TlačPoštaZväčšiZmenši

Doručovanie v návratovom konaní

21.10. 2019, 18:43 |  najpravo.sk

Ustanovenie § 127 Civilného mimosporového poriadku v pozícii lex specialis – vychádzajúc z osobitného charakteru návratového konania, a len pre toto konanie – modifikuje všeobecnou normou (§ 110 ods. 1 Civilného sporového poriadku) určenú požiadavku doručovania písomností v prípadoch, keď má osobne niečo vykonať navrhovateľ, priamo účastníkovi, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je navrhovateľ zastúpený advokátom. Ak totiž zákonodarca zabezpečuje rýchlosť konania (ktorá má v danom konaní kľúčový význam), v prípade advokátom nezastúpeného navrhovateľa tým, že mu budú súdne písomnosti doručované výlučne na ním oznámenú adresu na území Slovenskej republiky (pričom v tomto druhu konania z povahy veci vyplýva, že adresa obvyklého pobytu navrhovateľa je mimo územia Slovenskej republiky), ústavný súd považuje za logické, aby aj v prípade navrhovateľa, zastúpeného advokátom, nebola rýchlosť postupu konania ohrozovaná doručovaním na adresu navrhovateľa v cudzine.

(nález Ústavného súdu SR z 26. 7. 2019, sp. zn. I. ÚS 53/2019, zdroj: ustavnysud.sk; tvorba analytickej právnej vety: Analytické oddelenie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky)

Z odôvodnenia:

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 53/2019-17 z 30. januára 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 21 P 111/2018 z 5. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a jemu predchádzajúcim postupom.

2. Následne ústavný súd 4. februára 2019 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 11. marca 2019. Okresný súd vo svojom vyjadrení v podstatnom uviedol: „Sťažovateľ (navrhovateľ) je v konaní zastúpený advokátom... Doručovanie súdnych písomnosti navrhovateľovi je upravené v ust. § 127 Civilného mimosporového poriadku... Pokiaľ navrhovateľ podáva návrh na začatie konania prostredníctvom advokáta, budú sa písomnosti doručovať tomuto subjektu... V konaní o navrátenie dieťaťa, ktoré je viazané prísnymi lehotami, je tento postup odôvodňovaný procesnou ekonómiou, v rámci ktorej sa predpokladá, že právny zástupca navrhovateľa je v priamom kontakte so svojím klientom a s obsahom písomnosti ho oboznámi... Na pojednávaní dňa 24. 9. 2018 súd vec prejednal a pojednávanie odročil na 5. 10. 2018 za účelom navrhnutého výsluchu navrhovateľa – otca. Súd oboznámil právneho zástupcu navrhovateľa, že on je povinný oboznámiť navrhovateľa s termínom pojednávania a že navrhovateľovi súd predvolanie nebude posielať. Na pojednávanie nariadené na 5. 10. 2018 sa navrhovateľ nedostavil. Pre neprítomnosť navrhovateľa súd pojednávanie odročil na 11. 10. 2018 a navrhovateľovi uložil poriadkovú pokutu vo výške 500 EUR.“

4. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom 21. júna 2019 vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Zároveň zotrval na dôvodnosti podanej ústavnej sťažnosti, pričom zopakoval svoje výhrady proti postupu okresného súdu a jeho napadnutému uzneseniu.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) účinného od 1. marca 2019, ktorý sa pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, použije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde), upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

6. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že vec bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Marianne Mochnáčovej, ktorej funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu uplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola meritórne prejednaná v druhom senáte ústavného súdu (avšak pod pôvodnou spisovou značkou, pozn.) v zložení, ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.

 II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu a jeho postupom, ktorý mu predchádzal.

9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa, že okresný súd mu uložil poriadkovú pokutu v sume 500 € nezákonne. Túto námietku bližšie rozvádza do viacerých rovín. Prvou z nich je polemika, či bolo potrebné doručovať predvolanie na pojednávanie aj sťažovateľovi zastúpenému advokátom v danom type konania (o navrátenie dieťaťa do cudziny). Sťažovateľ v tomto smere tvrdil, že nebol riadne predvolaný s poukazom na § 110 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), pričom súdu oznámil aj adresu na území Slovenskej republiky, na ktorej sa bude v priebehu konania zdržiavať. Ďalej namieta, že v predvolaní doručenom jeho právnemu zástupcovi absentovalo poučenie o možnosti uložiť poriadkovú pokutu. V neposlednom rade tiež tvrdil, že nebol včas predvolaný, keďže predvolanie na pojednávanie určené mu na 5. október 2018 bolo jeho právnemu zástupcovi doručené 1. októbra 2018, teda nebola zachovaná lehota podľa § 33 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“). Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ je toho názoru, že neboli splnené predpoklady na uloženie poriadkovej pokuty. V nadväznosti na svoju argumentáciu považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu tiež za nedostatočné a arbitrárne, porušujúce jeho označené práva.

12. Ústavný súd ešte predtým, ako pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia okresného súdu, považoval za nevyhnutné opakovane poukázať na charakter tohto procesného inštitútu. Rozhodnutie o poriadkovej pokute je procesnou sankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania, t. j. nesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu súdneho konania. Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť strán sporu (účastníkov konania), resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje, alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili. Súčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného sporového konania; nestáva sa samo osebe predmetom konania, a nejde tak o rozhodnutie vo veci samej, ktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Pokiaľ ide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti, čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou. Miera voľnej úvahy súdu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou hranicou 500 €. Pôjde teda zväčša o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej výške (m. m. III. ÚS 152/2017).

13. Okresný súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia uviedol: „1. , , bytom bol predvolaný na pojednávanie v zmysle § 127 CMP prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 24. 9. 2018 2. Podľa § 102 ods. 1 CSP, súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že... b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,... 3. Podľa § 102 ods. 2 CSP, výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur. 4. Podľa § 127 CMP - Ak navrhovateľ nie je zastúpený advokátom, musí uviesť adresu na doručovanie písomností v Slovenskej republike. 5. Menovaný sa svojím správaním vyhýba účasti na nariadenom výsluchu pred súdom pričom svoju neúčasť neospravedlnil včas aj napriek skutočnosti, že predvolanie bolo v zmysle zákona včas doručené jeho právnemu zástupcovi. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že menovaný sa úmyselne vyhýba účasti na pojednávaní a preto mu uložil poriadkovú pokutu vo výške 500 eur, nakoľko sa nedostavil na pojednávanie riadne a včas predvolaný. V zmysle ust. § 362 ods. 1 CSP a contrario, odvolanie voči uzneseniu o uložení poriadkovej nie je prípustné, nakoľko nie je uvedené medzi uzneseniami voči ktorým odvolanie prípustné je. 6. Podľa daného ustanovenia § 127 CMP, ktoré je lex specialis a teda sa vzťahuje výhradne na konanie o únosoch, je uložená osobitná procesná povinnosť navrhovateľovi v tomto konaní, ktorému sa ukladá uviesť adresu na doručovanie písomností v Slovenskej republike. Túto povinnosť však nemá, ak je v konaní zastúpený advokátom. Zákonodarca túto povinnosť zaviedol z dôvodu procesnej ekonómie a bezproblémového doručovania písomností v tomto konaní. Ide o osobitnú povinnú náležitosť návrhu nad rozsah všeobecných náležitostí uvedených v ustanovení § 25 CMP, pri absencii ktorej súd postupuje podľa § 129 CSP. Teda je zrejmé, že ak otec má právneho zástupcu má súd povinnosť doručovať písomnosti a to vrátané predvolaní len právnemu zástupcovi, ktorí je povinní o tom klient informovať z dôvodu procesnej ekonómie. Akýkoľvek iný výklad by zmaril účel zákona a minul sa teda účinkom potrebnej rýchlosti v danom konaní. Súd taktiež nepovažoval za dostatočné písomné vyjadrenia otca ani ústne vyjadrenia jeho právneho zástupcu nakoľko tento nemohol poznať vnútorné pohnútky a vedomie otca a teda skutočnosť, či otec vedel alebo nevedel o tom, že matka sa chystá s deťmi trvalo vysťahovať na Slovensko. Tieto informácie sú nevyhnutné pre riadne rozhodnutie v konaní nakoľko bez nich nebude mať súd objektívnu predstavu o tom či došlo alebo nedošlo k neoprávnenému premiestneniu. Preto súd konanie otca vyhodnotil za natoľko závažné, že voči nemu použil poriadkové opatrenie a uložil mu poriadkovú pokutu vo výške 500 eur nakoľko otec svojim konaní marí súdne konanie s obzvlášť citlivým obsahom a problematikou.“

III. a) K vzťahu medzi § 110 CSP a § 127 CMP

14. Sťažovateľ poukazoval na znenie § 110 ods. 1 CSP a namietal, že dané ustanovenie Civilného sporového poriadku nebolo rešpektované, pretože aj v prípade, že má strana právneho zástupcu so splnomocnením na celé konanie a strana má osobne v konaní niečo vykonať, je potrebné doručovať písomnosť (v danom prípade predvolanie) aj priamo strane. Ústavný súd sa na tomto mieste prikláňa k extenzívnemu výkladu § 127 CMP (učinenému aj okresným súdom) v tom zmysle, že toto ustanovenie v pozícii lex specialis – vychádzajúc z osobitného charakteru návratového konania, a len pre toto konanie – modifikuje všeobecnou normou (§ 110 ods. 1 CSP) určenú požiadavku doručovania písomností v prípadoch, keď má osobne niečo vykonať navrhovateľ, priamo účastníkovi, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je navrhovateľ zastúpený advokátom. Ak totiž zákonodarca zabezpečuje rýchlosť konania (ktorá má v danom konaní kľúčový význam), v prípade advokátom nezastúpeného navrhovateľa tým, že mu budú súdne písomnosti doručované výlučne na ním oznámenú adresu na území Slovenskej republiky (pričom v tomto druhu konania z povahy veci vyplýva, že adresa obvyklého pobytu navrhovateľa je mimo územia Slovenskej republiky), ústavný súd považuje za logické, aby aj v prípade navrhovateľa, zastúpeného advokátom, nebola rýchlosť postupu konania ohrozovaná doručovaním na adresu navrhovateľa v cudzine. Aplikácia lex generalis na danú situáciu by viedla k absurdnému záveru, že v prípadoch, ak ide o navrhovateľa s pobytom v cudzine, ktorý je zastúpený v návratovom konaní advokátom, je potrebné doručiť predvolanie na pojednávanie aj navrhovateľovi do zahraničia a v prípadoch v ktorých navrhovateľ s pobytom v cudzine nie je zastúpený advokátom, tak sa mu budú doručovať písomnosti (vrátane predvolania na pojednávanie) len na ním uvedenú adresu v Slovenskej republike. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že interpretácia na vec vzťahujúcich sa noriem bola v okolnostiach veci primeraná, zohľadňujúca špecifiká daného druhu konania a aj ústavne konformná.

15. Sťažovateľ sám v sťažnosti uviedol, že jeho právny zástupca bol na predchádzajúcom pojednávaní konanom 24. septembra 2018 okresným súdom výslovne poučený o tom, že „otcovi bude predvolanie zasielané na adresu jeho právneho zástupcu, ktorý mu potom toto predvolanie prepošle. Taktiež ukladá právnemu zástupcovi otca, aby ho s termínom riadne oboznámil a aby mu oznámil, že jeho prítomnosť na pojednávaní je nutná.“. Vychádzajúc z uvedeného, možno konštatovať, že právny zástupca sťažovateľa mal vedomosť o tom (bez ohľadu na jeho právny názor), ako bude okresný súd procesne postupovať, a mal ako advokát aj povinnosť o tom informovať sťažovateľa. Napriek uvedenému právny zástupca sťažovateľa, účasť svojho klienta ani na pojednávaní konanom 5. októbra 2018 nezabezpečil, jeho neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil a zotrval na svojom právnom názore týkajúcom sa povinnosti doručiť predvolanie na pojednávanie svojmu klientovi. Ústavný súd preto konštatuje, že procesný postup vo veci konajúceho súdu bol transparentný, predvídateľný, a preto ho nemožno považovať ani za prekvapujúci.

b) K adrese navrhovateľa na území Slovenskej republiky, oznámenej navrhovateľom súdu

16. Primárna adresa pobytu navrhovateľa je z povahy tohto konania v . Navrhovateľ síce uviedol v návrhu aj adresu v Slovenskej republike, ale nežiadal výslovne doručovať na túto adresu. Skutočnosť, že okresný súd v ďalšom postupe (predvolanie na pojednávanie, nariadené na 26. február 2019) doručil navrhovateľovi na ním oznámenú adresu, na ktorej sa má nachádzať na území Slovenskej republiky, ústavný súd nepovažuje bez ďalšieho za dôkaz (ako uvádza sťažovateľ) nesprávnosti dovtedajšieho procesného postupu okresného súdu pri doručovaní. Neprítomnosť sťažovateľa na predchádzajúcich pojednávaniach sám sťažovateľ odôvodňoval plnením pracovných povinností v .

c) K včasnosti predvolania na pojednávanie

17. Sťažovateľ ďalej namietal, že predvolanie určené sťažovateľovi bolo doručené 1. októbra 2018 na termín pojednávania, 5. október 2018, a teda nebola zachovaná lehota podľa § 33 ods. 2 CMP, ktorá stanovuje, že predvolanie sa doručuje tak, aby mal predvolaný dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ústavný súd v súvislosti s touto námietkou konštatuje, že zákonodarca pri formulácii použil slovo „spravidla“, čo umožňuje v odôvodnených prípadoch predvolať strany aj v kratšej lehote ako päť dní v súlade s princípom procesnej ekonómie konania, ktorá je v danom type konania kľúčová. Navyše, právny zástupca bol prítomný na pojednávaní konanom 24. septembra 2018, ktoré bolo odročené na 5. október 2018, teda mohol s dostatočným predstihom informovať sťažovateľa o termíne pojednávania. Z materiálneho hľadiska možno konštatovať, že lehota podľa § 33 ods. 2 CMP bola naplnená. Právnemu zástupcovi bolo 1. októbra 2018 doručené predvolanie na pojednávanie určené sťažovateľovi, preto ďalšia námietka sťažovateľa, že „nemohol zamestnávateľovi v riadne preukázať existenciu prekážky v práci, na základe ktorej by ho zamestnávateľ mohol a musel uvoľniť z práce“, neobstojí. V okolnostiach prípadu právnemu zástupcovi nič nebránilo toto predvolanie doručiť sťažovateľovi v elektronickej podobe, resp. informovať ho o ďalšom procesnom postupe súdu bezprostredne po pojednávaní, uskutočnenom 24. septembra 2018. Vzhľadom na procesné postavenie sťažovateľa v predmetnom konaní (navrhovateľ, v záujme ktorého je čo najrýchlejšie vydanie rozhodnutia o navrátení maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu) a vychádzajúc z uznesenia, vyhláseného súdom na pojednávaní, ústavný súd považuje pasivitu právneho zástupcu sťažovateľa za nelogickú a kontraproduktívnu.

d) K nepoučeniu o hrozbe uloženia poriadkovej pokuty

18. Sťažovateľ ďalej namietal, že v predvolaní doručenom jeho právnemu zástupcovi advokátovi nebol poučený o možnosti uloženia poriadkovej pokuty. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že poučenie o možnosti uložiť poriadkovú pokutu v okolnostiach posudzovanej veci nebolo predpokladom jej uloženia s poukazom na úpravu § 160 ods. 3 písm. b) CSP, podľa ktorého súd neposkytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, ak je strana zastúpená advokátom, čo bol nepochybne aj prípad sťažovateľa, a to najmä v kontexte toho, že sa sťažovateľ nedostavil ani na predchádzajúci termín pojednávania údajne z toho istého dôvodu, že nebol riadne predvolaný na pojednávanie, pretože mu nebolo doručené predvolanie do cudziny. Z uvedených dôvodov ústavný súd považuje aj túto námietku sťažovateľa za neopodstatnenú.

19. Ústavný súd ďalej v tejto súvislosti konštatuje, že nie je jeho úlohou prehodnocovať správnosť poriadkového opatrenia všeobecného súdu, a to ani v prípade, ak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Také rozhodnutie by v zásade malo byť nepreskúmateľné nielen nadriadeným súdom, pretože uvedený zákon takúto možnosť výslovne nepripúšťa (čl. 2 ods. 2 ústavy), ale malo by byť vzhľadom na bagateľnú povahu a ústavnoprávny rozmer vylúčené aj z prieskumu ústavným súdom. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavou garantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom. Takéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd v prípade sťažovateľa nevzhliadol. Jeho ústavná sťažnosť je v podstate len nesúhlasom s rozhodnutím všeobecného súdu. Z prednesených argumentov nevyplýva nič, čo by posunulo prejednávanú vec do ústavnoprávnej roviny. Možno preto konštatovať, že sťažovateľovi nebolo odopreté právo na súdnu ochranu a postup všeobecného súdu nevzbudzuje pochybnosti o jeho spravodlivosti. Z uvedených dôvodov sa ústavnému súdu javí sťažovateľovo tvrdenie o porušení jeho ústavných práv ako neopodstatnené, a to o to viac, ak prihliadne na skutočnosť, že celú situáciu primárne vyvolal sám tým, že sa opakovane nedostavil na určený termín pojednávania, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas vážnymi okolnosťami.

20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením okresného súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnej sťažnosti nevyhovel.

21. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 24
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Doručovanie žaloby podľa zákona o e-Governmente, rozsudok pre zmeškanie

Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. ...

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša ...

Definícia trov konania, účelnosť úkonov právnej služby

Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia ...

Doručenie podania súdu prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Sudkyňa M. Repáková oznámila prezidentke SR, že sa vzdá funkciehttps://www.teraz.sk/slovensko/sudkyna-m-repakova-oznamila-prezide/429983-clanok.html

Funkcia jej zanikne uplynutím novembra 2019.

Sudcovia dotknutí Threemou by sa podľa ministra Gála mali radšej stiahnuťhttps://www.webnoviny.sk/sudcovia-dotknuti-threemou-by-sa-podla-ministra-gala-mali-radsej-stiahnut/

Sudcovia dotknutí kauzou komunikácie s Marianom K. by sa radšej mali stiahnuť, aj keď sa cítia ...

Pomluva? Stíhat za ni lze jen v případě zásahů do cti, rozhodl UShttps://www.denik.cz/z_domova/ustavni-soud-vyhovel-zene-ktera-byla-obvinena-za-pomluvu-a-krive-svedectvi-20191114.html

Jako trestný čin pomluvy lze stíhat jen případy nejzávažnějších zásahů do osobnostních ...

M. Mišík sa vzdal členstva v Súdnej radehttps://www.teraz.sk/slovensko/m-misik-sa-vzdal-clenstva-v-sudnej/429858-clanok.html

Doplnil, že z jeho strany došlo k pochybeniu počas jeho aktivity v Súdnej rade.

Ústavný súd odmietol návrh NS vo veci inšpekcie ministerstva vnútrahttps://www.teraz.sk/slovensko/ustavny-sud-odmietol-navrh-ns-vo-vec/429867-clanok.html

NS napadol ustanovenia zákona o PZ s tým, že sú podľa neho v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o ...

E. Pfundtner: Snažíme sa riešiť situáciu na Okresnom súde Bratislava Ihttps://www.teraz.sk/slovensko/epfundtner-ms-sa-snazi-riesit-situ/429828-clanok.html

Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti zdôraznila, že na súdoch sú vytvorené voľné ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Právny obzor 5/2019

Právny obzor 5/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

PoUtStŠtPiSoNe
: