TlačPoštaZväčšiZmenši

373/2018 Z. z.

12.1. 2019, 15:04 |  najpravo.sk

D Ô V O D O V Á   S P R Á V A

A.           Všeobecná časť

 

                               Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska pripravilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony  (ďalej len „návrh zákona“), ako potrebný nástroj pre ďalšie zvýšenie odolnosti bánk SR s ohľadom  na pretrvávajúce výzvy pre finančnú stabilitu,  pri zabezpečení  toho, aby banky mohli pokračovať v podporovaní reálneho hospodárstva.

Návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/2399, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (“smernica”). Smernica je uvedená v transpozičnej prílohe návrhu zákona.

Smernica je súčasťou úsilia Európskej Komisie zaviesť normu TLAC (globálne stanovené normy pre celkovú kapacitu na absorpciu strát) v Únii spolu s niekoľkými ďalšími návrhmi, ktorými sa mení súčasný rámec Únie pre ozdravenie a riešenie krízových situácií.

 

EÚ implementovala v posledných rokoch zásadnú reformu regulačného rámca pre finančné služby s cieľom zvýšiť odolnosť finančných inštitúcií v EÚ z veľkej časti na základe globálnych štandardov, ktoré boli zahrnuté do tzv. reformného legislatívneho balíka. V rámci tohto reformného legislatívneho balíka sú navrhované aj zmeny smernice 2014/59/EÚ (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk – „smernica BRRD“), zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (nariadenie o kapitálových požiadavkách alebo CRR), smernice 2013/36/EÚ (smernica o kapitálových požiadavkách alebo CRD) a nariadenia (ES) 806/2014 (nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií alebo SRM).

Predmetné opatrenia boli prijaté v reakcii na finančnú krízu, ktorá sa rozvinula v rokoch 2007 – 2008. Smernicou BRRD sa zaviedol robustný rámec pre riešenie krízových situácií bánk s cieľom účinne riadiť bankové krízy. Základným stavebným kameňom je  opatrenie kapitalizácie (bail-in), ktoré  pozostáva z odpísania dlhu a konverzie záväzkov na vlastný kapitál podľa vopred definovanej hierarchie. Tento nástroj sa môže použiť na absorpciu strát a vnútornú rekapitalizáciu inštitúcie, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá tak, aby bolo možné obnoviť jej životaschopnosť. Z tohto dôvodu budú bremeno zlyhania inštitúcie znášať namiesto daňovníkov akcionári a veritelia. Jedným z hlavných cieľov smernice BRRD je uľahčiť absorpciu strát v súkromnom sektore v prípade bankovej krízy. Na dosiahnutie tohto cieľa musia všetky banky spĺňať minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) s cieľom zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na odpísanie alebo konverziu na vlastný kapitál. Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v rámci smernice BRRD spravidla nevyžaduje povinnú podriadenosť oprávnených nástrojov pre minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

Rada pre finančnú stabilitu (FSB) vydala dňa 9. novembra 2015 na globálnej úrovni hlavné prvky týkajúce sa celkovej schopnosti absorbovať straty („norma TLAC“), ktoré boli prijaté o týždeň neskôr na summite G20 v Turecku. Na základe normy TLAC sa požaduje, aby globálne systémovo dôležité banky (G-SIB), ktoré sa v právnych predpisoch Únie uvádzajú ako globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SII), mali dostatočné minimálne množstvo záväzkov vysoko absorbujúcich straty, na ktoré je možné  použiť opatrenie kapitalizácie, s cieľom zabezpečiť plynulú a rýchlu absorpciu strát a rekapitalizáciu pri riešení krízových situácií.

                               Návrh zákona implementuje konkrétne opatreniasmernice EP a Rady (EÚ) 2017/2399, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ,  v súvislosti so zaradením dlhových nástrojov v konkurze. Tieto dlhové nástroje môžu banky vydávať s cieľom vyhovieť požiadavkám  MREL a TLAC, ktoré sa týkajú schopnosti absorbovať straty a schopnosti rekapitalizovať banku . S cieľom zvýšiť  robustnosť opatrenia kapitalizácie  a s cieľom predísť právnej neistote sa v norme TLAC požaduje, aby záväzky mohli byť oprávnené na TLAC len v prípade, ak sú podriadené iným záväzkom, teda v prípade, že absorbujú straty v  konkurze alebo  v rezolučnom konaní pred tými záväzkami, ktoré sú výslovne vylúčené z oprávnenosti na TLAC, ako sú napr. deriváty, kryté vklady alebo daňové záväzky.

                               Vďaka navrhovanej legislatívnej úprave, ktorou sa vytvára nová trieda veriteľov v konkurze bánk, budú môcť banky vydávať dlhové nástroje, ktoré spĺňajú požiadavku na podriadenosť, hoci nepôjde o podriadený dlh. V konkurz

e bude táto nová trieda uspokojená pred podriadeným dlhom, vďaka čomu by mohlo byť vydávanie dlhových nástrojov v tejto triede pre banky lacnejšie ako emisia kapitálových nástrojov a podriadeného dlhu.

V súvislosti s úpravou poskytovania údajov chránených bankovým tajomstvom v návrhu novely zákona o bankách, ktorý je súčasťou tohto návrhu zákona, je potrebné novelizovať aj zákon o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky z dôvodu zjednotenia právnej úpravy ochrany informácií a údajov týkajúcich sa klientov Eximbanky.

Legislatívna úprava zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva z oznámenia Európskej komisie (2018/C233/01) o úprave minimálnych súm, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. V súlade s článkom 9 ods. 2 smernice 2009/103/ES sa prehodnotili sumy stanovené v eurách v článku 9 ods. 1, aby sa zohľadnili zmeny európskeho indexu spotrebiteľských cien zahŕňajúceho všetky členské štáty, ktorý zverejnil Eurostat.

Súčasťou novely je aj legislatívna úprava týkajúca sa zrušenia povinnosti zriadiť Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie (SRS SBA). Podnet na túto zmenu vzišiel od Slovenskej bankovej asociácie a to z viacerých dôvodov – nová legislatíva (novela zákona o rozhodcovskom konaní zredukovala počet rozhodcovských súdov z takmer 200 na 8), ako aj negatívny prístup slovenských súdov k rozhodnutiam rozhodcovských súdov (tieto boli v minulosti zneužívané nebankovými spoločnosťami a absentovala nad nimi štátna kontrola, preto bežné súdy v zásade prestali ich rozhodnutia uznávať, čo spôsobilo prudké zníženie podaných žalôb – v roku 2014 vyše 7 000, v roku 2015 až 2017 iba okolo 70 ročne). Všetky tieto uvedené skutočnosti mali negatívny dopad na hospodársky výsledok SRS SBA za posledné roky. Legislatívne zmeny v tejto oblasti boli pripravené v spolupráci s Národnou bankou Slovenska a ďalšími dotknutými ministerstvami a v tejto súvislosti bolo potrebné novelizovať viacero zákonov – zákon o platobných službách, zákon o bankách, zákon o rozhodcovskom konaní, zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a zákon o alternatívnom riešení sporov.

Ďalšou súčasťou materiálu sú novely zákona o cenných papieroch, zákona o kolektívnom investovaní  a zákona o burze cenných papierov. Tieto boli upravované na základe aplikačnej praxe a podnetov od účastníkov trhu tak, aby sa zefektívnili procesy najmä v súvislosti s fondmi kolektívneho investovania.

Navrhovaná zmena zákona o obchodnom registri súvisí so zmenou zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku ktorej došlo zákonom č. 52/2018 Z. z. a ktorou vznikla povinnosť evidencie údajov o konečnom užívateľovi výhod v zákonom určenom rozsahu vo vzťahu k zákonom určenému okruhu právnických osôb (povinnosť nemajú subjekty verejnej správy, ani emitenti cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu). Táto nová povinnosť sa premietla v rámci ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o obchodnom registri a vzniká ňou popri registri partnerov verejného sektora zavedenom zákonom č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora ďalší mechanizmus evidencie údajov o konečných užívateľoch výhod.

Novelizácia zákona o dohľade nad finančným trhom sleduje najmä zámer zdokonalenia legislatívneho rámca pre spravodlivejšie nastavenie ročných príspevkov prispievateľov a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi príslušné dohliadané subjekty finančného trhu. Zároveň sa navrhuje vyprecizovanie viacerých ustanovení predmetného zákona, a to s cieľom reagovania na skutočnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy, ako aj v záujme zapracovania skutočností identifikovaných v praxi a v tomto smere eliminovania interpretačno-aplikačných komplikácií.

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa týka najmä konkurzu banky alebo pobočky zahraničnej banky. Cieľom navrhovanej úpravy textu zákona o konkurze je jednoznačne vymedziť poradie uspokojenia nezabezpečených veriteľov z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu. Po uspokojení pohľadávok proti všeobecnej podstate sa zo zostávajúceho výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu uspokoja pohľadávky z krytých vkladov, tak ako ich vymedzuje zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov. V praxi teda pôjde o pohľadávky, ktoré vzniknú Fondu ochrany vkladov (ďalej len „FOV“) z výplat náhrad za nedostupné vklady alebo z financovania riešenia krízových situácií. Ďalej nasleduje uspokojenie pohľadávok z chránených vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré prevyšujú úroveň krytia upravenú v § 9 ods. 2 a 6 zákona o ochrane vkladov ako aj pohľadávky z vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré by boli považované za chránené vklady, ak by neboli vložené do pobočky banky umiestnenej v inom ako členskom štáte Mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi sa rozumejú podniky, ktorých ročný obrat nepresiahne 50 miliónov eur.

Návrhom novely zákona o spotrebiteľských úveroch sa zavádza legislatívna úprava, ktorá sa týka najmä financovania pri motorových vozidlách spôsobom, aby sa spotrebiteľovi na konci splácania úveru umožnilo rozhodnúť ako s nadobudnutým automobilom naloží, napr. zaplatením poslednej splátky alebo vrátením leasingovej spoločnosti. Súčasne sa precizuje výnimka z povinnosti overovania informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni pri tzv. predschválenych úveroch. V prípade zákonom splnených náležitostí veriteľ môže ponúkať predschválené úvery iba svojim dlhodobým klientom, u ktorých si vie preukázateľne preveriť ich príjem. Návrhy noviel zákona o úveroch na bývanie a zákona o spotrebiteľských úveroch reagujú na aplikačnú prax doplnením splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého Národná banka Slovenska môže vydať opatrenie, v ktorom spresní určité podrobnosti pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov.

Do zákona o kritickej infraštruktúresadopĺňa ministerstvo financií ako orgán zodpovedný za štátnu správu na úseku kritickej infraštruktúry pre nový sektor financie a príslušné podsektory a detailne sa vymedzujú výnimky z pôsobnosti dané legislatívou EU.

Úprava zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa navrhuje s cieľom zabezpečiť vykonávanie analytických činností z úrovne ministerstva financií ako aj finančného riaditeľstva, ktorých primárnym cieľom je okrem iného identifikovať možnosť napĺňania rozpočtu verejnej správy ako aj identifikácia modelov nežiaduceho správania sa subjektov v oblasti daní, poplatkov a colníctva a nástrojov jeho eliminácie.

 

V nadväznosti na úpravu zákona o kybernetickej bezpečnosti sa bližšie špecifikujú podmienky spolupráce s orgánmi verejnej moci a právnickými osobami v oblasti kybernetickej bezpečnosti, implementuje sa stanovisko Európskej centrálnej banky a tiež sa upravujú niektoré podsektory základnej služby a prevádzkovatelia týchto služieb.

Návrhy novelizácií zákonov, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona, sú vecne súvisiace a predstavujú komplexnú právnu úpravu rôznych právnych vzťahov na finančnom trhu. Ich cieľom je obmedzenie rizika a predchádzanie vzniku krízových situácií na finančnom trhu. Súbor navrhovaných opatrení zvyšuje efektivitu finančných inštitúcií, čím prispieva k ich odolnosti voči možným krízovým situáciám a prispieva k zvýšeniu stability finančného trhu Slovenskej republiky.

Podľa čl. 16 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov (98/415/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, kap. 01/zv. 01) bol návrh zákona predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie Európskej centrálnej banke. Pripomienky Európskej centrálnej banky boli zapracované do predkladaného návrhu zákona.

                Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Legislatívny návrh bude mať pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

                Predložený návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2019 a okrem čl. VI bodov 2, 16, 36 až 38, 40, 41, 43 a 48 a čl. VIII bodov 2 až 7,13 a 14, ktoré nadobúdajú účinnosť 21. júla 2019. Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.

 

OSOBITNÁ ČASŤ

Čl. I

K bodu 1

Ide o transpozíciu čl. 1 bodu 1  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie veriteľov z nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017). 

Úprava  v § 2 písm. aj) zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len  „zákon“) je transpozíciou čl. 2 ods.1 bodu 107 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení .  Mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi sa na účely zákona a § 180a zákona č. 7/2005 Z. z.  o konkurze  a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o konkurze“) rozumejú podniky, ktorých ročný obrat nepresiahne 50 miliónov eur.K bodu 2

Ide o legislatívno - technickú zmenu spočívajúcu v odstránení duplicity uvedenej v ustanovení § 5 ods. 1 písm. e) zákona.

 

K bodom 3 a 4

Ide o transpozíciu čl. 1 bodu 1 smernice (EÚ) 2017/2399.

 

K bodu 5

Cieľom navrhovanej legislatívnej zmeny je zabezpečiť realizovateľnosť odpísania a konverzie kapitálových nástrojov aj mimo rezolučného konania rozhodnutím Rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „rada ).

 

K bodu 6

Navrhovaná úprava reflektuje obmedzené množstvo údajov, ktoré sa zapisujú do Obchodného registra Slovenskej republiky vo vzťahu k organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby. Z tohto dôvodu je neúčelné, aby sa vo vzťahu k týmto osobám do Obchodného registra Slovenskej republiky zapisovalo zahraničné opatrenie porovnateľné s výkonom činnosti osobitného správcu.

K bodu 7

Navrhovaná zmena súvisí s výkonom odpísania a konverzie kapitálových nástrojov mimo rezolučného konania v kontexte zmien uvedených v novelizačných bodoch  18 až 20.  

 

K bodu 8

Ide o spresnenie textu zákona vzhľadom na znenie § 176 ods. 3 zákona o konkurze.

 

K bodom  9 a 10

Ide o spresnenie textu zákona vzhľadom na znenie transpozície čl. 17 ods. 2 a 3 smernice   2014/59/EÚ v platnom znení. Pozastavenie vypracovania plánu riešenia krízových situácií trvá do momentu, kým rada rozhodnutím prijme opatrenia navrhované vybranou inštitúciou alebo neuloží povinnosť vybranej inštitúcii prijať náhradné opatrenia. Navrhovaná zmena v bode  10 vymedzuje, akým spôsobom rada vyjadrí svoj súhlas s navrhovaným opatreniami. V prípade, že rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) posúdi navrhované opatrenia ako dostatočné pre účinné riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcie, uloží rozhodnutím vybranej inštitúcii povinnosť prijať tieto opatrenia. V predmetnom rozhodnutí určí lehotu na ich splnenie a rozhodnutie doručí dotknutej vybranej inštitúcii.

 

K bodu 11

Ide o spresnenie znenia transpozície čl. 18 (1) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.

 

K bodu 12

Úprava súvisí s transpozíciou článku 18 ods. 6 a 7 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení . Z doplnených  ustanovení  v § 29 ods. 8 vyplýva, že samostatné rozhodnutie rady o opatreniach, ktoré sa prijímajú na úrovni skupiny, musí byť odôvodnené. Navrhované úpravy v § 29 ods. 9 spresňujú, za akých podmienok môže rada prijať samostatné rozhodnutie v prípade, keď nie je rezolučným orgánom na úrovni skupiny, ale vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou. Ak nedošlo k prijatiu spoločného rozhodnutia do štyroch mesiacov odo dňa, keď materská spoločnosť so sídlom v členskom štáte doručila rezolučnému orgánu na úrovni skupiny pripomienky alebo do štyroch mesiacov od márneho uplynutia lehoty na doručenie pripomienok, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr, a zároveň ak sa žiadny z rezolučných orgánov v tejto lehote neobráti na Európsky orgán pre bankovníctvo, príjme rada  rozhodnutie voči dcérskej spoločnosti samostatne. Toto rozhodnutie musí byť odôvodnené.

 

K bodu 13

Ide o spresnenie znenia transpozície článku 32 ods. 1 písm. b) smernice  2014/59/EÚ v platnom znení. Dochádza k bližšej špecifikácii, aké opatrenia rada posudzuje pred začatím rezolučného konania. Podmienka pre začatie rezolučného konania uvedená v § 34 ods. 1 písm. c) zákona je naplnená iba v prípade, ak nemôžu byť prijaté akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora, opatrenia dohľadu vrátane opatrení včasnej intervencie alebo odpísanie a konverzia kapitálových nástrojov, v dôsledku ktorých by sa mohlo v primeranom čase predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie. Alternatívnym opatrením súkromného sektora môže byť akékoľvek riešenie vďaka ktorému by sa predišlo zlyhaniu vybranej inštitúcie, okrem riešení zo strany orgánov verejnej moci. Môže ísť napr. o navýšenie kapitálu (vlastný kapitál Tier 1, dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 2)  či už zo strany existujúcich akcionárov alebo iných osôb, zlúčenie s inou bankou. Opatrením dohľadu  je  akékoľvek opatrenie príslušného orgánu dohľadu vyplývajúce z desiatej časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len" zákon o bankách) a z ôsmej  časti zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“), vďaka ktorému by sa predišlo zlyhaniu vybranej inštitúcie. Môže ísť napr. o vykonanie opatrení z ozdravného plánu alebo vykonanie zmien v obchodnej stratégii banky.

 

K bodu 14

Ide o spresnenie znenia transpozície článku 32 ods. 4 písm. d) ii) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení .

 

K bodu 15

Navrhované znenie je spresnením znenia transpozície čl. 32 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.

 

K bodu 16

Úprava súvisí s transpozíciou čl. 81 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení. Predstavenstvo má povinnosť vyhodnocovať, či nedošlo k naplneniu podmienok uvedených v § 34 ods. 2 zákona. V prípade, že sa predstavenstvo dozvedelo a s odbornou starostlivosťou vyhodnotilo, že je splnená niektorá z týchto podmienok, bezodkladne to musí oznámiť príslušnému orgánu dohľadu .

 

K bodu 17

Navrhovaná legislatívna zmena umožní rade podať návrh na vyhlásenie konkurzu na vybranú inštitúciu bez ohľadu na to, či bol podaný návrh na začatie rezolučného konania.

 

K bodu 18

Ide o spresnenie textu zákona vzhľadom na ustanovenie § 176 ods. 3 zákona o konkurze.  

 

K bodu 19

Účelom navrhovaných zmien je zjednodušiť a urýchliť časový priebeh realizácie odpisu a konverzie kapitálových nástrojov ako aj opatrenia kapitalizácie.Úprava súvisí s transpozíciou čl. 123 smernice 1 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení. 

 

K bodu 20

Navrhovaná úprava nadväzuje na predchádzajúci novelizačný bod týkajúci sa realizácie odpisu a konverzie kapitálových nástrojov a opatrenia kapitalizácie a ďalej precizuje transpozíciu čl. 38 ods. 1, 40 ods. 1 a 42 ods. 1 smernice2014/59/EÚ v platnom znení  s cieľom vylúčiť prípadné prekážky realizovateľnosti opatrení predaja podniku, preklenovacej inštitúcie a oddelenia aktív.

 

K bodu 21

V § 40 ods. 10 zákona sú vymedzené ustanovenia, ktoré sa neuplatňujú v rezolučnom konaní. Odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov však môže rada vykonať aj mimo rezolučného konania. Podľa súčasného znenia zákona sa však na túto situáciu § 40 ods. 10 zákona nevzťahuje.  Navrhovaná zmena zabezpečí, aby sa predmetné ustanovenia neuplatňovali aj pri odpísaní a konverzii kapitálových nástrojov mimo rezolučného konania, čo je nevyhnutné pre realizovateľnosť výkonu tejto právomoci. 

 

K bodu 22

Úprava súvisí s transpozíciou článku 37 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení . Rada je povinná pristúpiť k výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje pred alebo spolu s uplatnením opatrenia na riešenie krízových situácii, ktoré by viedlo k stratám pre veriteľov alebo ku konverzii ich pohľadávok. Dá sa predpokladať, že vo väčšine prípadov by opatrenie na riešenie krízových situácii viedlo k stratám pre veriteľov a preto v rámci rezolučného konania bude spravidla nutné pristúpiť k výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje.

 

K bodu 23

Navrhované znenie je spresnením znenia transpozície čl.  44 ods. 2  písm. f) smernice  2014/59/EÚ v platnom znení. Opatrenie kapitalizácie sa nevzťahuje nielen na záväzky so zostávajúcou lehotou splatnosti menej ako sedem dní voči platobným systémom, ich prevádzkovateľom a účastníkom, ak vyplývajú z účasti v tomto systéme, ale aj na záväzky so zostávajúcou lehotou splatnosti menej ako sedem dní voči systémom vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ich prevádzkovateľom a účastníkom,  ak vyplývajú z účasti v takom systéme.

 

K bodu 24

Ide o spresnenie textu zákona zadefinovaním pojmu podriadený dlh. Výklad „podriadeného dlhu“ vychádza z definície záväzku podriadenosti podľa § 408a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Zákon o konkurze v ustanovení § 95 ods. 2 a 3 ustanovuje rovnaký režim uspokojovania pohľadávok pre pohľadávky so záväzkom podriadenosti podľa § 408a Obchodného zákonníka ako aj pre spriaznené pohľadávky a pohľadávky zo zmluvných pokút. Predmetná právna úprava vyvoláva otázku, či majú byť spriaznené pohľadávky a zmluvné pokuty považované za podriadený dlh aj na účely zákona. Absencia vymedzenia podriadeného dlhu v súčasnom znení zákona zakladá právnu neistotu, čo  vedie k nevyhnutnej  potrebe  jeho definície na účely riešenia krízových situácií v súvislosti s poradím odpisovania a konverzie pohľadávok v rámci opatrenia kapitalizácie. Vzhľadom na to, že pohľadávky zo zmluvných pokút a spriaznené pohľadávky sa v konkurze uspokojujú rovnako ako pohľadávky so záväzkom podriadenosti, je vhodné, aby mali rovnaké poradie aj na účely riešenia krízových situácií. Nezaradením týchto pohľadávok pod podriadený dlh by vznikla neodôvodnená diskrepancia medzi rezolučným konaním a konkurzom, ktorá by v niektorých prípadoch mohla viesť k situácii, v rámci ktorej by časť veriteľov utrpela vyššie straty v rezolučnom konaní ako by utrpela v konkurze.

 

K bodu 25

Ide o spresnenie textu zákona vzhľadom na zmenu v bode 22. Rada je povinná pristúpiť k výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje podľa § 70 ods. 3 písm. a) zákona, len ak sú splnené podmienky podľa § 34 alebo § 48 a zároveň by opatrenie na riešenie krízových situácií viedlo k stratám pre veriteľov alebo ku konverzii ich pohľadávok. Rada teda nemusí v rámci rezolučného konania pristúpiť k výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje, ak by plánované opatrenie na riešenie krízových situácií neviedlo k stratám pre veriteľov alebo ku konverzii ich pohľadávok. 

 

K bodu 26

Navrhované znenie je spresnením transpozície čl. 59 ods. 4 smernice  2014/59/EÚ v platnom znení. Ide rovnako ako v bode  13 o bližšiu špecifikáciu opatrení, ktoré by mohli zabrániť zlyhaniu vybranej inštitúcie, osoby podľa odseku 1 ods. 3 písm. b) až d) zákona alebo skupiny. Vybraná inštitúcia alebo osoba podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d) zákona alebo skupina nie je stabilná, ak zlyháva alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá a žiadne opatrenie vrátane alternatívnych opatrení súkromného sektora a opatrení dohľadu, okrem výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje či už nezávisle na rezolučnom konaní alebo v rámci rezolučného konania nedokáže zabrániť zlyhaniu v primeranom čase.

 

K bodu 27

V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2017/2399 sa dopĺňa príloha zákona o smernicu (EÚ) 2017/2399.

 

Čl. II

 

Navrhuje sa zrušiť § 47 a § 48 zákona č. 42/1980 Zb., keďže obsahujú zastaranú reguláciu stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nie je kompatibilná s aktuálnou reguláciou stálych rozhodcovských súdov v zmysle novelizovaného zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

 

 

 

Čl. III

 

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť § 1 zákona o Eximbanke o ustanovenie, na základe ktorého bude jednoznačné, že Eximbanka je subjektom verejnej správy len na účely vykazovania podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Eximbanka nie je plnohodnotným subjektom verejnej správy a bola zapísaná do registra organizácií vedenom Štatistickým úradom SR podľa príslušných predpisov len na účely vykazovania národných účtov voči Eurostatu. Na túto skutočnosť reagovala aj novelizácia zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v tom zmysle, že ustanovila, že na Eximbanku sa vzťahuje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy len ak osobitný zákon (v tomto prípade zákon o Eximbanke) neustanovuje inak. Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy je túto skutočnosť potrebné recipročne upraviť aj v zákone o Eximbanke.     

 

K bodu 2

V súvislosti s úpravou poskytovania údajov chránených bankovým tajomstvom v návrhu novely zákona o bankách (čl. III návrhu zákona), ako aj z dôvodu zjednotenia právnej úpravy ochrany informácií a údajov týkajúcich sa klientov Eximbanky s platným ustanovením § 18 ods. 4 zákona o Eximbanke, je potrebné upraviť znenie ustanovenia § 37 zákona o Eximbanke tak, aby sa pri ochrane týchto informácií a údajov postupovalo rovnako ako pri ochrane informácií a dokladov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Vzhľadom na skutočnosť, že Eximbanka nie je bankou podľa zákona o bankách a nevťahuje na ňu bankové tajomstvo, avšak vykonáva činnosti obdobné bankovým činnostiam, je pri ochrane informácií a údajov týkajúcich sa klientov Eximbanky nevyhnuté postupovať rovnako ako pri ochrane informácií a dokladov chránených bankovým tajomstvom. To sa tiež bude týkať ochrany údajov o osobách, o ktorých Eximbanka dostala údaje od banky, poisťovne alebo zaisťovne alebo z registra bankových úverov a záruk podľa § 18 ods. 3.

 

 

Čl. IV

 

Legislatívna úprava vyplýva z oznámenia Európskej komisie (2018/C 233/01) o úprave minimálnych súm, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, podľa inflácie, uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 4. júla 2018. Toto oznámenie sa týka určitých členských štátov, ktoré využívajú prechodné obdobie na uplatňovanie smernice 2009/103/ES. V súlade s článkom 9 ods. 2 smernice 2009/103/ES sa prehodnotili sumy stanovené v eurách v článku 9 ods. 1, aby sa zohľadnili zmeny európskeho indexu spotrebiteľských cien zahŕňajúceho všetky členské štáty, ktorý zverejnil Eurostat, a preto je potrebné túto zmenu súm zapracovať do predmetného právneho predpisu.

 

Čl. V (483/2001)

 

K bodom 1 až 4 (§27c ods. 5, 13, 15 a 16)

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 5 (§ 33p ods. 1 písm. c))

Ide o spresnenie znenia transpozície článku 6 ods. 2 písm. b) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.

 

K bodu 6 (§38 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na ustanovenie § 38 ods. 10.

 

K bodu 7 (§ 38 ods. 7)

V záujme zabezpečenia požiadaviek Európskej únie – Európskej centrálnej banky na národné registre sa navrhované ustanovenie § 38 ods. 7 harmonizuje s aktuálnym znením § 34a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii).

 

K bodu 8 (§ 38 ods. 9)

Vyprecizovanie a spresnenie textu ustanovenia týkajúceho sa vydávania prevádzkového poriadku registra bankových úverov a záruk vedeného Národnou bankou Slovenska.

 

K bodu 9 (§ 38 ods. 10)

Z aplikačnej praxe vyplynuli prípady, keď banka poskytla do registra bankových úverov a záruk údaje o úvere poskytnutom spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“) alebo správcovi na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu (prípadne aj údaje o zábezpeke), pričom zmluvu o úvere uzatvorilo spoločenstvo alebo správca v mene a na účet vlastníkov bytov alebo nebytového priestoru v dome, ktorí ručia za záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy v pomere veľkosti spoluvlastníckeho podielu na dome. V praxi v dôsledku toho dochádzalo k situáciám, že spoločenstvu alebo správcovi nemohol byť poskytnutý úver z dôvodu „nadmernej“ úverovej zaťaženosti. Pri posudzovaní, či spoločenstvo alebo správca majú byť vedení v registri bankových úverov a záruk je kľúčové, či podľa obsahu úverovej zmluvy spoločenstvo alebo správca spoluzodpovedá za splatenie poskytnutého úveru, teda či je spoludlžníkom, či patrí medzi poskytovateľov zábezpeky za pohľadávku z poskytnutého úveru, prípadne či patrí medzi vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome, na ktorý bol poskytnutý úver.

Účelom navrhovaného ustanovenia § 38 ods. 10 zákona je predovšetkým zjednotiť postup bánk a pobočiek zahraničných bánk pri poskytovaní údajov do registra bankových úverov a záruk.

 

K bodu 10 a 28 (§ 42 ods. 4 a § 123c)

Cieľom ustanovení je upraviť a aktualizovať spôsob zasielania výkazov, hlásení alebo prehľadov Ministerstvu financií SR. Niektoré zo zasielaných údajov je už teraz možné nájsť v Registri účtovných závierok vedenom podľa § 23 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ostatné údaje banky a pobočky zahraničných bánk zasielajú Národnej banke Slovenska elektronicky v presne ustanovenom rozsahu a termínoch. V tejto súvislosti sa navrhuje zrušenie vyhlášky Ministerstva financií SR č. 126/2003 Z. z., podľa ktorej banky a pobočky zahraničných bánk zasielali Ministerstvu financií SR v písomnej podobe účtovné závierky a výkazy, hlásenia a prehľady. Vzhľadom na povinnosti vyplývajúce Ministerstvu financií SR napríklad z § 7 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bude Ministerstvo financií SR podľa nového znenia § 42 ods. 4 zákona o bankách oprávnené v prípade potreby požiadať banky a pobočky zahraničných bánk o poskytnutie súhrnných údajov, avšak len v rozsahu, v akom takéto údaje banky a pobočky zahraničných bánk zasielajú Národnej banke Slovenska.

 

K bodu 11

Aktualizácia poznámky pod čiarou z dôvodu zrušenia právneho predpisu, ktorý je v súčasnosti uvedený v poznámke pod čiarou k odkazu 48d (Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a nadobudnutia účinnosti nových právnych predpisov upravujúcich problematiku ochrany osobných údajov.

 

K bodu 12 (§ 50 ods. 19)

Úprava súvisí s transpozíciou čl. 27 ods. 2 a 81 ods. 2 smernice. Národná banka Slovenska má povinnosť bezodkladne po vydaní rozhodnutia na základe § 50 zákona o bankách, po prijatí opatrenia na prechádzanie krízovej situácie (napr. odstránenie nedostatkov alebo prekážok v súvislosti s ozdravným plánom, uloženie opatrenia včasnej intervencie, vymenovanie núteného správcu) a po obdŕžaní oznámenia o tom, že predstavenstvo banky sa dozvedelo a s odbornou starostlivosťou vyhodnotilo, že banka zlyháva alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá, oznámiť danú skutočnosť rade. Rada môže banke uložiť povinnosť začať rokovať s prípadnými záujemcami o kúpu za účelom prípravy na rezolučné konanie.

 

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 14 (§ 70 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa precizuje ustanovenie týkajúce sa minimálneho limitu na základné aktíva v záujme zachovania kvality krycieho súboru.

 

K bodu 15 (§ 70 ods. 5)

Zosúlaďuje sa postup vyraďovania základných aktív z registra krytých dlhopisov. V prípade, ak dôjde k zlyhaniu dlžníka alebo predĺženiu doby splatnosti hypotekárneho úveru nad 30 rokov, je banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, povinná bezodkladne vyradiť takúto pohľadávku zo základných aktív a vykonať výmaz z registra krytých dlhopisov. Na takéto vymazanie aktív z registra krytých dlhopisov nie je potrebný súhlas správcu programu krytých dlhopisov. Takisto je to aj v prípade, ak poklesne hodnota založenej nehnuteľnosti pod výšku nesplatenej istiny hypotekárneho úveru (§ 71 ods. 2). Vo všetkých ostatných prípadoch iných ako uvedených v § 70 ods. 5 je na výmaz základného aktíva z registra krytých dlhopisov potrebný súhlas správcu programu krytých dlhopisov.

 

K bodu 16 (§ 71 ods. 2)

Odstránenie chyby a zosúladenie znenia ustanovenia s ustanovením § 71 ods. 1.

 

K bodu 17 (§ 72 ods. 2)

Navrhovaným novým znením sa spresňuje vhodné použitie doplňujúcich aktív a oddelenie od likvidných aktív.

 

K bodu 18 (§ 75 ods. 2)

Navrhovanou úpravou sa explicitne uvádza, že zápisy hodnôt aktív a iných majetkových hodnôt tvoriacich krycí súbor v registri krytých dlhopisov sa budú vykonávať pre každú emisiu, ale s výnimkou likvidných aktív, ktoré sa do registra krytých dlhopisov zapisujú buď pre jednotlivé emisie alebo za celý program krytých dlhopisov.

 

K bodu 19 (§ 75 ods. 6)

Spresňuje sa rozsah a obsah splnomocnenia pre Národnú banku Slovenska na vydanie opatrenia.

 

K bodu 20 (§ 79 ods. 2)

Uvedenou zmenou sa spresňuje procesno-technický detail pri vydávaní a registrovaní krytých dlhopisov.

 

K bodu 21 (§ 89 ods. 4)

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré nemajú povinnosť predkladať písomný súhlas dotknutej osoby z obdobných dôvodov, ako pri existujúcich subjektoch, aj na platobné inštitúcie, pobočky zahraničných platobných inštitúcií, zahraničných platobných inštitúcií so sídlom v členskom štáte EÚ, inštitúcií elektronických peňazí a pobočky zahraničných inštitúcií elektronických peňazí. Zároveň sa upravuje aj situácia, kedy je v obdobnom postavení správca a spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Obidva tieto subjekty (správca i spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov) totiž rovnako otvárajú účty, ktorých majiteľom sú vlastníci bytov a nebytových priestorov.

 

K bodu 22 (§ 91 ods. 4 písm. c))

Legislatívna úprava v súvislosti s definíciou správcu dane zavedenou v § 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodom 23 a 24 (§ 91 ods. 4 písm. s), § 91 ods. 5)

Účelom navrhovaného ustanovenia je zjednotiť postup bánk a pobočiek zahraničných bánk pri poskytovaní údajov ich klientov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva daňovým úradom, colným úradom, Finančnému riaditeľstvu SR a správcovi dane, ktorým je obec, v rozsahu ustanovenom zákonom. V praxi sa stáva, že banky odmietajú daňovým úradom poskytovať informácie o svojich klientoch z dôvodu ich nedostatočnej identifikácie, napríklad keď daňový úrad pri vyžiadaní údajov o klientovi banky disponuje len číslom jeho bankového účtu, alebo pozmenia a anonymizujú údaje o svojich klientoch pri výkone daňovej kontroly. Navrhovaným ustanovením by sa mala táto nejednotnosť v postupe bánk odstrániť a v záujme právnej istoty sa jednoznačne ustanovuje, že daňový úrad a colný úrad nemusí pri získavaní informácií vo veciach správy daní uvádzať identifikačné údaje osoby.

 

K bodu 25 (§ 92 ods. 1 písm. a))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením použitých pojmov.

 

K bodu 26 (§ 92 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí harmonizácia § 92 ods. 4 s aktuálnym znením § 90, 91, 92a, 92b.

 

K bodu 27 (§ 93b)

Ide o zosúladenie s obdobným ustanovením § 91 ods.1zákona o platobných službách. Cieľom navrhovaných úprav je upraviť právne vzťahy súvisiace so zrušením povinnosti zriadenia Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie (ďalej len „SRS SBA“) a jeho nahradenie subjektom alternatívnym riešenia spotrebiteľských sporov zriadeným podľa zákona o platobných službách. Navrhovaná úprava zároveň zabezpečuje pre klientov, ktorí nie sú spotrebitelia, povinnosť zo strany bánk byť informovaní o mimosúdnom riešení sporov z bankových obchodov.

 

Čl. VI

 

K bodu 1

Navrhuje sa jednoduchší prístup k informáciám majiteľom investičných certifikátov ako aj držiteľom investičných certifikátov, ktorí využívajú služby finančných inštitúcií pri ich spravovaní prostredníctvom držiteľskej správy.         

 

K bodu 2

Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2017/1129/EÚ o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „nariadenie o prospekte“).

 

K bodu 3

Ide o presnejšiu transpozíciu znenia časti II. Prílohy II smernice 2014/65/EÚ (MiFID II) Identifikačné kritéria, podľa ktorej obce a lokálne samosprávy nie sú v súvislosti s účinnosťou smernice MiFID II automaticky kategorizované ako profesionálny klient. V prípade potreby však tieto subjekty môžu požiadať, aby boli považovaní za profesionálneho klienta.  

 

K bodu 4

Vypúšťa sa definícia pojmov "významný obchod" a "relevantný trh", nakoľko tieto pojmy sú definované iným spôsobom v usmernení európskeho orgánu dohľadu (ESMA). 

 

K bodu 5

Súčasné znenie ustanovenia prináša v praxi problémy s jeho uplatňovaním. Emitenti cenných papierov v niektorých prípadoch vykonávajú zmeny podoby cenných papierov v evidencii centrálneho depozitára až následne po vykonaní zmeny podoby v zmysel rozhodnutia emitenta (teda v čase po dni určenom ako deň zmeny podoby cenných papierov v zmysle rozhodnutia emitenta a/alebo v čase, keď už emitent odovzdal majiteľom listinné cenné papiere. V uvedených prípadoch nie je možné dodržať postup v rámci centrálneho depozitára, tak aby sa deň zmeny podoby uvedený v zmluve o poskytovaní služieb pri zmene podoby zaknihovaného cenného papiera na listinný cenný papier podľa § 17 ods. 1 zhodoval s reálnym dňom zmeny podoby v zmysle rozhodnutia emitenta – centrálny depozitár nemôže vykonať zmeny v evidencii spätne. Podľa súčasného znenia § 17 nie je možné zabezpečiť riadne plnenie povinností emitentov, takým spôsobom, aby bolo možné v plnom rozsahu dodržať súčasné znenie tohto ustanovenia.

 

K bodom 6 a 7

Podľa nových požiadaviek Target2-Securities (T2S) sa zavádza pravidlo, že emisiu je možné zrušiť až 20 prevádzkových dní po dátume splatnosti/exspirácie. S ohľadom na úpravu zmeny podoby cenného papiera podľa zákona o cenných papieroch sa navrhuje, aby na deň určený emitentom zmluve o poskytovaní služieb pri zmene podoby zaknihovaného cenného papiera na listinný cenný papier bolo viazané vykonanie zápisov na ťarchu účtov vedených v centrálnom depozitári (odpísanie cenných papierov z účtov), pričom zrušenie registrácie by bolo možné vykonať až následne tak, aby bolo splnené požiadavky T2S. Uvedenom úpravou možno predísť aplikačným problémom.

 

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie § 17 ods. 3 neobsahuje oznamovaciu povinnosť, na ktorú by bolo potrebné odkazovať. 

 

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie § 17 ods. 4 a 5 neobsahuje oznamovaciu povinnosť, na ktorú by bolo potrebné odkazovať. 

 

K bodu 10

Navrhnutá úprava § 19 ods. 3 reaguje na navrhnuté nové znenie § 118i ods. 15 prvej vety a zároveň taktiež už existujúce znenie ustanovení § 159 ods. 3, v záujme odstránenia potenciálnych výkladových problémov.

 

K bodu 11

Spresnenie požiadaviek na odbornú starostlivosť v súlade s čl. 4 delegovaného  nariadenia (EÚ) č. 2017/1943, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa informácií a požiadaviek na účely povolení investičných spoločností .

 

K bodu 12

Spresnenie transpozície čl. 42 smernice 2014/65/EÚ.

 

K bodu 13

Ide o spresnenie transpozície čl. 75 (1) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ  (ďalej len „MiFID II“).

 

K bodom 14 a 39 a 44

Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012.

 

K bodu 15

Ide o spresnenie znenia transpozície článku 5 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.

 

K bodu 16

Ide o spresnenie transpozície čl. 24(10) smernice MiFID II.

 

K bodu 17

Ide o transpozíciu čl. 25 (1) smernice MiFID II.  a požiadaviek na odbornú spôsobilosť podľa Usmernenia o posudzovaní znalostí a odbornej spôsobilosti ESMA/2015/1886.

 

K bodu 18

Ide o spresnenie transpozície čl. 11(2) druhý odsek delegovanej smernice (EÚ) č. 2017/593, ktorou sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o ochranu finančných nástrojov a finančných prostriedkov patriacich klientom, povinnosti v oblasti riadenia produktov a pravidlá uplatniteľné na poskytovanie alebo prijímanie poplatkov, provízií alebo akýchkoľvek peňažných alebo nepeňažných benefitov (ďalej len „delegovaná smernica (EÚ) č. 2017/593“).

 

K bodu 19

Ide o spresnenie transpozície čl. 11(5) delegovanej smernice (EÚ) č. 2017/593.

 

K bodu 20

Oprava nesprávneho odkazu.

 

K bodu 21

Ide o spresnenie transpozície čl. 25(3) smernice MiFID II.

 

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Oprava nesprávneho odkazu.

 

K bodu 23 a 26

Z § 73p ods. 6 a § 73o ods. 4 nie je zrejmý ich vzťah k vykonávacím nariadeniam Komisie (tzv. RTS 28 a RTS27), teda nebolo zrejmé, či povinnosti uvedené v § 73p ods. 6 a § 73o ods. 4 ZoCP sú povinnosťami, ktoré detailnejšie upravujú práve predmetné regulačné technické predpisy (del. nariadenie Komisie 2017/576 a 2017/575). Tiež nebolo zrejmé, či sa na obchodníkov s cennými papiermi vzťahujú povinnosti len v rozsahu týchto delegovaných nariadení Komisie alebo či ide o samostatné povinnosti podľa ZoCP, ktoré musia obchodníci s cennými papiermi plniť bez ohľadu na to, či sa na nich vzťahujú alebo nevzťahujú predmetné delegované nariadenia Komisie.

 

K bodu 24

Ide o vypustenie ustanovenia, ktoré bolo zapracované do vecne nesúvisiaceho ustanovenia                  § 73p.

 

K bodu 25

Z dôvodu duplicity s ustanovením § 73t je potrebné uvedené ustanovenie vypustiť.

 

K bodu 27

Ide o spresnenie transpozície čl. 28 (1) smernice MiFID II.

 

K bodu 28

Ide o spresnenie transpozície čl. 28 (2) smernice MiFID II.

 

K bodu 29

Ide o spresnenie transpozície čl. 30(3) smernice MiFID II.

 

K bodu 30

Ide o legislatívne spresnenie odkazu na čl. 2 písm. f) nariadenia o prospekte.

 

K bodu 31

Na banky, zahraničné banky a zahraničných obchodníkov s cennými papiermi sa taktiež vzťahujú požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb, ktoré prichádzajú do styku s klientami a ktorým poskytujú investičné služby a vedľajšie služby.

 

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Oprava nesprávneho odkazu.

 

K bodu 33

Presnejšie vymedzenie podmienok, za akých môže depozitár poskytovať investičné služby a vykonávať investičné činnosti v zmysle čl. 73 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012. Podmienky by mali byť rovnaké ako v prípade obchodníka s cennými papiermi, ktorý poskytuje rovnaké investičné služby a vykonáva rovnaké investičné činnosti.  

 

K bodu 34

Zverejňovanie predmetných informácií o vymazaných emitentoch na webovom sídle centrálneho depozitára je dostatočné a v súčasnosti aj efektívnejšie.

 

K bodom 35, 46 a 47

Ide o úpravu, ktorej cieľom je zjednodušiť proces výkupu (squeeze out) zmenou procesu               (v súčasnosti režim prevodu t. j. zmluvnou formou za účasti oboch strán), kde sa navrhuje prejsť na systém prechodu (na základe rozhodnutia valného zhromaždenia), nakoľko súčasné znenie zákona o cenných papieroch neumožňuje efektívne zrealizovanie práva výkupu v prospech akcionára, ktorý má majoritný podiel presahujúci 95 % v akciovej spoločnosti. Táto situácia komplikuje fungovanie akciových spoločností s majoritným akcionárom, ktorého podiel na základnom imaní a hlasovacích právach presahuje uvedenú hranicu 95 % a zvyšuje náklady fungovania takýchto spoločností. Okrem toho obchodovanie akcií uvedených emitentov na Burze cenných papierov v Bratislave trpí nedostatkom likvidity, čo v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňuje aj cenu akcií v držbe minoritných akcionárov.

 

Jednou zo základných otázok, ktoré navrhovateľ zvažuje pri rozhodovaní sa, či uplatní právo výkupu, je predpokladaná dĺžka trvania celého procesu, a preto je potrebné, aby sa dĺžka trvania squeeze outu dala dopredu predvídať, čo je spolu s možnosťou praktickej aplikácie právnej úpravy, ktorej výsledkom bude dosiahnutie cieľa squeeze outu v reálnom časovom horizonte, základným dôvodom navrhnutého riešenia. Rozhodnutie valného zhromaždenia o prechode vlastníckeho práva akcií je zákonný spôsob umožňujúci dosiahnutie všetkých vyššie uvedených cieľov, pričom právo akcionárov požiadať súd o preskúmanie primeranosti protiplnenia ostáva naďalej zachované, nemá však ako doteraz vplyv na priebeh a ukončenie squeeze outu. Súčasne vzhľadom na zloženie finančných prostriedkov určených na výplatu protiplnení je zabezpečená aj výplata protiplnení.

 

V odseku 10 sa ukladá navrhovateľovi povinnosť zložiť u oprávnenej osoby (napríklad obchodníka s cennými papiermi alebo  banky) finančné prostriedky vo výške potrebnej na výplatu protiplnení zostávajúcim akcionárom dotknutej spoločnosti, čo na jednej strane zabezpečuje akcionárom dotknutej spoločnosti, že im protiplnenie bude vyplatené a na strane druhej je tým splnená požiadavka smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie na dostatočnosť zdrojov navrhovateľa.

 

 

Predkladaný text návrhu novely sa nedotýka spôsobu určenia výšky ponúknutého protiplnenia za akcie dotknutých akcionárov, ktorý ostáva nezmenený, tak ako to ustanovuje v súčasnosti účinné znenie t. j. výška ponúknutého protiplnenia sa určí primerane podľa § 118g ods. 5 až 7, pričom znalecký posudok nesmie byť starší ako tri mesiace odo dňa zverejnenia oznámenia o uplatnení práva výkupu.

 

Doplnením nového odseku 17 sa upresňuje postup pri uplatnení práva menšinového akcionára na dorovnanie výšky protiplnenia. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo priznané dorovnanie na základe návrhu niektorého z menšinových akcionárov, je záväzné aj vo vzťahu k všetkým ostatným akcionárom (teda aj tým, ktorí nepodali návrh na dorovnanie, prípadne akceptovali navrhnutú výšku dorovnania).

 

Oprávnená osoba, ktorá si právo na dorovnanie úspešne uplatnila na súde, má nárok voči navrhovateľovi na dorovnanie, ktorý je povinný jej ho vyplatiť. Ak ho však navrhovateľ nevyplatí, žalujúca oprávnená osoba si môže toto právo uplatniť v premlčacej lehote, ktorá v tomto prípade plynie odo dňa právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

 

Pretože oprávnené osoby, ktoré nepodali návrh na súd na dorovnanie, nemusia vedieť, že súd rozhodol o dorovnaní a že majú nárok na jeho vyplatenie, keďže nie sú stranami sporu, bolo potrebné upresniť, že tieto oprávnené osoby sa môžu v premlčacej lehote, ktorá plynie až odo dňa zverejnenia rozhodnutia súdu o priznaní dorovnania, domáhať vyplatenia dorovnania, ak tak navrhovateľ neurobí iniciatívne. V opačnom prípade by tieto oprávnené osoby by boli znevýhodnené oproti tým menšinovým akcionárom, ktorí podali návrh na súd a sú stranami sporu. Z navrhovaného znenia § 118i odsekov 16 a 17 nevyplýva, že by títo minoritní akcionári mali podávať osobitnú žiadosť, len sa v nich upresňuje, že premlčacia lehota plynie až po zverejnení súdneho rozhodnutia.

 

K bodom 36 až 38, 40 a 41, 43, 45 a 48

Ide o zosúladenie s nariadením o prospekte, najmä vypustenie ustanovení zákona, ktoré už upravuje nariadenie.

 

K bodu 42

Úprava súvisí s transpozíciou čl. 27 ods. 2 a 81 ods. 2 smernice. Národná banka Slovenska má povinnosť bezodkladne po vydaní rozhodnutia na základe § 144 zákona o cenných papieroch, po prijatí opatrenia na predchádzanie krízovej situácie a po obdŕžaní oznámenia o tom, že predstavenstvo sa dozvedelo a s odbornou starostlivosťou vyhodnotilo, že obchodník s cennými papiermi zlyháva alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá, oznámiť danú skutočnosť rade. Rada môže obchodníkovi s cennými papiermi uložiť povinnosť začať rokovať s prípadnými záujemcami o kúpu za účelom prípravy na rezolučné konanie. Predmetné ustanovenia sa vzťahujú iba na obchodníkov s cennými papiermi, ktorí sú na základe § 1 ods. 3 písm. a) zákona považovaní za vybranú inštitúciu. Ide o obchodníkov s cennými papiermi, ktorí majú základné imanie najmenej vo výške 730 000 eur.

 

Čl. VII (244/2002)

 

K bodom 1 až 5

V súvislosti s legislatívnymi zmenami v zákone o platobných službách, ktorými sa ruší povinnosť zriadiť SRS SBA, je potrebné v zákone o rozhodcovskom konaní upraviť všeobecný postup zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, plynutie lehôt, premlčacie doby a ďalšie veci s tým súvisiace. Súčasne sa navrhuje povinnosť poskytovať súčinnosť orgánom dohľadu, dozoru alebo kontroly zo strany rozhodcu. Navrhnuté doplnenie § 12 ods. 2 písm. b) reflektuje skutočnosť, že k zrušeniu stáleho rozhodcovského súdu môže dôjsť nielen osobitným rozhodnutím jeho zriaďovateľa, ale taktiež k nemu môže dôjsť v dôsledku rozhodnutia o zrušení jeho zriaďovateľa. Navrhnutá úprava § 12 ods. 2 písm. b) súvisí s návrhom na doplnenie spoločných ustanovení v § 51 o nové odseky 4 až 6 tak, aby bola zabezpečená možnosť viesť rozhodcovské konanie aj pre prípad, že sa rozhodcovský súd zruší z dôvodu zrušenia jeho zriaďovateľa.

Zároveň sa v tejto súvislosti upravuje povinnosť zriaďovateľa zrušeného stáleho rozhodcovského súdu vrátiť účastníkovi konania zaplatený poplatok a postup v prípade ak všeobecný súd zruší rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý bol medzičasom zrušený, strata platnosti rozhodcovskej zmluvy na základe ktorej sa nezačalo žiadne rozhodcovské konanie pred zrušením tohto stáleho rozhodcovského súdu.

 

Čl. VIII

 

K bodu 1

Ide o spresnenie transpozície čl. 45(7) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ  (ďalej len „MiFID II“).

 

K bodom 2 až 7, 13 a 14

Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2017/1129/EÚ o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu.

 

K bodu 8

Ide o zosúladenie s § 18 ods. 4 posledná veta zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.

 

K bodu 9

Ide o legislatívne spresnenie.

 

K bodu 10

Ide o legislatívne spresnenie vnútorných odkazov.

 

K bodu 11

Ide o nadbytočnosť v nadväznosti na požiadavky stanovené v čl. 4 ods. 7 smernice 2013/50/EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a smernica Komisie 2007/14/ES, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice 2004/109/ES.

 

K bodu 12

Je potrebné rozšíriť aplikáciu aj na organizovaný obchodný systém zavedený smernicou MiFID II. Režim zverejňovania Národnou bankou Slovenska je upravený v zákone č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Čl. IX

 

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku ktorej došlo zákonom č. 52/2018 Z. z. a ktorou vznikla povinnosť evidencie údajov o konečnom užívateľovi výhod v zákonom určenom rozsahu vo vzťahu k zákonom určenému okruhu právnických osôb (povinnosť nemajú subjekty verejnej správy, ani emitenti cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu). Táto nová povinnosť sa premietla v rámci ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) a vzniká ňou popri registri partnerov verejného sektora zavedenom zákonom č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o registri partnerov“) ďalší mechanizmus evidencie údajov o konečných užívateľoch výhod. V praxi to znamená, že u niektorých subjektov sa vyžaduje zapisovať údaje o konečných užívateľoch výhod dvakrát. Raz z pozície obchodnej spoločnosti (zápis konečných užívateľov výhod do obchodného registra), druhýkrát z pozície partnera verejného sektora (zápis do registra partnerov verejného sektora). Logickou sa preto javí požiadavka, aby tieto dve povinnosti boli splnené jedným úkonom súčasne v zmysle zásady jedenkrát a dosť. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vyjadriť skutočnosť, že povinnosť zápisu údajov o konečných užívateľoch výhod okrem subjektov verejnej správy a emitentov cenných papierov podľa § 2 ods. 3 zákona o obchodnom registri nemá ani subjekt, ktorý je už zapísaný v registri partnerov verejného sektora.

 

Čl. X

 

K bodom 1 až 10 a 15

Ide o legislatívne čiastkové vyprecizovanie textu v záujme predchádzania aplikačných nejasností a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívnejšieho a účinnejšieho plnenia úloh v rámci výkonu dohľadu.

 

K bodu 11 až 14

V ustanovení § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, upravujúcom ročné príspevky, ktoré sú Národnej banke Slovenska povinné uhrádzať príslušné dohliadané subjekty finančného trhu (prispievatelia), sa navrhujú nižšie uvedené úpravy. S cieľom spravodlivejšieho nastavenia výberu ročných príspevkov a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi prispievateľov sa navrhuje úprava režimu výberu ročných príspevkov v prípade samostatných finančných agentov. Za spomínaným účelom sa navrhuje, aby nový spôsob určovania ročných príspevkov samostatných finančných agentov bol založený na  sledovaní kladných finančných tokov a záporných finančných tokov v účtovníctve samostatného finančného agenta. Podľa nového spôsobu sa v závislosti od základu sadzby pre ročné príspevky samostatných finančných agentov zisteného spôsobom ustanoveným v § 40 ods. 6 sadzba ročného príspevku samostatných finančných agentov určí pevnou sumou osobitne pre fyzické osoby a právnické osoby v rámci rozpätí ustanovených v § 40 ods. 6.

 

K bodu 16

Navrhujú  sa štandardné prechodné ustanovenia, aké obsahovali už doterajšie novely zákona o dohľade.".

 

Čl. XI

 

K bodu 1

Doplnenie je žiaduce za účelom presnejšieho vymedzenia veriteľov, na ktorých by sa nemala vzťahovať domnienka spriaznenosti pri neosvedčení zápisu do registra partnerov verejného sektora. Ide o subjekty, ktoré sú regulované osobitnými predpismi a ktoré v zmysle § 67i Obchodného zákonníka nemôžu byť spoločnosťou v kríze.

 

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú zmenu (opravu), keďže zákonom č. 344/2011 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zmene označenia paragrafov, pričom vnútorný odkaz v § 103 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. nebol upravený vo vzťahu k zaniknutým zabezpečovacím právam. V súčasnosti je v platnom a účinnom znení stále odkaz na obnovu zaniknutých zabezpečovacích práv podľa § 29 ods. 2, ktorý predmetnú problematiku už neupravuje. Úprava zániku zabezpečovacích práv, ktoré sa majú v zmysle § 103 ods. 1 obnovovať je obsahom ustanovenia § 28 ods. 4.

 

K bodu 3

Doplnenie je z dôvodu odstránenia legislatívno-technickej chyby.

 

K bodu 4

Navrhovaná zmena v časti konkurzu finančných inštitúcií sa týka výhradne konkurzu banky alebo pobočky zahraničnej banky. Cieľom navrhovanej úpravy textu zákona o konkurze je jednoznačne vymedziť poradie uspokojenia nezabezpečených veriteľov z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu.

Po uspokojení pohľadávok proti všeobecnej podstate sa zo zostávajúceho výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu uspokoja pohľadávky z krytých vkladov, tak ako ich vymedzuje zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane vkladov“). V praxi teda pôjde o pohľadávky, ktoré vzniknú Fondu ochrany vkladov (ďalej len „FOV“) z výplat náhrad za nedostupné vklady alebo z financovania riešenia krízových situácií. Ďalej nasleduje uspokojenie pohľadávok z chránených vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré prevyšujú úroveň krytia upravenú v § 9 ods. 2 a 6 zákona o ochrane vkladov ako aj pohľadávky z vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré by boli považované za chránené vklady, ak by neboli vložené do pobočky banky umiestnenej v inom ako členskom štáte Mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi sa rozumejú podniky, ktorých ročný obrat nepresiahne 50 miliónov eur.

 

V  navrhovanom  odseku 2  je transponovaný  čl. 1 bod 2 smernice (EÚ) 2017/2399. Predmetnou úpravou sa do slovenského právneho poriadku zavádza nová trieda pohľadávok v konkurze bánk a pobočiek zahraničných bánk – nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou. Do tejto novej triedy budú spadať iba pohľadávky z dlhových nástrojov, ktoré sú definované v novo doplnenom § 2 ods. 1 písm. ai) zákona. Dlhovými nástrojmi sú podľa tejto definície dlhopisy a iné formy prevoditeľného dlhu, ako aj nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh. Na to, aby mohli dlhové nástroje byť zaradené do triedy - nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou musia kumulatívne splniť tri podmienky:

a) ich pôvodná zmluvná splatnosť je aspoň jeden rok,

b) neobsahujú žiadne vložené deriváty a samy nie sú derivátmi,

c) v zmluvnej dokumentácii a ak sa na dlhové nástroje vzťahuje povinnosť zverejniť prospekt tak aj v prospekte sa výslovne odkazuje na nižšie postavenie v konkurze podľa tohto odseku.

 

V navrhovanom odseku 3 je explicitne vymedzené, že na účely podmienky uvedenej v ods. 2 písm. b) nie je možné považovať dlhové nástroje, ktoré majú variabilnú úrokovú sadzbu odvodenú zo všeobecne používanej referenčnej sadzby, ako aj dlhové nástroje, ktoré nie sú denominované v domácej mene emitenta a istina, splátka a úrok sú denominované v tej istej mene, iba na základe týchto charakteristík za dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty.

 

Pohľadávky, ktoré budú zaradené do triedy nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou budú v konkurze uspokojené až po uspokojení pohľadávok z krytých vkladov, chránených vkladov o ostatných pohľadávok podľa odseku 1 a po uspokojení ostatných nezabezpečených pohľadávok podľa § 95 ods. 1 zákona o konkurze. Pohľadávky zaradené do tejto novovytvorenej triedy budú v konkurze uspokojené pred podriadenými pohľadávkami podľa  § 95 ods. 2, pred pohľadávkami  zo zmluvných pokút a spriaznenými pohľadávkami podľa § 95 ods. 3 ako aj pred pohľadávkami z cenných papierov podľa odseku 4.

 

Vďaka novej právnej úprave budú môcť banky na účely splnenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vrátane požiadavky na podriadenosť využívať dlhové nástroje zaradené do novej triedy - nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou.

 

Navrhovaný odsek  4 explicitne stanovuje, že pohľadávky z cenných papierov, ktoré majú vlastnosti nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 podľa čl. 52 nariadenia (EÚ) č. 575/2013  sú v konkurze banky alebo pobočky zahraničnej banky uspokojené ako posledné. Tieto pohľadávky môžu byť uspokojené až po uspokojení podriadených pohľadávok a pohľadávok, ktoré sa uspokojujú rovnako ako podriadené pohľadávky v celom rozsahu, bez ohľadu na zmluvné ustanovenia podriadených pohľadávok. Navrhovaná definícia priamo neuvádza, že musí ísť o nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, avšak uvedené vlastnosti (trvalý finančný nástroj bez povinnosti vyrovnania a skutočnosť, ktorá trvalo alebo dočasne znižuje hodnotu cenného papiera alebo umožňuje jeho konverziu na nástroje vlastného kapitálu Tier 1) sa vzťahujú práve na tieto nástroje. Toto legislatívne riešenie zabezpečí, že v konkurze nebude nutné skúmať, či sa jedná o nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, ale postačí posúdiť, či sa v emisných podmienkach cenných papierov nachádzajú predmetné ustanovenia (trvalý finančný nástroj bez povinnosti vyrovnania a skutočnosť, ktorá trvalo alebo dočasne znižuje hodnotu cenného papiera alebo umožňuje jeho konverziu na nástroje vlastného kapitálu Tier 1).

K bodu 5

V súvislosti s transpozíciou smernice(EÚ) 2017 /2399 sa dopĺňa príloha zákona o smernicu (EÚ) 2017/2399.

 

Čl. XII

 

K bodu 1 (§ 13 ods. 3)

Úprava súvisí s korigendom k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (čl. 76 ods. 1 štvrtý pododsek).

 

K bodu 2 (§ 23)

Úprava nadväzuje na zmeny v § 24 ods. 1 vyplývajúce zo zmeny čl. 92 korigendom smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES.

 

K bodu 3 (§ 24 ods. 1)

Úprava súvisí s korigendom k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (čl. 92 ods. 1 prvá veta).

 

K bodu 4 (§ 31 ods. 5 písm. f) bod 6)

Úprava súvisí s korigendom k smernici Európskeho  parlamentu  a  Rady  (EÚ)  2015/2366  z  25.  novembra  2015 o platobných službách  na  vnútornom  trhu,  ktorou  sa  menia  smernice  2002/65/ES,  2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (čl. 52 bod 5 písm.f).

 

K bodu 5 (§ 31 ods. 5 písm. h) druhý bod, § 80 ods. 4 písm. h) druhý bod a § 89 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava. Oprava vnútorných odkazov v súvislosti s vypustením § 94 a 95.

 

K bodu 6 (§ 65 ods. 2)

Dôvodom navrhovanej zmeny je rozptýliť pochybnosti, že takto predpísané náležitosti rozhodnutia musí mať len prvé rozhodnutie o udelení povolenia, nie jeho zmeny, nakoľko pri zmene povolenia toto bolo nejasné a boli možné rôzne výklady ustanovenia. Z logického hľadiska ide o jasnejšie zadefinovanie (spresnenie) predmetného ustanovenia.

 

K bodu 7 (§ 81 ods. 2 písm. b))

Ide o legislatívne spresnenie predmetného ustanovenia, nakoľko sa tu nezohľadnila zmena podľa zákona č. 281/2017 Z. z. z § 77 ods. 5.

 

K bodu 8 (§ 88 ods. 9)

Vzhľadom na zmenu spôsobu riešenia spotrebiteľských sporov, ktoré vznikli medzi používateľmi platobných služieb, ktorými sú spotrebitelia a poskytovateľmi platobných služieb, je potrebné platobné tajomstvo „prelomiť“ v rovnakom rozsahu a z rovnakých dôvodov ako v súčasnosti platí pre stály rozhodcovský súd aj pre subjekt alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov zriadeného touto novelou.

 

K bodu 9 (§ 90 až 93)

V § 90 sa ukladá povinnosť zriadiť poskytovateľom platobných služieb na rozhodovanie spotrebiteľských sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb subjekt alternatívneho riešenia sporov so sídlom v Bratislave – a to buď spoločne alebo prostredníctvom svojho reprezentatívneho záujmového združenia (teda prostredníctvom SBA).

Subjekt alternatívneho riešenia sporov zriadený podľa § 90 ods. 1 je príslušný riešiť spory súvisiace s poskytovaním platobných služieb, ktoré vznikli medzi používateľmi platobných služieb, ktorými sú spotrebitelia, a poskytovateľmi platobných služieb. To sa rovnako vzťahuje aj na spory súvisiace s presunom platobného účtu podľa § 44d.

Doplnenie § 90 ods. 2 o ďalšiu vetu sa navrhuje vzhľadom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366, ktorá nepozná možnosť odmietnuť riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb v prípadoch vymedzených v § 13 ods. 4 zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Preto je navrhnutým doplnením potrebné zabezpečiť legislatívne predpoklady pre alternatívne riešenie sporov bez možnosti odmietnutia ich riešenia. V tejto súvislosti sa zohľadňuje aj možnosť využitia prostriedkov podľa §101i ods. 4 zákona.

V § 91 sa poskytovateľom platobných služieb ukladá povinnosť poskytnúť alebo sprístupniť spotrebiteľom informáciu o možnosti alternatívneho riešenia sporov subjektmi alternatívneho riešenia sporov, ktoré sú oprávnené riešiť spory súvisiace s poskytovaním platobných služieb.

Zároveň sa stanovuje, že alternatívne riešenie sporu pred subjektom alternatívneho riešenia sporov podľa § 90 ods. 1 o sporoch medzi používateľmi platobných služieb, ktorými sú spotrebitelia, a poskytovateľmi platobných služieb, je bezplatné.

V § 92 sa rieši spolupráca s orgánmi členských štátov, ktoré sú príslušné na mimosúdne riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb, a informačné povinnosti voči Národnej banke Slovenska pre všetky subjekty alternatívneho riešenia sporov, ktoré sú oprávnené riešiť spory súvisiace s poskytovaním platobných služieb, a to vo vzťahu k takýmto sporom.

Podľa § 93 je poskytovateľ platobných služieb povinný poskytnúť alebo sprístupniť používateľovi platobných služieb, ktorý nie je spotrebiteľom, informáciu o možnosti rozhodcovského alebo iného mimosúdneho riešenia sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb a informáciu o osobitných predpisoch upravujúcich rozhodcovské alebo iné mimosúdne riešenie takýchto sporov.

 

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava – vypustenie § 94 a 95, súvisí so zrušením povinnosti zriadiť stály rozhodcovský súd pri SBA.

 

K bodu 11 (§ 97a ods. 6)

Navrhovanou úpravou sa spresňuje, že ak Národná banka nevyzve limitovaného poskytovateľa na doplnenie oznámenia podľa §97a ods. 2 až 5 do desiatich pracovných dní od doručenia oznámenia, doručené oznámenie sa považuje za úplné.

 

K bodu 12 a 13 (§ 97a ods. 8 a 9)

Na nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa § 97a ods. 9 nie je viazané uloženie žiadnej konkrétnej sankcie. Dopĺňa sa lehota, resp. časový údaj na splnenie oznamovacej povinnosti.

 

K bodu 14 (§ 97a ods. 10)

Ide o spresnenie postupu Národnej banky Slovenska v prípade zápisu limitovaného poskytovateľa do zoznamu podľa § 74 ods. 1 písm. f) alebo informovania limitovaného poskytovateľa ak sa na jeho činnosť už nevzťahuje § 1 ods. 3 písm. k) prvého alebo druhého bodu.

 

K bodu 15 (§ 98 ods. 1)

Úprava súvisí s korigendom k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (čl. 61 ods. 1).

 

K bodom 16 a 17 (§ 98 ods. 9 písm. b) a § 101i)

Navrhovanou úpravou prechodných ustanovení sa precizuje postup zrušenia SRS SBA a právne vzťahy s tým súvisiace. Takisto sa stanovuje povinnosť vyplývajúca zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami.

 

Čl. XIII

 

K bodu 1

Zosúladenie s náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

 

K bodu 2, 4 a 6

Navrhovaným ustanovením sa vypúšťa výnimka pre spotrebiteľské úvery, ktorých výška je určená bez aktívnej účasti spotrebiteľa. Súčasne sa upravuje postup v zmysle ktorého tieto úvery nebude potrebné preverovať prostredníctvom Sociálnej poisťovne za určitých zákonom ustanovených podmienok. Táto úprava platí pre banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré majú spotrebiteľa ako svojho klienta aspoň šesť mesiacov a vedia na základe historického prehľadu a údajov získaných od spotrebiteľa preukázateľne zistiť jeho príjem, resp. jeho pravidelný príjem, ktorý mu je poukazovaný.

 

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú zmenu v spojitosti s vypustením písmena b) v odseku 24.

 

K bodu 5

Návrhom zákona sa reflektuje potreba legislatívnej úpravy pri financovaní motorových vozidiel spôsobom, ktorý spotrebiteľovi umožní väčšiu mieru flexibility v rozhodovaní. Spotrebiteľ uzatvorí zmluvu o finančnom leasingu/úvere so zabezpečením/predaj na splátky. Návrh zákona vyžaduje zaplatenie platby aspoň vo výške 10 % kúpnej ceny pred odovzdaním predmetu kúpy, zostatková hodnota úveru následne neprevyšuje 90 % kúpnej ceny a zároveň je spotrebiteľ povinný splatiť každý rok aspoň 10 % z celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Pri poslednej splátke sa môže spotrebiteľ rozhodnúť ako s danou hnuteľnou vecou naloží, či už zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru, vrátením hnuteľnej veci bez povinnosti ďalšej úhrady poslednej splátky spotrebiteľského úveru alebo zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru z výťažku predaja hnuteľnej veci  spotrebiteľom zmluvne určenej osobe alebo iným spotrebiteľským úverom, alebo zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru v ďalších splátkach.

Pri zaplatení poslednej splátky spotrebiteľského úveru, ktorá sa rozvrhne na viac častí si veriteľ nemôže uplatniť nové úroky a poplatky.  Na poslednú splátku, rozdelenú na viacero častí sa vzťahujú úroky a poplatky dohodnuté pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Rozdelenie na viacero častí sa nepovažuje za nový spotrebiteľský úver. V prípade zaplatenia poslednej splátky iným spotrebiteľským úverom,  ide o poskytnutie nového spotrebiteľského úveru.

 

K bodu 7

Z dôvodu, že v aplikačnej praxi sa vyskytujú nejasnosti, týkajúce sa postupu pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom predpoklady výpočtu ustanovené v zákone sú v niektorých prípadoch nedostatočne detailným návodom, NBS môže vydať opatrenie, v ktorom spresní určité technické špecifiká tohto výpočtu. Bude pritom postupovať v súlade s legislatívou EÚ a v mantineloch vymedzených smernicou 2008/48/ES. Uvedené doplnenie zabezpečí správny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a bude viesť k zvýšeniu právnej istoty.

 

K bodu 8

Na základe požiadaviek z praxe sa pripúšťa okrem osvedčenej kópie dokladu o odbornej praxi aj predloženie originálu dokladu o odbornej praxi.

 

Čl. XIV

 

K bodu 1

Ministerstvo financií SR má identifikované prvky kritickej infraštruktúry, a preto je potrebné, aby malo aj príslušný sektor, v ktorom budú tieto prvky zaradené. Preto je nevyhnutné, aby uvedený rezort aj naďalej zostal v štruktúre orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry, s čím bezprostredne súvisí zriadenie nového sektora s názvom Financie, ktorý je navrhovaný v 3. bode tohto návrhu.

 

K bodu 2

V záujme právnej istoty aj transparentnosti a eliminovania interpretačných pochybností je dôležité jednoznačne, jasne a explicitne doplniť  spoločné ustanovenia v § 16 zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre (o navrhnutý nový odsek 6) tak, aby bolo explicitne zakotvené, nepochybné a zrejmé, že ustanoveniami zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre nie sú dotknuté vylúčenia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, napríklad ak prevádzkovateľ pri plnení bezpečnostných opatrení na ochranu prvku podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti ich plní v zmysle § 2 ods. 2 písm. d) na rovnocennej alebo vyššej úrovni ako stanovuje zákon o kybernetickej bezpečnosti.

               

K bodu 3

Zriaďuje sa nový sektor Financie s príslušnými podsektormi v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré podľa kompetenčného zákona je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií. Do tohto sektora sa zaradia prvky kritickej infraštruktúry, ktoré sú zatiaľ identifikované v rámci sektora Informačné a komunikačné technológie, prípadne ďalšie príslušné prvky kritickej infraštruktúry určené podľa zákonom ustanovených kritérií. Zároveň týmito ustanoveniami nie sú dotknuté vylúčenia podľa § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti.

 

Čl. XV

K bodu 1

Ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov.

 

K bodu 2

Ide o vyprecizovanie podkladových aktív tak, aby bolo zrejmé, že ide o cenné papiere.

 

 

K bodu 3

Ide o vyprecizovanie podkladových aktív tak, aby bolo zrejmé, že ide o cenné papiere.

 

K bodu 4

Spresnenie vnútorných odkazov.

 

K bodu 5

Ide o odstránenie nejednoznačnosti a zavedenie pojmologického zjednotenia aj napríklad so zákonom o účtovníctve.

 

K bodu 6

Zavádza sa prepracovanejšie členenie fondov z dôvodu odstránenia nejednotnej a zmätočnej aplikačnej praxe (bližšie sa napríklad špecifikuje štandardný fond, alternatívny investičný fond, tuzemský subjekt kolektívneho investovania, ktorý môže byť vytvorený ako štandardný fond alebo špeciálny fond a pod.).

 

K bodu 7

Ide o odstránenie nejednoznačnosti a pojmologické zjednotenie aj napríklad so zákonom o účtovníctve.

 

K bodu 8

Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2017/1131/EÚ o fondoch peňažného trhu.

 

K bodu 9

Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, že ide o zmenu obchodného mena a zmenu sídla depozitára.

 

K bodu 10

Spresnenie vnútorných odkazov (§ 110), kde okrem iného je správcovská spoločnosť oprávnená určiť v štatúte fondu rozhodujúci deň na určenie hodnoty podielu na deň, ktorý je skorší ako deň, ktorý nasleduje po treťom pracovnom dni od doručenia žiadosti o vyplatenie podielového listu.

 

K bodom 11, 20, 30, 34, 38, 66, 132 a 139

Ide o legislatívne spresnenie poznámok pod čiarou reflektujúce smernice EÚ, nariadenia EÚ a delegované nariadenia EÚ ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (MiFIR), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II) a pod.

 

K bodom 12, 14, 15, 28, 37, 45, 62, 103

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodu 13

Ide o odstránenie nadbytočnosti vypusteného ustanovenia nakoľko sa navrhuje ustanovenie, v ktorom sa spresňuje, že investičný fond s premenlivým základným imaním môže byť vytvorený len ako otvorený fond.

 

K bodu 16

Ide o legislatívne spresnenie, že môže ísť aj o spravovanie podielového fondu.

 

K bodu 17

Ide o legislatívne spresnenie. Ďalej sa spresňuje, že likvidátorom investičného fondu s premenlivým základným imaním a jeho podfondov je správcovská spoločnosť, ktorá tento fond spravuje.

 

K bodu 18

Ide o nadbytočné ustanovenie v súvislosti s Obchodným zákonníkom.

 

K bodu 19

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu duplicity v prvej časti vety.

 

K bodom 21 a 22

Ide o legislatívne spresnenie. Ďalej sa určuje, že pri členoch štatutárneho orgánu finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej holdingovej spoločnosti sa za odborne spôsobilú osobu považuje fyzická osoba, ktorá má primerané znalosti a skúsenosti vo finančnej oblasti.

 

K bodu 23

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu duplicity v prvej časti vety.

 

K bodu 24

Ide o zosúladenie s § 28 tohto zákona tak, aby stanovy boli zahrnuté do podmienok udelenia povolenia na vytváranie a spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov.

 

K bodu 25

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu stanovenia maximálnej hranice riadneho posúdenia žiadosti o udelenie povolenia.

 

K bodu 26

Spresnenie vnútorných odkazov.

 

K bodu 27

Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, že ide o povolenie na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov a aj povolenie na vytváranie a spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov.

 

K bodu 29

Ide o rozšírenie registra správcov o register Európskych fondov rizikového kapitálu a Európskych fondov sociálneho podnikania.

 

K bodu 31

Legislatívna úprava z dôvodu zavedenia nového členenia fondov a zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov.

 

K bodu 32

Ide o legislatívne spresnenie.

 

K bodu 33

Spresnenie vnútorných odkazov.

 

K bodu 35

Spresnenie vnútorných odkazov.

 

K bodu 36

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu vyprecizovania podkladových aktív.

 

K bodom 39 a 40

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodu 41

Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, že príslušným podielovým fondom sa rozumie spravovaný fond.

 

K bodom 42 a 43

Ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/EÚ o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov.

 

K bodu 44

Ide o legislatívne spresnenie v súvislosti s novým členením fondov.

 

K bodom 46 až 48

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodu 49

Spresnenie vnútorných odkazov.

 

K bodom 50 a 51

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zlúčenia správcovskej spoločnosti aj so zahraničnou správcovskou spoločnosťou.

 

K bodu 52

Spresnenie vnútorných odkazov.

 

K bodu 53

Ide o spresnenie, že na zlučovanie samosprávnych investičných fondov sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o zlučovaní fondov a ustanovenia Obchodného zákonníka.

 

K bodom 54 a 55

Ide o vyjasnenie, že aj povolenie podľa § 28 a teda nielen povolenie podľa § 28a, udelené samosprávnemu investičnému fondu, ktorý sa ruší bez likvidácie, zaniká dňom jeho zlúčenia s iným samosprávnym investičným fondom alebo zahraničným samosprávnym investičným fondom. Taktiež sa spresňuje zrušenie samosprávneho investičného fondu s likvidáciou.

 

K bodu 56 až 59

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodu 60

Ide o legislatívne spresnenie, že ak správcovská spoločnosť nepožiada Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho súhlasu na zmenu depozitára, tak Národná banka Slovenska určí depozitára správcovskej spoločnosti.

 

K bodu 61

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov a zavádza sa odkaz na delegované nariadenie 2016/438.

 

K bodu 63

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodu 64

Ide o spresnenie že, majetok špeciálneho fondu kvalifikovaných investorov a subjektu podľa § 4 odseku 2 písm. b) možno znovu použiť len s predchádzajúcim súhlasom správcovskej spoločnosti,

 

K bodom 65 a 66, 67 až 70

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodu 71

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodom 72 a 73

Spresnenie vnútorných odkazov.

 

K bodu 74

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodu 75

Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, čo nekryté predaje zahŕňajú a čo predaj nakrátko nezahŕňa. Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 236/2012/EÚ o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie.

 

K bodu 76

Spresnenie vnútorných odkazov.

 

K bodu 77

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodu 78

Ide o spresnenie, že správcovská spoločnosť je oprávnená v prípade žiadosti podielnika o vyplatenie cenného papiera fondu určiť rozhodujúci deň na určenie hodnoty podielu na deň, ktorý je skorší ako deň, ktorý nasleduje po treťom pracovnom dni od doručenia žiadosti o vyplatenie podielového listu.

 

K bodom 79 až 84

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodu 85

Ide o vyprecizovanie podkladových aktív.

 

K bodom 86 až 89, 91

Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, že ide o verejný špeciálny fond nehnuteľností.

 

K bodu 90

Navýšenie limitu pôžičiek poskytnutých z majetku vo verejnom špeciálnom fonde nehnuteľností môže v niektorých situáciách znamenať zvýšené riziko pre podielnikov verejného špeciálneho fondu nehnuteľností vyplývajúceho z investovania majetku tohto fondu do majetkovej časti v realitnej spoločnosti. Z tohto dôvodu sa povoľuje zvýšenie limitu pôžičiek z majetku verejného špeciálneho fondu nehnuteľností len za splnenia podmienok, ktoré zmierňujú uvedené riziko pre podielnikov verejného špeciálneho fondu nehnuteľností.

 

K bodu 92

Ide o spresnenie vnútorného odkazu, aby bolo jasné a zrejmé, že ide o profesionálneho investora podľa zákona o cenných papieroch.

 

K bodom 93 až 95

Ide o spresnenie, že v prípade ak ide o nesamosprávny špeciálny fond kvalifikovaných investorov, ktorý je investičným fondom s premenlivým základným imaním, za jeho vytvorenie sa považuje jeho vznik. Ak ide o samosprávny špeciálny fond kvalifikovaných investorov, ktorý je investičným fondom s premenlivým základným imaním, na jeho vznik a činnosť je potrebné aj povolenie pre alternatívne investičné fondy.

 

K bodu 96

Spresnenie vnútorných odkazov.

 

K bodu 97

Ide o zosúladenie s § 26 ods. 10 tohto zákona.

 

K bodom 98 až 101

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodu 102

Ide o legislatívne spresnenie, kde právo na distribúciu cenných papierov alebo majetkových účastí zahraničných alternatívnych investičných fondov podľa §§ 150b až 150h sa vzťahuje len na distribúciu profesionálnym investorom alebo investorom podľa § 136 ods. 1 písm. b).

 

K bodom 104 až 110

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodom 111 až 113

Ide o legislatívne spresnenie a zosúladenie s § 160 tohto zákona.

 

K bodu 114

Ide o legislatívne spresnenie a zosúladenie s § 160a tohto zákona. Ide o odstránenie nejednoznačnosti a zavedenie pojmologického zjednotenia aj napríklad so zákonom o účtovníctve ako aj legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodom 115 až 118

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodu 119

Ide o splnomocňovacie ustanovenie pre Národnú banku Slovenska.

 

K bodu 120

Ide o spresnenie, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je okrem iného aj podmienkou na zlúčenie správcovskej spoločnosti s inou správcovskou spoločnosťou alebo so zahraničnou správcovskou spoločnosťou.

 

K bodu 121

Spresnenie vnútorných odkazov.

 

K bodom 122 až 127, 129

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov, kde je potrebné reflektovať rozšírenie predchádzajúceho súhlasu na zlúčenie samospravovaného investičného fondu s iným samosprávnym investičným fondom alebo so zahraničným samosprávnym investičným fondom. Ak žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podáva samospravovaný investičný fond, preukazuje sa okrem iného aj vyrovnanie všetkých záväzkov voči svojim podielnikom.

 

K bodu 128

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodom 130 a 131

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodom 133 až 136

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

K bodu 137

Spresnenie vnútorných odkazov.

 

K bodom 138 a 141

Ide o zosúladenie s nariadením o fondoch peňažného trhu, nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady č. 345/2013/EÚ o európskych fondoch rizikového kapitálu, nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady č. 346/2013/EÚ o európskych fondoch sociálneho podnikania ,nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady č. 2015/760/EÚ o európskych dlhodobých investičných fondoch .

 

K bodom 140 a 142

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.

 

 

K bodu 143

Ide o doplnenie transpozičnej prílohy.

 

K bodu 144

Ide o pojmologické spresnenie.

 

Čl. XVI

K bodom 1 a 2

Uvedená úprava sa navrhuje s cieľom zabezpečiť vykonávanie analytických činností z úrovne ministerstva financií ako aj finančného riaditeľstva, ktorých primárnym cieľom je okrem iného identifikovať možnosť napĺňania rozpočtu verejnej správy ako aj identifikácia modelov nežiaduceho správania sa subjektov v oblasti daní, poplatkov a colníctva a nástrojov jeho eliminácie.

 

Čl. XVII

K bodom 1 až 5

V súvislosti s legislatívnymi zmenami v zákone o platobných službách, ktorými sa ruší povinnosť zriadiť SRS SBA, je potrebné v zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní upraviť všeobecný postup zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, plynutie lehôt, premlčacie doby a ďalšie záležitosti s tým súvisiace. Súčasne sa navrhuje povinnosť poskytovať súčinnosť orgánu dohľadu zo strany rozhodcu a zriaďovateľa rozhodcovského súdu.

Navrhnuté doplnenie § 13 ods. 1 písm. b) reflektuje skutočnosť, že k zrušeniu spotrebiteľského stáleho rozhodcovského súdu môže dôjsť nielen osobitným rozhodnutím jeho zriaďovateľa, ale taktiež k nemu môže dôjsť v dôsledku rozhodnutia o zrušení jeho zriaďovateľa. Zároveň navrhnutá úprava § 13 ods. 1 písm. b) súvisí s návrhom na doplnenie spoločných ustanovení v § 71 o nové odseky 3 až 5 tak, aby bola zabezpečená možnosť viesť spotrebiteľské rozhodcovské konanie aj pre prípad, že rozhodcovský súd sa zruší z dôvodu zrušenia jeho zriaďovateľa.

Zároveň sa v tejto súvislosti upravuje povinnosť zriaďovateľa zrušeného stáleho rozhodcovského súdu vrátiť účastníkovi konania zaplatený poplatok a postup v prípade, ak všeobecný súd zruší rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý bol medzičasom zrušený, strata platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy na základe ktorej sa nezačalo žiadne rozhodcovské konanie pred zrušením tohto stáleho rozhodcovského súdu.

 

Čl. XVIII

K bodom 1 a 3 (§ 2 ods. 1 písm. a) a § 10 ods. 8)

V súvislosti s národnou voľbou v zákone o platobných službách, podľa ktorej sa pri presunoch platobného účtu za spotrebiteľa považuje aj osoba, ktorá v čase uzatvorenia rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zamestnáva menej ako desať osôb a ktorej ročný obrat alebo celková ročná bilančná hodnota nepresahuje 2 000 000 eur, je potrebné v tomto smere upraviť aj zákon o alternatívnom riešení sporov. Taktiež sa upravuje povinnosť poskytovať súčinnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov voči Národnej banke Slovenska v prípadoch, keď tento subjekt alternatívneho riešenia sporov rieši spory medzi spotrebiteľmi a subjektmi, ktoré sú dohliadané Národnou bankou Slovenska.

K bodu 2

Aktualizácia poznámky pod čiarou z dôvodu zrušenia právneho predpisu, ktorý je v súčasnosti uvedený v poznámke pod čiarou k odkazu 23 (zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.) a nadobudnutia účinnosti nových právnych predpisov upravujúcich problematiku ochrany osobných údajov.

 

K bodu 4 (§ 13 ods. 4)

Navrhnuté doplnenie § 13 ods. 4 reflektuje skutočnosť, že pravidlá podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 nepoznajú možnosť odmietnutia riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb v prípadoch vymedzených v § 13 ods. 4 zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, preto je potrebné zabezpečiť legislatívne predpoklady pre alternatívne riešenie sporov bez možnosti odmietnutia ich riešenia. Pritom navrhnuté doplnenie § 13 ods. 4 zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov súvisí aj s navrhnutým doplnením § 90 ods. 2 zákona o platobných službách.

 

Čl. XIX

Z dôvodu, že v aplikačnej praxi sa vyskytujú nejasnosti, týkajúce sa postupu pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom predpoklady výpočtu stanovené v zákone sú v niektorých prípadoch nedostatočným detailným návodom, Národná banka Slovenska môže vydať opatrenie, v ktorom spresní určité technické špecifiká tohto výpočtu. Bude pritom postupovať v súlade s legislatívou EÚ a v mantineloch vymedzených smernicou 2014/17/EU. Uvedené doplnenie zabezpečí správny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a bude viesť k zvýšeniu právnej istoty.

 

 

Čl. XX

K bodom 1, 2 a 5

Ide o legislatívno-technické úpravy textu, ktoré je potrebné vykonať z dôvodu implementácie stanoviska Európskej centrálnej banky z 31. augusta 2018 ku kritickej infraštruktúre, kybernetickej bezpečnosti a krytým dlhopisom (CON/2018/39).

 

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa upraviť spoluprácu pri implementácii úloh vyplývajúcich zo zákona formou písomnej dohody o spolupráci a o výmene informácií a podkladov .

 

K bodu 6

Navrhované ustanovenie obsahujú taktiež ostatné sektory, a preto je potrebné z hľadiska komplexnosti úpravy uviesť ho aj v sektore Bankovníctvo, pričom sa tiež dopĺňa ustanovenie, že nie sú dotknuté vylúčenia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 69/2018 Z. z., napríklad ak prevádzkovateľ pri plnení bezpečnostných opatrení na ochranu prvku podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti ich plní v zmysle § 2 ods. 2 písm. d) na rovnocennej alebo vyššej úrovni ako stanovuje zákon o kybernetickej bezpečnosti.

 

K bodu 7

Národný bezpečnostný úrad  na základe aplikačnej praxe neustále vyhodnocuje vplyvy zákona na spoločnosť s cieľom zabezpečiť v spoločensky akceptovateľnej miere kybernetickú

 

bezpečnosť naprieč celým spektrom hospodárskych vzťahov v Slovenskej republike. V Návrhu akčného plánu inteligentného priemyslu sa navrhujú opatrenia zaradené v rámci prioritných

oblastí. Sú medzi nimi aj opatrenia bezpečnosti informačných technológií, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 69/2018 Z. z. Vzhľadom na uvedené je potrebné premietnuť nový celospoločenský fenomén inteligentného priemyslu ako prioritnej oblasti do nového podsektoru v rámci sektoru Priemysel v prílohe č. 1 zákona č. 69/2018 Z. z.

 

K bodu 8

Národný bezpečnostný úrad podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov plní úlohy aj na úseku verejnej regulovanej služby, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo, ktorý poskytuje služby navigácie, časovej synchronizácie, šifrovanej navigácie pre vládne aplikácie a tvorí súčasť záchranného systému. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné aj tento systém zaradiť medzi prvky kybernetickej bezpečnosti.

 

Čl. XXI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2019 a okrem čl. V bodov 2, 15, 35 až 37, 40 a 47 a čl. VII bodov 2 až 7,13 a 14, ktoré nadobúdajú účinnosť 21. júla 2019.

 

 

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2018.

 

 

 

 

Peter  P e l l e g r i n i, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Peter  K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Jozef  M a k ú c h, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 52
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: K aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku

Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené ...

Neoprávnený odber plynu; premlčanie

Osoba, která po smrti původního odběratele odebírá v jeho bytě plyn navzdory tomu, že nemá uzavřenou smlouvu o odběru, je přinejmenším ...

Medzera v aplikácii Viedenského dohovoru, určenie rozhodného práva

Vznik smluvního vztahu z kupní smlouvy uzavřené mezi prodávajícím se sídlem ve Slovenské republice a kupujícím se sídlem v České ...

CSP: Pasivita žalovaného a interpretácia § 151 CSP

I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Plénum schválilo zmeny pri dôchodkovom veku za výchovu dieťaťahttp://www.teraz.sk/slovensko/plenum-schvalilo-zmeny-pri-dochodkovo/419049-clanok.html

Určovanie dôchodkového veku na základe automatu sa zruší v dôsledku ústavného zastropovania ...

Z. Čaputová chce dôkladne analyzovať novelu zákona o ochrane prírodyhttp://www.teraz.sk/slovensko/z-caputova-chce-dokladne-analyzovat/418971-clanok.html

Novela zákona o ochrane prírody bola v pondelok (16.9.) oficiálne doručená do Prezidentského ...

VIDEO: Koncesionárske poplatky pre seniorov sa zrušiahttp://www.teraz.sk/ekonomika/brief-nrsr-koncesionarske-poplatky-pr/418947-clanok.html

Plénum schválilo novelu zákona z dielne SNS o úhrade za služby verejnosti poskytované ...

Odpadové spoločnosti nesúhlasia s novelou zákona o odpadochhttp://www.teraz.sk/ekonomika/odpadove-spolocnosti-nesuhlasia-s-nov/418900-clanok.html

Spoločnosti napríklad nevedia, akou úpravou má podľa novely prejsť odpad pred uložením na ...

Politici budú mať právo na odpoveď, novela tlačového zákona zavedie aj pokuty v tisíckach eurhttps://www.webnoviny.sk/politici-budu-mat-pravo-na-odpoved-novela-tlacoveho-zakona-zavedie-aj-pokuty-v-tisickach-eur/

Politici budú mať právo na odpoveď v periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve.

Právo bránit život zbraní? Senátoři chystají ústavní novelu o sebeobraněhttps://www.idnes.cz/zpravy/domaci/senat-chysta-ustavni-novelu-o-sebeobrane.A190917_114711_domaci_blj

Zakotvit do ústavního pořádku právo bránit se legálně drženou zbraní má chystaná ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: