Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Stanovisko MS SR k podnetu na podanie dovolania v medializovanom prípade z Nevidzian

najpravo.sk • 28.5. 2015, 21:12

Ministerstvo spravodlivosti SR dnes zverejnilo stanovisko k podnetu na podanie dovolania v medializovanom prípade z Nevidzian. K uvedenému prípadu pozri napríklad TU.

​Zákon umožňuje podať dovolanie len z dôvodov uvedených v Trestnom poriadku, teda musí byť naplnený aspoň jeden dovolací dôvod.

​Minister môže napadnúť rozhodnutie súdu mimoriadnym opravným prostriedkom iba z presne špecifikovaných dôvodov v Trestnom poriadku, pričom primeranosť výšky trestu medzi týmito dôvodmi nie je (pozn.: dovolanie by bolo možné podať ak by bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo sa však v tomto prípade nestalo, resp. zákon takýto trest pripúšťa; rovnako neboli splnené podmienky ani pre ďalšie dovolacie dôvody).

Napriek tomu, že minister spravodlivosti považuje udelený trest za príliš mierny, zákon mu v tomto prípade neumožňuje rozsudok napadnúť.

Okresný súd uznal obvineného vinným a prokurátor sa proti tomuto rozsudku neodvolal, preto sa rozsudok stal právoplatným. Neprimeranú výšku trestu môže napadnúť práve len prokurátor v odvolaní, k čomu nedošlo. 

Či nedošlo k zanedbaniu povinností prokurátora ak v tejto veci nepodal odvolanie je oprávnená skúmať Generálna prokuratúra SR.

Kompletné stanovisko, ktoré bolo zaslané aj advokátke poškodenej:

Na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky bolo dňa 6.3.2015 doručené Vaše podanie v mene zastúpenej poškodenej K.M., ktorým podávate podnet na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. v konaní na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 4T 50/2014, v neprospech obv. Svoje podanie ste dopĺňali ďalším podaním zo dňa 11.5.2015.

Vo svojom podnete ste uvádzali najmä, že skutok bol nesprávne kvalifikovaný, pretože mala byť použitá kvalifikácia podľa § 201 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože malo údajne dôjsť v konaní aj k naplneniu kvalifikačných znakov „závažnejšieho spôsobu konania“ a to:

- podľa § 138 písm. b) - po dlhší čas,

- podľa § 138 písm. g) - využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,

- podľa § 138 písm. h) - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

V podaní zo dňa 11.5.2015 poukazujete na nové skutočnosti a zistenia, že obv. sa dopustil v minulosti aj ďalších konaní, ktoré by mohli mať znaky trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., a to v období od 13.4.2000 až do 13.4.2002.

V uvedenom podaní tiež poukazuje na skutočnosť, že v trestnom konaní Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4T 50/2014, znalec navrhol uloženie ochranného liečenia, avšak súd to nepovažoval za potrebné, čím bagatelizuje nebezpečnosť konania páchateľa, ktorý sa uvedeného konania dopustil už v minulosti a je možné že bude v takomto konaní pokračovať.

Po vykonanom prieskume Vám oznamujeme nasledovné:


1. Naplnenie kvalifikačného znaku podľa § 138 písm. b) Tr. zák. „po dlhší čas“:

V zmysle pretrvávajúcej judikatúry nie je dôležité pre naplnenie tohto kvalifikačného znaku iba časové hľadisko, ale aj intenzita a početnosť útokov za uvedené obdobie. Ako je možné zistiť zo skutkovej vety rozhodnutia, k obťažovaniu maloletej dochádzalo „opakovane“ v období od novembra 2011 do septembra 2012.

V zmysle judikatúry (citovanej aj v rozsudku Okresného súdu Nitra) za „iné sexuálne zneužívanie“ možno rozumieť napr. ohmatávanie pohlavných orgánov, pŕs, bozkávanie erotogénnych zón a pod. Jednorázové letmé dotyky cez odev nebude možné hodnotiť ako pohlavné zneužívanie touto formou (R 17/1982).

Z výsluchu maloletej poškodenej K. M., ako aj z listinných dôkazov (denník maloletej K. M.) bolo zistené, že k intenzívnejším zásahom do telesnej zóny maloletej, ktoré by bolo možné charakterizovať ako napĺňajúce znaky trestnosti, došlo preukázateľne až dňa 8.7.2012. Predchádzajúce kontakty obvineného s maloletou poškodenou podľa vykonaných dôkazov nezasiahli do erotogénnych zón. Ďalšie „opakované“ konania obvineného voči maloletej poškodenej, ktoré nadobudli rozmer trestnosti, sa odohrali podľa tvrdenia maloletej až o 2 mesiace (september 2012) a stalo sa to podľa jej tvrdení iba 2 krát, pričom následne podľa slov maloletej bol jej kontakt s obvineným ukončený. Celkovo tak možno konštatovať, že k preukázaným „opakovaným“ útokom nadobúdajúcim rozmer trestnosti, došlo celkovo pravdepodobne iba v uvedených 3 prípadoch, ktoré sa odohrali s výrazným časovým odstupom.

Na základe uvedeného aj keď skutková veta hovorí o období od novembra 2011 do septembra 2012, počas ktorého trval osobný kontakt obvineného s maloletou, intenzita zásahov do osobnej sféry a telesnej integrity maloletej presiahla trestnoprávnu rovinu len v niekoľkých čiastkových útokoch, ktoré sa odohrali 8.7.2012 a v presne nezistených dňoch v septembri 2012. Preto naplnenie znaku „po dlhší čas“ nebolo prieskumom zistené.

2. Naplnenie kvalifikačného znaku podľa § 138 písm. g) Tr. zák. „s využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti“:

V prípade aplikácie kvalifikačného znaku je potrebná príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a „tiesňou“, v ktorej sa údajne podľa Vašich tvrdení nachádzala poškodená z dôvodu, že „otec od rodiny odišiel a matke bolo diagnostikované onkologické ochorenie“. Aby bola zohľadnená táto okolnosť ako osobitný kvalifikačný znak, musela by k spáchaniu trestného činu prispieť podstatnou mierou táto okolnosť alebo by bez jej existencie spáchanie skutku nebolo možné. Musí ísť teda o „využitie“ danej tiesne.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že kontakt medzi obvineným a poškodenou vznikol viac menej spontánne, pričom nebolo preukázané, že by obvinený pred nadviazaním kontaktu s poškodenou vedel o jej rodinnej situácií, pričom ani nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by sa poškodená maloletá nachádzala počas kontaktu s obvineným v psychicky nepriaznivej situácií, že by mala depresie a tieto uvádzala ako dôvod, prečo chodí za obvineným. Okrem toho je z výpovede maloletej preukázané, že táto viac menej dobrovoľne trávila čas s obvineným a nevykazovala po psychickej stránke odchýlky od bežného správania osoby daného veku. Preto odchod jej otca od rodiny, či onkologické ochorenie jej matky boli súhra okolností, ktoré nastali v danom období, avšak nemožno ich označiť za priamo súvisiace s páchanou trestnou činnosťou, pretože bolo preukázané, že maloletá v zásade navštevovala kostol bez ohľadu na rodinné pomery a tiež, že chodila čítať sväté písmo bez konkrétneho vplyvu alebo podnetu od obvineného (č. l. 28). Z uvedeného vyplýva, že nech bola rodinná a osobná situácia v rodine maloletej akákoľvek, nemala podstatný vplyv na jej chodenie do kostola, na jej stretávanie s obvineným a poškodená nevykazovala známky takého psychického stavu, že by jej rozhodovanie bolo v značnej miere ovplyvnené jej vnútorným tiesnivým pocitom z ťaživej rodinnej situácie.

Ďalšie znaky nie sú naplnené, pretože samotný trestný čin sexuálneho zneužívania môže byť spáchaný len na dieťati vo veku do 15 rokov, t. j. nemožno sa odvolávať na vek poškodenej ako na dôvod aplikácie sprísňovacieho ustanovenia, t. j. že išlo z dôvodu jej veku o „neskúsenú“ osobu.

Taktiež nemožno považovať postavenie farára vo vzťahu k poškodenej ako vzťah „odkázanosti“ či „podriadenosti“.

V zmysle stálej aplikačnej praxe by išlo o „odkázanú“ osobu vtedy, ak by mal páchateľ právo a povinnosť dozerať na ňu, prípadne by bola zverená jeho dozoru. Je to predovšetkým vzťah rodičov a detí, a to aj nevlastných, vzťah opatrovníka voči osobe pozbavenej svojprávnosti, ale týka sa aj vychovávateľov alebo učiteľov voči chovancom a žiakom, vedúceho mládežníckeho oddielu, ktorému rodičia zverili žiakov základnej školy a pod. (R 29/1985).

Uvedený vzťah medzi obvineným a poškodeným pri naplnení tohto kvalifikačného znaku vyžaduje, že odkázaná osoba sa nachádza pod určitým psychickým nátlakom, pretože je odkázaná na páchateľa a je z tohto dôvodu obmedzená vo svojich rozhodnutiach. Podľa judikatúry uvedený vzťah nie je naplnený pri milostnom vzťahu učiteľa a žiačky a preto v tomto prípade prichádza do úvahy iba kvalifikácia podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. Postavenie farára k maloletej nedosahuje v tomto prípade ani postavenie učiteľa a žiačky, pretože maloletá nebola povinná chodiť do kostola ani prijímať od farára akékoľvek príkazy, pokyny, plniť úlohy, ktoré jej uloží. Maloletá chodila do kostola dobrovoľne a neuposlúchnutie farárových pokynov pre ňu nemohlo znamenať žiadny postih v jej bežnom občianskom živote, preto ani znak odkázanosti nebol v tomto prípade naplnený.

V prípade „podriadenosti“ ide o vzťah, ktorý je založený pracovnými alebo služobnými vzťahmi. O „podriadenú“ osobu ide vtedy, ak je táto osoba pracovným zaradením, funkciou alebo hodnosťou podriadená páchateľovi a v dôsledku toho je povinná prijímať a plniť jeho pokyny, príkazy a rozkazy a je obmedzená vo svojich rozhodnutiach. Vzťah veriacich k farárovi nie je možné stotožňovať s uvedeným vzťahom. Vzťah veriaceho k cirkvi je založený výlučne na slobodnom rozhodnutí veriaceho účastniť sa náboženských ceremónií a ďalších s tým súvisiacich podujatí. Veriaci však nie sú povinní prijímať akékoľvek príkazy a pokyny od cirkevného predstaviteľa a ich zaangažovanosť do cirkevného diania v akejkoľvek podobe je čisto dobrovoľná, pretože sloboda náboženského vyznania vyplýva priamo z Ústavy SR, čl. 24: „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania.“

Je potrebné tiež poukázať na pokyn námestníka okresného prokurátora zo dňa 22.1.2014, ktorým vyšetrovateľovi dal pokyn na zmenu právnej kvalifikácie z § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na § 201 ods. 1 Tr. zák., pretože kvalifikačný znak podľa § 138 písm. g) Tr. zák. nie je naplnený „s poukazom na zadokumentovaný skutkový stav, základné atribúty skutkovej podstaty trestného činu sexuálneho zneužívania a aplikačnú prax spojenú s realizáciou tohto trestnoprávneho ustanovenia prichádza do úvahy právna kvalifikácia jeho konania iba v základnej skutkovej podstate.“

3. Naplnenie kvalifikačného znaku podľa § 138 písm. h) Tr. zák., „porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona“:

Použite uvedeného kvalifikačného znaku je možné iba za predpokladu, že k spáchaniu trestného činu došlo „porušením dôležitej povinnosti“ vyplývajúcej z uvedeného postavenia zamestnania, funkcie.

Postavenie farára ako osoby je rešpektované spoločnosťou ako aj právnymi predpismi a s týmto postavením sa tradične spája vážnosť a určité spoločenské očakávania. V konaní však neboli nijako preverované povinnosti farára ako špecifickej osoby, pričom nezisťovanie týchto okolností ani neumožňuje preskúmať, či došlo k porušeniu nejakej špecifickej povinnosti farára vyplývajúcej z jeho postavenia, resp. zamestnania. Súd v konaní prihliada najmä na dôkazy navrhované stranami a sám má byť nezávislý a nestranný a dohliadať na zákonnosť a plynulosť súdneho konania a po skončení konania na podklade vykonaných dôkazov rozhodnúť o vine a treste. Súd ako nestranný rozhodovací orgán by nemal svojou činnosťou investigatívne získavať podklady pre rozhodnutie, môže doplniť dokazovanie, ak je to potrebné k objektívnemu posúdeniu veci. Ak prokurátor ani strana poškodeného nenavrhli počas konania vykonať dôkazy v smere, či došlo alebo nedošlo k porušeniu nejakej dôležitej povinnosti obvineného vyplývajúcej z jeho zamestnania alebo postavenia, potom súd rozhodne bez prihliadnutia na tento kvalifikačný znak.

Ak sa má prihliadnuť na porušenie dôležitej povinnosti ako na dôvod použitia prísnejšej kvalifikácie, táto povinnosť musí byť jednoznačne vymedzená, aby bolo možné ju konkrétne označiť v súdnom rozhodnutí.

V konaní bolo preukázané (ako to konštatuje súd), že práve okolnosť, že obv. vystupoval vo vzťahu k poškodenej ako farár, mu umožnila spáchanie trestného činu, teda k spáchaniu trestného činu došlo v priamej príčinnej súvislosti s pôsobnosťou duchovného. Avšak Trestný zákon vymedzuje okrem § 138 písm. h) Tr. zák. aj § 37 písm. e) Tr. zák. ako priťažujúcu okolnosť, t. j. že páchateľ „zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody.“

Trestný zákon rozoznáva rôzne druhy porušovania povinností vyplývajúcich zo zamestnania, postavenia, funkcie, pričom nie všetky možno podradiť pod „závažnejší spôsob konania“, niektoré sú len „priťažujúcou okolnosťou“. Takáto koncepcia zadelenia porušení vyplývajúcich zo zamestnania, postavenia, funkcie jednoznačne hovorí o tom, že nie každé porušenie pracovných povinností je automaticky „porušením dôležitej povinnosti“ v zmysle § 138 písm. h) Tr. zák. Z tohto vyplýva, že súd v prípade aplikácie § 138 písm. h) Tr. zák. musí vykonať dokazovanie v smere zistenia, či išlo alebo nešlo o taký druh povinnosti a teda neexistuje všeobecné kritérium, čo sa rozumie a čo sa nerozumie „dôležitou povinnosťou“ v zmysle tohto ustanovenia a aplikácia uvedeného ustanovenia závisí na voľnom hodnotení súdu a vykonaných dôkazoch.

S ohľadom na všetky vyššie uvedené argumenty treba vo všeobecnej teoretickej rovine považovať za naplnenie „závažnejšieho spôsobu konania“ také konanie, ktoré podstatne zvyšuje závažnosť činu vzhľadom na jeho prevedenie, okolnosti a následok. S ohľadom na okolnosti prípadu možno konštatovať, že postavenie farára v danom prípade uľahčilo spáchanie daného trestného činu, uľahčilo jeho utajenie a prinieslo páchateľovi de facto výhodu v podobe zastierania tejto činnosti svojim pastoračným poslaním. Takúto faktickú „výhodu“ a jednoduchší prístup k spáchaniu trestnej činnosti nemožno stotožniť s „porušením dôležitej povinnosti“.

V súdnom konaní, ako ani vo Vašom podnete, nebola jednoznačne špecifikovaná žiadna konkrétna povinnosť vyplývajúca z postavenia, zamestnania alebo funkcie obvineného alebo vyplývajúca mu zo zákona, tak ako to predpokladá § 138 písm. h) Tr. zák. Pre naplnenie tohto kvalifikačného znaku nestačí len domnienka poškodeného o existencii takejto povinnosti, ani všeobecné konštatovanie, že došlo k porušeniu dôležitej povinnosti obvineným. Je potrebné v prvom rade túto povinnosť jednoznačne vymedziť, aby bolo možné konštatovať, či k porušeniu danej povinnosti pri predmetnom čine došlo alebo nie.

Úvaha o konečnej aplikácii alebo neaplikácii uvedeného znaku podlieha súdu, pričom v pochybnostiach je potrebné postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného a tento znak neaplikovať. Keďže v tomto prípade nebolo vykonané dokazovanie vo vzťahu k tomuto kvalifikačnému znaku a bez takéhoto dokazovania nie je možné jednoznačne konštatovať, či k naplneniu tohto znaku došlo alebo nie, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nemôže pri prieskume vykonávať doplňujúce dokazovanie vo vzťahu, či tento znak naplnený bol alebo nie a nemôže tak nahrádzať činnosť prokuratúry, súdu či poškodeného. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 2 ods. 11 Tr. por. je len možnosťou, nie povinnosťou súdu, vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nebolo možné zistiť v postupe súdu nezákonnosť, ktorú by bolo potrebné v dovolacom konaní odstrániť. Zároveň Vám oznamujeme, že ak by sa súd musel nad rámec navrhnutého dokazovania zaoberať aj ďalšími do úvahy prichádzajúcimi kvalifikačnými znakmi, došlo by k neúmernému rozširovaniu preskúmavania skutku, ktorý by smeroval k tomu, že súd by musel zdôvodňovať, prečo neaplikoval všetky ostatné kvalifikačné znaky, ktoré Trestný zákon rozoznáva, aj keď ich prokurátor v obžalobe neaplikoval. Takáto koncepcia zisťovania „skutkového stavu bez dôvodných pochybností“ je nad rámec obžalovacej zásady a zásady kontradiktórnosti.

K podaniu zo dňa 11.5.2015 Vám oznamujeme, že v trestnom konaní platí zásada prezumpcie neviny a ak obvinený nebol za predchádzajúce skutky uznaný vinným, nie je možné mu tieto skutky pričítať ako priťažujúcu okolnosť, ako okolnosť odôvodňujúcu použitie prísnejšej trestnej sadzby, ani ako okolnosť, na ktorú by mal súd pri ukladaní trestu prihliadnuť v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby. Ak však skutky, ktoré neboli súčasťou obžaloby, vykazujú znaky trestného činu, pre tieto skutky je možné začať nové trestné stíhanie v samostatnom konaní, ak tomu nebránia zákonné prekážky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky však nemôže prešetrovať dôvodnosť začatia alebo nezačatia trestného stíhania. Kontrolu zákonnosti prípravného konania vykonáva Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, na ktorú Vám odporúčame sa v tejto veci obrátiť.

K neuloženiu ochranného liečenia Vám oznamujeme, že uloženie ochranného liečenia je obligatórne len z dôvodov podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. Uloženie ochranného liečenia podľa § 73 ods. 2 Tr. zák. je len fakultatívne, preto neuloženie takéhoto ochranného liečenia nemôže zakladať dôvod na podanie dovolania ministrom spravodlivosti.

Zdroj: MSSR
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1632

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: