Na rozdiel od opatrovníka ustanoveného podľa § 27 O. z. sú oprávnenia opatrovníka podľa § 29 ods. 1 a 2 OSP obmedzené len na procesné úkony, a to len voči súdu. Nie je teda oprávnený na (hmotnoprávne) úkony robené mimo súdneho konania, či už voči ostatným účastníkom alebo tretím osobám. V žiadnom prípade nie je oprávnený konať za osobu ním zastúpenú v plnom rozsahu podľa § 27 O. z. a ani podľa § 29 O. z., najmä nie je oprávnený za zastúpeného uzatvárať dohody a zmluvy o nadobúdaní alebo scudzovaní majetku a ani preberať na zastúpeného záväzky. Takto ustanovený zástupca totiž nemá postavenie zákonného zástupcu podľa Občianskeho zákonníka.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011, sp. zn. 5Sžo/92/2010)

Z odôvodnenia:

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd") zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného zo 17. decembra 2008 č. Vo 22/2008/Be-12. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Správy katastra Košice č. V 6060/2008 z 25. septembra 2008 a zamietol odvolanie žalobkyne. Správa katastra Košice ako orgán príslušný na konanie a rozhodovanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva v prvom stupni [§ 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon")] rozhodnutím z 25. septembra 2008 č. V 6060/2008 zastavila konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu na základe žalobkyňou predloženej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 02. mája 2008 z dôvodu, že žalobkyňa napriek tomu, že bola na to vyzvaná, v lehote ustanovenej v rozhodnutí Správy katastra Košice z 25. júna 2008 č. V 6060/2008 o prerušení konania nepredložila listiny preukazujúce oprávnenie Ing. Z. A. konať v mene bývalého manžela žalobkyne T. Z. vo vzťahu k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a neopravila v návrhu na vklad a ani v dohode označenie katastrálneho územia z nesprávne uvedeného K. - St. (§ 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona).

Krajský súd sa ako podstatnou v predmetnej veci zaoberal otázkou, či dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 02. mája 2008 je platným právnym úkonom, a to najmä s ohľadom na to, že ju za T. Z. ako účastníka dohody uzavrela Ing. Z. A., opatrovníčka ustanovená podľa § 29 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP") Okresným súdom Rožňava pre konanie 4C/44/2004 (uznesenie zo 17. marca 2008, opravné uznesenie z 26. júna 2008). Dôvodom, pre ktorý Okresný súd Rožňava Ing. A. ustanovil za opatrovníčku T. Z. bola skutočnosť, že sa nezdržiaval na adrese svojho trvalého pobytu, iný jeho pobyt nebol zistený, pričom súdne zásielky určené do vlastných rúk mu nebolo možné doručiť ani prostredníctvom OO PZ v Rožňave, respektíve Mestskej polície v Rožňave. Okresný súd Rožňava po oznámení žalobkyne (navrhovateľky v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), že medzi účastníkmi konania došlo 02. mája 2008 k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetná dohoda je súčasťou administratívneho spisu žalovaného.

Krajský súd pri svojom rozhodovaní dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade s platným právnym stavom, keď aplikujúc § 31b písm. f/ katastrálneho zákona posúdili nedostatky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 02. mája 2008 spočívajúce v nedostatku oprávnenia opatrovníka uzavrieť takúto dohodu ako také nedostatky návrhu na vklad, v dôsledku neodstránenia ktorých bolo namieste vkladové konanie zastaviť. Ako nesprávny vyhodnotil krajský súd názor žalobkyne, že opatrovníčka účastníka podľa § 29 ods. 2 OSP v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je oprávnená platne uzatvoriť aj mimosúdnu dohodu o jeho vyporiadaní, na základe ktorej je možný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Posudzujúc správnosť poučenia o odstránení vád návrhu na vklad do katastra nehnuteľností v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu o prerušení konania z 25. júna 2008 č. V 6060/2008, krajský súd konštatoval, že okrem odstránenia iných nedostatkov bola žalobkyňa vyzvaná aj na predloženie originálu právoplatného uznesenia súdu o ustanovení opatrovníka a uznesenia súdu o schválení právneho úkonu. Keďže žalobkyňa tento nedostatok návrhu na vklad neodstránila, prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí o zastavení konania č. V 6060/2008 z 25. septembra 2008 správne uzavrel, že neboli predložené listiny preukazujúce oprávnenie Ing. Z. A. konať v mene T. Z. vo veci dohody o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že tento nedostatok predstavuje dôvod pre zastavenie konania.

K postaveniu opatrovníka podľa § 29 OSP (v rozhodnutí žalovaného omylom uvádzaný ako § 29 Občianskeho zákonníka) krajský súd poukázal na čisto procesnoprávnu povahu tohto inštitútu, ktorého zmyslom je zabezpečiť účastníkovi konania kvalifikované zastúpenie, resp. ochranu jeho procesných práv zaručených okrem iného aj Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že opatrovník ustanovený podľa § 29 OSP však nie je oprávnený uzatvárať za účastníka, ktorému bol v súdnom konaní ustanovený, žiadne právne úkony presahujúce rámec súdneho konania, pre ktoré bol ustanovený. Uzatvorenie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jednoznačným prekročením práv a povinností opatrovníka podľa § 29 OSP. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového súdu podala odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil a vrátil na ďalšie konanie, pretože je v rozpore so skutkovým a aj právnym stavom veci.

Poukazujúc na argumentáciu obsiahnutú v žalobe proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného namietala, že opatrovníčka bola jej bývalému manželovi ustanovená súdom za účelom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd konajúci o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pojednávanie odročil, čím účastníkom umožnil vyporiadanie práv a povinností dohodou. Následne, po tom, ako účastníci takúto dohodu uzavreli, konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zastavil. Takto uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je podľa žalobkyne platná a účinná, a teda aj vkladuschopná listina, na základe ktorej mal katastrálny úrad vklad povoliť. Tým, že tak neurobil, vážne a trvalo poškodil žalobkyňu na jej právach. V dôsledku rozhodnutia žalovaného došlo k situácii, kedy súd konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zastavil a bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne v konečnom dôsledku nie je vyporiadané.

Právny záver žalovaného a aj krajského súdu o tom, že opatrovníčka ustanovená jej bývalému manželovi nebola oprávnená na uzavretie dohody, označila žalobkyňa za nesprávny. Opatrovníčka bola totiž ustanovená za účelom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, k čomu uzavretím dohody aj došlo. Podobne tak je podľa názoru žalobkyne neúnosné tvrdenie, že nezaplatila poplatok za katastrálne konanie vo výške 2.000 Sk, ktorý by zaplatila, ak by bolo treba. Prvostupňový správny orgán však od počiatku zotrvával na nesprávnej domnienke, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je neplatná v dôsledku prekročenia právomoci opatrovníčkou. Dodala, že i názov katastrálneho územia, čo jej bolo prvostupňovým správnym orgánom i žalovaným vytknuté, označila správne podľa príslušného listu vlastníctva. Správnym by podľa názoru žalobkyne bolo rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu na základe predmetnej dohody.

Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania s tým, že ich vyčíslenie predloží na výzvu súdu.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Poukázal na to, že správa katastra správne v súlade s § 31b písm. f/ katastrálneho zákona rozhodla o zastavení konania o návrhu na vklad č. V 6060/2008. Účastníci konania ani po prerušení konania a výzve na odstránenie nedostatkov konania, a to ani po predĺžení lehoty, neodstránili vytýkané nedostatky návrhu na vklad, respektíve jeho príloh.

Poukázal tiež na rozdiel medzi opatrovníkom ustanoveným podľa § 29 OSP (nesprávne uviedol Občiansky zákonník) a opatrovníkom podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O. z.") ustanoveným osobe, ktorá bola na základe súdneho rozhodnutia pozbavená spôsobilosti na právne úkony, respektíve ktorej bola táto spôsobilosť obmedzená. Zdôraznil, že aj v prípade opatrovníka podľa § 27 ods. 2 O. z. by dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva musela byť v súlade s § 28 O. z. schválená súdom, pretože nejde o bežnú vec.

Žalovaný ďalej podotkol, že návrh na vklad ako aj nasledovné podanie z 27. septembra 2008 obsahovalo nesprávne označenie katastrálneho územia ako K. - St. namiesto K. – Sk., čo zakladalo nedostatok konania podľa § 30 ods. 3 písm. d/ katastrálneho zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.

Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalobcu, ktorým potvrdil rozhodnutie Správy katastra Košice č. V 6060/2008 z 25. septembra 2008 a odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu zamietol. Správa katastra Košice ako orgán príslušný na konanie a rozhodovanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva v prvom stupni (§ 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 katastrálneho zákona) rozhodnutím z 25. septembra 2008 č. V 6060/2008 zastavila konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu na základe žalobkyňou predloženej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 02. mája 2008 (§ 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona).

Samotnému zastavujúcemu rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie o prerušení konania z 25. júna 2008 z dôvodu potreby odstránenia nedostatkov podania. O nedostatkoch a spôsobe ich odstránenia správa katastra žalobkyňu dostatočne poučila. Žalobkyňa následne 27. augusta 2008 doručila správe katastra listiny doplňujúce jej návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva. Po ich preskúmaní správa katastra zistila, že Ing. Z. A. bola uznesením Okresného súdu Rožňava zo 17. marca 2008 sp. zn. 4C/44/2004 ustanovená za opatrovníčku T. Z. ako odporcu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že jeho pobyt nie je známy. K návrhu na vklad však neboli priložené listiny preukazujúce oprávnenie Ing. Z. A. konať v mene T. Z. vo vzťahu k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navyše, v dohode a návrhu na vklad nebolo opravené označenie katastrálneho územia z uvedeného K. - St. Keďže nedostatky návrhu na vklad a jeho príloh neboli odstránené tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí správy katastra o prerušení konania, respektíve boli odstránené len čiastočne, správa katastra konanie podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona zastavila.

Na základe oboznámenia sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu vo veci žalobkyne dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že krajský súd správne uzavrel, že kľúčovou otázkou v predmetnej veci je otázka rozsahu oprávnenia opatrovníka podľa § 29 OSP.

Slovenský právny poriadok rozlišuje viacero situácií, kedy je plnoletej (fyzickej) osobe ustanovený opatrovník. Postavenie a oprávnenia, respektíve povinnosti, opatrovníka sa líšia podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol ustanovený, ako aj podľa dôvodu, pre ktorý bol ustanovený.

Zákonným dôvodom pre ustanovenie opatrovníka podľa § 27 O. z. je pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby (§ 10 O. z. a § 27 ods. 2 a 3 O. z.). Takto ustanovený opatrovník je zákonným zástupcom osoby, ktorej bol ustanovený, a je teda oprávnený svojimi úkonmi v jej mene a na jej účet právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať povinnosti.

Ustanovenie § 29 O. z. ďalej oprávňuje súd ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu. Opatrovník ustanovený podľa § 29 O. z. zvyčajne nie je ustanovený pre všetky právne úkony, ale jeho právomoci sú obmedzené na tie, ktoré smerujú k ochrane záujmov osoby, ktorej bol ustanovený, respektíve k ochrane ohrozeného verejného záujmu. V tomto prípade je opatrovník ustanovený osobe disponujúcej plnou spôsobilosťou na právne úkony.

Od zastúpenia opatrovníkom podľa hmotného práva treba odlišovať zastúpenie podľa procesného práva. Zastúpenie podľa hmotného práva je hmotnoprávny inštitút a podľa neho vzniká medzi zástupcom a zastúpeným hmotnoprávny vzťah. Zastúpenie podľa procesného práva je procesný inštitút. Na základe procesného práva vznikajú subjektom tohto vzťahu procesné práva a procesné povinnosti.

Občiansky súdny poriadok v § 29 predpokladá viacero situácií, v ktorých môže vyvstať potreba ochrany procesných práv účastníka tým, že mu súd rozhodnutím ustanoví opatrovníka. Toto opatrenie zároveň smeruje k tomu, aby súd mohol riadne pokračovať v konaní. Súd ustanoví opatrovníka tomu, kto nemôže pred súdom samostatne konať, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania, ako aj v prípadoch, ak tak ustanovuje osobitný predpis (§ 29 ods. 1 OSP). V tomto prípade je súd povinný opatrovníka ustanoviť. Následne, ako jedno z opatrení na ochranu procesných práv účastníka konania (napr. tiež prerušenie konania podľa § 93 OSP) môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať (§ 29 ods. 2 OSP).

Na rozdiel od opatrovníka ustanoveného podľa § 27 O. z. sú oprávnenia opatrovníka podľa § 29 ods. 1 a 2 OSP obmedzené len na procesné úkony, a to len voči súdu. Nie je teda oprávnený na (hmotnoprávne) úkony robené mimo súdneho konania, či už voči ostatným účastníkom alebo tretím osobám. V žiadnom prípade nie je oprávnený konať za osobu ním zastúpenú v plnom rozsahu podľa § 27 O. z. a ani podľa § 29 O. z., najmä nie je oprávnený za zastúpeného uzatvárať dohody a zmluvy o nadobúdaní alebo scudzovaní majetku a ani preberať na zastúpeného záväzky. Takto ustanovený zástupca totiž nemá postavenie zákonného zástupcu podľa Občianskeho zákonníka.

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je svojou povahou scudzovacou zmluvou, pretože na jej základe dochádza k zmene vlastníckych pomerov. Okrem bývalého manžela je oprávnená ju v jeho mene uzavrieť len osoba ním na tento účel výslovne splnomocnená (podpis bývalého manžela musí byť osvedčený), alebo opatrovník ustanovený súdom v konaní podľa § 192 a § 193 OSP v spojení s § 27 ods. 2 O. z. s tým, že tento jeho úkon podlieha schváleniu súdu (§ 28 O. z.).

Ing. Z. A. bola Okresným súdom Rožňava ustanovená ako procesná opatrovníčka podľa § 29 ods. 2 OSP v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/44/2004 pre účastníka T. Z.

Dôvodom jej ustanovenia bola skutočnosť, že súdu jeho pobyt nebol známy, nezdržiaval sa na adrese trvalého pobytu, v R., ani na ďalšej známej adrese, v R. a iný jeho pobyt nebol zistený. Nebolo možné doručovať mu zásielky do vlastných rúk ani po viacnásobných pokusoch prostredníctvom OO PZ v Rožňave a Mestskej polície v Rožňave. Z rozhodnutia a ani zo zákona jej nevyplývalo oprávnenie na to, aby v mene a na účet zastúpeného robila právne úkony podľa predpisov hmotného práva, akým je aj uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Ak správa katastra v rozhodnutí o prerušení vkladového konania vyzvala žalobkyňu na predloženie originálu právoplatného uznesenia súdu o ustanovení opatrovníka a uznesenie o schválení právneho úkonu, postupovala správne, pretože z návrhu na vklad vlastníckeho práva a ani zo samej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevyplýva povaha opatrovníctva Ing. Z. A. voči T. Z.. Až po predložení príslušného uznesenia mohol správny orgán zistiť rozsah jej oprávnení, ktorý posúdil správne. Uznesenie súdu o ustanovení opatrovníka podľa § 29 ods. 1 a 2 OSP totiž nie je listinou, z ktorej by opatrovníkovi vyplývalo oprávnenie uzavrieť za zastúpeného dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Žalobkyňa vo svojich podaniach tiež namietala, že k zastaveniu konania vedeného pred Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 4C/44/2004 došlo až po tom, ako okresný súd v predmetnom konaní schválil mimosúdnu dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenú medzi žalobkyňou a T. Z. v zastúpení Ing. Z. A. Z uznesenia okresného súdu o zastavení predmetného konania vyplýva, že právny zástupca žalobkyne 28. júla 2008 oznámil súdu, že medzi účastníkmi konania došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov mimosúdnou dohodou, preto so súhlasom žalovaného (T. Z.) berie žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov späť, žiada konanie zastaviť, s čím opatrovníčka žalovaného T. Z. vyslovila súhlas. Najmä však výroková časť tohto uznesenia neobsahuje výrok o schválení dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalovaná nepredložila osobitné uznesenie, ktoré by takýto výrok obsahovalo. Nemožno preto vyvodiť, že predmetná dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola schválená súdom, čo bola skutočnosť vedúca k zastaveniu konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o rozhodnutia o zastavení konania na návrh účastníka konania, ktorý ho svojím návrhom inicioval. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na dispozičnú zásadu, ktorou sa občianske súdne konanie spravuje a tiež na to, ako viackrát zdôraznila žalobkyňa vo svojich podaniach, že slovenský právny systém uprednostňuje riešenie občianskoprávnych vzťahov dohodou zúčastnených osôb. Okresný súd Rožňava preto po späťvzatí návrhu navrhovateľkou v konaní 4C/44/2004 konanie bez schválenia tejto dohody zastavil.

Prílohou návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností sú podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach a ďalej verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona a oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad v elektronickej podobe tlačiva (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona) v papierovej podobe.

Osvedčenie podpisu sa v zmysle § 42 ods. 3 katastrálneho zákona vyžaduje, ak ide o podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. Výnimkou je prípad, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.

Skutočnosť, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh, má za následok zastavenie konania (§ 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona). Zo formulácie „konanie o návrhu na vklad sa zastaví" je nutné vyvodiť zákonnú povinnosť katastrálneho úradu zastaviť konanie o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako náhle zistí niektorú zo skutočností uvedenú v § 31b ods. 1 katastrálneho zákona.

Čo sa týka ďalších nedostatkov návrhu na vklad, ako aj otázky, či bol alebo nebol riadne zaplatený správny poplatok za konanie, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že s ohľadom na zásadný nedostatok právomoci Ing. Z. A. uzavrieť dohodu, na základe ktorej malo byť vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech žalobkyne zapísané, a teda aj nemožnosti predložiť potrebné listiny preukazujúce toto oprávnenie, sú tieto námietky právne irelevantné. Aj v prípade pochybenia žalovaného v tomto smere (označenie katastrálneho územia, zaplatenie správneho poplatku) by totiž nebolo možné riadne pokračovať v katastrálnom konaní a vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prospech žalobkyne povoliť. Vyporiadanie prípadného preplatku na správnom poplatku je predmetom osobitného rozhodnutia podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o správe daní a poplatkov.

S ohľadom na uvedené skutočnosti je namieste vysloviť, že žalovaný správny orgán postupoval správne, keď odvolanie žalobkyne proti rozhodnutie Správy katastra Košice z 25. septembra 2008 č. V 6060/2008 zamietol a toto rozhodnutie ako vecne i právne správne potvrdil. Krajský súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného teda nepochybil, keď žalobu žalobkyne podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Stotožnil sa pritom aj so závermi Krajského súdu v Košiciach uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku rešpektujúc tiež viazanosť odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s 246c ods. 1 veta prvá OSP).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal, pretože v tomto konaní nebola úspešná, a žalovanému preto, že mu žiadne trovy z dôvodu podania neúspešného odvolania žalobkyne nevznikli a ani ich náhradu neuplatnil.