Okresný súd Dunajská Streda napadol na Ústavnom súde § 61b ods. 3 Exekučného poriadku

Okresný súd Dunajská Streda (sudca Michal Novotný) podal na Ústavný súd návrh na vyslovenie nesúladu niektorých ustanovení Exekučného poriadku s Ústavou SR. Problematickými sa mu javí ustanovenie § 61b ods. 3 a § 243c ods. 1 Exekučného poriadku.

Napadnuté ustanovenia (tmavým je vyznačená napadnutá časť):

§ 61b ods. 3 Exekučného poriadku

Ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí, ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

§ 243c ods. 1 Exekučného poriadku

Ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.

Právne normy nie sú vnútorne zladené

Okresný súd konštatuje, že v právnom poriadku Slovenskej republiky sú účinky právoplatného súdneho rozhodnutia upravené jednak v procesných normách (§ 159 Občianskeho súdneho poriadku), jednak v hmotnoprávnych normách. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne ustanovuje, že ak bolo právo priznané rozhodnutím súdu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, kedy sa podľa rozhodnutia malo plniť. Toto ustanovenie tak posilňuje nárok veriteľa priznaný právoplatným rozhodnutím a dáva mu istotu, že počas 10 rokov sa jeho nárok neoslabí. Tieto účinky sa týkajú celého nároku v tom rozsahu, v akom bol priznaný rozhodnutím, teda aj nároku na príslušenstvo (úroky, úroky z omeškania a náklady, § 121 ods. 3 Obč. zák.).

Zároveň však ustanovenie § 61b ods. 3 Ex. por. zakazuje po troch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu (teda v podstate po troch rokoch od uplynutia lehoty na plnenie) vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva, a to napriek tomu, že práve takýto nárok je posilnený účinkami § 110 ods. 1 Obč. zák. Veriteľ, ktorému bol jeho nárok priznaný právoplatným rozhodnutím a ktorý sa tak spolieha na uvedené účinky, je normami exekučného práva zbavený možnosti reálne tieto posilnené účinky využiť. Úprava § 61b ods. 3 Ex. por. je pritom ťažko predvídateľná. Zákonodarca ju totiž nezaradil tam, kde by ju logicky bolo možné očakávať (napr. v § 110 Obč. zák.). Taktiež zákonodarca nijako (ani nepriamo) nenaznačil, že by po troch rokov rozhodnutie malo strácať svoje účinky z § 110 Obč. zák. Priemerný adresát právnej normy tak z § 110 Obč. zák., ani celého komplexu noriem upravujúcich premlčanie nárokov, ba dokonca ani zo súvisu s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (pokiaľ ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy) nedokáže logicky predvídať, prečo by sa nemal spoliehať na 10 ročnú premlčaciu dobu upravenú v § 110 ods. 1 Obč. zák. Ak však (v dôvere v tieto právne účinky svojho exekučného titulu) navrhne vykonanie exekúcie po uplynutí len troch rokov a jedného dňa od vykonateľnosti, príslušenstvo už nevymôže.

Podľa názoru predkladajúceho súdu takáto úprava zakladá vzájomný nesúlad medzi dvoma normami do tej miery, že oslabuje reálnu uplatniteľnosť a regulačnú účinnosť právnych noriem a taktiež právnu istotu ako atribút právneho štátu. Tieto normy nie sú vnútorne zladené, obe sa navzájom vyvracajú v dôsledku vzájomných rozporov medzi nimi. Táto vzájomná vnútorná rozpornosť (nesúladnosť) spôsobuje okrem iného ich logickú a systémovú nezlučiteľnosť, neefektívnosť a v konečnom dôsledku i právnu nesplniteľnosť. Z týchto dôvodov je ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku samostatne v nesúlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

Elementárnym dôvodom exekúcie nie je „kratochvíľa“ veriteľa

Predkladajúci súd po oboznámení sa s dôvodovou správou konštatoval, že z obsahu dôvodovej správy je zrejmé, že úprava sledovaná v § 61b ods. 3 Ex. por. úplne ignoruje, že elementárnym dôvodom exekúcie nie je akási „kratochvíľa“ veriteľa, ale skutočnosť, že dlžník nesplnil to, na čo bol podľa práva povinný a čo bolo veriteľovi priznané súdnym rozhodnutím. Tomu napokon slúži aj príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením - primárnym dôvodom jeho vymáhania nie je žiadna špekulácia veriteľa, ale to, že dlžník nesplnil svoj záväzok voči veriteľovi. V takom prípade podanie návrhu na vykonanie exekúcie pokojne aj po deviatich a pol roku nie je žiadnou špekuláciou veriteľa, ale naopak, výrazom jeho ústavne chráneného vlastníckeho práva v podobe judikovaného nároku. Dlžník predsa kedykoľvek môže odvrátiť exekúciu tým, že bude konať podľa práva, teda že svoj záväzok splní. Podľa názoru súdu z obsahu dôvodovej správy naopak vyplýva, že navrhovaná úprava je cieľom sama pre seba, teda jej jediným cieľom je zbaviť veriteľov (časti) ich právoplatne judikovaných pohľadávok teda zbaviť ich ochrany ich vlastníckeho práva, navyše potvrdeného právoplatným súdnym rozhodnutím.

Spätné odňatie právnych účinkov niektorým exekučným titulom

Predkladajúci súd  tiež napáda ustanovenie § 243c ods. 1 EP a tvrdí, že toto ustanovenie nariaďuje použitie novelizovaného § 61b ods. 3 Ex. por. v konaniach začatých po 31. máji 2014. Obsahom § 61b ods. 3 Ex. por. však nie je procesnoprávna norma upravujúca procesný postup v exekučnom konaní, ale doplnenie jednej z podmienok vykonateľnosti exekučného titulu v exekúcii. Jej okamžité použitie na všetky exekučné konania začaté po 31. máji 2014 ignoruje práve tento aspekt. Až do 31. mája 2014 totiž veriteľ exekučného titulu nemal žiaden dôvod ponáhľať sa s návrhom na vykonanie exekúcie, keďže mohol vychádzať zo všeobecných premlčacích lehôt a účinkov právoplatného rozhodnutia v zmysle § 110 ods. 1 Obč. zák. Od 1. júna 2014 však všetci veritelia, ktorí by síce stíhali túto všeobecnú lehotu, avšak ich exekučné tituly sa stali vykonateľnými pred 1. júnom 2011, stratili možnosť vymáhať ich exekúciou.

Celý návrh si môžete prečítať TU.

Zdroj: Ústavný súd SR
Ilustračné foto: najprávo.sk