TlačPoštaZväčšiZmenši

277/2018 Z. z.

24.11. 2018, 14:01 |  najpravo.sk

Dôvodová správa

 

 

Všeobecná časť

 

Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o stavebnom sporení“ alebo „zákon“), je zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia. V tomto kontexte predmetom návrhu novely zákona o stavebnom sporení je úprava podmienok poskytovania štátnej prémie na stavebné sporenie a úprava podmienok stavebného sporenia vrátane terminologického vyprecizovania definície stavebného sporenia.

 

V rámci úpravy podmienok poskytovania štátnej prémie sa zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia navrhuje dosiahnuť prostredníctvom prijatia týchto opatrení:

 

zrušením inštitútu tzv. „priateľských sporiteľov“,

zúžením okruhu poberateľov štátnej prémie podľa príjmu,

obmedzením poberania štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru,

osobitným limitovaním nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia,

znížením minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie.

           

Zo zhodnotenia súčasného stavu právnej úpravy vyplýva, že prvým závažným problémom štátnej podpory stavebného sporenia je jej nízka účelovosť. Niektorí účastníci stavebného sporenia, tzv. „priateľskí sporitelia“, ktorí sporia viac ako šesť rokov a nebol im poskytnutý stavebný úver, nemusia nasporené prostriedky vrátane pripísanej štátnej prémie použiť na stavebné účely. Ide o jediný inštitút v celkovom spektre štátnej podpory bývania (nástroje a programy Štátneho fondu rozvoja bývania, bonifikácia úrokovej sadzby hypotekárnych úverov pre mladých, nový systém daňového bonusu na zaplatené úroky z úverov na bývanie pre mladých atď.), pri ktorom nie je povinnosť zdokladovať účelové použitie prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu. Ak štátna prémia nie je spojená s účelovým použitím, je využívaná len na zvýšenie úrokových výnosov priateľských sporiteľov. Argument, že „priateľskí sporitelia“ sú nevyhnutní pre zabezpečenie zdrojového krytia poskytovania zvýhodnených stavebných úverov neobstojí, pretože 90 % z celkového úverového portfólia stavebných sporiteľní tvoria komerčné medziúvery, kým zvýhodnené stavebné úvery len 10 % (viď podrobne nižšie popísaný problém nízkej efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia). Preto sa navrhuje viazať poskytnutie štátnej prémie na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením vrátane štátnej prémie použijú výlučne na stavebné účely, to znamená, že by sa zo zákona vylúčil tzv. „inštitút priateľských sporiteľov“.

 

Druhým nesystémovým prvkom štátnej podpory stavebného sporenia je jej slabá adresnosť. Z pohľadu prijímateľov štátnej podpory stavebného sporenia absentuje v rámci tejto podpory akýkoľvek prvok priamej selekcie. Štátnu prémiu na stavebné sporenie môže získať každý bez ohľadu na príjem, stačí v kalendárnom roku vložiť na účet stavebného sporiteľa požadovanú sumu finančných prostriedkov a štátna prémia sa určí percentom z ročného vkladu vypočítaným na základe vzorca uvedeného v prílohe zákona.  Nastavenie sociálnych kritérií je tak v platnom zákone len nepriame, a to prostredníctvom ohraničenia výšky štátnej prémie pevnou sumou 66,39 eura za jeden kalendárny rok. To znamená, že aj napriek vyšším ročným vkladom pripísaným na účet stavebného sporenia môže stavebný sporiteľ za príslušný kalendárny rok získať maximálne túto sumu štátnej prémie. Ak sa však zoberie do úvahy skutočnosť, že systém umožňuje uzavrieť zmluvu o stavebnom sporení aj v prospech maloletých detí, starých rodičov a ďalších príbuzných, ktorým môže byť tiež poskytnutá štátna prémia, rozložením ročných vkladov na viaceré zmluvy môžu výhody štátnej podpory stavebného sporenia využívať aj osoby s vyššími príjmami. Pre porovnanie uvádzame, že v prípade hypotekárneho úveru pre mladých, ako aj novozavedeného úveru na bývanie pre mladých je v zákone o bankách, ako aj v zákone o dani z príjmov nastavenie sociálnych kritérií pre získanie štátneho príspevku pre mladých, resp. daňového bonusu pre mladých poberateľov týchto úverov nielen nepriame – štátny príspevok a daňový bonus sa poskytuje, resp. bude poskytovať najviac zo sumy úveru 50 000 eur, pričom daňový bonus na zaplatené úroky je navyše ohraničený sumou 400 eur ročne, ale aj priame – mladý poberateľ takýchto úverov musí mať v čase podania žiadosti o tento úver vek od 18 do 35 rokov a jeho priemerný mesačný príjem nemôže byť vyšší ako je 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR. Preto sa navrhuje zvýšiť adresnosť štátnej podpory stavebného sporenia formou určitého sociálneho zamerania tejto podpory, a to tak, že by sa štátna prémia vyplácala plnoletým osobám iba v prípade, ak ich priemerný mesačný príjem vypočítaný zo zdaniteľných príjmov za kalendárny rok neprekročí 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR.    

 

Tretím z významných problémov štátnej podpory stavebného sporenia je jej nízka efektivita, ktorá sa prejavuje najmä v troch nižšie popísaných oblastiach.

 

Objem novoposkytovaných medziúverov veľmi výrazne, približne až 15-násobne prevyšuje objem novoposkytovaných zvýhodnených stavebných úverov a štát tak prostredníctvom štátnej prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie, a to na úkor zvýhodnených stavebných úverov, ktorých poskytnutie by malo byť akoby ďalšou „prémiou“ za predchádzajúce dlhodobé sporenie. Medziúver je de facto stavebný úver poskytovaný za komerčných podmienok tým stavebným sporiteľom, ktorí ešte len začali sporiť alebo ktorí síce splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie podmienky na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru ešte nespĺňajú. Súčasná právna úprava však umožňuje čerpať štátnu prémiu aj počas splácania medziúveru, čo významne znižuje ochotu stavebných sporiteľov počkať si na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru. Pritom motivácia k dlhodobému sporeniu by mala byť hlavným zmyslom prémiového sporenia na stavebné účely. Preto sa navrhuje prijať také opatrenie, ktoré by demotivovalo stavebného sporiteľa zobrať si komerčný medziúver, a to tým, že sa vylúči nárok na štátnu prémiu pre stavebného sporiteľa – fyzickú osobu počas čerpania a splácania medziúveru. Priemerná doba splatnosti medziúverov sa pohybuje okolo 10 rokov. Toto opatrenie bude zároveň viesť sporiteľov k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou, pričom po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver. Celkovo by toto opatrenie malo smerovať k postupnému znižovaniu objemu medziúverov, pretože sa čiastočne znevýhodnia podmienky pre stavebných sporiteľov na čerpanie takýchto úverov. Zároveň by takéto opatrenie mohlo vytvoriť aj tlak na zníženie úrokových sadzieb medziúverov, a to jednak z dôvodu zníženia dopytu po týchto úveroch, ako aj z dôvodu samotného obmedzenia možnosti poberania štátnej podpory počas čerpania a splácania medziúveru, ktorá určitým spôsobom kompenzuje zvýšenú úrokovú sadzbu týchto úverov. Toto opatrenie sa nebude týkať stavebných sporiteľov – spoločenstiev vlastníkov bytov, ktorí používajú medziúvery na financovanie obnovy, rekonštrukcie, údržby, ako aj odstraňovania systémových a iných porúch spoločných častí a spoločných zariadení bytových domov.

 

Podmienky nároku na štátnu prémiu za prvý rok sporenia sa vôbec neodvíjajú od dĺžky obdobia platnosti zmluvy o stavebnom sporení v tomto prvom roku sporenia. Podľa súčasnej právnej úpravy je totiž možné na získanie plnej ročnej štátnej prémie uzavrieť zmluvu o stavebnom sporení a vložiť celý požadovaný ročný vklad až v decembri kalendárneho roka, pričom štátna prémia za tento kalendárny rok je v plnej výške pripísaná na účet stavebného sporiteľa takmer hneď na začiatku nasledujúceho kalendárneho roka. To znamená, že ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že štátna prémia má charakter úrokovej prémie, súčasný systém nezohľadňuje potrebu adekvátnej platnosti zmluvy ani časovej viazanosti vkladov v prvom roku sporenia s cieľom získania maximálnej štátnej prémie. Preto sa navrhuje osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzavretej v priebehu kalendárneho roka v tom zmysle, že ak stavebný sporiteľ uzavrie takúto zmluvu až v druhom polroku, jeho nárok na štátnu prémiu z tejto zmluvy nesmie presiahnuť ½ maximálnej sumy štátnej prémie ustanovenej zákonom.

 

Percentuálna výška štátnej prémie na stavebné sporenie výrazne prevyšuje súčasné priemerné trhové úrokové sadzby na vkladových produktoch v komerčných bankách. Percentuálna výška štátnej prémie sa síce určuje na základe výpočtu podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona, ktorý vychádza z referenčnej sadzby odvíjajúcej sa od priemerných výnosov štátnych dlhopisov, zákon však zároveň ustanovuje, že nemôže byť nižšia ako 5 % z ročného vkladu a vyššia ako 15 % z ročného vkladu. V súčasnej situácii to znamená, že aj keď percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca aktuálne na 0,5 % z ročného vkladu, musí sa určiť vo výške 5 % z ročného vkladu, čo je 10-násobne viac. Preto sa navrhuje znížiť spodnú hranicu percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu. Vzhľadom na to, že touto zmenou sa vstupuje do ustanovenia, ktorým je upravená aj maximálna suma ročnej štátnej prémie a ktorá je ešte stále vyjadrená v slovenských korunách (2 000 Sk; v prepočte konverzným kurzom 66,39 eura), navrhuje sa zároveň ustanoviť maximálnu sumu štátnej prémie na 70 eur ročne (zaokrúhlením na celé desiatky nahor v prospech stavebných sporiteľov).

 

Vyššie uvedenými opatreniami na zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia predložený návrh novely zákona o stavebnom sporení reaguje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda v rámci využívania nástrojov finančnej politiky zaviazala zvýšiť efektívnosť alokovania verejných výdavkov.       

           

Čo sa týka úpravy samotnej definície stavebného sporenia, táto reaguje na skutočnosť, že podľa platného znenia zákona sa stavebným sporením rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov a poskytovanie úverov stavebným sporiteľom, čo de facto znamená, že ide o činnosti stavebnej sporiteľne. Z ďalších, nosných častí zákona, ktorými sa upravuje zmluva o stavebnom sporení, druhy stavebného sporenia, podmienky stavebného sporenia atď. však vyplýva, že stavebné sporenie je bankový sporiaci produkt, ku ktorému sa za podmienok ustanovených zákonom môže poskytovať štátna prémia. Preto sa navrhuje zadefinovať stavebné sporenie ako bankový produkt, v rámci ktorého môže stavebný sporiteľ sporiť finančné prostriedky na stavebné účely a na základe ktorého môže za podmienok ustanovených týmto zákonom získať nárok na štátnu prémiu a nárok na stavebný úver. Stavebné sporenie bude môcť poskytovať len stavebná sporiteľa, ktorej predmetom činnosti sú prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov a poskytovanie stavebných úverov.

 

Vzhľadom na to, že základným cieľom právnej úpravy je už spomínané zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia, návrh novely zákona o stavebnom sporení predpokladá pozitívny finančný vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh novely zákona o stavebnom sporení bude mať čiastočne negatívne sociálne vplyvy a čiastočne negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh novely zákona o stavebnom sporení nebude mať vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

           

Návrh novely zákona o stavebnom sporení je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

 

 

 

 

 

 

 

2.2.1. Popis návrhu:

 

Predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady

č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov je zvýšenie adresnosti, účelovosti a efektívnosti poskytovanej štátnej podpory na stavebné sporenie formou zrušenia inštitútu tzv. „priateľských sporiteľov“, zúženia okruhu poberateľov štátnej prémie podľa príjmu, obmedzenia poberania štátnej prémie počas obdobia čerpania a splácania medziúveru, osobitným limitovaním nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a znížením minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie.

Opatrením na zvýšenie účelovosti poskytovania štátnej podpory je návrh na použitie prostriedkov zo stavebného sporenia výlučne na stavebné účely. Týmto opatrením sa zruší inštitút tzv. priateľských sporiteľov, t. j.  stavebných sporiteľov, ktorí sporia viac ako šesť rokov, nebol im poskytnutý stavebný úver a nemusia nasporené prostriedky vrátane pripísanej štátnej prémie použiť na stavebné účely. Ide o jediný inštitút v celkovom spektre štátnej podpory bývania, pri ktorom nie je povinnosť zdokladovať účelové použitie prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu. Uvedené opatrenie sa bude týkať len zmlúv o stavebnom sporení uzatvorených po účinnosti novely zákona.

Opatrením na zvýšenie adresnosti poskytovanej štátnej podpory na stavebné sporenie je zúženie okruhu poberateľov štátnej prémie na fyzické osoby s nižším príjmom. Týmto návrhom sa podpora stavebného sporenia priblíži podmienkam podpory úverov na bývanie, kde štát poskytuje daňový bonus na zaplatené úroky za presne zadefinovaných kritérií podľa výšky príjmu a veku poberateľov podpory. Uvedená zmena sa bude týkať všetkých platných zmlúv o stavebnom sporení, pričom sa upraví ich nový režim do budúcnosti.

Opatreniami na zefektívnenie štátnej podpory na stavebné sporenie sú (i) obmedzenie poberania štátnej prémie počas obdobia čerpania a splácania medziúveru, (ii) osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a (iii) zníženie minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie. Obmedzenie poskytovania štátnej prémie stavebnému sporiteľovi - fyzickej osobe za kalendárny rok, v ktorom čerpá stavebný úver poskytnutý za komerčných podmienok, tzv. medziúver, ako aj za každý ďalší kalendárny rok až do úplného splatenia takéhoto úveru sa navrhuje z dôvodu, že objem medziúverov výrazne prevyšuje objem zvýhodnených stavebných úverov a štát tak prostredníctvom štátnej prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie. Osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia bude znamenať, že vyplatená štátna prémia v prípade uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení v druhom polroku kalendárneho roku by bola najviac vo výške polovice z jej maximálnej ročnej sumy. Tieto dve opatrenia sa budú týkať len zmlúv o stavebnom sporení a zmlúv o medziúvere uzatvorených po účinnosti novely zákona. Znížením minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie bude efektívnejšie nastavenie parametrov poskytovania štátnej podpory stavebného sporenia. Vzhľadom na to, že sa touto zmenou vstupuje do ustanovenia, ktorým je upravená aj maximálna suma štátnej prémie a ktorá je ešte stále vyjadrená v slovenských korunách (2 000 Sk; v prepočte konverzným kurzom 66,39 eura), navrhuje sa maximálnu sumu štátnej prémie ustanoviť na 70 eur (zaokrúhlením na celé desiatky nahor v prospech stavebných sporiteľov). Toto tretie opatrenie sa bude týkať všetkých platných zmlúv o stavebnom sporení, pričom sa upraví ich nový režim do budúcnosti.

 

 

 

Osobitná časť

 

K Čl. I

 

K bodu 1

Navrhuje sa nanovo zadefinovať stavebné sporenie ako bankový produkt, v rámci ktorého môže stavebný sporiteľ sporiť finančné prostriedky na stavebné účely uvedené v § 11 a na základe ktorého môže za podmienok ustanovených týmto zákonom získať nárok na štátnu prémiu a nárok na stavebný úver. Stavebné sporenie bude môcť poskytovať (nie vykonávať) len stavebná sporiteľa, ktorou je banka, ktorá vykonáva tieto bankové činnosti: prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov a poskytovanie stavebných úverov. Dôvodom navrhovanej úpravy je fakt, že zo všetkých ostatných ustanovení zákona vyplýva, že stavebné sporenie je sporiaci produkt, ktorý stavebná sporiteľňa poskytuje na základe zmluvy o stavebnom sporení. Zmluvou o stavebnom sporení sa neupravujú činnosti stavebnej sporiteľne, ktorými sú prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, poskytovane stavebných úverov ako aj iné činnosti ustanovené v doterajšom § 2 ods. 3 (po novom odsek 4). Vykonávanie činností stavebnej sporiteľne ustanovuje zákon o stavebnom sporení v spojení so zákonom o bankách, pričom zákon o stavebnom sporení je v postavení lex-specialis.             

 

K bodom 2, 3, 4, 7 a 8

Ide o legislatívno-gramatické úpravy vyplývajúce z novej definície stavebného sporenia.

 

K bodu 5

Z dôvodu, že návrhom zákona sa stavebnému sporiteľovi – fyzickej osobe obmedzuje nárok na štátnu prémiu počas čerpania a splácania stavebného úveru poskytnutého za komerčných podmienok, je na účely oprávnenosti sledovania nárokov na štátnu prémiu nevyhnutné zabezpečiť do centrálnej evidencie predkladanie ďalších údajov, a to konkrétne dátumu poskytnutia a dátumu splatenia takéhoto úveru.            

 

K bodu 6

Legislatívna úprava z dôvodu zmeny názvu príslušného ministerstva, ktoré má v kompetencii vyplácanie štátnej prémie.

 

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava z dôvodu prečíslovania odseku 3 v § 2 zákona na odsek 4.

 

K bodu 10

Ide o legislatívno-gramatické vyprecizovanie ustanovenia § 9 ods. 2 na základe jeho doterajšej praktickej aplikácie, z ktorej vyplýva, že výška stavebného úveru sa nemusí vždy presne rovnať rozdielu medzi cieľovou sumou a nasporenou sumou, pričom zámerom zákonodarcu je, aby výška stavebného úveru tento rozdiel nepresiahla z dôvodu, aby nedochádzalo k neprimeranému zadlžovaniu sa stavebných sporiteľov.

 

K bodu 11

Novým znením odseku 1 v § 10 sa ustanoví, že pri stavebných sporiteľoch, ktorí nie sú plnoletými osobami, sa štátna prémia bude vyplácať bez obmedzenia z hľadiska výšky ich zdaniteľných príjmov. Zároveň sa však navrhuje zúžiť okruh stavebných sporiteľov, ktorým môže byť poskytnutá štátna prémia, a to tak, že stavební sporitelia – plnoleté fyzické osoby budú mať nárok na štátnu prémiu za príslušný kalendárny rok len vtedy, ak ich priemerný mesačný zdaniteľný príjem za predchádzajúci kalendárny rok je najviac 1,3 násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve, a to z dôvodu zvýšenia adresnosti poskytovania štátnej podpory stavebného sporenia. Pojem „plnoletá fyzická osoba“ sa navrhuje použiť z dôvodu, aby zahrnul aj tie osoby, ktoré nadobudli plnoletosť uzavretím manželstva (§ 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka), aj keď tieto osoby ešte nedovŕšili 18 rokov veku. Testovať sa bude príjem za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa uplatňuje štátna prémia z toho dôvodu, že zdaniteľné príjmy za príslušný kalendárny rok sú úplne známe a zaevidované v informačnom systéme Finančnej správy SR až ku koncu októbra nasledujúceho kalendárneho roka (napríklad z dôvodu odkladu podania daňového priznania), t. j. kalendárneho roka, za ktorý sa uplatňuje štátna prémia.

Novým znením odseku 2 sa na účely uplatňovania nárokov stavebných sporiteľov – plnoletých osôb na štátnu prémiu dopĺňa doterajšie znenie tohto ustanovenia o elektronické poskytovanie údajov o úhrne ich zdaniteľných príjmov zo strany Finančného riaditeľstva SR pre stavebné sporiteľne na základe ich požiadavky zaslanej elektronicky, ktorá musí obsahovať údaje za takéhoto sporiteľa v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo a adresa trvalého pobytu. Ak nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia. Podrobnosti o poskytovaní týchto údajov a o tejto požiadavke sa upravia v dohode, ktorú uzavrie stavebná sporiteľňa s Finančným riaditeľstvom SR. Porovnanie získaných údajov o úhrne zdaniteľných príjmov s 1,3 násobkom priemernej mzdy už vykoná stavebná sporiteľňa. Zodpovednosť za správne uplatňovanie nárokov na štátnu prémiu tak zostáva na stavebnej sporiteľni ako to vyplýva z platného ustanovenia § 10b ods. 4 zákona.

   

K bodu 12

Navrhuje sa znížiť spodnú hranicu percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu, a to z dôvodu, že súčasná minimálna percentuálna výška štátnej prémie výrazne prevyšuje priemerné trhové úrokové sadzby na vkladových produktoch v komerčných bankách. Vzhľadom na to, že sa touto zmenou vstupuje do ustanovenia, ktorým je upravená aj maximálna suma štátnej prémie a ktorá je ešte stále vyjadrená v slovenských korunách (2 000 Sk; v prepočte konverzným kurzom 66,39 eura), navrhuje sa maximálnu sumu štátnej prémie ustanoviť na 70 eur (zaokrúhlením na celé desiatky nahor v prospech stavebných sporiteľov).             

 

K bodu 13

Novým znením prvej vety odseku 6 v § 10 zákona sa ustanovuje osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzavretej počas kalendárneho roka, ak táto zmluva bola uzavretá až v druhej polovici tohto kalendárneho roka, a to z dôvodu, že v súčasnosti zákon umožňuje získať plnú „celoročnú“ sumu štátnej prémie za kalendárny rok aj keď bola zmluva o stavebnom sporení uzavretá až ku koncu kalendárneho roka a stavebný sporiteľ do konca kalendárneho roka vložil na účet stavebného sporenia plný efektívny vklad. To znamená, že štátna prémia sa za prvý rok sporenia bude primárne určovať percentuálnym podielom z ročného vkladu tak, ako to ustanovuje § 10 ods. 3, bude však limitová 1/2 z maximálnej sumy štátnej prémie ustanovenej v § 10 ods. 3, ak zmluva o stavebnom sporení bola uzavretá až v druhom polroku tohto prvého roka. Novým znením druhej vety v odseku 6 sa precizuje ustanovenie týkajúce sa obmedzenia nároku na štátnu prémiu za kalendárny rok, v ktorom vyplynul nárok na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení zrušenej počas kalendárneho roka a zároveň vznikol nárok na štátnu prémiu z novej zmluvy uzavretej počas toho istého kalendárneho roka, a to tak, aby bolo jednoznačné, že štátna prémia za tento kalendárny rok z oboch týchto zmlúv spolu nesmie presiahnuť maximálnu sumu štátnej prémie ustanovenú v § 10 ods. 3, pričom zároveň bude platiť, že pri limitovaní nároku na štátnu prémiu z novouzavretej zmluvy v tomto kalendárnom roku sa bude postupovať podľa prvej vety odseku 6. Rovnako nebudú dotknuté ustanovenia odseku 4 v tom zmysle, že ak stavebný sporiteľ uzatvorí viacero nových zmlúv v kalendárnom roku, prémiové zvýhodnenie si môže uplatniť len na jednu z nich, pričom obdobie prémiového zvýhodnenia novej zmluvy uzavretej počas kalendárneho roka sa nesmie prekrývať s obdobím prémiového zvýhodnenia zmluvy, ktorá sa počas toho istého kalendárneho roka zruší.      

 

K bodu 14

Nové znenie § 10a ods. 1 zákona sa týka zrušenia inštitútu tzv. priateľských sporiteľov. Úpravou tohto odseku 1, ktorý ustanovuje podmienky zániku nároku na štátnu prémiu, sa zadefinuje, že okrem nedodržania podmienok na poskytnutie štátnej prémie ustanovených zákonom alebo dohodnutých v zmluve o stavebnom sporení (doterajšie znenie § 10a ods. 1 zákona) nárok na štátnu zaniká aj v prípade, ak (i) stavebný sporiteľ zruší zmluvu o stavebnom sporení do dvoch rokov od jej uzatvorenia alebo (ii) zruší zmluvu o stavebnom sporení po dvoch rokoch od jej uzatvorenia a prostriedky získané stavebným sporením vrátane poskytnutej štátnej prémie nepoužije na stavebné účely uvedené v § 11, pričom „do dvoch rokov“ znamená vrátane posledného dňa druhého roka odo dňa uzatvorenia zmluvy a „po dvoch rokoch“ znamená od prvého dňa tretieho roka odo dňa uzatvorenia zmluvy. Touto novou právnou úpravou sa zabezpečí účelovosť štátnej podpory stavebného sporenia.

Odsek 2 v rámci nového znenia § 10a (upresnenie pôvodného odseku 3) sa vyprecizuje tak, aby bolo jednoznačné, že ak dôjde k zrušeniu zmluvy o stavebnom sporení v dôsledku smrti alebo invalidity stavebného sporiteľa, prostriedky získané stavebným sporením vrátane poskytnutej štátnej prémie sa nemusia použiť na stavebné účely. Z tohto dôvodu sa zavádza aj príslušná výnimka v odseku 1 písm. a) a b). Odsekom 3 v rámci nového znenia § 10a zákona sa ustanoví, že stavebnému sporiteľovi – fyzickej osobe nepatrí štátna prémia za kalendárny rok, v ktorom čerpá stavebný úver poskytnutý za komerčných podmienok, tzv. medziúver, ako aj za každý ďalší kalendárny rok až do úplného splatenia takéhoto úveru. Zrušenie poberania štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru, ktorý je menej výhodný, by malo viesť stavebných sporiteľov k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou, pričom po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver. V rámci nového znenia odseku 4 sa pre upresnenie jeho doterajšieho znenia vložilo za slovo „vrátiť“ slovo „poskytnutú“.

 

K bodu 15

Z dôvodu potreby preverovania zdaniteľných príjmov pri plnoletých fyzických osobách – stavebných sporiteľoch sa o mesiac (30 dní) predlžuje lehota pre stavebnú sporiteľňu na uplatnenie nárokov stavebných sporiteľov na štátnu prémiu.

 

K bodu 16

Predmetná úprava sa tiež týka zrušenia inštitútu tzv. priateľských sporiteľov. Novým znením ustanovenia § 11 ods. 5 sa vypúšťa jeho prvá veta, ktorá umožňuje, že ak sú súčasťou cieľovej sumy, ktorú tvorí stavebný úver, aj vklady od stavebného sporiteľa alebo v prospech stavebného sporiteľa, úroky a štátne prémie pripísané na účet stavebného sporiteľa za obdobie šesť a viac rokov od uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení, tieto vklady, úroky a štátne prémie sa nemusia použiť na stavebné účely. V súvislosti s vypustením prvej vety v odseku 5 je nevyhnuté upraviť znenie doterajšej druhej vety, ktorá bude tvoriť nové znenie odseku 5.

 

K bodu 17

Novým § 13k ods. 1 až 7 sa ustanovujú prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019. Vzhľadom na to, že sa upravuje definícia stavebného sporenia a v tej súvislosti aj pojmovo činnosti stavebnej sporiteľne, pričom de facto sa v činnosti stavebnej sporiteľne nič nemení, prechodným ustanovením odseku 1 sa potvrdí, že bankové povolenie na vykonávanie stavebného sporenia, ktoré bolo udelené stavebnej sporiteľni podľa doterajšieho predpisu, sa považuje za bankové povolenie podľa novely zákona na poskytovanie stavebného sporenia a vykonávanie bankových činností podľa § 2 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2019 tak, aby sa stavebné sporiteľne nemuseli prelicencovávať len z dôvodu zmeny použitých pojmov.

Prechodným ustanovením v odseku 2 sa upraví, že zúženie okruhu stavebných sporiteľov, ktorým sa za príslušný kalendárny rok poskytuje štátna prémia, sa prvýkrát použije pri uplatnení a poskytnutí štátnej prémie za kalendárny rok 2019.

Ustanovením odseku 3 sa upraví, že postup určovania štátnej prémie podľa § 10 ods. 3, pri ktorom sa zohľadní nová minimálna percentuálna výška štátnej prémie a nová maximálna suma štátnej prémie, sa prvýkrát použije až pri určení štátnej prémie na kalendárny rok 2020, a to z dôvodu potreby dodržania štandardného legislatívneho procesu prijímania opatrenia Ministerstva financií SR o výške štátnej prémie na príslušný kalendárny rok. Pri určovaní štátnej prémie na kalendárny rok 2019 sa totiž musí vychádzať z rozhodujúceho obdobia podľa prílohy zákona, ktoré končí 30. júna 2018, pričom opatrenie sa musí vyhlásiť v Zbierke zákonov do 30. septembra 2018, kedy ešte tento zákon nemusí byť platný. Preto sa zároveň v tomto prechodnom ustanovení navrhuje určiť percentuálnu výšku štátnej prémie a maximálnu sumu štátnej prémie na rok 2019 priamo týmto zákonom tak, aby sa tiež zohľadnila jej zmenená výška, pričom postup určenia štátnej prémie podľa § 10 ods. 3 sa pre rok 2019 nepoužije. Podľa predpokladanej výšky referenčnej sadzby, ktorá sa odvíja od priemerných výnosov štátnych dlhopisov za rozhodujúce obdobie, bude percentuálna výška štátnej prémie na rok 2019 vypočítaná na základe vzorca uvedeného v prílohe zákona vychádzať len okolo 0,5 %, preto by sa aj tak musela určiť v minimálnej výške ustanovenej zákonom.                      

Okruh poberateľov štátnej prémie, spôsob určovania štátnej prémie ani výška štátnej prémie nie sú premietnuté do zmlúv o stavebnom sporení, ale sú ustanovené len zákonom, pričom ako už bolo uvedené, percentuálna výška štátnej prémie sa na príslušný kalendárny rok určuje každoročne na základe vzorca uvedeného v prílohe zákona, preto bude možné v zmysle prechodných ustanovení odsekov 2 a 3 tieto nové právne úpravy (§ 10 ods. 1 až 3 a § 10b ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2019) prvýkrát použiť na poskytnutie a uplatnenie štátnej prémie za rok 2019 a na určenie štátnej prémie na rok 2020 bez toho, aby sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do existujúcich zmluvných vzťahov. Z rovnakého dôvodu je možné priamo týmto zákonom určiť výšku štátnej prémie na rok 2019 pre všetkých stavebných sporiteľov.                        

Avšak vzhľadom na to, že zákon splnomocňuje premietnuť podmienky účelovosti stavebného sporenia do zmlúv o stavebnom sporení, prechodným ustanovením odseku 4 navrhovaná právna úprava týkajúca sa zavedenia výlučne účelového použitia prostriedkov stavebného sporenia, ak sa k nemu poskytuje štátna prémia (zrušenie inštitútu tzv. priateľských sporiteľov), nezasahuje retroaktívne už do uzatvorených zmluvných vzťahov a bude sa vzťahovať len na zmluvy o stavebnom sporení uzatvorené od účinnosti zákona. To sa bude rovnako týkať osobitného limitovania nároku na štátnu prémiu za prvý rok sporenia, pretože táto nová právna úprava sa dá použiť len na nové zmluvy, keďže ide o obmedzenie nároku na štátnu prémiu zo zmluvy uzavretej v priebehu kalendárneho roka.

Prechodným ustanovením v odseku 5 navrhovaná právna úprava týkajúca sa vylúčenia nároku na štátnu prémiu počas čerpania a splácania medziúveru tiež nezasahuje retroaktívne do existujúcich zmluvných vzťahov (zmlúv o stavebnom úvere) a bude sa vzťahovať len na stavebných sporiteľov – fyzické osoby, ktorým bude poskytnutý stavebný úver za komerčných podmienok od 1. januára 2019.      

Navrhovaným prechodným ustanovením v odseku 6 sa ukladá stavebným sporiteľniam prispôsobiť zásady stavebného sporenia ustanoveniam tohto zákona a uzavrieť zmluvu s Finančným riaditeľstvom SR podľa § 10 ods. 2 tohto zákona do polroka od jeho účinnosti.

 

 

K Čl. II

 

Vzhľadom na to, že štátna prémia na stavebné sporenie sa vypláca na báze kalendárneho roka, účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2019.

 

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 23. mája 2018.

 

 

 

 

 

 

 

Peter  P e l l e g r i n i, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

 

 

 

 
 
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 45
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Nezhody pri hospodárení so spoločnou vecou, petit žaloby podielového spoluvlastníka (§ 139 ods. 2 OZ)

Žalobou podielového spoluvlastníka podanou podľa druhej vety ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno nahrádzať prejav vôle ...

Nebezpečné prenasledovanie, k znaku dlhodobosti (§ 360a TZ)

Zákonný znak „iného dlhodobo prenasleduje“ u prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 354 ods. 1 Trestného zákonníka (v SR § 360a ...

CSP: K aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku

Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené ...

Neoprávnený odber plynu; premlčanie

Osoba, která po smrti původního odběratele odebírá v jeho bytě plyn navzdory tomu, že nemá uzavřenou smlouvu o odběru, je přinejmenším ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Fico: Je šanca na to, aby boli zvolení zvyšní kandidáti na sudcov ÚShttp://www.teraz.sk/slovensko/fico-je-sanca-na-to-aby-boli-zvoleni/419633-clanok.html

Na zvolenie potrebného počtu kandidátov vyzval snemovňu aj predseda ÚS Ivan Fiačan.

Plénum bude voliť kandidátov na ústavných sudcov v streduhttp://www.teraz.sk/slovensko/plenum-bude-volit-kandidatov-na-usta/419498-clanok.html

Poslanci budú kandidátov vyberať zo 16 uchádzačov. Pôjde už o piatu voľbu.

Je dôležité, aby sa na prokuratúre zaviedli systémové zmeny, tvrdí Remišováhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526336-je-dolezite-aby-sa-na-prokurature-zaviedli-systemove-zmeny-tvrdi-remisova/

V prokuratúre je potrebné nastaviť nové a transparentné pravidlá.

Vek odchodu do penzie? Roky udáva tabuľkahttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526309-vek-odchodu-do-penzie-roky-udava-tabulka/

Pevne stanovené roky namiesto automatického výpočtu.

Prezidentka podpísala novelu, ktorá zbavuje sudcov v politike talárahttp://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-podpisala-zakon-ktory-r/419468-clanok.html

Podľa novely má sudca kandidujúci v parlamentných voľbách či eurovoľbách prísť o funkciu ...

Novelu školského zákona o definovaní národnostnej školy neschválilihttp://www.teraz.sk/slovensko/novelu-skolskeho-zakona-o-definovani/419407-clanok.html

Poslanci poukazovali na to, že zákon zatiaľ neobsahuje komplexnú úpravu podmienok výchovy a ...

Nové časopisy

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

DE IURE 1-2/2019

DE IURE 1-2/2019

DE IURE je časopis Najvyššieho súdu, ktorý vychádza štvrťročne v online verzii a pravidelne ...

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: