Dôkazné bremeno o charaktere postúpenej pohľadávky

Postupník s postúpenou pohľadávkou získal všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vrátane práv požadovať po postupcovi predloženie listín preukazujúcich výšku, ako aj právny základ postúpenej pohľadávky. Vzhľadom k tomu dôkazné bremeno k tvrdeniam o charaktere postúpenej pohľadávky v konaní pred súdom zaťažuje postupníka.

(uznesenie Najvyššieho súdu z 11. apríla 2011, sp. zn. 5 Cdo 149/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 23. apríla 2009 č.k. 8 Er 93/2005- 162 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil; oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie 108,53 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pri rozhodnutí vychádzal z § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej Exekučný poriadok) a Obchodného zákonníka - § 407 ods. 1, § 408 ods. 1, § 391 ods. 1 a § 392 veta prvá. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že povinný podaním doručeným súdu 29. februára 2008 navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu vznesenia námietky premlčania vymáhaného nároku v zmysle ustanovenia § 408 Obchodného zákonníka. Súd vychádzal z toho, že exekučným titulom v danej veci je platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach 21. októbra 1997 v konaní vedenom pod sp.zn. 9 Cb 1832/96-34, ktoré trvalo 1 rok a 71 dní (od 11. septembra 1996 do 20. novembra 1997); jeho podkladom boli faktúry vystavené pôvodným veriteľom povinnej z roku 1992 a 1993, splatné v období mesiacov august 1992 až máj 1993 a dohoda o uznaní dlhu z 27. februára 1996. Predmetom konania bol obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľom a obcou z roku 1992. Desaťročná premlčacia lehota v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, predlžená o dĺžku súdneho konania (1 rok a 71 dní), i napriek uznaniu dlhu povinným 27. februára 1996, v zmysle § 391 ods. 1 a § 392 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka začala plynúť pri jednotlivých faktúrach od ich splatnosti a uplynula skôr (v roku 2004), ako sa začalo exekučné konanie (1. marca 2005); námietku o premlčaní vymáhanej pohľadávky súd považoval za dôvodnú. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove uznesením z 25. februára 2010 sp.zn. 2 CoE 31/2009 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.); účastníkom konania nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, keď uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Za správny považoval záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania vymáhaného nároku v zmysle Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že na priebeh desaťročnej premlčacej doby nemá vplyv ani jej spočívanie; všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré Obchodný zákonník umožňuje (§ 405 ods. 2, § 406 ods. 3, § 292 ods. 2, § 401) sú limitované maximálnou desaťročnou premlčacou dobou v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorú nemožno meniť a ktorá je záväzná. Premlčacia doba začala plynúť od splatnosti jednotlivých faktúr a skončila 24. júla 2004 (u najneskôr splatnej faktúry). Námietku premlčania nemohla povinná uplatniť v konaní pred Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp zn. Er 492/98, nakoľko sa v ňom riadne pokračovalo. Po zastavení exekúcie (v konaní pod sp zn. Er 492/98) začala oprávnenému plynúť nová 3 mesačná lehota, pri ktorej už nebolo možné prihliadnuť na spočívanie doby z pôvodného konania. Pre úspešné a včasné začatie exekúcie bolo potrebné nový návrh podať do 5. novembra 2004 v súlade s § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Oprávnený podal nový návrh na vykonanie exekúcie 16. marca 2005, po uplynutí 10 ročnej maximálnej lehoty, preto za týchto okolností súd „musel prihliadnuť na námietku premlčania a nemohol premlčané právo v exekučnom konaní vymáhať". O trovách exekúcie odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.