TlačPoštaZväčšiZmenši

Nesúhlas súdu so vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti

10.1. 2012, 13:47 |  najpravo.sk

I keď totiž platné procesné právo výslovne upravuje len postup pri zistení nepríslušnosti (bez ohľadu na to, či k nemu prišiel súd sám alebo na základe námietky účastníka) a toto by mohlo zvádzať aj k názoru, že námietku nepríslušnosti podľa súdu nedôvodnú bolo by možno i jednoducho ignorovať; potreba rozhodnutia nevyhovujúceho námietke tu vyplýva už zo zásady procesného práva, podľa ktorej každé podanie treba vecne vybaviť (pokiaľ sa ním samozrejme požaduje vyriešenie určitej otázky spôsobilej byť predmetom sporu a za predpokladu vypravenia podania účastníkom tak, aby vecné rozhodnutie o ňom nebolo vylúčené). Okrem toho však zmyslom príslušnej časti úpravy je podľa možnosti čo najskoršie vyriešenie otázky podmienok konania (vrátane príslušnosti a to i tej miestnej) a hoci práve miestna príslušnosť je mnohoročnou teóriou sprevádzajúcou základný predpis tuzemského procesného práva považovaná za jednu z podmienok konania, ktorých nedostatok je zhojiteľný (uskutočnením konania i nepríslušným súdom či presnejšie už začatím konania vo veci v spojení s nevyužitím možnosti namietania príslušnosti na to oprávneným účastníkom pri jeho prvom úkone), treba trvať na tom, aby účastníkovi namietajúcemu príslušnosť, podľa súdu ale nedôvodne, boli poskytnuté i dôvody na podporu odlišného názoru súdu. Takýmto poskytnutím dôvodov a aj možnosti s nimi účinne polemizovať je spravidla len súdne rozhodnutie – v tomto prípade v procesnej forme uznesenia (podľa § 167 ods. 1 O. s. p., keďže tu ide o vyjadrenie sa k dostatku jednej z podmienok konania na súde, ktorého príslušnosť je účastníkom spochybňovaná).

(uznesenie Krajského súdu Trnava z 18. 10. 2011, č. k. 10Co/1/2011-109)

Z odôvodnenia:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (reprezentovaný jeho vyššou súdnou úradníčkou) rozhodol, že námietku svojej miestnej nepríslušnosti (Okresného súdu Trnava) vznesenú „odporcom" (správne „žalovanou", keďže tu ide o tzv. sporové konanie s potrebou patričného označovania účastníkov i podania začínajúceho konanie, v uvedenej súv. por. i §§ 79 a 90 O. s. p., čiže Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Takéto rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1 – 3 a § 53 ods. 4 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 84, § 85 ods. 2, § 87 písm. f/ a § 105 ods. 1 O. s. p. (v prípade tohto zákona i s teoretickoprávnym odkazom na rozdiely medzi úpravou z ustanovení jeho § 87 na jednej a § 88 na druhej strane). Vecne mal za to, že ak tu predmetom sporu je otázka platnosti jednostranného zrušenia poistnej zmluvy žalovanou, spor sa týka spotrebiteľskej zmluvy ako zmluvy typovej (u ktorej jedna strana zmluvného vzťahu nemá možnosť ovplyvniť obsah návrhu zmluvy predkladanej druhou zmluvnou stranou) a preto sa musí (pri posudzovaní miestnej príslušnosti) uplatniť aj ustanovenie o osobitnej príslušnosti danej na výber (umožňujúce spotrebiteľovi viesť spor aj na mieste pre neho najbližšom) a to i na úkor žalovanou preferovaného jej všeobecného súdu (Okresného súdu Košice I).

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie len žalovaná so zrejmým návrhom na jeho zrušenie (uznesenia) a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie vrátane záväzného pokynu na postúpenie veci Okresnému súdu Košice I (významovým protikladom rozhodnutia zamietajúceho námietku účastníka týkajúcu sa príslušnosti súdu je totiž za súčasnej právnej úpravy postúpenie veci inému súdu bez rozhodnutia , tu por. i § 105 ods. 2 O. s. p. – pozn. odvolacieho súdu). Zotrvávajúc na názore vedúcom ju k vzneseniu námietky miestnej nepríslušnosti namietala prakticky nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, keď podľa nej pri použití formulácie „spor zo spotrebiteľskej zmluvy" v ustanovení § 87 písm. f/ O. s. p. treba najmä gramatickým výkladom dospieť k tomu, že tu má ísť len o spory týkajúce sa vnútorného obsahu zmluvy (napr. neprijateľnosti podmienok v nej) a nie aj o spory týkajúce sa samotnej existencie zmluvného vzťahu, teda ak práve takýto jeho základ je neistý (o aký prípad má ísť i v prejednávanej veci).

Žalobca odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. celú vec (dôvodnosti námietky žalovanej týkajúcej sa miestnej príslušnosti súdu, kde z povahy veci vyplývala nemožnosť len čiastočného prieskumu správnosti rozhodnutia napadnutým uznesením) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania aj takejto veci odvolacím súdom na pojednávaní) a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech.

Súd prvého stupňa totiž najmä svoj prístup k riešeniu otázky nastolenej príslušnou námietkou nielen náležite podoprel citáciou rozhodných ustanovení hmotného i procesného práva, ale aj objektívne veľmi presvedčivo (rozumej bez ambície presvedčiť tiež toho, koho názor sa v takomto prípade neprijme) argumentoval predovšetkým základným účelom normami tzv. spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle – ktorým je poskytnutie čo najväčšieho stupňa ochrany slabšej strane vzťahu spadajúceho do skupiny spotrebiteľských vzťahov. Nebyť i pomerne zápalistej polemiky žalovanej s takouto argumentáciou (v odvolaní) by tak odvolaciemu súdu postačovalo i len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa s odvolaním sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), práve pre potrebu vyporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (ktorá tu je napokon v každej odvolacím súdom prejednávanej veci s výnimkou len mechanického opakovania dôvodov odznelých už na súde prvého stupňa) však na doplnenie možno uviesť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) ešte toto :

Doslovný gramatický výklad právnej úpravy majúcej sa použiť je zaiste jednou z akceptovateľných metód výkladu práva, na druhej strane však i metódou stojacou na obraznom rebríčku všetkých do úvahy prichádzajúcich metód nepochybne nižšie, než je výklad systematický a logický a tiež výklady z hľadiska hodnotového stojace najvyššie. Tými sú potreba vyhodnocovania obsahu právnych noriem v zákonoch a predpisoch nižšej právnej sily ako z pohľadu rešpektovania nimi práv zaručených ústavnými zákonmi (tzv. ústavne konformný výklad), tak i z pohľadu zachovania práv garantovaných na nadnárodnej úrovni, dnes predovšetkým na úrovni Európskej únie (ďalej tiež „EÚ") ako spoločenstva štátov, do ktorého aj Slovenská republika vstúpila s vedomím potreby dodržiavania určitých štandardov a tiež požiadavky neprijímania či neuplatňovania ňou opatrení takýmto štandardom odporujúcich (tzv. eurokonformný výklad).

Práve pri záujme korektne vyriešiť otázku predstavujúcu predmet tohto odvolacieho konania aj za použitia takýchto (pokročilejších) metód výkladu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že argumentácia žalovanej v ich svetle nemala najmenšiu šancu obstáť.

Už logika veci aj nutnosť chápania i ustanovenia § 87 písm. f/ O. s. p. ako súčasti tzv. spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle (ktorým treba rozumieť celý komplex právnych noriem majúcich chrániť spotrebiteľa a rozosiatych do viacerých právnych predpisov) vylučuje, aby takéto ustanovenie (ale i ktorékoľvek iné patriace do takéhoto komplexu) bolo vykladané spôsobom prakticky znemožňujúcim dosiahnutie účelu, ktorému úprava ako celok slúži. Práve takýto následok by nastal, ak by sa námietke miestnej príslušnosti vznesenej žalovanou vyhovelo, pretože by sa tak v prípadoch druhovo totožných s tým v prejednávanej veci prakticky vylúčila možnosť spotrebiteľa využiť procesným právom predpokladanú výhodu tzv. domáceho ihriska, ktorá tu je nepochybne najmä za účelom zabezpečenia čo najväčšej šetrnosti k ekonomicky slabšej strane spotrebiteľského vzťahu (ak táto je nútená či už viesť spor alebo sa ho prinajmenšom zúčastniť). Uplatnením výkladu žalovanej by pritom došlo k presnému opaku, keď touto účastníčkou navrhované vedenie sporu na súde nachádzajúcom sa bez preháňania na opačnom konci štátu (vo vzťahu k bydlisku žalobcu) by bolo so zreteľom k zachovaniu práva spotrebiteľa na verejný proces v jeho prítomnosti a i ekonomickému rozmeru tohto práva neprijateľným.

Uvedené musí platiť tým skôr, ak tunajší súd v minulosti (konkrétne inak vo veci svojej sp. zn. 10NcC/19/2011) uzavrel, že tzv. eurokonformným výkladom je nutné dospieť i k nepoužiteľnosti noriem vnútroštátneho procesného práva, ak tieto odporujú princípom právneho poriadku EÚ (v tu zmieňovanej veci šlo konkrétne o rozpor ust. § 88 ods. 2 poslednej vety O. s. p. s príkazom pojatým pod čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak by takto vnútroštátne právo malo byť uplatnené aj v tzv. spotrebiteľských veciach). I za použitia metódy právnej argumentácie „a maiori ad minus" (od väčšieho k menšiemu) potom treba dovodiť, že ak pre dodržanie členskými štátmi EÚ úpravy prijímanej na úrovni takéhoto spoločenstva je nevyhnutným i neaplikovanie problematickej vnútroštátnej úpravy, pri možnosti aplikácie takejto úpravy a jej vyloženia spôsobom súladným s vyššie uvedenými princípmi, ale i spôsobom takéto princípy popierajúcim, je nevyhnutným výber ústavne konformného i eurokonformného výkladu (ktorému napokon dáva prednosť i Ústavný súd Slovenskej republiky, pokiaľ ide o možnosť takýmto výkladom eliminovať konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou, či medzinárodnými zmluvami s prednosťou pred zákonmi). Práve takýmto eurokonformným výkladom ustanovenia § 87 písm. f/ O. s. p. je jednoznačne len výklad, ktorý pojem „spor zo spotrebiteľskej zmluvy" vykladá extenzívne (rozširujúco), teda v záujme zahrnutia do príslušnej definície čo najväčšieho okruhu konaní majúcich sa čo i len potenciálne viesť za účasti spotrebiteľa a naopak je praktickým popretím zmyslu rozhodnej úpravy snaha rozdeliť tzv. spotrebiteľské spory na spory majúce pôvod v spotrebiteľských zmluvách a spory o posúdenie existencie či neexistencie samotného zmluvného vzťahu (resp. týkajúce sa platnosti úkonov smerujúcich k vzniku, zmenám alebo zániku takéhoto vzťahu) so zámerom len prvú zo zhora zadefinovaných skupín sporov považovať za spory zo spotrebiteľských zmlúv.

Tu navyše nemožno prehliadať, že okruhy konaní, ktoré môže (čo i len hypoteticky) viesť spotrebiteľ (na jednej strane) a jeho zmluvný partner (na strane druhej) sa z podstaty rôznosti príslušnými zmluvami zakladaných práv a povinností nekryjú a že niektoré spory zo spotrebiteľskej zmluvy v ponímaní žalovanej z prejednávanej veci („spory z vnútorného obsahu zmluvy") sú vylúčené bez vnesenia jasna do problému, či tu vôbec nejaký zmluvný vzťah ešte je (ak práve v odpovedi na takúto otázku panuje medzi stranami zmluvy, môžbyť už len niekdajšími, spor). Posúdenie takejto otázky má pritom osobitne u poistných vzťahov (o aký ide aj v tejto konkrétnej veci) ten význam, že bez odstránenia právnej neistoty toho, kto vstúpil do zmluvného vzťahu s poisťovňou, či poistný vzťah trvá (a tak i bez utvrdenia poisťovne v jej názore na takúto otázku alebo naopak jej vyvedenia v tomto smere z omylu) môže byť problematickým alebo aj celkom nemožným uplatňovanie niektorých iných nárokov (napr. na poistné plnenie s možnou obranou založenou na neplatení poistného bez ohľadu na dôvody).

Výklad žalovanej opierajúci sa o ňou použitý termín „spor z vnútorného obsahu zmluvy" pritom vykazoval trhliny (na ujmu konzistencie takejto argumentácie), nakoľko sporom z vnútorného obsahu zmluvy musí byť mimo akúkoľvek pochybnosť aj spor o platnosť ukončenia zmluvy (zmluvného vzťahu) jednostranným úkonom niektorej zmluvnej strany (úkonom majúcim pôvod najčastejšie práve v niektorom z ustanovení zmluvy) a ani tento výklad preto názor podsúvaný odvolaním nepodporoval.

Napokon obsahovo príbuzný problém (i keď v inom odvetví práva) bol stále použiteľnou judikatúrou (v tomto prípade na vnútroštátnej úrovni a bez zohľadňovania tzv. európskeho rozmeru) riešený pri posudzovaní otázky, či do pojmu „nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru" spadá aj tzv. základný „nárok" tvoriaci podklad pre tie ostatné (tu rozumej požiadavka na určenie, že skončenie pracovného pomeru je neplatné). I v takomto prípade sa súdna prax priklonila k extenzívnemu výkladu, podľa ktorého tzv. základný (statusový) nárok nie je dôvod zo skupiny všetkých druhovo pomenovaných nárokov vyčleňovať.

Pri riadení sa týmito úvahami a osvojení si tiež úvah súdu prvého stupňa preto námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava (vybratého si žalobcom v tzv. spotrebiteľskej veci) nemohla obstáť. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, ak napadnutým uznesením túto námietku zamietol a odvolací súd preto takéto jeho uznesenie podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože tu šlo len o zaoberanie sa čiastkovým rozhodnutím procesnej povahy v ďalej prebiehajúcom konaní, v ktorom rozhodnutie o trovách konania patrí až konečnému rozhodnutiu.

Na záver (či presnejšie pred osvedčením spôsobu prijatia tohto rozhodnutia) odvolací súd považuje za vhodné dodať, že sa treba stotožniť i so spôsobom naloženia súdu prvého stupňa s príslušnou námietkou po procesnej stránke. I keď totiž platné procesné právo výslovne upravuje len postup pri zistení nepríslušnosti (bez ohľadu na to, či k nemu prišiel súd sám alebo na základe námietky účastníka) a toto by mohlo zvádzať aj k názoru, že námietku nepríslušnosti podľa súdu nedôvodnú bolo by možno i jednoducho ignorovať; potreba rozhodnutia nevyhovujúceho námietke tu vyplýva už zo zásady procesného práva, podľa ktorej každé podanie treba vecne vybaviť (pokiaľ sa ním samozrejme požaduje vyriešenie určitej otázky spôsobilej byť predmetom sporu a za predpokladu vypravenia podania účastníkom tak, aby vecné rozhodnutie o ňom nebolo vylúčené). Okrem toho však zmyslom príslušnej časti úpravy je podľa možnosti čo najskoršie vyriešenie otázky podmienok konania (vrátane príslušnosti a to i tej miestnej) a hoci práve miestna príslušnosť je mnohoročnou teóriou sprevádzajúcou základný predpis tuzemského procesného práva považovaná za jednu z podmienok konania, ktorých nedostatok je zhojiteľný (uskutočnením konania i nepríslušným súdom či presnejšie už začatím konania vo veci v spojení s nevyužitím možnosti namietania príslušnosti na to oprávneným účastníkom pri jeho prvom úkone), treba trvať na tom, aby účastníkovi namietajúcemu príslušnosť, podľa súdu ale nedôvodne, boli poskytnuté i dôvody na podporu odlišného názoru súdu. Takýmto poskytnutím dôvodov a aj možnosti s nimi účinne polemizovať je spravidla len súdne rozhodnutie – v tomto prípade v procesnej forme uznesenia (podľa § 167 ods. 1 O. s. p., keďže tu ide o vyjadrenie sa k dostatku jednej z podmienok konania na súde, ktorého príslušnosť je účastníkom spochybňovaná). Pretože takéto uznesenie nespadá do výpočtu v ustanovení § 202 ods. 3 O. s. p. (upravujúcom všetky výnimky z pravidla, podľa ktorého uznesenia súdu prvého stupňa sú napadnuteľné odvolaniami), tým bolo dané i jediné obhájiteľné riešenie dilemy, či po napadnutí (odvolaním) rozhodnutia zamestnankyne súdu nastúpila povinnosť rozhodnutia odvolacieho súdu (resp. za určitých okolností i možnosť vybavenia odvolania sudcom súdu prvého stupňa) alebo by malo ísť o zrušenie rozhodnutia so zákona spojené s potrebou nového rozhodnutia sudcu. Správnou z takýchto možností je samozrejme tá prvá, čo bolo aj dôvodom zaoberania sa odvolacím súdom odvolaním žalovanej (a aj rozhodnutím o takomto podaní) vecne.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 383
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Doručovanie žaloby podľa zákona o e-Governmente, rozsudok pre zmeškanie

Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. ...

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša ...

Definícia trov konania, účelnosť úkonov právnej služby

Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia ...

Doručenie podania súdu prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Zaujímavé odkazy

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Prezidentka Z. Čaputová vymenovala šesť sudcov všeobecných súdovhttps://www.teraz.sk/slovensko/brief-prezidentka-vymenovala-sest-sud/431410-clanok.html

Prezidentka popriala sudcom pri výkone funkcie aj odvahu.

Vláda schválila dokument o ochrane ľudských právhttps://www.teraz.sk/slovensko/vlada-schvalila-dokument-o-ochrane-lu/431460-clanok.html

Predkladaný dokument reflektuje zmeny, ku ktorým došlo vo vnútroštátnej legislatíve po roku ...

Od ledna platí povinné čipování psů. Přečtěte si, kolik aplikace stojí a jaké hrozí pokutyhttps://www.lidovky.cz/domov/od-ledna-plati-povinne-cipovani-psu-za-zvire-bez-mikrocipu-hrozi-vysoke-pokuty.A191120_182411_ln_domov_mlg

Od ledna musí mít každý pes v Česku čip, jinak hrozí chovateli pokuta až 20 tisíc korun.

Ústavný súd posúdi ústavnosť novely zákona o politických stranáchttps://www.teraz.sk/slovensko/ustavny-sud-posudi-ustavnost-novel/431267-clanok.html

Novela zákona, ktorú iniciovala koaličná SNS, upravila fungovanie politických strán a ...

Právo bránit se zbraní: Senátní výbor doporučil návrh schválithttps://www.denik.cz/z_domova/pravo-branit-se-zbrani-senatni-vybor-doporucil-navrh-schvalit-20191120.html

Senátní bezpečnostní výbor doporučil schválit doplnění Listiny základních práv a svobod, ...

Desať súdov funguje efektívnejšie, tvrdí ministerstvo spravodlivostihttps://www.teraz.sk/slovensko/desat-sudov-funguje-efektivnejsie-t/431067-clanok.html

Počas projektu sa na jednotlivých súdoch vypracovávali samohodnotiace správy, ktoré následne ...

Nové časopisy

Justičná revue 10/2019

Justičná revue 10/2019

Časopis pre právnu prax.

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Právny obzor 5/2019

Právny obzor 5/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: