Smrť sťažovateľa a charakter konania o sťažnosti pred ústavným súdom

Z charakteru konania o sťažnosti pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, predmetom ktorého je ochrana základných práv a slobôd, ktorých povaha je výsostne osobnej povahy, vyplýva, že ich ochrana je zásadne neprevoditeľná na iné osoby. V prípade konania o sťažnosti ide preto o také konanie, ktorého povaha po smrti sťažovateľa spravidla nedovoľuje, aby sa v ňom pokračovalo. 

(rozhodnutie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 185/2011-10)

Z odôvodnenia:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") bola 3. marca 2011 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ"), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor") postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd") v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 23/2007.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že 29. januára 2007 podal okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, a keďže v jeho právnej veci okresný súd nekonal, sťažoval sa u jeho predsedu na prieťahy v konaní. Keďže nečinnosť okresného súdu napriek uvedenému pretrvávala aj v čase doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu, namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.