Postmortálna ochrana osobnosti zomrelého

Samotný zánik rodinnoprávnych vzťahov (z pohľadu striktne právneho) v dôsledku smrti rodiča alebo manžela neznamená automaticky zánik väzieb pozostalých na osobu zomrelého v celej ich škále. Nie je preto vylúčené, že určitý zásah, ku ktorému došlo po smrti fyzickej osoby, je neoprávneným zásahom nielen do osobnosti zomrelého (napríklad jeho občianskej cti a dôstojnosti), ale zároveň aj do osobnosti pozostalých (napríklad do ich práva na súkromie, zachovanie úctivej pamiatky na zomrelého). Podľa individuálnych okolností, za ktorých došlo k takémuto zásahu, prichádza preto do úvahy tak možnosť tzv. postmortálnej ochrany osobnosti zomrelého v zmysle ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka, ako aj možnosť ochrany osobnosti pozostalej osoby v zmysle § 11 až 13 Občianskeho zákonníka. Navrhovatelia v danom prípade zvolili druhú z uvedených možností.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 84/2011)

Z odôvodnenia:

Navrhovatelia sa v konaní domáhali ochrany ich osobnosti, do ktorej im mal odporca zasiahnuť 14. mája 2001 uverejnením článku v týždenníku Č. s názvom „P. spreneveril päť miliónov!" a podtitulom „Keby dnes C.'. žil, sedel by vo väzení. Minul totiž obrovskú sumu patriacu hokejovému zväzu". Poukazovali na to, že tento článok o protiprávnom konaní a samovražde slávneho reprezentanta slovenského ľadového hokeja D. P. prezývaného „C." nepochybuje; v ňom obsiahnuté úvahy nie sú len hypotézami alebo teóriami, ale konštatovaniami sprenevery. V rozpore s princípom prezumpcie neviny je v článku ako preukázaný fakt prezentované to, že nebohý D. P. spreneveril obrovskú sumu peňazí hokejového zväzu, minul ju na hazardné hry a keby žil, sedel by vo väzení. Na predmetný článok nadviazal ďalší článok nazvaný: „Smrtiacu guľku si vpálil priamo doprostred čela", ktorý končil slovami: „Nedalo sa vypátrať, prečo si siahol na Ž.. Rozlúčil sa so svojimi najbližšími, rozdelil medzi nich majetok. Jediné, čo stálo za zmienku boli slová o vypuknutí akéhosi škandálu, v ktorom vyjde všetko najavo. Je pravdepodobné, že D. P. mal na mysli vlastné zlyhanie a spreneveru peňazí hokejového zväzu". Navrhovatelia zdôraznili, že žiaden súd nikdy nevyslovil, že D. P. je vinný z trestného činu sprenevery a nikto od jeho smrti si voči nim (resp. dedičstvu) neuplatnil pohľadávku z titulu náhrady spôsobenej škody. D. P. bol nielen legendou slovenského ľadového hokeja, ale aj starostlivým otcom a manželom. Uvedené hrubé obvinenia závažným spôsobom zasiahli tak do jeho cti, dôstojnosti a dobrého mena, ako aj do osobnosti členov jeho rodiny, ktorá sa dostala do povedomia verejnosti ako rodina defraudanta a s touto povesťou musí ďalej žiť. Navrhovatelia na tomto základe žiadali, aby bol odporca zaviazaný verejne sa im ospravedlniť (spôsobom uvedeným v ich návrhu), a to v týždenníku Ž., lebo týždenník Č. už neexistuje. Žiadali tiež, aby odporcovi bola uložená povinnosť upustiť od ďalších neoprávnených zásahov do ich osobnosti a zaplatiť im náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 000 Sk.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 19. júna 2008 č.k. 18 C 76/2001-238 uložil odporcovi povinnosť ospravedlniť sa navrhovateľom 1/ a 2/ v prvom nasledujúcom čísle týždenníka Ž., ktorý bude pripravovaný po právoplatnosti rozsudku, rovnakým typom a veľkosťou písma ako uverejnený článok „P. spreneveril päť miliónov!" vrátane nadpisu „Ospravedlnenie" s rovnakým typom a veľkosťou písma ako bol nadpis uvedeného článku, ako jediný článok na samostatnej strane v znení: „Spoločnosť R. a.s. (pozn. dovolacieho súdu: vtedajší obchodný názov odporcu) sa ospravedlňuje Ľ. P. a D. P. za neoprávnený zásah do práv na ochranu ich osobnosti spôsobený uverejnením článku 'P. spreneveril päť miliónov!' s podtitulom 'Keby dnes populárny C. žil, sedel by vo väzení. Minul totiž obrovskú sumu patriacu hokejovému zväzu', ktorý vyšiel v spoločenskom týždenníku Č. č. X. dňa 14. mája 2001, a ktorého autorom je redaktor Š. N.". Súd prvého stupňa ďalej odporcu zaviazal zaplatiť do 3 dní navrhovateľke 1/ náhradu jej spôsobenej nemajetkovej ujmy vo výške 300 000 Sk a navrhovateľovi 2/ náhradu jemu spôsobenej nemajetkovej ujmy vo výške 30 000 Sk. Návrh vo zvyšku zamietol. Rozhodol tiež o náhrade trov konania. V odôvodnení uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovatelia sa opodstatnene domáhajú ochrany ich osobnosti, do ktorej im odporca neoprávnene zasiahol publikovaním predmetného článku. Bolo preukázané, že vec podozrenia z trestného činu sprenevery, ktorej sa mal dopustiť I.D. P., bola pre jeho úmrtie odložená a z toho istého dôvodu bolo uznesením Prezídia Policajného zboru – Úradu boja proti korupcii ČVS: PPZ-41/BPK-B-2004 z 30. mája 2005 trestné stíhanie zastavené. S poukazom na § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka dospel súd prvého stupňa k záveru, že uverejnením článku došlo k závažnému zásahu do súkromia navrhovateľov 1/ a 2/, vrátane ich rodinného Ž.. Neoprávnený zásah do osobnostných práv, ktorý spočíva v tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti, zakladá nárok navrhovateľov na ospravedlnenie a na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení výšky tejto náhrady prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy. Obranu odporcu, ktorú založil na tom, že rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní majú charakter právoplatných rozhodnutí, z ktorých treba vychádzať, označil súd prvého stupňa ako nedôvodnú, lebo žiadnym právoplatným rozsudkom súdu nebolo vyslovené spáchanie trestnej činnosti D. P.; išlo výlučne len o podozrenie zo spáchania trestného činu. Priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy považoval súd za primeranú okolnostiam zásahu a jeho negatívnym dôsledkom na chránené osobnostné práva. Vo zvyšku návrh zamietol ako neopodstatnený. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľom priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s odôvodnením, že v časti ospravedlnenia mali plný úspech a v časti náhrady im spôsobenej nemajetkovej ujmy záviselo rozhodnutie od úvahy súdu.