Štvrtok, 3. október 2024 | meniny má Stela , zajtra František
Predplatné
Štvrtok, 3. október 2024 | meniny má Stela , zajtra František
TlačPoštaZväčšiZmenši

372/2018 Z. z.

najpravo.sk • 12.1. 2019, 15:03

 

Dôvodová správa

A.           všeobecná časť

 

Zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2016 došlo k zefektívneniu systému verejnej vnútornej kontroly a auditu a bolo vytvorené také prostredie, ktoré poskytuje uistenie, že verejné výdavky sú využívané hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Vyše dvojročná aplikačná prax si vyžaduje precizovanie už zavedených inštitútov, čo je zohľadnené v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z.  a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).Prijatím návrhu zákona sa do systému finančnej kontroly a auditu zapracujú zmeny súvisiace najmä s podnetmi, ktoré boli od účinnosti zákona Ministerstvu financií SR predkladané zo strany fyzických osôb alebo právnických osôb vykonávajúcich finančnú kontrolu alebo audit, a ktoré vyplynuli zo samotnej činnosti sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR. Návrhy na zmeny a doplnenia majú za cieľ zefektívniť postup výkonu finančnej kontroly a auditu a naďalej podporovať hospodárne, efektívne, účelné a účinné využívanie verejných financií.

V nadväznosti na uvedené, sa v návrhu zákona jednoznačnejšie a zrozumiteľnejšie definujú možnosti vyjadrenia osôb vykonávajúcich základnú finančnú kontrolu, nakoľko uvedené nebolo v súčasnom znení pre zamestnancov orgánov verejnej správy dostatočne zrejmé. Začiatok administratívnej finančnej kontroly sa rozširuje aj o prvý úkon oprávnenej osoby voči povinnej osobe, a to v prípade,ak je potrebné vykonať opätovnú administratívnu finančnú kontrolu z podnetu oprávnenej osoby. Taktiež sa zavádza možnosť zastavenia finančnej kontroly alebo auditu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom v takomto prípade sa nevypracováva správa z finančnej kontroly alebo auditu, ale vyhotoví sa záznam s uvedením dôvodov ich zastavenia.V návrhu zákona sa špecifikuje proces hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu, nakoľko zákon doteraz iba ustanovoval, že Ministerstvo financií SR a Úrad vládneho auditu hodnotia kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu. Hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu má byť zameranénajmä na procesnú stránku výkonu finančnej kontroly a auditu a ich súlad s platnou legislatívou.

Upravujú sakompetenciea zloženie Výboru pre vnútorný audit a vládny audit (ďalej len „výbor“). Jeho úloha by nemala mať len formálny charakter, ale mal by byť nápomocný pri riešení závažných, resp. opakovane sa vyskytujúcich problémovidentifikovanýchpočas výkonu auditu, s ktorými sa vnútorní audítori a vládni audítori stretávajú. Z uvedeného dôvodu sa zoznam členov výboru rozširujeaj o zástupcov Úradu pre verejné obstarávanie, Protimonopolného úradu SR a Úradu vládneho auditu. Členmi výboru aj naďalej ostávajú zástupca Úradu vlády SR a Ministerstva spravodlivosti SR, a zároveň sa rozširuje počet zástupcov Ministerstva financií SRna troch. Členstvo vo výbore zaniká zástupcovi Najvyššieho kontrolného úradu SR, Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR. Za predsedu výboru sa navrhuje zástupca Ministerstva financií SR.Výbor bude okrem iného spolupracovať s Ministerstvom financií SR pri zabezpečovaníodborného vzdelávania vnútorných audítorov a vládnych audítorov.

V rámci procesných pravidiel výkonu finančnej kontroly a auditu sa upravuje systém následného monitorovania a overovania prijatých opatrení tak, že povinná osoba predloží oprávnenej osobev určenej lehote písomný zoznam opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku a následne, na výzvu oprávnenej osoby, povinná osoba predloží dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení. Uvedený postup sa nastavuje za účelom efektívneho overenia prijatia a splnenia opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku.

Dôležitou zmenou prechádza aj proces oznamovania podozrení zo spáchania trestného činu, priestupku alebo zo spáchania iného správneho deliktu orgánom príslušným podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitných predpisov,pričom tieto podozrenia sa neuvádzajú v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo v správe len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, t. j. v prípadoch,kedy zamestnanci oprávnenej osoby vyhodnotia, že uvedením podozrenia v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe by mohlo dôjsť k zmareniu trestného konania alebo iného konania podľa osobitného predpisu.

Predlžuje sa subjektívna lehota na uloženie pokuty podľa tohto zákona z jedného rokana tri roky, z dôvodu lepšej vymožiteľnosti práva a zabezpečenia dostatočného časového priestoru na riadny priebeh správneho konania.

Prijatie návrhuzákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nebol predmetom predbežného pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2019, okrem čl. II prvého, druhého, štvrtého a ôsmeho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020, sozohľadnením dostatočnej legisvakačnej lehoty.

B. osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (poznámka pod čiarou k odkazu 1)

Legislatívno-technická úprava, v nadväznosti na účinnosť zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktorý nahradil a zrušil zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 (§ 2 písm. g))

Doplnená definícia oprávnenej osoby o Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) a Úrad vládneho auditu aj v prípade, ak hodnotia kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu. Špecifikácia oprávnenej osoby vyplynula z ustanovenia nového § 10a, podľa ktorého hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu predstavuje samostatný proces, ktorý sa bude riadiť základnými pravidlami finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 357/2015 Z. z.“).

K bodu 3 (§ 2 písm. h))

Doplnená definícia povinnej osoby o orgán verejnej správy, útvar, resp. osobu, ak sa u nich vykonáva hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu. Špecifikácia povinnej osoby vyplynula z ustanovenia nového § 10a, podľa ktorého hodnotenie kvality predstavuje samostatný proces auditujúceho orgánu, ktorý sa bude riadiť základnými pravidlami finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z.

K bodu 4 (§ 2 písm. i))

Upravená definícia prizvanej osoby v tom zmysle, že prizvaná osoba sa účastní na administratívnej finančnej kontrole, finančnej kontrole na mieste alebo audite. Uvedené sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že nie vždy prizvaná osoba vykonáva administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste alebo audit, ale jej činnosť spočíva napríklad len v odbornom posúdení určitej skutočnosti.

K bodu 5 (poznámka pod čiarou k odkazu 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6 (§ 2 písm. s))

Doplnená definícia hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu z dôvodu, žedo návrhu zákona boli doplnené osobitné ustanovenia o hodnotení kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu auditujúcim orgánom. Snahy ministerstva financií sú zefektívniť hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu a z toho dôvodu je potrebné upraviť ho samostatnými ustanoveniami. Hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu má byť zamerané najmä na procesnú stránku výkonu finančnej kontroly a auditu a ich súlad s platnou legislatívou. 

 

K bodu 7 (§ 3 písm. k))

Dopĺňa sa kompetencia ministerstva financií vzhľadom na úpravu ustanovení § 4 ods. 4 písm. b) a c) novely zákona.Uvedenou úpravou sa má zabezpečiť legislatívny priestor na obzvlášť závažné a komplikované prípady, ktoré vyžadujú, aby bolo správnym orgánom ministerstvo financií, ktoré bude ukladať a vymáhať sankcie za porušenie finančnej disciplíny.

K bodu 8 (§ 4 ods. 4 písm. b) a c))

Uvedené sa upravuje najmä z dôvodu, aby boli kompetencie Úradu vládneho auditu vo vzťahu k rozhodovaniu, ukladaniu a vymáhaniu sankcií za porušenie finančnej disciplíny obsiahnuté v jednom právnom predpise, nakoľko doteraz bola časť jeho kompetencií obsiahnutá aj v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vypustením relevantných ustanovení zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ich zlúčením s už existujúcimi ustanoveniami v zákone č. 357/2015 Z. z. vznikne jednotná úprava správneho konania a ukladania a vymáhania sankcií za porušenie finančnej disciplíny.

K bodu 9 (poznámka pod čiarou k odkazu 11)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 10 (§ 5 ods. 1 písm. i))

Do činností, ktoré je orgán verejnej správy povinný zabezpečiť v súvislosti s riadnym zabezpečením a rozvíjaním finančného riadenia sa dopĺňa aj zavedenie a dodržiavanie pravidiel a postupov na účely zamedzenia a predchádzania korupcii. Uvedené súvisí najmä so snahami ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky bojovať s korupčným správaním, a taktiež v nadväznosti na odporúčania OECD.

K bodu 11 (§ 5 ods. 1 písm. l))

Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na potrebu zosúladenia textu zákona č. 357/2015 Z. z.

K bodom 12, 13 a16(poznámky pod čiarou k odkazom 13, 14 a 16)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 (§ 6 ods. 3 písm. h))

Medzi ciele finančnej kontroly sa zaraďuje aj overenie postupu orgánu verejnej správy pri zabezpečovaní procesov s cieľom predchádzania korupcii tak, aby zamestnanci orgánu verejnej správy vykonávajúci finančnú kontrolu napomáhali fungovaniu protikorupčným procesom, ktoré má zabezpečiť orgán verejnej správy v rámci finančného riadenia.

K bodu 15 (§ 6 ods. 3 písm. j))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na potrebu zosúladenia textu zákona č. 357/2015 Z. z.

 

 

K bodu 17(§ 7 ods. 3)

Špecifikácia vyjadrení, ktoré uvádzajú zamestnanci zodpovední za vykonanie základnej finančnej kontroly sa upravuje z dôvodu, že zamestnancom orgánov verejnej správy často nebolo zrejmé, že je potrebné uviesť vždy len jedno vyjadrenie, a že toto vyjadrenie tvorí obligatórnu náležitosť správne vykonanej základnej finančnej kontroly. Pri výkone základnej finančnej kontroly je potrebné uviesť jedno z troch vyjadrení, v závislosti od charakteru finančnej operácie alebo jej časti. Ak je finančná operácia alebo jej časť výsledkom predchádzajúceho procesu (napr. podpísanie zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania) je možné uviesť vyjadrenie finančnú operáciu alebo jej časť je možné vykonať, prípadne nie je možné vykonať, ak sa overovaním zistil nesúlad s niektorými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Uvedené vyjadrenie je možné použiť aj na vertikálnej úrovni, keď zamestnanci zodpovední za jednotlivé činnosti orgánu verejnej správy uvedú pri svojom overení, že vo finančnej operácii alebo jej časti je možné pokračovať a vedúci zamestnanec uvedie vyjadrenie, že finančnú operáciu alebo jej časť je možné/nie je možné vykonať. Ak ide o finančnú operáciu, ktorá stále prebieha (napr. zadanie príkazu na pracovnú cestu), môže sa po overení uviesť vyjadrenie, že vo finančnej operácii alebo jej časti je možné pokračovať, poprípade nie je možné pokračovať, ak finančná operácia nie je v súlade s niektorými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Ak zamestnanci orgánu verejnej správy očakávajú príjem do rozpočtu orgánu verejnej správy (napr. príjem z nájomného, príjem do pokladne) a tento príjem im neprišiel v správnej výške alebo v určenej lehote, môže sa uviesť vyjadrenie, že  je potrebné vymáhať poskytnuté plnenie. Vymáhanie v kontexte ustanovenia § 7 ods. 3 nepredstavuje len postup na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ale rozumie sa ním aj napr. uplatnenie nároku, zaslanie žiadosti o vrátenie, uzavretie dodatku o splátkach atď.

K bodu 18(poznámka pod čiarou k odkazu 17)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 19 (nový odkaz 18a)

Navrhovaná úprava má za cieľ zabezpečiť, aby malo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR kompetenciu vykonávať finančnú kontrolu na mieste v prípadoch, ak iný členský štát vyplatí prostriedky subjektu so sídlom naúzemí Slovenskej republiky, a to v nadväznosti na povinnosti plynúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.

K bodu 20(§ 10 ods. 2 písm. i))

Medzi ciele auditu sa dopĺňa aj cieľ overovať úroveň predchádzania korupcii, to znamená, ako má orgán verejnej správy nastavené protikorupčné procesy.

K bodu 21 (§ 10 ods. 2 písm. k))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na potrebu zosúladenia textu zákona č. 357/2015 Z. z.

 

 

K bodu 22(§ 10a)

Do zákona č. 357/2015 Z. z. sa dopĺňa samostatné ustanovenie upravujúce hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu. Od účinnosti zákona č. 357/2015 Z. z. ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu hodnotili kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu, avšak tento proces v zákone nebol bližšie popísaný.

Cieľom hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu je najmä dohliadať nad dodržiavaním ustanovení zákona č. 357/2015 Z. z., iných právnych predpisov (napr. zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), príslušných metodických usmernení a iných záväzných dokumentov audítorskou skupinou oprávnenej osoby, vnútorným audítorom, resp. zamestnancami orgánu verejnej správy vykonávajúcimi finančnú kontrolu.

Hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu sa môže vykonať na základe podnetu, ale aj na základe ročného plánu, ktorý vychádza z rizikovej analýzy. Impulzom pre hodnotenie kvality vykonávania vnútorného auditu môžu byť aj zaslané ročné správy o vykonaných vnútorných auditoch.

Zavedením ustanovenia vzťahujúceho sa k hodnoteniu kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu nie je dotknutá možnosť vykonania overenia podľa § 19 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z., t. j. hodnotenie kvality ako cieľ, resp. jeden z cieľov vládneho auditu. Zamestnanci auditujúceho orgánu, ktorí budú hodnotiť kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu sa budú primerane riadiť základnými pravidlami finančnej kontroly a auditu.

Zároveň je upravený špecifický prístup pri hodnotení kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu v orgánoch verejnej správy, ktorými sú Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Ministerstvo financií vypracuje k hodnoteniu kvality metodické usmernenie, ktoré bude zverejnené na webovej stránke ministerstva financií.

K bodu 23(§ 11)

V ustanovení sa upravuje zloženie a kompetencie Výboru pre vnútorný audit a vládny audit (ďalej len „výbor“), vzhľadom na jeho špecifické postavenie v systéme. S ohľadom na doterajšiu prax a kompetencie výboru, bude mať ministerstvo financií troch zástupcov vrátane predsedu, a toz dôvodu, že v rámci ministerstva financií pôsobia popri útvare vnútorného auditu aj vládni audítori.Ostatní členovia výboru budú mať po jednom zástupcovi. Dopĺňa sa zástupca Úradu vládneho auditu, Úradu pre verejné obstarávanie, Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a vypúšťa sa zástupca Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR. Zároveň sa vypúšťa zástupca Najvyššieho kontrolného úradu SR, a to s ohľadom na zachovanie jeho nezávislého postavenia. Napriek tomu, že zástupca Najvyššieho kontrolného úradu SR už nebude členom výboru, bude informovaný o zasadnutiach výboru a bude mať možnosť sa ich zúčastniť v pozícii pozorovateľa bez hlasovacieho práva. Zmena zloženia výboru súvisí najmä s kompetenciou vykonávať poradenskú a konzultačnú činnosť pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu, ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu pri ich audítorskej činnosti.

Činnosti výboru sa rozširujú za účelom zefektívnenia vzdelávania vnútorných audítorov a vládnych audítorov, a to aj v nadväznosti na poradenskú a konzultačnú činnosť výboru (navrhovanie odborných tém, spolupráca pri príprave plánu vzdelávania atď.), na základe ktorej môže výbor odborne zhodnotiť oblasti, ktorým je potrebné venovať väčšiu pozornosť a prispieť tak k adresnejšiemu nastaveniu systému vzdelávania. Výbor podľa navrhovanej úpravy spolupracuje pri zabezpečovaní vzdelávania vnútorných audítorov a vládnych audítorov, avšak celková zodpovednosť za zabezpečenie vzdelávania zamestnancov vykonávajúcich nielen audit, ale aj finančnú kontrolu naďalej ostáva v kompetencii ministerstva financií.

Administratívne a technické náležitosti činností výboru bude zabezpečovať sekretariát výboru, ktorý bude pozostávať zo zamestnancov ministerstva financií. Hlavná činnosť výboru, t. j. konzultačná a poradenská činnosť, bude zabezpečovaná výborom ako celkom, pričom v rámci výboru budú zriadené komisie.

Ďalšie úlohy výboru a jednotlivých komisií, a zároveň spôsob rokovania, upraví štatút výboru. Výbor bude na webovom sídle ministerstva financií zverejňovať program svojho plánovaného rokovania, pričom vnútorní audítori a vládni audítori budú mať možnosť požiadať o prizvanie na rokovanie výboru, a to najmä vtedy, ak výbor bude riešiť aktuálne otázky a problémy. Taktiež môžu zaslať na rokovanie výboru vlastné podnety na prerokovanie. Na rokovanie výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní experti z relevantných oblastí.

K bodu 24(§ 12 ods. 5)

Upravuje sa ustanovenie, v zmysle ktorého ministerstvo financií vedie zoznam vnútorných audítorov a zoznam vládnych audítorov. V súčasnosti zoznamy obsahujú aj odvolaných audítorov s uvedením dátumu odvolania, čo má za následok, že niektorí audítori sa v zozname nachádzajú aj viackrát, a to pri rôznych oprávnených osobách. Takáto evidencia nie je opodstatnená a v praxi pôsobí zmätočne. Na základe uvedeného, zoznamy budú obsahovať len vymenovaných vnútorných audítorov a vládnych audítorov, ktorí môžu aktuálne vykonávať audit pre danú oprávnenú osobu, t. j. v zoznamoch sa viac nebudú uvádzať vnútorní audítori a vládni audítori, ktorí už boli v danej oprávnenej osobe odvolaní.

K bodu 25(§ 13 ods. 6)

Uplynutie lehoty šesť mesiacov na opätovné vykonanie kvalifikačnej skúšky bolo znížené na obdobie troch mesiacov, keďže prax ukázala, že ustanovená lehota bola neprimerane dlhá, a že neexistuje žiaden dôvod brániaci jej skráteniu. Znížením lehoty by sa mala zabezpečiť vyššia úspešnosť absolvovania kvalifikačnej skúšky, a zároveň zníženie administratívnej záťaže. Dôvodom úpravy je aj to, že neprimerane dlhá lehota na opätovné vykonanie kvalifikačnej skúšky pôsobila pre záujemcov o vykonanie kvalifikačnej skúšky odradzujúco.

K bodom 26a 28(§ 14 ods. 2 až 4 a ods. 7)

Úprava predmetných ustanovení súvisí s rozšírením kompetencie výboru o kompetenciu spolupracovať pri zabezpečovaní odborného vzdelávania, kompetenciu uznávať iné formy vzdelávania atď. Výbor bude mať na zabezpečenie administratívnych úkonov k dispozícii sekretariát, pričom podrobnosti budú upravené v štatúte výboru.

Zároveň sa upravuje, že rovnakú vzdelávaciu aktivitu možno do odborného vzdelávania započítať len raz za kalendárny rok. V pôvodnom znení zákona č. 357/2015 Z. z. sa mohla vzdelávacia aktivita započítať len raz celkovo, čo bolo obmedzujúce v tom zmysle, že aj keď bolo potrebné pre vnútorného audítora alebo vládneho audítora absolvovať náročnejšiu tému aj viac rokov po sebe, započítaná mu mohla byť len raz.

K bodu 27(poznámka pod čiarou k odkazu 21)

Oslobodenie od povinnosti vzdelávať sa, sa rozšírila aj o služobné voľno štátneho zamestnanca podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.

K bodu 29(§ 15)

Upravuje sa nadpis vzhľadom na navrhované doplnenie tohto ustanovenia.

K bodu 30(§ 15 ods. 1 až 4)

Niektoré činnosti ministerstva financií sa budú vykonávať prostredníctvom výboru, a to vzhľadom na rozšírenie jeho kompetencií v § 11 zákona č. 357/2015 Z. z. Výbor bude overovaťplnenie povinností vnútorných audítorov a vládnych audítorov odborne sa vzdelávať podľa § 14 ods. 5 zákona č. 357/2015 Z. z. V prípade, ak si vnútorný audítor alebo vládny audítor nesplní túto povinnosť, výbor zašle návrh na jeho odvolanie ministerstvu financií alebo inému správcovi kapitoly štátneho rozpočtu, pričomministerstvo financií alebo iný správca kapitoly štátneho rozpočtu má v takom prípade povinnosť odvolať vládneho audítora alebo vnútorného audítora. K uvedenej zmene dochádza najmä z dôvodu zabezpečenia nezávislého posudzovania iných foriem vzdelávania alebo lektorskej činnosti (nad rámec odborného vzdelávania, ktoré zabezpečuje ministerstvo financií) ako súčasť odborného vzdelávania, ktoré musí audítor absolvovať v rozsahu stanovenom zákonom.

Zároveň dochádza ku gramatickej úprave v tom zmysle, že na odvolanie vládneho audítora a vnútorného audítora ministerstva financií zasiela výboru návrh ministerstvo financií a návrh na odvolanie vnútorného audítora iného správcu kapitoly štátneho rozpočtu zasiela výboru iný správca kapitoly štátneho rozpočtu (pred uskutočnením zmeny, skončením alebo zánikom ich štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo pracovného pomeru podľa osobitných predpisov).Postup podľa § 15 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. sa využije len v prípade, ak dôjde k situácii, na základe ktorej je potrebné odvolať vnútorného audítora alebo vládneho audítora, t.j. predmetný postup bude irelevantný napr. v prípade, ak dôjde k zmene dĺžky týždenného pracovného času,pričomtakáto zmena nebude mať za následok odvolanie vnútorného audítora alebo vládneho audítora.Ďalej sa ustanovenie dopĺňa o skutočnosť, že ak dôjde k preloženiu vládneho audítora z ministerstva financií na Úrad vládneho auditu alebo z Úradu vládneho auditu na ministerstvo financií, ministerstvo financií nezasiela návrh na odvolanie vládneho audítora výboru a neodvolá vládneho audítora. Uvedené vyplýva zo vzájomného prepojenia týchto dvoch úradov (Úrad vládneho auditu je rozpočtovou organizáciou ministerstva financií), a zároveň potreby väčšej flexibility v činnostiauditujúceho orgánu. Pri častom presune zamestnancov v auditujúcich orgánoch existovala zbytočná administratívna a časová záťaž spojená s odvolávaním a následným novým vymenovávaním vládnych audítorov. Vo veľa prípadoch išlo len o dočasné preloženie takýchto zamestnancov. Uvedená zmena sa vzťahuje len na pracovné pozície, ktoré zahŕňajú odbor štátnej služby kontrola a audit, teda uvedené neplatí pri preloženiach na irelevantné sekcie a odbory ministerstva financií alebo Úradu vládneho auditu.

K bodu 31(§ 15 ods. 5 a 6)

Navrhovaná úprava reflektuje na kompetencie výboru, ktorý podľa § 11 ods. 2 písm. b) posudzuje návrh na odvolanie vnútorného audítora alebo vládneho audítora vypracovaný ministerstvom financií na základe výsledkov hodnotenia kvality a návrh na odvolanie vnútorného audítora alebo vládneho audítora z dôvodu relevantnej zmeny, skončenia alebo zániku štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo pracovného pomeru.

K bodu 32(§ 15 ods. 8)

Doplnená úprava zániku výkonu funkcie vnútorného audítora a vládneho audítora aj o skutočnosti, ktoré doteraz platný zákon č. 357/2015 Z. z. neupravoval. Všetky tieto skutočnosti automaticky zakladajú dôvody na zánik výkonu funkcie vymenovaného vnútorného audítora a vládneho audítora.

K bodu 33(§ 16 ods. 1)

Ustanovenie sa upravuje za účelom zabezpečenia nezávislosti vnútorného auditu aj od výkonu vládneho auditu, pričom uvedené sa týka len vnútorného auditu ministerstva financií.

K bodu 34(§ 18 ods. 1 písm. a))

Upravuje sa povinnosť zasielať aj zmeny plánov vnútorného auditu, ktoré sa v praxi vykonávajú formou dodatkov k plánom. Uvedené sa upravuje z dôvodu, aby relevantné orgány, t. j. ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad SR, mali prehľad o plánovaných aktivitách jednotlivých útvarov vnútorného auditu, a aby mohli efektívnejšie koordinovať svoje vlastné kontrolné aktivity.

K bodu 35(§ 18 ods. 1 písm. c))

Rozširuje sa povinnosť uchovávať dokumentáciu vnútorného auditu aj o dokumentáciu preukazujúcu prípravu, tvorbu a zmenu plánov vnútorného auditu. Uvedené súvisí najmä s preukázaním splnenia požiadaviek vyplývajúcich z relevantných ustanovení zákona č. 357/2015 Z. z. a príslušných metodických usmernení napr. za účelom hodnotenia kvality vykonávania vnútorného auditu.

K bodu 36(§ 19 ods. 2)

Ustanovenie sa dopĺňa s ohľadom na situáciu, keď je výkon vládneho auditu zabezpečený viacerými oprávnenými osobami. Znamená to, že ak napríklad vykonáva vládny audit spoločne ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu a vedúci audítorskej skupiny, t. j. vymenovaný vládny audítor, pod vedením ktorého sa vykonáva vládny audit je zamestnancom ministerstva financií, poverenie na vykonanie vládneho auditu bude podpísané ministrom financií SR, alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom.

K bodu 37(poznámka pod čiarou k odkazu 23)

Úprava poznámky pod čiarou v nadväznosti na zmenu zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 361/2014 Z. z.

K bodu 38(§ 19 ods. 4)

Úprava reflektuje na potrebu zjednotenia terminológie v súvislosti s tým, že oprávnená osoba navrhuje odporúčania, v nadväznosti na ktoré povinná osoba prijíma konkrétne opatrenia.

 

 

K bodu 39(§ 20 ods. 1)

V platnej právnej úprave sa administratívna finančná kontrola začína prvým úkonom povinnej osoby voči oprávnenej osobe, čo je napr. zaslanie žiadosti o poskytnutie príspevku/dotácie, zaslanie dokladov a podobne. Začatie administratívnej finančnej kontroly sa rozširuje o prvý úkon oprávnenej osoby voči povinnej osobe. Stane sa to najmä v prípadoch, keď po ukončení prvej administratívnej finančnej kontroly nastanú významné skutočnosti, ktoré budú vyžadovať vykonanie opätovnej administratívnej finančnej kontroly, napr. zistenia iných kontrolných orgánov. V praxi sa viackrát vyskytla potreba začatia administratívnej finančnej kontroly, avšak oprávnená osoba ju nemohla začať bez toho, aby povinná osoba vykonala prvý úkon. Takéto situácie sa riešili vykonaním finančnej kontroly na mieste, čo však predstavovalo zvýšenú administratívnu a časovú záťaž. Zároveň sa upravuje, že opätovnou administratívnou finančnou kontrolou nemusia byť overené všetky skutočnosti, ktoré boli overené predchádzajúcou administratívnou finančnou kontrolou.

K bodu 40(§ 20 ods. 2 písm. a))

Ustanovenie sa dopĺňa o oprávnenie oprávnenej osoby, podľa ktorého je, okrem vyžadovania predkladania informácií, dokladov alebo iných podkladov súvisiacich s výkonom finančnej kontroly alebo auditu, oprávnená aj vyhotovovať si ich fotokópie a nakladať s nimi za účelom zabezpečenia vyhotovenia spisu z vykonanej finančnej kontroly alebo auditu a preukázania zistených skutočností.

K bodom 41, 42, 53 a 54(§ 20 ods. 2 písm. c) až f),§ 21 ods. 3 písm. e) až h))

Doterajší systém overovania splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku povinnou osobou sa nahrádza novým systémom v nadväznosti na podnety vyplývajúce z aplikačnej praxe. Upravuje sa povinnosť povinnej osoby predložiť oprávnenej osobe v lehote určenej oprávnenou osobou písomný zoznam opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (ďalej len „písomný zoznam prijatých opatrení“), resp. ho na požiadanie oprávnenej osoby prepracovať a predložiť písomný zoznam prijatých opatrení v lehote stanovenej oprávnenou osobou, ak oprávnená osoba vyžadovala jeho prepracovanie. Povinná osoba má následne,po uplynutí lehoty na splnenie opatreníprijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (ďalej len „splnenie prijatých opatrení“), povinnosť na vyžiadanie oprávnenej osoby, predložiť dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení. Nepôjde teda o ďalší zoznam alebo správu, ale o samotnú dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení.

Oprávnenej osobe prislúcha právo vyžadovať od povinnej osoby predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení, a taktiež preukázanie splnenia prijatých opatrení za účelom overenia prijatia a splnenia opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku.

K bodu 43(poznámka pod čiarou k odkazu 26)

Legislatívno-technická úprava.

 

 

K bodom 44a 50(§ 20 ods. 4 písm. b) a c) a § 21 ods. 1 písm. b))

V rámci uvedených ustanovení sa upravuje námietkové konanie. Povinná osoba má oprávnenie oboznámiť sa s návrhom čiastkovej správy alebo s návrhom správy jeho doručením, ak boli zistené nedostatky. Následne je povinná osoba oprávnená podať v lehote určenej oprávnenou osobou písomné námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení. Oprávnená osoba má povinnosť preveriť opodstatnenosť predložených námietok, pričom v prípade, ak ich vyhodnotí ako opodstatnené, zohľadní ich v čiastkovej správe alebo správe, a ak ich vyhodnotí ako neopodstatnené, uvedie ich v čiastkovej správe alebo správe spolu s odôvodnením ich neopodstatnenosti. Odôvodnenie by malo byť nápomocné a edukatívne pre povinnú osobu, pričom by nemalo ísť len o strohé konštatovanie toho, že námietka je neopodstatnená.

K bodu 45(§ 20 ods. 4 písm. e))

Podľa platnej právnej úpravy sa podozrenia zo spáchania trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu neuvádzajú v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe. Najmä pri správnych deliktoch uvedené ustanovenie spôsobovalo problémy, nakoľko išlo zväčša o nedostatky formálneho charakteru, ktoré v niektorých prípadoch tvoria podstatnú časť správ z vykonaných finančných kontrol a auditov.

Doplnením, že tieto podozrenia sa v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe neuvádzajú v prípadoch hodných osobitného zreteľa, sa umožňuje zamestnancom oprávnenej osoby posúdiť každý prípad individuálne. Takýmito prípadmi sa rozumejú najmä situácie, kedy by uvedením podozrenia v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe mohlo dôjsť k zmareniu trestného konania alebo iného konania podľa osobitného predpisu. V praxi pôjde napríklad o podozrenie zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a pod.

K bodu  46(§ 20 ods. 5 písm. a))

K zmene dochádza z dôvodu,že v zmysle predchádzajúcej úpravymala oprávnená osoba povinnosť oznámiť povinnej osobe termín výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu. Pojem „termín“ sa vykladal ako časový úsek od začatia výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu po ich skončenie. Uvedené však v praxi spôsobovalo problémy, nakoľko oprávnená osoba nemusí v čase začatia výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu vedieť odhadnúť termín ich skončenia, keďže tento závisí nielen od cieľov finančnej kontroly na mieste a auditu, ale aj od rozsahu overovanej dokumentácie a viacerých nepredvídateľných skutočností, ktoré sa môžu objaviť v priebehu finančnej kontroly na mieste alebo auditu.

K bodu 47(§ 20 ods. 5 písm. b))

Úprava zabezpečuje zjednotenie terminológie zákona č. 357/2015 Z. z.

K bodu 48(§ 20 ods. 6)

Precizuje sa fikcia doručenia návrhu čiastkovej správy/návrhu správy povinnej osobe. Navrhovaná úprava vychádza z ustanovení Civilného sporového poriadku.

 

K bodu 49(§ 20 ods. 7 a 8)

Upravuje sa inštitút prerokovania návrhu čiastkovej správy/návrhu správy v tom zmysle, že zamestnanci vykonávajúci vnútorný audit alebo vládny audit neprerokujú návrh čiastkovej správy/návrh správy, ale prerokujú s povinnou osobou negatívne a pozitívne skutočnosti zistené počas auditu, a to pred doručením návrhu čiastkovej správy/návrhu správy povinnej osobe na oboznámenie. Úprava ustanovenia vyplynula z doterajšej praxe.

K bodu 51(§ 21 ods. 3 písm. a))

Rozširuje sa povinnosť povinnej osoby predložiť na vyžiadanie oprávnenej osoby aj výsledky vnútorných kontrol a vnútorných auditov. Uvedené sa dopĺňa v nadväznosti na podnety vyplývajúce z aplikačnej praxe, a zároveň z dôvodu potreby zabezpečenia komplexnosti informácií o fungovaní finančného riadenia v povinnej osobe.

K bodu 52(§ 21 ods. 3 písm. b))

Vzhľadom na doplnené oprávnenie oprávnenej osoby vyhotovovať si kópie dokladov a iných podkladov predložených povinnou osobou v rámci výkonu finančnej kontroly a auditu sa dopĺňa povinnosť povinnej osoby umožniť oprávnenej osobe vyhotovovať si tieto kópie.

K bodu 55(§ 21 ods. 5 a 6)

Uvedené sa upravuje v nadväznosti na aplikačnú prax, nakoľko návrh správy sa pri výkone auditu doručuje povinnej osobe až po prerokovaní skutočností zistených počas auditu, pričom prerokovanie má byť zamerané nielen na nedostatky, ale aj na pozitívne zistené skutočnosti. Úprava vyplýva taktiež zo skutočnosti, že povinná osoba na prerokovaní ešte nedisponuje návrhom správy, nakoľko s týmto sa oboznámi až po jeho doručení.

K bodu 56(§ 22 ods. 1)

Špecifikuje sa doterajšia právna úprava a ustanovuje sa, že ak sa vykonáva administratívna finančná kontrola aj finančná kontrola na mieste tej istej finančnej operácie alebo jej časti, môže sa vypracovať jeden spoločný návrh čiastkovej správy alebo návrh správy a jedna spoločná čiastková správa alebo správa z administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Uvedenésa zaviedlo z dôvodu, aby bolo jasné, že spoločná správa bude obsahovať zistenia z vykonanej administratívnej finančnej kontroly a súčasne aj finančnej kontroly na mieste. Spoločná správaz administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste nepredstavuje „nový typ“ správy a na jej náležitosti, resp. obsah sa vzťahujú rovnaké ustanovenia ako pri návrhu čiastkovej správy/návrhu správy alebo čiastkovej správe/správe z administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste (§ 22 ods. 3 a 4).

K bodu 57(§ 22 ods. 2 písm. a))

Rozširuje sa možnosť  vypracovať čiastkovú správu aj vtedy, ak je potrebné finančnú kontrolu alebo audit skončiť v časti finančnej kontroly alebo auditu, napr. ak je potrebné samostatne skončiť niektorý z cieľov finančnej kontroly alebo auditu. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že v aplikačnej praxi nebolo možné označiť všetky prípady overovania ako finančné operácie, resp. ich časti. Väčšinou sa tento problém objavoval pri výkone auditu, nakoľko audit overuje komplexnejší rozsah, a teda nielen finančné operácie.

 

K bodu 58(§ 22 ods. 3 písm. b))

Navrhovaná úprava zjednocuje podmienky výkonu vnútorného auditu a vládneho auditu v prípadoch, keď z dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je možné získať podpisy zamestnancov oprávnenej osoby alebo prizvanej osoby, ktorí vykonávali audit.

K bodu 59(§ 22 ods. 3 písm. e))

Ako povinná náležitosť návrhu čiastkovej správy/návrhu správy sa už neuvádza návrh opatrenia, ale len návrh odporúčania. Uvedené vyplýva zo zjednotenia týchto pojmov, keďže odporúčanie sa ako jediné bude uvádzať k zistenému nedostatku, ako návrh na jeho odstránenie.

K bodu 60(§ 22 ods. 3 písm. f))

K návrhu čiastkovej správy/návrhu správy sa navrhuje prikladať zoznam podkladovpreukazujúcich zistené nedostatky. Ide o precizovanie existujúcich ustanovení. Existujúce podkladymá povinná osoba v rámci vlastnej dokumentácie a oprávnená osoba disponuje ich kópiami, ktoré sú súčasťou spisu k vykonanej finančnej kontrole alebo auditu.

K bodom 61až 63(§ 22 ods. 3 písm. h) až j) a ods. 4 písm. b) až e))

Upravujú sa náležitosti návrhu čiastkovej správy/návrhu správy vzhľadom na nový navrhovaný systém overovania prijatých opatrení a následného overovania splnenia prijatých opatrení.

K bodu 64(§ 22 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zmenu pojmu „prerokovanie návrhu čiastkovej správy a návrhu správy“ na „prerokovanie skutočností zistených počas auditu“.

K bodu 65(§ 22 ods. 6)

Novelou zákona sa umožňuje skončiť administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste a audit aj iným spôsobom ako zaslaním správy, konkrétne vyhotovením záznamu s uvedením dôvodov ich zastavenia. Za prípady hodné osobitného zreteľa sú považované prípady, kedy pokračovanie kontroly neplní svoj účel a je potrebné skončiť finančnú kontrolu alebo audit inak ako zaslaním správy. Takýmito prípadmi sa rozumie napríklad zánik povinnej osoby alebo iná prekážka ktorá znemožňuje výkon finančnej kontroly alebo auditu. Uvedené vyplýva okrem iného aj zo skúseností z výkonu administratívnej finančnej kontroly, kedy povinná osoba vzala späť dokumentáciu predloženú k výkonu administratívnej finančnej kontroly, pričom v takomto prípade musela byť administratívna finančná kontrola skončená riadnym spôsobom, t. j. zaslaním správy aj napriek tomu, že stratila svoje opodstatnenie. Zároveň sa oprávnenej osobe ukladá povinnosť zaslať vyhotovený záznam povinnej osobe, pričom oprávnená osoba by tak mala urobiť čo najskôr. Povinnosť zaslať vyhotovený záznam povinnej osobe sa nevzťahuje na prípady, kedy povinná osoba zanikla.

K bodu 66(§ 24 ods. 1 až 3)

Inštitút prizvanej osoby sa upravuje v tom zmysle, že prizvaná osoba sa účastní na administratívnej finančnej kontrole, finančnej kontrole na mieste alebo audite. K úprave dochádza najmä vzhľadom na skutočnosť, že nie vždy prizvaná osoba vykonáva administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste alebo audit, ale jej činnosť spočíva napríklad len v odbornom posúdení určitej skutočnosti.

K bodu 67 (poznámka pod čiarou k odkazu 27)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 68(§ 26)

Dopĺňa sa povinnosť oznámenia pochybnosti o nepredpojatosti a možnosť namietať predpojatosť aj o osobu, ktorú na vykonanie základnej finančnej kontroly schválilo uznesením obecné zastupiteľstvo. Tieto situácie sa budú týkať najmä malých obcí, ktoré nemajú dostatok zamestnancov na vykonávanie základnej finančnej kontroly.

K bodu 69(§ 28 ods. 3)

Upravuje spôsob určenia výšky pokuty podľa § 28 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z. z. Spôsob určenia výšky pokuty - najviac do sumy vyššieho čerpania verejných financií predstavoval v aplikačnej praxi problémy vzhľadom na to, že niektoré pochybenia v rámci finančnej kontroly a vládneho auditu medzinárodných zdrojov nie je možné presne vyčísliť, pričompokuta sa stanovuje ako percentuálny podiel z hodnoty verejných financií, ktoré boli neoprávnene poskytnuté alebo použité.

K bodom 70a 71(§ 28 ods. 4 písm. a) a ods. 5)

Zavádza sa nová možnosť uloženia sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 357/2015 Z. z. Uvedená úprava vyplýva z požiadaviek legislatívy EÚ a má slúžiť na zabezpečenie sankčného mechanizmu vo vzťahu k individuálnym alebo systémovým nezrovnalostiam zisteným oprávnenou osobou v operáciách (napr. projekt) alebo programoch/operačných programoch.

K bodom 72, 73, 74 a 76(§ 28 ods. 8 až 11, 13, 14 a 15)

Úprava vnútorných odkazov v zákone č. 357/2015 Z. z.

K bodu 75(§ 28 ods. 11)

Predlžuje sa subjektívna lehota z jedného roka na obdobie troch rokov. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko stanovená lehota sa ukázala ako veľmi krátka pre celý proces správneho konania, čím sa v praxi stávalo uloženie pokuty ťažko realizovateľným.

K bodu 77(§ 30a)

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, ktoré má za cieľ upraviť situáciu, ak boli vládni audítori iných ministerstiev ako ministerstva financií vymenovaní podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a neboli odvolaní účinnosťou nového zákona. Aktuálne znenie zákona č. 357/2015 Z. z. neumožňuje odvolanie vládnych audítorov iných ministerstiev ani zo strany ministerstva financií, ani zo strany štatutárneho orgánu iného správcu kapitoly štátneho rozpočtu, a to napriek skutočnosti, že nevykonávajú vládny audit alebo v prípade, že neplnia podmienky odborného vzdelávania podľa zákona č. 357/2015 Z. z. Príslušní vládni audítori sú uvedení v zozname vládnych audítorov, pričom niektorí z nich sú uvedení súbežne aj v zozname vnútorných audítorov. Táto skupina vládnych audítorov bola vymenovaná príslušnými štatutárnymi orgánmi orgánov verejnej správy, pričom podľa súčasne platnej právnej úpravy môže odvolávať vládnych audítorov len ministerstvo financií. Nakoľko vzniklo právne vákuum a vládni audítori iných ministerstiev ako ministerstva financií ani reálne nemôžu podľa platnej legislatívy vykonávať vládny audit, navrhuje sa automatický zánik výkonu ich funkcie od 1. januára 2019, pričom ak vládny audítor splnil podmienku vzdelávania podľa § 14 ods. 5 nezanikajú účinky úspešného vykonania kvalifikačnej skúšky.

Zároveň sa upravuje zánik a zachovanie členstva doterajších zástupcov výboru, a taktiež vymenovanie nových členov výboru, ktorých vymenuje štatutárny orgán príslušného orgánu verejnej správy. Výbor je povinný upraviť svoj štatút v zmysle platnej legislatívy do 31. marca 2019.

Upravuje sa prechodné ustanovenie na zasielanie ročných správ o vykonaných vnútorných auditoch za rok 2018, ktoré sa budú vypracovávať podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2018, a teda podľa vyhlášky MF SR č. 109/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah ročnej správy o vykonaných vnútorných auditoch.

Správne konania o uložení pokuty právoplatne neukončené do 31. decembra 2018 sa dokončia podľa doterajšieho predpisu, a teda sa uplatní subjektívna jednoročná lehota na uloženie pokuty. Rovnako aj na finančnú kontrolu a audit začatý pred 31. decembrom 2018 sa bude vzťahovať doterajšípredpis.

 

K čl. II

K bodu 1

Hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov (revízia výdavkov) napĺňa programové vyhlásenia vlády. Predkladaná právna úprava upravuje spoluprácu správcov jednotlivých kapitol s ministerstvom financií pri revízii výdavkov a aj pri hodnotení plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov. Spolupráca na úrovní kapitol prebieha prostredníctvom odborných stretnutí, zapojenia analytických tímov na jednotlivých orgánoch ústrednej štátnej správy, poskytovania štatistík a informácií k témam revízii výdavkov schválených vládou.

K bodu 2

Hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov (revízia výdavkov) patrí medzi štandardné nástroje rozhodovania vo verejnej správe využívané v štátoch Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala hodnotiť verejné výdavky vo svojom programovom vyhlásení. Ministerstvo financií navrhuje vláde ciele, organizáciu aj technické parametre jednotlivých revízii. Mandát hodnotenia efektívnosti verejných výdavkov zvyčajne schvaľuje vláda uznesením so strategickými dokumentami, v ktorých uvádza aj odôvodnenie revízie výdavkov a harmonogram hodnotenia vybraných oblastí. Schvaľovanie mandátov hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov nebolo zákonom ustanovené a navrhovaná úprava má za cieľ zakotviť hodnotenie väčšiny výdavkov verejnej správy počas mandátu vlády. Vláda počas svojho mandátu určí vybrané oblasti, v ktorých sa vykoná revízia výdavkov, pričom je viazaná minimálnou hodnotou hodnotených verejných výdavkov. Revízia výdavkov sa po vypracovaní zverejní na webovom sídle ministerstva financií a predloží sa spoločne s návrhom rozpočtu verejnej správy. Ministerstvo financií každoročne s rozpočtom verejnej správy predkladá aj hodnotenie plnenia jednotlivých opatrení z revízie výdavkov, pričom môže využívať vstupy iných orgánov verejnej správy.

 

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s aktualizáciou poznámok pod čiarou odkazujúcich na zrušený právny predpis.

K bodu 4

Predkladaná právna úprava ukladá povinnosť vybraným subjektom verejnej správy hodnotiť štúdiou uskutočniteľnosti plánované investície a koncesie, a štúdie následne zverejniť na svojom webovom sídle. Z právnej úpravy sú vyňaté samosprávne územné celky z dôvodu ich autonómneho rozpočtovania a rozhodovania. Vláda už v súčasnosti upravuje proces hodnotenia investícií a koncesií prostredníctvom viacerých postupov a metodických rámcov, pričom absentuje právna úprava využívaných pojmov. Predkladaný návrh definuje povinný subjekt a investíciu. Povinnosť vypracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti sa v zmysle návrhu vzťahuje aj na koncesie, a to najmä z dôvodu, že koncesné vzťahy obvykle zahŕňajú aj povinnosti súvisiace s výstavbou, dostavbou, technickým zhodnotením, údržbou a opravami majetku. Právna úprava prispeje k naplneniu princípu hodnoty za peniaze zavedením povinnosti vykonať štúdiu uskutočniteľnosti investície a koncesie, čo zvýši pravdepodobnosť výberu alternatívy s čo najvyšším prínosom pre občanov. Štúdiou uskutočniteľnosti sa rozumie hodnotenie a analýza potenciálu projektu, jeho nákladov a prínosov s cieľom pomôcť pri rozhodovaní prostredníctvom objektívneho a racionálneho odhalenia silných a slabých stránok projektu, jeho možností a rizík, ako aj identifikovať zdroje potrebné na jeho realizáciu a jeho vyhliadky na úspech. Povinný subjekt vypracuje a zverejní štúdiu najneskôr do okamihu začatia prác na získaní stavebného povolenia. V prípade, ak nejde o stavebné práce, najneskôr pred vznikom takého záväzku, od ktorého je realizácia projektu nezvratná, čo znamená najneskôr do oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenia o koncesii alebo oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov. Ministerstvu financií predkladanou právnou úpravou vznikne povinnosť hodnotiť a zverejniť hodnotenie k štúdii uskutočniteľnosti podľa princípov hodnoty za peniaze z pohľadu splnenia formálnych a odborných požiadaviek kladených na takýto druh štúdie, vrátane overenia vecnej správnosti. Ministerstvo financií bude pri svojom hodnotení vychádzať z ustanoveného Rámca na hodnotenie verejných investičných projektov a investičného pokynu. Predkladaná právna úprava tak ustanovuje povinné subjekty, ktorým ukladá povinnosť pri investíciách a koncesiách brať ohľad na najlepšiu možnosť a formalizuje súčasnú aplikačnú prax. Právna úprava berie do úvahy utajované skutočnosti, ktoré môžu byť obsahom štúdie uskutočniteľnosti. V takom prípade sa štúdia nezverejňuje a zasiela sa ministerstvu financií.

K bodom 5 a 6

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii došlo k zmene metodiky vo vzťahu ku kritériám rozhodujúcich na zaradenie právnických osôb do sektora verejnej správy, pričom došlo k posilneniu kvalitatívnych kritérií. Navrhovanou úpravou sa reflektuje na túto zmenu a upravuje sa definícia príspevkovej organizácie. V nadväznosti na úpravu definície príspevkovej organizácie sa vypúšťa povinnosť zriaďovateľa zrušiť príspevkovú organizáciu, ktorá nespĺňa kritérium 50%.

K bodu 7

Vzhľadom na to, že v čl. I sa navrhuje komplexne upraviť pôsobnosť Úradu vládneho auditu v zákone č. 357/2015 Z. z. finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa z dôvodu odstránenia duplicity zo zákona č. 523/2004 Z. z. vypúšťa pôsobnosť Úradu vládneho auditu ukladať a vymáhať sankcie za porušenie finančnej disciplíny, ktorá je v súčasnosti čiastočne upravená v § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z.

K bodu 8

Hodnotenia plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov nadväzujú na revízie výdavkov, a preto môžu byť predložené s návrhom rozpočtu verejnej správy až v roku nasledujúcom po roku, v ktorom boli súčasťou rozpočtu verejnej správy aj revízie výdavkov.

 

K čl. III

Novelizuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Potreba zmien súvisí s kompetenciou ministerstva financií a Úradu vládneho auditu vykonávať vládny auditu správy majetku v jednotlivých povinných osobách. Podľa zákona č. 357/2015 Z. z. môže Úrad vládneho auditu vykonávať vládny audit aj v správcoch kapitol štátneho rozpočtu, čo ale podľa osobitných predpisov pri vládnom audite správy majetku štátu (zákon č. 278/1993 Z. z.) nie je možné, nakoľko tieto sú prispôsobené ešte zneniu predchádzajúceho zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda Úrad vládneho auditu nie je oprávnený vykonávať vládny audit správy majetku štátu v správcoch kapitoly štátneho rozpočtu a ministerstvo financií v ostatných správcoch.

 

K čl. IV

Novelizuje sa zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedená zmena súvisí s kompetenciami ministerstva financií a Úradu vládneho auditu podľa zákona č. 357/2015 Z. z.

 

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2019, okrem čl. II  prvého, druhého, štvrtého a ôsmeho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020. Prvé revízie výdavkov podľa čl. II bod 2 sa predložia s návrhom rozpočtu po 1. januári 2020. Revízie výdavkov budú predkladané až vládou, ktorá získa mandát v nasledujúcich parlamentných voľbách. Vláda určuje oblasti, ktoré chce v rámci revízie výdavkov zhodnotiť. Prioritné oblasti vlády by mali byť hodnotené a na základe vykonaných revízii výdavkov vláda prijíma opatrenia. Aplikácia zákona v oblasti revízie výdavkov začne až po najbližších parlamentných voľbách, aby mohla vláda, ktorá získa dôveru, určiť svoje priority a v rámci nich vykonať revíziu výdavkov. V prípade, ak vláda svojim rozhodnutím určí povinnosť ministerstvu financií predložiť revíziu výdavkov pred účinnosťou zákona, nebude sa na túto povinnosť vzťahovať ustanovenie o rozsahu revízie podľa § 14 ods. 3. Dôvodom posunutia účinnosti na obdobie po ďalšom programovom vyhlásení vlády je rozsah hodnotených výdavkov, ktorý je v hodnote polovice hodnoty verejných výdavkov verejnej správy. Hodnotenie uvedeného objemu výdavkov nie je možné vykonať v priebehu krátkeho obdobia, a preto je nevyhnutné, aby sa rozsah aplikoval na štvorročné obdobie. Mandát na revíziu výdavkov v rozsahu ustanovenom zákonom bude aplikovať až vláda, ktorá získa dôveru v Národnej rade Slovenskej republike po nasledujúcich

parlamentných voľbách. Účinnosť zákona je pri investíciách a koncesiách rovnako až 1. januára 2020 z dôvodu prípravy subjektov verejnej správy na nové povinnosti určené zákonom. Legisvakačnú lehotu môžu subjekty verejnej správy využiť na prípravu smerníc a metodických postupov, aby vypracovali a zverejnili štúdiu uskutočniteľnosti podľa platnej legislatívy.

 

Bratislava 26. septembra 2018

 

 

 

 

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 701

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: