Prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v konaní o určenie vlastníctva, alebo o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolnosti veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov) potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci (do právoplatného vyriešenia otázky existencie alebo neexistencie tvrdeného vlastníckeho práve, resp. obdobného práva navrhovateľa predbežného opatrenia - majúceho logický protiklad v podobe opaku, čiže v podobe neexistencie formálne nasvedčujúceho práva na strane tej osoby, voči ktorej návrh smeruje).

Táto potreba je totiž daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby zúčastnenej v konaní na jeho počiatku (a ktorým zároveň v čase uplatnenia práva prinajmenšom formálne tvrdené právo nasvedčuje), v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej návrhom vo veci samej, nemohol viesť k vyznačeniu nového (rozumej rozsudkom ustáleného, či len deklarovaného) stavu v katastri, nakoľko by tomu mohol zabrániť práve nedostatok účastníctva v konaní aj tej osoby, na ktorú by niektorý z účastníkov (spravidla vlastník s formálne mu nasvedčujúcim, z určitého dôvodu však spochybneným vlastníctvom) ešte pred zrelosťou príslušného rozhodnutia súdu na jeho zápis v katastri nehnuteľností previedol vlastnícke právo (tak, že by tu v čase potreby vyznačenia stavu vlastníckych práv na základe rozhodnutia súdu vo veci samej už ako vlastník figurovala iná - rozumej tretia osoba).

Uvedené tunajší súd taktiež už v minulosti doplnil (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 7.8.2009 č. k. 10Co/270/2009-61) v tom smere, že požiadavku na zákaz nakladania osoby inak považovateľnej za vlastníka s predmetom vlastníctva treba v prípadoch uvedených vyššie vzťahovať nielen na samotný záujem previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale aj na také úkony, ktoré by účastníkovi domáhajúcemu sa súdnej ochrany mohli v prípade úspechu jeho požiadavky spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jeho vlastníckeho práva, ktorými ďalšími úkonmi sú najmä úkony smerujúce k zriadeniu takých práv k nehnuteľnostiam, ktoré by obsah vlastníckeho práva účastníka konania mohli zredukovať na úroveň tzv. holého vlastníctva. To pritom platí bez ohľadu na to, či sa návrhom na predbežné opatrenie požaduje ochrana už v rámci bežiaceho konania o veci, ešte pred začatím takého konania alebo dokonca až po tom, čo už vo veci samej bolo i rozhodnuté.

(uznesenie Krajského súdu Trnava z 24. 11. 2010, sp. zn. 10Co/355/2010)

Z rozhodnutia:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa na návrh navrhovateľov nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporkyni uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k bytu č. 3 na 2. poschodí, vchod 0, v bytovom dome súpisného čísla XX, . stojacom na parcele č. 1104/12, a k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisného čísla XX, . o veľkosti 6261/29056, nachádzajúceho sa v k. ú. Z. S., obec Z. S., zapísaného na S. K. G. na LV č. 735; podľa zmluvy o záložnom práve zo dňa 12.5.2008 uzatvorenej medzi navrhovateľmi 1. a 2. a odporkyňou, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; navrhovateľom 1. a 2. uložil povinnosť najneskôr do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh vo veci samej, ktorým sa budú domáhať určenia neplatnosti zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9908002361 zo dňa 7.5.2008; odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok v sume 33 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia; navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ustanovením § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1, 3 a 4 O.s.p. (z.č. 99/1963 Zb. v znení zmien a noviel, Občiansky súdny poriadok - ďalej len O.s.p.) a vecne len so stručným odôvodnením, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia. O poplatkovej povinnosti rozhodol v súlade s § 2 ods. 2 z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď povinnosť uložil odporkyni, nakoľko navrhovatelia sú od povinnosti zaplatiť súdny poplatok oslobodení. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Dôvodila, že zo samotného návrhu nie je zrejmé neplatnosti ktorej zmluvy sa budú navrhovatelia domáhať, keďže uvádzajú, že s odporkyňou uzatvorili zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnosti ako aj zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti, pričom uvádzajú, že zmluva o úvere neobsahuje všetky podstatné náležitosti podľa z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov a namietajú, že zmluva bola podriadená na ujmu spotrebiteľov pod režim Obchodného zákonníka. Dôvodila, že povinnosť uvádzať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN ) ako zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaviedol až z.č. 568/2007 Z.z, táto hodnota mala byť ako zákonná náležitosť zmlúv o spotrebiteľských úveroch uvedená v zmluvách uzatvorených od 1.7.2008, teda uvedenie priemernej hodnoty RPMN v čase uzavretia úverovej zmluve medzi účastníkmi tohto sporu nebolo zákonnou povinnosťou. I tento nedostatok zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, však nemá v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok jej neplatnosť v prípade, ak bol už úver na základe zmluvy poskytnutý, poskytnutý úver sa však považuje za bezúročný a bez poplatkov. K podriadeniu úverovej zmluvy pod režim Obchodného zákonníka uviedla, že úverová zmluva je ako typ pomenovanej zmluvy upravená ustanoveniami § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka a podľa § 261 ods. 3 písm. d) sa spravujú záväzkové vzťahy zo zmluvy o úveru bez ohľadu na povahu účastníkov ustanoveniami Občianskeho zákonníka a úverová zmluva je teda tzv. absolútny obchod. Uviedla, že na základe uzatvorenej úverovej zmluvy poskytla navrhovateľom úver vo výške 12.348, 13 eur a dňa 12.5.2008 uzatvorili účastníci i zmluvu o záložnom práve na nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia pohľadávok odporkyne a vzhľadom k tomu, že navrhovatelia viac ako 3 mesiace boli v omeškaní so splácaním zabezpečovanej pohľadávky odporkyne, odporkyňa využila svoje právo podľa bodu 7.1 písm. a) Všeobecných podmienok pre poskytovanie bezúčelových úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti pre fyzické osoby, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy a vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stala celá pohľadávka splatnou a nakoľko navrhovatelia splatnú pohľadávku nezaplatili odporkyňa v zmysle § 151 j) Občianskeho zákonníka začala výkon záložného práva. Namietla, že navrhovatelia nepreukázali, že by bola osvedčená potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníkov a že existuje obava bezprostredne hroziacej ujmy, keď navrhovatelia len tvrdia, že im hrozí bezprostredná ujma na ich právach a porušenie základného ľudského práva na obydlie, keď ale nie je možné zamieňať nedotknuteľnosť obydlia s nakladaním s bytom ako vecou, ktorá podľa zákona môže slúžiť ako predmet záložného práva. Nesúhlasila ani s tvrdením vedľajšieho účastníka, že zmluva obsahuje «neprijateľné» «podmienky», keďže vedľajší účastník neuvádza, o ktoré konkrétne podmienky ide. Dodala, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože navrhovatelia neuviedli, nezdôvodnili a nepreukázali existenciu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo existenciu obavy ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia a neuviedli v návrhu rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne a právne nesprávne zrušil.

Navrhovatelia sa k odvolaniu odporkyne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania ( § 201 a § 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je nedôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť ( § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Odvolací súd už vo viacerých skôr prejednávaných veciach obdobnej povahy uzavrel, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v konaní o určenie vlastníctva, alebo o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolnosti veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov; aký charakter má zásadne i konanie o určenie neplatnosti zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9908002361 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti) potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci (do právoplatného vyriešenia otázky existencie alebo neexistencie tvrdeného vlastníckeho práve, resp. obdobného práva navrhovateľa predbežného opatrenia - majúceho logický protiklad v podobe opaku, čiže v podobe neexistencie formálne nasvedčujúceho práva na strane tej osoby, voči ktorej návrh smeruje). Táto potreba je totiž daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby zúčastnenej v konaní na jeho počiatku (a ktorým zároveň v čase uplatnenia práva prinajmenšom formálne tvrdené právo nasvedčuje), v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej návrhom vo veci samej, nemohol viesť k vyznačeniu nového (rozumej rozsudkom ustáleného, či len deklarovaného) stavu v katastri, nakoľko by tomu mohol zabrániť práve nedostatok účastníctva v konaní aj tej osoby, na ktorú by niektorý z účastníkov (spravidla vlastník s formálne mu nasvedčujúcim, z určitého dôvodu však spochybneným vlastníctvom) ešte pred zrelosťou príslušného rozhodnutia súdu na jeho zápis v katastri nehnuteľností previedol vlastnícke právo (tak, že by tu v čase potreby vyznačenia stavu vlastníckych práv na základe rozhodnutia súdu vo veci samej už ako vlastník figurovala iná - rozumej tretia osoba). Uvedené tunajší súd taktiež už v minulosti doplnil (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 7.8.2009 č. k. 10Co/270/2009-61) v tom smere, že požiadavku na zákaz nakladania osoby inak považovateľnej za vlastníka s predmetom vlastníctva treba v prípadoch uvedených vyššie vzťahovať nielen na samotný záujem previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale aj na také úkony, ktoré by účastníkovi domáhajúcemu sa súdnej ochrany mohli v prípade úspechu jeho požiadavky spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jeho vlastníckeho práva, ktorými ďalšími úkonmi sú najmä úkony smerujúce k zriadeniu takých práv k nehnuteľnostiam, ktoré by obsah vlastníckeho práva účastníka konania mohli zredukovať na úroveň tzv. holého vlastníctva. To pritom platí bez ohľadu na to, či sa návrhom na predbežné opatrenie požaduje ochrana už v rámci bežiaceho konania o veci, ešte pred začatím takého konania alebo dokonca až po tom, čo už vo veci samej bolo i rozhodnuté.

Práve o prípad v intenciách záverov zhora potom šlo podľa názoru odvolacieho súdu aj v prejednávanej veci a to bez ohľadu na nutnosť stotožnenia sa s odvolateľom v tom, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil veľmi stručne len všeobecnými frázami.

Konanie o predbežných opatreniach ale v dôsledku zmien Občianskeho súdneho poriadku vykazuje oproti konaniu vo veci samej celý rad špecifík, s ktorým jedných (idúcim tu práve na ujmu odvolateľa) je nemožnosť zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení ani pre prípadne odňatie možnosti konať pred súdom (pokiaľ súčasne nedochádza i k zastaveniu konania - § 221 ods. 3 O.s.p.). Práve preto však v konaniach o predbežných opatreniach ustupuje do úzadia tzv. dvojinštančný proces, keďže tu zákonodarca uprednostnil hľadisko čo najväčšej rýchlosti konania - hoci aj za dosť absurdnú cenu odstránenia všetkých nedostatkov v činnosti súdu prvého stupňa a teda aj praktického vykonania celého konania o predbežnom opatrení odvolacím súdom.

Aj preto v prejednávanej veci bolo treba zamerať sa len na to, či tu dôvody nariadenia predbežného opatrenia v smere naznačenom už vyššie existujú a tu odvolací súd jednoznačne ustálil, že dôvody dané sú riadiac sa už opísanými úvahami odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a to i v časti rozhodnutia o uložení poplatkovej povinnosti odporkyni a nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľom.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich návrhom neuplatnili ( § 151 ods. 3 O.s.p.) a z obsahu spisu im žiadne trovy nevyplývajú.