplýva zo stanovenia množstva zadržanej nelegálnej drogy (vo forme násobku obvykle jednorazovej dávky) a závisí predovšetkým od kvality konkrétnej zadržanej drogy (obsah jej účinnej látky), ktorú však užívateľ drog pri ich zaobstaraní za účelom vlastnej potreby nedokáže vopred predpokladať. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že charakter trestných činov podľa § 171 (do desať násobku obvykle jednorazovej dávky) a § 172 ods. 1 písm. d) (všetko nad desaťnásobok obvykle jednorazovej dávky), ako aj výška trestu odňatia slobody, ktoré za tieto trestné činy možno uložiť, sú nepomerne odlišné. U páchateľov, u ktorých je zadržaná nelegálna droga v množstve mierne prevyšujúcom hranicu desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky, pričom zjavne ide o bežného užívateľa drogy a nie o predajcu, je tento nepomer možné kompenzovať navrhovaným znížením dolnej sadzby trestného činu podľa § 172 ods. 1 s následnou možnosťou podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51. Navrhovaný postup zvyšuje možnosti štátu, aby v rámci skúšobnej doby pôsobil vhodnými prostriedkami na túto špecifickú kategóriu páchateľov prostredníctvom výkonu probácie, resp. uložením ďalších povinností a obmedzení, ktoré môžu viesť k účinnej náprave páchateľa vo vzťahu k zneužívaniu návykových látok.

K bodu 25 a 26

V súvislosti s transpozíciou smernice 2011/36/EÚ sa dopĺňa definícia trestného činu obchodovania s ľuďmi v § 179 ods. 1 a 2 o znak „únosu", „žobrania" ako osobitnej formy nútenej služby a „zneužívania na páchanie trestnej činnosti". Súčasne sa s ohľadom na doterajšiu prax dopĺňa odkaz na „nútené sobáše", ktoré predstavujú osobitnú formu obchodovania s ľuďmi.

K bodu 27

Návrhom sa transponuje čl. 4 ods. 2 písm. c) a ods. 3 smernice 2011/36/EU, ktorými sa stanovujú priťažujúce okolnosti, resp. osobitné kvalifikačné pojmy vo vzťahu k trestnému činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179.

K bodu 28

Návrhom dochádza k zmene názvu § 180 „Obchodovanie s deťmi", nakoľko znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 180 nezakladajú trestný čin obchodovania s deťmi v zmysle príslušných medzinárodných noriem v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Trestný čin obchodovania s deťmi, ktorého znaky sú súladné s príslušnými medzinárodnými normami, je v Trestnom zákone upravený v § 179 ods. 2, ako súčasť trestného činu obchodovania s ľuďmi. Názov § 180 - obchodovanie s deťmi, je preto z tohto pohľadu možno považovať za nepresný; navrhuje sa preto zmena jeho názvu na „Zverenie dieťaťa do moci iného".

K bodu 29

Návrhom sa transponuje čl. 6 ods. 1 smernice 2011/93/EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať návrh dospelej osoby, uskutočnený pomocou informačných a komunikačných technológií, na stretnutie s dieťaťom, ktoré nedosiahlo vek, v ktorom je spôsobilé dať súhlas na pohlavný styk, s cieľom spáchať na ňom niektorí z trestných činov uvedených v článku 3 ods. 4 a článku 5 ods. 6 smernice (návrh nového § 201a).

Návrhom sa ďalej transponuje čl. 3 ods. 2 a 3 smernice 2011/93/EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať zapríčinenie toho, že dieťa, ktoré ešte nedosiahlo vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity, sa stane na sexuálne účely svedkom sexuálnych aktivít alebo sexuálneho zneužívania, hoci sa na nich toto dieťa nemusí priamo zúčastňovať (návrh nového § 201b).

K bodu 30

Navrhovaná zmena § 202 vyplynula zo zmeny definície dieťaťa (bod 13) a zavedenia definície detskej prostitúcie (bod 18). Súčasne sa transponuje čl. 3 ods. 5 písm. i) smernice 2011/93, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať zapojenie sa do sexuálnych aktivít s dieťaťom, ktoré dosiahlo vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity, ak dôjde k zneužitiu uznaného postavenia páchateľa, ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo vplyvu na dieťa. V súvislosti so zmenami odseku 1 sa precizuje aj znenie odseku 2.

K bodu 31

Zmena úpravy trestného činu kupliarstva vyplynula z odporúčaní Hodnotiacej správy vlády Spojených štátov amerických o obchodovaní s ľuďmi v roku 2012, v zmysle ktorej Slovenskej republike odporúča prijať také legislatívne zmeny, aby detské obete zapojené do prostitúcie boli štátnymi orgánmi posudzované vždy ako obete trestného činu obchodovania s ľuďmi a nie kupliarstva. S uvedeným odporúčaním vyslovili súhlas aj zúčastnené rezorty v rámci plnenia úloh Národného akčného plánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011-2014, v rámci ktorého sa posudzoval súlad právnej úpravy trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 a trestného činu kupliarstva podľa § 367 Trestného zákona. V zmysle záverov tohto skúmania bol prijatý záver, že v prípade vykorisťovania detských obetí na účely detskej prostitúcie má isť vždy o trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2 Trestného zákona a nie o trestný čin kupliarstva podľa § 367 Trestného zákona.

K bodu 32

Rozširuje sa skutková podstata trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368 o využitie, získanie, ponúknutie alebo iné zneužitie dieťa k výrobe detského pornografického predstavenia v zmysle novo zavedenej definície (bod 20).

K bodu 33

Návrhom sa transponuje čl. 5 ods. 3 smernice 2011/93/EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať úmyselné získavanie prístupu k detskej pornografii prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete (internetu). Konaním v úmysle získať prístup k detskej pornografii prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby sa rozumie také konanie, ktoré preukázateľne smeruje k vedomému, teda nie nevyžiadanému/náhodnému získaniu prístupu k detskej pornografii, t.j. najmä vykonaním registrácie, odoslaním požiadavky na prístup, alebo uhradením platby za prístup na internetovú stránku s detskou pornografiou. V novom odseku 2 sa transponuje čl. 4 ods. 4 smernice 2011/93/EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať konanie založené na vedomej účasti na detskom pornografickom predstavení v zmysle novo zavedenej definície (bod 20).

K bodu 34

Navrhovaná zmena § 372 ods.1 vyplynula zo zmeny definície dieťaťa (bod 13).

K bodu 35

Dopĺňa sa absentujúci názov trestného činu podľa § 422d, ktorý bol do Trestného zákona zaradený zákonom č. 262/2011 Z. z. bez názvu.

K bodu 36

Uvedená zmena súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

K bodu 37

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s prečíslovaním odsekov v § 61 Trestného zákona (bod 3).

K bodu 38

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a schengenského priestoru a s tým spojenými právnymi obmedzeniami voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie, ktorým bol zmluvným štátom Schengenského dohovoru uložený trest vyhostenia, sa navrhuje prehodnotiť právne dôsledky ukladania trestu vyhostenia podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005, v zmysle ktorého sa trest vyhostenia ukladal páchateľom, ktorí neboli občanmi Slovenskej republiky, na neurčito a teda navždy. Vstup takýchto osôb na územie Slovenskej republiky (a v prípade občanov štátov stojacích mimo Európskej únie do celého Schengenského priestoru) je protizákonný a možno ho povoliť, len ak prezident Slovenskej republiky odpustí trest v rámci udelenia milosti. S ohľadom na platnú úpravu Trestného zákona, v zmysle ktorej možno trest vyhostenia uložiť na jeden až pätnásť rokov (§ 65 ods. 3 TZ) sa navrhuje, aby trest vyhostenia uložený podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 sa považoval za vykonaný po uplynutí hornej hranice pre jeho uloženie podľa platného stavu, t.j. pätnástich rokov od nariadenia jeho výkonu. Ustanovenie § 93 ods. 2 TZ, v zmysle ktorého ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, nemožno odsúdenie zahladiť, kým neuplynie doba na zahladenie trestu odňatia slobody podľa § 92 ods. 1, ak bol uložený, týmto nie je dotknuté. Súčasne sa navrhuje aby vykonanie trestu vyhostenia podľa odseku 1 oznámil registru trestov súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni a to na žiadosť odsúdeného, alebo aj bez takejto žiadosti.

K bodu 39

Uvedená zmena súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

K bodu 40 až 42

V súvislosti s vykonanými transpozíciami sa aktualizuje príloha Trestného zákona.

K Čl. II

(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu § 415 ods. 1, prijatú zákonom č. 262/2011 Z. z., sa pri subjektoch oprávnených na ponúknutie prevzatia záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného vypúšťa odkaz na dôveryhodnú osobu.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zosúladením používanej terminológie.

K bodu 3

Dopĺňa sa odkaz na možnosť odovzdať dohľad ako náhradu väzby do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. .../2013 o uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v členských štátoch Európskej únie, ktorý ministerstvo spravodlivosti predložilo do legislatívneho procesu s predpokladanou účinnosťou 1. mája 2013.

K bodu 4 a 5

Navrhuje sa rozšíriť katalóg trestných činov pre použitie informačno-technických prostriedkov, konkrétne odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky (§ 115 ods. 1 TP) a pre použitie agenta (§ 117 ods. 1 TP) o trestné činy extrémizmu vymenované v § 140a Trestného zákona.

Dôvodom pre takýto návrh je, že trestné činy extrémizmu sú v poslednom období charakteristické vysokým stupňom latencie spôsobeným sofistikovaným spôsobom ich páchania najmä pri organizovaných formách. Prejavy páchateľov týchto trestných činov na verejnosti (verbálne aj fyzické) sú z ich strany dôsledne kontrolované, aby nevybočovali z rámca zákonnosti, pričom dôležitými prejavmi z hľadiska trestnosti sú práve skryté prejavy a príprava na konanie zasahujúce výrazne negatívnym spôsobom do základných ľudských práv a slobôd početných skupín obyvateľstva. Takéto skryté a sofistikované prejavy majú za cieľ ovplyvnenie všetkých oblastí života spoločnosti, a tým tieto prejavy predstavujú nebezpečné zásahy proti základom demokratického a právneho štátu. Odhaľovanie a dokazovanie takéhoto druhu kriminality prostredníctvom klasických dôkazných prostriedkov sa čoraz častejšie ukazuje ako neúčinné, výsledkom čoho je vznik stále nových extrémistických zoskupení, stupňovanie extrémistických trestných činov, a to tak z hľadiska kvantity ako aj „kvality" (nebezpečnosti), a s tým súvisiaceho stupňujúceho sa napätia v sociálnom prostredí. Trestné činy extrémizmu výrazným spôsobom zasahujú do základných ľudských práv a slobôd nielen jednotlivcov, ale spravidla početných skupín obyvateľov, a preto musí byť takýto zákonný zásah do základných ľudských práv a slobôd jednotlivca za účelom ochrany základných ľudských práv a slobôd početných skupín obyvateľstva považovaný za prípustný.

Návrh vyplynul z činnosti Medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu v rámci plnenia úloh Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2011-2014 schválenej uznesením vlády SR č. 379 z 8. júna 2011.

K bodu 6

V súvislosti s požiadavkami transponovaných smerníc na zvýšenú ochranu detských obetí sa navrhuje obmedziť možnosti vedenia konfrontácie s obvineným u detských obetí, na ktorých bol spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi alebo niektorí z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti a to tým spôsobom, že konfrontáciu obvineného a detskou obeťou bude možné použiť v prípade svedka mladšieho ako 18 rokov, na ktorom bol spáchaný takýto trestný čin, len výnimočne, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci; pričom u svedka poškodeného mladšieho ako 15 rokov takýto postup nebude možné vyžiť vôbec. Návrh ma za cieľ minimalizovať riziko sekundárnej viktimizácie detských obetí zabránením priamemu kontaktu s páchateľom v trestnom konaní.

K bodu 7 a 8

Návrhmi sa transponujú čl. 15 ods. 3 a 4 smernice 2011/36/EÚ a čl. 20 ods. 3 a 4 smernice 2011/93/EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty prijať opatrenia na ochranu detských obetí počas vyšetrovania a to prostredníctvom nastavenia osobitných podmienok, ktoré povedú k minimalizácií rizika sekundárnej viktimizácie obetí spôsobovanej napr. opakovaním ich výsluchov k okolnostiam, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvňovať ich duševný a mravný vývoj. V súlade požiadavkami transponovaných smerníc sa v rámci posilnenia práv detských obetí navrhuje rozšíriť aplikáciu § 135 Trestného poriadku na všetky detské obete, ktoré nedovŕšili 18 rokov.

K bodu 9

S ohľadom na doterajšiu prax a aplikačné problémy pri postupe podľa § 196 ods. 3 Trestného poriadku sa v súlade s čl. 11 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní navrhuje spresnenie zákona v tom zmysle, aby bolo zrejme, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sa stali obeťami trestného činu v inom členskom štáte Európskej únie a že takéto osoby, ak majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môžu podať trestné oznámenie slovenským orgánom (okrem prípadu ak tak nemohli urobiť) aj v prípade, ak tak urobiť nechceli, a to v tých prípadoch, ak ide zločin podľa Trestného zákona, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje kategóriu „závažného trestného činu" ako pre tento postup predpokladá rámcové rozhodnutie.

K bodu 10 a 11

S ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax stíhania trestných činov extrémizmu, pri ktorých bola identifikovaná zvýšená časová a odborná náročnosť vedenia vyšetrovania tohto osobitého druhu trestnej činnosti, sa v záujme posilnenia boja proti extrémizmu navrhuje, aby o týchto trestných činoch bolo vždy vedené štandardné vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru. Uvedená zmena má ambíciu prispieť k zvýšeniu kvality a efektívnosti prípravného konania vyšetrovania extrémistickej trestnej činnosti.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s chybným vnútorným odkazom.

K bodu 13 a 14

Návrhom sa transponujú čl. 8 smernice 2011/36/EÚ a čl. 14 smernice 2011/93/EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich príslušné vnútroštátne orgány boli oprávnené trestne nestíhať alebo neukladať tresty obetiam obchodovania s ľuďmi, resp. sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania, za ich účasť na vedľajšej trestnej činnosti, ak boli na páchanie tejto trestnej činnosti donútené v priamej súvislosti s tým, že boli vystavené akémukoľvek zo skutkov, ktoré sú predmetom týchto smerníc. V tomto ohľade sa navrhuje osobitná úprava pre možnosť zastavenia trestného stíhania prokurátorom s podmienkou, že ide o skutok, ktorý je prečinom. Účelom takejto úpravy je motivovať obete týchto trestných činov oznamovať príslušným štátnym orgánom spáchanie takýchto trestných činov a to odstránením rizika ich kriminalizácie za iné trestné činy, ktoré tieto obete spáchali v priamom dôsledku toho, že sa stali obeťou označených trestných činov.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s chybným vnútorným odkazom.

K bodu 16

Dopĺňa sa analogické ustanovenie k § 244 ods. 1 písm. i), v zmysle ktorého samosudca v rámci preskúmania obžaloby podľa § 241 Trestného poriadku môže postúpiť vec senátu ak dôjde k zmene kvalifikácie trestného činu, ktorá založí pôsobnosť senátu.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s odkazom na § 283 ods. 5, ktorý nezakladá dôvod na zastavenie trestného stíhania.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s chybným vnútorným odkazom.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vypustením nadbytočného odkazu na zmier.

K bodu 20

V nadväznosti na zmenu § 215 ods. 1 písm. f), prijatú zákonom č. 262/2011 Z. z. sa v § 285 dopĺňa zákonný dôvod oslobodenia spod obžaloby založený na tej skutočnosti, že obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie.

K bodu 21

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s nejasnou formuláciou – zdvojeným textom na konci druhej vety ustanovenia, ktorá vznikla prijatím zákona č. 650/2005 Z. z.

K bodu 22

V nadväznosti na zmenu § 395 písm. c), prijatú zákonom č. 262/2011 Z. z. sa v § 405 ods. 1 písm. c) dopĺňa odkaz na vyhlásenie obvineného za mŕtveho.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú zmenu .

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zosúladením používanej terminológie.

K bodu 25

Ustanovením navrhovaného § 530a sa vykonáva transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Odstraňuje sa tým transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k označenému právne záväznému aktu Európskej únie. Účelom tohto ustanovenia je upraviť postup slovenských orgánov (prokuratúry a súdov) v prípadoch, ak možno dôvodne predpokladať, že sa v inom členskom štáte Európskej únie vedie alebo viedlo trestné konanie pre ten istý skutok proti tej istej osobe s cieľom zabrániť nepriaznivým následkom vedenia prípadného súbežného trestného konania v dvoch alebo viacerých členských štátoch Európskej únie.

V zmysle úvodných ustanovení k označenému rámcovému rozhodnutiu by žiaden členský štát Európskej únie nemal byť povinný vzdať sa právomoci alebo jej výkonu, ak si to neželá. Pokiaľ sa nedosiahne konsenzus o sústredení trestného konania, príslušné orgány členských štátov by mali mať možnosť pokračovať v trestnom konaní vo veci akéhokoľvek trestného činu, ktorý patrí do ich vnútroštátnej právomoci. Keďže hlavným cieľom tohto rámcového rozhodnutia je predchádzať nepotrebnému súbehu trestných konaní, v ktorého dôsledku by sa mohla porušiť zásada ne bis in idem, jeho uplatňovanie by nemalo viesť ku kolízii výkonu právomocí, ku ktorej by za iných okolností nedošlo. V spoločnom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by sa mala zásada povinného stíhania, ktorou sa riadi procesné právo viacerých členských štátov, chápať a uplatňovať tak, že sa považuje za splnenú, keď ktorýkoľvek členský štát zabezpečí trestné stíhanie určitého trestného činu.

V snahe o dosiahnutie konsenzu o účinnom riešení s cieľom vyhnúť sa negatívnym dôsledkom súbežných konaní prebiehajúcich v dvoch alebo viacerých členských štátoch by príslušné orgány mali vziať do úvahy, že každý prípad je špecifický, a že by sa mali zohľadniť všetky okolnosti a skutková podstata. V snahe o konsenzus by príslušné orgány mali zvážiť príslušné kritériá, ktoré môžu zahŕňať kritériá vymedzené v usmerneniach, ktoré boli uverejnené vo výročnej správe Eurojustu za rok 2003 a ktoré boli zostavené pre potreby praxe, a zohľadňovať napríklad miesto, kde sa spáchala väčšina trestnej činnosti, miesto, kde bola spôsobená väčšina škody, miesto, kde sa nachádzajú podozrivé alebo obvinené osoby, a možnosti zabezpečenia ich odovzdania alebo vydania do právomocí iných príslušných štátov, štátna príslušnosť alebo miesto pobytu podozrivých alebo obvinených osôb, dôležité záujmy podozrivých alebo obvinených osôb, dôležité záujmy obetí a svedkov, prípustnosť dôkazov alebo prípadný odklad, ktorý sa môže vyskytnúť.

K bodu 26

V súvislosti s vykonaním transpozície rámcového rozhodnutia 2009/948/SVV (bod 16) sa dopĺňa príloha Trestného poriadku.

K Čl. III

(zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovaným znením čl. I bod 3 (§ 61 Trestného zákona).

K bodom 2 a 3

Sprísnenie podmienok bezúhonnosti. Toto sprísnenie v sebe zahŕňa aj spáchanie trestných činov uvedených v smernici 2011/93/EÚ vylučujúcich bezúhonnosť, ktoré v súčasnosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov nie sú prekážkou bezúhonnosti. Podľa platného právneho stavu sa zdravotnícky pracovník po spáchaní niektorých úmyselných trestných činov (ak nejde o zločiny) sexuálneho zneužívania, súlože medzi príbuznými, opustenia dieťaťa, ohrozovania mravnej výchovy mládeže, rozširovania detskej pornografie, prechovávania detskej pornografie a ohrozovania mravnosti považuje za bezúhonného, ak ich spáchal v inej súvislosti ako s výkonom zdravotníckeho povolania, čo nie je v súlade s požiadavkami smernice 2011/93/EÚ.

K bodu 4

Dopĺňa sa oznamovacia povinnosť o údajoch rozhodujúcich pre dočasné pozastavenie registrácie a zrušenie registrácie pre zdravotníckeho pracovníka. Súvislosť s problematikou bezúhonnosti a uloženia trestu zákazu činnosti.

K bodom 5 a 6

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s navrhovaným doplnením v čl. I bode 3 (§ 61 Trestného zákona).

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava; doplnenie chýbajúceho ustanovenia na účel jednoznačnosti. Súvislosť s problematikou bezúhonnosti a uloženia trestu zákazu činnosti. Doplnenie je navrhované s cieľom čo najúčinnejšej transpozície smernice 2011/93/EÚ

K bodu 8

Dopĺňa sa oznamovacia povinnosť o údajoch rozhodujúcich pre dočasné pozastavenie licencie a zrušenie licencie pre zdravotníckeho pracovníka. Súvislosť s problematikou bezúhonnosti a uloženia trestu zákazu činnosti. Doplnenie je navrhované s cieľom čo najúčinnejšej transpozície smernice 2011/93/EÚ.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovaným znením čl. I bod 3 (§ 61 Trestného zákona).

K bodu 10

Úprava súvisiaca s navrhovaným doplnením v čl. I bode 3 (§ 61 Trestného zákona).

K bodom 11 až 13

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s návrhom § 79 nového odseku 4.

K bodu 14

Rezort zdravotníctva navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým majú byť prípady podozrenia na sexuálne zneužívanie, iné zneužívanie, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne vykorisťovanie, súlož medzi príbuznými, týranie alebo na zanedbávanie vo vzťahu k maloletej osobe bezodkladne oznámené, o orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Uvedené doplnenie je v súlade s § 1, § 7 a § 73 ods. 2 písm. e) tretím bodom zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z. z."). V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. má sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela zabezpečiť predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine, ochranu práv a právom chránených záujmov detí, predchádzanie prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a má zamedziť nárastu sociálno-patologických javov. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. je každý povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. ak je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately upozornený na použitie hrubých alebo ponižujúcich foriem zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa, alebo ak pri výkone opatrení podľa tohto zákona zistí ich použitie rodičom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, je povinný v závislosti od ich povahy a závažnosti uplatniť niektoré z opatrení podľa tohto zákona. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, t. j. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, je príslušným orgánom, ktorý vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine; na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin dieťaťa a v záujme dieťaťa je oprávnený uložiť výchovné opatrenia podľa § 12 až 15 zákona č. 305/2005 Z. z. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby ochrana života, zdravia a priaznivého psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa bola sústavne zabezpečovaná. Podľa § 73 ods. 2 písm. e) tretieho bodu zákona č. 305/2005 Z. z. je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý plní úlohu koordinátora, ak treba pri vykonávaní opatrení sociálnej kurately pre deti alebo pomoci deťom, ktoré sú týrané, pohlavne zneužívané, zanedbávané alebo u ktorých je dôvodné podozrenie z týrania, pohlavného zneužívania alebo zanedbávania, alebo ktoré boli obeťou obchodovania, spolupôsobenie iných subjektov. Zapojením orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do riešenia prípadov podozrenia sa v prípade potvrdenia podozrenia na sexuálne zneužívanie, sexuálne vykorisťovanie, zanedbávanie alebo týranie dieťaťa dosiahne účinnejšia ochrana ohrozených detí, monitorovanie ich ďalšieho vývinu a poskytnutie potrebnej pomoci takýmto deťom.

Rezort zdravotníctva navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým majú byť prípady podozrenia na sexuálne násilie, sexuálne vykorisťovanie alebo iné zneužívanie, súlož medzi príbuznými, týranie alebo na zanedbávanie vo vzťahu k plnoletej osobe, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, bezodkladne oznámené, o obec, v ktorej územnom obvode sa plnoletá osoba, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, zdržiava. Uvedené doplnenie bolo navrhnuté v záujme dosiahnutia účinnejšej ochrany a pomoci plnoletým osobám, ktoré vzhľadom na ich stav nie sú schopné zabrániť páchaniu predmetných trestných činov alebo vyhľadať pomoc.

Návrh § 79 ods. 4 je v porovnaní s pôvodným návrhom predloženým v rámci predchádzajúceho MPK k návrhu novely Trestného zákona podrobnejší, napr. spresňuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorému majú byť podozrenia oznamované (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) a jeho miestnu príslušnosť (v ktorého obvode sa maloletá osoba zdržiava). Takisto bol na účel zvýšenej ochrany života a zdravia detí a plnoletých osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony alebo ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, rozšírený rozsah trestných činov, ktoré majú byť poskytovateľmi oznamované.

K bodu 15

Dopĺňa sa oznamovacia povinnosť pre zdravotníckeho pracovníka.

K bodom 16 až 18

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s návrhom § 79 nového odseku 4.

K bodu 19

V súvislosti s vykonanou transpozíciou smernice 2011/93/EÚ, sa dopĺňa príloha č. 1 zákona.

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona.

V Bratislave, 20. februára 2013

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec

minister spravodlivosti Slovenskej republiky 

S p o l o č n á     s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 401) v druhom čítaní

Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 401) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

I.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 507 z 19. marca 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 401) na prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky obranu a bezpečnosť a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

Určila zároveň lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní odo dňa jeho pridelenia.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

III.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 401) prerokovali výbory v stanovenej lehote a odporúčali ho schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 7. mája 2013 č. 202,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením z 23. apríla 2013 č. 59,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 9. mája 2013 č. 79

a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 9. mája 2013 č. 73.

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1. K čl. I bod 1

V úvodnej vete bodu 1 sa za slová „V § 40 ods. 1 sa" vkladajú slová „za písmeno a)".

Ide o legislatívnu úpravu.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

2. V čl. I sa za bod 30 vkladá nový bod 31, ktorý znie:

„31. Za § 290 sa vkladajú § 290a a 290b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠290a

Porušovanie povinností za krízovej situácie

(1) Kto za krízovej situácie odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b) závažnejším spôsobom konania.

§ 290b

Vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie

(1) Kto za krízovej situácie v úmysle vyhnúť sa povinnosti uloženej orgánmi verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov sa poškodí na zdraví, predstiera chorobu, falšuje listinu, zneužije návykovú látku alebo použije iný úskok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b) závažnejším spôsobom konania.".".

Body 31 až 42 vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú.

Navrhuje sa doplnenie dvoch nových skutkových podstát trestných činov, ktoré nadväzujú na ústavnú úpravu v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Pri definovaní ich znakov sa čiastočne preberá jeho terminológia, ktorým je „obrana štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov" (čl. 1 ods. 2 cit. ústavného zákona).

Ďalším znakom skutkovej podstaty je v prvom prípade odopretie vykonať alebo úmyselne nevykonať povinnosť a v druhom prípade úmyselne sa vyhnúť povinnosti uloženej na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov, a to bez ohľadu či ústavným zákonom (č. 227/2002 Z. z.) alebo na jeho základe. Ide o povinnosti, ktoré ukladá orgán verejnej moci.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Gestorský výbor odporúča schváliť.

3. V čl. III bod 2 znie:

„2. V § 38 ods. 1 znie:

(1) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za

a) obzvlášť závažný trestný čin,29)

b) trestný čin proti ľudskej dôstojnosti,29a) trestný čin v súvislosti s detskou pornografiou,29b) trestný čin obchodovania s ľuďmi alebo trestný čin zverenia dieťaťa do moci iného,29c)

c) trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania alebo trestný čin nepriamej korupcie,30)

d) úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania.".

Poznámky pod čiarou k odkazom 29a) až 29c) znejú:

29a) § 199 až 203 Trestného zákona.

29b) § 368 až 370 Trestného zákona.

29c) § 179 až 181 Trestného zákona.".

Navrhuje sa nová úprava podmienok bezúhonnosti zdravotníckych zamestnancov nakoľko úprava navrhovaná vo vládnom návrhu zákona, ktorá obsahuje aj nedbanlivostné trestné činy v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania a akýkoľvek úmyselné trestné činy je neprimerane prísna a vzhľadom k riadnemu výkonu zdravotníckeho povolania neúčelná. Pozmeňujúci návrh súčasne zohľadňuje transpozičné záväzky vyplývajúce z právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do právneho poriadku Slovenskej republiky (§ 38 ods. 1 písm. b). Súčasne sa navrhuje vzhľadom k zmene podmienok bezúhonnosti doplnenie prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2013, ktoré v návrhu zákona absentovalo.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

4. V čl. III sa vypúšťa bod 3.

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

Vzhľadom na navrhované nové znenie § 38 ods. 1 sa návrh v čl. III 3. bode stáva obsolétnym a preto sa navrhuje jeho vypustenie.

Ústavnoprávny výbor

Gestorský výbor odporúča schváliť.

5. V čl. III bod 3 znie:

„3. V § 38 ods. 1 písmeno c) znie:

„c) trestný čin porušovania povinností za krízovej situácie alebo trestný čin vyhýbania sa výkonu povinností za krízovej situácie,30a)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 30a znie:

„30a) § 290a a § 290b Trestného zákona v znení zákona č. .../2013 Z. z.".".

Rozširuje sa definícia bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka. Za bezúhonného sa nebude považovať taký zdravotnícky pracovník, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin porušovania povinností za krízovej situácie alebo za trestný čin vyhýbania sa výkonu povinností za krízovej situácie.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

6. K čl. III bod 4

Z navrhovaného textu 4. bodu, ktorým sa dopĺňa § 68 ods. 8 sa vypúšťajú slová „ako aj údaje rozhodujúce pre dočasné pozastavenie registrácie (§ 63a)".

Vypustenie navrhovaného textu nadväzuje na medzičasom prijatý zákon č. 41/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. a ktorým bolo ustanovenie § 68 ods. 8 o uvedený text už doplnené.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

7. K čl. III bod 6

V navrhovanom § 63b ods. 1 písm. c) sa slová „doživotne zakázaný výkon" nahrádzajú slovami „právoplatným rozhodnutím súdu uložený doživotný zákaz výkonu".

Ide o zjednotenie terminológie s terminológiou obsiahnutou v navrhovanom § 74 ods. 5 (čl. III bod 10) predmetného zákona.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

8. V čl. III v bode 6 sa § 63b ods. 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) kto porušil povinnosť podľa § 80 ods. 1 písm. h) a bola mu uložená pokuta podľa § 82 ods. 5 písm. b).".".

Ako dôvod zrušenia registrácie zdravotníckeho pracovníka sa dopĺňa porušenie povinnosti počas krízovej situácie vykonať povinnosť uloženú príslušnými orgánmi na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom o porušení tejto povinnosti rozhoduje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Na základe tohto rozhodnutia príslušná komora zruší zdravotníckemu pracovníkovi registráciu.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Gestorský výbor odporúča schváliť.

9. V čl. III sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:

„7. V § 63c sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak bola registrácia zdravotníckemu pracovníkovi zrušená z dôvodu podľa § 63b ods. 1 písm. d), môže zdravotnícky pracovník požiadať o obnovenie registrácie najskôr po uplynutí desiatich rokov od zrušenia registrácie.".".

Body 7 až 19 vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú.

Dopĺňa sa ustanovenie, že ak bola registrácia zdravotníckemu pracovníkovi zrušená z dôvodu porušenia povinnosti počas krízovej situácie vykonať povinnosť uloženú príslušnými orgánmi na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, môže zdravotnícky pracovník požiadať o obnovenie registrácie najskôr po uplynutí desiatich rokov od zrušenia registrácie.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Gestorský výbor odporúča schváliť.

10. K čl. III bod 7

V navrhovanom bode 7 sa slová „V § 68 ods. 11" nahrádzajú slovami „V § 68 ods. 12" a odkaz „9ab)" nad slovom „predpisu" sa nahrádza odkazom „9b)".

Navrhovaná legislatívna úprava nadväzuje na medzičasom prijatý zákon č. 41/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. a ktorým bol v § 68 vložený nový odsek 11 a doterajší odsek 11 sa označil ako odsek 12. Zároveň sa odstraňuje nesprávne označenie odkazu k príslušnej poznámke pod čiarou.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

11. K čl. III bod 10

V navrhovanom bode 10 v úvodnej vete sa slová „§ 74 sa dopĺňa odsekom 5" nahrádzajú slovami „§ 74 sa dopĺňa odsekom 6". Zároveň sa označenie odseku 5 označuje ako odsek 6.

Navrhovaná legislatívna úprava nadväzuje na medzičasom prijatý zákon č. 41/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. a ktorým bol § 74 už doplnený o odsek 5.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

12. K čl. III bod 11

V navrhovanom čl. III bod 11 znie:

„11. V § 79 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b)".

Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).

V úprave bodu 11, sa okrem vypustenia písmena b) navrhuje v normatívnom texte v uvádzacej vete § 79 ods. 2 namiesto pojmov „prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán" zaviesť pojem „orgán činný v trestnom konaní55d)". V súvislosti s navrhovanou úpravou je však potrebné uviesť, že v platnej právnej úprave § 79 ods. 2 nemožno policajný orgán stotožniť iba s orgánom činným v trestnom konaní ale aj s klasickým útvarom Policajného zboru, a to predovšetkým s prihliadnutím na úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 2 písm. c) a d). Preto sa navrhuje súčasný platný právny stav v uvádzacej vete § 79 ods. 2 ponechať a v bode 11 len upraviť vypustenie písmena b) z § 79 ods. 2.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

13. K čl. III bod 14

V bode 14 v novo navrhovanom § 79 ods. 4 písm. a) sa označenie odkazu „55d)" nad slovom „konaní" nahrádza označením „55e)". Následne sa v navrhovanom § 79 ods. 4 doterajšie označenia odkazov „55e) až 55p)" označujú ako odkazy „55f) až 55r)". Rovnako sa mení aj označenie poznámok pod čiarou k nim.

Navrhovaná legislatívna úprava nadväzuje na medzičasom prijatý zákon č. 41/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. a ktorým už bol v § 79 ods. 1 vložený odkaz 55d. Preto je nevyhnutné zmeniť navrhované označenie odkazov 55d až 55p na 55e až 55r ako aj označenie poznámok k nim.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

14. K čl. III bod 14

V navrhovanom bode 14 na konci sa poznámka "Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7" nahrádza poznámkou „Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8".

Navrhovaná legislatívna úprava nadväzuje na medzičasom prijatý zákon č. 41/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. a ktorým bol § 79 doplnený o odsek 7. Preto je nevyhnutné ďalšie navrhované doplnenie § 79 v bode 14 premietnuť aj v poznámke o zmene označenia doterajších odsekov.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

15. V čl. III sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:

„16. V § 80 sa odsek 1 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:

„h) počas krízovej situácie58f) vykonať povinnosť uloženú príslušnými orgánmi na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 58f znie:

„58f) Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.".".

Body 16 až 19 vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú.

Do povinností zdravotníckeho pracovníka sa dopĺňa povinnosť počas krízovej situácie vykonať povinnosť uloženú príslušnými orgánmi na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Gestorský výbor odporúča schváliť.

16. V čl. III sa za bod 18 vkladajú nové body 19 a 20, ktoré znejú:

„19. V § 82 odsek 5 znie:

„(5) Ministerstvo zdravotníctva uloží pokutu

a) až do 1 500 eur osobe, ak osoba používa profesijný titul v rozpore s § 37b,

b) až do 3 300 eur zdravotníckemu pracovníkovi, ak poruší povinnosť podľa § 80 ods. 1 písm. h); rovnopis rozhodnutia o uložení pokuty ministerstvo zdravotníctva bezodkladne zašle komore príslušnej na registráciu zdravotníckych pracovníkov.".

20. V § 83 odsek 2 znie:

„(2) Účastníkom konania o uložení pokuty je držiteľ povolenia, držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, zdravotnícky pracovník alebo osoba, ktorá používa profesijný titul v rozpore s § 37b, a úrad pre dohľad, ak sa konanie začalo na jeho podnet.".".

Bod 19 vládneho návrhu zákona sa primerane prečísluje.

Navrhuje sa, aby o porušení povinnosti zdravotníckeho pracovníka počas krízovej situácie vykonať povinnosť uloženú príslušnými orgánmi na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti rozhodovalo a pokutu až do 3 300 eur ukladalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Súčasne sa navrhuje, aby rovnopis rozhodnutia o uložení pokuty ministerstvo bezodkladne zaslalo príslušnej komore. Spresňujú sa aj všeobecné procesné ustanovenia o ukladaní pokút.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Gestorský výbor odporúča schváliť.

17. V čl. III sa za bod 18 vkladá nový bod 19, ktorý znie:

„19. Za § 102l sa vkladá nový § 102m, ktorý znie:

㤠102m

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. júla 2013

Podmienka na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 31 ods. 1 písm. d) u zdravotníckeho pracovníka, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie k 30. júnu 2013, sa považuje za splnenú, ak tento zdravotnícky pracovník spĺňa podmienku na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 31 ods. 1 písm. d) podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.".

Doterajší bod 19 sa primerane prečísluje.

Vzhľadom k zmene podmienok bezúhonnosti sa navrhuje doplnenie prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2013, ktoré v návrhu zákona absentovalo.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

18. Za čl. III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie:

„Čl. IV

Zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:

V § 32 ods. 2 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ak osobitný zákon neustanovuje inak48a)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 48a znie:

„48a) § 82 ods. 5 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2013 Z. z.".".

Článok IV vládneho návrhu zákona sa primerane prečísluje.

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje, aby pokuty za nepodriadenie sa pracovnej povinnosti zdravotníckeho pracovníka mohlo ukladať Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Gestorský výbor odporúča schváliť.

19. K čl. IV a k čl. I bod 38

V čl. IV sa slová „1. júna 2013" nahrádzajú slovami „1. júla 2013".

V nadväznosti na navrhovanú zmenu účinnosti je potrebné túto skutočnosť premietnuť aj v čl. I v bode 38 v nadpise navrhovaného § 438f kde sa slová „1. júna 2013" nahrádzajú slovami „1. júla 2013".

Nový deň účinnosti sa navrhuje ustanoviť v nadväznosti na predpokladaný termín schválenia zákona a jeho vyhlásenie v Zbierke zákonov.

Výbor NR SR pre zdravotníctvo

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:

o bodoch 1 až 4, 6 až 19 spoločne, s odporúčaním schváliť;

o bode 5 s odporúčaním neschváliť.

V.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 401) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 401a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 228 zo 14. mája 2013.

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Róbert Madej

predseda Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava 14. mája 2013 

Rozhodnutie prezidenta o vrátení zákona nájdete TU.

Celý legislatívny proces vrátane pozmeňujúcich návrhov nájdete TU a TU.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1218
PoUtStŠtPiSoNe
: