Členovia Súdnej rady SR sa včera zišli na svojom piatom tohtoročnom zasadnutí. Jedným z bodov programu bola aj voľba podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
V júni 2018 uplynie doba piatich rokov, počas ktorých funkciu podpredsedníčky Najvyššieho súdu SR vykonávala JUDr. Jarmila Urbancová. Keďže jej funkčné obdobie končí, už v marci tohto roka vyhlásila predsedníčka Súdnej rady SR, JUDr. Lenka Praženková, výzvu na predkladanie kandidátov na obsadenie tejto funkcie.
Súčasná podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR, JUDr. Jarmila Urbancová, bola jedinou kandidátkou na tento post. Návrh na jej opätovné zvolenie do tejto funkcie zhodne podali predsedníčka Najvyššieho súdu SR, JUDr. Daniela Švecová, ako aj 28 sudcov Najvyššieho súdu SR.
Samotnej voľbe predchádzala prezentácia kandidátky. JUDr. Urbancová priblížila členom súdnej rady nielen svoje doterajšie pôsobenie na Najvyššom súde SR, ale aj predstavy a vízie do budúcnosti. Členovia súdnej rady na čele s predsedníčkou jej na záver v rámci diskusie položili doplňujúce otázky. Následná tajná voľba bola úspešná, keďže kandidátka získala 10 z 15 hlasov, teda potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady, pričom piati členovia sa zdržali. Návrh na vymenovanie JUDr. Jarmily Urbancovej do funkcie podpredsedníčky Najvyššieho súdu SR bude v krátkej dobe predložený prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi.
Ako prebiehal výber?
Predsedníčka súdnej rady vyzvala kandidátku JUDr. Jarmilu Urbancovú, aby v čase nepresahujúcom 20 minút prezentovala svoju osobu a predstavy o výkone podpredsedu najvyššieho súdu, príp. zhodnotila jej doterajšie funkčné obdobie vo funkcii podpredsedu najvyššieho súdu, ktorú aktuálne zastáva.
JUDr. Urbancová poďakovala všetkým kolegom, sudcom, ktorí ju navrhli za kandidátku na podpredsedu najvyššieho súdu, predovšetkým predsedníčke a sudcom najvyššieho súdu. Považuje to za uznanie svojej praxe a funkcie podpredsedu najvyššieho súdu. Je sudkyňou viac ako 22 rokov, túto prácu považuje za poslanie. Celú sudcovskú prax sa zaoberá správnym právom, spočiatku v menšej miere pracovala aj s občianskoprávnou agendou. Prácu sudkyne a podpredsedníčky súdu vždy vykonávala maximálne zodpovedne, v profesijnom a súkromnom živote sa riadi ústavou, zákonmi a etickými princípmi. Opätovnú kandidatúru vníma ako odpočet uplynulej práce. V súčasnosti má podstatne viac potrebných skúseností pre výkon tejto funkcie, myslí si, že pri výkone funkcie neurobila žiadnu zásadnú chybu. Ako podpredsedníčka najvyššieho súdu spolupracovala s jeho predsedníčkou, je presvedčená, že ich spolupráca priniesla zrýchlenie súdneho konania na najvyššom súde, kde sa dĺžka konania v roku 2014 z 245 dní zrýchlila na 112 dní v roku 2017. Uviedla, že kompetencie podpredsedníčky najvyššieho súdu boli určené generálnym splnomocnením predsedníčky a rozvrhom práce - vybavovala všetky podania, podnety, sťažnosti. V roku 2015 išlo o 613 podaní, v roku 2016 to bolo 428 podaní, a v roku 2017 - 313 podaní. Všetky podania vybavila maximálne zodpovedne s vedomím, že treba odpovedať kvalifikovane, pravdivo, po riadnom prešetrení veci. Snažila sa touto agendou nezaťažovať predsedov kolégií. Pokiaľ ide o sťažnosti, napr. na postup súdu, prieťahy, či už opodstatnené alebo neopodstatnené, riadne ich prešetrila, odpovedala kultivovaným spôsobom a vybavenie sťažnosti vždy prekonzultovala s konkrétnym sudcom. Za jednu z najväčších výziev považuje reálnu možnosť samostatného sídla najvyššieho súdu, ktorý vznikne odchodom ministerstva spravodlivosti z budovy na Župnom námestí, kde sa zlepšia podmienky pre sudcov, asistentov, personál a najvyšší súd tak po rekonštrukcii získa dôstojné miesto, ktoré si zaslúži.
V súčasnosti sa počet asistentov najvyššieho súdu navýšil, od roku 2014, kedy ich bolo 32 sa tento počet zvýšil na 87, čiže každý sudca má svojho asistenta. K vykonávaniu funkcie podpredsedníčky najvyššieho súdu ju motivuje aj vytvorenie samostatnej Kancelárie najvyššieho súdu ako právnickej osoby, ktorá vznikla v januári 2017, zákonom č. 301/2016 Z. z., ale najmä budovanie dokumentačného a analytického centra, ktoré sa v dohľadnom čase bude sťahovať do budovy na Námestí SNP. Funkciu podpredsedníčky najvyššieho súdu by rada využila na predkladanie legislatívnych úprav, ktoré sa týkajú zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu, čo je asi najdôležitejšia úloha za účelom skvalitnenia praxe. Je si vedomá kompetencií podpredsedníčky najvyššieho súdu, je pripravená na kolegiálny pracovný vzťah s predsedníčkou súdu a podporu jej úsilia skvalitňovania najvyššieho súdu vo všetkých oblastiach, v ktorých jej budú pridelené kompetencie, bude dbať o včasné a kvalitné splnenie úloh. Myslí si, že v budúcich legislatívnych procesoch by mohli byť analytické výstupy dokumentačného a analytického oddelenia aj jedným z podkladov pre tvorbu legislatívy. Chce sa podieľať na vytváraní legislatívnych, organizačných a personálnych podmienok, na činnosť tohto oddelenia. Toto všetko považuje za výzvu, ktorá sa v činnosti súdneho funkcionára nevyskytuje tak často.
Súčasný personálny stav a stav agendy najvyššieho súdu umožňuje popri rozhodovacej činnosti aj náležité plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona o súdoch - najmä vykonávať prieskumy rozhodovacej činnosti, prerokúvať správy o aplikácii zákonov, podávať podnety na novú právnu úpravu. Ako sudkyňa pôsobiaca v oblasti správneho súdnictva vníma túto úlohu osobitne dôležito. Chce v tejto oblasti spolupracovať s predsedom správneho kolégia, ktorý je odborným garantom. Jednou z prvých oblastí prieskumu by mala byť úroveň súdnej ochrany procesných práv účastníka konania v správnych a trestných konaniach, vrátane konania o správnych deliktoch. Legislatívna prax je odkázaná len na rozhodnutia v jednotlivých prípadoch vyberaných náhodne alebo aj účelovo. V rozhodovacej praxi orgánov verejnej správy sa stretávajú často s porušením zákonom stanovenej povinnosti riadiť sa právnym názorom súdu, ktorý bol vyslovený v už zrušujúcom rozhodnutí, ale stretávajú sa aj s neznalosťou jednotlivých rozhodnutí. Nie je výnimkou, že existujú doslovne opakované rozhodnutia v tej istej veci. Je potrebné vrátiť sa k zovšeobecňovaniu súdneho rozhodovania na základe tematických prieskumov rozhodovacej činnosti súdov a vo veciach správneho súdnictva a orgánov verejnej správy. Treba uznať, že by išlo o záťaž sudcov a asistentov najvyššieho súdu, ale na túto úlohu je pripravená. V ostatných rokoch sa nie veľmi vykonávala táto činnosť, ale na najvyššom súde bol veľký nápad vecí, no trend sa v súčasnosti znižuje a tu vidí priestor na hlavnú úlohu najvyššieho súdu, a to je zovšeobecňovanie.
Má záujem o dobré vzťahy so sudcami, chce podporovať celoživotné vzdelávanie, podporovať sudcov v prednáškovej a pedagogickej činnosti.
Ako sudkyňa správneho kolégia dala do pozornosti, že najvyšší súd plní úlohy ako všeobecného súdu, tak aj najvyššieho správneho súdu. Myslí si, že blízkosť štyroch kolégií pod jednou strechou je systémovou výhodou a napomáha dobrej spolupráci všetkých kolégií, pre zvyšovanie odborného potenciálu najvyššieho súdu.
Má pozitívny vzťah k všetkým zamestnancom kancelárie najvyššieho súdu, jej najlepšou vizitkou je práca, schopnosť komunikácie, výsledky práce a ctenie si morálky.
Predsedníčka súdnej rady sa kandidátky spýtala, čo vnímala ako najväčší problém na pozícii podpredsedníčky najvyššieho súdu.
JUDr. Urbancová uviedla, že nedostatočné personálne vybavenie, kde v minulosti bola 1 zapisovateľka na 2 senáty, niektorý senát mal 1-2 alebo žiadneho asistenta sudcu. Najvyšší súd bol personálne poddimenzovaný, v súčasnosti je táto situácia lepšia, senát má vlastnú zapisovateľku, počet asistentov je dobrý - každý sudca má vlastného asistenta. Je potrebná legislatívna úprava, aby asistentov viac stabilizovali, niektoré dámy v tejto pozícii by mali záujem zotrvať tu dlhšiu dobu, možno celý svoj život, ak by išlo o lepšie finančné ohodnotenie. Asistenti sú nápomocní, nevedia si bez nich predstaviť prácu.
Mgr. Kolek sa spýtal na to, akým spôsobom je napĺňaná zjednocovacia činnosť.
JUDr. Urbancová uviedla, že aj keď sú nové procesné zákony, ktoré upravujú zjednocovaciu činnosť, nie je to celkom úplne tak ako si predstavujú. Zjednocovaciu činnosť vykonávajú jednotlivé kolégiá, každý sudca môže predsedovi kolégia predniesť zásadné rozhodnutie, vytvorí sa právna veta, pošle sa na pripomienky členom kolégia a ostatným subjektom a následne sa hlasuje a ak je návrh schválený, tak sa zverejňuje v zbierke rozhodnutí najvyššieho súdu.
Doc. Vozár sa spýtal, či klesá počet oprávnených sťažností na najvyššom súde.
JUDr. Urbancová informovala, že oprávnených sťažností je menej, každý občan má však subjektívnu pravdu. Sťažujú sa väčšinou na výsledok konania a ona si nedovolí v odpovedi občanovi opakovať to, čo bolo v rozhodnutí, ale vždy sa pokúsi to nejako vysvetliť.
Doc. Vozár sa spýtal, či existuje štatistika oprávnených sťažovateľov.
JUDr. Urbancová uviedla, že neexistuje, ale takýchto sťažností je výrazne menej.
JUDr. Jablonka sa spýtal kandidátky, či z hľadiska organizačného zabezpečenia najvyššieho súdu vníma stav 85 sudcov za dostačujúci a či sú jednotlivé kolégiá obsadené správne. Ďalej sa kandidátky spýtal na postoj k asistentom sudcov a k ostatnému personálu.
JUDr. Urbancová informovala, že v súčasnosti je rozpočtovaných 85 miest sudcov, tento stav je podľa jej názoru dostačujúci, ale vo výkone je o 7 sudcov menej (traja sudcovia sú na ústavnom súde, niektorí sú uvoľnení na výkon inej funkcie). Nemajú obsadené všetky senáty, ale snažia sa túto situáciu riešiť stážami sudcov. Napríklad na správnom kolégiu by si vedela predstaviť ešte 1 senát. Pokiaľ ide o asistentov, je to tak, že každý sudca má svojho asistenta, po vzore Českej republiky by chcela, aby mal sudca 2 asistentov, práca by bola rýchlejšia, asistenti sú šikovní, je to práca náročná a finančne nie celkom dobre ohodnotená, snáď sa to podarí vyriešiť. Zapisovateľky sú zle finančne ohodnotené, na tom by chceli popracovať.
Predsedníčka súdnej rady sa spýtala na vekové zloženie sudcov najvyššieho súdu a na spôsob, ako je možné túto problematiku riešiť.
JUDr. Urbancová zdôraznila, že vekovú hranicu odchodu sudcu do dôchodku si vie predstaviť na 68 - 70 rokov, pretože práca sudcu je intelektuálna práca a sudcovia vo vyššom veku sú tak skúsení, že by na súde veľmi chýbali. Bola by to cesta aj pre riadenie súdu, pretože sudcovi by sa dal zastaviť nápad, aby neodišiel s vysokým počtom nevybavených vecí, takto by sa psychicky nastavil aj sudca a súdna rada by mala menej práce, rovnako aj u pána prezidenta by to bolo jednoduchšie.
Doc. Vozár sa spýtal, či členovia správneho kolégia nepociťujú skrivodlivosť, že na Slovensku neexistuje najvyšší správny súd.
JUDr. Urbancová uviedla, že na správnom kolégiu vedú takéto debaty, ale myslí si, že skrivodlivosť sudcovia nepociťujú. Vie si predstaviť na Slovensku najvyšší správny súd, ale finančne by to bolo náročné. Po prezentácii kandidátky a diskusii s členmi súdnej rady predsedníčka súdnej rady vyzvala verejnosť, aby opustila rokovaciu miestnosť z dôvodu tajného hlasovania.
Vyjadrenie predsedníčky Najvyššieho súdu SR
Predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová je spokojná s rozhodnutím Súdnej rady SR vo veci voľby podpredsedu najvyššieho súdu. Daniela Švecová je presvedčená, že Jarmila Urbancová v predchádzajúcom funkčnom období preukázala spôsobilosť pre riadenie zverených činností súdneho dohľadu a správy súdu. Zároveň verí, že opätovné zvolenie Jarmily Urbancovej prispeje k transparentnému a efektívnemu riadeniu najvyššieho súdu, tak, aby to v prvom rade pocítil občan.
Zdroj: nsud.sk, sudnarada.gov.sk
Ilustračné foto: časopis DE IURE