Piatok, 19. apríl 2024 | meniny má Jela , zajtra Marcel
Predplatné
Piatok, 19. apríl 2024 | meniny má Jela , zajtra Marcel
TlačPoštaZväčšiZmenši

Marek Švec, Jozef Toman: Snažili sme sa o nájdenie takých právnych argumentov, aby prípadné ďalšie legislatívne zmeny neohrozili zmysel a účel existencie konkrétneho pracovnoprávneho inštitútu

PR • 29.10. 2019, 19:00

Rozhovor s doc. JUDr. Marekom Švecom, PhD., LL.M., a JUDr. et Mgr. Jozefom Tomanom, PhD., vedúcimi autorského kolektívu, sa uskutočnil pri príležitosti vyjdenia novej publikácie „Zákonník práce. Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Komentár.vo vydavateľstve Wolters Kluwer SR, s.r.o.

Pri pohľade na novú publikáciu považujeme za dôležité hneď na úvod sa opýtať, prečo má publikácia až 2 196 strán, keďže to nie je obvyklé v oblasti pracovného práva.

Jozef Toman: Rozsah komentára súvisí s komplexnosťou problematiky. Ak by sme spojili všetky publikácie, ktoré sme s kolegami z autorského kolektívu v oblasti pracovného práva doteraz napísali, rozsah textu komentára by bol značný. Pri komentároch sa preto často skracuje rozsah textu, pretože cieľom je pokryť všetky ustanovenia komentovaného zákona a zároveň dosiahnuť určitý kompromisný rozsah. Problémom kompromisov je však často skutočnosť, že zo skráteného rozsahu textu sa nič hlbšie a konkrétnejšie nedozviete. Cieľom autorského kolektívu preto nebolo robiť zásadnejšie kompromisy na úkor rozsahu a kvality textu. Na druhej strane sme sa chceli v komentári vyhnúť zbytočnému balastu v podobe prerozprávania zákonných ustanovení a venovať dostatočný priestor právnemu výkladu dôležitému pre prax.

Marek Švec: Rozsiahlosť komentára je však ovplyvnená aj zložením autorského kolektívu. Do autorského kolektívu sme vybrali osobnosti z oblasti pracovného práva, ktoré sme považovali za najfundovanejšie pre jednotlivé pracovnoprávne inštitúty. Táto skutočnosť nám na jednej strane sťažila prácu v tom smere, že ide o odborne vyzreté osobnosti s vlastnými názormi na jednotlivé situácie, a preto bolo dosahovanie kompromisov niekedy výzvou (smiech), na druhej strane tým však komentár získal pridanú hodnotu v podobe veľkého množstva praktických pohľadov na riešenie konkrétnych problémov z rôznych priemyselných odvetví, oblasti služieb, verejnej alebo štátnej správy s identifikovanými väzbami na ďalšie vedné odbory, judikatúru a pod.

Z akého dôvodu vychádza v jednej publikácii komentár k dvom pracovnoprávnym predpisom a prečo ste sa nezamerali aj na ostatné pracovnoprávne predpisy, ktoré sú rovnako relevantné pre oblasť pracovného práva?

Jozef Toman: Ak sa pozriete na predmet Zákonníka práce, ten upravuje individuálne aj kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Pracovné právo nie je len o jednotlivcovi, ale aj o kolektíve, a to aj o niekom reprezentovanom kolektívnym zástupcom. Napríklad § 231 Zákonníka práce upravuje, čo je kolektívna zmluva, neupravuje však už otázky jej účinnosti, platnosti, doby trvania a pod. Tu už musíte siahnuť po zákone o kolektívnom vyjednávaní. Význam kolektívneho vyjednávania, otázky sporov sa v kontexte pracovného práva podceňujú, pretože sú vyčleňované mimo kódexu pracovného práva. Naším cieľom je to zmeniť, prepojiť a upozorniť čitateľa na komplexnosť problematiky.

Pri prezeraní publikácie je zjavné, že ste neuvádzali prehľad súdnych rozhodnutí k jednotlivým pracovnoprávnym inštitútom, čo býva v podstate štandardom pri tomto type publikácii.

Jozef Toman: Existujú stovky súdnych rozhodnutí – staré, nové, zlé, aktuálne, prekonané. V aplikačnej praxi sa možno stretnúť s tým, že sú v odborných textoch používané rozhodnutia, ktoré už v kontexte aktuálnej právnej úpravy s posudzovaným problémom nesúvisia alebo dokonca prezentujú opačný záver, a preto zákonodarca reagoval zmenou právnej úpravy. Niektoré rozhodnutia sú dokonca ešte z obdobia pred kodifikáciou pracovného práva v roku 1965. Úlohou dobrého autorského kolektívu je vyčistiť pre čitateľa ich okruh a nie silou-mocou použiť všetky.

Marek Švec: Tie súdne rozhodnutia, ktoré boli relevantné pre pochopenie alebo podporenie uvádzaného právneho výkladu, sme zapracovali priamo do textu komentára vrátane zahraničných súdnych rozhodnutí a súdnych rozhodnutí európskych súdnych inštancií aj s vysvetľujúcim doplnením ich relevantnosti pre spracúvanú problematiku.

Vieme, že sa neradi porovnávate s konkurenciou, ale ak by ste mali možno popísať, v čom sa tento komentár líši od všetkých ostatných na trhu, čo by ste na ňom vyzdvihli?

Jozef Toman: Keď sa pozriete na vek autorov, je tento komentár istou generačnou výpoveďou osôb, ktoré sa pracovnému právu začali profesionálne venovať okolo roku 2000 a neskôr, a teda sú už ovplyvňované aj inými právnoteoretickými prístupmi, právom Európskej únie a pod. Odlišný je aj prístup k písaniu komentára, ktorý s rozhodnutiami súdov nepracuje len ako so samostatne stojacimi citáciami, ale snaží sa ich zohľadniť aj v texte samotného komentára v kontexte aplikačnej praxe. Oblasti sme si podelili aj podľa tém, ktorými sa profesionálne pravidelne zaoberáme a o ktorých máme hlbší prehľad. Tento komentár však v žiadnom prípade nie je len súbor textov od rôznych autorov, ale predstavuje kolektívny výsledok postavený na vnútornej kritike, t.j. ako jeden z dvoch hlavných spoluautorov som texty upravoval nielen z formálneho hľadiska, ale navrhoval som aj doplnenie textu, ak tam chýbali veci dôležité pre aplikačnú prax, ak tam boli nejaké rozpory alebo som chcel vylepšiť právnu argumentáciu v prípade sporných vecí, prípadne uviesť, že na uvedenú konkrétnu problematiku existujú aj iné právne názory. Ak som poznal relevantné rozhodnutia súdov, navrhoval som ich doplnenie. Naším cieľom bolo vytvorenie moderného komentára k Zákonníku práce.

Marek Švec: Trpezlivo som čakal, kým príde táto otázka, ktorá je, zdá sa mi, už štandardnou v takýchto rozhovoroch (smiech). V prvom rade musíme zdôrazniť, že v tejto oblasti nie je víťazov ani porazených. Každú z kolegýň a kolegov, ktorí sa podujmú na spracovanie diela v takomto rozsahu, si treba hlboko vážiť a prejaviť jej/mu úctu, pretože to naozaj nie je jednoduchá práca, ale práca na niekoľko rokov. Obdobne to bolo aj v prípade našich predchodcov, ktorých publikácie nás všetkých pri odbornom raste určite kreovali a ktorým patrí veľká vďaka a uznanie. V odpovedi na vašu otázku si dovolím uviesť, že je to najdetailnejší komentár, aký bol v československom pracovnoprávnom priestore k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní spracovaný, a myslím si, že práce na ňom nie sú ani do budúcna ukončené. Komentár nepredstavuje len právny výklad k zákonným ustanoveniam, ale v oblastiach, kde sa vyskytujú najčastejšie problémy, je doplnený množstvom praktických príkladov, postrehov, grafických zobrazení procesných krokov tak, aby čitateľ získal úplnú predstavu o probléme a jeho riešeniach.

Rozhovor s vedúcimi autorského kolektívu publikácie „Zákonník práce. Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Komentár., ktorá vychádza v novembri 2019, pripravilo vydavateľstvo Wolters Kluwer SR, s.r.o. Publikáciu možno objednať na https://www.wolterskluwer.sk/sk/zakonnik-prace-zakon-o-kolektivnom-vyjednavani-velky-komentar-i-a-ii-zvazok.p4416.html.

Zákonník práce komentár 2019

doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Marek Švec pôsobí ako advokát, generálny tajomník a súčasne člen Predsedníctva Labour Law Association/Asociácia pracovného práva. Pôsobil ako podpredseda poradnej Komisie ministra práce pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a člen tripartitnej komisie pre prípravu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní a ďalších noviel pracovnoprávnych predpisov. V súčasnosti je vedený ako sprostredkovateľ a rozhodca kolektívneho vyjednávania v zozname Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na roky 2019 – 2021. Pôsobí ako tajomník Vedeckej rady vydavateľstva Wolters Kluwer pre oblasť pracovného práva. Je rovnako šéfredaktorom vedeckého časopisu The Central European Journal of Labour Law and Personnel Management.

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.

Jozef Toman je podpredsedom Labour Law Association/Asociácia pracovného práva. Od roku 2010 pôsobí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, kde je od januára 2011 riaditeľom odboru pracovných vzťahov, zodpovedným za pracovnoprávnu legislatívu v Slovenskej republike (Zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní, zákon o minimálnej mzde). Publikuje vedecké a odborné články v oblasti pracovného práva a prednáša problematiku pracovného práva so zameraním na individuálne pracovnoprávne vzťahy, a to najmä na vysielanie zamestnancov, organizáciu pracovného času alebo agentúrne zamestnávanie.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1147
PoUtStŠtPiSoNe
: