Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Budem dediť po partnerovi?

Mária Dvončová • 26.11. 2015, 20:14

V dnešnej dobe dáva množstvo partnerov prednosť spolužitiu mimo manželského zväzku, bez sobášneho listu. Pritom vychovávajú spolu deti, splácajú spoločnú hypotéku na nehnuteľnosť, a tiež spoločne hradia náklady na domácnosť. V prípade úmrtia jedného z partnerov je situácia týkajúca sa dedenia iná ako v prípade, ak by išlo o manželov. Cieľom tohto článku je najmä objasniť,

  • kto je dedičom v prípade spolužitia partnerov a následne úmrtia jedného z partnerov,
  • aký dedičský podiel môže dedičom pripadnúť a
  • akým spôsobom môže partner počas života rozhodnúť o svojom majetku pre prípad svojej smrti.

Právnu úpravu dedenia obsahuje najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Zákon rozoznáva dedenie zo zákona a dedenie zo závetu, pričom dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Môže nastať situácia, že sa bude dediť i zo závetu i zo zákona.

Pozrime sa bližšie na dedenie zo zákona. V praxi ide o situáciu, kedy partner napríklad

  • nezanechal pred svojou smrťou žiaden závet
  • závetom nerozhodol o celom svojom majetku
  • je závet neplatný, príp. jeho časť atď.

1.  Ak zomrelý partner mal deti (či už spoločné s preživším partnerom alebo nie), budú v tomto prípade majetok poručiteľa[1] dediť tieto deti, a to rovnakým dielom.

2.  Ak zomrelý partner nemal deti, nastupuje druhá dedičská skupina, v ktorej budú dediť

- rodičia zomrelého partnera a

- tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť [2] alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa [3] .

V tomto prípade ide o situáciu, kedy rodičia zomrelého partnera ešte žijú. Budú tak dediť spolu s preživším partnerom (ak samozrejme spĺňa podmienku spoločnej domácnosti a starostlivosti o domácnosť), a to každý jeden dedič rovnakým dielom.

Príklad: Peter má kúpený byt s Janou, pričom nie sú manželmi a žiaden z nich nemá deti. Žijú spolu už niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, o ktorú sa starajú, pričom každý vlastní polovicu bytu. Peter náhle zomrie. Dedičmi po Petrovi budú jeho matka, otec a Jana, pričom každý z nich zdedí jednu tretinu z Petrovej polovice bytu. Po skončení dedičského konania bude teda Jana vlastniť celkovo  4/6 bytu, Petrova mama 1/6 bytu a Petrov otec 1/6 bytu. Peter možno chcel, aby byt zostal Jane celý, keďže v ňom dlhé roky spolu žili a byt zhodnocovali, avšak nezanechal závet, a preto časť bytu zdedili i Petrovi rodičia. Ak sa bude chcieť Jana stať jedinou vlastníčkou bytu, bude musieť odkúpiť od Petrových rodičov ich podiely.

3. Ak zomrelý partner nemal deti a nežije ani jeden z jeho rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina, v ktorej budú dediť

- súrodenci zomrelého partnera a

- tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v tomto prípade budú rovnakým dielom dediť súrodenci zomrelého partnera, ako aj preživší partner. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Príklad: Jakub mal kúpený byt s Danou, pričom neboli manželmi, Jakub nemal  deti. Žili spolu už niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, pričom  každý vlastnil polovicu bytu. Jakub náhle zomrel. Nakoľko Jakubovi rodičia už v dobe jeho smrti nežili, nebudú dediť dedičia v druhej dedičskej skupine, ale v tretej dedičskej skupine, t.j. Jakubova sestra a partnerka Dana. Každá zdedí jednu polovicu z Jakubovej polovice bytu. Po skončení dedičského konania  bude teda Dana vlastniť celkovo 3/4 bytu a Jakubova sestra 1/4 bytu. Jakub možno chcel, aby byt zostal Dane, keďže v ňom dlhé roky spolu žili a byt zhodnocovali, avšak nezanechal závet, a preto časť bytu zdedila i Jakubova sestra. Ak sa bude chcieť Dana stať jedinou vlastníčkou bytu, bude musieť odkúpiť od Jakubovej sestry jej podiel bytu.

Ako je možné ovplyvniť rozdelenie majetku (aktív) po smrti partnera?

Rozdelenie majetku po smrti partnera je možné ovplyvniť závetom, ktorý ešte počas svojho života spíše partner.

Aj v takomto prípade však platia určité zákonné limity.

Potomkovia poručiteľa sú tzv. neopomenuteľní dedičia. Dedia de facto vždy, avšak majú možnosť dedičstvo odmietnuť. Je možné ich taktiež vydediť, avšak len v zákonom ustanovených prípadoch. Súčasne i v prípade, ak poručiteľ zanechal závet platí, že maloletí potomkovia poručiteľa vždy dedia aspoň toľko, koľko by dostali v prípade dedenia zo zákona a plnoletí potomkovia dedia vždy aspoň polovicu toho, koľko by dostali v prípade dedenia zo zákona.

Závet môže ovplyvniť dedenie po partnerovi najmä v príkladoch, ktoré uvádzam vyššie, teda keď partner nemá  deti a ako dedičia prichádzajú do úvahy napríklad jeho rodičia alebo súrodenci. Závetom môže partner rozhodnúť o zvyšnej časti svojho majetku aj v prípade, že má plnoleté deti, keďže tie zo zákona nadobúdajú vždy aspoň polovicu svojho podielu a o zvyšku môže de facto partner rozhodnúť závetom pre prípad svojej smrti v prospech partnera, s ktorým žije.

Príklad: Peter a Lucia žijú v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov, pričom spolu vlastnia byt v podielovom spoluvlastníctve, každý jednu polovicu. Nie sú manželmi. Peter má dieťa z prvého manželstva, ktoré je už plnoleté, majú spolu dobré vzťahy. Peter si uvedomuje, že v prípade, že by zomrel, zdedí jeho majetok a teda i polovicu celého bytu jeho dieťa. Avšak Peter by rád zanechal čo najväčšiu časť bytu Lucii, nakoľko byt spolu zhodnocovali. Peter preto spíše závet, kde zanechá ¼ bytu, teda polovicu svojej polovice svojmu dieťaťu a druhú štvrtinu bytu zanechá Lucii. Učiní tak zadosť i zákonu, nakoľko Petrove dieťa zdedí polovicu toho, na čo by malo nárok a súčasne zvyšnú časť svojho podielu bytu Peter podľa svojej vôle zanechá partnerke Lucii.

Autor: JUDr. Mária Dvončová



[1] Majetkom poručiteľa je treba rozumieť aktíva i pasíva, t.j. i prípadné dlhy poručiteľa

[2] Pôjde o osoby, ktoré spĺňajú obidve podmienky súčasne, t.j. spolužitie v spoločnej domácnosti po dobu najmenej 1 roka a súčasne spoločné staranie sa o domácnosť. Domácnosť tvoria osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

[3] Odkázanosť na výživu neznamená nárok na výživné.  Môže ísť napríklad o situáciu, kedy partner dobrovoľne niekomu uhrádzal životné náklady, nakoľko daná osoba nemala žiaden iný príjem, ani nemala možnosť si ho zabezpečiť iným spôsobom.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2953

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: