Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.
Vládnym návrhom zákona sa v čl. I navrhuje vykonať zmeny a doplnenia zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom vládneho návrhu zákona v čl. I je v tejto etape zmien systému pomoci v hmotnej núdzi v nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe, nahromadené od posledných významnejších zmien v právnej úprave v roku 2008 zákonom č. 562/2008 Z. z. a z podnetov širokého spektra zainteresovaných subjektov (úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, samospráva a mimovládny sektor) dosiahnuť spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, znížiť administratívnu náročnosť odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedziť zneužívanie pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy. Účelom je tiež reagovať na novoprijatú právnu úpravu v niektorých oblastiach (problematika striedavej starostlivosti, zákon o dobrovoľníctve).
Vládny návrh taktiež vytvára predpoklady pre aplikačné overenie niektorých navrhovaných inštitútov a zmien (osobitne vo vzťahu k ochrannému a aktivačnému príspevku, úprave posúdenia existencie hmotnej núdze v prípade striedavej starostlivosti), ako východiska pre prípravu komplexnej úpravy podmienok poskytovania pomoci v hmotnej núdzi v novom zákone s plánovanou účinnosťou od 1. januára 2014, ktorá bude Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravená v spolupráci so širokým spektrom zainteresovaných subjektov.
Vládny návrh zákona v nadväznosti na novú právnu úpravu problematiky striedavej starostlivosti v zákone o rodine upravuje poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi v prípadoch, ak obaja rodičia dieťaťa sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a uplatňujú si nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi.
Vládny návrh taktiež v nadväznosti na aplikačnú prax rozširuje okruh osôb, ktoré podľa zákona nemožno považovať za občana v hmotnej núdzi z dôvodu zabezpečenia ich základných životných podmienok z iných systémov (osoby vo výkone väzby, alebo vo výkone trestu odňatia slobody, osobu, ktorá je členom členstva v komunite, reholi, spoločnosti alebo obdobnom spoločenstve). Fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť bude môcť byť považovaná za občana v hmotnej núdzi, iba ak bude mať výkon podnikateľskej činnosti prerušený, alebo zastavený a splní ostatné zákonné podmienky.
Vládny návrh na základe aplikačných poznatkov upravuje okruh príjmov, ktoré sa započítavajú do príjmu na účely posúdenia hmotnej núdze, resp. na ktoré sa neprihliada. Do príjmu sa bude započítavať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce (odstránenie terajšieho zvýhodnenia tohto príjmu oproti iným príjmom zo závislej činnosti). Do príjmu sa nebudú započítavať napr. príjmy jednorazového charakteru, ako sú príspevok na stravu, cestovné, ubytovanie určené dobrovoľníkovi pri výkone dobrovoľníckej činnosti, náhrada mzdy alebo odmeny za výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie, vrátený preplatok dane a preplatok na preddavkoch a vrátený preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie do sumy 50 eur, alebo suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá predchádza výplatnému termínu splátky dôchodkovej dávky v januári.
Sprísňujú a spresňujú sa podmienky posudzovania nároku na aktivačný príspevok pri vykonávaní menších obecných služieb vzhľadom na evidované prípady ich zneužívania na vznik nároku na aktivačný príspevok, bez reálneho vykonávania menších obecných služieb. Vládnym návrhom sa preto určuje minimálny a maximálny počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb, ako aj náležitosti a bližšie podmienky dohody, požadované na vznik nároku na aktivačný príspevok.
Aby zaopatrené neplnoleté deti predčasne neopúšťali školskú dochádzku a odstránila sa motivácia k predčasnému ukončeniu štúdia a jeho nahradením výkonom iných aktivačných činností (napríklad výkonom menších obecných služieb), do dosiahnutia plnoletosti zaopatrených neplnoletých detí budú môcť aktivačný príspevok získať neplnoleté deti len v súvislosti so vzdelávacími aktivitami uvedenými v návrhu, čím návrh posilňuje motiváciu zaopatrených neplnoletých detí k vzdelávaniu a príprave na trh práce. Návrhom zákona sa taktiež rozširujú možnosti pre vznik nároku na aktivačný príspevok na základe výkonu menších obecných služieb, ale aj pri ich výkone pre rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec.
Vládny návrh zákona zjednodušuje podmienky preukazovania uplatnenia zákonných nárokov občanov, ktorých nemožno zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na pomoc v hmotnej núdzi.
V reakcii na poznatky z aplikačnej praxe úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj samosprávy o početnom zneužívaní ochranného príspevku sa návrhom upravujú podmienky nároku na ochranný príspevok. Navrhuje sa, aby ochranný príspevok z titulu nepriaznivého zdravotného stavu občanovi patril len po tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Ak však podľa vyjadrenia posudkového lekára nepriaznivý zdravotný stav pretrváva ďalej, nárok na ochranný príspevok občanovi v hmotnej núdzi ostane najdlhšie dvanásť kalendárnych mesiacov (následne je možné posúdenie prípadnej invalidity podľa príslušných predpisov). Cieľom je eliminovať stav, v ktorom v niektorých prípadoch občania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu len na základe jednoduchého potvrdenia od ošetrujúceho lekára majú nárok na ochranný príspevok aj po obdobie niekoľkých rokov, bez možnosti preskúmania oprávnenosti takéhoto nároku z hľadiska vecnej oprávnenosti.
Určujú sa podmienky pre priznanie nároku na príspevok na bývanie v prípade viacerých nájomcov bytu. Pri spoločnom nájme bude možné priznať príspevok na bývanie len jednému z nájomcov, a to podľa vzájomnej dohody nájomcov.
Naopak vládnym návrhom sa zmierňujú podmienky v súvislosti s posudzovaním hodnoty motorového vozidla, ktoré v praxi predstavovalo výraznú finančnú záťaž pre občanov, ako aj značnú administratívnu záťaž na strane úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, najmä vo vzťahu k starším vozidlám. Na posúdenie hodnoty motorového vozidla bude postačovať odborný posudok znalca, prípadne faktúra vystavená oprávneným subjektom a nebude sa teda vyžadovať predloženie znaleckého posudku, ako je tomu podľa platnej právnej úpravy. Preukazovanie hodnoty majetku sa nebude vyžadovať pre jedno motorové vozidlo, ktoré bude podľa technického preukazu staršie ako 10 rokov. Pri vlastníctve viacerých motorových vozidiel starších ako 20 rokov sa na tieto ako na majetok nebude prihliadať vôbec, čo zároveň vyrieši problém s posudzovaním vozidiel, ktoré fyzicky neexistujú (boli napríklad bez potvrdenia zošrotované), ale sú v evidencii.
Vládny návrh taktiež započítaním dávky, ktorú možno poskytovať dieťaťu na plnenie školskej dochádzky do súčtu nárokov okruhu spoločne posudzovaných osôb na pomoc v hmotnej núdzi odstraňuje deformácie pri posudzovaní príjmov, na základe ktorých môže mať podľa platného stavu rodina, ktorá sa svojim príjmom ocitne tesne nad hranicou nároku na dávku v hmotnej núdzi celkový príjem nižší ako rodina v hmotnej núdzi. Návrh týmto v nízkopríjmových rodinách odstraňuje demotivačný efekt súčasnej právnej úpravy.
Vládny návrh precizuje koho nemožno považovať za občana v hmotnej núdzi. Za občana v hmotnej núdzi sa nebude považovať napr. osoba vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, osoba, ktorá je členom v komunite, reholi, spoločnosti alebo obdobnom spoločenstve založenom cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ako aj osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť do doby jej prerušenia, alebo zastavenia.
Vládny návrh zákona nanovo upravuje zhromažďovania a spracúvania osobných údajov pre účely zákona. V súvislosti s navrhovanými zmenami návrh zákona rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a pôsobnosť obcí.
S cieľom posilniť efekt zmien právnej úpravy pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje v čl. II vykonať zmeny a doplnenia zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dôvodom návrhu je podporiť zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu za poberateľa dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke a štátnych sociálnych dávok v prípadoch, ak sú poskytované v kombinovanej forme. Navrhuje sa tiež rozšírenie možností poskytovania dotácie na humanitárnu pomoc aj o právnické osoby napr. podporou aktivít na riešenie dôsledkov extrémneho počasia.
Súčasťou vládneho návrhu je aj doplnenie možností podpory neštátnych – akreditovaných detských domovov, ktoré v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie priorizujú starostlivosť o deti v skupinách zriadených v samostatných domoch alebo bytoch. Vládny návrh obsahuje aj niekoľko úprav, ktoré precizujú súčasnú právnu úpravu (napr. prílohy k žiadostiam), resp. zjednodušujú technické riešenia (presun formulárov žiadostí do vyhlášky).
Vládny návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Vplyvy vládneho návrhu zákona sú uvedené v analýze vybraných vplyvov.
Vzhľadom na doložku zlučiteľnosti vládneho návrhu zákona s právom Európskej únie, vypracovanie tabuľky zhody a aproximačnej prílohy je bezpredmetné.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
V nadväznosti na novú právnu úpravu problematiky striedavej starostlivosti a na základe zistení z aplikačnej praxe sa navrhuje spôsob stanovenia okruhu spoločne posudzovaných osôb dieťaťa v striedavej starostlivosti v prípadoch, ak obaja rodičia dieťaťa sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a uplatňujú si nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Návrhom sa určuje do akého okruhu osôb spoločne posudzovaných dieťa bude dieťa patriť v prípade, ak rodič alebo obaja rodičia sa nachádzajú v hmotnej núdzi a poberajú dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Ak dieťa bude zverené do striedavej starostlivosti rodičov a u jedného z nich sa bude zdržiavať podľa rozhodnutia súdu v mesiaci menej ako 12 dní, bude sa dieťa na účely hmotnej núdze posudzovať spoločne s rodičom, u ktorého je viac ako 12 dní. Ak bude dieťa polovicu mesiaca dieťa s jedným rodičom a druhú polovicu s druhým rodičom navrhuje sa, že jeden kalendárny mesiac pri posudzovaní hmotnej núdze bude dieťa patriť do okruhu osôb spoločne posudzovaných s jedným rodičom a nasledujúci kalendárny mesiac s druhým rodičom. V ďalších mesiacoch sa bude postupovať obdobne.
K bodu 2
Návrhom zákona sa do príjmu pri posudzovaní nárokov na pomoc v hmotnej núdzi navrhuje započítavať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce, čím dôjde k odstráneniu terajšieho zvýhodnenia tohto príjmu, a odstráneniu nesystémového prvku v zákone oproti iným porovnateľným príjmom zo závislej činnosti.
K bodu 3
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 4
Navrhuje sa, aby sa určité jednorazové, náhodné príjmy na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi pri posudzovaní hmotnej núdze za príjem nepovažovali. Sú to napr. príjem z náhrady mzdy alebo odmeny za výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie, príjem z preplatku dane a preplatku na preddavkoch a vrátený preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie, pokiaľ ich výška nepresiahne sumu 50 eur, ako aj suma zvýšenia dôchodkovej dávky od 1. januára príslušného roka do dňa predchádzajúcemu dňu zvýšenia dôchodkovej dávky. Navrhuje sa nezapočítavať pri posudzovaní hmotnej núdze na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi príjem získaný na materiálne zabezpečenie dobrovoľníka (príspevok na stravu, cestovné, ubytovanie a iné) spojené s vykonávaním dobrovoľníckej činnosti. Prepočítavanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke pri uvedených jednorazových príjmoch je neefektívne vzhľadom na skutočnosť, že nedochádza k trvalej zmene príjmových pomerov občana a pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny predstavuje značnú administratívnu záťaž - úrady sú povinné v predmetných prípadoch vydať množstvo nových zmenových rozhodnutí o znížení dávky v hmotnej núdzi a príspevkov a výpočtových listov vzhľadom na zvýšenie príjmu občana, ktoré následne o mesiac vydávajú nanovo pri opätovnom znížení celkového príjmu.
K bodom 5 a 6
Návrhom sa len precizuje súčasná právna úprava a upravuje terminológia používaná v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, a to v súvislosti so zákonom a terminológiou používanou v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (upravené už podľa zákona č. 447/2008 Z. z.). Návrh zákona nebude mať dopad na cieľovú skupinu t.j. osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nárok na ochranný príspevok budú tak ako doteraz spĺňať osoby, ktoré sa celodenne, osobne a riadne starajú o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na opatrovanie a od týchto osôb sa nebude požadovať, aby si zabezpečili príjem vlastnou prácou.
K bodu 7
V súvislosti s poznatkami z praxe pri priznávaní nároku na ochranný príspevok sa navrhuje spresnenie podmienok nároku na ochranný príspevok. V súčasnosti sa za nepriaznivý zdravotný stav podmieňujúci vznik nároku na ochranný príspevok považuje choroba a porucha zdravia uznaná príslušným lekárom. Z poznatkov a z aplikačnej praxe vyplýva, že dochádza k zneužívaniu širokej definície pojmu porucha zdravia, ktorou je napríklad aj alergia, alebo zvýšený krvný tlak. Z uvedených dôvodov sa navrhuje vypustiť možnosť priznať ochranný príspevok z dôvodu poruchy zdravia, ktorá má široké vymedzenie a nemusí byť dôvodom na práceneschopnosť. Ochranný príspevok bude možné poskytnúť iba z dôvodov, pre ktoré občan bol uznaný za práceneschopného viac ako 30 dní.
K bodom 8, 9 a 10
Navrhuje sa zmiernenie podmienok v súvislosti s posudzovaním majetku na účely hmotnej núdze pri motorových vozidlách, nakoľko aplikačná prax ukázala, že v súčasnosti požadovaný finančne náročný znalecký posudok je pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov nedostupný a komplikuje proces posudzovania hmotnej núdze občana. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby hodnotu osobného motorového vozidla bolo možné posúdiť na základe odborného stanoviska vyhotoveného znalcom, ktoré je menej nákladné a postačujúce. Popri uvedenom sa navrhuje možnosť preukázať hodnotu motorového vozidla aj faktúrou od predajcu motorového vozidla. Preukazovanie hodnoty majetku sa nebude vyžadovať pre jedno motorové vozidlo, ktoré bude podľa technického preukazu staršie ako 10 rokov. Pri vlastníctve viacerých motorových vozidiel starších ako 20 rokov sa na tieto ako na majetok nebude prihliadať vôbec, čo zároveň vyrieši problém s posudzovaním vozidiel, ktoré fyzicky neexistujú (boli napríklad bez potvrdenia zošrotované), ale sú v evidencii vozidiel a občania nemali možnosť preukázať ich hodnotu, resp. faktickú neexistenciu.
K bodom 11 až 13
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 14
Návrhom sa stanovuje, že občan nemusí uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti v prípadoch, keď podľa zákona o službách zamestnanosti občana nie je možné zaevidovať ako uchádzača o zamestnanie. V praxi občan bol povinný o tejto skutočnosti predložiť potvrdenie, hoci okolnosti a zjavná neúspešnosť požiadavky na zaevidovanie ako uchádzača o zamestnanie boli úradu z jeho činnosti zrejmé. Návrhom sa zníži administratívnu náročnosť konania.
K bodu 15
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 16
Návrhom zákona sa určuje, že dávka, ktorú možno poskytovať dieťaťu na plnenie školskej dochádzky sa bude zarátavať do nárokov pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdze. Navrhovaná zmena odstráni nezrovnalosť systému pomoci v hmotnej núdzi, ktorá v súčasnosti vytvára i také situácie, keď rodina so školopovinnými deťmi, ktorá sa vďaka svojim príjmom ocitne tesne nad hranicou nároku na dávku v hmotnej núdzi, môže mať celkový príjem nižší ako rovnaká rodina na dávke v hmotnej núdzi, ktorej sa dávka pre dieťaťu na plnenie školskej dochádzky pri posúdení nárokov nezapočítava medzi príjmy.
K bodu 17
Návrhom sa precizujú podmienky pre priznanie aktivačného príspevku u plnoletých občanov v hmotnej núdzi a u zaopatrených neplnoletých detí. Aktivačný príspevok budú môcť získať zaopatrené neplnoleté deti len vtedy, ak sa budú vzdelávať, zvyšovať si kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov, externého štúdia, alebo ak sa budú zúčastňovať na vzdelávaní a na príprave pre trh práce. Účelom navrhovaného je, aby neplnoleté deti nedávali prednosť iným formám aktivácie, napríklad prostredníctvom výkonu menších obecných služieb ako tomu často pri súčasnom nastavení podmienok aktivačného príspevku je, ale boli motivované k vzdelávaniu a príprave na trh práce.
K bodom 18 až 22
Legislatívnotechnická úprava.
K bodom 23 a 24
Návrhom zákona sa zavádza možnosť získať aktivačný príspevok pre plnoletú fyzickú osobu nielen pri výkone menších obecných služieb v prospech obce, ale aj pri výkone menších obecných služieb pre rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec. Súčasne sa navrhuje sprísniť podmienky poskytnutia aktivačného príspevku z dôvodu poznatkov o ich zneužívaní vo forme formálneho, alebo minimálneho vykonávania účelovo, len pre vznik nároku na aktivačný príspevok. Aby k zneužívaniu nedochádzalo a poskytnutie tohto príspevku bolo adresnejšie, určuje sa napr. počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb (najmenej 10 hodín týždenne a maximálne 20 hodín týždenne), ktoré bude potrebné odpracovať v rámci výkonu menších obecných služieb, a niektoré vyžadované špecifické náležitosti dohody o vykonávaní menších obecných služieb zamerané na obmedzenie možností ich formálneho výkonu na vznik nároku na aktivačný príspevok (malé obecné služby teda bude možné vykonávať aj pri nesplnení týchto podmienok, ale bez vzniku nároku na aktivačný príspevok).
K bodu 25
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 26
V nadväznosti na podmienky výkonu aktivačnej činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti sa navrhuje, aby aktivačný príspevok za výkon menších obecných služieb pre obec, rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorú obec zriadila, patril občanovi v hmotnej núdzi nepretržite najviac počas osemnástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Opätovne bude môcť vzniknúť nárok na tento príspevok občanovi najskôr po šiestich mesiacoch po uplynutí obdobia osemnástich kalendárnych mesiacov. Navrhuje sa, aby aktivačný príspevok občanovi nepatril, ak je občan v hmotnej núdzi práceneschopný viac ako tridsať po sebe nasledujúcich dňoch.
K bodu 27
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 28
Vzhľadom na problémy z aplikačnej praxe a poznatky o zneužívaní príspevku na bývanie sa navrhuje upraviť podmienky pre priznanie príspevku na bývanie v súvislosti s nájmom bytu (rodinného domu) viacerými občanmi v hmotnej núdzi. Východiskom úpravy je, aby sa zabránilo zneužívaniu poskytovania príspevku na bývanie v súvislosti s uzatváraním viacerých účelových nájomných zmlúv k tej istej nehnuteľnosti, tiež aby v tejto súvislosti posudzovanie podmienok pre vznik nároku na príspevok na bývanie na všetkých úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny bolo jednotné a jednoduchšie v súlade s princípom, že do jednej nehnuteľnosti (bytu, domu) patrí príspevok na bývanie len raz, bez ohľadu na počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi užívajúcich nehnuteľnosť.
K bodu 29
V reakcii na poznatky o početnom zneužívaní ochranného príspevku sa návrhom upravujú podmienky nároku na ochranný príspevok. Navrhuje sa, aby ochranný príspevok z titulu nepriaznivého stavu občanovi patril len po tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Ak však podľa potvrdenia posudkového lekára nepriaznivý zdravotný stav pretrváva ďalej, nárok na ochranný príspevok občanovi v hmotnej núdzi ostane najdlhšie dvanásť kalendárnych mesiacov (následne je možné posúdenie invalidity podľa príslušných predpisov). Cieľom je eliminovať stav, v ktorom v niektorých prípadoch občania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu len na základe jednoduchého potvrdenia od ošetrujúceho lekára majú nárok na ochranný príspevok aj po obdobie niekoľkých rokov, bez možnosti preskúmania oprávnenosti takéhoto nároku z hľadiska vecnej oprávnenosti. Navrhuje sa taktiež obmedzenie možnosti čerpania ochranného príspevku pri prerušovanom nepriaznivom zdravotnom stave, a to v rozsahu 12 kalendárnych mesiacov v posudzovanom období dvoch kalendárnych rokov.
K bodom 30 až 32
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 33
Návrhom zákona sa dopĺňa pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely poskytovania ochranného príspevku podľa ustanovenia § 14 ods. 5.
K bodu 34
Návrhom zákona sa dopĺňa pôsobnosť obce v súvislosti so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi pri uzatváraní písomnej dohody s občanom v hmotnej núdzi o vykonávaní menších obecných služieb a súčasne sa ukladá oznamovacia povinnosť obce vo vzťahu k ukončeniu dohody o vykonávaní menších obecných služieb.
K bodu 35
Legislatívnotechnická úprava, ktorou sa vypúšťa úprava spracúvania osobných údajov vzhľadom na novonavrhovanú komplexnú úpravu spracúvania osobných údajov v § 32a.
K bodu 36
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 37
Návrhom sa vymedzuje, že v prípade ak pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov patrí do jedného okruhu spoločne posudzovaných viac fyzických osôb, sú tieto spoločne posudzované osoby zastúpené pre účely konania zástupcom, ktorým je občan, ktorý podal žiadosť.
K bodom 38 a 39
Navrhuje sa, aby osobitný príjemca dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke mohol zabezpečiť jej poskytnutie aj kombinovanou formou, t. j. nielen vo vecnej alebo peňažnej forme, ako je to v súčasnosti možné.
K bodu 40
Návrhom zákona sa riešia situácie, ak občan v hmotnej núdzi nereaguje na výzvu úradu v konaní o priznaní pomoci v hmotnej núdzi. V takom prípade úrad výplatu dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi zastaví. Návrhom sa umožňuje úradu, aby pokiaľ pominú dôvody zastavenia výplaty, obnovil výplatu dávky a príspevkov odo dňa zastavenia.
K bodu 41
Návrh upravuje podmienky zhromažďovania a spracúvania osobných údajov o poberateľoch dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v súvislosti s ochranou osobných údajov. Súčasne navrhuje odstrániť interpretačnú nejasnosť zákona a s prihliadnutím na existenciu zabezpečenia základných životných podmienok z iných zdrojov nepovažovať za občana v hmotnej núdzi napr. osobu vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, osobu, ktorá je členom v komunite, reholi, spoločnosti alebo obdobnom spoločenstve založenom cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou. Osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť bude môcť byť považovaná za občana v hmotnej núdzi iba ak bude mať výkon podnikateľskej činnosti prerušený, alebo pozastavený a splní ostatné zákonné podmienky. Návrh taktiež rieši situácie pri vyplatenom náhradnom výživnom a uhradeným výživným zo strany povinného v súvislosti s posudzovaním hmotnej núdze.
K bodu 42
V prechodnom ustanovení sa navrhuje upraviť spôsob rozhodovania o dávke a príspevkov, ak konanie nebolo právoplatne ukončené do 31. decembra 2012 a to tak, že sa dokončia podľa zákona účinného do 31. decembra 2012. Návrhom sa súčasne ukladá povinnosť do 31. apríla 2013 prehodnotiť všetky právoplatné rozhodnutia o dávke a príspevkoch podľa zákona účinného od 1. januára 2013. Návrh upravuje aj postupy pri posudzovaní podmienok vzniku nároku na aktivačný príspevok na základe uzatvorených dohôd o vykonávaní menších obecných služieb s plnoletými fyzickými osobami, ale zároveň aj s neplnoletými fyzickými občanmi.
K čl. II
K bodom 1 až 3
Navrhuje sa, vzhľadom na skutočnosť, že sa Slovenská republika prihlásila k celosvetovej koncepcii deinštitucionalizácie aj v oblasti náhradnej starostlivosti, utvoriť podmienky na podporu plnenia Smernice OSN o náhradnej starostlivosti o deti (2009), odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. 5 (2005) o právach detí žijúcich v rezidenčných inštitúciách prostredníctvom dotačnej politiky ministerstva aj pre akreditované detské domovy. Navrhuje sa, aby mohli byť podporované výlučne také zámery akreditovaných detských domovov, ktoré napĺňajú zásadu prednosti vykonávania súdneho rozhodnutia (v prípade, že nie je možné, aby dieťa vyrastalo v prirodzenom rodinnom prostredí, náhradnom rodinnom prostredí resp. v profesionálnej rodine detského domova) v skupinách zriadených v samostatných domoch alebo bytoch.
K bodom 4 a 5
Vzhľadom na to, že s účinnosťou od 1. júla 2011 je možné aj rodičovský príspevok poskytovať prostredníctvom osobitného príjemcu, treba doplniť k štátnym sociálnym dávkam možnosť poskytnutia dotácie aj pre osobitného príjemcu rodičovského príspevku, čo si vyžaduje doplniť v poznámkach pod čiarou zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 6
Podľa súčasného právneho stavu sa poskytuje osobitnému príjemcovi dotácia na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu podľa toho, či sa dávka a príspevky a štátna sociálna dávka poskytuje osobitným príjemcom vecnou formou alebo finančnou formou. Navrhované znenie umožňuje poskytnutie dotácie na podporu výkonu osobitného príjemcu dávok kombinovanou formou, pričom suma dotácie bude závislá od toho, či osobitný príjemca zabezpečí v prevažnej miere vecné plnenie alebo finančné plnenie. Navrhované znenie zároveň nevylučuje, aby celková poskytnutá suma na dávku a príspevky a na štátnu sociálnu dávku bola poukázaná poberateľovi len vecnou formou alebo len finančnou formou.
K bodu 7
Navrhuje sa odstrániť interpretačný problém tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že v prípade tohto druhu dotácií je možné na tento účel poskytnúť dotáciu aj viacerým žiadateľom, ale celková suma na podporu všetkých žiadostí (nezávisle na tom, či bude podporený jeden žiadateľ alebo bude podporených viac žiadateľov) je najviac 597 490 eur.
K bodom 8 a 9
Navrhuje sa rozšírenie možností poskytovania dotácie na humanitárnu pomoc aj o právnické osoby. Aktuálne znenie návrhu zákona umožňuje poskytnúť dotáciu na podporu humanitárnej pomoci iba fyzickým osobám, čo nie je možné vzhľadom na aktuálnu potrebu podporiť humanitárne aktivity právnických osôb považovať za správne. Návrh preto utvára podmienky aj na podporu tohto druhu dotácií s tým, že sa navrhuje o. i. maximálna výška poskytnutia dotácie najviac do výšky 15 000 eur, vylučuje sa možnosť podpory kapitálových výdavkov, podporovaná aktivita nesmie byť svojim účelom rovnaká ako ostatné druhy dotácií.
K bodom 10 a 11
Navrhuje sa z dôvodu zabezpečenia vyššej operatívnosti upravovať naďalej vzory žiadosti vo vykonávacom predpise. Zároveň je potrebné upraviť rozsah požadovaných osobných údajov od fyzickej osoby priamo v zákone.
K bodu 12
Navrhuje sa doplnenie príloh k žiadosti o dotáciu na podporu edičnej činnosti tak, aby k žiadosti boli priložené aj časopisy a periodiká v prípade, ak boli vydané v tlačenom alebo zvukovom formáte počas aktuálneho kalendárneho roka, v ktorom žiadateľ podáva žiadosť za účelom získania dotácie na ich tvorbu a vydávanie v nasledujúcom roku.
K bodu 13
Návrh reaguje na zmenu zákona o rozpočtových pravidlách účinnú od 1. marca 2012.
K bodu 14
Vzhľadom na skutočnosť, že sa v bode 11 navrhuje, aby boli vzory žiadostí naďalej upravované vo vykonávacom predpise, navrhuje sa upraviť ako prílohy žiadostí aj čestné vyhlásenia žiadateľa. Zároveň sa navrhuje utvoriť podmienky na rýchle riešenie krízovej situácie, ktorá vyžaduje aktivizáciu činnosti Centra sústredeného sociálneho zabezpečenia v období krízovej situácie. Navrhuje sa, aby v prípade právnických osôb, ktoré budú žiadať o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci na riešenie krízovej situácie mohli dočasne nahradiť čestným vyhlásením svojho štatutárneho orgánu prílohy žiadosti, ktorými sa preukazuje splnenie podmienok podľa § 8a zákona o rozpočtových pravidlách.
K bodu 15
V súvislosti s rozšírením možností poskytovania dotácie na humanitárnu pomoc aj o právnické osoby sa navrhuje, aby proces hodnotenia, posudzovania a schválenia žiadostí vrátane komisie upravoval tak, ako u ostatných žiadostí, vykonávací predpis.
K bodu 16
Navrhuje sa zosúladiť právnu úpravu poskytovania dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s právnou úpravou ochrany osobných údajov.
K bodom 17 a 18
Vzhľadom na skutočnosť, že termín podania žiadosti o dotáciu (s výnimkou humanitárnej pomoci) na rozpočtový rok je do 31. decembra predchádzajúceho roku, je potrebné upraviť postup pri už podaných žiadostiach o dotáciu. V súvislosti s navrhovaným presunom úpravy formulárov žiadosti vo všeobecne záväznom právnom predpise sa navrhuje vypustenie príloh k návrhu zákona.
K čl. III
Navrhuje sa účinnosť zákona.
Bratislava 28. septembra 2012
Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky