Žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel).

(rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. 11. 2009, sp. zn. 21Cob/40/2009)

Z rozhodnutia:

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 9.922, - Sk s príslušenstvom - 0, 1 % denným úrokom z omeškania ako plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 1019850229 zo dňa 23.1.2003, povinnosti vyplývajúce z ktorej žalovaný porušil tým, že splátky úveru neuhrádzal včas a riadne v dohodnutých mesačných intervaloch. Poukazoval na to, že žalovaná suma zahŕňa istinu vo výške 9.722, - Sk a zmluvnú pokutu (súčet všetkých sankčných poplatkov vo výške 2.000, - Sk). Súčasne žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 1.944, 50 Sk (20 % z istiny 9.722, - Sk).

Okresný súd v Galante rozsudkom zo dňa 5.11.2008 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.722, - Sk s 0, 1 % denným úrokom z omeškania od 11.9.2007 do zaplatenia a na trovách konania 4.282, 44 Sk, všetko do troch dní (v rozhodnutí doručovanom účastníkom konania zjavne nesprávne uviedol úrok z omeškania zo sumy 19.722, - Sk od 11.9. do zaplatenia a trovy konania vo výške 34.282, 44 Sk). Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd žalobu v časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu zamietol z dôvodu, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu ( § 23a zák. č. 634/1992 Z.z.), ktorá v zmysle § 53 Obč. zák. nemôže obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s tým, že tieto «neprijateľné» «podmienky» sú sankcionované neplatnosťou. Konštatoval, že žalobca zmluvnou pokutou chcel opakovane sankcionovať porušenie tej istej povinnosti, ktoré je už sankcionované dohodnutými úrokmi z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. výškou niekoľkonásobne prevyšujúcimi výšku zákonných úrokov z omeškania, pričom duplicitné sankcionovanie porušenia tej istej povinnosti možno považovať za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý podľa § 265 Obch. zák. nepožíva právnu ochranu. Výšku dohodnutej pokuty súčasne považoval za neprimerane vysokú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na závažnosť a intenzitu porušenia zmluvnej povinnosti. Takto dojednaná zmluvná pokuta podľa súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného a preto je dojednanie o nej absolútne neplatné.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 1.944, 50 Sk. Namietal, že súd nesprávne a nedostatočne odôvodnil, z akého dôvodu považuje dojednanie o zmluvných sankciách, ktoré je inak v súlade s Obchodným zákonníkom a bežnou obchodnou praxou, za neprimeranú podmienku, keď ani smernica Rady 93/13/EHS nestanovuje, akú výšku sankcií mal zákonodarca v úmysle nepokladať za neprimerane vysokú a nekalosť zmluvných podmienok podľa nej sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, ako aj na všetky ostatné podmienky zmluvy. Poukazoval na to, že aj podľa právnej teórie, hoci zmluvná pokuta a úrok z omeškania v konkrétnom prípade zabezpečujú jednu a tú istú povinnosť, sú svojou podstatou rozdielne z hľadiska ich vzniku a v platnej právnej úprave niet ustanovení, ktoré by vylučovali ich súbežnú aplikáciu. Má za to, že zmluvná pokuta vo výške 20 % z dlžnej istiny nie je neprimerane vysoká, pričom súd ani nevyužil svoje moderačné právo, ale jeho nárok zamietol s odvolaním sa na výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, hoci zmluvné dojednania účastníkov sú v obchodno-právnych vzťahoch bežné a boli dohodnuté v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti, ktorú súd svojim rozhodnutím hrubo narúša.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 1 v spojení s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti oboch účastníkov konania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu.

V súlade s právnym názorom odvolateľa odvolací súd konštatoval, že žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel). Súd prvého stupňa pritom bez podrobnejšieho zdôvodnenia a adekvátneho skutkového zistenia označil účastníkmi dojednanú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú, s odvolaním sa na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na závažnosť a intenzitu porušenia zmluvnej povinnosti, hoci zmluvná pokuta v danom prípade predstavuje 20 % z hodnoty nesplatenej istiny, vo vyčíslení 1.944, 50 Sk (akú výšku by súd považoval za primeranú?), vrátenie prijatého plnenia je základnou a najvýznamnejšou povinnosťou vyplývajúcou pre dlžníka zo zmluvy o úvere a dlžník sa závažnejšieho a intenzívnejšieho porušenia povinnosti ako nesplatenia úveru prakticky nemôže dopustiť.

Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, odvolací súd v rozpore so stanoviskom súdu prvého stupňa považoval uplatnenie nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 1.944, 50 Sk, t. j. 64, 55 eur, za dôvodné, zodpovedajúce zmluvným dojednaniam účastníkov a platným právnym predpisom ( § 544 Obč. zák.), preto prvostupňový rozsudok v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu zaviazal.

Podľa § 224 ods. 1 a 2 v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p. priznal odvolací súd žalobcovi, ktorý bol vo veci neúspešný iba v pomerne nepatrnej časti (jeho úspech dosiahol 98 %), právo na náhradu trov prvostupňového konania v plnom rozsahu - vo výške zaplateného súdneho poplatku 2.000, - Sk a nákladov právneho zastúpenia pri troch úkonoch zastupujúceho advokáta s tarifnou odmenou po 850, - Sk, paušálnou náhradou výdavkov 3 x 191, - Sk a DPH vo výške 484, 50 Sk, spolu 186, 13 eur (5.607, 50 Sk). V odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov tohoto konania vo výške nákladov právneho zastúpenia pri jednom úkone zastupujúceho advokáta s tarifnou odmenou 16, 60 eur, paušálnou náhradou výdavkov 6, 31 eur a DPH 4, 35 eur, spolu 27, 26 eur.