Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) obsahuje úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

V daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný daňový subjekt uvádzať v účtovníctve v daňovom priznaní, hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Správca dane nevedie daňové konanie pokiaľ sa nepotvrdia všetky tvrdenia daňového subjektu. Je na správcovi dane vykonávajúcom kontrolu, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť a dôkaznú silu z realizovaného dokazovania vyvodí. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následné preskúmanie skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

Správca dane na základe zásady zákonnosti nemôže chrániť len záujmy štátu,  ale je povinný súčasne zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. Správca dane voči daňovému subjektu v daňovom konaní použije len také prostriedky, ktoré ho najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa daňového poriadku je možné len rozhodnutím. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie, ak daňový poriadok neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdá písomne alebo ústne do zápisnice. Odvolanie okrem iného musí obsahovať dôvody podania odvolania, dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania a navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 73 daňového poriadku môže prvostupňový orgán rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Ak prvostupňový orgán daňovému subjektu nevyhovie, postúpi odvolanie na rozhodnutie  odvolaciemu orgánu. Odvolací orgán podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania, ale môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech.

Ak je daňový subjekt presvedčený, že zistenia uvedené správcom dane v protokole vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú v rozpore s právnymi predpismi, môže podať odvolanie v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Je veľmi dôležité, aby odvolanie bolo napísané precízne a odborne tak, aby odvolací orgán (ak odvolaniu kladne nevyhovie prvostupňový orgán) s čo najväčšími ťažkosťami obhajoval závery kontrolnej skupiny uvedené v protokole.

Dobre napísané odvolanie, hoci neakceptované odvolacím orgánom, je výborným podkladom pre podanie žaloby v dvojmesačnej lehote od oznámenia rozhodnutia správcu dane na krajskom súde.

Správne súdy nepreskúmavajú podľa § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. (správny súdny poriadok) právoplatné rozhodnutia správcu dane, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Správca dane má právo pred podaním žaloby sa relevantne vyjadriť ku všetkým podstatným výhradám k protokolu zo strany daňového subjektu. Zavinenie na vzniku sporu znáša žalobca.

Súd preskúma žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby.

Súd konanie väčšinou zastaví alebo neprizná daňovému subjektu náhradu trov konania v prípadoch, ak žaloba obsahuje nové dôkazy, ku ktorým sa žalovaný – správca dane nemohol v podanom odvolaní vyjadriť. Súd žalobcovi nemusí priznať náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ak sa žalobca napríklad dovoláva aplikácie rozsudkov Európskeho súdneho dvora až v konaní pred súdom. 

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správcu dane, ale preskúmať zákonnosť vydaného rozhodnutia, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Autor:
JUDr. Miroslav Buriánek, PhD.
daňový poradca