TlačPoštaZväčšiZmenši

291/2018 Z. z.

24.11. 2018, 14:26 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

A. Všeobecná časť

 

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky predložil do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.

 

Hlavným účelom predkladaného návrhu je novelizácia zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti s povinnosťou transponovať do vnútroštátneho právneho poriadku ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.

Smernica (EÚ) 2015/2436 bola prijatá v decembri 2015 ako súčasť novej legislatívy EÚ označovanej ako tzv. známkový balík [druhým prijatým právnym nástrojom je nariadenie (EÚ) 2015/2424 ]; nová legislatíva EÚ je výsledkom paralelne prebiehajúceho legislatívneho procesu a zavŕšením reformy právneho rámca nielen systému národných ochranných známok členských štátov, ale aj systému ochrannej známky Európskej únie. Ide o komplementárne a v mnohých aspektoch vzájomne previazané systémy, preto reforma ich právneho rámca prebiehala súčasne, a to s cieľom zabezpečiť ich väčšiu konzistentnosť a zosúladenie, modernizáciu, ako aj  predvídateľnosť a právnu istotu používateľov systémov. Systém ochrannej známky EÚ v plnom rozsahu funguje podľa nového právneho rámca od 1. októbra 2017; smernicu (EÚ) 2015/2436 sú členské štáty EÚ povinné transponovať do 14. januára 2019, resp. jej článok 45 do 14. januára 2023.

 

Ciele predkladaného návrhu v článku I týkajúceho sa novelizácie zákona o ochranných známkach je potrebné vnímať v globálnych súvislostiach celého systému ochranných známok v EÚ. V kontexte prvotného návrhu smernice bol Európskou komisiou definovaný ako cieľ posilnenie inovácií a hospodárskeho rastu uľahčením prístupu osôb k systémom zápisu ochranných známok v celej EÚ a zvýšením ich efektívnosti z hľadiska nižších nákladov a nižšej miery zložitosti, rýchlejších postupov, väčšej predvídateľnosti a právnej istoty.

Príkladmo možno uviesť konkrétne ciele ako napr. vytvorenie priestoru klientom registračného úradu (ÚPV SR) pre zápis nových druhov ochranných známok (vrátane nových možností ich vyjadrenia), posilnenie práv majiteľov ochrannej známky a prehĺbenie zásady poskytovania ochrany len ochranným známkam skutočne používaným relevantným spôsobom.

 

Nie je možné opomenúť, že v súvislosti s implementáciou a transpozíciou novej legislatívy Európskej únie v oblasti ochranných známok dospeli Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a národné známkové  úrady členských štátov EÚ, vrátane predkladateľa tohto materiálu (ÚPV SR), k záveru, že najvhodnejším, k modernizácii a zjednodušeniu prispievajúcim a pre používateľov systémov ochranných známok najprínosnejším, by bol konvergentný a harmonizovaný prístup k problematike ochranných známok v rámci celej EÚ. S cieľom podporiť proces transpozície a posilniť harmonizujúci vplyv smernice (EÚ) 2015/2436 a súčasne posilniť súdržnosť systémov národných ochranných známok a ochrannej známky EÚ EUIPO a známkové úrady členských štátov pracovali od začiatku roku 2016 na zabezpečení toho, aby nové ustanovenia nariadenia (EÚ) 2015/2424 a smernice (EÚ) 2015/2436 boli implementované, resp. transponované harmonizovaným a jednotným spôsobom v celej európskej sieti duševného vlastníctva. Samotnej práci na vnútroštátnych transpozičných návrhoch tak predchádzala aj účasť predkladateľa na legislatívnych prácach na úrovni Európskej komisie týkajúcich sa vykonávacích a delegovaných aktoch k nariadeniu (EÚ) 2015/2424. Prijatie tejto sekundárnej legislatívy v júli 2017 (uplatňuje sa od 1. októbra 2017), bola pre smerovanie transpozičných aktivít a začatie legislatívnych prác na národnej úrovni ťažisková.

Kontext EÚ je podstatný pre pochopenie pozadia niektorých navrhovaných zmien, pri ktorých by sa mohlo zdať, že idú mimo rámca alebo nad rámec smernice (EÚ) 2015/2436; ide najmä o prístup k vymedzeniu druhov ochranných známok, ich definícií a možných spôsobov ich vyjadrenia. V súvislosti s opustením podmienky grafického znázornenia označenia, ktoré môže byť zapísané ako ochranná  známka, sa otvára priestor pre nové druhy ochranných známok a spôsoby ich vyjadrení (vrátane požiadaviek na ich prípadné vyjadrenie v elektronickej forme); súvisiaca právna úprava bude obsiahnutá vo vykonávacom predpise , ktorého zmena sa predpokladá . V tejto súvislosti predkladateľ zdôrazňuje objektívnu potrebu  rovnakého prístupu  národných systémov ochranných známok  členských štátov EÚ a systému ochrannej známky EÚ k druhom ochranných známok, k ich definíciám a k spôsobom ich vyjadrenia, vrátane určenia vybraných formátov súborov a ich špecifikácií  pre vyjadrenie konkrétnych druhov ochranných známok. Dosiahnutie uvedeného rovnakého prístupu v rámci celej EÚ je zásadným momentom pre interoperabilitu systémov národných úradov EÚ a EUIPO (napr. pri uplatňovaní práva prednosti, pri premene prihlášky ochrannej známky EÚ, resp. ochrannej známky EÚ na prihlášku národnej ochrannej známky) a pre bezproblémové fungovanie rešeršných nástrojov, a teda bude významným prínosom pre používateľov systémov ochranných známok v rámci EÚ, predvídateľnosť týchto systémov a pre  právnu istotu. EUIPO a národné úrady priemyselného vlastníctva členských štátov EÚ deklarovali potrebu a snahu o dosiahnutie harmonizovaného prístupu v tejto oblasti v právne nezáväznom dokumente Spoločné oznámenie o vyjadrení nových druhov ochranných známok, ktorý je dostupný aj na webovom sídle predkladateľa.

 

Novelizačné články II až IV sa týkajú zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov a zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh v týchto častiach odstraňuje  marginálne nedostatky právnej úpravy predovšetkým formulačného, resp. legislatívno-technického charakteru,  a to s cieľom dosiahnuť také znenie právnych noriem, ktoré ich adresátom zabezpečí potrebnú jasnosť a zrozumiteľnosť legislatívneho textu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade aj s ostatnými zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá negatívne vplyvy na verejné financie, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a má aj pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

B. Osobitná časť

 

K Čl. I  (novelizácia zákona o ochranných známkach)

 

K bodu 1

(§ 2; označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku)

Návrh predstavuje transpozíciu ustanovenia článku 3 smernice (EÚ) 2015/2436.

Ide o jednu zo zásadných zmien, ktoré priniesla revízia známkového práva v EÚ.  Konkrétne dochádza ku zmene jedného  zo základných  predpokladov nevyhnutných na to, aby označenie mohlo byť zapísané ako ochranná známka do registra vedeného ÚPV SR.

V zmysle navrhovanej koncepcie je označenie  spôsobilé tvoriť ochrannú známku vtedy,  ak súčasne spĺňa dva základné predpoklady –

1.            disponuje rozlišovacou spôsobilosťou (spôsobilosť rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov) a

2.            je spôsobilé byť vyjadrené v registri spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky, teda umožňuje presne určiť obsah výlučného práva majiteľa ochrannej známky.

Výsledok komparácie s doterajšou úpravou je jednoduchý: podmienka rozlišovacej spôsobilosti ostáva nedotknutá, avšak vypúšťa sa podmienka grafického znázornenia, ktorá je podľa odôvodnenia Komisie poskytnutého k prvotnému  návrhu revízie právneho rámca ochranných známok  zastaraná a nezodpovedá trendom v oblasti ochranných známok.  V zmysle navrhovanej úpravy tak označenie bude môcť byť vyjadrené v registri v akejkoľvek primeranej forme (teda nie nevyhnutne graficky a vizuálne), pokiaľ  takéto vyjadrenie bude mať atribúty jasnosti, presnosti, samostatnosti, ľahkej dostupnosti, zrozumiteľnosti, trvácnosti a objektívnosti (pozri bod 13 preambuly smernice EÚ 2015/2436). Kritériá jasnosti, presnosti, samostatnosti, ľahkej dostupnosti, zrozumiteľnosti, trvácnosti a objektívnosti definoval Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-273/00 Sieckmann v roku 2002, keď v rámci prejudiciálneho konania poskytol výklad článku 2 smernice 89/104/ES.

Príslušným orgánom a verejnosti musí byť umožnené jasne a presne určiť predmet ochrany, resp. obsah výlučného práva majiteľ ochrannej známky. Presné určenie predmetu ochrany, resp. obsahu výlučného práva majiteľa ochrannej známky je nevyhnutnosťou pre zabezpečenie právnej istoty, a to nielen majiteľov ochranných známok, ale aj tretích osôb a príslušných orgánov. Pre príslušné orgány je nevyhnutnosťou jasne a presne poznať označenie, ktoré má byť zapísané ako ochranná známka, z dôvodu, aby tieto orgány mohli riadne vykonávať svoje povinnosti; napr. z pozície ÚPV SR ako registračného úradu je jasné a presné vyjadrenie označenia nevyhnutnosťou pre vykonanie ex-offo prieskumu na absolútne dôvody zápisnej spôsobilosti. Podobne niektoré z relatívnych dôvodov odmietnutia ochrany spočívajúce v kolízii so staršími právami tretích osôb predpokladajú zhodu alebo podobnosť kolidujúcich označení, a pre riadne vykonanie posúdenia relevancie relatívneho dôvodu či už v konaní o námietkach alebo v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú zo strany ÚPV SR je nevyhnutná existencia vyjadrenia ochrannej známky spĺňajúceho kritéria Sieckmann. To isté platí aj pre posudzovanie, resp. uplatňovanie práv z ochrannej známky v konaní pred súdom.

   Prípustnosť označení, resp. ich vyjadrení bude limitovaná aj tým, že v registri ochranných známok bude možné označenia vyjadrovať síce v akejkoľvek forme, no (iba) za použitia všeobecne dostupnej technológie.  Nová podmienka vyjadrenia otvára priestor na zápis netradičných označení, ale súčasne sú nastavené zreteľné limity v podobe podmienok z prípadu Sieckmann (ktoré sú pravdepodobne pre niektoré typy netradičných označení, ako sú napríklad čuchové a chuťové označenia, neprekonateľné)  a technických možností registra ochranných známok.

V súvislosti s priestorom na zápis netradičných označení návrh napríklad výslovne pripúšťa existenciu zvukovej známky, resp. to, že ochrannou známkou je spôsobilý byť, za splnenia všetkých vyžadovaných podmienok, aj zvuk.

Pokiaľ ide o „prípustné“ druhy ochranných známok, zámerom predkladateľa je uviesť  vo vykonávacom predpise (novelizácia vyhlášky plánovaná s rovnakou účinnosťou, ako je účinnosť navrhovanej novelizácie zákona o ochranných známkach) otvorený katalóg prípustných druhov ochranných známok – slovná ochranná známka, obrazová ochranná známka, priestorová ochranná známka, pozičná ochranná známka, ochranná známka vzoru, ochranná známka tvorená farbou, resp. kombináciou farieb, zvuková ochranná známka, pohybová ochranná známka, multimediálna ochranná známka, holografická ochranná známka a ochranná známka kategórie „iné“, ktorá zabezpečí flexibilitu zoznamu prípustných druhov ochranných známok. Tento prístup inšpirovaný zodpovedajúcou právnou úpravou ochrannej známky EÚ (konkrétne článok 3 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1431 z 18. mája 2017, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie) volí v  záujme zabezpečenia konzistentnosti v rámci EÚ prevažná väčšina členských štátov (pozri aj dokument Spoločné oznámenie o nových druhoch ochranných známok EUIPO).

Korešpondujúce ustanovenie nariadenia o ochrannej známke EÚ [nariadenie (EÚ) 2017/1001] ako aj vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1431 nadobudli účinnosť 1.10.2017.

 

K bodom 2 a 6

(poznámky pod čiarou k odkazom 2 a 6)

Dochádza k aktualizácii odkazu v poznámke pod čiarou – od 1.10.2017 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (kodifikované znenie). Týmto nariadením bolo zrušené nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 29. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie.

 

K bodu 3

[§ 3 písm. d)]

Pojem zahraničnej ochrannej známky, ktorý bol pre účely zákona o ochranných známkach v ustanovení definovaný, bol použitý výlučne v spojení s problematikou tzv. nehodného agenta [§ 7 písm. e), § 8 ods. 5, resp. § 19 zákona o ochranných známkach v doterajšom znení]. V nadväznosti na zmeny právnej úpravy týkajúcej sa nehodného agenta dochádza k vypusteniu ustanovenia.

 

K bodu 4

[§ 4 písm. a)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu v dôsledku presunutia legislatívnej skratky do § 2.

 

K bodu 5

[§ 4 písm. b)]

Spresnenie textu reflektuje skutočnosť pristúpenia Európskej únie k Madridskému protokolu (1.7.2004), v dôsledku ktorého na území SR majú účinky medzinárodné ochranné známky nielen s vyznačením SR, ale aj medzinárodné ochranné známky s vyznačením EÚ.

 

K bodu 7

[§ 5 písmeno a)]

Navrhovaná zmena predstavuje precíznejšiu transpozíciu relevantného ustanovenia smernice (EÚ) 2015/2436, pričom ale nedochádza k obsahovej, resp. významovej zmene tohto absolútneho dôvodu zápisnej nespôsobilosti.

 

K bodu 8

[§ 5 písmeno e)]

Ratio pridania „inej vlastnosti“ do formulácie dotknutej absolútnej prekážky zápisnej spôsobilosti je potrebné vnímať v súvislosti s odstránením požiadavky grafického znázornenia označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú známku (pozri zmenu § 2 a odôvodnenie k § 2), konkrétne v súvislosti s  netradičnými druhmi ochranných známok, ktoré nemajú „tvar“ (tzn. nie sú trojrozmerné/priestorové), no napriek tomu by mohli disponovať inou vlastnosťou, ktorá vyplýva z povahy samotného výrobku, je potrebná na dosiahnutie technického výsledku alebo dáva výrobku podstatnú hodnotu.

Navrhovaná zmena, ktorá je transpozíciou čl. 4 ods. 1 písm. e) body i), ii) a iii) smernice (EÚ) 2015/2436, tak umožní aplikáciu zápisnej výluky aj na iné druhy ochranných známok, ako sú známky trojrozmerné/priestorové.

 

K bodu 9

[§ 5 písmeno i); oblasť OP/ZO, tradičné pojmy, zaručené tradičné špeciality]

Cieľom navrhovaného  ustanovenia, obsahovo nadväzujúceho na pôvodné znenie ustanovenia, je  komplexne upraviť okruh absolútnych dôvodov spočívajúcich v rozpore používania alebo zápisu prihlasovaného označenia s inými právnymi predpismi (vnútroštátnymi, predpismi EÚ) alebo so záväzkami, ktoré SR vyplývajú z medzinárodných zmlúv. Ustanovenie súhrnným spôsobom transponuje ustanovenia čl. 4 ods. 1 písm. i), j), k) smernice (EÚ) 2015/2436 a navyše pokrýva aj záväzky vyplývajúce SR z medzinárodných zmlúv v danej oblasti (najmä TRIPS).

Prostredníctvom demonštratívneho výpočtu je venovaná osobitná pozornosť kolízii prihlasovaných označení s chránenými označeniami pôvodu, zemepisnými označeniami, tradičnými pojmami (pre víno) alebo zaručenými tradičnými špecialitami. V súvisiacej poznámke pod čiarou sú demonštratívne vymenované konkrétne právne normy (vnútroštátne, EÚ, ako aj medzinárodné), ktoré upravujú problematiku vzťahu označení pôvodu, zemepisných označení, tradičných pojmov alebo zaručených tradičných špecialít a ochranných známok.

 

K bodu 10

[§ 5 písmeno l); zlá viera]

V doterajšej praxi ÚPV SR bol nedostatok dobrej viery ako absolútna prekážka zápisnej spôsobilosti zohľadňovaný prevažne na základe podaných pripomienok proti zápisu označenia do registra (§ 29 zákona o ochranných známkach), ktoré boli doložené dôkazmi preukazujúcimi nedostatok dobrej viery.

Vzhľadom na skutočnosť, že touto novelou sa navrhuje doplniť katalóg relatívnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti o možnosť podania námietok osobou, ktorá je dotknutá na svojich právach prihláškou, ktorá nebola podaná v dobrej viere [navrhovaný § 7 písm. j)], spresňuje sa súčasne absolútny dôvod zápisnej nespôsobilosti spočívajúci v nedostatku dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky  o požiadavku zjavnosti; tzn. absolútna prekážka zápisnej spôsobilosti sa uplatní výlučne v tom prípade, že nedostatok dobrej viery je prieskumovému expertovi bez pochybností zjavný, a to napr. z dokumentov podaných samotným prihlasovateľom, expertných znalostí prieskumového experta alebo zo všeobecne dostupných zdrojov informácií.

 

K bodu 11

[§ 5 písmeno m); odrody rastlín]

Do výpočtu absolútnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti sa výslovne dopĺňa dôvod spočívajúci v konflikte prihlasovaného označenia so starším názvom odrody rastliny, ktorému bola poskytnutá ochrana podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín, nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín, resp. Medzinárodný dohovor o ochrane nových odrôd rastlín (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 351/2009 Z.z.).

V zmysle uvedených osobitných predpisov názov odrody rastliny musí ostať voľný na použitie v súvislosti s dotknutou odrodou; teda názvy odrôd rastlín sú chránené pred monopolizáciou prostredníctvom zápisu do registra ochranných známok [pozri napr. čl. 20 ods. 1 písm. b) Medzinárodného dohovoru o ochrane nových odrôd rastlín (Každá zmluvná strana zabezpečí, aby s výhradou odseku 4 žiadne práva pri označení registrovanom ako názov odrody nebránili voľnému použitiu názvu v súvislosti s danou odrodou, a to ani po zániku práva šľachtiteľa.) alebo čl. 18 ods. 1 nariadenia 2100/94/ES (Obmedzenie používania názvu odrôd; 1. Majiteľ nesmie uplatňovať žiadne právo udelené s ohľadom na názov zhodujúci sa s názvom odrody s cieľom zabránenia voľnému používaniu takéhoto názvu v spojení s danou odrodou, a to ani po zániku účinnosti práva spoločenstva k odrodám rastlín.)]. Doteraz teda ochrana pred monopolizáciou chránených názvov odrôd rastlín vyplývala „iba“ z osobitných predpisov upravujúcich práva k odrodám rastlín; transpozíciou čl. 4 ods. 1 písm. l) smernice (EÚ) 2015/2436 dochádza k jej explicitnému zaradeniu do výpočtu absolútnych prekážok zápisnej spôsobilosti.

 

K bodu 12

(§ 6)

Navrhuje sa zmena rozsahu ex-offo prieskumu vykonávaného ÚPV SR v konaní o prihláške ochrannej známky.

V súčasnosti ÚPV SR ako registračný úrad vykonáva v konaní o prihláške ochrannej známky ex-offo prieskum v súvislosti s absolútnymi dôvodmi zápisnej spôsobilosti (§ 5 v spojitosti s § 28 ods. 3  zákona o ochranných známkach). V súvislosti s relatívnymi dôvodmi (kolízia prihláseného označenia s relevantnými staršími právami tretích subjektov) vykonáva ÚPV SR ex-offo prieskum len na tzv. dvojitú zhodnosť (§ 6 v spojitosti s § 28 ods. 3 zákona o ochranných známkach). Iné svoje relevantné staršie práva môžu tretie osoby uplatniť v konaní o prihláške na základe námietky v zmysle § 7 v spojitosti s § 30 zákona o ochranných známkach.

Napriek skutočnosti, že smernica (EÚ) 2015/2436 výslovne nelimituje ex-offo prieskum vykonávaný registračnými úradmi len na oblasť absolútnych dôvodov zápisnej spôsobilosti (§ 5 zákona o ochranných známkach), vypustením § 6 sa navrhuje obmedziť ex-offo prieskum zápisnej spôsobilosti vykonávaný ÚPV SR len na oblasť absolútnych dôvodov a oblasť relatívnych dôvodov, medzi ktoré patrí aj tzv. dvojitá zhodnosť (tzn. kolízia prihlasovaného označenia so staršou ochrannou známkou, ak je prihlasované označenie s touto ochrannou známkou zhodné a je prihlasované pre zhodné tovary alebo služby),  ponechať výlučne na aktivitu tretích osôb, ktorým právna úprava v podobe možnosti uplatnenia námietok poskytuje efektívny a dostupný mechanizmus na obranu ich starších práv.

Dvojitá zhodnosť  sa súčasne stáva novým námietkovým dôvodom [pozri navrhovaný § 7 písm. a) bod 1]. Navrhovaná zmena rešpektuje aj jeden z ťažiskových princípov smernice EÚ/2015/2436, totiž, že ochrana sa poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32), keďže v námietkovom konaní bude majiteľ staršej ochrannej známky v súlade s čl. 44 smernice (EÚ) 2015/2436 povinný na žiadosť prihlasovateľa preukázať (skutočné) používanie svojej ochrannej známky (pozri navrhovaný § 32).

Ako komplementárny prvok v rámci prístupu ku dvojitej zhodnosti sa navrhuje, ako súčasť prieskumu prihlášky, informovať majiteľa staršej ochrannej známky v zmysle § 4 zákona o ochranných známkach o skutočnosti, že bolo prihlásené označenie zhodné so staršou ochrannou známkou pre zhodné tovary a/alebo služby. Ide o prvok s pridanou hodnotou predovšetkým pre tých majiteľov starších práv, ktorí nevyužívajú služby subjektov v oblasti ochranných známok profesionálne zameraných na vyhľadávanie potenciálne konfliktných označení, resp. ktorí sami nevyužívajú dostupné rešeršné nástroje. Poskytnutie tejto informácie pred zverejnením prihláseného označenia vo Vestníku ÚPV SR, od ktorého momentu sa odvíja 3-mesačná lehota na podanie námietok proti zápisu prihláseného označenia do registra, môže byť pre majiteľov starších práv (predovšetkým FO, resp. MSP) impulzom pre zhodnotenie tejto potenciálne konfliktnej situácie a prípadné podanie námietok. [v tejto súvislosti pozri aj navrhovaný § 7 písm. a) bod 1 a § 28 ods. 3 a súvisiace odôvodnenie].

 

K bodu 13

[§ 7 písm. a); dvojitá zhodnosť, pravdepodobnosť zámeny]

Navrhované zmeny § 7 písm. a) spočívajú v jeho legislatívno-technickom rozdelení do dvoch bodov, pričom bodom 1 sa zavádza nový námietkový dôvod upravujúci tzv. dvojitú zhodnosť a do  bodu 2 je presunuté znenie pôvodného § 7 písm. a) upravujúceho pravdepodobnosť zámeny.

V dôsledku navrhovanej zmeny a v nadväznosti na limitáciu ex-offo  vecného prieskumu vykonávaného ÚPV SR v konaní o prihláške ochrannej známky výlučne na absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti sa katalóg námietkových dôvodov spočívajúcich v kolízii prihlasovaného označenia s iným starším právom dopĺňa o tzv. dvojitú zhodnosť, ktorá doteraz bola skúmaná ÚPV SR z úradnej povinnosti. (Pozri aj odôvodnenie k bodu 12; vypustenie § 6.)

Dvojitá zhodnosť, tzn. zhodnosť prihlasovaného označenia so staršou ochrannou známkou na strane jednej a zhodnosť tovarov a/alebo služieb, pre ktoré prihlasovateľ žiada ochranu, s tovarmi a/alebo službami staršej ochrannej známky na strane druhej sa stáva námietkovým dôvodom, ktorý môže majiteľ staršej ochrannej známky (k pojmu staršia ochranná známka pozri § 4 zákona o ochranných známkach) uplatniť v konaní o námietkach, resp. po zápise mladšej ochrannej známky aj v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú.

 

K bodu 14

[§ 7 písm. b); ochranná známka s dobrým menom]

V smernici (EÚ) 2015/2436 sa relatívny dôvod týkajúci sa staršej ochrannej známky s dobrým menom, v porovnaní s predchádzajúcou smernicou 2008/98/ES, presunul do oblasti povinnej transpozície a súčasne došlo v nadväznosti na interpretačnú činnosť Súdneho dvora k spresneniu znenia tohto relatívneho dôvodu zápisnej nespôsobilosti. V nadväznosti na závery Súdneho dvora vo veci C-292/00  Davidoff sa text právnej normy upravuje v tom zmysle, že majiteľovi staršej ochrannej známky s dobrým menom je poskytnutá ochrana voči zhodnému alebo podobnému označeniu bez ohľadu na to, či je prihlasované pre zhodné, podobné alebo nepodobné tovary a/alebo služby. Táto zmena je vo svojej podstate len kozmetická; príslušné orgány (ÚPV SR, súdy) doterajšie ustanovenie § 7 písm. b) [resp. § 8 ods. 2 písm. c)]   interpretovali v súlade so závermi Súdneho dvora.

K iným úpravám v rámci tohto ustanovenia nedochádza, tzn. s výhradou reflexie rozsudku Davidoff zostáva doterajšie znenie nedotknuté. Doterajšie znenie tak obsahuje aj formuláciu „bez náležitého dôvodu“; len pre úplnosť je možné dodať, že interpretáciou pojmu „náležitý dôvod“ sa zaoberal Súdny dvor (napríklad C-323/08 Interflora alebo C-65/12 Red Bull).

 

K bodu 15

[§ 7 písm. e); nehodný agent]

Právna úprava relatívneho dôvodu zápisnej nespôsobilosti  spočívajúceho v konaní tzv. nehodného agenta (používaný aj pojem neverný agent)  vychádza z článku 6septies Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva; problematika doteraz nebola v známkovej smernici upravená.  Keďže však nová známková smernica (EÚ) 2015/2436 zavádza tento dôvod (oblasť povinnej transpozície), je nevyhnutné prispôsobenie znenia § 7 písm. e) zneniu čl. 5 ods. 3 písm. b) smernice  (EÚ) 2015/2436. Pripomíname, že problematika tzv. nehodného agenta je v zákone o ochranných známkach riešená na viacerých miestach [§ 7 písm. e), § 8 ods. 7, resp. § 19 zákona doterajšieho znenia].

Je však možné konštatovať, že podstata konania nehodného agenta, tak ako je v doterajšom znení, zostáva zachovaná. Návrh preberá aj možnosť ospravedlnenia konania nehodného agenta na základe oprávneného dôvodu; v zásade je možné za oprávnený dôvod považovať napr. skutočnosť že majiteľ ochrannej známky zapríčinil, že sa jeho zástupca domnieval, že sa ochrannej známky vzdal alebo že nemá záujem o získanie ochrany v dotknutej krajine (pozri G.H.C. Bodenhausen, Guide to the application of the Paris Convention for the Protection of Industrial Property, str.126; dostupné aj na http://www.wipo.int/publications/en/details.jsp?id=239&plang=JA .

 

[§ 7 písm. f); nezapísané označenie / iné označenie používané v obchodnom styku]

Podľa navrhovanej úpravy zostáva aj naďalej oprávnený na podanie námietok užívateľ nezapísaného označenia alebo užívateľ iného označenia používaného v obchodnom styku.

Tak ako doteraz bude pre úspešné uplatnenie tohto námietkového dôvodu nevyhnutné, aby označenie, na ktorom sú podané námietky založené, bolo používané v obchodnom styku pre tovary a/alebo služby spôsobom, ktorý umožňuje odlíšiť tieto tovary alebo služby od tovarov a/alebo služieb iných osôb, a to v súlade so zásadou priority už predo dňom podania prihlášky napadnutej podanými námietkami.

Navrhované zmeny sa týkajú posudzovania samotnej kolízie prihlasovaného označenia s nezapísaným označením alebo iným označením  používaným v obchodnom styku, pričom sa z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy a právnej istoty výslovne navrhuje využiť koncept pravdepodobnosti zámeny (obdobne ako v prípade kolízie so staršou ochrannou známkou); uvedené vyplynulo zo skúseností z aplikačnej praxe.

 

K bodu 16

(poznámka pod čiarou k odkazu 10)

Cieľom ustanovenia § 7 písm. h) je  komplexne upraviť okruh relatívnych dôvodov spočívajúcich na existencii skoršieho práva priemyselného vlastníctva. V súvislosti s týmto cieľom je potrebné aktualizovať znenie poznámky pod čiarou k odkazu 10, obsahujúce demonštratívny výpočet týchto práv.

 

K bodu 17

[§ 7 písm. j); absencia dobrej viery]

V nadväznosti na čl. 5 ods. 4 písm. c) smernice (EÚ) 2015/2436 sa zavádza nový relatívny  dôvod zápisnej nespôsobilosti týkajúci sa nedostatku dobrej viery prihlasovateľa pri podaní prihlášky.

V zmysle doterajšej právnej úpravy bol nedostatok dobrej viery výlučne absolútnou prekážkou zápisnej spôsobilosti, a teda mohol byť zohľadnený ÚPV SR ex-offo v rámci vecného prieskumu v konaní o prihláške, prípadne  v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú na návrh tretej osoby, resp. aj ex-offo.

Z doterajšej praxe ÚPV SR však vyplynulo, že nedostatok dobrej viery ako absolútny dôvod zápisnej nespôsobilosti bol úradom hodnotený  prevažne až na základe pripomienok proti zápisu označenia do registra (§ 29 zákona o ochranných známkach) podaných tretími osobami, ktoré boli, resp. mohli byť  prihláškou ochrannej známky dotknuté na svojich právach, pričom tieto tretie osoby v rámci pripomienok  predkladali aj dôkazy preukazujúce nedostatok dobrej viery. Takéto podnety tretích osôb však svojou povahou a prvkami kontradiktórnosti systematicky patria do oblasti relatívnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti, resp.  smerujú k vyvolaniu sporového konania, ktorým však preskúmanie pripomienok nie je.

V tejto situácii sa javí dôvodnou zmena  prístupu k nedostatku dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky, a to konkrétne doplnenie katalógu relatívnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti o možnosť podania námietok osobou, ktorá je dotknutá na svojich právach prihláškou, ktorá nebola podaná v dobrej viere; čím sa tejto osobe umožní v rámci sporového kontradiktórneho konania efektívnejšie hájiť svoje práva (osoba, ktorá podáva námietky je účastníkom konania so všetkými procesnými právami). Podotýkame, že v rámci zmeny prístupu sa súčasne spresňuje aj absolútny dôvod spočívajúci v nedostatku dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky  o požiadavku zjavnosti; tzn. absolútna prekážka zápisnej spôsobilosti sa uplatní výlučne v tom prípade, že nedostatok dobrej viery je prieskumovému expertovi bez pochybností zjavný, a to napr. z dokumentov podaných samotným prihlasovateľom, znalostí prieskumového experta alebo zo všeobecne dostupných zdrojov informácií.

 

K bodu 18

(§ 7c; používanie ochrannej známky)

Zavádza sa nové ustanovenie generálne upravujúce problematiku používania ochrannej známky. Doterajší § 9 sa bez náhrady zrušuje, pričom došlo k presunutiu niektorých z jeho ustanovení do navrhovaného § 7c.

Navrhovaná úprava má transpozičný charakter a odzrkadľuje dôraz, ktorý smernica (EÚ) 2015/2436 kladie na požiadavku skutočného používania ochrannej známky. Jedným z ťažiskových princípov smernice (EÚ) 2015/2436 totiž je, že ochrana sa poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32).

Navrhovaný odsek 1 transponujúci čl. 16 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/2436 vymenúva prostredníctvom vnútorných odkazov na relevantné ustanovenia zákona o ochranných známkach možné následky nepoužívania ochrannej známky – konkrétne ide o zrušenie ochrannej známky v dôsledku jej nepoužívania (§ 34 ods. 1),  nepoužívanie ako obrana v konaní o porušení práv z ochrannej známky (§ 14a), nepoužívanie ako obrana prihlasovateľa v konaní o námietkach (§ 32) a nepoužívanie ako obrana v konaní o neplatnosti ochrannej známky (§ 37a). Aj naďalej právna úprava predpokladá možnosť uplatnenia liberačných dôvodov, ktoré sú právnou normou pomenované ako oprávnené dôvody na nepoužívanie ochrannej známky [porovnaj doterajšie znenie § 10 ods. 1, § 34 ods. 1 písm. a)]. V súlade s čl. 19 dohody TRIPS sa za oprávnené dôvody na nepoužívanie uznávajú okolnosti vznikajúce nezávisle od vôle majiteľa ochrannej známky, ktoré tvoria prekážku používania ochrannej známky, ako je napríklad dovozné obmedzenie alebo iné vládne požiadavky na tovary alebo služby chránené ochrannou známkou. Výkladom oprávneného dôvodu na nepoužívanie ochrannej známky sa zaoberal aj Súdny dvor v konaní o prejudiciálnej otázke C-246/05.

 

Odsek 2 je prenesením pôvodného § 9 ods. 3 so zapracovanými zmenami odzrkadľujúcimi judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa  skutočného používania, ktoré  je pojmom práva EÚ a existuje k nemu veľmi rozsiahla judikatúra Súdneho dvora (prejudiciálne konanie). Ustanovenie je transpozíciou  čl. 16 ods. 5 písm. a) smernice (EÚ) 2015/2436.

 

Odsek 3 kopíruje znenie pôvodného § 9 ods. 4.

 

Navrhované odseky 4 a 5 sú osobitnými ustanoveniami vo vzťahu k medzinárodnej ochrannej známke (v doterajšej právnej úprave ide o § 47 ods. 5 zákona o ochranných známkach, ktorý sa navrhuje z dôvodu systematiky presunúť do § 7c týkajúceho sa vo všeobecnosti skutočného používania) a k ochrannej známke EÚ, ktorá môže byť uplatnená ako námietkový dôvod, resp. dôvod neplatnosti.

 

K bodu 19

(§ 8)

Vo vzťahu k § 8 predkladateľ zvolil najefektívnejšiu legislatívnu techniku a pristúpil, vzhľadom na množstvo zmien a doplnení v predmetnom ustanovení, k novelizácii § 8 ako celku. Zmeny a doplnenia sa týkajú nasledovných oblastí § 8:

 

§ 8 ods. 2 úvodná veta

Doplnenie normatívneho textu vychádza zo znenia článku 10 ods. 2 úvodná veta smernice (EÚ) 2015/2436 a je  s ním v plnom súlade.

Prostredníctvom doplnenia normatívneho textu „a bez toho, aby boli dotknuté práva nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky“ je v súlade so smernicou zdôraznená zásada priority uplatňovaná v priemyselnoprávnej oblasti, v súlade s ktorou majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený  vymáhať svoje práva voči držiteľom skorších práv.

Právo majiteľa ochrannej známky zabrániť tretím osobám, aby bez jeho súhlasu v obchodnom styku používali kolidujúce označenie, resp. vice versa povinnosť tretích osôb nezasahovať do práv majiteľa ochrannej známky sa  týka použitia takéhoto označenia treťou osobou v spojení s tovarmi resp. službami. V doterajšej právnej úprave bolo možné uvedené bezpochyby vyvodiť zo znenia § 8 ods. 3 v spojitosti s § 9 ods. 2 zákona o ochranných známkach.

Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že smernica (EÚ) 2015/2436 prináša majiteľom ochranných známok nové právo, a to právo zakázať prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných prostriedkov (pozri článok 11 smernice, resp. navrhovaný § 8 ods. 7 a jeho odôvodnenie), pri ktorom priame spojenie s tovarmi alebo službami absentuje, a teda podľa doterajšej právnej úpravy takéto konanie nemožno kvalifikovať ako porušovanie práv z ochrannej známky.

§ 8 ods. 2 písm. c)

V smernici (EÚ) 2015/2436 sa ustanovenie upravujúce osobitnú skutkovú podstatu porušovania práv z ochrannej známky disponujúcej dobrým menom, v porovnaní s predchádzajúcou smernicou 2008/98/ES, presunulo do oblasti povinnej transpozície a súčasne došlo v nadväznosti na interpretačnú činnosť Súdneho dvora k spresneniu znenia tohto relatívneho dôvodu zápisnej nespôsobilosti. V nadväznosti na závery Súdneho dvora vo veci C-292/00  Davidoff sa text právnej normy upravuje v tom zmysle, že majiteľ staršej ochrannej známky s dobrým menom je oprávnený zakázať používanie zhodného alebo podobného označenia bez ohľadu na to, či je používané pre zhodné, podobné alebo nepodobné tovary a/alebo služby. Táto zmena je vo svojej podstate len kozmetická; príslušné orgány (t. j. súdy) doterajšie ustanovenie § 8 ods. 2 písm. c)   interpretovali v súlade so závermi Súdneho dvora.

K iným úpravám v rámci tohto ustanovenia nedochádza, tzn. s výhradou reflexie rozsudku Davidoff zostáva doterajšie znenie nedotknuté. Doterajšie znenie tak obsahuje aj formuláciu „bez náležitého dôvodu“; len pre úplnosť je možné dodať, že interpretáciou pojmu „náležitý dôvod“ sa zaoberal Súdny dvor (napríklad C-323/08 Interflora alebo C-65/12 Red Bull).

 

§ 8 ods. 3

Navrhované ustanovenie je transpozíciou článku 10 ods. 3 smernice (EÚ) 2015/2436 a príkladmo vymedzuje činnosti, ktoré pri naplnení podmienok/znakov jednotlivých skutkových podstát uvedených v § 8 ods. 2 predstavujú porušenie práv z ochrannej známky a môžu byť zakázané. Do otvoreného katalógu reprobovaných spôsobov použitia označenia, ktoré v doterajšej právnej úprave boli vymenované prostredníctvom odkazu na § 9 ods. 2 zákona o ochranných známkach (v jeho doterajšej podobe), výslovne pribúda používanie označenia ako obchodného mena alebo názvu právnickej osoby, resp. ich časti [nové písm. e)] a používanie označenia v porovnávacej reklame spôsobom, ktorý je v rozpore s právnou úpravou porovnávacej reklamy, momentálne obsiahnutou v § 4 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [nové písm. f) v spojitosti so súvisiacou poznámkou pod čiarou]. Zavedením písmena f) sa zohľadňuje judikatúra Súdneho dvora (C-533/06 O2; C-487/07 L´Oreal) a dochádza k zosúladeniu známkovoprávnej úpravy a právnej úpravy porovnávacej reklamy.

 

§ 8 ods. 4; tovar v tranzite

Ustanovenie upravujúce tzv. tovar v tranzite  je transpozíciou čl. 10 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/2436. Prostredníctvom článku 10 ods. 4 zákonodarca EÚ vysiela jasný signál v boji proti falšovaniu, pričom  reaguje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veciach C-446/09 Philips a C-495/09 Nokia, ktorý sa u zainteresovaných kruhov nestretol s pozitívnym ohlasom.

Práva majiteľa ochrannej známky sa dopĺňajú  o právo zabrániť všetkým tretím osobám v preprave tovaru v tranzite (tzn. ide o tovar, ktorý  nebude na území SR prepustený do voľného obehu) cez územie Slovenskej republiky, ak takýto tovar vrátane obalu pochádza z tretích krajín a je bez povolenia označený ochrannou známkou, ktorá je zhodná s ochrannou známkou zapísanou v  súvislosti s daným tovarom alebo ktorú v jej základných aspektoch nemožno rozlíšiť od takejto ochrannej známky. Formulácia bez povolenia, resp. „neoprávnene označený“ spresňuje rozsah aplikácie ustanovenia, a to výlučne na falšovaný tovar. Pojem nemožnosti rozlíšenia označenia v základných aspektoch od ochrannej známky je prevzatý zo smernice (EÚ) 2015/2436; nie je možné ho stotožňovať s pojmom podobnosť označení používaným pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny v zmysle § 7 písm. a), resp. § 8 ods. 2 písm. b) zákona o ochranných známkach; jeho konkrétny obsah bude zrejme ustálený až aplikačnou praxou.

Deklarant alebo držiteľ tovaru môže počas konania o určenie, či bolo porušené právo duševného vlastníctva (v danom prípade právo zo zapísanej národnej ochrannej známky zapísanej v registri úradu), ktoré sa začalo v súlade s nariadením (EÚ) č. 608/2013, resp. zákonom č. 486/2013 Z. z., využiť procesnú obranu spočívajúcu v hmotnoprávnej námietke  zániku práva majiteľa ochrannej známky (§ 152 Civilného sporového poriadku); konkrétne v zmysle navrhovaného ustanovenia právo majiteľa ochrannej známky zaniká v  prípade, ak deklarant alebo držiteľ tovaru preukáže, že majiteľ zapísanej ochrannej známky nemá právo zakázať uvedenie tovaru na trh v krajine konečného určenia (tzn. v krajine konečného určenia nie je označenie pre tohto majiteľa chránené ako ochranná známka).

 

 

 

§ 8 ods. 5; reprodukcia ochrannej známky v encyklopédiách

Navrhované zmeny sú transpozičného charakteru a ich účelom je zahrnúť do aplikačného rámca právnej normy aj diela vydávané v elektronickej podobe.

 

§ 8 ods. 6; nehodný agent

Navrhuje sa úprava ustanovenia týkajúceho neoprávneného používania známky tzv. nehodným agentom, a to s cieľom dosiahnuť zhodu s článkom 13 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2015/2436. Pripomíname, že  problematika tzv. nehodného agenta je v zákone o ochranných známkach riešená na viacerých miestach [§ 7 písm. e), § 8 ods. 5, resp. § 19 zákona doterajšieho znenia].

Je však možné konštatovať, že podstata konania nehodného agenta, tak ako je v doterajšom znení, zostáva zachovaná. Návrh preberá aj možnosť ospravedlnenia konania nehodného agenta na základe oprávneného dôvodu; v zásade je možné za oprávnený dôvod považovať napr. skutočnosť že majiteľ ochrannej známky zapríčinil, že sa jeho zástupca domnieval, že sa ochrannej známky vzdal alebo že nemá záujem o získanie ochrany v dotknutej krajine (pozri G.H.C. Bodenhausen, Guide to the application of the Paris Convention for the Protection of Industrial Property, str.126; dostupné aj na http://www.wipo.int/publications/en/details.jsp?id=239&plang=JA .

 

§ 8 ods. 7; právo zakázať prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných prostriedkov

Nóvum v oblasti práv z ochrannej známky predstavuje právo zakázať prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných prostriedkov. Návrh majiteľovi ochrannej známky explicitne priznáva právo zakázať tzv. prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných prostriedkov používaných v súvislosti s tovarmi alebo službami; ustanovenie je transpozíciou článku 11 smernice (EÚ) 2015/2436.

Ustanovenie postihuje prípravné činnosti, ktoré podľa doterajšej právnej úpravy nebolo možné kvalifikovať ako porušovanie práv z ochrannej známky, pretože pri prípravných činnostiach nie je dané (reálne) spojenie s tovarmi, resp. službami. Existenciu  nebezpečenstva, že obaly alebo iné prostriedky (právna norma ich vymenúva iba príkladmo; ide napr. o štítky, visačky, ochranné prvky alebo prvky pravosti, ktoré sa štandardne používajú v súvislosti s konkrétnymi tovarmi alebo službami), na ktorých je umiestnená ochranná známka, resp. na ktoré sa umiestňuje ochranná známka, by mohli byť následne použité v súvislosti s tovarmi a službami, pričom také použitie by bolo kvalifikované ako porušenie práv z ochrannej známky podľa § 8 ods. 2 a 3 zákona o ochranných známkach, preukazuje majiteľ ochrannej známky na základe indikatívnych faktorov. Ak majiteľ ochrannej známky preukáže  existenciu tohto nebezpečenstva, má právo zakázať  právnou normou presne vymenované činnosti uskutočňujúce sa v obchodnom styku.

Výslovné zavedenie právneho základu „tovaru v tranzite“ (pozri odôvodnenie k § 8 ods. 4) v známkovom práve a  práva majiteľa ochrannej známky vo vzťahu k prípravným úkonom je jasným signálom zákonodarcu EÚ v boji proti falšovaniu.

 

K bodu 20

(§ 9)

§ 9 sa vypúšťa. Pripomíname, že problematika odseku 2 bola presunutá do § 8 ods. 3, kam obsahovo patrí, a problematika odsekov 3 a 4 bola presunutá do nového § 7c upravujúceho používanie ochrannej známky vo všeobecnej rovine.

(§ 10)

Vzhľadom na zavedenie špeciálneho ustanovenia týkajúceho sa preukazovania skutočného používania v konaní o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú (§ 37a) sa § 10 vypúšťa.

 

K bodu 21

(§ 14; obmedzenie práv z ochrannej známky)

Zákon o ochranných známkach v § 14 ods. 1 obsahuje uzatvorený výpočet prípadov, kedy dochádza k obmedzeniu práv z ochrannej známky. Navrhované zmeny tohto  ustanovenia sú priamym dôsledkom transpozície smernice (EÚ) 2015/2436, pričom  zdôrazňujeme predovšetkým znenie písmena a), v zmysle ktorého účinky ochrannej známky sú obmedzené výlučne vo vzťahu k fyzickým osobám  a ich vlastnému menu a priezvisku.

Navrhované zmeny v písmenách b) a c) sú formulačného a upresňujúceho charakteru.

Znenie odseku 2 je zosúladené s čl. 14 ods. 3 smernice (EÚ) 2015/2436.

 

K bodu 22

(§ 14a; nepoužívanie ako obrana v konaní o porušení práv z ochrannej známky)

Ustanovenie je transpozíciou čl. 17 smernice (EÚ) 2015/2436 a súvisí s jedným z ťažiskových princípov smernice (EÚ) 2015/2436, ktorým je princíp, že ochrana sa poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32). V súdnom konaní o porušovaní práv z ochrannej známky sa tento princíp konkrétne prejavuje v povinnosti žalobcu - majiteľa staršej ochrannej známky na žiadosť žalovaného preukázať (skutočné) používanie tejto ochrannej známky, na ktorej je žaloba založená.

Relevantným časovým rámcom pre preukázanie používania je päť rokov predchádzajúcich dňu podania žaloby.

Používanie staršej ochrannej známky preukazuje jej majiteľ výlučne na žiadosť žalovaného. Následkom nepreukázania skutočného používania je, v súlade s princípom poskytovania ochrany výlučne tým ochranným známkam, ktoré sú používané, zánik práva žalobcu. Ide o  procesnú obranu žalovanej strany sporu (§ 152 Civilného sporového poriadku), ktorú žalovaná strana sporu uplatňuje pri rešpektovaní princípov koncentrácie konania podľa § 153 a 154 Civilného sporového poriadku.

Je vhodné poznamenať, že nepreukázanie skutočného používania v súdnom konaní nemá žiadny dôsledok na existenciu ochrannej známky; výlučná kompetencia zrušiť ochrannú známku pre jej nepoužívanie prislúcha ÚPV SR v rámci konania o zrušení v zmysle § 34 ods. 1 písm. a).

(§ 14b; obrana majiteľa neskoršej ochrannej známky v konaní o porušení práv z ochrannej známky)

Ustanovenie je transpozíciou čl. 18 smernice (EÚ) 2015/2436 a rieši v kontexte vymáhania práv z ochrannej známky kolíziu dvoch zapísaných ochranných známok, konkrétne kolíziu medzi  staršou ochrannou známkou a neskoršou ochrannou známkou, prostredníctvom ktorej údajne dochádza k porušovaniu práv zo staršej ochrannej známky.

Vo všeobecnosti je majiteľ staršej ochrannej známky (tzn. ochrannej známky so skorším právom prednosti) oprávnený vymáhať práva zo svojej ochrannej známky aj voči / vo vzťahu k majiteľom mladších, tzn. neskôr zapísaných ochranných známok, ktoré majú účinky na území SR, ak dôjde k naplneniu relevantných skutkových podstát v zmysle zákona o ochranných známkach. Ak však nastanú okolnosti, ktoré návrh presne špecifikuje a uvádza ich uzatvorený výpočet, a majiteľ neskoršej ochrannej známky (tzn. žalovaná strana sporu)  ich v konaní o porušení práv z ochrannej známky namietne, právo majiteľa staršej ochrannej známky zaniká. Ide o prostriedky procesnej obrany žalovanej strany sporu (§ 149 a 154 Civilného sporového poriadku), ktoré žalovaná strana sporu uplatňuje pri rešpektovaní princípov koncentrácie konania podľa § 153 a 154 Civilného sporového poriadku.

Konkrétne ide o situácie, keď staršia ochranná známka ku dňu priority neskoršej ochrannej známky nedisponovala

-              rozlišovacou spôsobilosťou,

-              zvýšenou rozlišovacou spôsobilosťou v konkrétnom prípade nevyhnutnou pre konštatovanie pravdepodobnosti zámeny

-              alebo dobrým menom v konkrétnom prípade uplatňovania práv podľa § 8 ods. 2 písm. c) zákona o ochranných známkach.

Ďalej ide o situácie, keď majiteľ staršej ochrannej známky strpel používanie neskoršej ochrannej známky, takže v prípadnom konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú by neskoršia ochranná známka nebola v súlade s ustanovením § 35a ods. 1 zákona o ochranných známkach vyhlásená za neplatnú, resp. o situáciu, keď by neskoršia ochranná známka nebola vyhlásená za neplatnú na základe nepreukázania jej skutočného používania v súlade s ustanovením § 37a ods. 4 zákona o ochranných známkach.

Navrhovaný odsek 2  predstavuje špecifickú úpravu procesnej obrany majiteľa neskoršej ochrannej známky EÚ (v pozícii žalovanej strany sporu).

 

K bodom 23 a 24

(§ 15; vyčerpanie práv)

V odseku 1 dochádza k terminologickému spresneniu, a to aj vzhľadom na iné ustanovenia zákona (§ 51 ods. 3 a 4).

Základom navrhovanej úpravy v odseku 2 je znenie čl. 15 smernice (EÚ) 2015/2436.

 

K bodu 25

(§ 16; strpenie)

Navrhovaná úprava , teda  vypustenie § 16  je priamym dôsledkom  navrhovaného § 14b ods. 1 písm. b) v spojení s navrhovaným § 35a ods. 1.

 

K bodom 26 a 27

(§ 17 ods. 2 a § 18 ods. 2)

Ustanovenia o prevode resp. prechode ochrannej známky sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne vtedy, ak doklady predložené spolu so žiadosťami prevod alebo prechod ochrannej známky nepreukazujú.

 

 

K bodu 28

(§ 19; nehodný agent)

Navrhuje sa úprava ustanovenia týkajúceho neoprávneného používania známky tzv. nehodným agentom, a to s cieľom dosiahnuť zhodu s článkom 13 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/2436. Pripomíname, že  problematika tzv. nehodného agenta je v zákone o ochranných známkach riešená na viacerých miestach [§ 7 písm. e), § 8 ods. 7, resp. § 19 zákona doterajšieho znenia].

Je však možné konštatovať, že podstata konania nehodného agenta, tak ako je v doterajšom znení, zostáva zachovaná. Návrh preberá aj možnosť ospravedlnenia konania nehodného agenta na základe oprávneného dôvodu; v zásade je možné za oprávnený dôvod považovať napr. skutočnosť že majiteľ ochrannej známky zapríčinil, že sa jeho zástupca domnieval, že sa ochrannej známky vzdal alebo že nemá záujem o získanie ochrany v dotknutej krajine (pozri G.H.C. Bodenhausen, Guide to the application of the Paris Convention for the Protection of Industrial Property, str.126; dostupné aj na http://www.wipo.int/publications/en/details.jsp?id=239&plang=JA .

 

 

 

 

K bodom 29  a 31

(§ 20; licencia)

Navrhujú sa zmena gramatického charakteru a zmena vnútorného odkazu v nadväznosti na nové ustanovenie § 7c a vypustenie § 9.

 

K bodu 30

(§ 20 ods. 2)

Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne vtedy, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.

 

K bodu 32

(§ 21 ods. 3)

Ustanovenia o záložnom práve k ochrannej známke sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne vtedy, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k ochrannej známke existenciu záložného práva nepreukazujú.

 

K bodu 33

(§ 22 ods. 6; informovanie majiteľa o blížiacom sa uplynutí platnosti zápisu)

Navrhované ustanovenie je transpozíciou čl. 49 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2436. Zasielanie notifikácií majiteľom ochranných známok o blížiacom sa uplynutí platnosti zápisu ich ochrannej známky je potrebné vnímať ako službu úradu majiteľom práv, a to predovšetkým s ohľadom na fyzické osoby a na malé a stredné podniky, ktoré v mnohých prípadoch pri všeobecnej správe ich práv duševného vlastníctva nevyužívajú služby špecializovaných subjektov, ako napr. patentových zástupcov, resp. advokátov. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že informácia má právne nezáväzný charakter a jej neposkytnutie nezakladá zodpovednosť úradu.   Tzn.  v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ úrad na seba nepreberá zodpovednosť, resp. povinnosti, ktorých adresátmi sú výlučne majitelia ochranných známok.

 

K bodu 34

[§ 24 ods. 2 písm. d)]

Ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2015/2436; konkrétne jej článku 37 ods. 1 písm. d). Navrhovaná zmena je priamym dôsledkom zmeny prístupu k samotnému vymedzeniu označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú známku. Vzhľadom na opustenie podmienky grafickej znázorniteľnosti označenia sa pojmy znenie, resp. vyobrazenie prihlasovaného označenia stávajú nedostatočnými a neadekvátnymi. Zavádza sa nový všeobecný pojem vyjadrenie, ktorý zodpovedá formulácii použitej v § 2 a je schopný pokryť aj tie označenia, ktoré nie sú graficky znázorniteľné (napr. zvukové označenie vyjadrené samotným zvukom zachyteným v elektronickom súbore alebo multimediálne označenie vyjadrené pomocou elektronického súboru). Jednotlivé prípustné druhy označení vrátane ich definícií a možných spôsobov vyjadrenia budú upravené vo vykonávacom predpise. Je potrebné poznamenať, že úrady priemyselného vlastníctva členských štátov EÚ  a EUIPO (Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo) sa v priebehu reformy známkového práva a jej následnej implementácii na úrovni ochrannej známky EÚ zhodli na potrebe, resp. významnej pridanej hodnote konzistencie a konvergentného prístupu ku katalógu jednotlivých druhov ochranných známok, ich definíciám a možným spôsobom ich vyjadrenia, ktorý prispeje k zvýšeniu právnej istoty, predvídateľnosti a dostupnosti systémov pre používateľov v celej európskej sieti duševného vlastníctva. Keďže táto problematika nie je v podrobnostiach predmetom úpravy smernice (EÚ) 2015/2436, členské štáty EÚ a EUIPO v snahe dosiahnuť harmonizovaný prístup v tejto oblasti vypracovali dokument Spoločné oznámenie o vyjadrení nových druhov ochranných známok obsahujúci súhrnné informácie o druhoch ochranných známok, ich definíciách a možných spôsoboch ich vyjadrenia, ako aj súvisiace implementačné zámery členských štátov EÚ. Dokument je prístupný na webovom sídle ÚPV SR, webovom sídle EUIPO, ako aj ďalších úradov priemyselného vlastníctva členských štátov EÚ. Referenčným textom pre budúcu vnútroštátnu  úpravu je čl. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1431 z 18. mája 2017, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie upravujúci podrobnosti o vyjadrení ochrannej známky EÚ.

K bodu 35

(§ 24 ods. 3)

Vzhľadom na skutočnosť, že smernica (EÚ) 2015/2436 obsahuje v článku 39 špeciálnu podrobnú úpravu problematiky zatrieďovania tovarov a služieb, ktorá  svojím rozsahom výrazne prekračuje platné ustanovenie § 24 ods. 3 zákona o ochranných známkach, pristupuje sa  k vypusteniu tohto ustanovenia zo zákona o ochranných známkach. Súčasne sa však do zákona o ochranných známkach zavádza nová ucelená úprava týkajúca sa problematiky zatrieďovania tovarov a služieb (pozri navrhovaný § 24a a jeho odôvodnenie).

K bodu 36

(§ 24a; tovary a služby)

Zavádza sa nové ustanovenie týkajúce sa problematiky tovarov a služieb; ide o transpozíciu článku 39 smernice (EÚ) 2015/2436.

Rozsah ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky je daný nielen vyjadrením ochrannej známky, ale aj zoznamom tovarov a/alebo služieb, keďže o zápis označenia ako ochrannej známky žiada prihlasovateľ vždy vo vzťahu k určitým tovarom a/alebo službám. Vymedzenie tovarov a služieb je teda pre určenie rozsahu ochrany, resp. rozsahu výlučného práva majiteľa ochrannej známky zásadné.

Doteraz zo zákona o ochranných známkach (doterajší § 24 ods. 3) vyplývala pre prihlasovateľov povinnosť pri zostavovaní zoznamu tovarov alebo služieb, pre ktoré má byť ochranná známka zapísaná, použiť triedenie podľa systému zavedeného Niceskou dohodou o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 118/1979 Zb. v znení vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 77/1985 Zb.). Niceská dohoda je medzinárodný systém vytvorený na administratívne účely zatrieďovania tovarov a služieb. Každá jej zmluvná strana je, pri zápise ochranných známok, povinná toto triedenie uplatňovať.

Impulzom pre legislatívne zakotvenie podrobných pravidiel zatrieďovania, resp. označovania tovarov a služieb bola rozdielna prax známkových úradov v EÚ (najmä rozdielny prístup k používaniu všeobecných výrazov a k interpretácii ich rozsahu) a súvisiace závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-307/10 „IP Translator“. Pred „IP Translator“ existovali v zásade dva rozdielne paralelné prístupy k používaniu všeobecných výrazov a interpretácii ich rozsahu, pričom tento fakt bol spôsobilý ovplyvniť správne fungovanie systému ochranných známok v EÚ. V nadväznosti na uvedené priniesla reforma známkového práva v EÚ spoločný jednotný prístup k označovaniu a triedeniu tovarov a služieb [pozri čl. 39 smernice (EÚ) 2015/2436 a čl. 33 nariadenia (EÚ) 2017/1001].

K odseku 1

Ustanovenie ukladajúce prihlasovateľovi povinnosť pri zostavovaní zoznamu tovarov a/alebo služieb vychádzať z niceského triedenia (ustanoveného Niceskou dohodou o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok) obsahovo zodpovedá zrušovanému § 24 ods. 3.

K odseku 2

Majiteľovi ochrannej známky je poskytovaná ochrana vo vzťahu k tým tovarom alebo službám, pre ktoré je ochranná známka v registri zapísaná. Vymedzenie tovarov a služieb je zásadné pre určenie rozsahu ochrany, resp. rozsahu výlučného práva majiteľa ochrannej známky. Jasný a presný zoznam tovarov a služieb, ktorý musí byť dostatočne konkrétny a na základe ktorého možno bezproblémovo interpretovať rozsah ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky, je nevyhnutnosťou pre zabezpečenie právnej istoty, a to nielen majiteľov ochranných známok, ale aj tretích osôb a príslušných orgánov. Pre príslušné orgány je nevyhnutnosťou jasne a presne poznať tovary a/alebo služby, pre ktoré je označenie prihlasované, z dôvodu, aby tieto orgány mohli riadne vykonávať svoje povinnosti; napr. z pozície ÚPV SR ako registračného úradu je jasná a presná identifikácia tovarov a/alebo služieb ťažisková pre vykonanie ex-offo prieskumu na absolútne dôvody zápisnej spôsobilosti, keďže tieto musia byť posúdené in concreto vo vzťahu k tovarom a/alebo službám, pre ktoré sa o zápis žiada. Podobne niektoré z relatívnych dôvodov odmietnutia ochrany spočívajúce v kolízii so staršími právami tretích osôb predpokladajú zhodu alebo podobnosť tovarov a/alebo služieb označovaných kolidujúcimi označeniami.

 

Pokiaľ ide o hospodárske subjekty, aj tieto musia mať možnosť získať relevantné informácie o právach tretích osôb, tzn. možnosť dozvedieť sa jasne a presne o zápisoch alebo prihláškach predovšetkým ich konkurentov, resp. aj možných konkurentov.

Súvisiace ustanovenie článku 39 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2436 je inkorporáciou záveru vysloveného Súdnym dvorom vo veci C-307/10 „IP Translator“.

K odseku 3

Súvisiace ustanovenie článku 39 ods. 3 smernice (EÚ) 2015/2436 je opätovne doslovnou inkorporáciou záveru vysloveného Súdnym dvorom vo veci C-307/10 „IP Translator“; konkrétne záveru,  ktorým zaujal stanovisko k otázke používania všeobecných výrazov pre tovary a/alebo služby, pre ktoré sa žiada ochrana, kde prax známkových úradov v EÚ nebola jednotná. Je vhodné poznamenať, že závery Súdneho dvora boli následne národnými známkovými úradmi, ako aj EUIPO zohľadnené v ich praxi, pričom tieto úrady v rámci European Trade Mark and Design Network spolupracovali na harmonizovanej a konvergentnej implementácii tohto rozsudku (pozri napr. súvisiace dokumenty Spoločné oznámenie o vykonávaní rozsudku vo veci IP Translator z 2.5.2013 a Spoločné oznámenie o spoločnom postupe pri používaní všeobecných označení názvov tried niceského triedenia z 20.11.2013). Následne potom aj európsky zákonodarca pristúpil k zakotveniu zodpovedajúcich  pravidiel priamo do sekundárneho práva EÚ týkajúceho sa ochranných známok.

Všeobecné výrazy (ide najmä o všeobecné výrazy použité v názvoch tried niceského triedenia)  je možné použiť len za predpokladu, že sú dostatočne jasné a presné, teda že na ich základe je možné bezpochyby  určiť rozsah požadovanej ochrany.

V aktuálnom znení niceského triedenia zostali zachované výrazy, ktoré sa aj naďalej posudzujú ako nejasné a nepresné (a to v názvoch tried 7, 37, 40 a 45). Konkrétne ide o výrazy „stroje“ (trieda 5), „opravy“ (trieda 37), „inštalačné služby“ (trieda 37), „spracovanie a úprava materiálov“ (trieda 40) a „osobné a sociálne služby poskytované tretími osobami na uspokojovanie potrieb jednotlivcov“ (trieda 45). Uvedené všeobecné výrazy z  názvov tried niceského triedenia sa posudzujú ako nejasné a nepresné; tzn. samy osebe neumožňujú príslušným orgánom (napr. ÚPV SR) a hospodárskym subjektom určiť rozsah prihlasovateľom ochrannej známky požadovanej ochrany; ako povedal generálny advokát vo svojom návrhu vo veci C-307/10 „IP Translator“  sú príliš všeobecné a pokrývajú priveľmi rozmanité výrobky a služby na to, aby boli zlučiteľné s funkciou ochrannej známky ako označenia pôvodu. Bez ďalších spresnení tieto všeobecné označenia neumožnia príslušným orgánom splniť svoje povinnosti týkajúce sa predbežného preskúmania prihlášok a hospodárskym subjektom neumožnia s istotou overiť si uskutočnené zápisy alebo prihlášky podané ich skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. Ak napríklad prihlasovateľ odkazuje iba na všeobecné označenia v názve triedy 45 niceského triedenia a v dôsledku toho požiada o zápis ochrannej známky pre „osobné a sociálne služby poskytované tretími osobami na uspokojovanie potrieb jednotlivcov“, zápis tejto ochrannej známky mu môže priznať výlučné používanie označení pre veľmi rozmanité služby, ktoré pokrývajú nielen „zoznamovacie služby“ a „zostavovania horoskopov“, ale aj „detektívne kancelárie“ a „kremačné služby“. Inými slovami, množstvo služieb, ktoré nemajú, a priori, nijaké spoločné charakteristické vlastnosti. V takom prípade je rozsah ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky neurčiteľný, takmer neviditeľný, a to na úkor zásad voľného pohybu tovarov a slobodného poskytovania služieb. V prípade uvedenia nejasných a nepresných výrazov v prihlasovanom zozname tovarov a služieb [§ 24 ods. 2 písm. e)], úrad vyzve prihlasovateľa,  aby uvedené tovary alebo služby presne špecifikoval/konkretizoval tak, aby spĺňali požadované kritérium jasnosti a presnosti.  Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve úradu a „nedodá“ akceptovateľné znenie, úrad zastaví konanie o prihláške v rozsahu dotknutých tovarov a služieb. Je tak zrejmé, že nová detailná úprava zatrieďovania tovarov a služieb si vyžaduje aj zmeny v ustanoveniach týkajúcich sa formálneho prieskumu prihlášky (pozri § 28 ods. 2).

K odseku 4

Ustanovenie je transpozíciou článku 39 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/2436 a je potrebné ho vnímať v súvislosti s požiadavkou na jasné a presné vymedzenie tovarov a/alebo služieb, pre ktoré sa požaduje ochrana. Predmetom ustanovenia je pravidlo doslovného významu (literal meaning), podľa ktorého sa používanie všeobecných výrazov musí vykladať tak, že zahŕňa len tie tovary alebo služby, ktoré sú jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame výrazu. V zásade ide o problematiku všeobecných výrazov zahrnutých v názvoch tried niceského triedenia a interpretáciu ich rozsahu. Pravidlo doslovného významu (literal meaning) vylučuje interpretovať rozsah ochrany vyplývajúcej zo všeobecného výrazu zahrnutého v názve triedy niceského triedenia extenzívne tak, že by súčasne boli zahrnuté aj všetky tovary alebo služby uvedené podľa abecedného zoznamu konkrétnej triedy.

K odseku 5

Ustanovenie je transpozíciou článku 39 ods. 6 smernice (EÚ) 2015/2436 a zakotvuje formálne požiadavky na zoznam tovarov a služieb, ktoré je  prihlasovateľ povinný pri zostavovaní zoznamu tovarov alebo služieb dodržiavať.

K odseku 6

Ustanovenie je transpozíciou článku 39 ods. 7 smernice (EÚ) 2015/2436 a zakotvuje pravidlo dlhodobo aplikované  v rozhodovacej  praxi nielen známkových úradov v EÚ, ale aj Súdneho dvora EÚ, ktoré odráža povahu Niceskej dohody ako systému vytvoreného na administratívne účely zatrieďovania tovarov a služieb (pozri čl. 2 ods. 1 Niceskej dohody).

K bodu 37

[§ 25 ods. 1 písm. c)]

Navrhovaná zmena (vypustenie časti textu) nadväzuje na vypustenie § 24 ods. 3.

K bodu 38

(§ 25 ods. 2)

Navrhovaná zmena prispieva k jednoznačnosti a zrozumiteľnosti normatívneho textu.

K bodom 39 a 47

(§ 26 ods. 5 a § 33 ods. 2)

Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (osvedčenie o zápise ochrannej známky do registra, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 26 ods. 5 a § 33 ods. 2 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.

 

K bodu 40

(§ 27 ods. 3)

Zavádza sa pravidlo neprípustnosti rozdelenia prihlášky v priebehu konania o námietkach vo vzťahu k tým tovarom alebo službám, proti ktorým námietky smerujú, v tom zmysle, že nie je prípustné rozdeliť tie tovary alebo služby, proti ktorým námietky smerujú. Uvedené naopak zabezpečuje vyčlenením tých tovarov alebo služieb, ktoré neboli námietkami napadnuté, možnosť dosiahnuť pre tieto tovary alebo služby zápis označenia ako ochrannej známky, a to nezávisle od prebiehajúceho konania o námietkach.

 

K bodu 41

(§ 27 ods. 4)

Zmena reflektuje na skutočnosť, že smernica (EÚ) 2015/2436 obsahuje ustanovenie týkajúce sa rozdelenia nielen prihlášky, ale aj samotného zápisu ochrannej známky, ktoré patrí do oblasti povinnej transpozície. Súčasne sa zavádza obdobné pravidlo neprípustnosti rozdelenia zápisu v priebehu konania o návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú ako v konaní o námietkach (pozri odôvodnenie k odseku 3).

Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu licencie, zápisu záložného práva alebo zápisu exekúcie aj po rozdelení zápisu. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy, záložného veriteľa, resp. oprávneného v exekučnom konaní.

K bodu 42

(§ 28; prieskum a zverejnenie prihlášky)

K odseku 2

Ustanovenie upravujúce tzv. formálny prieskum prihlášky sa mení a dopĺňa v súvislosti s novými požiadavkami kladenými na zoznam tovarov a služieb. Ide predovšetkým o požiadavku na jasné a presné vymedzenie tovarov a/alebo služieb [transpozícia článku 39 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/2436], pre ktoré prihlasovateľ žiada ochranu, ako aj ďalšie požiadavky na zostavenie zoznamu tovarov a služieb a jeho formu.

K odseku 3

(informovanie majiteľa staršieho práva o dvojitej zhodnosti)

V súvislosti so zrušením ex-offo prieskumu na dvojitú zhodnosť (doterajší § 6 zákona o ochranných známkach) a navrhovaným zavedením nového zodpovedajúceho námietkového dôvodu [navrhovaný § 7 písm. a) bod 1] sa navrhuje, aby ÚPV SR poskytol, v rámci  prieskumu prihlášky, majiteľovi staršej ochrannej známky v zmysle § 4 zákona o ochranných známkach informáciu o skutočnosti, že bolo prihlásené označenie zhodné so staršou ochrannou známkou pre zhodné tovary a/alebo služby. Ide o prvok s pridanou hodnotou predovšetkým pre tých majiteľov starších práv, ktorí nevyužívajú služby subjektov v oblasti ochranných známok profesionálne zameraných na vyhľadávanie potenciálne konfliktných označení, resp. ktorí sami nevyužívajú dostupné rešeršné nástroje. Poskytnutie tejto informácie pred zverejnením prihláseného označenia vo Vestníku ÚPV SR, od ktorého momentu sa odvíja 3-mesačná lehota na podanie námietok proti zápisu prihláseného označenia do registra, môže byť pre majiteľov starších práv (predovšetkým FO, resp. MSP) impulzom pre zhodnotenie tejto potenciálne konfliktnej situácie a prípadné podanie námietok. [pozri aj odôvodnenie k bodom 12 a 13, prípadne čl. 43 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke EÚ, na základe ktorého je obdobná informácia poskytovaná aj v systéme ochrannej známky EÚ].

K odseku 4

Zmena ustanovenia týkajúceho sa tzv. vecného prieskumu je priamym dôsledkom vypustenia doterajšieho § 6 zo zákona o ochranných známkach, čím dochádza k obmedzeniu ex-offo vecného prieskumu zo strany úradu len na oblasť absolútnych dôvodov (§ 5 zákona).

K odsekom 5 a 6

Navrhované zmeny sa týkajú úpravy vnútorných odkazov a už zavedenej legislatívnej skratky.

K bodu 43 

(§ 29; pripomienky)

Inštitút pripomienok bol do slovenského práva ochranných známok zavedený v roku 2004 a je možné ho definovať ako podnet tretích osôb týkajúci sa zápisnej spôsobilosti, resp. nespôsobilosti  prihláseného označenia. Vzhľadom na fakt, že dochádza k obmedzeniu ex-offo vecného prieskumu zo strany úradu len na oblasť absolútnych dôvodov (§ 5 zákona), adekvátne tomu bude možné podať pripomienky len vo vzťahu k absolútnym dôvodom zápisnej nespôsobilosti.

K bodu 44

(§ 30 ods. 2; námietky)

Ustanovenie je transpozíciou článku 43 ods. 2 druhá veta smernice (EÚ) 2015/2436 a zakotvuje niektoré zásady/pravidlá, ktoré sa na základe dlhodobého uplatňovania stali prirodzenou súčasťou rozhodovacej praxe ÚPV SR ako orgánu rozhodujúceho o námietkach (možnosť podania námietok na základe jedného alebo viacerých starších práv patriacich jednej osobe; určenie rozsahu tovarov alebo služieb prihlasovaného označenia, voči ktorým námietky smerujú). Súčasne sa zavádza pravidlo, v zmysle ktorého namietateľ konkretizuje, či sa ním podané námietky opierajú o všetky alebo len o časť tovarov alebo služieb súvisiacich so starším právom. Uvedené zabezpečuje jednoznačné vymedzenie rozsahu  podaných námietok, resp. predmetu posudzovania v konaní o námietkach, čo v konečnom dôsledku prispieva aj k naplneniu požiadavky smernice (EÚ) 2015/2436 na účinnosť a rýchlosť administratívneho konania pred úradom.

K bodu 45

k § 31; rozhodovanie podľa obsahu spisu

V námietkovom konaní dochádza k podstatnej zmene spočívajúcej v opustení pravidla, v zmysle ktorého malo nevyjadrenie sa k námietkam zo strany prihlasovateľa automaticky za následok zastavenie konania o jeho prihláške. V dôsledku tejto zmeny bude úrad o riadne a včas podaných námietkach vždy rozhodovať vecne, a to bez ohľadu na existenciu vyjadrenia prihlasovateľa.

Súčasne sa do ustanovenia presúva matéria úpravy doterajšieho § 32, a to so zámerom sústredenia možných spôsobov rozhodnutia o podaných námietkach v rámci ustanovenia jedného paragrafu. Rovnako sa výslovne upravuje zastavenie konania v dôsledku udelenia súhlasu namietateľa, tzn. majiteľa staršieho práva so zápisom námietkami napadnutého označenia do registra; uvedené je transpozíciou čl. 5 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/2436.

Prihlasovateľovi zostáva naďalej možnosť späťvzatia prihlášky, ktorú môže prihlasovateľ uplatniť podľa § 51 ods. 8 zákona o ochranných známkach aj počas konania o námietkach. Následkom späťvzatia prihlášky je zastavenie konania o námietkach podľa § 31 ods. 6, tzn. že odpadol dôvod, pre ktorý bola námietka podaná. Rovnako namietateľ môže podľa § 51 ods. 8 zákona kedykoľvek počas konania o námietkach zobrať námietky späť, následkom čoho bude konanie o námietkach zastavené.

K § 32; skutočné používanie ako obrana v konaní o námietkach

Ustanovenie je transpozíciou článku 44 smernice (EÚ) 2015/2436 a súvisí s jedným z ťažiskových princípov smernice (EÚ) 2015/2436, v zmysle ktorého sa ochrana poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32). V námietkovom konaní sa tento princíp konkrétne prejavuje v povinnosti namietateľa - majiteľa staršej ochrannej známky na žiadosť prihlasovateľa preukázať (skutočné) používanie tejto staršej ochrannej známky, na ktorej sú podané námietky založené.

 

Povinnosť preukazovať skutočné používanie sa týka starších ochranných známok tak, ako sú na účely zákona o ochranných známkach definované v § 4 (národná ochranná známka, medzinárodná ochranná známka s účinkami v SR, ochranná známka EÚ), a je limitovaná (v súlade s tzv. grace period) na tie staršie ochranné známky, ktoré boli ku dňu podania prihlášky, resp. ku dňu práva prednosti prihlášky zapísané najmenej päť rokov. Relevantným časovým rámcom pre preukázanie používania je päť rokov predchádzajúcich dňu podania prihlášky, resp. dňu práva prednosti prihlášky.

Používanie staršej ochrannej známky preukazuje jej majiteľ výlučne na žiadosť prihlasovateľa. Následkom nepreukázania skutočného používania je, v súlade s princípom poskytovania ochrany výlučne tým ochranným známkam, ktoré sú používané, zamietnutie námietok.

 

Právna úprava, v súlade s navrhovaným § 7c ods. 1, predpokladá možnosť uplatnenia liberačných dôvodov zo strany majiteľa staršej ochrannej známky, ktoré sú právnou normou pomenované ako oprávnené dôvody na nepoužívanie ochrannej známky [porovnaj doterajšie znenie § 10 ods. 1, § 34 ods. 1 písm. a)]. V súlade s čl. 19 dohody TRIPS sa za oprávnené dôvody na nepoužívanie uznávajú okolnosti vznikajúce nezávisle od vôle majiteľa ochrannej známky, ktoré tvoria prekážku používania ochrannej známky, ako je napríklad dovozné obmedzenie alebo iné vládne požiadavky na tovary alebo služby chránené ochrannou známkou. Výkladom oprávneného dôvodu na nepoužívanie ochrannej známky sa zaoberal aj Súdny dvor v konaní o prejudiciálnej otázke C-246/05.

 

Keďže administratívne námietkové konanie má disponovať atribútmi účinnosti a rýchlosti, je nevyhnutné procesne upraviť lehotu na podanie žiadosti prihlasovateľa o preukázanie skutočného používania zo strany majiteľa staršej ochrannej známky (2 mesiace od upovedomenia prihlasovateľa o námietkach - § 31 ods. 2 zákona o ochranných známkach), ako aj lehotu na predloženie dôkazov zo stany majiteľa staršej ochrannej známky (4 mesiace od doručenia výzvy úradu na predloženie dôkazov o používaní staršej ochrannej známky). Ide o lehoty zákonné, teda nemožno využiť inštitút predĺženia lehoty, pokračovania v konaní a výslovne je vylúčené aj uvedenie do predošlého stavu [pozri navrhovaný § 39 ods. 4 písm. f) a g)].

V súvislosti s preukazovaním skutočného používania v námietkovom konaní poukazujeme aj na relevanciu ustanovenia § 7c.

 

 

 

 

K bodu 46

(§ 32a; lehota na dosiahnutie zmierlivého riešenia)

Ustanovenie je transpozíciou článku 43 ods. 3 smernice (EÚ) 2015/2436 a umožňuje stranám námietkového konania, ktoré je svojou povahou kontradiktórne, získať priestor na dosiahnutie zmierlivého vyriešenia sporu.

 

K bodu 48

[§ 34 ods. 1 písm. a)]

Navrhuje sa gramatická úprava (dopĺňa sa čiarka za vedľajšiu vetu vloženú) a terminologická úprava.

K bodu 49

(§ 34 ods. 5; účinnosť zrušenia – skorší dátum)

Doterajšia právna úprava štandardne spája účinnosť zrušenia ochrannej známky, za predpokladu preukázania existencie relevantného dôvodu, s dňom podania návrhu na zrušenie tejto ochrannej známky. V súlade s článkom 47 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/2436 sa vo vzťahu k dôvodom zrušenia ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 (nepoužívanie ochrannej známky; zdruhovenie; klamlivosť v dôsledku používania majiteľom) dopĺňa možnosť v rozhodnutí o zrušení určiť skorší deň účinnosti zrušenia ako je deň podania návrhu na zrušenie. Určenie skoršieho dňa účinnosti zrušenia je výnimočným inštitútom a prichádza do úvahy v prípade, ak účastník konania o zrušení ochrannej známky preukáže právny záujem na určení skoršieho dňa účinnosti. Nevyhnutnou podmienkou pre uplatnenie skoršej účinnosti zrušenia je žiadosť účastníka konania o zrušení ochrannej známky, typicky navrhovateľa zrušenia.

Úprava smernice (EÚ) 2015/2436 bola inšpirovaná praxou EUIPO a obsahovo totožným ustanovením nariadenia (ES) 207/2009 o ochrannej známke EÚ (čl. 55 ods. 1), resp. teraz platného a účinného nariadenia (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke EÚ (čl. 62 ods. 1).

K bodu 50

(§ 34 ods. 6; možnosť zrušenia po zániku ochrannej známky)

V nadväznosti na možnosť na zavedenie možnosti určiť skorší deň účinnosti zrušenia ochrannej známky ako je deň podania návrhu na zrušenie sa zavádza možnosť zrušenia ochrannej známky, resp. podania návrhu na zrušenie ochrannej známky aj po jej zániku v dôsledku skončenia platnosti zápisu alebo v dôsledku vzdania sa ochrannej známky jej majiteľom. Podmienkou podania takéhoto návrhu je preukázanie právneho záujmu navrhovateľom.

K bodu 51

(§ 35 ods. 3 druhá veta)

Ustanovenie je transpozíciou článku 8 smernice (EÚ) 2015/2436. Samotná formulácia článku 8 smernice (EÚ) 2015/2436 je veľmi zložitá, jeho transpozícia do národných právnych poriadkov členských štátov si vyžaduje dokonalé poznanie známkového práva a rozhodovacej praxe v konkrétnom členskom štáte; tzn. výsledná podoba ustanovenia transponujúceho čl. 8 smernice  sa môže v členských štátoch výrazne líšiť, pričom vždy bude dosiahnutý želaný výsledok. Je možné uzatvoriť, že účelom článku 8 smernice je dosiahnuť konkrétny výsledok, ktorým je nemožnosť majiteľov starších ochranných známok (ktorým je známkovým právom daná možnosť dosiahnuť neplatnosť kolidujúcich zapísaných neskorších ochranných známok), spoliehať sa, resp. pri uplatnení návrhov na vyhlásenie neplatnosti neskoršej ochrannej známky odvolávať sa  na „parametre“ svojich starších ochranných známok, ktoré v čase priority (deň podania, resp. deň práva prednosti) neskoršej návrhom na neplatnosť napadnutej ochrannej známky neexistovali.

Smernica upravuje 3 prípady

-              existencia, resp. nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky v čase priority neskoršej ochrannej známky;

-              zvýšená rozlišovacia spôsobilosť; vo vzťahu k dôvodu neplatnosti podľa § 7 písm. a) bod 2 zákona (pravdepodobnosť zámeny) je jedným z faktorov, ktorý môže prispieť v rámci celkového hodnotenia k vysloveniu záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny, tzv. zvýšená rozlišovacia spôsobilosť. Relevantná je však iba existencia zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti v čase priority neskoršej ochrannej známky;

-              dobré meno; vo vzťahu k dôvodu neplatnosti podľa § 7 písm. b) zákona je nevyhnutnosťou pre naplnenie v právnej norme uvedenej skutkovej podstaty existencia dobrého mena, a to k dátumu priority neskoršej ochrannej známky.

 

K bodu 52

(§ 35a; strpenie)

Doterajšia úprava strpenia obsiahnutá v § 16 zákona zahŕňala spoločnú úpravu právnych následkov strpenia v súvislosti s administratívnym konaním o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú, ako aj v súvislosti so súdnym konaním o porušení práv z ochrannej známky. Navrhovanou právnou úpravou nedochádza k vecným zmenám inštitútu strpenia. Avšak predkladateľ, vzhľadom na a v súlade so systematikou  smernice (EÚ) 2015/2436 (čl. 9 a čl. 18), zvolil presunutie základnej úpravy strpenia v súvislosti s konaním o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú do časti zákona týkajúcej sa tohto konania, pričom strpenie ako obrana majiteľa neskoršej ochrannej známky v súdnom konaní o porušení práv z ochrannej známky je legislatívno-technicky zabezpečené prostredníctvom vnútorného odkazu [pozri § 14b ods. 1 písm. b)].

 

K bodom 53 až 58

(§ 37)

Navrhovaný nový odsek 2 je transpozíciou článku 45 ods. 5 a 6 smernice (EÚ) 2015/2436 a zakotvuje niektoré zásady/pravidlá, ktoré sa na základe dlhodobého uplatňovania stali prirodzenou súčasťou rozhodovacej praxe ÚPV SR ako orgánu rozhodujúceho o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú (možnosť podania návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú na základe jedného alebo viacerých starších práv patriacich jednej osobe; určenie rozsahu tovarov alebo služieb napadnutej ochrannej známky, voči ktorej smeruje návrh).

Vkladá sa nový odsek 8, ktorý prostredníctvom vnútorného odkazu na § 31 ods. 7 zabezpečuje transpozíciu čl. 5 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/2436. Ďalšie zmeny v § 37 predstavujú súvisiace úpravy vnútorných odkazov a v záujme zabezpečenia previazanosti konania o vyhlásení  ochrannej známky za neplatnú s novým ustanovením § 37a (týkajúcim sa preukazovania používania staršej ochrannej známky v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú) sa ustanovenie výslovne dopĺňa o povinnosť úradu upovedomiť majiteľa ochrannej známky o podanom návrhu, ktorá doteraz vyplývala z formulácie úrad vyzve majiteľa, aby sa k návrhu ... vyjadril. Uvedené spresnenie tak umožní presné určenie začiatku plynutia zákonnej  lehoty, ktorú zákon poskytuje majiteľovi návrhom na neplatnosť napadnutej ochrannej známky, na podanie žiadosti o preukázanie skutočného používania staršej ochrannej známky, ktorou je návrh na vyhlásenie neplatnosti odôvodnený, v zmysle § 37a ods. 2.

 

K bodu 59

(§ 37a; skutočné používanie ako obrana v konaní o neplatnosti)

Ustanovenie je transpozíciou článku 46 smernice (EÚ) 2015/2436 a súvisí s jedným z ťažiskových princípov smernice (EÚ) 2015/2436, totiž, že ochrana sa poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32). V konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú sa tento princíp konkrétne prejavuje v povinnosti navrhovateľa - majiteľa staršej ochrannej známky na žiadosť majiteľa neskoršej, návrhom napadnutej ochrannej známky preukázať (skutočné) používanie tejto staršej  ochrannej známky, na ktorej je návrh na vyhlásenie neplatnosti založený. Doterajšia právna úprava rieši problematiku v § 10 zákona o ochranných známkach; tento sa však navrhuje zrušiť, resp. jeho obsah  presunúť do časti upravujúcej konanie o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, čo prispeje k ucelenosti a systémovosti právnej úpravy.

 

Povinnosť preukazovať skutočné používanie sa týka starších ochranných známok tak, ako sú na účely zákona o ochranných známkach definované v § 4 (národná ochranná známka, medzinárodná ochranná známka s účinkami v SR, ochranná známka EÚ).

 

Povinnosť preukazovať skutočné používanie staršej ochrannej známky je limitovaná (v súlade s tzv. grace period) na tie staršie ochranné známky, ktoré boli ku dňu podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti neskoršej ochrannej známky zapísané najmenej päť rokov.  V tomto prípade je relevantným časovým rámcom pre preukázanie používania  päť rokov predchádzajúcich dňu podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti; rovnaké pravidlá sú obsiahnuté v doterajšej právnej úprave § 10 zákona o ochranných známkach. Transpozícia smernice však prináša do oblasti preukazovania používania staršej ochrannej známky v konaní o vyhlásení neplatnosti novinku, podľa ktorej, ak ide o staršiu ochrannú známku, ktorá bola ku dňu podania alebo dňu práva prednosti zapísaná viacej ako päť rokov, majiteľ staršej ochrannej známky preukazuje nielen skutočné používanie v období piatich rokov predchádzajúcich dňu podania návrhu o vyhlásenie neplatnosti, ale aj v období piatich rokov predchádzajúcich priorite neskoršej ochrannej známky.

 

Používanie staršej ochrannej známky preukazuje jej majiteľ výlučne na žiadosť majiteľa neskoršej ochrannej známky. Následkom nepreukázania skutočného používania je, v súlade s princípom poskytovania ochrany výlučne tým ochranným známkam, ktoré sú používané, zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

 

Právna úprava, v súlade s navrhovaným § 7c ods. 1, predpokladá možnosť uplatnenia liberačných dôvodov zo strany majiteľa staršej ochrannej známky, ktoré sú právnou normou pomenované ako oprávnené dôvody na nepoužívanie ochrannej známky [porovnaj doterajšie znenie § 10 ods. 1, § 34 ods. 1 písm. a)]. V súlade s čl. 19 dohody TRIPS sa za oprávnené dôvody na nepoužívanie uznávajú okolnosti vznikajúce nezávisle od vôle majiteľa ochrannej známky, ktoré tvoria prekážku používania ochrannej známky, ako je napríklad dovozné obmedzenie alebo iné vládne požiadavky na tovary alebo služby chránené ochrannou známkou. Výkladom oprávneného dôvodu na nepoužívanie ochrannej známky sa zaoberal aj Súdny dvor v konaní o prejudiciálnej otázke C-246/05.

 

Obdobne ako v konaní o námietkach proti zápisu označenia do registra je aj v konaní o vyhlásení neplatnosti ochrannej známky nevyhnutné procesne upraviť lehotu na podanie žiadosti majiteľa napadnutej ochrannej známky o preukázanie skutočného používania zo strany majiteľa staršej ochrannej známky (2 mesiace od upovedomenia majiteľa neskoršej ochrannej známky o podanom návrhu ), ako aj lehotu na predloženie dôkazov zo strany majiteľa staršej ochrannej známky (4 mesiace od doručenia výzvy úradu na predloženie dôkazov o používaní staršej ochrannej známky). Ide o lehoty zákonné, teda nemožno využiť inštitút predĺženia lehoty, pokračovania v konaní a výslovne je vylúčené aj uvedenie do predošlého stavu [pozri navrhovaný § 39 ods. 4 písm. f) a g)].

V súvislosti s preukazovaním skutočného používania v konaní o neplatnosti poukazujeme aj na relevanciu ustanovenia § 7c.

 

K bodu 60

(§ 38 ods. 3)

Uzatvorený výpočet lehôt ustanovených úradom účastníkovi konania na vykonanie úkonu, pri ktorých, v prípade ich zmeškania nie je prípustné pokračovanie v konaní, sa dopĺňa o lehotu podľa § 32a ods. 2.

 

K bodom 61 a 62

(§ 39; uvedenie do predošlého stavu)

Navrhuje sa úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na zavedenie nového odseku do § 37 a súčasne sa uzatvorený výpočet zákonných lehôt, pri ktorých je vylúčená aplikácia uvedenia do predošlého stavu, dopĺňa o lehoty súvisiace s  inštitútom preukazovania skutočného používania v konaní o námietkach a v konaní o vyhlásení neplatnosti. 

 

K bodu 63

[Štvrtá časť zákona (§ 43 až 45a); kolektívna ochranná známka]

Navrhujú sa zmeny právnej úpravy kolektívnej ochrannej známky obsiahnutej v štvrtej časti zákona o ochranných známkach, a to ako dôsledok transpozičnej povinnosti. V porovnaní s predchádzajúcou smernicou 2008/95/ES, ktorá obsahovala iba základnú úpravu kolektívnych ochranných známok v čl. 15, nová smernica (EÚ) 2015/2436 inštitút kolektívnej ochrannej známky upravuje detailne v čl. 27 a čl. 29 až 36, pričom ide o transpozíciu povinnú.

V zmysle doterajšieho znenia zákona o ochranných známkach bolo jediným spôsobilým prihlasovateľom kolektívnej ochrannej známky združenie fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré má právnu subjektivitu. Smernica (EÚ) 2015/2436 však v čl. 29 ods. 2 obligatórne, okrem združení (výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb alebo obchodníkov) s právnou subjektivitou, dáva možnosť podať prihlášku kolektívnej ochrannej známky právnickým osobám, ktoré sa spravujú verejným právom. Tento pojem „legal persons governed by public law“ je použitý nielen v čl. 29 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2436, ale rovnako je použitý aj v čl. 74 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke EÚ, pričom v právnej úprave ochranných známok EÚ je tento pojem použitý od samého začiatku fungovania systému (1994). Tento pojem možno vnímať ako pojem práva EÚ, tzn. nie je možné vo vnútroštátnom právnom predpise zavádzať jeho legálnu definíciu. V praxi EUIPO (Úrad EÚ pre duševné vlastníctvo) a podľa metodík konania EUIPO právnické osoby, ktoré sa spravujú verejným právom, musia byť alebo združeniami vo formálnom zmysle alebo ich vnútorná štruktúra musí mať črty združenia. Tento koncept zahŕňa napríklad združenia alebo korporácie riadiace sa verejným právom, ako napríklad „Consejos Reguladores“ alebo „Colegios Profesionales“ podľa španielskeho práva. (pozri metodiku konania EUIPO, časť B Prieskum, sekcia 4 Absolútne dôvody odmietnutia, kapitola 15 Kolektívne známky EÚ, bod 2 Vlastníctvo; dostupné na https://euipo.europa.eu/tunnel-web/secure/webdav/guest/document_library/contentPdfs/law_and_practice/decisions_president/EX-17-1_en.pdf ). V návrhu je ako termín zodpovedajúci termínu „legal persons governed by public law“ použitý termín „orgán verejnej moci“.

Jediným dispozitívnym ustanovením smernice je možnosť pre členské štáty  stanoviť, že kolektívne ochranné známky môže tvoriť aj označenie a údaje, ktoré môžu slúžiť na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb; túto  možnosť SR vzhľadom na tradíciu systému zemepisných označení a označení pôvodu nevyužije.

Naďalej pre kolektívne ochranné známky zostáva zachovaná subsidiárna aplikácia ustanovení zákona o ochranných známkach týkajúcich sa prihlášky ochrannej známky a konania o nej, práv z ochrannej známky, zániku ochrannej známky a konania o zrušení ochrannej známky, resp. o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú.

K § 43

V súlade s čl. 27 písm. b) smernice (EÚ) 2015/2436 sa zavádza definícia kolektívnej ochrannej známky, a to prostredníctvom uvedenia jej základnej funkcie, ktorou je rozlíšiť tovary alebo služby pochádzajúce od členov združenia výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb alebo obchodníkov od tovarov alebo služieb iných osôb. Rovnako ako v doterajšej právnej úprave, ide o združenia s právnou subjektivitou.

K § 44

Navrhované ustanovenie obsahujúce osobitné ustanovenia o prihláške kolektívnej ochrannej známky má výlučne transpozičný charakter. Vymedzené sú osobitné náležitosti, ktoré prihláška kolektívnej ochrannej známky okrem základných náležitostí podľa § 24 ods. 2 zákona povinne obsahuje. Ide o zmluvu o používaní kolektívnej ochrannej známky, ktorej minimálne obsahové náležitosti definuje smernica (EÚ) 2015/2436, ďalej o zoznam osôb oprávnených používať kolektívnu ochrannú známku a o podmienky členstva v združení a podmienky používania kolektívnej ochrannej známky vrátane sankcií.

Upravujú sa aj osobitné dôvody pre zamietnutie prihlášky kolektívnej ochrannej známky; tieto sú súčasne aj osobitnými dôvodmi pre podanie pripomienok tretími osobami proti zápisu kolektívnej ochrannej známky do registra.

K § 44a

Ustanovenie ukladá majiteľovi kolektívnej ochrannej známky povinnosť predkladať ÚPV SR všetky zmeny zmluvy o používaní. Údaj o zmene zmluvy o používaní sa zapisuje do registra a až dňom tohto zápisu nadobúda zmena zmluvy o používaní účinnosť. ÚPV SR  pred zápisom údaja o zmene zmluvy o používaní do registra preskúma, či táto zmena vyhovuje požiadavkám zákona kladeným na zmluvu o používaní; v opačnom prípade k zápisu nepristúpi. Navrhované ustanovenie je výlučne transpozičného charakteru.

K § 45

Vzhľadom na navrhované zmeny v § 44 sa v odseku 1  navrhuje úprava vnútorného odkazu.

Nové odseky 2 a 3 sú výlučne transpozičného charakteru. V súlade s čl. 34 smernice (EÚ) 2015/2436 je aktívne legitimovaný v sporoch týkajúcich sa porušovania práv z kolektívnej ochrannej známky jej majiteľ. Osoba oprávnená používať kolektívnu ochrannú známku si môže uplatniť vo vlastnom mene a na vlastný účet nároky v zmysle zákona iba za podmienok  dispozitívneho ustanovenia odseku 3.

K § 45a

Navrhované ustanovenie je výlučne transpozičného charakteru a upravuje osobitné dôvody zrušenia kolektívnej ochrannej známky, resp. vyhlásenia kolektívnej ochrannej známky za neplatnú.

K bodu 64

(§ 47 ods. 2)

Vzhľadom na fakt, že dochádza k obmedzeniu ex-offo vecného prieskumu zo strany úradu len na oblasť absolútnych dôvodov (§ 5 zákona), adekvátne tomu bude prebiehať aj prieskum, ktorému  podlieha medzinárodná ochranná známka s určením pre Slovenskú republiku. To znamená, že sa vypúšťa prieskum tzv. dvojitej zhodnosti v zmysle zrušovaného § 6 zákona.

K bodu 65

(§ 47 ods. 5)

Ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na jeho presunutie do § 7c ods. 5.

K bodu 66

(§ 48 ods. 1)

Vypúšťa sa prvá veta; účinky zápisu ochrannej známky EÚ sa v zmysle čl. 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001 spravujú výlučne ustanoveniami tohto nariadenia.

K bodom 67 a 68

Aktualizujú sa  poznámky pod čiarou k odkazom 23 a 25, ktoré sa týkajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie, ktorým bolo zrušené nariadenie (ES) 207/2009.

 

K bodu 69

[§ 49 ods. 1 písm. b)]

Navrhovaná zmena je v súlade so zmenami § 51 ods. 3 a 4, ktoré sú transpozíciou článku 50 smernice (EÚ) 2015/2436 umožňujúceho účastníkom konania určiť si adresu na doručovanie v rámci EHP.

K bodu 70

[§ 49 ods. 1 písm. c)]

Vzhľadom na opustenie podmienky grafickej znázorniteľnosti označenia, ktoré môže byť zapísané ako ochranná známka, a zavedenie pojmu vyjadrenie dochádza k súvisiacej úprave aj v ustanovení upravujúcom premenu prihlášky ochrannej známky EÚ, resp. premenu ochrannej známky EÚ na národnú prihlášku. [pozri aj odôvodnenie k § 2 a § 24 ods. 2 písm. d)].

K bodu 71

[§ 50 ods. 1 písm. c)]

Obdobne ako v prípade § 7 písm. b) a § 8 ods. 2 písm. c) sa navrhuje úprava právnej normy inkorporáciou záverov Súdneho dvora vo veci C-292/00  Davidoff.

K iným úpravám v rámci tohto ustanovenia nedochádza, tzn. s výhradou reflexie rozsudku Davidoff zostáva doterajšie znenie nedotknuté. Doterajšie znenie tak obsahuje aj formuláciu „bez náležitého dôvodu“; len pre úplnosť je možné dodať, že interpretáciou pojmu „náležitý dôvod“ sa zaoberal Súdny dvor (napríklad C-323/08 Interflora alebo C-65/12 Red Bull).

 

K bodom 72 a 73

(§ 51 ods. 3 a 4)

Navrhovaná úprava je transpozíciou článku 50 smernice (EÚ) 2015/2436 umožňujúceho účastníkom konania, resp. ich zástupcom určiť si adresu na doručovanie v rámci EHP.

K bodu 74

(§ 51 ods. 9)

Ustanovenie o prerušení konania v dôsledku začatia konania o predbežnej otázke sa dopĺňa osobitnou úpravou vo vzťahu k lehote na podanie žiadosti o preukázanie skutočného používania v konaní o námietkach, resp. v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú a k lehote na predloženie dôkazov o skutočnom používaní v týchto konaniach. Uvedené lehoty odpadnutím prekážky, pre ktorú bolo konanie prerušené, začínajú plynúť odznova.

 

 

 

 

K bodu 75

(§ 51 ods. 11)

Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.

K bodu 76

(§ 51 ods. 13)

Z dôvodu vylúčenia aplikácie § 19 správneho poriadku v konaniach pred ÚPV SR (pozri § 51 ods. 5 zákona) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona  č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to analogicky s § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie  musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú elementárnym údajom pre bezproblémové vykonávanie činností ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona o e-Governmente.

K bodom 77 až 80

(§ 53; splnomocňovacie ustanovenie)

Nové inštitúty, resp. nová právna úprava si vyžaduje úpravu niektorých podrobností vo vykonávacom predpise, a preto sa navrhuje doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia. Ide o náležitosti vyjadrenia označenia (ako povinnej náležitosti prihlášky ochrannej známky), náležitosti žiadosti o preukázanie skutočného používania v konaní o námietkach, resp. v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú, zápis exekúcie do registra a o náležitosti žiadosti o rozdelenie prihlášky alebo rozdelenie zápisu a náležitosti žiadosti o poskytnutie lehoty na zmierlivé vyriešenie sporu.

 

K bodu 81

(§ 54b; prechodné ustanovenie)

Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odseky 1 a 2) a hmotnoprávne (odsek 3). Odsek 4 obsahuje osobitné prechodné ustanovenie vo vzťahu k novej procesnej obrane uplatniteľnej v súdnom konaní o porušení práv z ochrannej známky podľa § 14a ods. 2. V zmysle prechodného ustanovenia je nepoužívanie ochrannej známky  možné namietať v konaniach, ktoré sa začali až počas účinnosti navrhovanej úpravy.

K bodu 82

(príloha k zákonu)

Vypustenie bodu 1 z prílohy „Zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ“ reflektuje skutočnosť, že podľa článku 55  smernice (EÚ) 2015/2436 sa s účinnosťou od 15. januára 2019 zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.

Všeobecne k poznámkam pod čiarou

Aktualizujú sa poznámky pod čiarou k odkazom – 2, 6, 23, 25 [všetky sa týkajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie] a 10.

Dopĺňajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 7a, 8a, 10ba, 10bb, 10bc, 28c.

 

 

 

K Čl. II (novelizácia patentového zákona)

 

K bodu 1

Ustanovenia o prevode patentu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu patentu tento prevod nepreukazujú.

 

K bodu 2

Ustanovenia o prechode patentu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prechodu patentu tento prechod nepreukazujú.

 

K bodu 3

Ustanovenia o záložnom práve k patentu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k patentu existenciu záložného práva nepreukazujú.

 

K bodu 4

Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.

 

K bodom 5 a 6

Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (patentová listina, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 36 ods. 12 a § 44 ods. 4 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.

 

K bodu 7

Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o zrušení patentu, ak už ten istý patent bol zrušený v inom konaní o jeho zrušení. Podľa § 46 ods. 3 ak sa patent zruší, platí, že k jeho udeleniu v rozsahu dotknutom zrušením nedošlo.

 

K bodu 8

Novelizačným bodom sa odstraňuje zrejmá chyba. Slovo „navrhovateľa“ v druhej vete je uvedené nesprávne. Z kontextu predchádzajúcej vety,  ako aj ďalších ustanovení vyplýva, že upovedomenie podľa tohto ustanovenia má byť adresované majiteľovi.

 

K bodu 9

V súlade s nadpisom paragrafu sa do ustanovenia odseku 1 dopĺňa aj žiadosť o zápis exekúcie, ktorá tam nebola uvedená.

 

 

K bodu 10

Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na riešenie. 

 

K bodu 11

Ustanovenie § 51 ods. 3 sa upravuje nahradením nevhodnej a nelogickej formulácie, pretože  § 51 ods. 1 upravuje predĺženie lehoty. Žiadosť o predĺženie lehoty účastníci konaní podávajú v čase, keď lehota ešte nie je zmeškaná (ešte len plynie).

 

K bodu 12

V § 55 sa odsek 3 dopĺňa tak, aby úrad mohol procesne rozhodnúť o rozklade (zastaviť konanie o rozklade) aj v prípade, ak je rozklad neprípustný podľa odseku 5, teda obdobným spôsobom ako v prípadoch, keď nie je rozklad prípustný podľa odseku 4.

 

K bodu 13

Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na doplnenie § 46 o odsek 6. Neprípustným bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o zrušení patentu, ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý patent už bol predtým zrušený.

 

K bodu 14

Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR (§ 79 ods. 6) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente.

 

K bodu 15

Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.

K bodu 16

Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odsek 1) a hmotnoprávne (odsek 2).

 

K Čl.  III  (novelizácia zákona o dizajnoch)

 

K bodu 1

Ustanovenia o prevode zapísaného dizajnu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu zapísaného dizajnu tento prevod nepreukazujú.

 

 

 

K bodu 2

Ustanovenia o prechode zapísaného dizajnu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prechodu zapísaného dizajnu tento prechod nepreukazujú.

 

K bodu 3

Ustanovenia o záložnom práve k zapísanému dizajnu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k zapísanému dizajnu existenciu záložného práva nepreukazujú.

 

K bodu 4

Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.

 

K bodom 5 a 6

Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (osvedčenie o zápise dizajnu do registra, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 32 ods. 5 a § 35 ods. 1 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.

 

K bodu 7

Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze zapísaného dizajnu, ak už bol ten istý zapísaný dizajn vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Podľa § 37 ods. 1 pri výmaze zapísaného dizajnu z registra platí, že k zápisu dizajnu do registra nedošlo.

 

K bodu 8

V súlade s nadpisom paragrafu sa do ustanovenia odseku 1 dopĺňa aj žiadosť o zápis exekúcie, ktorá tam nebola uvedená.

 

K bodu 9

Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na dizajn.

 

K bodu 10

Ustanovenie § 43 ods. 3 sa upravuje nahradením nevhodnej a nelogickej formulácie, pretože  § 43 ods. 1 upravuje predĺženie lehoty. Žiadosť o predĺženie lehoty účastníci konaní podávajú v čase, keď lehota ešte nie je zmeškaná (ešte len plynie).

 

 

 

K bodu 11

V § 46 sa odsek 3 dopĺňa tak, aby úrad mohol procesne rozhodnúť o rozklade (zastaviť konanie o rozklade) aj v prípade, ak je rozklad neprípustný podľa odseku 5, teda obdobným spôsobom ako v prípadoch, keď nie je rozklad prípustný podľa odseku 4.

 

K bodu 12

Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na doplnenie § 36 o odsek 8. Neprípustným bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o výmaze dizajnu, ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý dizajn už bol predtým vymazaný.

 

K bodu 13

Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR (§ 49 ods. 4) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente.

 

K bodu 14

Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.

K bodu 15

Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odsek 1) a hmotnoprávne (odsek 2).

 

K Čl. IV (novelizácia zákona o úžitkových vzoroch)

 

K bodu 1

Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie legislatívno-technického nedostatku prostredníctvom doplnenia vnútorného odkazu na § 38a ods. 2, ktorý rovnako ako § 38 ods. 4 upravuje prvé zverejnenie prihlášky, od ktorého vzniká predbežná ochrana technického riešenia.

 

K bodu 2

Ustanovenia o prevode úžitkového vzoru sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu úžitkového vzoru tento prevod nepreukazujú.

 

K bodu 3

Ustanovenia o prechode úžitkového vzoru sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prechodu úžitkového vzoru tento prechod nepreukazujú.

 

 

K bodu 4

Ustanovenia o záložnom práve k úžitkovému vzoru sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k úžitkovému vzoru existenciu záložného práva nepreukazujú.

 

K bodu 5

Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.

 

K bodu 6

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 (bod 8).

 

K bodom 7 a 11

Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (osvedčenie o zápise úžitkového vzoru do registra, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 34 ods. 7 a § 43 ods. 2 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.

 

K bodu 8

Ustanovenie § 38 ods. 4 nie je novým ustanovením. Navrhovanou úpravou dochádza len k jednoznačnejšej formulácii vo vzťahu k aplikácii výnimky obsiahnutej v druhej vete. V pôvodnom znení bola výnimka formulovaná prostredníctvom bodkočiarky, čo spôsobovalo aplikačné nejasnosti.

 

K bodu 9

Ustanovenie § 39 ods. 2 sa dopĺňa. Zmyslom navrhovaného doplnenia je zverejnenie vylúčenej prihlášky úžitkového vzoru, v prípade ak pôvodná prihláška už bola predtým zverejnená. Vylúčená prihláška sa zverejní spolu s rešeršnou správou, ktorá sa týka len tejto vylúčenej vyhlášky.

Ustanovenie § 14 ods. 2, z ktorého vyplýva predbežná ochrana pre technické riešenie definované v nárokoch na ochranu pôvodnej prihlášky zverejnenej podľa § 38 ods. 4 alebo § 38a ods. 2, tým nie je dotknuté.

 

K bodu 10

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 (bod 8).

 

K bodu 12

Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze úžitkového vzoru, ak už bol ten istý úžitkov vzor vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Podľa § 44 ods. 3 výmaz úžitkového vzoru má účinky, akoby úžitkový vzor nebol do registra zapísaný.

 

 

K bodu 13

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 (bod 8).

 

K bodu 14

V súlade s nadpisom paragrafu sa do ustanovenia odseku 1 dopĺňa aj žiadosť o zápis exekúcie, ktorá tam nebola uvedená.

 

K bodu 15

Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na riešenie. 

 

K bodu 16

Ustanovenie § 50 ods. 3 sa upravuje nahradením nevhodnej a nelogickej formulácie, pretože  § 50 ods. 1 upravuje predĺženie lehoty. Žiadosť o predĺženie lehoty účastníci konaní podávajú v čase, keď lehota ešte nie je zmeškaná (ešte len plynie).

 

K bodu 17

V § 53 sa odsek 3 dopĺňa tak, aby úrad mohol procesne rozhodnúť o rozklade (zastaviť konanie o rozklade) aj v prípade, ak je rozklad neprípustný podľa odseku 5, teda obdobným spôsobom ako v prípadoch, keď nie je rozklad prípustný podľa odseku 4.

 

K bodu 18

Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na doplnenie § 44 o odsek 7. Neprípustným bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o výmaze úžitkového vzoru , ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý úžitkový vzor už bol predtým vymazaný.

 

K bodu 19

Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie legislatívno-technického nedostatku prostredníctvom doplnenia vnútorného odkazu na § 38a ods. 2. Zároveň sa dopĺňa vnútorný odkaz na § 39 ods. 2 (bod 8), ktorý rovnako ako § 38 ods. 4 a § 38a ods. 2 upravuje zverejnenie prihlášky.

 

K bodu 20

Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR (§ 58 ods. 6) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente.

 

K bodu 21

Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.

 

K bodu 22

Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odsek 1) a hmotnoprávne (odsek 2).

 

K Čl. V

 

Predkladateľ zvolil dátum nadobudnutia účinnosti zákona s ohľadom na transpozičnú lehotu ustanovenú v čl. 54 smernice (EÚ) 2015/2436, ako aj s ohľadom na potrebu primerane pripraviť Jednotný informačný systém ÚPV SR na bezproblémový prechod do aplikačnej praxe.

 

 

 

Bratislava, 9. 5. 2018

 

 

 

 

 

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Richard Messinger v. r.

predseda Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 36
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Nezhody pri hospodárení so spoločnou vecou, petit žaloby podielového spoluvlastníka (§ 139 ods. 2 OZ)

Žalobou podielového spoluvlastníka podanou podľa druhej vety ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno nahrádzať prejav vôle ...

Nebezpečné prenasledovanie, k znaku dlhodobosti (§ 360a TZ)

Zákonný znak „iného dlhodobo prenasleduje“ u prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 354 ods. 1 Trestného zákonníka (v SR § 360a ...

CSP: K aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku

Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené ...

Neoprávnený odber plynu; premlčanie

Osoba, která po smrti původního odběratele odebírá v jeho bytě plyn navzdory tomu, že nemá uzavřenou smlouvu o odběru, je přinejmenším ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Fico: Je šanca na to, aby boli zvolení zvyšní kandidáti na sudcov ÚShttp://www.teraz.sk/slovensko/fico-je-sanca-na-to-aby-boli-zvoleni/419633-clanok.html

Na zvolenie potrebného počtu kandidátov vyzval snemovňu aj predseda ÚS Ivan Fiačan.

Plénum bude voliť kandidátov na ústavných sudcov v streduhttp://www.teraz.sk/slovensko/plenum-bude-volit-kandidatov-na-usta/419498-clanok.html

Poslanci budú kandidátov vyberať zo 16 uchádzačov. Pôjde už o piatu voľbu.

Je dôležité, aby sa na prokuratúre zaviedli systémové zmeny, tvrdí Remišováhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526336-je-dolezite-aby-sa-na-prokurature-zaviedli-systemove-zmeny-tvrdi-remisova/

V prokuratúre je potrebné nastaviť nové a transparentné pravidlá.

Vek odchodu do penzie? Roky udáva tabuľkahttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526309-vek-odchodu-do-penzie-roky-udava-tabulka/

Pevne stanovené roky namiesto automatického výpočtu.

Prezidentka podpísala novelu, ktorá zbavuje sudcov v politike talárahttp://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-podpisala-zakon-ktory-r/419468-clanok.html

Podľa novely má sudca kandidujúci v parlamentných voľbách či eurovoľbách prísť o funkciu ...

Novelu školského zákona o definovaní národnostnej školy neschválilihttp://www.teraz.sk/slovensko/novelu-skolskeho-zakona-o-definovani/419407-clanok.html

Poslanci poukazovali na to, že zákon zatiaľ neobsahuje komplexnú úpravu podmienok výchovy a ...

Nové časopisy

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

DE IURE 1-2/2019

DE IURE 1-2/2019

DE IURE je časopis Najvyššieho súdu, ktorý vychádza štvrťročne v online verzii a pravidelne ...

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: