Dôkazné bremeno advokáta pri žalobe o zaplatenie tarifnej odmeny

Ani v konaní o zaplatenie odmeny advokátovi za právnu pomoc poskytnutú klientovi, v ktorom prípadne prichádza do úvahy uplatnenie nevyvrátiteľnej domnienky v zmysle § 2 ods. 2 vyhlášok č. 240/1990 Zb. a č. 163/2002 Z.z.) nemôže byť vecou navrhovateľa (advokáta) iba samo preukázanie poskytnutia právnej pomoci a nezaplatenia odmeny za poskytnutú právnu pomoc s tým, že všetky ostatné rozhodujúce skutkové okolnosti musí tvrdiť a preukazovať odporca (klient).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. mája 2012, sp. zn. 3 M Cdo 8/2011)

Z odôvodnenia:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota 24. apríla 2008 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 327 511,15 € s príslušenstvom, ktorá podľa jeho názoru predstavuje odmenu advokáta za právne zastupovanie odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 8 C 119/2001. Výšku uplatnenej sumy určil navrhovateľ podľa § 13 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej len „vyhláška č. 240/1990 Zb.") a za svoju právnu pomoc poskytnutú odporcovi od 7. januára 2000 do 15. februára 2002 požadoval 33 127,80 €. Pri výpočte odmeny za právnu službu poskytnutú odporcovi od 14. augusta 2002 do 10. decembra 2003 postupoval podľa § 13 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z.z.") a žiadal 294 383,36 €. Podaným návrhom žiadal priznať tiež 6 % úrok z omeškania zo sumy 327 511,15 € od 1. decembra 2005 do zaplatenia.

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 1. februára 2010 č.k. 11 C 51/2008-390 odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní 217 070,76 € spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne od 1. decembra 2005 do zaplatenia; návrh v časti o zaplatenie 53 924,82 € zamietol. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania a povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vychádzal z toho, že navrhovateľovi patrí tarifná odmena za jeho úkony právnej pomoci a právnej služby (ďalej len „právnej pomoci"). Pri výpočte tarifnej odmeny aplikoval § 13 ods. 1 vyhlášky č. 240/1190 Zb. a § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z.z., pričom zohľadnil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. decembra 2000, ktoré bolo vydané v konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 8 C 119/2001. Týmto uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici pripustil zmenu návrhu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 83 649 973 Sk vypočítanej k 30. novembru 1998 a zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % za každý deň omeškania zo sumy 56 849 766 Sk od 1. decembra 1998 do zaplatenia. Vzhľadom na túto zmenu sa zmluvná pokuta od 15. decembra 2000 menila každý deň a základ pre výpočet odmeny advokáta bol pri každom úkone iný; do uvedeného dňa bol predmetom konania nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 83 649 973 Sk. Úrok z omeškania zo sumy 56 849 766 Sk vo výške 0,2 % denne predstavoval 113 699,50 Sk. Navrhovateľ ale dni omeškania počítal len od 7. januára 2000, preto súd vychádzal z počtu dní omeškania do uskutočnenia úkonu právnej pomoci. Okresný súd Rimavská Sobota návrhu sčasti vyhovel (navrhovateľovi priznal sumu 217 070,76 € predstavujúcu tarifnú odmenu za úkony právnej pomoci od 7. januára 2000 do 10. decembra 2003 podľa vyhlášky č. 240/1190 Zb. a vyhlášky č. 163/2002 Z.z.) a sčasti nevyhovel (návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 53 924,82 € zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ počítal svoju odmenu z nesprávneho základu). Uzavrel, že vzhľadom na omeškanie odporcu so zaplatením priznanej odmeny vo výške 217 070,76 € patrí navrhovateľovi aj úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) 6 % ročne z dlžnej sumy.