Z charakteru konania o sťažnosti pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, predmetom ktorého je ochrana základných práv a slobôd, ktorých povaha je výsostne osobnej povahy, vyplýva, že ich ochrana je zásadne neprevoditeľná na iné osoby. V prípade konania o sťažnosti ide preto o také konanie, ktorého povaha po smrti sťažovateľa spravidla nedovoľuje, aby sa v ňom pokračovalo. 

(rozhodnutie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 185/2011-10)

Z odôvodnenia:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") bola 3. marca 2011 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ"), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor") postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd") v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 23/2007.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že 29. januára 2007 podal okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, a keďže v jeho právnej veci okresný súd nekonal, sťažoval sa u jeho predsedu na prieťahy v konaní. Keďže nečinnosť okresného súdu napriek uvedenému pretrvávala aj v čase doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu, namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ ďalej žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 23/2007 bez zbytočných prieťahov, aby mu priznal „satisfakciu vo výške 2.000 EUR", a napokon aby mu v konaní o jeho sťažnosti ustanovil advokáta.

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde") a obstarávaním podkladov na rozhodovanie bolo ústavnému súdu prípisom Okresného súdu Trnava z 28. apríla 2011 oznámené, že sťažovateľ zomrel.

Z oznámenia o úmrtí sťažovateľa vydaného Matričným úradom... z 28. apríla 2011 vyplýva, že sťažovateľ zomrel 16. apríla 2011. Na základe uvedenej právnej skutočnosti stratil spôsobilosť byť účastníkom konania pred ústavným súdom skôr, ako sa konanie o jeho sťažnosti skončilo.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") alebo Trestného poriadku.

Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.

Z charakteru konania o sťažnosti pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, predmetom ktorého je ochrana základných práv a slobôd, ktorých povaha je výsostne osobnej povahy, vyplýva, že ich ochrana je zásadne neprevoditeľná na iné osoby. V prípade konania o sťažnosti ide preto o také konanie, ktorého povaha po smrti sťažovateľa spravidla nedovoľuje, aby sa v ňom pokračovalo. Vzhľadom na to ústavný súd konanie o sťažnosti z dôvodu úmrtia sťažovateľa zastavil podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 107 ods. 1 OSP.