Justičná revue 5/2011

Obsah Justičnej revue č.5/11 
Štúdia
HAŤAPKA, M.:
Cezhraničné výživné v Európskej únii po novom – dopad na slovenskú justičnú prax;  
(New cross-border family allowance in the European Union – impact on the Slovak judicial practice)
Cieľom príspevku je analyzovať dva nové právne nástroje z oblasti medzinárodného práva súkromného a procesného, týkajúce sa vyživovacej povinnosti, ktoré sa v rámci EÚ začnú uplatňovať od 16. júna 2011, predovšetkým z pohľadu právomoci slovenských súdov na konanie, výberu rozhodného práva a úpravy uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín týkajúcich sa výživného. Príspevok poskytuje aj základnú informáciu o mechanizme novej úpravy prístupu k spravodlivosti a administratívnej spolupráci v súvislosti s vymáhaním výživného v rámci členských štátov EÚ.
[strana 653]
Články
KOĽOVÁ, S.:
Pozastavenie účinnosti právnych predpisov Ústavným súdom Slovenskej republiky;
(Suspension of effectiveness of legal regulations by the Constitutional Court of the Slovak Republic)
Inštitút pozastavenia účinnosti právnych predpisov je súčasťou právnej úpravy konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, v ktorom nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti uplatňuje svoju ťažiskovú právomoc. V úvode autorka približuje jeho zakotvenie do nášho právneho poriadku a zameriava sa na ústavnú a zákonnú úpravu. Ďalšia časť je venovaná zahraničnej právnej úprave ako inšpiratívnemu zdroju slovenského ústavodarcu. Následne analyzuje doterajšiu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR pri realizácii predmetného oprávnenia a hodnotí význam a dôsledky jeho uplatňovania.
[strana 682]
ĽALÍK, T.:
Politika a aktivizmus na ústavnom súde;
(Policy and activism at the Constitutional Court)
Nález ústavného súdu, ktorým bol zrušený Špeciálny súd, vyvolal množstvo otázok, s ktorými sa slovenská konštitucionalistika dovtedy nestretla, a to najmä politické pozadie sudcov ústavného súdu a následne ich nezávislosť a nestrannosť. Rovnako aj nebývalý aktivistický prístup ústavného súdu nebol dovtedy „bežnou výbavou" práce súdu. Autor sa preto pokúsil rozobrať práve predmetnú problematiku aj za pomoci komparatívneho práva a následne formulovať závery aplikovateľné na ústavný súd v podmienkach SR.
[strana 691]
GRMAN, J.:
Verejný záujem ako ústavnoprávny a zákonný predpoklad vyvlastnenia;
(Public interest as a constitutional and legal condition to expropriation)
Diskusiu a polemiku v súvislosti s vyvlastňovaním a zásahom do vlastníckeho práva v Slovenskej republike vyvolal zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Dôvodom je nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 19/09 zo dňa 26. 1. 2011, ktorý vyslovil nesúlad uvedeného zákona s Ústavou Slovenskej republiky a s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dodatkovým protokolom). V tejto súvislosti sa objavuje diskusia, či a do akej miery má prednosť verejný záujem na urýchlenej dostavbe diaľnic a ciest v Slovenskej republike pred súkromným záujmom na nedotknuteľnosti a ochrane vlastníctva. Predmetom diskusií a polemík je tiež forma, resp. spôsob urýchlenia vyvlastňovania nehnuteľností v záujme výstavby a dostavby diaľnic a rýchlostných ciest na území Slovenskej republiky. Súčasne je v tejto súvislosti problematické preukazovanie verejného záujmu ako jednej z ústavných podmienok vyvlastnenia. V tomto kontexte sa článok zaoberá verejným záujmom, jeho vymedzením a preukazovaním ako ústavnou a zákonnou podmienkou vyvlastnenia aj v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 19/09 zo dňa 26. 1. 2011. Príspevok približuje verejný záujem aj s poukazom na jeho výklad a posudzovanie v nálezoch Ústavného súdu Slovenskej i Českej republiky, ako aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.
[strana 704]
DULAK, A.:
K náhrade nemajetkovej ujmy v Slovenskej a v Českej republike (alebo, čo spoločné nám ešte ostalo?);
(To the compensation of an immaterial injury in the Slovak and Czech Republic (or what common do remain to us?))
Odškodňovaním nemajetkovej ujmy sa odstraňujú niektoré následky ujmy spôsobenej na zdraví a živote. Vzhľadom na ich nemajetkovú povahu býva problematickým, akým spôsobom určiť peňažnú čiastku, ktorá má byť pre poškodeného satisfakciou za vytrpené bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Komparatívny pohľad na právnu úpravu vybraných inštitútov v Českej a v Slovenskej republike je ukážkou odlišného legislatívneho prístupu a výrazne inšpiratívnej súdnej argumentácie.
[strana 720]
GRIGA, M. – TKÁČ, J.:
K náhrade škody spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel;
(To the compensation of damages caused by operation of motor vehicles)
V súčasnosti uvažuje Ministerstvo vnútra SR o zavedení objektívnej priestupkovej zodpovednosti vodičov za spôsobenú dopravnú nehodu. Pred zavedením tohto inštitútu je, podľa názoru autorov, potrebné porovnať tento pripravovaný inštitút s iným objektívnym zodpovednostným princípom v súkromnoprávnych vzťahoch, ktorým je zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Tento inštitút je v platnosti už dlhé roky, napriek tomu prax ukazuje mnohé aplikačné problémy. Účelom tohto článku je poukázať na niektoré problematické otázky náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ako osobitnej objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu.
[strana 725]
AUGUSTINIČ, I.:
Európska súkromná spoločnosť – multifunkčný posol nádeje?;
(European private company – multifunctional messenger of hope?)
Európska komisia predstavila v roku 2008 návrh nariadenia o európskej súkromnej spoločnosti (SPE). Táto nová právna forma by mala zodpovedať potrebám malých a stredných podnikov. Cieľom Komisie je poskytnúť adresátom jednoduchý a flexibilný právny rámec s minimálnou mierou odkazov na vnútroštátne právo. Článok predstavuje projekt SPE a analyzuje niektoré jeho základné aspekty.
[strana 733]
DUFALOVÁ, L.:
Narodenie nechceného dieťaťa – neoprávnený zásah do osobnostných práv a náhrada škody;
(Birth of unwilling child – unauthorized interference to personal rights and compensation of damages)
Autorka v článku prináša úvahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Brne, ktorým sudca priznal náhradu nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne, ku ktorému došlo tým, že po neúspešne vykonanej interrupcii sa jej narodilo zdravé dieťa. Aj keď sa môže javiť, že venovať čas tomuto rozsudku je neaktuálne, opak je pravdou. Keďže rozsudok nebol v ČR publikovaný, verejnosť len útržkovito pozná dôvody, prečo súd dospel k takému rozhodnutiu, aké vyslovil. Úvodná časť článku je venovaná vysvetleniu pojmov wrongful conception/pregnancy a wrongful birth, ktoré sa v súvislosti s týmto prípadom často spomínajú. Druhá časť v stručnosti oboznamuje čitateľa s dôvodmi, na základe ktorých súd dospel k takémuto rozhodnutiu, a v tretej časti sa autorka zamýšľa nad prípadnou úspešnosťou žaloby na náhradu škodu, ak by bola vznesená v tomto konkrétnom prípade, a to z hľadiska splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu.
[strana 744]
PECNÍK, I. – ŠIMONOVÁ, J.:
K problematike daňových trestných činov;
Autori sa v článku zaoberajú najmä otázkou daňových trestných činov v nadväznosti na Zákon č. 300/2005 Z. z. tzv. nový Trestný zákon v platnom znení. Naznačujú možné riešenie otázky škody ako následku spáchania daňového trestného činu a otázky zániku trestnosti niektorých daňových trestných činov účinnou ľútosťou. Danú problematiku sa snažia popísať komplexne a objasniť tiež nejasnosti, ktoré spôsobujú protikladné názory v právnej praxi. Článok nadväzuje na články autorov publikované v minulosti.
[strana 755]
PERHÁCS, Z.:
Pojem výsluch, jeho podstatná obsahová štruktúra, rozdielne ponímanie a vymedzenie;
Článok rieši problematiku nejednotného chápania a vymedzenia pojmu výsluch, ako základného pojmu definovaného v kriminalistike – vo vedeckých a odborných monografiách, učebniciach, skriptách a v ďalšej odbornej literatúre. Autor sa snaží charakterizovať jeho podstatné obsahové náležitosti. Pre ohraničený priestor neanalyzuje všetky v článku citované pojmy, poukazuje iba na tie, ktoré sa mu zdajú najmenej korektné pre prílišnú jednoduchosť a jednostrannosť a naopak, na tie, ktoré považuje z kriminalistického a právneho hľadiska za vecne správne a komplexné, zodpovedajúce teoretickým a aplikačným požiadavkám.
[strana 769]
Zo zahraničia
STRÁŽNICKÁ, A.:
Prenesené dôkazné bremeno v judikatúre českých súdov;
Podstata filozofie právneho inštitútu preneseného dôkazného bremena vychádza zo zistenia, že obeť diskriminácie má často sťažený, príp. nemá žiadny prístup k dôkazom, ktoré by potvrdzovali jej tvrdenia, t. j. nemá možnosť uniesť dôkazné bremeno. Článok má za cieľ analyzovať judikatúru Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky k otázke aplikácie inštitútu preneseného dôkazného bremena všeobecnými súdmi v rámci ich rozhodovacej praxe.
[strana 793]
Zo súdnej praxe
Rozhodnutia Ústavného súdu SR
Porušenie práva na spravodlivé konanie a práva vlastniť majetok rozhodnutím všeobecného súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva; K výkladu ustanovení zákona o združovaní a viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona
[strana 803]
Adspirantes legum
HORNIAKOVÁ, A.:
Hypotekárna pôžička poskytnutá formou podomového predaja a jej právne důsledky
[strana 809]
Recenzie - anotácie
MASLEN, M.:
Damohorský, M. a kol.: Právo životního prostředí. 3. vydání. Praha, C. H. Beck, 2010, 678 strán
[strana 815]
Európska únia a Slovensko
JURČOVÁ, M. – NOVOTNÁ, M.:
Zelená kniha Komisie a európske zmluvné právo, perspektívy voliteľného nástroja zmluvného práva ako 28. právneho poriadku v EÚ – 2. časť;
Odpoveďou Európskej únie na hospodársku krízu je vehementné presadzovanie aktivít na podporu jednotného trhu. Keďže rozdielne právne režimy v členských krajinách sú naďalej považované za prekážku fungovania jednotného trhu, za účelom podpory spotrebiteľov a podnikateľov Komisia pokračuje v realizácii opatrení pre súdržnejšie zmluvné právo. Zelená kniha Komisie o možnostiach politík s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti európskeho zmluvného práva pre spotrebiteľov a podniky navrhuje vytvoriť Spoločný referenčný rámec, ktorý by v podobe voliteľného nástroja mohol zásadne ovplyvniť zmluvné vzťahy na trhu EÚ. Diskusia o jeho definitívnej podobe, právnej povahe, vecnej, osobnej a miestnej pôsobnosti načrtáva mnohé varianty riešenia, ktoré sa budú kryštalizovať v priebehu roku 2011.
[strana 778]