Nedávno bol v denníku Korzár uverejnený článok s názvom „Čudesné znaky pribúdajú na budovách. Mesto: Nevieme o tom nič“, v ktorom médiá informovali, že na viacerých budovách nachádzajúcich sa v širšom centre mesta Košice, sa vyskytli znaky v tvare písmena „M“. Podľa magistrátu mesta Košice sa môže jednať o novú formu pouličného umenia – 3D grafiti. Celý článok si je možné prečítať aj na internete na adrese: http://kosice.korzar.sme.sk/c/8023508/cudesne-znaky-pribudaju-na-budovach-mesto-nevieme-o-tom-nic.html.
Bude zaujímavé sledovať, akým spôsobom sa s týmto novým fenoménom 3D grafiti popasujú orgány činné v trestnom konaní, nakoľko podľa nášho názoru bude pri najmenšom problematické mechanicky aplikovať skutkovú podstatu Poškodzovanie cudzej veci podľa § 246 Trestného zákona. Tento náš názor vyvodzujeme z doslovného výkladu znenia zákona.
Podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Objektívna stránka tejto skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorým tento poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou. Ako je známe, pri tejto skutkovej podstate sa vznik aspoň malej škody nevyžaduje.
V zmysle uvedeného článku sú 3D grafiti vyrobené z polystyrénu, ktorý je natretý farbou. Tento polystyrén je následne nejakým spôsobom upevnený na stenu budovy.
Ak by policajt chcel tento skutok kvalifikovať ako prečin podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona, zrejme by nepochodil, nakoľko nedošlo k naplneniu objektívnej stránky v podobe postriekania, pomaľovania a ani popísania farbou, pretože nastriekaný (resp. pomaľovaný alebo popísaný farbou) je len samotný polystyrén a nie stena budovy (teda cudzia vec).
Ako jediná možnosť by pripadalo do úvahy popísanie inou látkou, a to za predpokladu, že by touto inou látkou bolo lepidlo, ktorým bol na stene budovy uchytený samotný polystyrén. Ak by však pouličný umelec použil k uchyteniu polystyrénu spôsob odlišný od lepidla, zrejme by našiel medzeru v Trestnom zákone, ktorá by činila jeho konanie beztrestným.
Istotne sa však nájde nejeden zdatný policajt, ktorý sa tak povediac vynájde, a to použitím analógie. Analógiou sa rozumie proces subsumovania prípadu, ktorý nie je právnou normou upravený, a to pod také zákonné ustanovenie, ktoré upravuje iný, avšak podobný prípad. Čo už však nemusí byť niektorým zdatným policajtom známe, je to, že „v slovenskom trestnom práve hmotnom je použitie analógie v neprospech páchateľa (in malan partem) neprípustné“ [1]. Je tomu tak preto, že analógia, ktorou sa rozširujú podmienky trestnej zodpovednosti (napr. v podobe kriminalizovania aj takého konania, ktoré Trestný zákon explicitne neuvádza), je v príkrom rozpore so zásadou nullum crimen sine lege stricta, ktorá vo všeobecnosti nachádza svoje vyjadrenie aj v článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Zrejme len čas ukáže, ako sa orgánom činným v trestnom konaní s týmto novým druhom pouličného umenia podarí vysporiadať. Možno s odstupom času budú pouliční 3D umelci verejnosťou vykresľovaní ako mladí ľudia, ktorí vymenili spreje a farby za polystyrén a hmoždinky so samoreznými skrutkami.
P.S.: Tento článok v žiadnom prípade neposkytuje návod na páchanie trestnej činnosti, ale naopak, poukazuje na možnú medzeru v Trestnom zákone.
Autor:
Mgr. Erik Surmánek
advokátsky koncipient
Ilustračné foto: free images.com
[1] IVOR, J. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava : IURA EDITION, 2010. s. 47. ISBN 978-80-8078-308-2