Neoprávnený zásah do osobnostných práv vznesením obvinenia a podaním obžaloby

Ak bolo voči fyzickej osobe v súlade s podmienkami stanovenými zákonom vznesené obvinenie z trestného činu a následne proti nej podaná obžaloba a ak i všetky ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní sú vykonávané v medziach zákona, nepredstavuje vznesenie obvinenia, podanie obžaloby ani ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní voči obvinenej fyzickej osobe neoprávnený zásah do osobnostných práv, chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, a to ani v prípade, že neskôr príde k jej oslobodeniu spod obžaloby súdom.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2010, sp. zn. 5 Cdo 108/2009)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Žilina rozsudkom zo 17. decembra 2007 č. k. 18 C 38/2006 – 209 uložil odporcovi povinnosť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať navrhovateľke a uverejniť v týždenníku K. ospravedlňujúci list nasledovného obsahu „Vážená pani V. K.. O. Ú. v Ž. sa Vám ospravedlňuje za nepravdivé tvrdenia bývalého Okresného úradu v Č., že ste ako bývalý zamestnanec orgánu štátnej správy porušili pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom tým, že ako spoločníčka obchodných spoločností ste mala byť členom ich riadiacich orgánov, do 5.9.1997 aj podnikateľkou a neoprávnene ste mali poberať príplatok za nepodnikanie, čím ste mali spôsobiť bývalému zamestnávateľovi škodu. Zároveň sa Vám ospravedlňujeme, že bývalý Okresný úrad v Č. sa dvakrát pokúšal protiprávne ukončiť s Vami pracovný pomer. Uvedomujeme si, že týmto protiprávnym konaním sme Vám spôsobili značnú ujmu a znevážili Vás v spoločnosti, za čo sa Vám ešte raz ospravedlňujeme." Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke nemajetkovú ujmu vo výške 3 000 000,-- Sk v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 148 738,60 Sk na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. J. V. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca svojím konaním, ktoré bolo vyslovené právoplatnými rozhodnutiami súdov ako protiprávne a v ktorých bolo preukázané, že právny predchodca odporcu postupoval voči navrhovateľke protiprávne, bolo možné vyvodiť záver, že toto konanie bolo spojené s úmyslom poškodiť navrhovateľku a že v dôsledku takéhoto konania odporcu došlo k narušeniu osobnosti navrhovateľky. V dôsledku protiprávneho konania právneho predchodcu odporcu, okrem škody, vznikla navrhovateľke iná, dôležitejšia ujma a to z hľadiska uplatnenia na pracovisku a povesti ako občianky v mieste trvalého bydliska a v samotnom meste. V konaní vypočutá svedkyňa A. K. potvrdila, že správy a nepravdivé údaje difamujúcej povahy šírili spolupracovníci, ktorí na pracovisku pracovali s navrhovateľkou a iné osoby, ktoré vlastne pod vplyvom týchto okolností sa o týchto správach, ktoré boli osočujúce a nepravdivé dozvedeli a následne volali do domácnosti navrhovateľky, či už navrhovateľke alebo jej manželovi, čo bolo vyvolané práve konaním právneho predchodcu odporcu a následne vážne zasiahlo do ochrany osobnosti navrhovateľky. Podľa názoru súdu prvého stupňa v prípade daného zásahu právneho predchodcu odporcu do osobnostných práv navrhovateľky nemožno považovať morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia obsiahnutého vo výroku rozsudku za postačujúce. Okolnosti, za ktorých došlo k zásahu a rozsah ním vyvolanej nemajetkovej ujmy na osobnostných právach navrhovateľky odôvodňujú záver, že konaním odporcu bola nielen v značnej miere znížená dôstojnosť navrhovateľky, ale tiež dotknutá jej vážnosť v spoločnosti a zdravotný stav. Navrhovateľke patrí preto jednoznačne právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pokiaľ ide o posúdenie a určenie výšky tejto náhrady, súd prvého stupňa prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva.

Reči šíriace sa ako následok okamžitého zrušenia pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu a následne vyvolané občiansko-právne a trestné konania znevážili navrhovateľku ako spolupracovníčku jednak v okruhu osôb, s ktorými sa denne stýkala a pracovala, tak i ako občianku u osôb z okolia jej bydliska. Pravde priečiace sa údaje šíriace sa medzi ľuďmi v meste Č. zasiahli do mimoriadne citlivej oblasti života fyzickej osoby – občianskej bezúhonnosti a vážnosti v spoločnosti a následne spôsobili navrhovateľke zdravotné problémy pretrvávajúce do súčasnosti. Počas konania neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali presahovanie rámca bydliska a práce navrhovateľky, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 000 000,-- Sk a nie ako žiadala vo svojom návrhu vo výške 10 000 000,-- Sk. Z týchto dôvodov prvostupňový súd vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol, prihliadnuc na skutočnosť, že v prípade navrhovateľky nejde o osobnosť známu z verejného a spoločenského života v širšom ponímaní (ako je to napr. v prípade verejne činných osôb). O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p.