Predbežné opatrenia

Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, obmedzujúca sa na dosiahnutie len predbežných účinkov. Súd pred nariadením predbežného opatrenia by mal venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru.

Konanie o nariadení predbežného opatrenia a konanie vo veci samej sú dvoma samostatnými konaniami, ktoré od seba nie sú navzájom závislé v tom zmysle, že by na vydanie rozhodnutia vo veci samej bolo potrebné najprv nariadiť predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie je samostatným právnym prostriedkom ochrany ohrozených či porušených práv účastníkov, ktorý má dočasný charakter a je možné ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania vo veci samej, ako i pre dobu od podania žaloby vo veci samej až do právoplatného skončenia veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. novembra 2005, sp. zn. 2 M Cdo 5/2005), ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O.s.p.). K zániku predbežného opatrenia nedochádza podaním žaloby vo veci samej. Občiansky súdny poriadok v § 77 ods. 1 dôvody zániku predbežného opatrenia vymedzuje taxatívne. Medzi tieto zákonné dôvody patrí nepodanie žaloby vo veci samej v lehote určenej súdom, nevyhovenie žaloby vo veci samej, uplynutie 30 – dňovej lehoty od vykonateľnosti rozhodnutia o veci, ak sa žalobe vyhovelo, a uplynutie času, počas ktorého malo predbežné opatrenie trvať.

Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený.

Prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v konaní o určenie vlastníctva, alebo o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolnosti veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov) potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci (do právoplatného vyriešenia otázky existencie alebo neexistencie tvrdeného vlastníckeho práve, resp. obdobného práva navrhovateľa predbežného opatrenia - majúceho logický protiklad v podobe opaku, čiže v podobe neexistencie formálne nasvedčujúceho práva na strane tej osoby, voči ktorej návrh smeruje). Táto potreba je totiž daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby zúčastnenej v konaní na jeho počiatku (a ktorým zároveň v čase uplatnenia práva prinajmenšom formálne tvrdené právo nasvedčuje), v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej návrhom vo veci samej, nemohol viesť k vyznačeniu nového (rozumej rozsudkom ustáleného, či len deklarovaného) stavu v katastri, nakoľko by tomu mohol zabrániť práve nedostatok účastníctva v konaní aj tej osoby, na ktorú by niektorý z účastníkov (spravidla vlastník s formálne mu nasvedčujúcim, z určitého dôvodu však spochybneným vlastníctvom) ešte pred zrelosťou príslušného rozhodnutia súdu na jeho zápis v katastri nehnuteľností previedol vlastnícke právo (tak, že by tu v čase potreby vyznačenia stavu vlastníckych práv na základe rozhodnutia súdu vo veci samej už ako vlastník figurovala iná - rozumej tretia osoba). Uvedené tunajší súd taktiež už v minulosti doplnil (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 7.8.2009 č. k. 10Co/270/2009-61) v tom smere, že požiadavku na zákaz nakladania osoby inak považovateľnej za vlastníka s predmetom vlastníctva treba v prípadoch uvedených vyššie vzťahovať nielen na samotný záujem previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale aj na také úkony, ktoré by účastníkovi domáhajúcemu sa súdnej ochrany mohli v prípade úspechu jeho požiadavky spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jeho vlastníckeho práva, ktorými ďalšími úkonmi sú najmä úkony smerujúce k zriadeniu takých práv k nehnuteľnostiam, ktoré by obsah vlastníckeho práva účastníka konania mohli zredukovať na úroveň tzv. holého vlastníctva. To pritom platí bez ohľadu na to, či sa návrhom na predbežné opatrenie požaduje ochrana už v rámci bežiaceho konania o veci, ešte pred začatím takého konania alebo dokonca až po tom, čo už vo veci samej bolo i rozhodnuté.

Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa pred rozhodnutím súdu o predbežnom opatrení ostatným účastníkom konania nedoručuje. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd doručí ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Takáto úprava vytvára priestor na to, aby sa odporca dozvedel o predbežnom opatrení až v okamihu, keď je voči nemu účinné. Ak by sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručoval odporcovi skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté, odporca by mohol veci zariadiť tak, aby následne nariadené predbežné opatrenie stratilo význam. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv navrhovateľa má prednosť pred právom odporcu vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.