Dobrodenie v prospech obvineného. V trestnom poriadku nachádzame túto zásadu v ustanovení § 195 ods. 2 a 3 a § 324 TP.
Z judikatúry:
Zásada beneficium cohaesionis vyplýva z ustanovenia § 324 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia „Ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného, na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, ktorá nepodala odvolanie, rozhodne odvolací súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na ktorého základe rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.“.
Zásada beneficium cohaesionis v konaní o sťažnosti vyplýva z ustanovenia § 195 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého „Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu porušenia jeho práva na obhajobu a je to na prospech aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného“. Toto ustanovenie je zaradené v prvej časti ôsmej hlave Trestného poriadku upravujúcej sťažnosť a konanie o sťažnosti.
Zásada beneficium cohaesionis podľa § 195 ods. 2 Trestného poriadku predpokladá, že prvostupňový súd rozhodne jedným rozhodnutím o viacerých obvinených, pričom sťažnosť podá len niektorý z nich. Ak opravný súd na základe podanej sťažnosti rozhodne v prospech takéhoto obvineného, je povinný zasiahnuť do prvostupňového uznesenia aj vo vzťahu k ďalšiemu obvinenému, ktorý sťažnosť nepodal, a to za podmienky, že právny názor opravného súdu, podľa ktorého došlo k porušeniu práva na obhajobu, je aj v jeho prospech.
Zásada beneficium cohaesionis je vlastne výnimkou zo zásady, podľa ktorej sa v prípade prvostupňového uznesenia týkajúceho sa viacerých obvinených možno v opravnom konaní zaoberať len tými obvinenými, ktorí podali sťažnosť. Prvostupňové uznesenie týkajúce sa obvineného, ktorý sťažnosť nepodal, nadobudne uplynutím zákonnej lehoty právoplatnosť.
(rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 307/08-11)
* * *
Podstatou zásady tzv. beneficium coahesionis, je zmena rozsudku aj v prospech osoby, ktorá odvolanie nepodala, ak je jej na prospech dôvod, pre ktorý došlo k zmene rozsudku v prospech osoby, ktorá odvolanie podala. Predpokladom tohto postupu však je, že o všetkých obžalovaných sa rozhodlo v tom istom konaní tým istým rozsudkom. Uplatnenie citovanej zásady nie je možné v prípadoch samostatného rozhodnutia o veci spoluobžalovaného tak, ako tomu bolo v posudzovanom prípade.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2000, sp.zn. 4 Tz 22/2000)