Vyhodený milión eur

Ústavný súd Slovenskej republiky už viackrát skonštatoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa však právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu.

Vyhodenie milióna eur do koša. Prečo?

Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa porušilo, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Pojem „zbytočné prieťahy“ sa však musí vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach uviedol, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:

• zložitosť veci,
• správanie účastníka a
• postup súdu.

Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pocit účastníka o nečinnosti súdu ešte nemusí znamenať, že súd nekoná

V prvom rade si treba uvedomiť, že každý súd si spravidla pre rozhodnutie musí zaobstarať potrebné podklady. Preto aj keď máte pocit, že sa vo vašej veci nič nerieši, môže súd akurát žiadať potrebné písomnosti od tretích osôb, úradov či inštitúcií alebo môže zisťovať pobyt osoby žalovaného, ktorému je povinný doručiť žalobu (návrh na začatie konania) a ktorá sa môže tomuto doručeniu vyhýbať. Súd je však povinný využiť všetky prostriedky na to, aby tento pobyt osoby zistil. Zložité je to hlavne v prípadoch, ak je žalovaný v zahraničí. Súd musí osloviť súdy v zahraničí, aby mu poskytli súčinnosť a dĺžka ich konania nezávisí od vôle konajúceho súdu. V niektorých prípadoch je síce stanovená smernicami Európskej únie povinnosť vyhovieť takýmto žiadostiam v stanovených lehotách, no skúsenosti sú také, že nie všetky zahraničné súdy reagujú v takto stanovených lehotách.

Ďalej si treba uvedomiť, že v tzv. drobných sporoch ale aj v iných konaniach súd nemusí vytyčovať pojednávanie a pozývať na pojednávanie účastníkov konania. Súd sa môže skončiť aj bez verejného pojednávania rozhodnutím len na základe dostupných listinných dôkazov. O termínoch verejných vyhlásení takýchto rozsudkov informujú informačné tabule súdov. To znamená, že konanie nemusí prebiehať vždy len argumentáciou v pojednávacej sieni, a teda na predvolanie čakáte zbytočne, čo môže vo vás vyvolať pocit nečinnosti súdu.

Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo údaje o sumách, ktoré muselo zaplatiť na základe nálezov Ústavného súdu SR za prieťahy v súdnych konaniach.

Tlačová správa ministerstva uvádza, že z aktuálnych štatistík Ministerstva spravodlivosti SR vyplynulo, že štát musel v minulom roku zaplatiť 1 112 000 eur na základe nálezov Ústavného súdu SR (v čom je zahrnuté najmä odškodnenie za prieťahy v súdnom konaní). Je to o 355 000 eur viac ako rok predtým (za rok 2009 predstavovali výdavky súdov z tohto titulu sumu 756 366 eur, za rok 2008 sumu 773 929 eur). Zverejnené údaje ukázali aj v tejto oblasti značné rozdiely medzi jednotlivými súdmi. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská považuje daný stav za neprijateľný a chce, aby predsedovia súdov konali. Ak tak neurobia, je pripravená voči nim vyvodiť zodpovednosť.

„Zodpovednosť za chod súdu má najmä jeho predseda. Ak už dochádza k prieťahom sú dôsledné kroky predsedu dôležitou súčasťou vyriešenia zložitej situácie. Aj preto som jasne všetkým predsedom povedala, že od nich očakávam nielen pravidelné informácie o postupe sudcov v konkrétnych prípadoch, kde ústavný súd konštatoval prieťahy, ale najmä pravidelné informácie o opatreniach, ktoré oni prijmú, aby sa konkrétne prípady vyriešili a situácia sa neopakovala. Ak sú totiž nečinní alebo nedôslední predsedovia súdov, je málo pravdepodobné, že sa situácia na súdoch zlepší,“ komentovala situáciu ministerka Žitňanská po stretnutí so všetkými predsedami súdov.

Čo robiť, ak ste toho názoru, že sa vo vašej veci na súde nekoná?

Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno namietať sťažnosťou. Sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Predtým, než sa však budete sťažovať, odporúčame sa informovať v informačnom centre súdu na to, v akom štádiu sa vaša vec nachádza a aké úkony súd vo veci vykonáva.

Ak sa už rozhodnete sťažovať na prieťahy v súdnom konaní, sťažnosť treba adresovať predsedovi príslušného súdu. Predseda prešetrí všetky skutočnosti a ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, musí prijať a zabezpečiť vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov. Ak je to potrebné, musí vyvodiť za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky. Sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia. O spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne.

Čo v prípade ak si sťažovateľ myslí, že sťažnosť nebola riadne vybavená?

Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu alebo ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu a predsedom Špecializovaného trestného súdu. Za žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti sa však už platí súdny poplatok vo výške 6,50 eura. Poplatok sa však vráti v plnej výške, ak žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti bola vybavená kladne.

Pozrime sa na to, aké boli výdavky jednotlivých súdov za nálezy Ústavného súdu za rok 2010 

Zdroj: www.justice.gov.sk, www.concourt.sk