Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Migračná problematika v Helénskej republike

Tomáš Sabadoš • 28.4. 2014, 20:33

Grécko, tak isto ako aj Taliansko, Cyprus či Malta patrí k štátom, ktoré sú dlhodobo vystavené zvýšeným migračným tlakom v oblasti Stredozemného mora. S cieľom znížiť obrovský počet migrantov, vysporiadať sa s ekonomickými a sociálnymi dopadmi tejto problematiky na spoločnosť a pre reálne a efektívne riadenie migrácie prijalo Grécko niekoľko dôležitých zákonov. Prvým významným zákonom v tejto oblasti bol zákon č. 3386/2005 o vstupe, pobyte a sociálnej integrácii občanov tretích štátov na území Grécka, ktorý bol neskôr novelizovaný zákonom č. 3536/2007. Okrem iných, významnú úlohu zohral aj zákon č. 3907/2011 o dobrovoľných návratoch, ktorým sa Grécko zameralo na vytvorenie účinného systému riadenia migrácie prostredníctvom Azylového úradu a Centier prvého príjmu.

Po 8 mesiacoch od otvorenia Azylového úradu v Grécku (jún 2013 – január 2014) bolo registrovaných 5 577 žiadostí o udelenie medzinárodnej ochrany, z čoho 3 218 rozhodnutí bolo vydaných v 1. inštancii. Status utečenca bol priznaný (udelený) 291 žiadateľom a doplnková ochrana bola priznaná 129 žiadateľom. Tieto dve skupiny rozhodnutí tvoria kladne vybavené žiadosti a teda spolu ich je 420. Negatívnych rozhodnutí (zamietnutých žiadostí) bolo 2 076 a inak vybavených žiadosti bolo 722.[1]

Najviac žiadosti bolo podaných od migrantov z Afganistanu a to 930 (16,7 %), potom od migrantov z Pakistanu 726 (13 %), z Albánska 490 (8,8 %), z Gruzínska 379 (6,8%) zo Sýrie 312 (5,6 %), z Egyptu 286 (5,1 %), z Nigérie 257 (4,6 %), z Bangladéša 256 (4,6 %) z Iránu 166 (3,0 %) a ďalších. Z týchto žiadosti bolo kladne vybavených v 1. stupni od migrantov zo Somálska 100%; zo Sýrie 99,1 %; zo Sudánu 87,2 %, z Eritrei 87,0 %, z Iránu 63,6 %. Od migrantov z Pakistanu, Maroka a Bangladéšu je percento kladne vybavených žiadosti nižšie ako 3% a dokonca od migrantov z Albánska a z Gruzínska sa toto percento rovná nule. Logický, najviac odvolaní proti rozhodnutiam podávajú žiadatelia z Albánska (19,6 %), z Pakistanu (18,0 %), z Gruzínska (11,1 %), z Bangladéšu (8,0%), z Egypta (5,1 %), z Afganistanu (4,0 %) a z ďalších krajín. V druhom stupni Azylový úrad zmení svoje rozhodnutie z negatívneho na pozitívne, iba v 7,9 % rozhodnutí, proti ktorým boli podané opravné prostriedky.[2]

Podľa policajných štatistík od začiatku Sýrskej krízy až po súčasnosť prekročilo grécku hranicu vyše 17.000 utečencov. Časté sú aj rôzne incidenty medzi utečencami a hliadkami námornej stráže. Od augusta 2012, pri týchto stretoch prišlo o život približne 136 utečencov a to hlavne zo Sýrie a Afganistanu. Grécka strana býva v tomto kontexte kritizovaná ľudsko-právnymi organizáciami i médiami (PRO-ASYL, Amnesty International, a.i.) a naposledy aj komisárom pre ľudské práva RE za kolektívne vyhosťovanie nelegálnych migrantov z Grécka do Turecka (medzi inými i migrantov zo Sýrie utekajúcimi z krajiny kvôli ozbrojenému konfliktu), ktoré je v rozpore s medzinárodným právom i za neľudské správanie sa k migrantom. Podľa údajov nemeckej organizácie PRO ASYL bolo v období december 2011 – august 2013 kolektívne vyhostených viac ako 2 000 migrantov z Grécka do Turecka, z ktorých viac ako 800 bolo občanov Sýrie.[3]

Kým prvým problémom GR je boj proti nelegálnej migrácií a účinná ochrana dlhého pásma hraníc, druhým pálčivým problémom je vysporiadanie sa s mimoriadnym množstvom nelegálnych migrantov, ktorí sa už nachádzajú na území Grécka. Niektoré opatrenie štátu (operácia Xenios Zeus) boli teda zamerané na migrantov vo vnútrozemí a ich následné vrátenie domov, operácia Aspida posilnila dohľad na grécko-tureckej hranici a taktiež sa pokračovalo v spoločných operáciách (Aeneas, Hermes, Poseideon sea), koordinovaných FRONTEXom - Európskou agentúrou pre vonkajšie hranice.

Situácia sa zmenila hlavne v auguste 2012, keď štátne orgány posilnili ochranu hranice s Tureckom, na ktorú rozmiestnili dodatočných 1 800 policajtov. V roku 2012 pristúpil štát k tvrdým opatreniam, čím podstatným spôsobom znížil počet migrantov pokúšajúcich sa o nelegálny prechod štátnej hranice Helénskej republiky. V decembri 2012 na hranici z Tureckom vyrástol 3 metre vysoký a 10,5 km dlhý plot, ktorý má znížiť počet nelegálnych migrantov a zlikvidovať v tejto oblasti veľmi dobrý biznis prevádzačov. Za prechod cez toto územie si pýtali prevádzači 700€. Výsledný efekt tohto plota je neprehľadnuteľný. Ešte v roku 2010 cez túto oblasť prešlo 300 migrantov denne v súčasnosti to je 25. Môžeme hovoriť o takmer 92 % poklese.[4]

Odporcovia vyššie spomínaného plotu tvrdia, že problém sa týmto nijako nevyriešil, iba sa presunul na iné miesto, konkrétne do Egejského mora. V priebehu roka 2013 grécka pohraničná stráž, ktorú tvorí približne 7500 príslušníkov realizovala cca 490 záchranných operácií na mori, v rámci ktorých zachránili 3 120 osôb, zadržali 10 896 nelegálnych migrantov a zaistili 158 prevádzačov.

Stále obrovské masy migrantov, ktoré prúdia do krajiny jej spôsobujú obrovské problémy. Grécky premiér A. Samaras poukázal na fakt, že grécka komunita nie je schopná integrovať imigrantov bez rizika destabilizácie. Tiež prezentoval otázku migrácie ako vážny finančný a sociálny problém, s ktorým Grécko bojuje. Zdôraznil fakt, že krajina zmietaná v ekonomickej kríze má obrovský problém s nezamestnanosťou, ktorá v Grécku dosahuje horibilné čísla – 28 % a nezamestnanosť mladých je 61,4 % (údaje z novembra 2013).[5] V roku 2011 prebehlo v Grécku sčítanie obyvateľov, podľa ktorého tam žije 9.9 mil. obyvateľov. Zastrašujúca je však skutočnosť, že počet nezamestnaných Grékov sa vyrovnáva počtu nelegálnych migrantov v krajine - prisťahovalci tvoria 9 - 10 % gréckej populácie – takže de facto žije v Grécku približne 10 890 000 ľudí.[6]

Dôsledkom toho je, že za posledné roky došlo k posilňovaniu krajnej pravice (Zlatý Úsvit), ktorá zneužíva problematiku prisťahovalectva vo svoj prospech. Ide o politickú stranu, ktorá má zastúpenie v národnom parlamente a používa fašistickú a nacionalistickú rétoriku. Tejto strane je blízke riešenie problémov násilnou cestou a cestou nenávisti. V tomto období sú však predseda strany, členovia parlamentu za túto politickú stranu a ďalší jej členovia či sympatizanti obžalovaní z rôznych násilných trestných činov. Pre ďalšiu existenciu tejto strany sú kľúčové voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých sa preukáže, či si táto strana aj napriek ostatným udalostiam zachovala priazeň svojich voličov.

V roku 2013 Grécko úspešne pomáhalo spolu s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu migrantom, ktorí sa rozhodli vrátiť domov. V rámci dobrovoľného programu asistovaného návratu podpísaného 31. júla 2012 s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM), ktorý sa skončil v júni 2013, sa domov vrátilo 8 046 migrantov. Od 1. júla 2013 postupuje Grécko podľa nového programu dobrovoľného návratu hradeného spoločne s EÚ. Tento by mal pomôcť ďalším 7 000 nelegálnym migrantom vrátiť sa domov. Podľa údajov IOM, využilo túto možnosť od roku 2010, kedy sa začal program dobrovoľnej repatriácie financovaný z prostriedkov EÚ, už 15.481 osôb. Grécko neustále vyzýva ostatné ČK EÚ na posilnenie solidarity v tejto oblasti, a to najmä z toho dôvodu, že problematiku nelegálnej migrácie považuje za celoeurópsky problém. Zámerom GR predsedníctva v Rade EÚ počas 1. polroku 2014 je presadiť o. i. aj spravodlivé rozdelenie záťaže vyplývajúcej z nelegálnej migrácie a z príchodu migrantov v rámci EÚ.

Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí E. Venizelos vystúpil 5. februára 2014 počas plenárnej schôdze EP v Štrasburgu, a okrem iného sa venoval aj téme sýrskych utečencov na hraniciach s Bulharskom a incidentu pri gréckom ostrove Farmakonisi, kde si záchranná akcia vyžiadala obete na životoch utečencov. Venizelos tiež deklaroval, že túto problematiku vníma v dvoch rovinách a to v humanitárnej a bezpečnostnej.[7]

Osobitnú skupinu cudzincov v Grécku tvoria občania Sýrie, ktorých nepovažuje grécka strana za bežných ekonomických migrantov, ale vníma ich ako utečencov, ktorým treba poskytovať osobitnú ochranu. V roku 2012 grécka strana prijala Národný akčný operačný plán, podľa ktorého grécke orgány denne monitorujú situáciu v samotnej krajine, ako i na gréckych hraniciach, posudzujú úroveň bezpečnostného rizika tak, aby mali zabezpečenú potrebnú úroveň pripravenosti na zvýšený tok migrantov.

Spoločenská situácia ohľadom prisťahovalectva je v Grécku veľmi napätá. Táto krajina vstupuje už siedmy rok do recesie, nezamestnanosť v novembri 2013 bola 28 % (nezamestnanosť mladých do 24 rokov bola v tom istom mesiaci rekordných 61,4 %)[8] a prisťahovalci tvoria veľkú časť gréckej populácie. Inflácia v krajine je dlhodobo v záporných číslach (v tomto prípade hovoríme o deflácii). V januári 2014 bola deflácia na úrovni 1,4 % (inflácia -1,4 %).[9] Import tovarov a služieb do Grécka v porovnaní s údajmi z decembra 2012 a decembra 2013 klesol o 9,9 % a export krajiny za spomínane obdobie klesol ešte výraznejšie, ide o pokles na úrovni 14,2 %.[10] Rast HDP bol v 4. kvartáli roku 2012 -6,7 % a v 4. kvartáli 2013 bol -3 %.[11] Rozpočtový deficit bol na úrovni 6 % v roku 2012 a za rok 2013 sa odhaduje 4 %. Xenofóbia, ako negatívny spoločenský jav sa vždy viac a viac prejavuje v nálade občanov.

Tejto neželanej spoločenskej situácii nepomohol ani únik nahrávky zo zasadnutia policajných úradníkov, ktorej prepis priniesol grécky časopis Hot Doc. Z nahrávky je jasný negatívny prístup polície k utečencom. Jeden z prítomných hovorí o tom, ako si myslí, že utečenci zneužívajú ich systém. Konkrétne sa vyjadril, že utečenec bude zadržaný po dobu troch mesiacov, potom je slobodný a môže kradnúť a robiť si čo chce. Tá istá osoba ďalej pokračovala, že našim (polície) cieľom je okrem zvýšenia doby ich zadržania z 3 mesiacov na 18 aj to, že počas zadržania budeme robiť utečencom ich život neznesiteľným.[12]

Utečenci, ktorí prichádzajú do Grécka sú zadržiavaní v preplnených celách. Žiadatelia o azyl nesmú pracovať a nedostávajú ani žiadnu štátnu pomoc. Sýrčan (32 ročný) opisuje svoje stretnutie s gréckou pobrežnou hliadkou. On a jeho matka boli spolu s ďalšími 35 ľuďmi, vrátane žien a detí, odvlečení späť do Turecka. „Všetkým mužom nariadili, aby si ľahli na dno lode. Potom po nás tri hodiny šliapali a bili nás zbraňami. Keď nám zobrali motor, posadili nás späť do našej plastovej lode a odtiahli do tureckých vôd, kde nás nechali na šírom mori." Zakuklení muži utečencom pred nosom šermovali zbraňami, šikanovali ich a zobrali im osobné veci.[13]

Do gréckeho parlamentu bol v piatok 14. februára 2014 na prerokovanie predložený návrh Imigračného zákona, o ktorom sa má hlasovať v nadchádzajúcich týždňoch. Jeho cieľom je zjednodušiť proces udeľovania povolenia na pobyt a uľahčiť imigrantom vstup na pracovný trh. Tento návrh zákona sa tak isto snaží vyriešiť otázky udeľovania občianstva pre imigrantov a rasovo motivované útoky na nich. Zákon predpokladá zavedenie jednotných kontaktných miest, na ktorých si imigranti budú môcť vybaviť potrebné potvrdenia, povolenia. Vzhľadom na to, že mnohí ilegálni prisťahovalci sú v Grécku dlhé roky, majú tu celé svoje rodiny, narodili sa im tu deti, tak zákon rieši aj zabezpečenie právneho statusu druhej generácie týchto prisťahovalcov. Na druhej strane tento zákon zakotvuje aj kontroverzné ustanovenia, ktoré zbavuje negréckych občanov právneho života (nemôžu voliť a byť volení) v krajine a Grékov žijúcich v zahraničí tiež zbavuje práva voliť a byť volení v lokálnych a regionálnych voľbách.[14]

Problematiku migrácie v Grécku rieši aj Nils Muižnieks, komisár Rady Európy pre ľudské práva, ktorý 5. decembra 2013 napísal oficiálny list 2 gréckym ministrom a to Nikolasovi Dendiasovi, ministrovi verejného poriadku a ochrany občana a Militiadisovi Varvitsiotisovi, ministrovi dopravy, námorných záležitostí a egejského Grécka. V liste vyjadril znepokojenie nad spôsobom so zaobchádzaním s migrantmi. Zdôraznil, že ma informácie o kolektívnom vyhosťovaní veľkého počtu migrantov z Grécka do Turecka. Medzi vyhostenými migrantmi sa podľa jeho informácií nachádza veľká časť Sýrčanov, ktorí opúšťajú svoje domovy z dôvodu občianskej vojny v Sýrii a potrebujú medzinárodnú ochranu. Komisár tvrdí, že od decembra 2011 do augusta 2013 bolo z Grécka do Turecka kolektívne vyhostených 2 000 ilegálnych migrantov a viac ako 800 z nich bolo občanov Sýrie. Ďalej upozornil aj na dva medializované udalosti z 12. a 14. novembra 2013, kde z regiónu Evros bolo do Turecka v jednom prípade kolektívne vyhostených 150 Sýrčanov a v druhom prípade bolo kolektívne vyhostených 65 nelegálnych migrantov, poväčšine Sýrčanov.

V liste tiež dodal že kolektívne vyhosťovanie je zakázané a je v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach.

Minister pre verejný poriadok a ochranu občana reagoval na tento list 10. januára 2014. Uviedol tam, že Grécko urobilo v ostanom čase veľké reformy v migračnej politike a rozsiahle opatrenia na svojich hraniciach. Komisára pre ľudské práva ubezpečil, že nejde o kolektívne vyhosťovanie, ale každý jeden prípad je individuálne prešetrený. V reakcii tiež uviedol, že postupujú v súlade s európskym právom a svoje aktivity kooperujú s FRONTEXom.

Minister dopravy, námorných záležitosti a egejského Grécka tiež reagoval na spomínaný list 10. januára 2014, v ktorom zdôraznil, že Grécko je vstupnou bránou migrantov do EÚ. Pracovnici pohraničnej stráže vykonávajú svoju prácu podľa platného práva, spolupracujú s FRONTEXom, poskytujú migrantom pomoc, jedlo, vodu, teplé ošatenie, zdravotnú starostlivosť a miesto na oddych. Na záver odpovede zdôraznil, že pracovnici pobrežnej stráže dodržujú všetky národné, únijné a medzinárodné právne predpisy a rešpektujú základné ľudské práva pri všetkých ich aktivitách.

Bc. Tomáš Sabadoš
študent 2. ročnika Mgr. stupňa na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity 

Citácie:

[1] Helenic Republic, Ministry of Public Order and Citizen Protection, Asylum Service (7.6.2013 – 31.1.2014)

[2] tamtiež

[3]Greece to Syrian refuges: Don´t get too comfortable. Dostupné na internete: http://www.csmonitor.com/World/Europe/2013/1223/Greece-to-Syrian-refugees-Don-t-get-too-comfortable [použité dňa 16.2.2014].

[4]Greece completes anti-migrant face at Turkish border. Dostupné na internete: http://www.ekathimerini.com/4dcgi/_w_articles_wsite1_1_17/12/2012_474782 [použité dňa 15.2.2014] a Grécke hranice pomaly pod kontrolou. Dostupné na internete: http://www.europarltv.europa.eu/sk/player.aspx?pid=57fdd708-0874-47fd-9f5e-a0fb01204422 [použité dňa 15.2.2014].

[5]Hellenic Statistical Authority. Dostupné na internete: http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/PAGEthemes?p_param=A0101&r_param=SJO02&y_param=2013_11&mytabs=0 [použité dňa 17.2.2014].

[6]Hellenic Statistical Authority. Dostupné na internete: http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/PAGEthemes?p_param=A1603&r_param=SAN21&y_param=2011_00&mytabs=0 [použité dňa 17.2.2014].

[7] Deputy PM and Foreign Minister Venizelos addresses the EP plenary. Dostupné na internete: http://gr2014.eu/news/press-releases/deputy-pm-and-foreign-minister-venizelos-addresses-ep-plenary [použité dňa 13.2.2014].

[8]Hellenic Statistical Authority. Dostupné na internete: http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/PAGEthemes?p_param=A0101&r_param=SJO02&y_param=2013_11&mytabs=0 [použité dňa 17.2.2014].

[9]Hellenic Statistical Authority. Dostupné na internete: http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/BUCKET/A0515/PressReleases/A0515_DKT87_DT_MM_01_2014_01_F_EN.pdf [použité dňa 17.2.2014].

[10]Hellenic Statistical Authority. Dostupné na internete: http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/BUCKET/A0902/PressReleases/A0902_SFC02_DT_MM_12_2013_01_E_EN.pdf [použité dňa 17.2.2014].

[11]Greece GDP Annual Growth Rate. Dostupné na internete: http://www.tradingeconomics.com/greece/gdp-growth-annual [použité dňa 17.2.2014].

[12]Greece to Syrian refuges: Don´t get too comfortable. Dostupné na internete: http://www.csmonitor.com/World/Europe/2013/1223/Greece-to-Syrian-refugees-Don-t-get-too-comfortable [použité dňa 16.2.2014].

[13]Greece to Syrian refuges: Don´t get too comfortable. Dostupné na internete: http://www.csmonitor.com/World/Europe/2013/1223/Greece-to-Syrian-refugees-Don-t-get-too-comfortable [použité dňa 16.2.2014].

[14] Immigration paper boosts some rights, curbs others. In.: KATHIMERINI. English Edition. Athens, Saturday – Sunday, February 15 – 16, 2014. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1611

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: