Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

549/2011 Z. z.

najpravo.sk • 4.3. 2012, 15:07

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona").

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008) v platnom znení. (ďalej len „rámcové rozhodnutie"). Účelom tohto rámcového rozhodnutia je vytvoriť pravidlá, podľa ktorých členský štát s cieľom uľahčenia sociálnej nápravy odsúdenej osoby uzná rozsudok a vykoná trest odňatia slobody. Na účely dosiahnutia týchto cieľov toto rámcové rozhodnutie ustanovuje pravidlá, podľa ktorých iný členský štát než členský štát, v ktorom bola dotknutá osoba odsúdená, uznáva a vykonáva rozsudky na svojom území. Tento cieľ rámcového rozhodnutia je určujúci aj pre obsah návrhu zákona.

Navrhovaná právna úprava vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne platí, že aj v tomto prípade ide vo vzťahu k všeobecnej procesnej úprave (Trestný poriadok) o špeciálnu právnu úpravu, a teda aplikácia tohto zákona predpokladá subsidiárne použitie Trestného poriadku.

Návrh zákona sa týka trestných sankcií (tresty, ochranné opatrenia), ktoré sú spojené s odňatím slobody - trestu odňatia slobody a ochranných opatrení spojených s odňatím slobody, ktorými sú detencia a ochranné liečenie ústavnou formou.

Návrh zákona vo všeobecnosti upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky pri uznávaní a výkone cudzích rozhodnutí o trestnej sankcii (vykonávajúci štát) a podmienky za akých môže súd Slovenskej republiky odovzdať svoje rozhodnutie o trestnej sankcii do iného členského štátu na účely jeho uznania a výkonu (štát pôvodu). Jedným zo základných cieľov rámcového rozhodnutia je uľahčenie justičnej spolupráce, preto návrh zákona zakotvuje priamy styk justičných orgánov členských štátov, t.j. súdov (bez ingerencie ústredných orgánov), rovnako zohľadňuje aj požiadavky na obmedzenie množstva úradne prekladaných dokumentov, ako aj čo najširšie možnosti komunikácie justičných orgánov (elektronicky, listinne).

Okrem obojstrannej trestnosti skutku ako základnej a všeobecnej podmienky uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike, je podľa návrh zákona ďalšou podmienkou jeho uznania a výkonu skutočnosť, že odsúdený má štátne občianstvo Slovenskej republiky a obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. V osobitných prípadoch možno na základe žiadosti justičného orgánu členského štátu prevziať výkon rozhodnutia aj bez splnenia uvedených podmienok pri splnení všeobecnej podmienky, že takýto postup je vhodný a účelný z hľadiska nápravy odsúdeného. Výkon rozhodnutia sa na území Slovenskej republiky bude vždy riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky.

V čl. II sa navrhuje novelizácia zákona 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov v súvislosti s rozšírením aplikácie zákona popri predbežnej a vydávacej väzby aj na väzbu na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia v zmysle § 14 návrhu zákona (čl. I).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Nakoľko ide o prebratie právne záväzného aktu Európskej únie, v súlade s čl. 12 ods. 3 sa predbežné pripomienkové konanie nevykonalo.

Osobitná časť

K čl. I

(návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii)

K § 1

V odseku 1 sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je úprava postupu orgánov Slovenskej republiky pri odovzdaní rozhodnutia o trestnej sankcii spojenej s odňatím slobody na jeho uznanie a výkon do iného členského štátu Európskej únie za účelom uľahčenia sociálnej nápravy odsúdeného a uznávaní a výkone takého rozhodnutia vydaného súdom iného členského štátu v trestnom konaní.

V odseku 2 sa obmedzuje použitie zákona len vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku predmetné rámcové rozhodnutie v zmysle notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie v zmysle čl. 29 ods. 2 rámcového rozhodnutia.

K § 2

V súlade s čl. 26 rámcového rozhodnutia sa vymedzuje vzťah zákona k medzinárodným zmluvám upravujúcim odovzdanie odsúdených osôb. Zákon nahrádza použitie označených medzinárodných zmlúv alebo ich príslušných častí vo vzájomnom vzťahu k členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku predmetné rámcové rozhodnutie. Ide o obdobný postup ako v prípade konania o európskom zatýkacom rozkaze, kedy rámcové rozhodnutie nahrádza použitie označených medzinárodných zmlúv vo vzájomnom vzťahu medzi členskými štátmi Európskej únie.

K § 3

Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú v súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia: rozhodnutie, trestná sankcia spojená s odňatím slobody, štát pôvodu, vykonávajúci štát, justičný orgán štátu pôvodu, vykonávajúci justičný orgán a obvyklý pobyt.

Rozhodnutím je potrebné účely tohto zákona rozumieť odsudzujúce rozhodnutie pre trestný čin, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody a iné právoplatné rozhodnutie vydané súdom štátu pôvodu v trestnom konaní, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody. Týmito inými rozhodnutiami sú rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o výkone podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, o výkone náhradného trestu odňatia slobody za nevykonaný trest domáceho väzenia, nevykonaný trest povinnej práce alebo nevykonaný peňažný trest.

Trestnou sankciou spojenou s odňatím slobody je potrebné na účely tohto zákona rozumieť trest odňatia slobody, detenciu a ochrannú liečbu ústavnou formou.

Definície pojmov „štát pôvodu", „vykonávajúci štát", „justičný orgán štátu pôvodu" a „vykonávajúci justičný orgán" sú pojmy právnym poriadkom zaužívané.

Obvyklým pobytom je potrebné rozumieť trvalý pobyt alebo prechodný pobyt.

K § 4

Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona, v zmysle ktorého rozhodnutie možno uznať a vykonať v Slovenskej republike len, ak je splnená podmienka obojstrannej trestnosti, teda ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu a súčasne aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Toto platí, ak odsek 2 až 3 neustanovia inak. V zmysle tohto postupu, ktorý je známy z fungovania európskeho zatýkacieho rozkazu (zákon č.154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze), príkazu na zaistenie majetku (zákon č. 650/2005 Z. z. vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), alebo peňažných sankcií (zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov) u vybraných kategórii trestných činov súd neposudzuje splnenie podmienky obojstrannej trestnosti. Pri splnení podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 súd nie je oprávnený posudzovať splnenie podmienky obojstrannej trestnosti a ak nie je iný dôvod na odmietnutie uznania a vykonania rozhodnutia podľa § 14, súd musí rozhodnúť o uznaní a vykonaní rozhodnutia. Ak nie sú splnené podmienky pre uznanie a vykonanie rozhodnutia bez posudzovania obojstrannej trestnosti v zmysle odsekov 2 a 3, potom súd uzná a vykoná rozhodnutie vydané v inom členskom štáte EÚ len v prípade, že skutok predstavuje trestný čin nielen podľa práva štátu pôvodu, ale aj podľa práva vykonávajúceho štátu, teda Slovenskej republiky.

Ďalšie podmienky pre uznanie a výkon rozhodnutia v Slovenskej republike sú vyjadrené v odseku 1 v písmenách a) až c). Odsúdený je občanom Slovenskej republiky a má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo má na jej území preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie na území Slovenskej republiky (písm. a)) alebo ak odsúdený je občanom Slovenskej republiky nemá miesto obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky, ale bude po výkone trestnej sankcie vyhostený na základe rozhodnutia vydaného v súdnom alebo správnom konaní v inom členskom štáte EU na územie Slovenskej republiky (písm. b)). V súlade s rámcovým rozhodnutím, sa umožňuje uznať a vykonať rozhodnutie na území Slovenskej republiky aj v prípade, ak nie je naplnená požiadavka občianstva odsúdeného, ale odsúdený sa zdržiava na území Slovenskej republiky alebo členského štátu a súd podľa postupu stanovenom v § 13 vysloví súhlas s prevzatím rozhodnutia do Slovenskej republiky. V tomto prípade nemusí ísť o občana Slovenskej republiky, pričom platí všeobecná podmienka, že pre udelenie súhlasu s prevzatím výkonu rozhodnutia musí byť výkon rozhodnutia v Slovenskej republike vhodný a účelný z hľadiska nápravy odsúdeného s ohľadom na preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie na území Slovenskej republiky.

K § 5

Ustanovuje sa, že pri overovaní skutočností podľa § 4 sa vychádza z údajov uvedených v osvedčení o vydaní rozhodnutia a v prípade potreby z dodatočných informácií poskytnutých justičným orgánom štátom pôvodu na základe žiadosti súdu, ktorý má rozhodnúť o uznaní a výkone, prípadne z jeho vlastného šetrenia. Ustanovenie reaguje na skutočnosť, že v zmysle rámcového rozhodnutia sa preklad samotného rozhodnutia spravidla nevyžaduje; preklad sa vyžaduje len vo vzťahu k osvedčeniu, ktoré ak je riadne vyplnené justičným orgánom štátu pôvodu, má obsahovať všetky relevantné informácie pre vykonávajúci štát potrebné k jeho uznaniu a výkonu v zmysle rámcového rozhodnutia. Uvedené súčasne nebráni tomu, aby si súd v prípade potreby zabezpečil na vlastné náklady preklad cudzieho rozhodnutia. Tento postup však možno vzhľadom k filozofii rámcového rozhodnutia, ktorá mala zjednodušiť a urýchliť proces uznávania cudzích rozhodnutí, očakávať len v ojedinelých a výnimočných prípadoch.

K § 6

Ustanovuje sa postup pre odovzdanie výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii vydaného slovenským súdom do iného členského štátu. Súd tak vykoná predovšetkým z dôvodu vhodnosti a účelnosti takéhoto postupu pokiaľ ide o zaistenie úspešného začlenenia odsúdeného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby s ohľadom na skutočnosť, že možnosti nápravy odsúdeného, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody na území Slovenskej republiky obmedzené. Uvedené platí najmä s ohľadom na jazykovú bariéru, spoločenské rozdiely a tým spôsobenú izoláciu odsúdeného.

Na rozdiel od právnej úpravy v zákone č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upúšťa od procesného postupu, kedy súd zasiela rozhodnutie na uznanie a výkon do iného členského štátu prostredníctvom ústredného orgánu, ktorým je ministerstvo spravodlivosti; navrhuje sa, aby rozhodnutia s osvedčeniami zasielali inému členskému štátu priamo súdy. Uvedené riešenie podporuje aj znenie rámcového rozhodnutia, ktoré na rozdiel od rámcového rozhodnutia rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22. 3. 2005) neráta s možnosťou určiť ako kontaktný bod ústredný orgán na účely administratívneho zasielania a prijímania rozhodnutí.

V odseku 1 sa vymedzujú podmienky pre odovzdanie rozhodnutia v súlade s rámcovým rozhodnutím. Ide o podmienky viazané na občianstvo odsúdenej osoby, resp. na vzájomnú dohodu príslušných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu.

V odseku 2 je vyjadrený účel pre odovzdanie rozhodnutia na uznanie a výkon v inom členskom štáte, ktorým je vhodnosť a účelnosť takéhoto postupu pokiaľ ide o zaistenie úspešného začlenenia odsúdeného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby. Návrh na odovzdanie rozhodnutia do iného členského štátu môže súdu podať odsúdený alebo príslušný orgán členského štátu, pričom sa stanovuje, že súd týmto návrhom nie je viazaný. S ohľadom na doterajšie praktické skúsenosti s vykonávaním Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb z 21. marca 1983 je možné očakávať, že súd bude spravidla konať na návrh odsúdeného, resp. na návrh členského štátu, ktorého je odsúdený občanom. Súd môže odovzdať výkon rozhodnutia aj bez návrhu.

V odseku 3 sa stanovujú požiadavky na súhlas odsúdeného s odovzdaním výkonu rozhodnutia. Na rozdiel od režimu podľa Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb z 21. marca 1983, v rámci ktorého bol súhlas odsúdeného základnou podmienkou pre odovzdanie výkonu rozhodnutia do iného štátu, v režime rámcového rozhodnutia a teda aj návrhu zákona sa súhlas odsúdeného nevyžaduje, ak ide o odovzdanie výkonu rozhodnutia do členského štátu, ktorého je odsúdený občanom, má v ňom obvyklý pobyt, alebo do ktorého má byť vyhostený. Rovnako sa súhlas odsúdeného nevyžaduje, ak odsúdený ušiel alebo sa inak vrátil do členského štátu z dôvodu trestného stíhania alebo po vydaní rozhodnutia na území Slovenskej republiky.

V odseku 4 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím ustanovuje, že výkon rozhodnutia možno súčasne odovzdať vždy len do jedného členského štátu.

K § 7

Stanovuje sa postup súdu pred odovzdaním výkonu rozhodnutia do iného členského štátu. V rámci tohto postupu súd zabezpečí súhlas odsúdeného s odovzdaním rozhodnutia, ak sa pre odovzdanie rozhodnutia súhlas vyžaduje, a to vypočutím po poučení odsúdeného o dôsledkoch takéhoto postupu. Súčasne sa stanovuje, že udelený súhlas nie je možné vziať späť. S ohľadom na vymedzenie prípadov v § 6 ods. 3, v ktorých sa súhlas odsúdeného nevyžaduje, možno konštatovať, že súhlas odsúdeného pre odovzdanie výkonu rozhodnutia bude potrebný len v ojedinelých prípadoch – ak odsúdený nebude mať obvyklý pobyt v danom členskom štáte, ktorého je občanom a nebude mu popri treste odňatia slobody súčasne uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky po ukončení výkonu trestu odňatia slobody.

V odseku 2 sa upravuje postup súdu v prípadoch, v ktorých sa nevyžaduje súhlas odsúdeného s odovzdaním výkonu rozhodnutia. V týchto prípadoch súd zistí stanovisko odsúdeného, ak ide o odsúdeného, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky. Je možné očakávať, že stanovisko odsúdeného bude spravidla súčasťou návrhu odsúdeného na odovzdanie výkonu rozhodnutia.

V odseku 3 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím upravuje povinnosť súdu konzultovať zámer odovzdať výkon rozhodnutia do iného členského štátu s príslušným orgánom členského štátu, ktorým bude spravidla príslušný súd určený podľa notifikácie členského štátu oznámený Rade Európskej únie v prípadoch ak nejde o občana členského daného štátu, resp. o odsúdeného bez obvyklého pobytu v danom členskom štáte alebo preukázateľných rodinných, sociálnych alebo pracovných väzieb, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie na území daného členského štátu. V prípade nejasnosti k určeniu príslušného orgánu daného členského štátu môže súd požiadať o súčinnosť ministerstvo spravodlivosti (§ 28), alebo použiť kontaktné body Európskej justičnej siete (§ 22 ods. 1). K žiadosti o vyjadrenie je potrebné priložiť stanovisko odsúdeného k odovzdaniu výkonu rozhodnutia.

V odseku 4 sa umožňuje súdu konzultovať zámer odovzdať výkon rozhodnutia do iného členského štátu s príslušným orgánom členského štátu aj v iných prípadoch (§ 6 ods. 1 písm. a) alebo b)). Účelom takejto komunikácie, ktorá predchádza samotnému odovzdaniu výkonu rozhodnutia do iného členského štátu, je v prípade pochybností súdu, overiť vhodnosť a účelnosť takéhoto postupu z hľadiska nápravy odsúdeného.

V odseku 5 sa upravuje postup v prípade, ak vykonávajúci justičný orgán v rámci konzultácie, ktorá predchádza odovzdaniu výkonu rozhodnutia súdu oznámi, že prevzatie výkonu rozhodnutia do vykonávajúceho štátu nepovažuje za účelné a vhodné pokiaľ ide o zaistenie úspešného začlenenia odsúdeného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby. Stanovuje sa, že súd v takomto prípade od svojho zámeru odovzdať výkon rozhodnutia ustúpi.

V odseku 6 sa upravuje postup súdu v rámci ktorého súd môže aj pred odovzdaním výkonu rozhodnutia, teda pred samotným zaslaním rozhodnutia s osvedčením do iného členského štátu, požiadať príslušný orgán o zadržanie odsúdeného a o jeho vzatie do väzby, alebo prijatie iného opatrenia na zabezpečenie toho, aby odsúdený zostal do prijatia rozhodnutia o uznaní a výkone na území daného členského štátu. Súd tak urobí, ak považuje takýto postup za potrebný za účelom zabezpečenia výkonu svojho rozhodnutia v inom členskom štáte.

K § 8

Stanovujú sa postup súdu pre odovzdanie výkonu rozhodnutia do iného členského štátu. Súd za týmto účelom zasiela príslušnému vykonávajúcemu justičnému orgánu rovnopis rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody a riadne vyplnené osvedčenie, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 zákona; uvedené písomnosti súd súčasne zasiela ministerstvu za účelom plnenia úloh ministerstva v súvislosti s hodnotením implementácie a vykonávania rámcového rozhodnutia. Súd súčasne zasiela vyhlásenie odsúdeného o súhlase, ak sa súhlas vyžaduje, v ostatných prípadoch, ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky, zasiela stanovisko odsúdeného.

V odseku 2 sa stanovuje, že súd po odovzdaní výkonu rozhodnutia (zaslaní rozhodnutia s osvedčením) doručí odsúdenému oznámenie o odovzdaní výkonu rozhodnutia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2. Ak sa odsúdený nenachádza na území Slovenskej republiky, oznámenie zasiela súd spolu s rozhodnutím a osvedčením vykonávajúcemu štátu.

V odseku 3 sa umožňuje súdu požiadať vykonávajúci justičný orgán o oznámenie podmienok pre úpravu a dĺžku trestu podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu. Uvedený postup má opodstatnenie najmä vo vzťahu k tým členským štátom, ktorých trestnoprávny systém môže zakladať významné rozdiely čo do druhu a dĺžky trestov odňatia slobody v porovnaní s úpravou Trestného zákona, v spojení s právomocou vykonávajúceho štátu k premene a úprave dĺžky trestu podľa svojho právneho poriadku. Ak súd oznámenú predpokladanú úpravu druhu a dĺžku trestu podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu nepovažuje za dostatočnú z hľadiska naplnenia účelu trestu, môže rozhodnúť o späťvzatí odovzdania výkonu rozhodnutia podľa § 9 ods. 1 písm. b)

Súd pre účely odovzdania výkonu svojho rozhodnutia zabezpečuje preklad osvedčenia do jazyka podľa § 23, t.j. do štátneho jazyka daného členského štátu, alebo do jedného zo štátnych jazykov daného členského štátu ak ich má viacero, alebo aj do iného jazyka ak daný členský štát svojim vyhlásením adresovaným Rade umožnil zasielanie osvedčení aj v inom jazyku, najčastejšie v anglickom. V prípade nejasnosti k jazykovému režimu daného členského štátu môže súd požiadať o súčinnosť ministerstvo spravodlivosti (§ 28).

K § 9

Stanovujú sa podmienky pre späťvzatie osvedčenia. Právna úprava späťvzatia odovzdania výkonu rozhodnutia umožňuje súdu reagovať na prípadné excesy, ktoré môžu nastať v procese uznania rozhodnutia v inom členskom štáte, kedy iný členský štát môže v súlade rámcovým rozhodnutím upraviť trestnú sankciu tak, že táto nebude plniť pôvodne zamýšľaný účel, resp. pri jej premene nedodrží podmienku proporcionality a pod. Súd tak môže vykonať aj v prípade, ak vykonávajúci justičný orgán oznámi súdu, že rozhodnutie uzná a vykoná len čiastočne a nedôjde k dohode o takomto postupe alebo v prípade, ak vykonávajúci justičný orgán po doručení rozhodnutia s osvedčením oznámi, že prevzatie výkonu rozhodnutia nepovažuje za účelné a vhodné pokiaľ ide o zaistenie úspešného začlenenia odsúdeného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby.

V odseku 2 sa stanovuje, že späťvzatie osvedčenia musí súd odôvodniť. V odseku 3 sa upravuje informačná povinnosť súdu voči ministerstvu.

K § 10

Upravujú sa dôsledky odovzdania rozhodnutia o trestnej sankcii spojenej s odňatím slobody do iného členského štátu na jeho výkon v Slovenskej republike, pričom sa ustanovuje, že jeho výkon nie je možné nariadiť alebo v ňom pokračovať.

Odsekoch 2 a 3 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím ustanovuje, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu možno vo výkone odovzdaného rozhodnutia na území Slovenskej republiky pokračovať.

Súčasne sa stanovuje, že doba strávená vo väzbe alebo vo výkone trestnej sankcie vo vykonávajúcom štáte sa započítava do trestu.

K § 11

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje povinnosť súdu informovať vykonávajúci justičný orgán o vybraných skutočnostiach v dôsledku ktorých sa rozhodnutie stáva na území Slovenskej republiky v plnom alebo v čiastočnom rozsahu nevykonateľným. Súčasne sa upravuje informačná povinnosť súdu voči ministerstvu.

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť súdu poskytnúť dodatočné informácie potrebné na účely uznania a výkonu rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte na žiadosť vykonávajúceho justičného orgánu. Pôjde napríklad o informácie týkajúce dôvodov odmietnutia, u ktorých je vykonávajúci orgán v zmysle rámcového rozhodnutia povinný pred odmietnutím uznania a výkonu rozhodnutia konzultovať vec s orgánom štátu pôvodu, resp. akýchkoľvek iných informácií, ktoré vykonávajúci justičný orgán môže považovať za nevyhnutné pre svoje rozhodnutie.

K § 12

Na rozdiel od právnej úpravy v zákone č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upúšťa od procesného postupu, kedy rozhodnutie iného členského štátu prijíma ministerstvo spravodlivosti sa navrhuje, aby tieto rozhodnutia prijímali priamo súdy. Uvedené riešenie podporuje aj znenie rámcového rozhodnutia, ktoré na rozdiel od rámcového rozhodnutia rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22. 3. 2005) neumožňuje určiť ako kontaktný bod ústredný orgán.

Vecne príslušným na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia bude krajský súd, pričom jeho miestna príslušnosť sa bude odvíjať od obvyklého pobytu odsúdeného, resp. od miesta výkonu trestu odňatia slobody. V iných prípadoch, teda ak obvinený nebude mať obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, resp. ak nebude vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky, navrhuje sa príslušnosť Krajského súdu v Bratislave.

Právomoc krajských súdov sa bude vzťahovať aj na všetky následné rozhodnutia vydané počas výkonu trestnej sankcie.

V odseku 3 sa upravuje postup súdu, ktorému je doručené rozhodnutie s osvedčením, pričom nejde o súd príslušný podľa odseku 1, a jeho informačná povinnosť vo vzťahu k justičnému orgánu štátu pôvodu o prípadnom postúpení veci vecne a miestne príslušnému súdu.

K § 13

Stanovuje sa postup pre rozhodnutie príslušného súdu o žiadosti príslušného orgánu členského štátu s prevzatím výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky pre prípady, na ktoré sa v zmysle rámcového rozhodnutia vyžaduje súhlas vykonávajúceho justičného orgánu. Pri rozhodovaní súd zváži predovšetkým, či prevzatie výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky osoby ktorá nie je občanom Slovenskej republiky je vhodné a účelné z hľadiska zabezpečenia nápravy odsúdeného s prihliadnutím na preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby odsúdeného na území Slovenskej republiky, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestu na území Slovenskej republiky. Súčasne sa stanovuje, že súd si pred prijatím rozhodnutia o žiadosti vyžiada stanovisko ministerstva.

K § 14

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje možnosť súdu rozhodnúť o vzatí odsúdeného do väzby kedykoľvek po doručení rozhodnutia s osvedčením až do nariadenia výkonu uznaného rozhodnutia. Ide o obdobný postup ako predpokladá § 520 Trestného poriadku v súvislosti s výkonom cudzích rozhodnutí podľa Trestného poriadku. V súlade s rámcovým rozhodnutím sa špecificky upravuje možnosť súdu rozhodnúť o vzatí osoby do väzby aj pred doručením rozhodnutia s osvedčením a to na základe žiadosti justičného orgánu štátu pôvodu (odsek 2). Tejto žiadosti je možné vyhovieť len v prípade, ak na základe informácii obsiahnutých v žiadosti je možné dôvodne predpokladať, že sú splnené podmienky na prevzatie výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky podľa § 4 ods.1. Ak existuje pochybnosť o naplnení týchto podmienok, súd by mal v tomto štádiu konania žiadosti nevyhovieť a posúdiť ju opätovne až po doručení rozhodnutia s osvedčením. Súčasne sa upravuje povinnosť súdu informovať justičný orgán štátu pôvodu o svojom rozhodnutí a o lehote na doručenie rozhodnutia s osvedčením.

Pre prípady podľa odseku 2 sa stanovuje lehota pre doručenie rozhodnutia s osvedčením, ktorej nedodržanie má za následok prepustenie osoby z väzby. Navrhuje sa lehota 18 dní, ktorá korešponduje s lehotou na doručenie európskeho zatýkacieho rozkazu v prípade predbežnej väzby vyžiadanej osoby podľa § 15 ods. 4 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. Súčasne sa stanovuje, že súd s cieľom zabrániť zmareniu účelu konania môže v týchto prípadoch súčasne uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností podľa § 82 Trestného poriadku.

Voči rozhodnutiu o vzatí osoby do väzby bude prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný charakter.

K § 15

Ustanovuje sa postup pre rozhodnutie súdu o uznaní a výkone rozhodnutia o trestnej sankcii. Krajský súd bude rozhodovať rozsudkom po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí v lehote určenej rámcovým rozhodnutím, t. j. do 90 dní od doručenia rozhodnutia s osvedčením. Do tejto lehoty sa nezapočítava doba, počas ktorej súd zabezpečuje dodatočné informácie od justičného orgánu štátu pôvodu na základe svojej žiadosti. V odseku 3 sa stanovuje informačná povinnosť súdu v prípade nedodržania stanovenej lehoty pre prijatie rozhodnutia o uznaní a výkone.

Rozsudok sa bude doručovať odsúdenému, prokurátorovi a obhajcovi, ak bol zvolený.

Voči rozsudku bude prípustné odvolanie pre niektorý z dôvodov odmietnutia podľa § 16; odvolaním nie je možné napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte, nakoľko na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte sú príslušné výlučne orgány tohto členského štátu. Odvolanie má odkladný účinok.

K § 16

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa definujú dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Dôvody podľa odseku 1 sú dôvodmi obligatórneho odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Dôvod podľa odseku 2 má fakultatívnu povahu. Súčasne sa v odseku 3 upravuje v súlade s rámcovým rozhodnutím konzultačná povinnosť pred odmietnutím uznania a výkonu rozhodnutia.

K § 17

Upravuje sa, že ak nie je dôvod pre odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa § 16, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa rozhodnutie vykoná. Vo všeobecnosti bude platiť pravidlo, podľa ktorého súd má ponechať uloženú sankciu v nezmenenej výmere – výnimky upravujú odseky 2 a 3.

V odseku 2 sa ustanovuje postup súdu v prípade, ak cudzie rozhodnutie ukladá trestnú sankciu, ktorú právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje. V tomto prípade sa uplatní postup, podľa ktorého súdu uloží trestnú sankciu, ktorú by mohol uložiť, ak by o trestnom čine rozhodoval slovenský súd, pričom dôležitým momentom právnej úpravy je požiadavka na to, aby takto uložená sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a v čo najvyššej miere zodpovedala pôvodne uloženej sankcii.

V odseku 3 sa ustanovuje postup súdu pre prípad, že cudzie rozhodnutie síce ukladá druhovo rovnakú sankciu, ale vo výmere, ktorú neumožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. V tomto prípade sa uložená sankcia primerane upraví tak, aby zodpovedala zákonným podmienkam podľa práva Slovenskej republiky, t. j. na hornú hranicu trestnej sadzby pre daný trestný čin podľa Trestného zákona. Ak rozhodnutie ukladá trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica trestnej sadzby je nižšia ako upravuje Trestný zákon pre daný trestný čin, úprava dolnej hranice trestnej sadzby sa nevykoná, nakoľko platí všeobecná podmienka, že uložený trest vo vykonávajúcom štáte, nemôže byť prísnejší z hľadiska jeho druhu alebo dĺžky ako trest uložený v štáte pôvodu (odsek 4).

K § 18

Navrhovaný § 18 predstavuje vyjadrenie požiadavky vyplývajúcej z rámcového rozhodnutia, aby sa výkon rozhodnutia a všetky s ním spojené dodatočné, či následné opatrenia orgánov vykonávajúceho štátu boli vykonávané podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu; v tomto prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. To znamená, že slovenské súdy sú oprávnené rozhodnúť o všetkých následných rozhodnutiach v súvislosti s výkonom trestu vrátane podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V odseku 2 sa určujú pravidlá pre zápočet väzby a výkonu trestu v štáte pôvodu a doby prevozu odsúdeného do Slovenskej republiky. V odseku 3 sa upravujú prípady, kedy súd uznané rozhodnutie nevykoná.

K § 19

Upravujú sa dôsledky a postupy pri späťvzatí rozhodnutia a osvedčenia zo strany justičného orgánu štátu pôvodu. V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje, že späťvzatie rozhodnutia s osvedčením je možné akceptovať do momentu začiatku výkonu trestu na základe uznaného rozhodnutia.

K § 20

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje informačná povinnosť súdu, ktorý uznal a vykonal rozhodnutie), vo vzťahu k justičnému orgánu štátu pôvodu a ministerstvu.

K § 21

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa vymedzuje použitie zásady špeciality a okolností, za ktorých sa táto zásada neuplatní (viď Tabuľka zhody).V odseku 3 sa stanovuje postup pre vyhlásenie osoby k vzdaniu sa uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 písm. f), pre konanie o žiadosti iného členského štátu, ktorému bola odovzdaná osoba zo Slovenskej republiky na základe tohto zákona, so stíhaním alebo výkonom trestu odňatia slobody pre iný trestný čin spáchaným pred odovzdaním osoby, než ktorý bol predmetom odovzdaného rozhodnutia odkazom primerané použitie ustanovení osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, konkrétne § 31 až 35 označeného zákona.

K § 22

Ustanovuje sa spôsob styku justičných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade priamy. Na účely zistenia príslušných justičných orgánov v iných členských štátoch bude môcť súd využiť Európsku justičnú sieť, resp. súčinnosť ministerstva spravodlivosti podľa § 28.

V odseku 2 sa ustanovujú postupy a ostatné kritéria pre zasielanie a prijímanie osvedčení a rozhodnutí.

K § 23

Upravuje sa jazykový režim vo vzťahu k osvedčeniam a žiadosti o vzatie odsúdeného do väzby podľa § 7 ods. 5. Vyhlásenia členských štátov vo vzťahu k jazykovému režimu osvedčení sú súčasťou notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie.

V odseku 2 sa ustanovuje jazykový režim pre osvedčenia adresované slovenským orgánom na účely uznania a výkonu rozhodnutia.

V odseku 3 sa upravuje osobitný jazykový režim vo vzťahu k tým členským štátom, u ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom v Zbierke zákonov. Ide o obdobný postup ako predpokladá § 2 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, resp. § 17 ods. 3 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V odseku 4 sa v súlade s čl. 23 rámcového rozhodnutia stanovuje, že preklad samotného rozhodnutia sa spravidla nevyžaduje. Výnimku z tohto pravidla zakladá ods. 3 označeného článku rámcového rozhodnutia, v zmysle ktorého preklad rozhodnutia alebo jeho častí do jazyka podľa odseku 1 súd zabezpečuje len na základe a v rozsahu žiadosti vykonávajúceho štátu, pričom musí ísť o členský štát, ktorý svojim vyhlásením oznámeným Rade Európskej únie oznámil, že môže po doručení osvedčenia a rozhodnutia požadovať jeho preklad alebo preklad tých jeho častí, ktoré sú nevyhnutné pre prijatie rozhodnutia o uznaní a výkone. Preklad ostatných písomnosti spojených s konaním o uznaní a výkone rozhodnutia sa nevyžaduje, justičné orgány komunikujú v svojich úradných jazykov. Preklad týchto písomností si v prípade potreby zabezpečuje daný justičný orgán na vlastné náklady.

K § 24

Upravuje sa postup a lehoty pre odovzdanie odsúdeného orgánom vykonávajúceho štátu. Navrhuje sa, aby podrobnosti odovzdania odsúdeného dojednávala a realizovala za Slovenskú republiku Národná ústredňa Interpol. V odseku 2 sa zhodne s úpravou odovzdania vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze upravujú okolnosti, za ktorých sa odovzdanie odsúdeného nevykoná a súčasne sa stanovuje lehota pre realizáciu odovzdania po odpadnutí dôvodov podľa odseku 2.

K § 25

Upravuje sa postup na podanie žiadosti o prevoz, náležitosti žiadosti o prevoz (odsek 1 až 3). V odseku 4 sa upravuje príslušnosť pre prijatie žiadosti o prevoz z cudziny. Súčasne sa upravuje právomoc ministra spravodlivosti rozhodovať o žiadostiach o prevoze územím Slovenskej republiky a podmienky obmedzenia osobnej slobody osoby počas prevozu územím Slovenskej republiky.

Ustanovenie odseku 5 reaguje na špecifické situácie leteckého prevozu. Ak sa nepredpokladá medzipristátie v členskom štáte, nie je potrebné žiadať o prevoz. Ak došlo k neplánovanému pristátiu na území členského štátu, upravuje sa povinnosť doručiť v stanovenej lehote žiadosť príslušným orgánom členského štátu. Odsek 6 upravuje postup ak dôjde k neplánovanému pristátiu na území Slovenskej republiky.

K § 26

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje sa, že náklady ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli.

K § 27

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje, že na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia o trestnej sankcii je oprávnený len príslušný orgán štátu pôvodu. V súlade s rámcovým rozhodnutím sa stanovuje, že Slovenská republika ako štát pôvodu znáša aj náklady spojené s odovzdaním osoby na územie vykonávajúceho štátu.

K § 28

Upravuje sa povinnosť ministerstva spravodlivosti poskytovať na žiadosť slovenských súdov alebo justičných orgánov iného členského štátu súčinnosť v postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva sa predpokladá najmä v prípadoch zistenia náležitosti osvedčení vo vzťahu k jednotlivým členským štátom Európskej únie vrátane aplikovateľného jazykového režimu.

K § 29

Upravuje sa vzťah novej právnej úpravy a všeobecného procesného predpisu, t.j. Trestného poriadku, ktorý sa bude používať podporne na riešenie otázok súvisiacich s konaním o uznávaní a výkone rozhodnutí. Uvedené platí najmä pre prijímanie, či vydávanie rozhodnutí po uznaní a nariadení výkonu.

K § 30

Zavádza sa odkaz na transpozičnú prílohu; ide o prílohu č. 3.

K § 31

V záujme predchádzania prípadným výkladovým nezrovnalostiam navrhované prechodné ustanovenie rieši prípadnú kolíziu medzi novou právnou úpravou a doterajšou právnou úpravou (všeobecné ustanovenia v Trestnom poriadku), a to tak, že konania o uznaní a výkone rozhodnutí, ktoré začali predo dňom účinnosti zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Čl. II

(zmena a doplnenie zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z. z. a zákona č. 498/2008 Z. z.)

V čl. II sa navrhuje novelizácia zákona 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov v súvislosti s rozšírením aplikácie zákona popri predbežnej a vydávacej väzby aj na väzbu na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia v zmysle § 14 návrhu zákona (čl. I).

Čl. III

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona.

K prílohe č. 1

V súlade s požiadavkou vyplývajúcou z rámcového rozhodnutia sa do zákona zavádza vzor osvedčenia, ktoré sa bude v súlade s § 8 zasielať spolu s rozhodnutím, ktorého uznanie a výkon sa má realizovať v inom členskom štáte. Nakoľko ide o vzor, nie je vylúčené použitie aj vzhľadovo odlišného formulára, ktorý však musí spĺňať obsahové náležitosti ustanovené týmto zákonom.

Vzor osvedčenia súčasne zohľadňuje aj zmeny vykonané rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009).

K prílohe č. 2

V súlade s požiadavkou vyplývajúcou z rámcového rozhodnutia sa do zákona zavádza vzor oznámenia o odovzdaní výkonu rozhodnutia, ktoré sa bude v súlade s § 8 zasielať odsúdenému, ak sa odsúdený nachádza na území štátu pôvodu, alebo v iných prípadoch vykonávajúcemu štátu spolu s rozhodnutím a osvedčením za účelom vyrozumenia odsúdeného s odovzdaním výkonu rozhodnutia do iného členského štátu.

K prílohe č. 3

V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie. V tomto prípade ide Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009).

V Bratislave, 14. septembra 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1145
PoUtStŠtPiSoNe
: