Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Prezident ako hlava štátu je najvyšším reprezentantom Slovenskej republiky a zástupcom štátu navonok i dovnútra. Výkonom svojich pomerne široko koncipovaných právomocí voči ostatným ústavným orgánom aj vlastných prerogatív pôsobí ako vyvažujúci mechanizmus, pričom jeho základnou úlohou v tomto smere je zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov v štáte.
Prezident vykonáva svoju ústavnú funkciu podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi, no výkon jeho ústavných právomocí musí byť v súlade s Ústavou SR a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Prezidenti Slovenskej republiky sa ešte pred zložením svojho slávnostného sľubu tradične vzdávajú svojich politických aktivít, či straníckej príslušnosti, čo im otvára cestu pre nestranné a apolitické rozhodovanie.
Aj táto stručná ústavná charakteristika naznačuje, že koncepcia postavenia prvého muža (ženy) v štáte vyžaduje vyzretú osobnosť, schopnú pri výkone prezidentských úloh zúročiť doterajšie
životné a profesionálne skúsenosti.
Nakoľko sa jedná o najvyššiu ústavnú funkciu v štáte, zákonodarca nepredpokladal, že prezident, ktorému sa skončí výkon funkcie, sa bude v budúcnosti ďalej uchádzať aj o niektorú z „nižších" ústavných funkcii.
Uvedenému preto zodpovedá aj pôvodná koncepcia zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá priznáva prezidentovi doživotne plat vo výške platu poslanca, a tiež aj na túto úpravu nadväzujúce uznesenie vlády SR č. 1104/2000, podľa ktorého čl. 2 ods. 1 písm. a) je prezidentovi po skončení výkonu funkcie prezidenta ochrana poskytovaná doživotne podľa rozsahu určeného úradom na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR na základe poznatkov o možnom ohrození určenej osoby, či protokolárne zvyklosti (napr. doživotné oslovovanie „pán prezident"/"pani prezidentka").
V roku 2014 a v roku 2019 však občania Slovenskej republiky zvolili do funkcie prezidenta/prezidentky Slovenskej republiky mladé osobnosti u ktorých je predpoklad, že aj po ukončení tejto svojej ústavnej funkcie môžu mať záujem vstúpiť do aktívnej politiky a uchádzať sa o niektorú ďalšiu ústavnú funkciu.
Jeden z bývalých prezidentov napríklad ohlásil založenie vlastnej politickej strany a záujem uchádzať sa o miesto poslanca NR SR a dokonca aj o miesto predsedu jednej z budúcich vlád Slovenskej republiky.
Nakoľko neexistuje žiadna zákonná a ani iná prekážka, ktorá by bránila prezidentovi/prezidentke po skončení výkonu jeho funkcie uchádzať sa a vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky, je potrebné pripraviť právny poriadok Slovenskej republiky aj na situáciu, v ktorej by sa bývalý prezident stal napríklad poslancom (podpredsedom, predsedom) Národnej rady Slovenskej republiky, členom vlády Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcom Slovenskej republiky, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky či generálnym prokurátorom Slovenskej republiky.
Ak by došlo k uvedenej situácii, vznikol by celý rad ťažko riešiteľných situácií a problémov (niektorých dokonca aj ústavných).
Ak by bol napríklad bývalý prezident zvolený za poslanca NR SR, mal by sa ako jediný poslanec počas výkonu tejto funkcie oslovovať pán prezident/pani prezidentka, a mal by teda mať výnimočné postavenie oproti iným poslancom, alebo by sa mal oslovovať pán poslanec/pani poslankyňa ako všetci ostatní členovia poslaneckého zboru? Mal by mať právo na dvojnásobný poslanecký plat z verejných zdrojov (v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške platu poslanca podľa § 2 ods. 1 a 2), či k dispozícii vozidlo s vodičom a všetko to financované z verejných zdrojov?
Podobné by bolo možné konštatovať aj v prípade, ak by bývalý prezident vykonával ktorúkoľvek ďalšiu z vyššie uvedených ústavných funkcií.
Nakoľko materiálne, protokolárne a iné nemateriálne výhody prezidenta Slovenskej republiky, ktorému sa skončil výkon funkcie, sa odvíjajú od zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a od uznesenia vlády SR č. 1104/2000, pokladáme za potrebné doplniť tento všeobecne záväzný predpis o riešenie problému, ktorý môže nastať, ak niektorý z bývalých prezidentov/prezidentiek začne vykonávať niektorú ďalšiu ústavnú funkciu.
Slovenský právny poriadok priznáva nárok na podobný dôchodok (aj keď to tak neoznačuje)
okrem prezidenta Slovenskej republiky aj sudcom Ústavného súdu SR (ide o tzv. nazvaný príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu).
Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov totiž v § 26 ods. 1 priznáva sudcovi ústavného súdu, ktorý svoju funkciu vykonával po dobu dlhšiu ako je jedna tretina funkčného obdobia, nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu, ak
a) skončil výkon funkcie sudcu ústavného súdu, okrem prípadu, ak prezident odvolal sudcu ústavného súdu podľa § 19 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), a
b) má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
Na rozdiel od prezidenta Slovenskej republiky, ktorý podľa platného právneho stavu získava nárok na doživotný plat ihneď po skončení výkonu jeho funkcie, sudcovi ústavného súdu vzniká nárok na „príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu" až spolu s nárokom na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
Nepokladáme za správne nasledovať tento model a viazať nárok prezidenta po skončení výkonu jeho funkcie na doživotný plat vo výške platu poslanca na vznik nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
Vzhľadom však na skutočnosť, že neexistujú relevantné dôvody, ktoré by bránili bývalým prezidentom/prezidentkám uchádzať sa, a v prípade získania dostatočnej podpory, aj získať niektorú nižšiu ústavnú funkciu, pokladáme za potrebné jednoznačne precizovať, že výkon a výhody spojené s aktuálnou (aj nižšou) ústavnou funkciou (plat, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov) majú mať prednosť pred výhodami plynúcimi z postavenia prezidenta po skončení výkonu jeho funkcie a tieto dve veci nie je možné spájať.
Navrhovaná právna úprava sa samozrejme vzťahuje iba na obdobie, počas ktorého prezident po skončení výkonu jeho funkcie bude vykonávať inú ústavnú funkciu vymenovanú v § 1 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
B. Osobitná časť
Čl. I
Navrhuje sa, aby v prípade, že prezident po skončení výkonu jeho funkcie začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1, mu bolo počas výkonu tejto funkcie pozastavené vyplácanie jeho platu podľa odseku 2 a neposkytovala sa mu ochrana náležiaca prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie podľa uznesenia vlády SR č. 1104/2000. Nakoľko služba ochrany určených osôb je súčasťou policajného zboru, pridáva sa do legislatívneho textu nová poznámka pod čiarou č. 4a), ktorá odkazuje na § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. január 2020.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a je v súlade s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na rodinu.