Náhrada trov exekúcie pri zrušení povinného bez likvidácie

V prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 10. 2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Považská Bystrica uznesením z 13. apríla 2010 č.k. 1 Er 1362/2001-14 exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. J. K. náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodol tak po tom, ako zistil, že na základe rozhodnutia registrového súdu bol povinný od 17. novembra 2009 zrušený bez likvidácie a následne 11. decembra 2009 bol ex offo vymazaný z obchodného registra podľa § 8a ods. 1 písm. c/ zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri. Povinný v priebehu exekučného konania zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, preto v danej veci je odôvodnený postup podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"). Výrok o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi odôvodnil tým, že v dôsledku zániku povinného bez právneho nástupcu mu nemožno uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie a nebola zistená ani procesná zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku odôvodňovala jeho povinnosť na zaplatenie trov exekúcie.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie súdneho exekútora čo do výroku o trovách exekúcie uznesením z 26. augusta 2010 sp. zn. 4 CoE 273/2010 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Zhodne s prvostupňovým súdom mal za to, že v danom prípade aplikácia § 203 ods. l Exekučného poriadku pre rozhodovanie o trovách exekúcie neprichádza do úvahy, nakoľko zo spisu nemožno vyvodiť zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Do úvahy neprichádza ani aplikácia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie; exekúcia bola zastavená v dôsledku zániku povinného bez právneho nástupníctva, ktorý tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.