Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Skrátené odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

najpravo.sk • 22.12. 2011, 12:29

Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenia však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. 12. 2011, sp. zn. 5 Cdo 204/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 25. februára 2010, č.k. 12 C 501/2005-295 určil, že navrhovateľ 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. X. vedenom K., ako parcela číslo X. o výmere 476 m2, druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria a stavba (rodinný dom) súpisné číslo X., postavený na parcele č. X. vrátane všetkých súčastí a príslušenstva. Vo zvyšku návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p., § 3 ods. 1, § 39, § 41 ods. 2, § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že je nepochybné, že kúpna zmluva a zmluva práva spätnej kúpy bola uzavretá medzi navrhovateľom 1/ a odporcom 1/ v septembri 2005 a zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy medzi odporcom 1/ a navrhovateľmi 1/, 2/ v novembri 2005. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že tieto zmluvy neboli urobené slobodne a vážne, obchádzajú zákon a sú v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnou vôľou navrhovateľa 1/ nebolo predať rodinný dom a prísť o bývanie, ale získať pôžičku na vyrovnanie dlhu v O. a zabezpečenie tejto pôžičky s tým, že keď sa navrhovateľom 1/, 2/ podarí v súčinnosti s odporcom 1/ vybaviť úver s menšími splátkami, predmetnú nehnuteľnosť navrhovatelia 1/, 2/ získajú do vlastníctva. V danom prípade súd uzavreté zmluvy vyhodnotil ako simulované právne úkony, ktorými bol zastretý právny úkon – zmluva o pôžičke. Dojednané podmienky, za akých bola táto zmluva uzavretá, obsahujú aj ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľov 1/, 2/, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Cieľom odporcu 1/ bolo nielen za výhodných podmienok získať nehnuteľnosť (za poskytnutých 700 000 Sk mal získať nehnuteľnosť ocenenú znalcom na 3 300 000 Sk, resp. predajnú cenu zverejnenú na internete cez 4 mil. Sk), ale túto pôžičku poskytol s úrokom podstatne presahujúcim mieru stanovenú bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek v rozhodnom období. Súčasťou uzavretých zmlúv boli aj ustanovenia, ktoré obsahujú prvky zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva alebo záložnú zmluvu. Vzhľadom na to, že uzavreté zmluvy boli simulovanými právnymi úkonmi a zastretý právny úkon súd vyhodnotil ako absolútne neplatný, nemohlo dôjsť účinne k prevodu vlastníctva navrhovateľa 1/ na odporcu 2/. Nakoľko odporca 1/ sa nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nemohol previesť účinne túto nehnuteľnosť na iný subjekt – odporcu 2/ pri rešpektovaní zásady, že nikto nemôže previesť viac práv ako ich sám má. Súd preto návrhu na určenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vyhovel. Návrh navrhovateľov 1/, 2/ v časti o určenie neplatnosti právnych úkonov – uzavretých zmlúv špecifikovaných v žalobnom návrhu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení zamietol, keď s platnosťou alebo neplatnosťou týchto zmlúv sa zaoberal ako s predbežnou otázkou pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu nie je podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ proti výroku o náhrade trov konania a odporcov 1/, 2/ proti vyhovujúcej časti rozsudku vo veci samej, rozsudkom zo 7. apríla 2011, sp.zn. 9 Co 173/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Zároveň vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď v rámci konania o určenie vlastníckeho práva ako predbežnú otázku riešil platnosť kúpnej zmluvy. Správne súd prvého stupňa v dôsledku vykonaného dokazovania vec aj právne posúdil, keď považoval kúpnu zmluvu za simulovaný právny úkon, keďže zmluva nebola urobená vážne, pretože v nej absentuje jeden prvok vôle (vážnosť vôle), čím sa stala v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným úkonom. Skutočnou vôľou navrhovateľa 1/ nebolo predať rodinný dom, ale získať pôžičku na vyrovnanie dlhu v O. a zabezpečenie tejto pôžičky s tým, že keď sa navrhovateľovi 1/ podarí v súčinnosti s odporcom 1/ vybaviť úver s menšími splátkami, predmetnú nehnuteľnosť navrhovateľ 1/ získa do vlastníctva, preto správne vyhodnotil súd prvého stupňa, že dissimulovaným právnym úkonom bola zmluva o pôžičke. Uvedenému záveru o nedostatku vôle navrhovateľa 1/ zbaviť sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nasvedčujú aj ďalšie právne kroky navrhovateľa 1/ a to uzatvorenie zmluvy o práve spätnej kúpy, zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Preto ak prvostupňový súd vyhodnotil simulovaný právny úkon ako neplatný, je podľa názoru odvolacieho súdu akceptovateľné rešpektovať tento úsudok. Uviedol, že popri tomto dôvode absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy je plne zodpovedajúcou stavu veci aj úvaha prvostupňového súdu o konaní v rozpore s dobrými mravmi. Konštatoval, že posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami dovoľujúcimi tento záver prijať a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že odporca 1/ za 700 000 Sk nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v hodnote 3 300 000 Sk do svojho vlastníctva. Výkon práva odporcu 1/ je evidentne smerujúci k poškodeniu navrhovateľa 1/, naviac umocnený bezpredmetným sledom udalosti spočívajúcej v tom, že predmetná nehnuteľnosť bola kúpnou zmluvou zo dňa 9. novembra 2006 prevedená na odporcu 2/ (spoločnosť vznikla 19. októbra 2005), ktorej jedným zo spoločníkov je jediná spoločníčka a konateľka odporcu 1/. Predmetné personálne prepojenie sa minimálne javí ako priečiace sa „čestnému plneniu povinnosti a úcte k právam iných osôb" (§ 1 O.s.p.). V tomto smere je podľa odvolacieho súdu plne zodpovedajúcou stavu veci úvaha prvostupňového súdu o neplatnosti právneho úkonu tak pre absenciu vôle, ako aj pre rozpor s dobrými mravmi, pričom je nepodstatné, ktorým terminologickým pojmom, alebo iným pojmom právnej teórie je prioritne postihnutý, podstatná je konzekvencia. Z ustanovenia § 41a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že simulovaný právny úkon je síce neplatný, ale v zásade nie je vylúčená platnosť dissimulovaného právneho úkonu, t.j. zastieraného právneho úkonu, ktorý účastníci v skutočnosti urobili. V danom prípade účastníci zmluvy naoko uzavreli kúpnu zmluvu, hoci v skutočnosti išlo o zmluvu o pôžičke. Za tri mesiace pôžičky vo výške 700 000 Sk odporca 1/ požadoval vrátenie 1 000 000 Sk, teda o 300 000 Sk viac ako bola poskytnutá pôžička. Konštatoval, že výška úrokov pri peňažných pôžičkách nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán. Nie je však neobmedzená. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, nesmie sa priečiť dobrým mravom, v opačnom prípade právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď sa v rámci dokazovania zaoberal otázkou, či výška úrokov neodporuje dobrým mravom, aj keď sa účastníci právneho úkonu na takejto výške úrokov dohodli. Prvostupňový súd sa vo svojej úvahe na základe dôkazov a okolnosti prepracoval k záveru, že cieľom odporcu 1/ bolo nielen za výhodných podmienok získať nehnuteľnosť (za poskytnutých 700 000 Sk mal získať nehnuteľnosť ocenenú znalcom na 3 300 000 Sk, resp. predajnú cenu zverejnenú na internete cez 4 mil. Sk), ale túto pôžičku poskytol s úrokom podstatne presahujúcim mieru stanovenú bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek v rozhodnom období. Súčasťou uzavretých zmlúv boli aj ustanovenia, ktoré obsahujú prvky zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva alebo záložnú zmluvu, a preto sú zmluvy postihnuté absolútnou neplatnosťou na základe toho, že obchádzajú zákon a sú v rozpore s dobrými mravmi. Keďže odporca 1/ nemohol disponovať vlastníckym právom, lebo ho k nehnuteľnosti nikdy nenadobudol na základe neplatného právneho úkonu – neplatnej kúpnej zmluvy, nemohol odporca 1/ vlastnícke právo ani previesť na inú osobu – odporcu 2/. Navrhovateľ 1/ neplatnou kúpnou zmluvou nikdy nestratil vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, a preto ak súd žalobe o určenie vlastníckeho práva vyhovel, postupoval vecne správne. Odporcovia 1/, 2/ v doplnení odvolania poukazovali na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka s tým, že tomuto by mal zodpovedať aj žalobný petit. K námietkam odporcov 1/, 2/ uvedených v doplnenom odvolaní uviedol, že odvolací súd je oprávnený rozhodnutie prvostupňového súdu preskúmať len v rozsahu, v akom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným odvolacím dôvodom, vrátane obsahového vymedzenia (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len dôvodmi taxatívne vymedzenými v cit. ust. pod písmenom a/ až f/. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p. Odporcovia 1/, 2/ sa pred súdom prvého stupňa nebránili tým, že ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže táto skutočnosť bola v odvolacom konaní skutočnosťou novou, na ktorú sa nevzťahuje výnimka uvedená v § 205a ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p., nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa, odvolací súd sa ňou nemohol zaoberať a prihliadnuť na ňu z dôvodu uvedenom v § 205a ods. 1 O.s.p. Ak by aj táto požiadavka vzišla už v konaní pred súdom prvého stupňa, z pohľadu žalobného petitu, ktorým je určenie vlastníckeho práva, neobstojí. Povinnosť vydať všetko, čo z neplatnej zmluvy bolo získané, vyplýva priamo zo zákona (§ 457 Občianskeho zákonníka) a v prípade, že nedôjde k dobrovoľnému plneniu, má účastník právo sa vrátenia domáhať súdnou cestou v rámci žaloby o plnenie. K odvolaniu navrhovateľov 1/, 2/ proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, odvolací súd uviedol, že navrhovatelia 1/, 2/ si v predmetnom konaní uplatnili viac nárokov (určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, zmluvy o práve spätnej kúpy a zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy a určenie vlastníckeho práva), pričom každý z týchto nárokov v návrhu predstavuje samostatný návrh na začatie konania. Nespochybniteľným faktom čo bolo predmetom konania, je výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa o týchto nárokoch rozhodol tak, že návrhu na určenie vlastníckeho práva vyhovel a návrh na určenie neplatnosti zmlúv zamietol, čím je nepochybne deklarovaný pomer úspechu a neúspechu, v dôsledku čoho by navrhovatelia 1/, 2/ svojím postojom neoprávnene požadovali náhradu trov konania aj za neúspešnú časť návrhu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1101

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: