Odvolanie späťvzatia

Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 8. 2010, sp. z n. 6Sžo/372/2009)

Z odôvodnenia:

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") konanie zastavil a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd ďalej rozhodol o vrátení žalobkyňou zaplateného súdneho poplatku v sume 59,75 eura prostredníctvom príslušného daňového úradu, po právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 250d ods. 3 OSP a uviedol, že dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby zo strany žalobcov, ktorí svoj prejav vôle učinili pred prejednaním a rozhodnutím veci, pričom neprihliadol na tú skutočnosť, že žalobcovia následne tento prejav vôle zobrali späť a žiadali, aby súd v konaní ďalej pokračoval. Krajský súd svoj postoj zdôvodnil tým, že v prípade, ak dôjde k späťvzatiu žaloby, nemôže sa toto späťvzatie odvolať. O trovách konania rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a účastníkom z dôvodu zastavenia konania náhradu trov konania nepriznal. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3 veta tretia v spojení s § 11 ods. 4 a § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.