Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

najpravo.sk • 7.12. 2011, 22:04

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní". Podľa dovolacieho súdu nemožno naostatok opomenúť, že zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, bol dovtedajší text § 219 O.s.p. doplnený okrem iného odsekom 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Citované nové ustanovenie tak reagovalo na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú už len stručné konštatovania o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Ide o ustanovenie v rovine fakultatívnej a umožňuje odvolaciemu súdu sa sústrediť už len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môžu sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru. Tým sa môže zvýšiť aj dôvera v apelačné súdy, ktoré by v rozhodnutí menej kopírovali a viac argumentovali, čo nepochybne bude verejnosťou vítané

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Žilina (súd prvého stupňa) rozsudkom z 30. novembra 2009 č.k. 4 C 34/2002-403 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti nimi bližšie označené patria v polovičných podieloch do dedičstva po poručiteľoch J. M. a K. M., rod. J.. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania a žalobcom 1/ až 11/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/, na účet jeho zástupcu, náhradu trov konania v sume 340,30 eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z toho, že ak by aj vyvlastňovacie rozhodnutie, na základe ktorého boli predmetné nehnuteľnosti odňaté právnym predchodcom žalobcov, nenadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k právnym predchodcom žalobcov, žalovaní nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania. V konaní totiž bolo preukázané, že u žalovaných boli splnené všetky podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle platného znenia Občianskeho zákonníka, a to ku dňu nadobudnutia účinnosti novely zák. č. 509/1991 Zb. Súd „zároveň" zamietol žalobu „vo vzťahu k navrhovateľom 2/ - 11/" ako právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne 2/ F. M., rod. S., ktorá v priebehu konania zomrela, a to z dôvodu, že títo žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. J. M. a po neb. K. M., rod. J.. Súd prvého stupňa „zároveň" poukázal i na to, že oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnom období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 bez právneho dôvodu, sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov formou určenia vlastníckeho práva, pokiaľ bol daný reštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb., zák. č. 403/1990 Zb. alebo zák. č. 87/1991 Zb. Pojem „prevzatia veci bez právneho dôvodu" sa súdnou praxou vymedzil tak, že ide o prevzatie na základe neplatného právneho úkonu, správneho rozhodnutia, ktoré nebolo riadne doručené a nenadobudlo právoplatnosť, príp. zabratie väčšej výmery pozemku, než zodpovedá podľa neplatného právneho úkonu, príp. správneho rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline (odvolací súd) rozsudkom z 25. januára 2011 sp.zn. 5 Co 148/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovanej 1/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a žalobcom 1/ až 11/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/, na účet jeho zástupcu, náhradu trov konania v sume 62,70 eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Osobitne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcov uvedeným v odvolaní. V súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním považoval záver súdu prvého stupňa za správny s tým, že „aj správne rozhodnutie o vyvlastnení nehnuteľností môže byť titulom k vydržaniu vlastníckeho práva". Dodal, že od 1. januára 1992 subjektom vydržania môže byť mimo fyzickej osoby i osoba právnická, prípadne aj štát s tým, že v zmysle ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka si môže oprávnená osoba započítať v prípade vydržania pozemku i čas, po ktorý mal pozemok v oprávnenej držbe jej právny predchodca, a to i pred 1. januárom 1992. Podľa odvolacieho súdu prvostupňový súd tiež správne konštatoval, že „u žalobcov 1/ - 11/" (zrejme správne žalobcov 2/ - 11/; poznámka) nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po J. M. a po K. M., rod. J.. Ďalej uviedol, že oprávnená osoba sa nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, a to ani formou určenia vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. pokiaľ mala možnosť uplatňovať si svoj nárok žiadosťou o vydanie veci v zmysle reštitučného zákona.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1138

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: