A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Katarína Hatráková a Petra Hajšelová.
Základný cieľ návrhu zákona
Základným cieľom návrhu zákona je zákonodarnou úpravou ochrániť záujem dieťaťa a eliminovať osobitne psychickú ujmu dieťaťa, ktorú môže dieťa utrpieť pri zatknutí alebo pri zadržaní jeho rodiča alebo jemu blízkej osoby. K rovnakej ochrane má dôjsť aj pri vykonávaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, kde sa nachádza dieťa.
Návrh zákona reaguje na viaceré prípady z praxe, keď pri policajnom zásahu najmä voči rodičom detí boli zásahy a oprávnenia podľa Trestného poriadku vykonané neprimerane a bezohľadne vo vzťahu k prítomným maloletým deťom. Novela zákona má legislatívne vyjadriť zásadu pre policajta alebo orgán vykonávajúci prehliadku, aby pri plánovaní alebo spôsobe výkonu svojich oprávnení bral ohľad na záujem dieťaťa. Prax totiž ukázala, že interné normy či Etický kódex Policajného zboru nie sú dostatočnou zárukou na dosiahnutie základného cieľa návrhu zákona. Cieľom návrhu zákona však nie je legislatívne sťažiť alebo zmariť výkon oprávnení podľa Trestného poriadku, ale dať kritérium balansovania postupu a to postupu na dosiahnutie cieľa trestného konania na jednej strane a rešpektovania základnej zásady záujmu dieťaťa na druhej strane.
Naplnenie téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov
2021 – 2024
Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa jednotlivétézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024 v oblasti práv detí osobitne tézu: V oblasti ľudských práv bude vláda SR podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu. Na
mysli sa v návrhu zákona osobitne má aj trestná politika štátu.
Implementácia medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti práv detí
Návrh zákona prispeje k úplnej alebo čiastočnej implementácii medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti práv detí. Týka sa to najmä práv vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach dieťaťa1: V Dohovore je kľúčová zásada rešpektovania záujmu dieťaťa (čl. 3). Ustanovenie cl. 3 ods. 1 Dohovoru zakotvuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými
orgánmi. Vzhľadom na to, že Dohovor ako právne záväzný medzinárodný nástroj práv detí má
v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi, právo garantované v čl. 3 ods. 1 Dohovoru je základné (ľudského) právo dieťaťa. Adresátom normy nie sú len orgány výkonnej či súdnej moci štátu, ale i zákonodarca. Z tohto dôvodu predkladateľky
návrhu zákona ako členky zákonodarného zboru v Slovenskej republike sa snažia legislatívnou zmenou dosiahnuť lepšie naplnenie kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa. Zásada záujmu dieťaťa našla svoje legislatívne vyjadreniev slovenskom právnom poriadku pred siedmimi rokmi: Novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2016 bol do zákona o rodine do časti s názvom „Základné zásady“ vložený čl. 5. Zákonodarca začlenením zásady záujmu dieťaťa do ustanovenia čl. 5 túto zásadu legislatívno-technicky umiestnil v systematike zákona o rodine na kardinálne miesto. Prvá veta článku 5 zákona o rodine určuje prioritu záujmu dieťaťa ako základného hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Vzhľadom na to, že každé dieťa je jedinečné a konštelácia jeho životnej situácie je neopakovateľná, znenie čl. 5 zákona o rodine neobsahuje definíciu záujmu dieťaťa, ale ponúka príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Rovnako nebude mať návrh zákona žiadne sociálne vplyvy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu z dôvodu, že bude zákonodarne a explicitne garantovaný záujem dieťaťa pri postupe polície a iných orgánov podľa Trestného poriadku. Návrh zákona tiež nebude mať negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
1 Dohovor OSN o právach dieťaťa bol prijatý v roku 1989 Organizáciou Spojených národov. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 6. februára 1991 a bol uverejnený vo vyhláške č. 104/1991 Zb. Slovenská republika je ním viazaná od 1. januára 1993.
B.Osobitná časť
K Čl. I
Body 1 až 3
Zmeny navrhované v bodoch 1 až 3 napĺňajú základný cieľ návrhu zákona, ktorý je vyjadrený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Všetky tri body sú zamerané na tri najvýznamnejšie a zároveň tri najviac invazívne úkony podľa Trestného poriadku: Prvým úkonom je zatknutie, druhým úkonom je zadržanie a tretím úkonom je vykonávanie domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, alebo prehliadky pozemku.
Pre všetky tri úkony sa kodifikujú spoločne kritéria ako záujem dieťaťa, potreba šetrnosti pre dieťa a potreba najmenšej ujmy pre dieťa. Kritérium záujmu dieťaťa nie je slovenskému právnemu poriadku cudzie: podľa ustanovenia § 3 ods. 8 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov platí, že orgány činné v trestnom konaní, súdy a subjekty poskytujúce pomoc obetiam sú povinné v prípade obzvlášť zraniteľnej obete, ktorou je dieťa, prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Pre dosiahnutie koherencie medzi dvomi základnými úpravami postavenia dieťaťa novela zákona o rodine s účinnosťou od 1. januára 2016 (porovnaj všeobecnú časť dôvodovej správy) vložila aj do zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (§ 3 ods. 3) ustanovenie podľa ktorého prvoradým hľadiskom pri voľbe a uplatňovaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je najlepší záujem dieťaťa. Na určovanie a posudzovanie záujmu v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa zákona o rodine. Na hmotnoprávne vyjadrenie zásady nadväzuje od 1. júla 2016 aj procesnoprávna úprava: Civilný mimosporový poriadok, ktorý v čl. 4 ukladá súdu v konaní, v ktorom je účastníkom konania maloleté dieťa, konať v jeho najlepšom záujme.
Aj poskytovateľ sociálnej služby je podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách povinný poskytovať sociálnu službu dieťaťu alebo poskytovať starostlivosť o dieťa v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa a to pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa (§ 9 ods. 3).
Bod 4
Legislatívno-technická zmena.
K Čl. II
Ustanovuje sa účinnosť dňom 1. novembra 2022.