TlačPoštaZväčšiZmenši

198/2018 Z. z.

14.7. 2018, 18:18 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný najmä z dôvodu transpozície článku 31 ods. 3 až 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) [ďalej len „prepracovaná procedurálna smernica“]. Transpozíciou uvedených ustanovení, ktorých transpozičná lehota je do 20. júla 2018 sa v Slovenskej republike završuje druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.

 

V rámci tejto druhej etapy bola do slovenského právneho poriadku transponovaná

             zákonom č. 495/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) a 

             zákonom č. 131/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa  zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) a prepracovaná procedurálna smernica s výnimkou článku 31 ods. 3 až 5.

 

Návrh zákona v súvislosti s transpozíciou uvedených ustanovení prepracovanej procedurálnej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  a vzhľadom na poznatky a potreby aplikačnej praxe najmä

-              ustanovuje 6 mesačnú  lehotu na rozhodnutie v konaní o azyle a upravuje podmienky jej predĺženia,

-              zavádza možnosť prerušenia konania o udelenie azylu, ak vzhľadom na neistú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa nemožno očakávať rozhodnutie v riadnych lehotách,

-              upravuje maximálnu možnú lehotu v trvaní 21 mesiacov na rozhodnutie v konaní o azyle, ak došlo k prerušeniu konania v súvislosti s neistou situáciou v krajine pôvodu žiadateľa,

-              rozširuje dôvody zániku azylu, ak azylant nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, alebo ak iný členský štát Európskej únie udelí azylantovi azyl z dôvodu prenasledovania,

-              ustanovuje nový dôvod na odňatie azylu, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov alebo bol udelený na účel zlúčenia rodiny, ak azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,  

-              rozširuje dôvody zániku doplnkovej ochrany, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, a tiež ak mu iný členský štát Európskej únie udelí azyl z dôvodu prenasledovania alebo doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia,

-              ustanovuje nový dôvod na zrušenie doplnkovej ochrany, ktorá bola poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,  

-              v súvislosti s definíciou žiadateľa upresňuje relevantné ustanovenia upravujúce práva, povinnosti alebo iné kritéria tak, aby boli tieto viazané na trvanie statusu (postavenia) žiadateľa, a nie na trvanie, resp. skončenie konania o azyle,

-              ustanovuje oprávnenie žiadateľa zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podľa § 23 ods. 6, atď.

 

Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a v súlade s právom Európskej únie.

 

B. Osobitná časť

 

K čl. I

 

K bodu 1 (§ 3 ods. 4)

                S cieľom predísť prípadným nejasnostiam pri výklade tohto ustanovenia, je potrebné ho upraviť tak, aby povinnosť policajného útvaru na požiadanie vrátiť cudzincovi zadržané doklady bola podmienená skutočnosťou, že cudzinec už nie je žiadateľom a nie ukončením konania o udelenie azylu. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu, že konanie o udelenie azylu je právoplatne ukončené už doručením rozhodnutia, ktoré bolo vydané v tomto konaní, pričom podľa § 2 písm. h) zákona o azyle sa žiadateľom o udelenie azylu rozumie cudzinec aj počas lehoty na podanie správnej žaloby, resp. kasačnej sťažnosti, ako aj počas konania o tejto správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti, bez ohľadu na to, či súd prizná alebo neprizná správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti odkladný účinok.  

 

K bodu 2 [§ 4 ods. 2, § 10 ods. 2, § 13b ods. 2, § 23 ods. 4 písm. a) a i)]

                Navrhuje sa úprava predmetných ustanovení prostredníctvom vypustenia slov „počas konania o udelenie azylu“ z dôvodu, že práva, povinností, kritériá, atď. vymedzené v týchto ustanoveniach nie je možné limitovať, rovnako ako v prípade uvedenom v bode 1, iba na čas konania o udelenie azylu, ale je potrebné brať do úvahy dlhšie obdobie v súvislosti s definíciou žiadateľa o udelenie podľa § 2 písm. h) zákona o azyle. Žiadateľom sa podľa tohto ustanovenia rozumie cudzinec, ktorý na útvare policajného zboru vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky alebo iná osoba o ktorej to ustanovuje tento zákon, a to nielen počas konania o udelenie azylu, ale aj počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vnútra vydanému v konaní o udelenie azylu, resp. kasačnej sťažnosti, ako aj počas konania o správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti, bez ohľadu na to, či súd prizná alebo neprizná správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti odkladný účinok.    

 

K bodu 3 (§ 5 ods. 1)

                Z obdobných dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 1 a 2, sa z predmetného ustanovenia navrhuje vypustenie slov „na čas konania o udelenie azylu“. Preukaz žiadateľa má mať žiadateľ k dispozícií nielen počas konania o udelenie azylu, ale tiež po jeho skončení, kým je cudzinec žiadateľom.

 

K bodu 4 [§ 11 ods. 4 písm. c) a § 12 ods. 5 písm. c)]

                V predmetných ustanoveniach sa navrhuje nahradenie pojmu „opravný prostriedok“ pojmom „správna žaloba“ z dôvodu zosúladenia terminológie s ostatnými ustanoveniami zákona o azyle a zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.  

 

K bodom 5 a 6 [§ 13 ods. 5 písm. a) a b), § 14 ods. 1 písm. g), § 15 ods. 3 písm. b) a § 15a ods. 1 písm. i)]

                Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového písmena.

 

K bodom 7, 8 a 20 (§ 13 ods. 5 písm. c), § 13c ods. 4, § 19a ods. 9)           

Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu na neudelenie azylu na účel zlúčenia rodiny a nového dôvodu na neposkytnutie doplnkovej ochrany v prípade, ak stanovisko Slovenskej informačnej služby alebo stanovisko Vojenského spravodajstva obsahuje nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany.

Nové znenie odseku 9 ustanovuje, že okrem Slovenskej informačnej služby bude ministerstvo žiadať stanovisko k posúdeniu žiadosti o udelenie azylu aj od Vojenského spravodajstva, pričom sa budú posudzovať len žiadosti o udelenie azylu žiadateľov starších ako 14 rokov. Upravuje sa tiež lehota na zaslanie stanoviska (predtým vyjadrenia), a to z 10 dní na 20 dní. Rovnako ako v prípade Slovenskej informačnej služby sa Vojenskému spravodajstvu  umožňuje vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1 zákona o azyle a priznáva sa mu oprávnenosť spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1 zákona o azyle.

 Spravodajské služby budú pri spracovaní predmetného stanoviska (obsahujúceho súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany) posudzovať nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva.

 

K bodom 9 a 11 [§ 14 ods. 1 písm. a) a h)]

                Rozširujú sa dôvody zániku azylu. Navrhuje sa, aby rovnako ako v prípade nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky, aj nadobudnutie štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie bolo dôvodom na zánik azylu priamo zo zákona. To znamená, že rovnako ako v prípade nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky, ani v prípade nadobudnutia štátneho občianstva iného členského štátu nie je dôvod, aby sa rozhodovalo o odňatí azylu.

                Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu zániku azylu aj v prípade, ak azylantovi udelil azyl z dôvodu prenasledovania iný členský štát Európskej únie. Takéto doplnenie je potrebné z dôvodu, že nie je možné v praxi vylúčiť situáciu, že by cudzincovi s udeleným azylom na území Slovenskej republiky udelil azyl iný členský štát Európskej únie; takúto situáciu pripúšťa aj zákon o azyle v § 11 ods. 1 písm. d).

 

K bodu 10 [§ 14 ods. 1 písm. f), § 15 ods. 3 písm. a), § 15a ods. 1 písm. h)]

                Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového písmena.

 

K bodu 12 [§ 15 ods. 3 písm. c)]

                Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu na odňatie azylu. Ministerstvo vnútra odníme azyl, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov (§ 9) alebo bol udelený na účel zlúčenia rodiny (§ 10), ak azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát. Slovami „iný štát“ sa v tomto ustanovení rozumejú všetky štáty okrem krajiny pôvodu takéhoto cudzinca a Slovenskej republiky. Je len na rozhodnutí samotného azylanta, ktorému bol udelený azyl z humanitných dôvodov alebo na účel zlúčenia rodiny, či uprednostní pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte pred užívaním azylu, a tým aj trvalého pobytu v Slovenskej republike. Nie je potrebné, a ani žiaduce, aby osoba mala udelený azyl podľa § 9 alebo § 10 v Slovenskej republike a súčasne mala pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte. 

 

K bodom 13 a 14 [§ 15a ods. 1 písm. g) a j)]

Rozširujú sa dôvody zániku doplnkovej ochrany. Navrhuje sa, aby rovnako ako v prípade nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky, aj nadobudnutie štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie bolo dôvodom na zánik doplnkovej ochrany priamo zo zákona. To znamená, že rovnako ako v prípade nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky, ani v prípade nadobudnutia štátneho občianstva iného členského štátu nie je dôvod, aby sa rozhodovalo o zrušení, či nepredĺžení doplnkovej ochrany.

Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu zániku doplnkovej ochrany aj v prípade, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, udelí azyl z dôvodu prenasledovania alebo poskytne doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia iný členský štát Európskej únie. Takéto doplnenie je potrebné z dôvodu, že nie je možné v praxi vylúčiť situáciu, že by cudzincovi s poskytnutou doplnkovou ochranou na území Slovenskej republiky udelil azyl, resp. poskytol doplnkovú ochranu iný členský štát Európskej únie; takúto situáciu pripúšťa aj zákon o azyle v § 11 ods. 1 písm. d).

 

K bodu 15 (§ 15b ods. 3)

Navrhuje sa doplnenie nového dôvodu na zrušenie doplnkovej ochrany. Ministerstvo vnútra zruší doplnkovú ochranu, ktorá bola poskytnutá na účel zlúčenia rodiny (§13b), v prípade, ak cudzincovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát. Slovami „iný štát“ sa v tomto ustanovení rozumejú všetky štáty okrem krajiny pôvodu takéhoto cudzinca a Slovenskej republiky. Je len na rozhodnutí samotného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny, či uprednostní pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte pred užívaním doplnkovej ochrany, a tým aj prechodného pobytu v Slovenskej republike. Nie je potrebné, a ani žiaduce, aby osoba mala poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13b v Slovenskej republike a súčasne mala pobyt bez časového obmedzenia v inom štáte. 

 

K bodu 16 (§ 17 ods. 1)

Nové znenie v odseku 1 sa navrhuje z obdobného dôvodu, ako v bodoch 1 až 3. Žiadateľ o udelenie azylu má právo byť v styku s úradom vysokého komisára a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na území Slovenskej republiky zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov nielen počas správneho konania, ale aj po jeho ukončení, kým je žiadateľom.

 

K bodu 17 (§ 17a ods. 1)

                Navrhuje sa umožniť zastupovanie účastníka konania, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka v konaní o azyle mimovládnou organizáciou, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, pričom sa vymedzuje, kto môže za takúto mimovládnu organizáciu konať (ide o totožné vymedzenie ako v § 50 ods. 2 druhá veta Správneho súdneho poriadku).

 

K bodu 18 (§ 18a ods. 2)

                Ide o transpozíciu čl. 31 ods. 4 prepracovanej procedurálnej smernice. Navrhuje sa nová možnosť ministerstva vnútra prerušiť konanie o udelenie azylu, ak sú splnené podmienky uvedené v predmetnom ustanovení. Určuje sa lehota na prerušenie konania, skutočnosť, že konanie môže byť prerušené aj opakovane a maximálna doba, počas ktorej môže byť konanie prerušené. Počas takéhoto prerušenia konania neplynú lehoty podľa zákona o azyle, okrem lehoty 21 mesiacov, ktorá je maximálnou možnou lehotou na rozhodnutie v konaní o udelenie azylu, ak bolo konanie prerušené podľa predmetného ustanovenia. Zároveň sa určuje povinnosť ministerstva vnútra informovať Európsku komisiu o prerušení konaní v súvislosti s určitou krajinou pôvodu.       

  

K bodu 19 [§ 19 ods. 1 písm. j)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového odseku 2 v § 18a (bod 21).

 

K bodu 21 (§ 20 ods. 1)

                Ide o transpozíciu čl. 31 ods. 3 a ods. 5 prepracovanej procedurálnej smernice. Za účelom zabezpečenia transpozície čl. 31 ods. 3 sa navrhuje zmena dĺžky lehoty, v rámci ktorej má ministerstvo vnútra rozhodnúť v konaní o azyle z 90 dní na šesť mesiacov. Súčasne sa stanovuje, že lehotu na rozhodnutie možno predĺžiť aj opakovane, určuje sa čas, o ktorý možno túto lehotu predĺžiť, stanovujú sa konkrétne podmienky, za akých ju možno predĺžiť a kto je oprávnený túto lehotu predĺžiť. Zachováva sa povinnosť ministerstva vnútra písomne vyrozumieť žiadateľa o predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci žiadosti o udelenie azylu. Ustanovuje sa povinnosť na požiadanie informovať žiadateľa o dôvodoch predĺženia lehoty a čase, kedy možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti. 

                Za účelom zabezpečenia transpozície čl. 31 ods. 5 sa v predmetnom ustanovení  navrhuje maximálna lehota 21 mesiacov, v rámci ktorej ministerstvo vnútra rozhodne v konaní o udelenie azylu, ktoré bolo prerušené podľa § 18a ods. 2.   

 

K bodu 22 (§ 20 ods. 3)

                Uvedené doplnenie sa navrhuje za účelom úpravy postupu v zákone o azyle v prípade, ak sa dôvod pre zrušenie doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 3 zistí počas konania o predĺženie doplnkovej ochrany. Ak ministerstvo vnútra počas konania o predĺženie doplnkovej ochrany zistí, že cudzincovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát ako jeho krajina pôvodu, v takom prípade cudzincovi doplnkovú ochranu nepredlží.

 

K bodu 23 (§ 20 ods. 4)       

Navrhuje sa úprava súčasného znenia predmetného ustanovenia doplnením ďalšej výnimky z povinnosti ministerstva vnútra rozhodnúť o tom, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu v prípade, keď rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu. Navrhovaná výnimka sa bude uplatňovať, ak ministerstvo vnútra rozhodne o odňatí azylu, ktorý bol udelený podľa § 9 (humanitné dôvody) alebo § 10 (zlúčenie rodiny), z dôvodu, že azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát.

 

K bodu 24 (§ 21 ods. 3)

                Predmetné ustanovenie je potrebné doplniť o rozhodnutie o odňatí azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany, nakoľko ani v prípade takéhoto pozitívneho rozhodnutia v konaní o odňatie azylu (rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany) nemá byť daná možnosť podať rozklad a ani možnosť preskúmať takéto rozhodnutie správnym súdom.

 

K bodu 25 (§ 22 ods. 1)

                Navrhuje sa nové znenie týkajúce sa oprávnenosti žiadateľa zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. V súlade s praxou návrh precizuje predmetné ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že žiadateľ je, s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone alebo v osobitných predpisoch, oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky aj počas lehoty na podanie správnej žaloby a počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, ako aj do rozhodnutia súdu o priznaní odkladného účinku pri správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti.   

 

K bodu 26 [§ 23 ods. 4 písm. k) a § 27b písm. d)]

                Spresňuje sa povinnosť žiadateľa o udelenie azylu a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, odovzdať po vzniku pracovnoprávneho vzťahu ministerstvu vnútra doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti len na prípad, ak na základe takéhoto pracovnoprávneho vzťahu vstúpil do systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

 

K bodu 27 [§ 23 ods. 4 písm. l)]

Navrhuje sa vypustenie predmetného ustanovenia a premietnutie povinnosti, ktorá je jeho obsahom, do § 47b ods. 1 písm. a) a b) 1. bodu (bod 38). Je totiž potrebné túto povinnosť vyňať z ustanovenia upravujúceho povinnosti žiadateľa vzhľadom na skutočnosť, že cudzinec má mať povinnosť odovzdať predmetné doklady až v čase, keď už nie je žiadateľom. Zároveň navrhované ustanovenia je potrebné uviesť do súladu s definíciou žiadateľa podľa § 2 písm. h), a teda, že cudzinec nie je povinný odovzdať doklady už po ukončení konania, ale až keď už nie je žiadateľom. 

 

K bodu 28 (§ 23 ods. 7)

                Uvedené ustanovenie je potrebné z dôvodu spresnenia uplatňovania § 23 ods. 6, ktorý upravuje podmienky prístupu žiadateľov na trh práce. Nové ustanovenie v odseku 7 upravuje, že cudzinci, ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu v súlade s § 23 ods. 6, môžu v ňom zotrvať aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podania správnej žaloby, resp. o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Navrhovaným ustanovením sa jednoznačne určuje, že žiadateľ má zabezpečenú možnosť kontinuálne pokračovať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o odkladom účinku podľa § 23 ods. 6.

 

K bodu 29 (§ 23b ods. 1)

                Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o udelenie azylu je právoplatne ukončené už doručením rozhodnutia vydaného v tomto konaní, je potrebné neplatnosť preukazu žiadateľa odvodzovať nie od právoplatného ukončenia konania o udelenie azylu, ale od skutočnosti, že žiadateľ už nie je žiadateľom o udelenie azylu. Takáto úprava je potrebná z dôvodu jednoznačnosti výkladu predmetného ustanovenia, keďže podľa § 2 písm. h) sa žiadateľom rozumie cudzinec nielen počas konania o udelenie azylu, ale aj počas lehoty na podanie správnej žaloby, resp. kasačnej sťažnosti, ako aj počas konania o tejto správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti, bez ohľadu na to, či súd prizná alebo neprizná správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

 

K bodu 30 (§ 23b ods. 3)

                Ide o legislatívno-technickú zmenu, uvedené ustanovenie sa premietne do ustanovenia § 47b ods. 2 (bod 38), ktoré upravuje obdobné povinnosti vo vzťahu k nájdeniu dokladu o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. 

 

K bodu 31 (§ 23c ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením písmena l) v § 23 ods. 4 (bod 30) a vložením nového odseku 7 v § 23 (bod 31). 

 

K bodu 32 [§ 26 písm. d)]

                Berúc do úvahy ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) sa pojem udelenie štátneho občianstva nahrádza pojmom nadobudnutie štátneho občianstva, pričom sa určuje, že povinnosť oznámiť ministerstvu vnútra nadobudnutie štátneho občianstva sa vykoná bezodkladne. V súvislosti so zabezpečením uplatňovania nových ustanovení § 14 ods. 1 písm. h) a § 15 ods. 3 písm. c) sa navrhujú nové povinnosti azylanta vo vzťahu k ministerstvu vnútra, a to povinnosť bezodkladne oznámiť udelenie azylu z dôvodu prenasledovania iným členským štátom Európskej únie, a tiež povinnosť bezodkladne oznámiť udelenie pobytu bez časového obmedzenia v inom štáte.

                 

K bodu 33 [§ 27b písm. h)]

                V súvislosti so zabezpečením uplatňovania ustanovení § 15a ods. 1 písm. g) a j) a § 15b ods. 3 v praxi, je potrebné upraviť nové povinnosti cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana vo vzťahu k ministerstvu vnútra, a to povinnosť bezodkladne oznámiť nadobudnutie štátneho občianstva, povinnosť bezodkladne oznámiť udelenie azylu z dôvodu prenasledovania alebo poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia iným členským štátom Európskej únie, a tiež povinnosť bezodkladne oznámiť udelenie pobytu bez časového obmedzenia v inom štáte.    

Ustanovenie, ktoré je v súčasnosti upravené v § 27b písm. h), sa navrhuje premietnuť do § 47b ods. 1 písm. b) 2. bodu (bod 38), pričom oproti pôvodnému zneniu sa dopĺňajú aj všetky ďalšie dôvody zániku doplnkovej ochrany upravené v § 15a ods. 1 okrem úmrtia [§ 15a ods. 1 písm. d)] a v ods. 2.

               

K bodu 34 (§ 42 ods. 2)

                 Vypustenie slov „počas konania o azyle“ je potrebné z dôvodu, že úrad vysokého komisára má právo na prístup k žiadateľovi nielen počas správneho konania, ale aj po jeho ukončení. Táto úprava je potrebná z dôvodu, že konanie o azyle je právoplatne ukončené už doručením rozhodnutia, ktoré bolo vydané v tomto konaní, pričom podľa § 2 písm. h) sa žiadateľom o udelenie azylu rozumie cudzinec aj počas lehoty na podanie správnej žaloby, resp. kasačnej sťažnosti, ako aj počas konania o tejto správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti, bez ohľadu na to, či súd prizná alebo neprizná správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

 

K bodu 35 (§ 47b)

V odseku 1 sa navrhuje nové ustanovenie, ktoré upravuje povinnosti cudzinca. Čo sa týka povinností uvedených v odseku 1 písm. a) a v písm. b) v 1. bode, ide o premietnutie povinnosti odovzdať ministerstvu vnútra doklady (preukaz žiadateľa a doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti) zo súčasného § 23 ods. 4 písmena l), ktoré sa navrhuje vypustiť. Je totiž potrebné túto povinnosť vyňať z ustanovenia upravujúceho povinnosti žiadateľa, vzhľadom na skutočnosť, že cudzinec má povinnosť odovzdať predmetné doklady až v čase, keď už nie je žiadateľom. Zároveň navrhované ustanovenia je potrebné uviesť do súladu s definíciou žiadateľa podľa § 2 písm. h), a teda, že cudzinec nie je povinný odovzdať doklady už po ukončení konania, ale až v čase, keď už nie je žiadateľom. 

Čo sa týka povinnosti cudzinca navrhovanej v odseku 1 písm. b) 2. bod, ide o povinnosť, ktorá je v súčasnosti upravená v § 27b písm. h). Vzhľadom na skutočnosť, že cudzinca, ktorému zanikla doplnková ochrana, už nemožno považovať za cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je potrebné predmetnú povinnosť vyňať z ustanovenia o povinnostiach cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a upraviť ju v rámci ustanovenia o povinnostiach cudzincov. Uvedené ustanovenie je tiež potrebné doplniť v tom zmysle, že povinnosť odovzdať ministerstvu vnútra doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti má cudzinec pri zániku doplnkovej ochrany z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v § 15a ods. 1 okrem úmrtia [§ 15a ods. 1 písm. d)] a v ods. 2, teda oproti súčasnému zneniu sa navrhuje doplniť aj zánik doplnkovej ochrany podľa § 15a ods. 1 písm. g) až j) a odsek 2.

V odseku 1 písm. b) 3. bod sa navrhuje upraviť povinnosť cudzincov, ktorí vzali svoju žiadosť o udelenie azylu späť, požiadali o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu, boli ubytovaní v pobytovom tábore, a na ktorých sa primerane vzťahuje § 22 ods. 5, aby bezodkladne odovzdali ministerstvu vnútra doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ak sa ukončilo ubytovanie v pobytovom tábore.      

Obsahom odseku 2 tohto nového ustanovenia je doterajšie znenie § 47b, kde sa však okrem povinností týkajúcich sa odovzdania nájdeného dokladu o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti upravuje aj rovnaký postup pri nájdení preukazu žiadateľa. Ide o legislatívno-technickú úpravu, kedy sa doterajšie ustanovenie v § 23b ods. 3 vypúšťa a jeho obsah sa premieta do § 47b ods. 2.  

 

K bodom 36 a 37 (§ 49 ods. 3)

Predmetná úprava je potrebná z dôvodu, aby sa predišlo možným rozdielnym výkladom tohto ustanovenia. Navrhuje sa jasnejšie vymedzenie, kedy ministerstvo vnútra nesmie bez súhlasu dotknutej osoby poskytnúť údaje podľa § 48 do štátu podľa § 8, § 13a a § 29 ods. 1. Ide o obdobnú situáciu, ako je už uvedená v bodoch 1 až 3, 19, atď.

                V odseku 3 sa navrhuje doplnenie, v zmysle ktorého ministerstvo vnútra alebo iný orgán verejnej správy nesmie bez súhlasu dotknutej osoby poskytnúť krajine pôvodu informácie o tom, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu a o dôvodoch takejto žiadosti ani v prípade, ak azyl alebo doplnková ochrana už zanikli alebo cudzinec už nie je žiadateľom. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že je potrebné chrániť tiež osoby, ktorým  azyl alebo doplnková ochrana už zanikli, ako aj osoby, ktorým nikdy azyl alebo doplnková ochrana neboli udelené, ale na území Slovenskej republiky podali svoju žiadosť o udelenie azylu (bývalí žiadatelia o udelenie azylu). 

 

K bodu 38 (§ 49 ods. 4)

                Navrhuje sa doplniť nový odsek 4, ktorý stanovuje, že ustanovenie odseku 3 sa primerane vzťahuje aj na cudzincov v konaní o odovzdaní do iného štátu podľa § 46a ods. 1. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby bolo zrejmé, že ministerstvo vnútra nesmie ani počas konania o odovzdaní do iného štátu, ani po jeho skončení poskytnúť informácie, resp. údaje o cudzincovi do jeho krajiny pôvodu bez jeho súhlasu. Cudzinci v konaní o odovzdaní do iného štátu sú alebo boli žiadateľmi o udelenie azylu (žiadateľmi o medzinárodnú ochranu) v inom členskom štáte EÚ, resp. štáte, ktorý síce nie je členským štátom EÚ, ale uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo sobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie), a preto je potrebné zvýšenú ochranu venovať aj tejto kategórii cudzincov.      

 

 

K čl. II

 

Vzhľadom na transpozičnú lehotu relevantných ustanovení prepracovanej procedurálnej smernice, ako aj s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, navrhuje sa nadobudnutie účinnosti predmetného návrhu zákona 20. júla 2018.

 

 

 V Bratislave 20. apríla 2018

 

 

 

                                                                           Peter Pellegrini, v. r.

                                                              

                                                                                                predseda vlády Slovenskej republiky

súčasne poverený riadením

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 62
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Rozpor dojednania príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis) s dobrými mravmi

Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ...

Rozpor dojednania príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis) s dobrými mravmi

Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ...

Včasnosť podania odvolania prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Včasnosť podania odvolania prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Do voľby kandidátov na sudcov ÚS sa zatiaľ neprihlásil žiaden uchádzahttp://www.teraz.sk/slovensko/do-volby-kandidatov-na-sudcov-us-sa-z/407339-clanok.html

Zákonodarcom sa v doterajších voľbách nepodarilo zvoliť plný počet chýbajúcich ...

Gál: S každým projektom sme sa natrápili, asi najviac so zastavením exekúciíhttps://www.topky.sk/cl/100535/1809327/Gal--S-kazdym-projektom-sme-sa-natrapili--asi-najviac-so-zastavenim-exekucii

Šéf rezortu spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) je najviac spokojný s legislatívou, ktorá ...

Zákon o štátnom občianstve pripravil doteraz o slovenský pas 2933 ľudíhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/519100-zakon-o-statnom-obcianstve-pripravil-doteraz-o-slovensky-pas-2933-ludi/

Zákon o štátnom občianstve pripravil doteraz (od 17. júla 2010 do 9. júla 2019) o slovenský ...

L. Praženková víta, že prezidentka vetovala novelu zákona o sudcochhttp://www.teraz.sk/slovensko/l-prazenkova-vita-ze-prezidentka-v/406962-clanok.html

Prezidentkou vetovaná novela má okrem iného zbaviť sudcov funkcie v prípade ich kandidovania vo ...

Rezort spravodlivosti reaguje na exekútorskú komoru, nový zákon bránihttp://www.teraz.sk/slovensko/rezort-spravodlivosti-stare-exekucie/407020-clanok.html

Nový zákon sleduje dva hlavné ciele, a to odbremeniť súdy od vedenia starých exekúcií a ...

Ministerstvo spravodlivosti má viacero rozbehnutých projektov, Gál chce pracovať až do posledného dňahttps://www.webnoviny.sk/ministerstvo-spravodlivosti-pracuje-na-viacerych-projektoch-gal-chce-pracovat-az-do-posledneho-dna/

Ministerstvo spravodlivosti SR má viacero rozbehnutých projektov, s niektorými finišuje, iné ...

Nové časopisy

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 3/2019

Zo súdnej praxe 3/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Právny obzor 3/2019

Právny obzor 3/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: