Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Nesprávne označenie zmluvných strán a absolútna neplatnosť zmluvy (§ 39 OZ)

najpravo.sk • 22.8. 2021, 14:12

Presné a zákonu zodpovedajúce označenie zmluvných strán zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatváranej v režime zákona č. 116/1990 Zb., ako zmluvy s obligatórnou (povinnou, teda zákonom predpísanou) písomnou formou, je jednou zo zákonných náležitostí nevyhnutných pre posudzovanie takejto zmluvy za platný právny úkon. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov v rozhodnom znení výslovne sankcionoval neplatnosťou zmluvy len absenciu a/ súhlasu obce s uzavretím zmluvy a/alebo b/ náležitostí zmluvy podľa § 3 ods. 3, pretože prípadný rozpor iných častí zmluvy so zákonom zakladá (a aj v čase uzavierania nájomnej zmluvy i dodatku k nej, o ktoré ide v prejednávanej veci zakladal) neplatnosť pre rozpor so zákonom (§ 39 alinea prvá O. z.). Ak je jednou zo zmluvných strán fyzická osoba - podnikateľ, je možné učiniť spomínanej povinnosti zadosť uvedením do zmluvy jej obchodného mena, to však má tiež zákonom predpísanú podobu, ktorej súčasťou je meno a priezvisko (obligatórne) a prípadný dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania (fakultatívne). Len v prípade takéhoto označenia, rovnako ako u označenia právnickej osoby jej obchodným menom (názvom) a sídlom v súlade s príslušným zápisom v obchodnom alebo inom zákonom určenom registri či obdobnej evidencii, možno usudzovať na naplnenie úmyslu zmluvných strán založiť zmluvou predpokladané práva a povinnosti osobám so spôsobilosťou mať práva a povinnosti (buď osobám fyzickým, právnickým alebo aj prípadnej kombinácii oboch takýchto typov osôb, o ktorú by v prípade dostatočnej obozretnosti v procese uzatvárania zmluvy išlo aj v tejto veci). Ak táto podmienka nie je splnená (nerozhodno z akého dôvodu a bez ohľadu na osobu pôvodcu jej nesplnenia), nejde ju zhojiť inak, než uzavretím novej platnej zmluvy.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 2. 2021, sp. zn. 3 Cdo 217/2018, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. júna 2016 č. k. 16C/128/2002-1184 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca na žalovanom domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - neobytnej budove súpisného č. 6161, postavenej na parcele č. CKN 1520/2, vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu v Banskej Bystrici pre katastrálne územie Q. Q. na LV č. XXXX (ďalej tiež len „sporná nehnuteľnosť“); rozhodnutie o trovách konania potom vyhradil samostatnému rozhodnutiu (majúcemu sa vydať po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej). Takéto svoje rozhodnutie zdôvodnil, pokiaľ šlo o vec samu, právne ust. §§ 120 a 123, § 126 ods. 1 a § 132 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „O. z.“) a § 58 ods. 1 a 3 zákona č. 50/1976 Zb. (o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom tým, že z vykonaného dokazovania síce vyplynulo uzavretie stranami sporu nájomnej zmluvy č. 28 z 8. mája 1994 (ďalej tiež len „nájomná zmluva“), ktorou žalobca žalovanému prenechal do nájmu nebytové priestory v budove súpisného č. 158 na R. E. Č.. XX v Q. Q. (ďalej tiež len „pôvodná nehnuteľnosť“), bližšie identifikované v zmluve a v rámci ktorej si strany dohodli (o. i.) rekonštrukciu prenajatých priestorov nájomcom a to, že žalovaný sa v rozsahu ním vynaložených nákladov nestane spoluvlastníkom nehnuteľnosti; dodatkom k nájomnej zmluve z 19. júla 1994 ale došlo k zmene nájomnej zmluvy v tom, že žalovaný získal v objekte, ktorého súčasťou boli prenajaté priestory, oprávnenie na výstavbu prístrešku pre výstavy a priestory rýchleho občerstvenia, následne získal aj stavebné povolenie na prestavbu časti stavby a dostavbu dvornej časti objektu a pokiaľ na základe takéhoto stavebného povolenia zhotovil stavbu totožnú so spornou nehnuteľnosťou, u tejto sa podľa súdu prvej inštancie nešlo stotožniť s argumentáciou žalobcu, že ide o prírastok veci a jej súčasť vo vlastníctve vlastníka pôvodnej nehnuteľnosti. Naopak z výsledkov dokazovania najmä rozhodnutiami zo stavebného a kolaudačného konania, znaleckými posudkami, odborným vyjadrením a ohliadkou bolo treba mať za to, že v prípade spornej nehnuteľnosti ide o novo-stavbu spôsobilú vystupovať ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov, reálne od-deliteľnú od hlavnej veci bez jej znehodnotenia, konštatoval napokon súd prvej inštancie, ktorý rozhodnutie o trovách konania odôvodnil len paušálnym odkazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku, t. j. zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ktorého posledným dňom účinnosti bol práve deň vydania rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“).

 

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1211
PoUtStŠtPiSoNe
: