Zastúpenie

Plnomocenstvo udelené advokátovi, hoci nie je špecifikované na dovolacie konanie, ale výslovne sa v ňom uvádza, že splnomocniteľ zmocňuje splnomocnenca okrem iného i na „podávanie opravných prostriedkov“, zodpovedá požiadavkám riadne udeleného plnomocenstva sťažovateľom advokátovi i na zastupovanie v dovolacom konaní. Za ústavne udržateľný považuje ústavný súd taký výklad, podľa ktorého pojem opravné prostriedky zahŕňa tak riadne, ako i mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré radíme i dovolanie. Opačný výklad by podľa názoru ústavného súdu hraničil s právnym formalizmom na úkor ochrany práv sporových strán poskytovanej všeobecnými súdmi.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa na tomto mieste prikláňa k extenzívnemu výkladu § 127 Civilného mimosporového poriadku (učinenému aj okresným súdom) v tom zmysle, že toto ustanovenie v pozícii lex specialis – vychádzajúc z osobitného charakteru návratového konania, a len pre toto konanie – modifikuje všeobecnou normou (§ 110 ods. 1 Civilného sporového poriadku) určenú požiadavku doručovania písomností v prípadoch, keď má osobne niečo vykonať navrhovateľ, priamo účastníkovi, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je navrhovateľ zastúpený advokátom. Ak totiž zákonodarca zabezpečuje rýchlosť konania (ktorá má v danom konaní kľúčový význam), v prípade advokátom nezastúpeného navrhovateľa tým, že mu budú súdne písomnosti doručované výlučne na ním oznámenú adresu na území Slovenskej republiky (pričom v tomto druhu konania z povahy veci vyplýva, že adresa obvyklého pobytu navrhovateľa je mimo územia Slovenskej republiky), Ústavný súd Slovenskej republiky považuje za logické, aby aj v prípade navrhovateľa, zastúpeného advokátom, nebola rýchlosť postupu konania ohrozovaná doručovaním na adresu navrhovateľa v cudzine.

Účelom a zmyslom zastúpenia vlastníkov bytov správcom v súdnych konaniach (v minulosti, aj v súčasnosti) je efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť konania. Podanie žaloby v mene vlastníkov bytov (namiesto toho, aby žalobu podal sám správca tak, ako to umožňovala právna úprava a relevantná judikatúra aj pred 1. novembrom 2018) preto môže vzbudzovať dojem (a naznačuje to aj sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti) snahy generovať trovy právneho zastúpenia. Zmena právnej úpravy postavenia správcu, účinná od 1. novembra 2018, ešte posilňuje postavenie (oprávnenia) správcu, čo však v žiadnom prípade neznamená, že vlastníci bytov stratili vecnú legitimáciu v sporoch týkajúcich sa správy bytového domu. O to viac to platí v prípade, ak podľa podanej žaloby žalobcami sú samotní vlastníci bytov.

I. Konanie za právnickú osobu, ktorá podala dovolanie, tým, kto s ňou uzavrel dohodu o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka práce nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z § 429 ods. 2 písm. b/ CSP. Zamestnancom je totiž fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu (viď bližšie § 11 ods. 1 Zákonníka práce), pričom pre závislú prácu je charakteristický výkon práce pozostávajúcej prevažne z opakovania určených činností (porovnaj § 1 ods. 2 Zákonníka práce). Dohoda o vykonaní práce (§ 226 Zákonníka práce) sa uzatvára na vykonanie konkrétnej pracovnej úlohy, takže tu chýba „trvajúci pokračujúci výkon práce“. II. Na zastúpenie dovolateľa v dovolacom konaní sa nevzťahuje ustanovenie § 89 ods. 1 CSP.

Ak sa v konaní pred súdom, ktorého účastníkom je maloletý, koná s jeho rodičom ako zákonným zástupcom, neznamená to, že pôjde vždy o riadne zastúpenie. Problém vzniká, ak zákonný zástupca zastupuje maloletého len formálne, fakticky však so súdom nekomunikuje. Takýto zástupca nerobí žiadne procesné úkony na ochranu práv maloletého, v dôsledku čoho koná v rozpore s jeho záujmami aj v rozpore so samotným účelom zastúpenia. S ohľadom na obmedzenú schopnosť porozumieť významu konania nemusí mať maloletý vôbec príležitosť alebo možnosť na nečinnosť svojho zákonného zástupcu sám upozorniť súd alebo sa proti nej brániť, hoci prípadný nepriaznivý výsledok konania pôjde na jeho ťarchu. Ide v podstate o takú istú situáciu, ako keby nebol vôbec zastúpený. Z týchto dôvodov je povinnosťou súdu v takejto situácii vždy minimálne zvážiť, či v konkrétnej veci sú dané podmienky pre ustanovenie procesného opatrovníka.

Keďže správca majetku obce koná v mene obce pred súdmi, ako i pred inými orgánmi v tých veciach, ktoré sa týkajú majetku obce v jeho správe, na takéto konanie nie je potrebné osobitné plnomocenstvo, keďže ide o prípad zákonného zastúpenia. Nakoľko správca majetku má zákonnú povinnosť majetok obce chrániť pred poškodením, zničením alebo stratou (§ 7 ods. 2 písm. b/ zákona o majetku obcí) a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7 ods. 2 písm. c/ zákona o majetku obcí), nemožno preto považovať za správny právny záver o tom, že správca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej vznikla škoda, a preto nevznikla škoda jemu.

Možnosť udelenia tzv. všeobecnej plnej moci a jej založenia (ako „prezidiálnej plnej moci") do spisov správy príslušného súdu nevylučoval Občiansky súdny poriadok v predchádzajúcich zneniach a túto možnosť nevylučuje ani v súčasnom znení.

Oprávnenou osobou na odvolanie je predovšetkým účastník, pričom účastníkom konania je navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) (§ 90 O.s.p.). Ak sa účastník dá v konaní zastupovať zástupcom a za zástupcu si zvolí advokáta, môže tento procesný úkon v mene účastníka urobiť aj ním zvolený zástupca (advokát). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach skonštatoval, že ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby doložil plnomocenstvo, prípadne bez toho, aby síce bolo doložené, ale s takými nedostatkami, pre ktoré ho nemožno považovať za plnú moc, nejde o odvolanie podané neoprávnenou osobou. V takomto prípade totiž osoba, v odvolaní vystupujúca ako zástupca účastníka, neuplatňuje v konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného (porovnaj uznesenie NS SR z 30. júla 2004 sp. zn. 2 Cdo 31/2004, uznesenie NS SR z 20. januára 2010 sp. zn. 4 Cdo 16/2009). Advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne (§ 15 ods. 6 zákona o advokácii). Nejde preto o prípad zastupovania účastníka dvomi zástupcami, ako to nesprávne ustálil odvolací súd a nie je ani potrebné odvolanie pôvodne udeleného plnomocenstva účastníkom alebo jeho vypovedanie zástupcom. Za prejav odvolania plnomocenstva treba v zásade považovať aj udelenie plnej moci novému zástupcovi pre celé konanie, a to aj vtedy, ak nová plná moc neobsahuje výslovný prejav zastúpeného, že odvoláva plnú moc pôvodnému zástupcovi.

Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania, zastúpenému zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie, neodníma procesné právo podať v zákonnej lehote proti akémukoľvek rozhodnutiu príslušného súdu opravný prostriedok, avšak účastník konania môže toto právo úspešne uplatniť len v rámci lehoty plynúcej od doručenia predmetného rozhodnutia zástupcovi účastníka konania s generálnym plnomocenstvom.

Proti vôli osoby, ktorá má byť ustanovená za opatrovníka účastníka, ju nemôže súd za opatrovníka ustanoviť.

K otázke oprávnenia fyzickej osoby konať za právnickú osobu nie je rozhodujúce formálne hľadisko, teda ako je označená listina, z ktorej sa oprávnenia vyvodzujú, ale obsahové hľadisko, teda aký je obsah listiny, aké práva a z akým obsahom sú v nej uvedené. Pokiaľ sú v plnomocenstve vymenované príklady, v ktorých je oprávnený za spoločnosť konať, neznamená to ale, že by bola fyzická osoba spoločnosť oprávnená zastupovať iba v nich a že by zastupovanie v iných prípadoch (veciach alebo úkonoch) bolo vylúčené.

Vo všeobecnosti treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pripúšťa možnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov ako i možnosť účastníka konania požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Je pritom povinnosťou účastníka vierohodným spôsobom preukázať súdu svoje pomery, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti. V súvislosti so skúmaním splnenia zákonných podmienok, ktoré treba skúmať v každom konaní samostatne, berie súd na zreteľ nielen majetkové, zárobkové a osobné pomery žiadateľa, ale i na jeho celkové pomery, ako i charakter sporu a výšku súdneho poplatku. Nedostatočné majetkové pomery a žiadny príjem môže síce žiadateľ subjektívne vnímať ako krajné a ťaživé, ale ešte nemusia predstavovať dôvod, pre ktorý by boli naplnené podmienky v zmysle ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. Predpokladom, aby súd vyhovel žiadosti účastníka na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, je splnenie zákonných podmienok, v dôsledku ktorých by bol súdom oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. l O.s.p.. Zákonodarca teda v právnej norme § 30 O.s.p. ustanovuje právo na priznanie zástupcu z radov advokátov pre zabezpečenie ochrany práv len tomu účastníkovi, ktorému by súd priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. l O.s.p.