Zastúpenie

Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované Ústavou Slovenskej republiky ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Toto právo sa realizuje buď tým, že si účastník konania zvolí advokáta, ktorého poverí zastupovaním v konaní, alebo mu v prípade splnenia zákonných podmienok súd na jeho návrh ustanoví zástupcu z radov advokátov (§ 30 ods. 1 O.s.p.). Účastník konania má možnosť obrátiť sa na Centrum bezplatnej právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Súd je však povinný umožniť účastníkovi realizáciu tohto práva, napríklad poučením podľa § 5 a 30 O.s.p., poskytnutím primeranej lehoty na zvolenie si právneho zástupcu a i.

Podmienky ustanovenia účastníkovi konania zástupcu z radov advokátov sú upravené v ustanovení § 30 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí. Ustanovenie zástupcu z radov advokátov účastníkovi konania prichádza do úvahy len vtedy, ak účastník konania preukáže, že na jeho strane sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov (pomery účastníka, nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva). V tomto prípade súd nerozhoduje o tom, či sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Túto otázku posudzuje iba ako predbežnú otázku.

Na rozdiel od opatrovníka ustanoveného podľa § 27 O. z. sú oprávnenia opatrovníka podľa § 29 ods. 1 a 2 OSP obmedzené len na procesné úkony, a to len voči súdu. Nie je teda oprávnený na (hmotnoprávne) úkony robené mimo súdneho konania, či už voči ostatným účastníkom alebo tretím osobám. V žiadnom prípade nie je oprávnený konať za osobu ním zastúpenú v plnom rozsahu podľa § 27 O. z. a ani podľa § 29 O. z., najmä nie je oprávnený za zastúpeného uzatvárať dohody a zmluvy o nadobúdaní alebo scudzovaní majetku a ani preberať na zastúpeného záväzky. Takto ustanovený zástupca totiž nemá postavenie zákonného zástupcu podľa Občianskeho zákonníka.

Procesnými predpokladmi pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle ustanovenia § 30 OSP sú vo všeobecnosti a/ žiadosť účastníka konania, b/ splnenie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, c/ danosť takej potreby ochrany záujmov účastníka konania, ktorá je v priamej súvislosti s predmetom konania. Pokiaľ má byť účastníkovi zástupca ustanovený, musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne.

Na postup podľa ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. musia byť splnené predpoklady, a teda súd musí vykonať dôkladné šetrenie za účelom zistenia pobytu neznámeho účastníka. Toto šetrenie musí byť dostatočné, aby bola neprítomnému účastníkovi zaistená ochrana jeho záujmov a základných práv. Za dôkladné šetrenie nemožno považovať iba dopyt na centrálny register obyvateľstva a šetrenie pobytu iba prostredníctvom obce, prípadne OR PZ. Konajúci súd musí taktiež využiť možnosť zistenia pobytu, prípadne pracoviska, prostredníctvom evidencie sociálnej poisťovne, alebo ho zistiť cez evidenciu Zboru väzenskej a justičnej stráže, či sa účastníčka konania prípadne nenachádza vo väzbe alebo vo výkone trestu. V prípade ustanovenia opatrovníka ide o procesné zastúpenie, a preto by mal byť ustanovený opatrovník objektívne spôsobilý chrániť záujmy účastníka a zároveň subjektívne mať snahu postupovať v jeho záujme. Za opatrovníka môže byť ustanovená aj obec, avšak aj v takom prípade sa vyžaduje jej súhlas, pretože nikoho nemožno nútiť vystupovať v konaní ako zástupcu účastníka proti jeho vôli a bolo by to aj v rozpore so záujmami účastníka, ktorému bol takýto účastník ustanovený, pretože by zrejme nehájil jeho záujmy, čo by poprelo účel tohto inštitútu.

Keď súd zruší svoje rozhodnutie o ustanovení zástupcu z radov advokátov na odvolanie ustanoveného advokáta a podmienky v zmysle § 30 O.s.p. sú splnené, vo výroku rozhodnutia musí zároveň ustanoviť iného zástupcu.

Ustanovenie zástupcu v občianskom súdnom konaní je v dispozičnej právomoci účastníka konania. Súd o ňom rozhoduje, iba ak zástupcu z dôvodov stanovených v zákone nepripúšťa. Proti uzneseniu o nepripustení zástupcu, resp. proti zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu o pripustení zástupcu má právo podať opravný prostriedok iba ten účastník konania, ktorý sa dal zastúpiť a jeho zvolený zástupca. Protistrane sa citované uznesenia ani nedoručujú, nakoľko sa jej postavenie v konaní dotknutými rozhodnutiami nemení. Účastníkom tej časti konania, v ktorej sa rozhoduje o pripustení, resp. nepripustení zastúpenia ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony spĺňajúcou podmienky ustanovenia § 27 ods. 1, 2 O.s.p. je preto iba ten, koho má zastupovať zástupca, o prípustnosti ktorého sa v konaní rozhoduje a tento zvolený zástupca. Protistrana v tejto fáze konania účastníkom nie je, preto jej neprislúcha ani právo na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu.